Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 5, 2023

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7C/1/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120403868
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Segečová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2023:6120403868.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudkyňou JUDr. Evou Segečovou, v spore žalobcu A. B. C., nar.

XX.X.XXXX, trvale bytom D. B. E. XXX, XXX XX F. F., právne zast. Právny dom – advokáti, s.r.o., IČO:
36 857 793, so sídlom Dlhá 2, 974 05 Banská Bystrica, konajúca konateľkou G. H. I., advokátkou, proti
žalovanému 1/ G. C., nar. X.X.XXXX, bytom D. XXX/X, XXX XX F., právne zast. G. G. J., advokátkou, so
sídlom Nad Plážou 17B, 974 05 Banská Bystrica a proti žalovanej 2/ mal. C. K., nar. X.X.XXXX, bytom
K. XXXX/X, XXX XX F. F., právne zast. AK Piliar s.r.o., IČO: 52 915 816, so sídlom Medený Hámor 11,
974 01 Banská Bystrica, konajúca konateľom I. L. B., advokátom, o zaplatenie 6.572,80,-EUR, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie 6.050,-EUR, voči žalovanej 2/ zastavuje.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti, voči žalovanému 1/ zamieta.

III. Súd žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanej 2/.

IV. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov konania v rozsahu 100% v lehote troch
dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní, doručeným súdu dňa

22.10.2020 domáhal, aby súd uložil žalovanému (pôvodne I. K., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom D. I. X, XXX XX F. F., právne zastúpenému advokátskou kanceláriou URBÁNI &
Partners s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici) povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 6.572,80,-EUR titulom
bezdôvodného obohatenia a náhradu trov konania.

2. Podaný návrh žalobca odôvodnil tým, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.8.2019 sa stal
spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny odbor na

LV č. XXX, pre k.ú. D. I., ako rodinný dom so súp. č. X, postavený na parc. KN „C“ č. 419/5, pozemok
parc. KN „C“ č. 419/1 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 547 m2 , pozemok parc. KN „C“ č.
419/5 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 124 m2 a pozemok parc. KN „C“ č. 419/6 – zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 65 m2, všetko o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1. So žalovaným,
ktorý je tiež spoluvlastníkom uvedených nehnuteľností o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1, sa
odvtedy nevie dohodnúť na užívaní nehnuteľnosti (najmä rodinného domu), napriek tomu, že o dohodu
sa niekoľkokrát pokúšal telefonicky, osobne, mailom aj písomne. Žalovaný naopak, vykonáva úkony

smerujúce k znemožneniu jeho užívacieho práva k nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť (rodinný dom) užíva
výlučne žalovaný. S poukazom na § 541 ods. 1 Občianskeho zákonníka, sa žalovaný takto na jeho úkor
bezdôvodne obohacuje.3. Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia, žalobca vychádzal z troch ponúk realitných kancelárii
na prenájom porovnateľných nehnuteľností a z výšky bežného nájomného. Prvá ponuka predstavuje
mesačné nájomné vo výške 990,-EUR za 162 m2 úžitkovej plochy, čo predstavuje 6,11,-EUR za

m2. Druhá ponuka predstavuje mesačné nájomné vo výške 500,-EUR za 80 m2 úžitkovej plochy, čo
predstavuje 6,25,-EUR za m2 a tretia ponuka predstavuje mesačné nájomné vo výške 700,-EUR za
177 m2 úžitkovej plochy, čo predstavuje 3,95,-EUR za m2. Žalobca si uplatňuje výšku nájomného
podľa najnižšej predloženej ponuky za m2. Úžitková plocha rodinného domu je v danom prípade 256
m2, pričom 1 spoluvlastníckeho podielu žalobcu zodpovedá rozsahu 128 m2. Výpočet bezdôvodného

obohatenia teda predstavuje súčin doby, po ktorú žalovaný užíva nehnuteľnosť nad rámec svojho
podielu, bezodplatne a bráni užívaniu nehnuteľnosti žalobcovi, ktorá je v čase podania žaloby 13
ukončených mesiacov (september 2019 až deň podania návrhu na vydanie platobného rozkazu), súčin
uplatňovanej náhrady za m2 zodpovedajúci najnižšiemu predloženému oceneniu nájmu t.j. 3,95,-EUR
za m2 a súčin hodnoty 1 úžitkovej hodnoty nehnuteľnosti zodpovedajúcej spoluvlastníckemu podielu
žalovaného a to 128 m2. Výška bezdôvodného obohatenia predstavuje sumu vo výške 6.572,80,-EUR

(13 x 3,95 x 128,00).

4. K žalobe žalobca pripojil listinné dôkazy a to plnomocenstvo zo dňa 1.4.2020, kúpnu zmluvu zo
dňa 20.8.2019, LV č. XXX pre k.ú. D. I., e-mailovú komunikáciu s pôvodným žalovaným vrátane výzvy
na sprístupnenie nehnuteľnosti z 22.10.2019, oznámenie o užívaní zo dňa 7.10.2019 s doručenkami,

notársku zápisnicu o úkone zo dňa 24.10.2019 pod N 231/2019, NZ 35959/2019, NCRIs 36803/2019
s prílohami a to súhlas s užívaním veci vystavený M. K. zo dňa 10.9.2019, LV č. XXX pre k.ú. D. I. a
LV č. XXX pre k.ú. D. I., 3 ks ponuky z realitných kancelárií na prenájom rodinných domov, pôdorys
všetkých podlaží rodinného domu.

5. Po zrušení platobného rozkazu vydaného v upomínacom konaní pod sp. zn. 22Up/1925/2020,
z dôvodu podaného odporu, súd pokračoval v konaní ako súd príslušný na prejednanie sporu.

6. Pôvodný žalovaný v podanom odpore, prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že žalobca
uplatnil žalobou nárok na zaplatenie sumy 6.572,80 EUR ako bezdôvodné obohatenie. Žalovaný

poukázalnato,žepredmetnénehnuteľnostivlastnilsosvojoumanželkouM.K.,N.O.,nar.XX.XX.XXXX.
Táto iniciovala konanie na Okresnom súde Banská Bystrica sp.zn. 20C/28/2019 o vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, pričom počas uvedeného konania previedla účelovo svoj podiel na
žalobcu a ona sama žije v domácnosti svojho aktuálneho partnera. Žalobca, ako nadobúdateľ
spoluvlastníckeho podielu vedel a musel vedieť, že jednak prebieha súdny spor o vyporiadanie

podielovéhospoluvlastníctvaakoajto,ževdomežiježalovanýspolusmal.dcérou(10r.)pochádzajúcou
z rozvedeného manželstva. Je nesporné, že takýto cudzí element ako žalobca, ktorý by chcel užívať
ideálnu polovicu rodinného domu, je potrebné chápať ako konanie účelové, kde sa právo účelovo
ohýba tak, aby vznikol domnelý nárok žalobcu, uplatnený v zrýchlenom upomínacom konaní. Žalovaný
preto rozporoval uplatnený nárok v celom rozsahu. Žalovaný považoval aj vyčíslenie domnelého

nároku za účelové. Poukázal pritom na ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka. Podľa jeho názoru
je takýto výkon práv žalobcu v rozpore s dobrými mravmi, keď zasahuje do jednoty a nerušiteľnosti
obydlia rodiny žalovaného. Žalobca priamo ohrozuje záujmy žalovaného, keďže vstúpil ako tretí
element do právneho vzťahu namiesto exmanželky, ktorá nevyporiadala svoje spoluvlastníctvo (či už
podielové alebo bezpodielové) so žalovaným a vytvára týmto spôsobom finančný nátlak na žalovaného.

Nakoľko stav a obývanie nehnuteľnosti realizuje žalovaný v nezmenenom rozsahu a spôsobe, aký
vyplýval z manželstva, je nelogické si myslieť, že prevodom ideálnej polovice nehnuteľnosti žalovaný
a jeho dcéra, ktorej právo je odvodené od práva rodičov, bude užívať určitú reálnu časť nedeliteľnej
veci so žalobcom. Samotná existencia vlastníckeho práva žalobcu, nezakladá žiadny nárok na
bezdôvodné obohatenie. Občiansky zákonník vychádza z vymedzenia podielového spoluvlastníctva

ako spoluvlastníctva ideálneho, lebo výška spoluvlastníckeho podielu neodráža konkrétnu reálnu
časť veci, ale iba mieru, ktorou sa jednotliví spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach
vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ide teda o ideálne podiely. Takéto chápanie
podielového spoluvlastníctva potvrdila staršia judikatúra (R 19/1967) i novšia judikatúra. Žalovaný užíva
vec ako spoluvlastník, jedná sa o užívanie z titulu spoluvlastníctva a nie o užívanie veci bez právneho

dôvodu. Preto nárok žalobcu daný nie je. S poukazom na uvedené tvrdenia, žalovaný považoval nárok
žalobcu za neoprávnený a neopodstatnený a poprel ho v celom rozsahu čo do dôvodu aj výšky. Žalobu
navrhoval v celom rozsahu zamietnuť.7. Žalobca vo vyjadrení k odporu, poukázal na to, že pôvodný žalovaný mu účelovo bráni pri výkone
vlastníckeho práva, dopúšťa sa konania v rozpore so zákonom a nerešpektuje postavenie žalobcu vo
sfére vlastníckeho práva. Uviedol, že pôvodný žalovaný si už pri vzniku podielového spoluvlastníctva

musel byť vedomý skutočnosti, že podielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len s jeho súhlasom
a preto si musel byť zároveň vedomý, že ide o rovnako spôsobilý predmet predaja ako iných
hnuteľných či nehnuteľných vecí, za predpokladu zákonom dodržaných procesných postupov. Pri predaji
podielu nehnuteľnosti boli dodržané všetky postupy, ktoré vyžaduje zákon a žalovaný bol vyzvaný
predchádzajúcim vlastníkom na uplatnenie svojho predkupného práva, ktoré si neuplatnil. Pri kúpe

spoluvlastníckeho podielu nehnuteľnosti, žalobca takýto doklad od predávajúcej vyžadoval (viď prílohy).
Neuplatnením svojho predkupného práva si žalovaný musel byť vedomý dôsledkov spôsobujúcich jeho
neuplatnenie. Žalovaný v podanom odpore žiadnym spôsobom nevyvrátil nesprávnosť uplatňovanej
peňažnej náhrady a snaží sa len zakryť svoju pasivitu pri uplatnení svojich práv v čase, keď mal
na to legitímnu možnosť. Žalobca ďalej uviedol, že je vlastníkom viacerých nehnuteľností, aj v
podielom spoluvlastníctve, pričom so všetkými svojimi spoluvlastníkmi sa vždy dohodol na užívaní

spoločnej veci. V spore vedenom na Okresnom súde v Banskej Bystrici pod č.k. 20C/28/2019
vystupuje ako účastník konania na strane navrhovateľa, kde okrem iného žiada, aby nehnuteľnosť, o
ktorej vysporiadanie sa jedná, ktorú nad rámec svojho podielu užíva žalovaný, prikázal v celosti do
vlastníctva žalobcu. Ďalej žalobca poukázal na to, že žalovaný ho do dnešného dňa nekontaktoval
vo veci jeho práva užívať nehnuteľnosť. Naopak, podal na neho trestné oznámenie za domnelý

neoprávnený vstup, aby tak opätovne sťažil resp. znemožnil prístup do nehnuteľnosti. Žalobca podal
trestné oznámenie na žalovaného za neoprávnené zmocnenie sa a používanie motorového vozidla
žalobcu, k čomu predložil súdu uznesenie OO PZ Banská Bystrica – východ zo dňa 3.3.2020. Žalobca
ďalej poukázal aj na to, že ani užívanie nehnuteľnosti ďalšími osobami, ktoré sa v nej nachádzajú,
žiadnym spôsobom nezbavujú povinnosti žalovaného rešpektovať vlastnícke právo žalobcu a z neho

vyplývajúcich nárokov. Žalobca vyčíslil svoj nárok ako bezdôvodné obohatenie v zmysle preukázaného
skutkového stavu, pričom vzhľadom na skutočnosť, že nárokom žalobcu je peňažné plnenie je jeho
ďalšia právna kvalifikácia, vzhľadom na podaný odpor, úlohou súdu. Poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu, č.k. 3 Cdo/252/2007 zo dňa 30.07.2008 a na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6
Cdo 184/2010, zo dňa 27. 10. 2010, z ktorého vyplýva, že: „Nárok spoluvlastníka na náhradu za

neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu vyplýva z ustanovenia § 137
ods. 1 Obč. zákonníka. Jeho nevyhnutným predpokladom je užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom
(ostatnými spoluvlastníkmi) nad rozsah jeho (ich) spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie veci v rozsahu
spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom
nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v takomto prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú

vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej
miere, než zodpovedá jeho podielu.“ V tomto smere uviedol, že on ako spoluvlastník neužíva (nemôže
užívať) spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu, čím dochádza k
obohateniu žalovaného spočívajúcom v užívaní väčšieho rozsahu predmetu spoluvlastníctva, než
ktorý zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu. V priebehu dokazovania môže dôjsť k definovaniu

jeho nároku ako náhrady za neužívanie spoločnej veci, čo však nič nemení na vyčíslení výšky
uplatneného peňažného nároku. Napokon žalobca uviedol, že žalovaný sa pri pokuse o užívanie jeho
spoluvlastníckeho podielu dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorý bude evidovaný
v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov.

