Rozsudok – Život a zdravie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, October 8, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/38/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2321011071
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Réves

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2321011071.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Révesa a sudcov JUDr.

Kataríny Stanislavskej a Mgr. Stanislava Kováča, v trestnej veci obžalovaného A. B., prečin nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s
nimi podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku, o odvolaní okresnej
prokurátorky proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 15.11.2023 pod sp. zn. 9T/92/2021, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 08.10.2024, takto

r o z h o d o l :

I.
Podľa § 321 ods.1 písm. d/, písm. e/, ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok

vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

II.
Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.

trvale bytom: C.,
adresa na doručovanie: C., D. E. X,

u k l a d á

Podľa § 171 ods. 3 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 ( ďalej len „ Trestného zákona“), s
poukazom na § 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, trest
odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný A. B. uznaný vinným pre prečin nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona účinného v čase spáchania žalovaného skutku, na tom skutkovom
základe, že

dňa 16.07.2020 v čase o 02:15 hod. v obci D. pri rodinnom dome so súpisným číslom XXXX, v
osobnom motorovom vozidle značky FORD FOCUS, evidenčného čísla F., pri sebe neoprávnene
prechovával plastovú injekčnú striekačku s obsahom bieleho kryštalického materiálu s hmotnosťou
739 mg, s priemernou koncentráciou 74,6 % hmotnostných metamfetamínu, čo zodpovedá 7 bežnýmjednotlivým dávkam drogy, pričom v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998
Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov je
metamfetamín zaradený do II. skupiny psychotropných látok,

Za túto trestnú činnosť okresný súd uložil obžalovanému podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona účinného
v čase spáchania žalovaného skutku ( ďalej len „Tr. zák.“), § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, §
54 Tr. zák., trest povinnej práce vo výmere 250 (dvestopäťdesiat) hodín.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č.l. 203-206 spisu.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovej lehote odvolanie okresná prokurátorka, a to vo vzťahu
k výroku o treste v neprospech obžalovaného.
V písomnom zdôvodnení odvolania po rekapitulácia výrokovej časti napadnutého rozsudku, jeho
odôvodnenia ako i právnej teórie ukladania trestov namietala, že trest uložený obžalovanému
okresným súdom je neprimerane mierny s ohľadom na všetky okolnosti uvedeného prípadu, pri

zohľadnení všetkých funkcií, ktoré má trest plniť, teda funkciu preventívnu (tak generálnu, ako aj
individuálnu), represívnu a ochrannú, ako aj s ohľadom na osobu obžalovaného, pričom za primeraný
a spravodlivý považuje len nepodmienečný trest odňatia slobody minimálne v trvaní 1 roka, a to už
pri zohľadnení vyhlásenia obžalovaného o vine. Nutnosť uloženia nepodmienečného trestu odvodzuje
najmä s poukazom na osobu obžalovaného, u ktorého ide o 6-krát súdne trestaného recidivistu, ktorý

nerešpektuje spoločenské normy správania a protiprávneho konania sa s prestávkami opakovane
dopúšťa už od roku 2009. V tejto súvislosti tiež poukazujem na skutočnosť, že aj v prípade, keď bol
v minulosti obžalovaný podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, mu následne bol
nariadený zvyšok jeho výkonu, keďže porušil podmienky podmienečného prepustenia z výkonu trestu
odňatia slobody. Uvedený trest nespojený bezprostredne s odňatím slobody u obžalovaného evidentne

neviedol k jeho náprave. V ústrednej evidencii priestupkov mal obžalovaný v čase pred spáchaním
aktuálne žalovaného skutku 20 záznamov, čo taktiež dotvára celkový obraz o osobe obžalovaného ako
osoby nerešpektujúcej platné normy a spoločensky akceptované pravidlá správania sa.

S ohľadom na uvedené navrhla, aby Krajský súd Trnava zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a s

poukazom na § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám rozhodol vo veci rozsudkom, ktorým obžalovanému
uloží primeraný a zákonný trest odňatia slobody vo výmere min. 1 rok a na výkon uloženého trestu
obžalovaného zaradí do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, keďže
skutkový stav v napadnutom rozsudku bol správne zistený, a zabránil tak porušovaniu ústavného práva
obžalovaného na skončenie veci v primeranej lehote a na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 a 48

ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudský práv a slobôd.

Obžalovaný odvolanie proti rozsudku okresného súdu nepodal, k odvolaniu okresnej prokurátorky sa
i napriek výzve súdu v primeranej lehote nevyjadril.

Konanie na odvolacom súde:
Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie za prítomnosti prokurátorky krajskej prokuratúry a za
splnenia zákonných podmienok v neprítomnosti obžalovaného
Zástupkyňa krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhla odvolaniu okresnej
prokurátorky vyhovieť v zmysle jej písomného návrhu a po zrušení výroku o treste v napadnutom

rozsudku uložiť obžalovanému primeraný nepodmienečný trest.