8. K vyjadreniu k odporu žalobca pripojil výzvu na uplatnenie predkupného práva a uznesenie OO PZ
– východ zo dňa 3.3.2020.

9. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril.

10. Súd vo veci nariadil pojednávanie.

11. Po nariadení pojednávania, podaním doručeným súdu dňa 23.6.2021, žalobca predložil odborné
vyjadrenieč.73/2021,zodňa13.5.2021,vypracovanéA.P.I.,znalkyňouvodborestavebníctvo,odvetvie
pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností, za účelom relevantného ohodnotenia predmetu sporu.

Znalkyňa v závere odborného vyjadrenia všeobecnú peňažnú náhradu zodpovedajúcu nájomnému za
užívanie spoluvlastníckeho podielu 1 k nehnuteľnostiam, rodinného domu s.č. X na parc KN č. 419/5
a pozemkov parc. KN č. 419/1, 419/5, 419/6, k.ú. D. I., za obdobie od 9.9.2019 do 15.10.2020, určilavo výške 5.915,95,-EUR, po zaokrúhlení, na sumu 5.920,-EUR. Všeobecnú hodnota nájmu všetkých
nehnuteľností celkom, za uvedené obdobie, určila na sumu 11.831,89,-EUR.

12. Súd nariadené pojednávanie viackrát odročil na žiadosť pôvodného žalovaného, odôvodnenú jeho
nepriaznivým zdravotným stavom.

13. Po oznámení úmrtia pôvodného žalovaného a po právoplatnom ukončení dedičského konania, súd
uznesením sp. zn. 7C/1/2021 zo dňa 3.11.2022, v súlade s § 63 ods. 2 CSP rozhodol, že na základe

uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 25D/252/2021, Dnot 22/2022, zo dňa 30.09.2022,
právoplatného dňa 30.09.2022, bude v konaní pokračovať s dedičmi nebohého žalovaného, ktorými
boli jeho deti, syn G. C., nar. XX.XX.XXXX a dcéra, mal. C. K., nar. XX.XX.XXXX. Súd uvedeným
uznesením súčasne zamietol návrh žalobcu na zmenu účastníka na strane žalobcu zo dňa 19.10.2022,
ktorým podľa § 80 ods. 1 CSP žiadal, aby do konania na strane žalovaného ako dedič vstúpil iba syn
pôvodného žalovaného, G. C., pretože s mal. C. K. (zastúpenou matkou) už uzavrel dohodu o urovnaní

záväzku vo výške 6.465,04,-EUR, pričom takto urovnali záväzok, ktorý žalobca neuplatňoval súdnou
cestou a to za obdobie od 16.10.2020 do 24.12.2021. Predmetom sporu je preto obdobie od 9.9.2019
do 15.10.2020, za ktoré náhradu žiadal od G. C.. Návrh žalobcu súd považoval za podaný v rozpore s
§ 63 ods. 2 CSP, podľa ktorého súd aj bez návrhu, pokračuje v konaní s dedičmi strany o ktorú v konaní
ide, na ktorých prešlo podľa výsledku dedičského konania právo alebo povinnosť.

14.Knávrhužalobcuzodňa19.10.2022,žalobcapripojiluznesenieOkresnéhosúduBanskáBystricasp.
zn. 25D/252/2021 zo dňa 30.9.2022 právoplatné dňa 30.9.2022, prihlásenie pohľadávky do dedičského
konania zo dňa 2.3.2022 a výzvu na úhradu adresovanú žalobcom žalovanému 1/ dňa 3.10.2022 spolu
s doručenkou.

15. Žalovaný 1/, prostredníctvom právnej zástupkyne v podaní doručenom súdu dňa 8.12.2022 uviedol,
že so žalobou žalobcu nesúhlasí. Trval na písomných prejavoch predchádzajúceho právneho zástupcu,
ktorý zastupoval vo veci jeho právneho predchodcu. Mal za to, že žalobca nemá nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia ako nájmu nehnuteľnosti v ideálnom podiele 1. Kúpou uvedeného ideálneho

podielu vedel, resp. mal vedieť, že nehnuteľnosť je obývaná, užívaná jeho právnym predchodcom tak,
ako to bolo dohodnuté s jeho bývalou manželkou M. K., teraz s priezviskom O., ktorá opustila spoločnú
domácnosť a nenamietala tú skutočnosť, že celú nehnuteľnosť užíval I. K. aj s ich spoločnou dcérou.
Takýto spôsob užívania nehnuteľností bol daný a nikdy nebol menený, pričom určite nebolo dohodnuté,
že obývať nehnuteľnosť bude A. B. C.. Žalobca si mal byť vedomý, pri kúpe ideálneho podielu vo

veľkosti 1 uvedenej nehnuteľnosti, že už z tohto dôvodu nie je možné, aby uvedenú nehnuteľnosť
užíval, pretože kúpil 1 tejto nehnuteľnosti, kde bol dohodnutý spôsobom užívania nehnuteľnosti a s týmto
režimom užívania, tento ideálny podiel kupoval. Tento spôsob užívania nebol menený, od doby kedy M.
O. nehnuteľnosť predala a preto platí dohoda platná pred kúpou ideálneho podielu žalobcom. Žalobcovi
bráni v užívaní ideálneho podielu nehnuteľnosti tá skutočnosť, že vstup do rodinného domu, súp. č.X,

katastrálne územie D. I. nie je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a teda nemôže reálne užívať
svoju ideálnu čiastku, lebo nemá povolený vstup na pozemok par.č. C-KN 420/15 a par.č. C-KN 420/19,
katastrálne územie D. I.. Súhlas s prechodom cez uvedené parcely mohli udeliť len spoluvlastníci v
režime BSM, I. K. a M. O., kde BSM zaniklo až smrťou I. K.. V spore uvádzaná notárska zápisnica o
vstupe na pozemok potvrdzuje tú skutočnosť, že I. K. nedal žalobcovi žiadny súhlas k tomu, že môže cez

uvedené pozemky vstupovať na nehnuteľnosť, ktorú má žalobca v spoluvlastníctve. O tejto skutočnosti,
t.j. že pozemky parc.č. C-KN 420/15 a par.č. C-KN 420/19, sú v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov Obrtálových žalobca pri kúpe ideálneho podielu vedel, napriek tomu uvedený ideálny podiel
od M. O. kúpil a snažil sa užívať rodinný dom súp.č. 3 katastrálne územie D. I. protiprávnym vstupom
na pozemky par.č. C-KN 420/15 a par.č. C-KN 420/19. Z uvedených dôvodov preto žalovaný 1/ navrhol,

aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.

16. Žalovaná 2/, zastúpená zákonnou zástupkyňou – matkou M. O., v podaní doručenom súdu dňa
14.12.2022 s poukazom na § 65 CSP uviedla, že prijíma stav konania ku dňu zániku právnej subjektivity
jej právneho predchodcu a žiada v konaní vykonať všetky dôkazy, ktoré na svoju procesnú obranu

navrhol vykonať jej právny predchodca.

17. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 23.3.2023.18. Podaním doručeným súdu dňa 22.3.2023, t.j. 1 deň pred pojednávaním, žalobca zmenil žalobu
a predložil súdu ďalšie dôkazy. Žalobou si uplatnil nárok na náhradu za obdobie od 9.9.2019 do
dňa 24.12.2021 keďže na základe úmrtia pôvodného žalovaného je možné nárok presne časovo

ohraničiť (pôvodne si nárok uplatňoval ku dňu podania návrhu na vydanie platobného rozkazu, k
15.10.2020). Žalobca preto považoval potrebné upraviť a rozšíriť nárok na bezdôvodné obohatenie resp.
nárok za užívanie nehnuteľnosti nad rozsah podielu poručiteľa až do 24.12.2021 a to s prihliadnutím
na nemožnosť pokračovať v predmetnom konaní len s jedným dedičom žalovaného. Predložil súdu
súkromný Znalecký posudok č. 38/2023 zo dňa 15.03.2023 vypracovaný A. P. I., ktorá vyčíslila výšku

celkového nároku žalobcu vo výške 12.100,-EUR. Výška a obdobie uplatňovaného nároku je obom
žalovaným známa z dedičského konania, v ktorom bola uplatnená vo výške 12.385,04,-EUR. Na
základe uvedeného žalobca rozšíril pôvodne uplatňovaný nárok vo výške 6.572,80,-EUR, o sumu vo
výške 5.527,20,-EUR. Ďalej žalobca poukázal na uznesenie Okresnej prokuratúry Banská Bystrica, 3
Pv 117/20/6601-8 zo dňa 19.8.2020, ktorým bola zamietnutá sťažnosť pôvodného žalovaného proti
Uzneseniu ČVS: ORP-124/2-VYS-BB-2020 zo dňa 12.07.2020, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie

vedené za porušenie domovej slobody iniciované trestným oznámením pôvodného žalovaného na
žalobcu. Uvedeným uznesením žalobca preukazoval skutočnosť, že súhlas pôvodného žalovaného na
prechod cez parcely č. 420/15 a č. 420/19, k.ú. D. I., vôbec nepotreboval z dôvodu, že tieto pozemky
boli v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, pôvodného žalovaného a M. O. a tá mu súhlas dala,
pričom súhlas so vstupom na uvedené parcely je bežnou vecou týkajúcou sa spoločnej veci manželov

podľa § 145 ods. Občianskeho zákonníka. Súhlas M. O. je súčasťou predloženej Notárskej zápisnice o
úkone N 231/2019, NZ 35959/2019, NCRLs 36803/2019.

19. Súd konal a rozhodoval v zmysle § 180 CSP za prítomnosti sporových strán a ich právnych
zástupcov. Maloletú žalovanú 2/ v konaní zastupoval právny zástupca, ktorý súdu predložil

plnomocenstvo udelené mu matkou mal. žalovanej 2/, M. O. zo dňa 22.3.2023. Súd na pojednávaní
pripustil zmenu žaloby tak ako ju navrhol žalobca, t.j. tak, že žalovaní 1/, 2/ sú povinní spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 12.100,-EUR a nahradiť mu trovy konania.

20. Právna zástupkyňa žalobcu, v konaní v celom rozsahu trvala na doterajších vyjadreniach. Zdôraznila

že rodinný dom využíval bezdôvodne a bezodplatne pôvodný žalovaný sám, nesprístupnil ho žalobcovi
a preto žalobca trvá na podanej žalobe. Súhlas s prechodom cez parcelu č. 420/15 bol podľa jej názoru
žalobcovi udelený platne, pričom ide o bežnú vec a postačuje teda súhlas jedného so spoluvlastníkov.
Žalobca takýmto spôsobom mal právo prechádzať cez túto parcelu.

21. Právna zástupkyňa žalovaného 1/ na pojednávaní v celom rozsahu poprela uplatnený nárok žalobcu.
Vovzťahukrozšírenémunávrhu,zdôvoduprávnejistoty,vznieslaajnámietkupremlčania,keďževdanej
veci ide o bezdôvodné obohatenie a to za obdobie od 16.10.2020 do 21.03.2021. Pokiaľ ide o znalecký
posudok predložený v konaní dvakrát, v obidvoch prípadoch znalec nevyčíslil nejakou mínusovou
hodnotou a opomenul tú skutočnosť, že k rodinnému domu vedie jediná prístupová cesta, a to cez

parcelu č. 420/15, ku ktorej nemá žalobca spoluvlastnícke právo. Znalec hodnotu nájmu vyčíslil tak, ako
keby sa vec dala bezvadne užívať s tým, že poukázala na stranu č. 13 posudku č. 38/23 s tým, že nevie
či je to zámer znalca alebo znalec nemal túto skutočnosť ujasnenú. V ostatnom zotrvala na písomných
vyjadreniach nachádzajúcich sa v súdnom spise a to vrátane písomných vyjadrení právneho zástupcu
právneho predchodcu žalovaných 1/, 2/. Konštatovala, že ani podľa jej názoru žaloba uplatnená titulom

bezdôvodného obohatenia nie je namieste. Ak chcel žalobca užívať spoločnú vec, mal podať návrh
na súd, aby súd vyriešil hospodárenie so spoločnou vecou ďalším spoluvlastníkom. M. O. a pôvodný
žalovaný boli manželia a v dome bývali ako rodina, o čom žalobca v čase kúpy spoluvlastníckeho podielu
vedelteda malvedieťotom,žetambolanejakádohodaoužívaníspoločnejveci,ktorázmenenánebola.
Pokiaľ ide o predložené rozhodnutie Okresnej prokuratúry Banská Bystrica, č. 3Pv117/20/6601-8 zo dňa

19.8.2020 poukázala na to, že sa nestotožňuje s názorom vysloveným v tomto rozhodnutí prokurátorkou
o tom, že súhlas s prechodom cez pozemok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je bežnou
vecou. Vedela by si predstaviť, že jednorazový súhlas by mohol byť považovaný za bežnú vec, ale
trvalý súhlas s takýmto právom prechodu cez tento pozemok nepovažuje za bežnú vec. Právny názor
prokurátorky okresnej prokuratúry nie je pre súd relevantný a záväzný. Táto otázka je vecou skúmania

súdu. Taký zásah do spoluvlastníctva ako bol v danom prípade, je zásadným zásahom, pričom na
zriadenie vecného bremena je potrebné zmluvu alebo dohodu. Predmetnú nehnuteľnosť preto žalobca
nemohol užívať tak či tak a to pre nemožnosť užívať ju zo zákona. O tom žalobca vedomosť mal, už
keď podiel k nehnuteľnosti kupoval. Už v danom čase mu muselo byť známe, že nehnuteľnosť nebudemôcť užívať. Na túto skutočnosť ho upozorňoval už aj právny zástupca pôvodného žalovaného s tým,
že pôvodný žalovaný ten súhlas nedal. Žalobca teda nemal prístup k rodinnému domu cez iný pozemok
apretohoužívaťnemohol.Vzhľadomnatietoskutočnosti,žiadaabysúdpodanúžalobuzamietolvcelom

rozsahu a priznal žalovanému 1/ náhradu trov konania v rozsahu 100%.

22. Právny zástupca maloletej 2/ v konaní uviedol, že nárok žalobcu nepopiera a chce pokračovať
v mimosúdnych rokovaniach so žalobcom.

23. Žalobca v konaní uviedol, že nehnuteľnosť kupoval predovšetkým ako investičnú príležitosť
v rámci svojej podnikateľskej činnosti. V rámci jeho podnikateľských aktivít to nie je ojedinelý prípad.
Mal záujem nehnuteľnosť užívať. Nemal a ani nemá vedomosť o tom, že existuje nejaká dohoda
o tom, že nehnuteľnosť nie je možné užívať. Chcel túto nehnuteľnosť využívať ako nehnuteľnosť na
prenájom, pričom podľa jeho názoru sa nehnuteľnosť dá rozdeliť po poschodiach. Takýmto spôsobom
prenajíma už aj iné nehnuteľnosti. Časom mal záujem spoluvlastnícky podiel aj druhého spoluvlastníka

odkúpiť. Na položené otázky odpovedal, že sa nedá povedať, či by on ako fyzická osoba chcel
túto nehnuteľnosť užívať v zmysle nasťahovania sa do nej, ale nevylučoval ani túto
alternatívu. V prípade prenajímania nehnuteľnosti tretím osobám, nevedel uviesť, či mal vedomosť, že
potreboval súhlas druhého spoluvlastníka s uzatvorením nájomnej zmluvy s treťou osobou, ale určite
by uzatvorenie nájomnej zmluvy riešil s právnikom. Nevedel, či podal na súd žalobu, na usporiadanie

spoluvlastníctva k veci. Podal iba žalobu na nezaplatenie nájomného a podaná bola aj žaloba na
vysporiadanie podielového spoluvlastníctva. Nevedel a vzhľadom na odstup času si nepamätal, či pri
kúpe nehnuteľnosti mal vedomosť, že k nehnuteľnosti vedie prístupová cesta po parcele č. 420/15, ktorá
je v BSM. Ak si dobre pamätal, tak súhlas na prechod alebo prejazd cez parcelu č. 420/15 mu bol
udelený od pani O.. Podľa jeho názoru, keď sú viacerí spoluvlastníci a je vôľa, vždy sa dá dohodnúť.

Nepamätal si, či mu súhlas udelil aj právny predchodca žalovaného 1/, ale je možné, že nie. Platnosť
alebo neplatnosť tohto súhlasu pre tretie osoby, by v prípade prenájmu nehnuteľnosti riešil vtedy, ak by
taká situácia nastala. Ten súhlas už dlhú dobu nevidel ale je možné, že mu pani O. ten súhlas dala tak,
že by platil aj pre ním určené osoby. Nehnuteľnosť chcel užívať konkrétne spôsobom jej rozdelenia na
samostatné poschodia. O tom, kto je spoluvlastníkom nehnuteľnosti vedel, ale o tom, že v nehnuteľnosti

býval pôvodný žalovaný s mal. dieťaťom nemal vedomosť. Vychádzal len z údajov z listu vlastníctva.
O predaji spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam sa dozvedel tak, že ho oslovila pani K., teraz O..
Pamätal si, že od nej žiadal informáciu, či bol oslovený druhý spoluvlastník kvôli predkupnému právu,
na čo mu uviedla, že mu to ponúkla a záujem neprejavil. Nevedel sa vyjadriť v akom rozsahu užíval
nehnuteľnosti pôvodný žalovaný, či užíval všetky miestnosti alebo nie, ani akým spôsobom bol užívaný

pozemok. Mal však za to, že pozemok je súčasťou domu a predpokladal, že pôvodný žalovaný užíval
aj pozemok. Jemu užívanie tejto nehnuteľnosti, ani jej časti, umožnené nebolo.

24. Svedkyňa M. O. uviedla, že polovicu nehnuteľnosti predala preto, že nebola schopná sa
sexmanželomdohodnúťnavyporiadanítejtonehnuteľnosti.Zostalasamasdieťaťom,platilaúver,platila

podnájom a nevidela inú cestu ako predať časť tejto nehnuteľnosti. Exmanželovi tiež povedala, že ak
sa nedohodne s ňou, bude sa musieť dohodnúť s iným spoluvlastníkom. Následne došlo k predaju jej
spoluvlastníckeho podielu. Nárok uplatnený žalobcom v tomto konaní považovala za dôvodný. Pôvodný
žalovaný neumožnil ani jej užívanie nehnuteľnosti, pričom tam mala osobné veci. Keď sa odsťahovala,
neumožnil jej dostať sa do domu. Nehnuteľnosti chcela po odchode zo spoločnej domácnosti užívať

tak, že si chcela zobrať osobné veci ale nevedela nehnuteľnosť otvoriť svojím kľúčom. Nehnuteľnosť
nechcela užívať tak, že by v nej bývala. Bola svedkom toho, že bolo bránené užívať túto nehnuteľnosť aj
pánovi C.. V danom čase tiež riešila s exmanželom, aby jej nahradil škodu za to, že jej neumožnil užívať
nehnuteľnosť. Keďže mal zdravotné problémy, cez súd to neriešila. Podľa jej názoru je vždy najlepšie
sa dohodnúť. Chce túto záležitosť už uzavrieť a určite nechce, aby jej maloletá dcéra, z finančných

prostriedkov, ktoré zdedila po svojom otcovi, riešila takéto nepríjemnosti. Na položené otázky uviedla,
že o parcele č. 420/15 v k. ú. D. I., o príjazdovej ceste k domu, oboznámila kupujúceho s tým, že táto
cesta je v BSM jej a exmanžela a udelila mu súhlas. Nemala vedomosť o tom, či mu takýto súhlas udelil
aj pôvodný žalovaný. Spoločnú domácnosť opustila počas trvania manželstva, v roku 2018. Keď spolu
žili, nehnuteľnosť užívali spoločne, izby rozdelené nemali. Kupujúci vedel o tom, že v nehnuteľnosti bude

bývať aj maloleté dieťa. Maloletá bola v striedavej starostlivosti. Súhlas s prechodom cez parcelu, ktorá
tvorí prístupovú cestu k nehnuteľnosti žalobcovi dala pri prevode podielu, keď boli pri nehnuteľnosti
a nebolo im umožnené do nej vstúpiť. Je v notárskej zápisnici, ktorá bola o tomto spísaná. V čase
predaja podielu k nehnuteľnosti medzi ňou a pôvodným žalovaným neexistovala dohoda o užívaní tejtonehnuteľnosti. K tvrdeniu žalobcu, ktorý v písomnom podaní doručenom súdu dňa 19.10.2022 uviedol,
že zo strany zástupcu dediča 2/ došlo k dohode o urovnaní záväzku, v časti, ktorá nebola uplatnená
súdnou cestou za obdobie 16.10.2020 do 24.12.2021 vo výške 6.465,04,-EUR, na otázku, či uhradila

žalobcovi túto sumu, svedkyňa uviedla že áno, bolo to už dávno.

25. Podaním doručeným súdu dňa 11.5.2023 žalobca zobral podanú žalobu späť v časti o zaplatenie
6.050,-EUR, vo vzťahu k maloletej žalovanej 2/ z dôvodu, že medzi nimi došlo dňa 11.4.2023 k dohode
o mimosúdnom urovnaní sporu a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Žiadal, aby súd v konaní

pokračoval voči žalovanému 1/ tak, že od žalovaného 1/ žiadal zaplatiť sumu 6.050,-EUR za obdobie
od 9.9.2019 do 15.10.2021 a od 8.12.2021 do 24.12.2021. V prílohe pripojil dohodu o urovnaní zo dňa
11.4.2023.