Krajský súd, ako súd odvolací v zmysle § 317 ods.1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutého rozsudku vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a tak zistil, že
odvolanie okresnej prokurátorky je dôvodné, pretože po preskúmaní veci je možné považovať postup

okresného súdu v zmysle § 54 Tr. zákona v podobe uloženia trestu povinnej práce obžalovaného
obžalovanému v napadnutom rozsudku za neprimerane mierny, pričom bolo tiež po účinnosti novely
Trestného zákona nevyhnutné prehodnotiť trest obžalovaného tak, aby bol v súlade s príslušnými
ustanoveniami Trestného zákona účinného od 06.08.2024, nakoľko tento je pre obžalovaného
výhodnejší.

Celkom na úvod krajský súd považuje za potrebné uviesť, že obžalovaný učinil na hlavnom pojednávaní
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, teda že je vinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe a toto jeho vyhlásenie bolo okresným súdom i prijaté a teda prvostupňový súddokazovanie, v akom menovaný obžalovaný priznal spáchanie skutku, nevykonal, a vykonal výlučne
dôkazy súvisiace s výrokom o druhu a výmere trestu.
V tejto súvislosti je potrebné tiež uviesť, že vzhľadom na vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por.,

ktoré učinil obžalovaný na hlavnom pojednávaní a ktoré súd uznesením prijal, je toto súdom prijaté
vyhlásenia o vine neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem
dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. S poukazom na rozhodovaciu činnosť najvyššieho súdu
krajský súd pripomína, že ustanovenie § 257 ods. 5 a ustanovenie § 334 ods. 4 Trestného poriadku
nemožno vykladať izolovane, ale v súhrne s ďalšími ustanoveniami upravujúcimi postup v konaní o

dovolaní, a to ustanoveniami§ 369 ods. 1 a ods. 2 a § 372 ods. 1 (veta prvá) Trestného poriadku.

V zmysle uvedeného, proti rozsudku, ktorý bol vyhlásený po prijatí vyhlásenia obvineného o priznaní
viny (§ 257 ods. 5 Trestného poriadku) a proti rozsudku, ktorým súd schválil dohodu o vine a treste (§ 334
ods. 4 Trestného poriadku) dovolanie môže podať len minister spravodlivosti, a to na podnet obvineného

alebo na podnet inej osoby (§ 369 ods. 1, § 371 ods. 1 písm. cl,§ 372 ods. 1 Trestného poriadku).
[Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. apríla 2016, sp. zn. 6 Tdo 3/2016, uverejnené
v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 12/2017].
Vychádzajúc z ust. § 257 ods. 5 Trestného poriadku a § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, po
preskúmaní trestného spisu, nakoľko odvolací súd nezistil zásadné porušenie práva obžalovaného na

obhajobu vo vzťahu k prijatému vyhláseniu výroku o vine a keďže v danej trestnej veci bolo podané
odvolanie do výroku o uloženom treste výlučne okresnou prokurátorkou, krajský sú nezistiac dôvody
dovolania uvedené v § 371 ods. 1 Trestného poriadku, preskúmal len tento napadnutý výrok a (mimo
iného) zistil nasledovné.
K napadnutému výroku o treste:

V danej súvislosti je potrebné v prvom rade uviesť, že v období od spáchania predmetného trestného
činu do rozhodnutia odvolacieho súdu, hoci ešte nie v čase rozhodovania okresného súdu, došlo k
zmene znenia Trestného zákona /zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov
a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony/, a to v dôsledku jeho novely zákonom č. 40/2024 Z. z.
účinnej od 06.08.2024.

Akceptujúc ustanovenie § 2 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého trestnosť činu sa posudzuje
a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním
činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest
sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Páchateľovi možno uložiť taký druh trestu,
ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď sa o trestnom čine rozhoduje, ak je to pre páchateľa

priaznivejšie, odvolací súd konštatuje, že vo výroku o treste nastal stav, pre ktoré táto zmena Trestného
zákona znamená priaznivejšie postavenie páchateľa, resp. páchateľov. V danom prípade teda bolo
potrebné ukladať obžalovanému trest podľa znenia Trestného zákona po prijatí novely (účinnej od
06.08.2024) a použiť v prospech obžalovaného benefit v podobe zákonného zníženia trestnej sadzby
stíhaného prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,

ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona účinného v čase spáchania
skutku, nakoľko stíhaný skutok po účinnosti novely Trestného zákona napĺňa znaky skutkovej podstaty
trestného činu neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 ods.
3 Trestného zákona, ktorý stanovuje pre obžalovaného priaznivejší trest a to v rozsahu 6 mesiacov až
3 roky, oproti pôvodnej trestnej sadzbe v zmysle § 171 ods.2 Tr. zákona účinného v čase spáchania

skutku v rozsahu až na 5 rokov odňatia slobody.

Podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 (ďalej len „ Trestného zákona“) kto

neoprávnene prechováva omamnú látku konope, živice z konopy alebo psychotropnú látku obsahujúcu
akýkoľvek tetrahydrokanabinol, izomer alebo jeho stereochemický variant (THC) v nepatrnom množstve,
potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
Podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona kto neoprávnene prechováva inú omamnú látku alebo
psychotropnú látku ako uvedenú v odseku 1 v nepatrnom množstve, potrestá sa odňatím slobody až

na dva roky.
Podľa § 171 ods. 3 Trestného zákona odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá,
ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 v malom množstve.Po preskúmaní zákonnosti výroku o treste sa však krajský súd v podstatnom rozsahu stotožnil
s argumentáciou okresnej prokurátorky uvedenou v jej odvolaní s tým, že bolo nevyhnutné a zároveň
potrebné uložiť obžalovanému trest v prísnejšej forme.

Pri určovaní druhu trestu, resp. trestov a ich výmery je v rámci zásad ukladania trestov podľa § 34
Trestného zákona dôležité najmä zistiť a vyhodnotiť možnosti nápravy páchateľa trestného činu. V
prejednávanej veci pritom jednoznačne je preukázané, že tieto možnosti nápravy sú u obžalovaného
podstatne sťažené.
Vyplýva to z doterajšej súdnej trestnosti obžalovaného, z ktorej je zrejmé, že obžalovaný (ktorý ma

doposiaľ evidovaných 6 právoplatných odsúdení) v danom prípade v podstate úplne „odignoroval“
predchádzajúce nepodmienečné tresty, ktoré mu boli uložené či už v dávnej minulosti, ale
i bezprostredne pred spáchaním momentálne súdenej trestnej činnosti ( v mesiaci marec a júl 2020), ako
i fakt , že v minulosti bol za závažnejšiu trestnú činnosť ( §§ 246 ods.2, 204 ods.3 Tr. zák. č. 140/1961
Zb.) odsúdený na viacročný trest odňatia slobody, z ktorého bol podmienečne prepustený.
Podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, z hľadiska potrieb prevýchovy

obžalovaného, jedine uloženie ďalšieho nepodmienečného trestu odňatia slobody (v ktorého výške
je plne zohľadnený i jeho postoj k trestnej činnosti ako i priznanie a úprimné oľutovanie skutku, ako
i fakt, že bol v minulosti za trestnú činnosť odsúdený), zabezpečí v dostatočnej miere dosiahnutie účelu
trestu a zároveň obsahuje v primeranom rozsahu prvky represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej
prevencie, pričom takýto trest zodpovedá všetkým požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 34 ods. 1, 4

Trestného zákona ako i všeobecné zásady ukladania sankcii podľa § 33a Trestného zákona a súčasne
i z ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov.

Obžalovaný by si mal v danej súvislosti uvedomiť, že pre trest je charakteristické, že je s ním spojené
negatívne hodnotenie činu a osoby páchateľa a že sa ukladá nie len v závislosti od charakteru trestného
činu ale i od osobných pomerov obžalovanej osoby, ktoré sú rovnocennými právnymi skutočnosťami

a tiež rozhodujúcimi kritériami pre stanovenie druhu trestu a jeho výmery. K naplneniu účelu trestu tiež
prispieva aj jeho preventívne pôsobenie, keď hrozba trestu formulovaného v trestnom kódexe odrádza
verejnosť od páchania trestnej činnosti, pričom intenzita tejto prevencie rastie so zvyšovaním vedomia
verejnosti o neodvratnosti a spravodlivosti trestov, ktoré i reálne postihne osobu páchajúcu takýto druh
trestnej činnosti.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného,
jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom
rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal odvolací súd zo zásady, že trest je
právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada
proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je

určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred
páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a
prvokindividuálnejprevencie(výchovykriadnemuživotu-rehabilitácia)ajednakajvočiďalšímobčanom
- potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie
trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie

páchateľa (retribúcia).
Na základe odvolania prokurátora, preto krajský súd podľa § 321 ods.1 písm. d/ písm. e/, ods.2
Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a uvedené
pochybenie okresného súdu ( pokiaľ ide o druh a výmeru trestu, ako i fakt, že neskorší Trestný
zákon účinný od 06.08.2024 je pre obžalovaného priaznivejší - z hľadiska trestnej sadzby ako i zásad

ukladania sankcií podľa § 2 ods.1 Trestného zákona), napravil tak, že obžalovanému na základe §
322 ods.3 Trestného poriadku a zároveň podľa § 171 ods. 3 Trestného zákona účinného od 06.08.2024,
s poukazom na § 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona,
uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov a keďže obžalovaný pred
spáchaním predmetnej trestnej činnosti už bol vo výkone trestu odňatia slobody ( z ktorého bol v roku

2015 podmienečne prepustený), v zmysle § 48 ods.2 písm. b) Trestného zákona, ho pre výkon trestu
zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Takto uložený trest podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá požiadavke nielen individuálnej, ale
i generálnej prevencie.Z uvedených dôvodov, keďže okresným súdom uložený trest povinnej práce obžalovanému nemožno
považovať za daných okolností najmä s poukazom na osobnostné charakteristiky obžalovaného za trest
primeraný, potom krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.