26. Právny zástupca maloletej žalovanej 2/, písomne dňa 17.5.2023, so späťvzatím žaloby voči maloletej
2/ súhlasil.

27. Podaním doručeným súdu dňa 1.6.2023 právny zástupca žalovanej 2/, z dôvodov nenavyšovania
trovkonania,ospravedlnilsvojuneúčasťnapojednávaní asúhlasilskonanímsúduvjehoneprítomnosti.

28. Na ďalšom pojednávaní súd konal v prítomnosti právnych zástupcov žalobcu a žalovaného 1/.

29. Právny zástupca žalobcu zotrval na svojich argumentoch a k čiastočnému späťvzatiu, vo vzťahu
kžalovanému1/,keďdošlokzníženiužalovanejsumyajrozhodnéhoobdobiaajvovzťahukžalovanému
1/ dodal, že tak ako uviedli v písomnom podaní, v konaní si žalobca uplatňuje sumu 6.050,-EUR voči
žalovanému 1/ od 9.9.2019 - 15.10.2021 a od 8.12.2021 - 24.12.2021. Na takto podanej žalobe voči

žalovanému 1/ žalobca trval. V rámci svojej záverečnej reči mal žalobca za to, že v konaní preukázal
uplatnený nárok a všetky námietky vznesené žalovaným 1/ v konaní vyvrátil. Pokiaľ ide o námietku
o existencii dohody o užívaní, táto bola vyvrátená, pričom žalobca nebol univerzálnym sukcesorom do
predchádzajúcich právnych vzťahov. Podstatné vo veci je, že pôvodný žalovaný bránil v užívaní veci
žalobcovi a užíval celú nehnuteľnosť sám. Pokiaľ ide o námietku žalovaného 1/, týkajúcu sa prechodu

cez parcelu č. 420/15, aj táto námietka bola vyvrátená, keďže bolo preukázané, že ide o bežnú vec
medzi manželmi a súhlas s užívaním tejto parcely bol žalobcovi daný. V prípade, ak by na tento prechod
bol potrebné súhlas obidvoch spoluvlastníkov, potom aj na akýkoľvek prechod by potreboval pôvodný
žalovaný súhlas svojej bývalej manželky voči všetkým tretím osobám, ktoré do nehnuteľnosti vchádzali
v čase, keď on sám užíval túto nehnuteľnosť. Súhlas pôvodného žalovaného tak na prechod žalobcu

cez túto parcelu nebol potrebný. Po čiastočnom späťvzatí žaloby voči žalovanej 2/, žalobca žiada, aby
mu žalovaný 1/ uhradil sumu 6.050,-EUR, ktorá predstavuje alikvotnú časť podľa dedičských podielov,
a to za obdobie aké je uvedené v podaní, v ktorom čiastočne žalobca vzal žalobu späť. S poukazom na
uvedené skutočnosti si žalobca uplatňuje aj náhradu trov v rozsahu 100% z časti, za ktorú zodpovedá
žalovaný 1/. Vo vzťahu k žalovanej 2/ si náhradu trov konania žalobca neuplatňuje.

30. Právna zástupkyňa žalovaného 1/ k veci dodala, že pokiaľ ide o žalovaným 1/ namietanú neplatnosť
právneho úkonu M. O., má za to, že sa jedná o absolútnu neplatnosť, pretože súhlas bol udelený
v rozpore so zákonom a aj v rozpore s dobrými mravmi. Medzi manželmi bol zjavný nesúhlas ohľadom
užívania danej parcely a preto, keď jedna strana s týmto nesúhlasila, mal v prípade ich nezhody

o tomto rozpore rozhodnúť súd. Rovnako, pokiaľ chcel žalobca užívať spoločné nehnuteľnosti a pôvodný
žalovaný s tým nesúhlasil, mal žalobca podľa jej názoru, podať žalobu na určenie spôsobu užívania
spoločných nehnuteľností, čo dodnes neurobil. V záverečnej reči žalovaný 1/ považoval nárok žalobcu
za nepreukázaný. Žalobca nepreukázal akým spôsobom chcel uvedenú nehnuteľnosť užívať a v akom
mu malo byť bránené. Pokiaľ ide o súhlas s prechodom cez parcelu v BSM, nejedná sa o bežnú vec,

pričom keď pani O. súhlas udelila, jednalo sa o súhlas trvalý, ktorý sa absolútne nemôže porovnávať
s tým, keď cez danú parcelu prejde návšteva. Takýto súhlas dať nemohla pre rozpor so zákonom a pre
rozpor s dobrými mravmi. S poukazom na uvedené skutočnosti žalovaný 1/ žiadal, aby súd podanú
žalobu zamietol a aby žalobcu zaviazal na náhradu trov konania v celom rozsahu.

31. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Občiansky zákonník“), vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať,
užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.32. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

33. Podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú
oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

34. Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú
spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo

dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

35. Podľa § 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu
prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.

36. Podľa § 144 Občianskeho zákonníka, veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja

manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním
a udržiavaním.

37. Podľa § 145 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, (1) bežné veci týkajúce sa spoločných vecí
môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je

právny úkon neplatný. (2) Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní
obaja manželia spoločne a nerozdielne.

38. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich
z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

39. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

40. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen
podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie
je v rozpore s jazykovým prejavom.

41. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

42. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

43. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,

je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.

44. Podľa § 46 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, (1) písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. (2) Pre uzavretie

zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide
o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

45. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva

zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.46. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť

tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

47. Podľa § 151o ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník
nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.

48. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

49.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

50. Podľa § 145 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak je žaloba
vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v
rozhodnutí vo veci samej.

51. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

52. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

53. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

54. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

55.Podľa§186ods.2CSP,súdvychádzazozhodnýchtvrdenístrán,akneexistujedôvodnápochybnosť
o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

56. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

57. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

58. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a to

návrhom na vydanie platobného rozkazu (č.l. 1-4 súdneho spisu), plnomocenstvom zo dňa 1.4.2020
(č.l. 5 - 6), kúpnou zmluvou zo dňa 20.8.2019 (č.l. 7 – 10), LV č. XXX pre k.ú. D. I. (č.l. 11 – 12), e-
mailovou komunikáciou žalobcu s pôvodným žalovaným vrátane výzvy na sprístupnenie nehnuteľnosti
z 22.10.2019 (č.l. 13 – 16), e-mailovou komunikáciou právnych zástupcov s oznámením o užívaní zo
dňa 7.10.2019, plnomocenstvom a s doručenkami (č.l. 17 – 23), notárskou zápisnicou o úkone zo

dňa 24.10.2019 pod N 231/2019, NZ 35959/2019, NCRIs 36803/2019 s prílohami a to so súhlasom
s užívaním veci spísaným M. K. dňa 10.9.2019, s LV č. XXX pre k.ú. D. I. a s LV č. XXX pre k.ú.
D. I. (č.l. 24 – 29), 3 ks ponuky z realitných kancelárií na prenájom rodinných domov (č.l. 30 – 31),
pôdorysom všetkých podlaží rodinného domu (č.l. 32 – 33), odporom voči platobnému rozkazu (č.l. 46 –
47), plnomocenstvom pre právneho zástupcu pôvodného žalovaného z 16.11.2020 (č.l. 48), vyjadrením

k odporu (č.l. 57 – 61), výzvou na uplatnenie predkupného práva zo dňa 20.5.2019 (č.l. 62 – 63),
uznesením OR PZ, OO PZ Banská Bystrica – východ ČVS: ORP-87/OV-BB-2020 zo dňa 3.3.2020 (č.l.
64 – 66), odborným vyjadrením č. 73/2021, zo dňa 13.5.2021 (č.l. 86 - 132), podaním právneho zástupcu
pôvodného žalovaného zo dňa 31.1.2022 (č.l. 198), podaním žalobcu zo dňa 19.10.2022 (č.l. 224-226),uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 25D/252/2021 zo dňa 30.9.2022, právoplatným dňa
30.9.2022(č.l.227-231),prihlásenímpohľadávkydodedičskéhokonania zodňa2.3.2022(č.l.232-233),
výzvou na úhradu adresovanou žalobcom žalovanému 1/ dňa 3.10.2022 spolu s doručenkou (č.l. 235),

podanie žalovaného 1/ zo dňa 9.12.2022 (č.l. 265-266), plnomocenstvo pre právnu zástupkyňu zo dňa
17.10.2022 (č.l. 267), podanie žalovanej 2/ (č.l. 272), podanie žalobcu zo dňa 22.3.2023 (zmena žaloby)
(č.l. 288 – 290, č.l. 322 - 323), uznesenie Okresnej prokuratúry Banská Bystrica 3 Pv 117/20/6601-8
zo dňa 19.8.2020 (č.l. 291 – 293, č.l. 324 - 326), Znalecký posudok č. 38/2023 zo dňa 15.03.2023
vypracovaný A. P. I. (č.l. 294 – 318, č.l. 322 - 351), plnomocenstvom pre právneho zástupcu mal.

žalovanej2/zodňa22.3.2023(č.l.357),podaniežalobcuzodňa11.5.2023(čiastočnéspäťvzatiežaloby)
(č.l. 371 – 372), dohoda o urovnaní zo dňa 11.4.2023 (č.l. 374 – 376), podanie žalovanej 2/ zo dňa
17.5.2023 (súhlas so späťvzatím žaloby) (č.l. 388), ako aj ostatnými listinami nachádzajúcimi sa v
súdnom spise.

59. Z uvedených listinných dôkazov, prednesov na pojednávaní, ako aj z obsahu celého spisového

materiálu, súd zistil nasledovný skutkový stav veci:

60. V konaní súd považoval za nesporné, že žalobca a pôvodný žalovaný boli odo dňa 9.9.2019 do
dňa 24.12.2021, podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, evidovaných Okresným úradom Banská
Bystrica, katastrálny odborom, na LV č. XXX, pre k.ú. D. I., ako rodinný dom so súp. č. X, postavený na

parc. KN „C“ č. 419/5, pozemok parc. KN „C“ č. 419/1 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 547 m2,
pozemok parc. KN „C“ č. 419/5 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 124 m2 a pozemok parc. KN
„C“ č. 419/6 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 65 m2, každý o veľkosti spoluvlastníckeho podielu
1. Žalobca spoluvlastnícky podiel nadobudol titulom kúpnej zmluvy V 5124/2019 zo dňa 30.8.2019-
čz 91/2019. Žalobca a pôvodný žalovaný tak boli podielovými spoluvlastníkmi v rozhodnom čase od

9.9.2019 do 24.12.2021.

61. V konaní nebolo sporné, že na tunajšom súde je pod sp. zn. 20C/28/2019 vedené konanie
o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (ku dňu rozhodnutia súdu v tejto veci právoplatne
neskončené) a že žalobca nadobudol svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam počas priebehu

konania o vysporiadanie podielového spoluvlastníctva, v ktorom bola pôvodne žalobkyňou bývalá
manželka žalovaného M. K., v čase rozhodovania súdu, Salvová.

62. Nesporné bolo, že pôvodný žalovaný zomrel dňa XX.XX.XXXX a jeho právnymi nástupcami v tomto
konaní sa stali jeho deti, a to žalovaný 1/ a maloletá žalovaná 2/, pričom na základe dedičského konania

títo nadobudli spoluvlastnícky podiel pôvodného žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam a to
rovným dielom, každý o veľkosti 1. Uvedené skutočnosti mal súd preukázané z uznesenia Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 25D/252/2021 zo dňa 30.9.2022, právoplatného dňa 30.9.2022.

63. Nesporné medzi sporovými stranami bolo, že prístupová cesta k predmetným nehnuteľnostiam

v podielovom spoluvlastníctve vedie cez parc. KN „C“ č. 420/15 pre k.ú. D. I., ktorá bola v bezpodielovom
spoluvlastníctve pôvodného žalovaného a M. O., teda po pozemku, ku ktorému žalobca spoluvlastnícke
právo nemal.

64. Sporný medzi sporovými stranami bol dôvod neužívania spoločných nehnuteľností žalobcom, keď

žalobca tvrdil, že pôvodný žalovaný mu bezdôvodne neumožnil túto nehnuteľnosť užívať (žalobca
skutkové tvrdenia uvádzal predovšetkým vo vzťahu k rodinnému domu nie k okolitým pozemkom)
a žalovaný 1/, ako právny nástupca pôvodného žalovaného tvrdil, že nehnuteľnosti nemohol žalobca
užívať pre existenciu právnej prekážky a to z dôvodu absencie práva prechodu a prejazdu žalobcu cez
parcelu KN „C“ č. 420/15 v k.ú. D. I., ktorej žalobca spoluvlastníkom nebol, avšak cez ktorú vedie jediná

prístupová cesta k nehnuteľnostiam, ktorých žalobca spoluvlastníkom bol. K právu prechodu a prejazdu
žalobca tvrdil, že mu súhlas udelila M. O. a tento súhlas tvorí prílohu ním predloženej notárskej zápisnice
zo dňa 24.10.2019, spísanej pod N 231/2019, NZ 35959/2019, NCRIs 36803/2019.

65. V tejto súvislosti bola medzi sporovými stranami sporná skutočnosť, či mohla spoluvlastníčka parcely

KN „C“ č. 420/15 v k.ú. D. I., v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov existujúceho medzi ňou
a pôvodným žalovaným, sama udeliť právo prechodu a prejazdu cez túto nehnuteľnosť, keď žalovaný
1/ tvrdil, že nejde o bežnú vec týkajúcu sa spoločnej veci manželov a žalobca tvrdil že o bežnú vec ide.
Sporná bola aj forma tohto súhlasu, keď žalovaný 1/ mal za to, že ide o vecné bremeno, na ktoréhozriadenie je potrebná zmluva alebo dohoda a súhlas pre rozpor so zákonom a rozpor s dobrými mravmi,
považoval za absolútne neplatný právny úkon.

66. Sporná bola aj výška uplatneného nároku, ktorú v celom rozsahu, v súvislosti s popretím základu
nároku, rozporoval pôvodný žalovaný aj žalovaný 1/ ako jeho právny nástupca.

67. Sporný tak bol právny základ aj výška uplatneného nároku.

68.Právnyzákladnárokužalobcubolspornýajspoukazomnaustanovenie§3Občianskehozákonníka,
keď pôvodný žalovaný tvrdil, že žalobca počas konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn.
20C/28/2019, účelovo nadobudol spoluvlastnícky podiel a iba účelovo chcel užívať ideálnu polovicu
rodinného domu tak, aby mu vznikol domnelý nárok, ktorým vytváral finančný nátlak na žalovaného,
ktorý nárok však je výkonom práv v rozpore s dobrými mravmi, keď zasahuje do jednoty a nerušiteľnosti
obydlia rodiny pôvodného žalovaného a jeho mal. dcéry, ktorej právo je odvodené od práva rodičov.

Výška spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníka je pritom v rámci podielového spoluvlastníctva ideálna
a teda neodráža konkrétnu reálnu časť veci, ale iba mieru, ktorou sa jednotliví spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. (R 19/1967).

69. Sporná bola napokon aj otázka premlčania nároku, keď žalovaný 1/ v konaní vzniesol námietku

premlčania za obdobie od 16.10.2020 do 21.03.2021.

70. Nesporné bolo, že v priebehu konania, v štádiu po začatí pojednávania, zobral žalobca žalobu späť
v časti o zaplatenie 6.050,-EUR vo vzťahu k žalovanej 2/ z dôvodu, že medzi nimi došlo dňa 11.4.2023
k dohode o mimosúdnom urovnaní sporu. Žalobca žiadal konanie v tejto časti a vo vzťahu k žalovanej

2/ zastaviť.

71. Žalobca žiadal v konaní pokračovať iba voči žalovanému 1/ tak, že od žalovaného 1/ žiadal zaplatiť
sumu 6.050,-EUR za obdobie od 9.9.2019 do 15.10.2021 a od 8.12.2021 do 24.12.2021. Žalobu v časti
o zaplatenie 6.050,-EUR však vo vzťahu k žalovanému 1/ a ani v časti obdobia od 16.10.2021 do

7.12.2021 späť nezobral, hoci žiadal od žalovaného 2/ nižšiu sumu a pôvodnou (zmenenou) žalobou
žiadal spoločne a nerozdielne od žalovaných 1/, 2/ zaplatiť sumu 12.100,-EUR za obdobie od 9.9.2019
do 24.12.2021.

72. Súd v súlade s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. Obdo V 42/2002 zo dňa 30.4.2003,

publikovaného aj v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR ako R 32/2004, vyzval iba žalovanú
2/ na vyjadrenie súhlasu so späťvzatím žaloby, nakoľko v zmysle uvedeného judikátu platí, že: „Vo
veci, v ktorej žaloba smeruje proti viacerým žalovaným, žalobca môže vziať späť žalobu aj len voči
jednému z nich. Nesúhlas toho žalovaného, vo vzťahu ku ktorému k späťvzatiu žaloby nedošlo, s
týmto čiastočným späťvzatím žaloby je právne neúčinný.“ Vzhľadom k predmetu konania a solidárnemu

postaveniu žalovaných 1/, 2/ bolo teda na výlučnej vôli žalobcu, či nárok uplatnený v konaní bude žiadať
len voči niektorému zo solidárnych dlžníkov, alebo voči všetkým. V prípade, ak si už nárok uplatnil voči
dvom žalovaným, potom v rámci jeho dispozičného práva (dominus litis) môže žalobu vziať späť voči
ktorémukoľvek z nich alebo aj voči obom. Keďže vo veci došlo ku späťvzatiu žaloby voči žalovanej 2/,
v čase po začatí pojednávania (§ 146 ods. 1 CSP), na zastavenie konania bol potrebný súhlas žalovanej

2/ so späťvzatim žaloby. Žaloba proti žalovanému 1/ vzatá späť nebola, preto súhlas žalovaného 1/ so
späťvzatím žaloby potrebný nebol (bol by právne neúčinný). Právny zástupca maloletej žalovanej 2/, so
späťvzatím žaloby voči maloletej 2/ súhlasil. Súd preto konanie o zaplatenie 6.050,-EUR voči žalovanej
2/ zastavil.

73. Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby zostalo zaplatenie sumy 6.050,-EUR, ktorú si
žalobca uplatňoval voči žalovanému 1/. Žalovanú sumu požadoval žalobca za obdobie od 9.9.2019
do 15.10.2021 a od 8.12.2021 do 24.12.2021. Keďže k späťvzatiu žaloby vo vzťahu k žalovanému
1/ nedošlo, čo v konaní výslovne potvrdil právny zástupca žalobcu, avšak nebolo pochýb o tom, že
žalobca žiadal od žalovaného 1/ zaplatiť nižšiu sumu a za kratšie obdobie, ako žiadal po zmene žaloby,

súd zníženie žalovanej sumy pri solidárnom záväzku žalovaných 1/, 2/, vo vzťahu k žalovanému 1/,
z hmotnoprávneho hľadiska považoval (podľa obsahu) za čiastočné vzdanie sa nároku voči žalovanému
1/ v rozsahu, v akom mu záväzok plnila žalovaná 2/.74. K sporným skutočnostiam súd uvádza, že pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok titulom
bezdôvodného obohatenia, v danom prípade žalobca uplatnený nárok právne kvalifikoval nesprávne.
Právna kvalifikácia uplatneného nároku je vecou súdu, pričom súd konštatuje, že nejde o nárok

z bezdôvodného obohatenia ale o nárok vyplývajúci priamo z podielového spoluvlastníctva veci, z
ustanovenia§137ods.1Občianskehozákonníka apreto,užztohtodôvoduhoniejemožnékvalifikovať
ako bezdôvodné obohatenie. Súd v tomto smere poukazuje napríklad na uznesenie Ústavného súdu
SR sp. zn. IV. ÚS 342/2021 zo dňa 3.7.2012, ktorým ústavný súd odmietol sťažnosť proti uzneseniu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 184/2010 z 27. októbra 2010, pričom ústavný

súd uviedol, že: „Vo vzťahu k posudzovanej veci ústavný súd považoval za potrebné uviesť, že ak sa
podielový spoluvlastník domáha náhrady vo forme peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi
za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, ide o právny vzťah z
podielového spoluvlastníctva osobitne upravený v Občianskom zákonníku (pozri uznesenie najvyššieho
súdu sp. zn. 4 Cdo 277/2009 z 24. novembra 2009).“ Ďalej uviedol: „Z citovaných zákonných ustanovení
vyplýva, že obsahom vlastníckeho (spoluvlastníckeho) práva je okrem iného aj oprávnenie vlastníka vec

v medziach zákona užívať. Vec môže byť v spoluvlastníctve aj viacerých osôb, pričom spoluvlastnícky
podiel vyjadruje mieru účasti spoluvlastníka na vzťahu k spoločnej veci. To znamená, že vyjadruje aj
mieru účasti, pokiaľ ide o užívanie spoločnej veci. Každý zo spoluvlastníkov je v zmysle § 137 ods. 1
Občianskeho zákonníka oprávnený spoločnú vec užívať v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. V
prípade ak sa spoluvlastníci o spôsobe užívania spoločnej veci, prípadne o jej náhrade nedohodnú, ide o

nárok, ktorý vyplýva z § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 123 Občianskeho zákonníka.“

75. Predmetom sporu tak bolo zaplatenie náhrady za užívanie nehnuteľnosti nad rozsah
spoluvlastníckeho podielu. V spore bolo preto potrebné objasniť, či podielový spoluvlastník (pôvodný
žalovaný) užíval spoločné nehnuteľnosti nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, čo je nevyhnutný

predpoklad na vznik náhrady v prospech žalobcu, ako druhého spoluvlastníka, či sa podieloví
spoluvlastníci na užívaní spoločnej veci dohodli alebo nie, prípadne, či sa dohodli na jej bezplatnom
užívaní a následne ustáliť výšku náhrady za užívanie nehnuteľnosti.

76. Je nevyhnutné zdôrazniť, že neužívanie spoločnej veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu

niektorým zo spoluvlastníkov, musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah
svojho spoluvlastníckeho podielu. Iba v takomto prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec
nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo
väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu. (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
6Cdo/184/2010)

77. S poukazom na predmet sporu tak bolo v posudzovanom prípade nutné zistiť, či žalobca
neužíval spoločné nehnuteľnosti v dôsledku ich užívania pôvodným žalovaným nad rozsah jeho
spoluvlastníckeho podielu. Inak povedané, či žalobca objektívne mohol spoločné nehnuteľnosti užívať
ale pôvodný žalovaný mu v ich užívaní bránil zo subjektívnych dôvodov tým, že ich užíval sám

v celom ich rozsahu (a či ich v celom rozsahu užíval), alebo ich žalobca nemohol užívať z dôvodu, že
k nim objektívne nemal zabezpečený prístup. Ako už súd uviedol, medzi sporovými stranami nebolo
sporné, že prístupová cesta k nehnuteľnostiam v podielovom spoluvlastníctve vedie cez pozemok, parc.
KN „C“ č. 420/15 v k.ú. D. I., ku ktorému žalobca spoluvlastnícke právo nemal. Tento pozemok bol
vbezpodielovomspoluvlastníctvepôvodnéhožalovanéhoaDanielySalvovej.Žalobcasiprávoprechodu

a prejazdu cez tento pozemok odvodzoval zo súhlasu, ktorý mu udelila M. O., ktorý tvorí prílohu ním
predloženej notárskej zápisnice spísanej dňa 24.10.2019, pod N 231/2019, NZ 35959/2019, NCRIs
36803/2019. Súd s preto zaoberal otázkou, či mohla M. O. sama udeliť žalobcovi (tretím osobám) právo
prechodu a prejazdu cez túto nehnuteľnosť podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka a forma tohto
súhlasu.

78. Súd skúmal listinu označenú ako „Súhlas s užívaním veci“ spísanú M. O., dňa 10.9.2019, osvedčenú
dňa 24.10.2019, tvoriacu prílohu č. 1 Notárskej zápisnice zo dňa 24.10.2019, spísanej na Notárskom
úradeG.G.J.,notárasosídlomvBanskejBystrici,podN231/2019,NZ35959/2019,NCRIs36803/2019.
Súd posúdil predloženú listinu podľa obsahu a zistil, že prejav vôle M. O. vyjadrený v tomto právnom

úkone smeroval k umožneniu užívania a prechodu cez pozemok parc. KN „C“ č. 420/15 evidovaný
na LV č. XXX v k.ú. D. I. v prospech žalobcu tak, aby vedel užívať nehnuteľnosti, ktoré nadobudol
kúpnou zmluvou zo dňa 20.89.2019, ktoré sú zapísané na LV č. XXX, pre k.ú. D. I.. Z časového hľadiska
súhlas ohraničený nebol a preto súd vychádzal z toho, že mala v úmysle, aby táto listina platila načasovo neobmedzené obdobie. Listina ďalej obsahovala údaj o tom, že súhlas M. O. dala žalobcovi
vo vzťahu k pozemku, na ktorom sa nachádza automatická elektrická brána, ktorá je tiež predmetom
bezpodielového spoluvlastníctva, ku ktorej na základe udeleného súhlasu, v čase nutnom na užívanie,

požičala žalobcovi funkčné diaľkové ovládanie. Súhlas M. O. udelila aj v prospech všetkých osôb, ktorým
žalobca umožní užívať nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, pre k.ú. D. I.. Prejav vôle zachytený
v uvedenej listine tak, ako vyplýval z obsahu listiny, potvrdila M. O. aj vo svojej výpovedi v konaní
a potvrdil ho aj žalobca, ktorému bol prejav vôle určený.

79. Súd sa preto zaoberal otázkou o aký právny úkon by v danom prípade podľa jeho obsahu mohlo ísť,
pričom súd skúmal všetky možnosti, ktoré prichádzali do úvahy. Právny úkon je podľa § 34 Občianskeho
zákonníka prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností,
ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať
nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak
táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom (§ 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Z hľadiska

druhu, išlo v danom prípade jednostranný adresovaný právny úkon, ktorý bol dovŕšený momentom, kedy
sa dostal do sféry dispozície žalobcu ako adresáta právneho úkonu. Žalobca tento úkon akceptoval
konkludentne, keď sa snažil cez daný pozemok prechádzať. Cieľom úkonu, podľa jeho obsahu, bolo
zo strany M. O. ako osoby, ktorá právny úkon urobila, ako aj zo strany žalobcu, ktorému bol právny
úkon určený, prenechať predmetný pozemok bezodplatne do užívania žalobcovi (tretej osobe a ním

určeným osobám) za účelom jeho užívania, predovšetkým práva prechodu (prípadne prejazdu) cez
tento pozemok k pozemkom nachádzajúcim sa za ním, na ktoré iný prístup nebol. Pri uvedenom úkone
nemohlo podľa jeho obsahu ísť o žiadnu scudzovaniu zmluvu týkajúcu sa nehnuteľnosti pre nedostatok
písomnej formy (§ 46 Občianskeho zákonníka), ani o zmluvu o pôžičke, ktorá je reálnou zmluvou
vyžadujúcou na jej platnosť reálne odovzdanie veci (prechod vlastníckeho práva k veci) a preto objektom

pôžičky môžu byť iba druhovo určené, hnuteľné zastupiteľné veci, nie však nehnuteľnosti, ktoré sú vždy
určené individuálne. Nemohlo ísť ani o ústnou formou uzatvorenú nájomnú zmluvu k pozemku, keďže
nebola dohodnutá odplata (nájom) ani dočasnosť zmluvy, ktoré sú obligatórnymi náležitosťami nájomnej
zmluvy. Nemohlo ísť ani o bezodplatnú zmluvu o výpožičke, uzatvorenú ústnou formou, rovnako pre
absenciu dohody o dobe výpožičky, ktorá je obligatórnou náležitosťou zmluvy. Zmluvu o výpožičke veci

v BSM síce podľa súdnej praxe (R 71/1994) môže uzatvoriť aj jeden z manželov, avšak iba ten je takou
zmluvou viazaný. V danom prípade by tak bola zaviazaná umožniť prechod a prejazd iba M. O. a nie aj
pôvodný žalovaný, čo nebolo cieľom a prejavom vôle ani M. O. ani žalobcu. Z uvedených skutočností
súd dospel k záveru, že podstatou predmetného právneho úkonu bolo udelenie oprávnenia žalobcovi
k nehnuteľnosti v BSM (pozemku parc KN „C“ č. 420/15 v k.ú. D. I.), tento pozemok bezodplatne

užívať časovo neobmedzené obdobie. Podstatou právneho úkonu tak bolo obmedzenie práv vlastníkov
pozemku, na časovo neobmedzenú dobu, tento pozemok užívať, v prospech žalobcu tak, že (obidvaja)
bezpodieloví spoluvlastníci mali byť povinní strpieť užívanie pozemku a prechod po pozemku tretími
osobami. Obsahom právneho úkonu tak bolo zriadenie práva v prospech tretej osoby využívať úžitkovú
hodnotu veci, ktoré zodpovedalo vecnému bremenu. Vecné bremeno zaťažujúce celú nehnuteľnosť

môžuzriadiťibavšetcispoluvlastnícinehnuteľnostispoločneatozmluvou,ktorámáobligatórnepísomnú
formu.

80. Vecné bremeno je vecné právo, predstavujúce vzťah osoby oprávnenej z vecného bremena
k veci, ktoré v rozsahu udeleného práva súčasne obmedzuje možnosť realizácie úžitkovej hodnoty

veci vlastníkom veci, ako osobou povinnou z vecného bremena. Ide o vecné právo k cudzej veci.
Teda, vecné bremeno obmedzuje vlastníka nehnuteľnej veci v prospech inej osoby tak, že vlastník veci
je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Vecné bremeno, podľa § 151o ods. 1
Občianskeho zákonníka, vzniká písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania
o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu, zo zákona, alebo výkonom

práva (vydržaním). Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je potrebný vklad do
katastra nehnuteľností.

81. Podľa ustanovenia § 145 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže
vybavovať každý z manželov, avšak v ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je

právny úkon neplatný. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja
manželia spoločne a nerozdielne. Súdnou praxou je ustálené, že za bežné veci týkajúce sa spoločných
vecí manželov sa považuje zabezpečovanie každodenných potrieb rodiny, bežného chodu domácnosti,
bežných opráv, realizácia pravidelných platieb, prijímanie pravidelných platieb, poskytovanie darovnepatrnej hodnoty, čerpanie spoločných úspor na úhradu potrieb domácnosti alebo potrieb maloletých
detí v primeranom rozsahu a podobne. Naopak, rámec bežných vecí presahujú úkony, ktorými sa
mení podstata alebo hodnota spoločného majetku. Ide predovšetkým o nakladanie s nehnuteľnosťami

v bezpodielovom spoluvlastníctva manželov a to predaj, kúpa, darovanie, zabezpečovací prevod
práva spoločnej nehnuteľnosti, či zaťaženie spoločnej nehnuteľnosti záložným právom alebo vecným
bremenom. Právne úkony uskutočnené manželmi súd posudzuje individuálne, podľa konkrétnych
okolností každého jednotlivého prípadu, prihliada na všeobecné zvyklosti a skúma ich aj cez prizmu
dobrých mravov v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

82. Súd s poukazom na uvedené sporné skutočnosti konštatuje, že je vecou právneho posúdenia súdu,
či súhlas s užívaním nehnuteľnosti v prospech tretej osoby (resp. tretích osôb), datovaný dňa 10.9.2019,
ktorý spísala M. O. v prospech žalobcu, ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľnosti v režime BSM,
vedenej Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálnym odborom, na LV č. XXX, pre k.ú. D. I., ako
pozemok parc. KN „C“ č. 420/15 – trvalý trávny porast o výmere 80 m2, je možné považovať za bežnú

vec medzi manželmi podľa § 145 Občianskeho zákonníka alebo nie, ako aj obsah tohto právneho
úkonu. Uznesenie Okresnej prokuratúry Banská Bystrica, sp. zn. 3 Pv 117/20/6601-8 zo dňa 19.8.2020
a spôsob akým posúdila prokurátorka okresnej prokuratúry túto právnu otázku, pre súd záväzné nie je
(§ 193 CSP). Súd, s poukazom na obsah právneho úkonu M. O., z ktorého, ako už súd uviedol, bol
zrejmý jej prejav vôle udeliť časovo neobmedzený súhlas s právom prechodu a s užívaním nehnuteľnosti

v BSM jej a pôvodného žalovaného dospel k záveru, že skutočným obsahom prejavu vôle M. O. a teda
reálnym obsahom úkonu tak bola jej snaha o zriadenie vecného bremena v prospech tretej osoby
(žalobcu). Uvedený právny úkon sa totiž celkom nepochybne týkal nehnuteľnosti v bezpodielovom
spoluvlastníctva manželov a to tak, že mal na časovo neobmedzené obdobie obmedziť vlastnícke
právo (užívať spoločnú nehnuteľnosť) nielen jej ale aj pôvodného žalovaného tým, že išlo o prejav vôle

zaťažiť spoločnú nehnuteľnosť právom zodpovedajúcim vecnému bremenu, bez vedomia a súhlasu
pôvodného žalovaného. Ako už súd uviedol, právne úkony ktorými sa vykonáva dispozícia spoločnou
nehnuteľnosťou manželov alebo ktorými sa obmedzuje vlastnícke právo k spoločnej nehnuteľnosti
manželov, iba jedným z manželov, nie je možné považovať za bežnú vec týkajúcu sa spoločnej
nehnuteľnejvecipodľa §145ods.1Občianskehozákonníka,ktorújemožnévybaviťjednýmzmanželov.

Ako správne poukázal aj žalovaný 1/, s takým postupom jedného z manželov by sa dalo súhlasiť iba
v prípade, ak by išlo o súhlas s jednorazovým prechodom alebo prejazdom cez spoločný pozemok (napr.
návšteva alebo oslava iba jedného z nich), nie však s časovo neobmedzeným obmedzením vlastníckeho
právaobidvochmanželov.Právnyúkonobmedzujúcivlastníckeprávodruhéhomanželaaspoluvlastníka
nehnuteľnosti na neurčitú dobu, alebo dlhodobo, nie je možné považovať medzi manželmi za bežnú vec.

83. S poukazom na uvedená skutočnosti, by preto bolo možné súhlas s užívaním veci zo dňa 10.9.2019,
považovať za neplatný právny úkon už podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v spojení s
§ 40a Občianskeho zákonníka. Relatívna neplatnosť právneho úkonu však spočíva na vyvrátiteľnej
právnej domnienke platnosti právneho úkonu, kým sa jej nedovolá oprávnená osoba. V konaní nebolo

preukázané či vôbec a ak áno od kedy, mal pôvodný žalovaný preukázateľne vedomosť o tom, že M.
O. udelila žalobcovi súhlas s užívaním a prechodom cez spoločný pozemok, parc. KN „C“ č. 420/15
v k.ú. D. I.. Pôvodný žalovaný v priebehu konania zomrel (24.12.2021). Pôvodný žalovaný sa za svojho
života vo svojej procesnej obrane relatívnej neplatnosti právneho úkonu nedovolával (ani jeho právni
nástupcovia), pričom o právnom úkone M. O. objektívne mohol pôvodný žalovaný vedieť najneskôr

odo dňa doručenia platobného rozkazu sp. zn. 22Up/1925/2020 s prílohami, čo bolo dňa 13.11.2020
(podľa doručenky nachádzajúcej sa v súdnom spise). V tomto smere je však súd toho názoru, že právny
úkon, ktorého účelom bolo zriadenie vecného bremena v rozpore so zákonom, s ustanoveniami § 151n
a nasl. Občianskeho zákonníka (iba jedným zo spoluvlastníkov a vo forme, ktorú zákon nepripúšťa)
tak, že tento úkon svojím účelom zákonu odporoval, je absolútne neplatným právnym úkonom. Ak by

sa totiž jeden z manželov (v danom prípade pôvodný žalovaný) relatívnej neplatnosti tohto právneho
úkonu nedovolal v zákonom stanovenej lehote, nemožno nijako predpokladať, že po uplynutí zákonnej
lehoty by sa tento právny úkon stal platným právnym úkonom (bez možnosti napadnúť ho ako absolútne
neplatný). Absolútnej neplatnosti sa v konaní dovolával žalovaný 1/, ako právny nástupca pôvodného
žalovaného. Súd však na ňu prihliada aj tzv. ex offo. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka platí, že právny

úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, je absolútne neplatným
právnym úkonom. Rovnako je absolútne neplatným aj právny úkon, u ktorého zákon vyžaduje písomnú
formu (§ 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka), pričom ani tá nebola v danom prípade dodržaná, keď
žalobca právny úkon M. O. akceptoval konkludentne a nenadobudol by ani účinnosť (§ 47 Občianskehozákonníka). Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí automaticky, priamo zo zákona, pôsobí od
počiatku, nepremlčuje sa a súd na ňu prihliada ex offo. V prípade relatívnej neplatnosti právneho úkonu,
preto nie je možné vylúčiť aj neplatnosť právneho úkonu absolútnu podľa § 39 Občianskeho zákonníka,

nie však z dôvodov daných pre relatívnu neplatnosť, ale z dôvodu, že právny úkon sa prieči dobrým
mravom, prípadne, že sa ním obchádza zákon alebo je v rozpore so zákonom. (uznesenie najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4Cdo/56/2009 z 22.9.2010). V prípade, ak by došlo k situácii, keď je právny úkon
postihnutý aj relatívnou aj absolútnou neplatnosťou, prednosť má určenie absolútnej neplatnosti, pričom
na relatívnu neplatnosť sa v prípade existencie absolútnej neplatnosti neprihliada.

84. Súd sa preto, na námietku žalovaného 1/, ako aj ex offo, zaoberal absolútnou neplatnosťou
právneho úkonu, súhlasu s užívaním nehnuteľnosti zo dňa 10.9.2019. Súd s poukazom na už
uvedené skutočnosti, t.j. pre rozpor právneho úkonu M. O. so zákonom, s ustanoveniami § 151n
a nasl. Občianskeho zákonníka, resp. pre obchádzanie zákona tým, že použila na dosiahnutie cieľa
(poskytnutie práva prechodu cez nehnuteľnosť tretej osobe) taký prostriedok, ktorý síce zákon výslovne

nezakazoval, ale z dôvodov, ktoré súd už uviedol, sa priečil zmyslu a účelu zákona. V danom prípade,
s poukazom na individuálne okolnosti prípadu, možno súhlas M. O. s užívaním spoločnej nehnuteľnosti
v BSM v prospech tretej osoby, žalobcu, považovať aj za konanie v rozpore s dobrými mravmi. M.
O. predmetný úkon totiž urobila po tom, čo predtým (20.8.2019), a to počas prebiehajúceho súdneho
konania o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (ktoré sama iniciovala avšak na jeho ukončenie

nepočkala), odpredala svoj spoluvlastnícky podiel žalobcovi. Sporný úkon urobila v krátkej dobe po
rozvode manželstva (z uznesenia z dedičského konania vyplýva, že Rozsudkom Okresného súdu
Banská Bystrica, sp. zn. 37P/2/2019-69 zo dňa 11.4.2019, právoplatným dňa 24.4.2019), pričom však
nepodala návrh na súd na vyporiadanie BSM, ak sa na danom úkone nevedeli s pôvodným žalovaným
dohodnúť tak, aby sa k veci mohol vyjadriť. Práve naopak, urobila jednostranný právny úkon týkajúci sa

spoločnej nehnuteľnosti, pričom okolnosti veci nasvedčujú tomu, že pôvodný žalovaný o tomto jej úkone
nemal ani len vedomosť. S pôvodným žalovaným boli pritom v tom čase už rozvedení a teda nešlo
o právny úkon medzi manželmi, počas trvania manželstva. Ustanovenie § 145 ods. 1 Občianskeho
zákonníka pritom upravuje predovšetkým vybavovanie vecí manželmi počas trvania manželstva a
preto, v období po skončení manželstva, do vyporiadania BSM, je o to dôvodnejšie vnímať okolnosti

právneho úkonu jedného z bývalých manželov týkajúce sa spoločných vecí bývalých manželov, cez
prizmu dobrých mravov a možné účelové snahy o poškodenie druhému z bývalých manželov tak, ako
to v tomto konaní tvrdil pôvodný žalovaný. S poukazom na skutkové okolnosti prípadu, súd preto dospel
k záveru, že konanie M. O. bolo okrem rozporu so zákonom, aj v rozpore s dobrými mravmi.

85. S poukazom na zistené skutočnosti súd konštatoval, že právny úkon M. O., označený ako „Súhlas
sužívanímveci“spísaný,dňa10.9.2019aosvedčenýdňa24.10.2019,bolabsolútneneplatnýmprávnym
úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

86. Z uvedeného dôvodu, žalobca nemohol objektívne užívať nehnuteľnosti v podielovom

spoluvlastníctve jeho a pôvodného žalovaného, práve z dôvodu, že k spoločným nehnuteľnostiam nemal
zabezpečený prístup, o čom musel mať vedomosť už v čase, kedy spoluvlastnícky podiel k predmetným
nehnuteľnostiam kupoval. Sám žalobca sa v konaní vyjadril, že v jeho prípade nešlo o prvú nadobudnutú
nehnuteľnosť.

87. Na strane žalobcu tak existovala objektívna prekážka v užívaní spoluvlastníckeho podielu k
nehnuteľnostiam. Keďže žalobca nemal zabezpečený prístup k nehnuteľnostiam v jeho podielovom
spoluvlastníctve, o ktorom vedel, nemohol mu vzniknúť nárok z titulu neužívania spoluvlastníckeho
podielu tým, že ho nad rámec svojho podielu užíval pôvodný žalovaný. Rozsah užívania nehnuteľností
pôvodným žalovaným nad rámec jeho spoluvlastníckeho podielu pritom v konaní žalobca nepreukázal

žiadnym dôkazom a ani nenavrhol vykonať žiadny dôkaz na preukázanie tejto skutočnosti. Sám žalobca
sa vyjadril, že nevedel v akom rozsahu pôvodný žalovaným nehnuteľnosti užíval, pričom pokiaľ ide
o rodinný dom uviedol, že iba predpokladal, že ho pôvodný žalovaný užíval v celom rozsahu a pokiaľ
ide o pozemky okolo domu, k týmto nevedel uviesť, či ich vôbec pôvodný žalovaný užíval. Žalobca tak
dôkazné bremeno k týmto svojim skutkovým tvrdeniam neuniesol, pričom pokiaľ ide o pozemky okolo

rodinného domu, k ich užívaniu absentovali v konaní aj akékoľvek tvrdenia žalobcu a preto, bez tvrdení
nemohol uniesť ani dôkazné bremeno k tvrdeniam.88. Aplikáciou citovaných zákonných ustanovení na zistený skutkový stav, súd preto dospel k záveru,
že žaloba žalobcu nie je dôvodná , keď žalobca v konaní nepreukázal, že nemohol užívať
nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu z toho

dôvodu, že nehnuteľnosti užíval pôvodný žalovaný nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu.
Naopak, v konaní bolo preukázané, že žalobca svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam
neužíval z dôvodu neexistencie práva prechodu po pozemku, cez ktorý viedol jediný prístup k
týmto nehnuteľnostiam, ku ktorému spoluvlastnícke právo nemal. Práve to bol základný dôvod
nemožnosti užívať nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve. Až v prípade ak by mal žalobca prístup

k nehnuteľnostiam v podielovom spoluvlastníctve, až potom by nastupovala zodpovednosť druhého
spoluvlastníka spoločných nehnuteľností za to, že tieto užíval nad rámec svojho spoluvlastníckeho
podielu, za predpokladu, že by bol takýto väčší rozsah jeho užívania nehnuteľností v konaní preukázaný.
Súd preto žalobu voči žalovanému 1/, z vyššie uvedených dôvodov, ako nedôvodnú zamietol.

89. Súd pre úplnosť, k tvrdeniam pôvodného žalovaného týkajúcich sa konania žalobcu a M. O., pri

predaji a po predaji spoluvlastníckeho podielu, ktoré malo byť v rozpore s dobrými mravmi a malo byť
účelové, pokiaľ išlo o samotnú snahu žalobcu o užívanie ideálnej polovice rodinného domu aj následnú
snahu vytvoriť finančný nátlak na pôvodného žalovaného, zásahom do jednoty a nerušiteľnosti obydlia
rodiny pôvodného žalovaného a jeho mal. dcéry, uvádza, že aj túto obranu súd považoval v časti za
dôvodnú, avšak vzhľadom na zistenie existencie objektívnej prekážky žalobcu v prístupe k spoločným

nehnuteľnostiam a v ich neužívaní z tohto dôvodu, sa ňou súd už podrobne nezaoberal. Aj keď teda
nešlo o okolnosti pre rozhodnutie súdu zásadné, súd k obrane pôvodného žalovaného uvádza, že
v danom prípade možno hovoriť o kolízii práva pôvodného žalovaného (ako spoluvlastníka) a jeho
mal dcéry na súkromie a nedotknuteľnosť obydlia, s právom žalobcu (druhého spoluvlastníka), užívať
spoločné nehnuteľnosti. Súd v tomto smere poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn.

22Cdo/863/2004 zo dňa 15.1.2005, z ktorého vyplýva: „Nedotknutelnost osoby a jejího soukromí je
zaručena. Omezena může být jen v případech stanovených zákonem (čl. 7 odst. 1 Listiny základních
práv a svobod – dále jen „Listina“). Obydlí je nedotknutelné. Není dovoleno do něj vstoupit bez souhlasu
toho, kdo v něm bydlí (čl. 12 odst. 1 Listiny). Jiné zásahy do nedotknutelnosti obydlí mohou být
zákonem dovoleny, jen je-li to v demokratické společnosti nezbytné pro ochranu života nebo zdraví

osob, pro ochranu práv a svobod druhých anebo pro odvrácení závažného ohrožení veřejné bezpečnosti
a pořádku. Pokud je obydlí užíváno také pro podnikání nebo provozování jiné hospodářské činnosti,
mohou být takové zásahy zákonem dovoleny, též je-li to nezbytné pro plnění úkolů veřejné správy
(§ 12 odst. 3 Listiny). Vlastník je v mezích zákona oprávněn předmět svého vlastnictví držet, užívat,
požívat jeho plody a užitky a nakládat s ním (§ 123 ObčZ). Spoluvlastnický podíl vyjadřuje míru, jakou

se spoluvlastníci podílejí na právech a povinnostech vyplývajících ze spoluvlastnictví ke společné věci
(§ 137 odst. 1 ObčZ). K omezení základních práv či svobod, i když jejich ústavní úprava omezení
nepředpokládá, může dojít v případě jejich kolize. V těchto situacích je nutné stanovit podmínky, za
splnění kterých má prioritu jedno základní právo či svoboda, a za splnění kterých jiné. Základní je v této
souvislosti maxima, podle které základní právo či svobodu lze omezit pouze v zájmu jiného základního

práva či svobody. Jedním z kritérií je porovnání závažnosti obou v kolizi stojících základních práv (nález
Ústavního soudu ze dne 12. 10. 1994, sp. zn. Pl. ÚS 4/94). Je zřejmé, že v dané věci dochází ke kolizi
dvou základních práv, a to práva spoluvlastníka užívat část věci v podílovém spoluvlastnictví s právem
druhého spoluvlastníka na ochranu obydlí a soukromí. Je tedy třeba vážit obě tato práva a rozhodnout,
kterému z nich je třeba poskytnout ochranu na úkor druhého. Právu na ochranu obydlí a soukromí je v

zásadětřebadátpřednostpředprávemspoluvlastníkanaužíváníčástivěcivpodílovémspoluvlastnictví.
To se podává především z článku 12 Listiny, z něhož vyplývá, že možnost zásahu do práva na ochranu
nedotknutelnosti obydlí musí být (za splnění určitých podmínek) stanovena přímo v zákoně a nelze ji
tedy nepřímo odvozovat např. z majetkového práva jiného na užívání věci (srov. vztah vlastníka domu a
nájemce bytu). Skutečnost, že v důsledku ochrany soukromí jednoho ze spoluvlastníků bude druhý ze

spoluvlastníků podstatně omezen v užívání části společné věci nebo bude z tohoto užívání vyloučen,
lze zohlednit např. v úpravě užívání jiných částí či příslušenství věci.“

90. Pre úplnosť súd poukazuje aj na to, že podľa vyjadrení samotného žalobcu v priebehu konania, bol
jeho nárok splnený a to v časti 6.465,04,-EUR v októbri 2022, keď tvrdil (v podaní, doručenom súdu

dňa 19.10.2022), že hoci vyzval obidvoch dedičov pôvodného žalovaného na plnenie, žalovaný 1/ na
jeho žiadosť nereflektoval, avšak so zákonnou zástupkyňou žalovanej 2/ došlo k dohode o urovnaní
záväzku,vovecinárokuzaužívanienehnuteľnostinadrozsahpodieluporučiteľavobdobíod16.10.2020
do 24.12.2021 vo výške 6.465,04,-EUR. Na pojednávaní, konanom dňa 23.3.2023 zákonná zástupkyňažalovanej 2/ vo svojej výpovedi, v postavení svedkyne, uviedla, že si myslí, že sumu vo výške 6.465,04,-
EUR za obdobie od 16.10.2020 do 24.12.2021 žalobcovi uhradila, už dávno. Podaním doručeným
súdu dňa 22.3.2023 žalobca napriek tomu rozšíril žalobu na sumu 12.100,-EUR uplatňovanú spoločne

a nerozdielne voči žalovaným 1/, 2/ za obdobie od 9.9.2019 do 24.12.2021. Následne, v podaní
doručenom súdu dňa 11.5.2023, žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie 6.050,-EUR vo vzťahu
k žalovanej 2/ s tým, že medzi nimi došlo dňa 11.4.2023 k dohode o mimosúdnom urovnaní sporu.
Konanie o zaplatenie sumy 6.050,-EUR žiadal voči žalovanej 2/ zastaviť. Žiadal v konaní pokračovať
tak, že od žalovaného 1/ žiadal zaplatiť sumu 6.050,-EUR za obdobie od 9.9.2019 do 15.10.2021

a od 8.12.2021 do 24.12.2021. Pozornosti súdu síce neuniklo, že v obsahu dohody o urovnaní zo dňa
11.4.2023 bolo uvedené, že k predchádzajúcej dohode o urovnaní nemalo dôjsť, avšak v skutkových
tvrdeniach žalobcu sa táto skutočnosť vyplývajúca z dôkazu nevyskytla a v kontexte toho, že M. O. na
pojednávanídňa23.3.2023uhradeniesumyzprvejdohodyourovnanípotvrdila,súdzmenuvtvrdeniach
žalobcu (ktoré ani neboli priame, iba vyplývali z predloženého dôkazu) vyhodnotil tak, že žalobca si
dotváral skutkový stav v priebehu konania podľa skutočností, ktoré vychádzali najavo, čo súd nemohol

akceptovať ako dôveryhodné, nepochybné a jednoznačné. Okrem uvedeného, skutočnosti vyplývajúce
z predloženého dôkazu, že k úhrade sumy vo výške 6.465,04,-EUR nemalo dôjsť, sa objavili po viac ako
6-tich mesiacoch od pôvodného tvrdenia žalobcu a to bez toho, že by v tvrdeniach žalobcu došlo k takej
zmene, ktorú by mal daný dôkaz preukazovať. Bez splnenia povinnosti tvrdenia, nie je možné uniesť ani
dôkaznú povinnosť. Súd túto skutočnosť nepovažoval za presvedčivú a to aj vzhľadom na odstup času

ale predovšetkým s poukazom na vyjadrenie M. O. týkajúce sa úhrady predmetnej sumy. Súd dodáva,
že podľa § 186 ods. 2 CSP, súd na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli,
neprihliada. Teda, nárok žalobcu, aj v prípade, ak by ho súd považoval za dôvodne uplatnený, by zanikol
jeho splnením žalovanou 2/ v celom rozsahu v priebehu konania a to dvoma úhradami vykonanými
žalovanou 2/, ktoré žalovaná 2/ nerozporovala. Došlo tak k plneniu sumy 12.515,04,-EUR (6.465,04 +

6.050). Na uvedenú skutočnosť nemá vplyv, že žalobca zobral žalobu späť iba v časti 6.050,-EUR a vo
vzťahu k žalovanej 2/. Žalobca si totiž v prípade solidárneho záväzku, môže tento záväzok uplatňovať
od ktoréhokoľvek z dlžníkov. V prípade ak mu ho v celom rozsahu uhradila žalovaná 2/, zanikol mu
tento záväzok aj vo vzťahu k žalovanému 1/, od ktorého si ho už nemôže opakovane uplatňovať, či
už poukazom rozhodnutie súdu vo veci samej alebo tvrdené splnenie dlhu žalovanou 2/.

91. Súd dodáva, že v konaní nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom a to vyžiadanie si od OO PZ
Banská Bystrica – východ, z vyšetrovacieho spisu, vo veci podaného trestného oznámenia pôvodného
žalovanéhonažalobcu,výpovedežalobcuvpozíciisvedkaatozdôvodu,žežalobcabolvtomtosúdnom
konaní vypočutý ako strana sporu k okolnostiam týkajúcim sa predmetu tohto súdneho konania. Súd

preto nepovažoval za účelné a dôvodné, aby zabezpečoval výpovede žalobcu z trestného konania
vo vzťahu k podozreniam zo spáchania trestného činu. Z dôkazného návrhu nebolo ani zrejmé, čo
by sa týmito výpoveďami malo v predmete tohto konania preukázať, resp. k objasneniu akej spornej
otázky by tento dôkaz mal prispieť. Súd nevykonal ani dôkaz navrhnutým žalobcom, označený ako:
„výsluch svedkov zúčastnených a zachytených na listinných dôkazoch“, z dôvodu, že dôkazný návrh

súd považoval za nejasný, neurčitý a objektívne nevykonateľný. Ani z tohto dôkazného návrhu nebolo
zrejmé, čo by sa ním malo v konaní preukázať alebo objasniť. Napokon súd nevykonal ani výsluch
sporových strán a to žalovaného 1/ a mal. žalovanej 2/ z dôvodu, že sporové strany od vykonania
tohto dokazovania navrhnutého ešte pôvodným žalovaným, upustili a výsluch jeho právnych nástupcov
vykonať nežiadali. Súd z uvedených dôvodu, tieto dôkazy v konaní nevykonal.

92. Súd sa vzhľadom na skutkové zistenia a záver, ku ktorému dospel keď žalobu zamietol, už
nezaoberal argumentáciou sporových strán ohľadom rozsahu užívania spoločných nehnuteľností ani
výškou náhrady a ani námietkou premlčania vznesenou žalovaným 1/ vo vzťahu k časti obdobia, za ktoré
žalobca požadoval od neho náhradu za neužívanie spoluvlastníckeho podielu. K tvrdeniu žalovaného

1/, že žalobca mal pri nezhode spoluvlastníkov podať žalobu o určenie spôsobu užívania spoločných
nehnuteľností, možno podľa názoru súdu súhlasiť aspoň sčasti a to podaním takejto žaloby popri žalobe
na plnenie, keď samotná žaloba na plnenie (podaná aj v tomto konaní) nerieši spor spoluvlastníkov
týkajúci sa užívania spoločných nehnuteľností smerom do budúcnosti, teda nie je konečným riešením
ich sporu a svojím časovým ohraničením, v prípade nezhody na užívaní, iba vyvolá ďalší spor medzi

nimi. Je však potrebné dodať, že takúto žalobu mohol podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov spoločnej
veci, teda aj pôvodný žalovaný, v prípade ktorého sa možno iba domnievať, že ju nepodal pre zdravotné
problémy.93. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP. Žalovaný 1/ bol v konaní úspešný
v celom rozsahu a preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. Vo vzťahu k žalovanej
2/ a čiastočnému späťvzatiu žaloby žalobcom voči nej, súd konštatuje, že vo všeobecnosti platí, že

náhradu trov konania ovláda síce predovšetkým zásada úspechu vo veci, ktorá je však doplnená aj
zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti znamená, že trovy je
povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila ich vznik. Zmyslom využitia tejto zásady je sankčná náhrada
trov konania, ktoré by pri riadnom priebehu konania nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich
vznik zavinil. Zavinenie je tu interpretované vo vzťahu príčinnej súvislosti, kde príčinou je prejav vôle

strany sporu (späťvzatie žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany. Pokiaľ sporovej strane možno
pričítať procesné zavinenie trov konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná ich náhradu protistrane.
V danom prípade možno konštatovať, že zastavenie konania v rozsahu čiastočného späťvzatia žalobcu
zo dňa 11.5.2023, procesne zavinil žalobca, ktorý na základe vlastného rozhodnutia využil zákonné
právo disponovať podanou žalobou. Je však nutné konštatovať, že žalobca zobral žalobu späť v časti
o zaplatenie sumy 6.050,-EUR vo vzťahu k žalovanej 2/ z dôvodu, že mu žalovaná 2/ uvedenú sumu

uhradila a to po podaní žaloby, teda pod tlakom súdneho konania a preto zastavenie konania bolo
potrebné pripočítal do úspechu žalobcu. Žalobca sa však v konaní výslovne vyjadril, že si náhradu trov
konania, vo vzťahu k mal. žalovanej 2/ neuplatňuje. Súd mu preto nárok na náhradu trov konania voči
žalovanej 2/ nepriznal. Vo vzťahu k žalovanému 1/, súd v súlade s st. § 262 ods. 1 CSP rozhodol len o
nároku na náhradu trov konania. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po

právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Banská Bystrica.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní to, čo mu vykonateľný rozsudok (exekučný titul)

ukladá, možno na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, vykonať
exekúciu podľa ustanovení zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení neskorších zákonov.

V Banskej Bystrici dňa 5. júna 2023