Rozsudok – Život a zdravie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, September 10, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/54/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5824010103
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kyselová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5824010103.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kyselovej a sudkýň

JUDr. Adriany Gallovej a Mgr. Anny Mihálikovej, na verejnom zasadnutí konanom 10. septembra
2024 prejednal odvolanie obžalovaného A. A. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k.
6T/14/2024-186 zo dňa 30.4.2024 a takto

r o z h o d o l :

Pod3a § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Námestovo, e.k.
6T/14/2024-186 zo doa 30.4.2024 vo výroku o treste zákazu einnosti vies? motorové vozidlá.

Na podklade § 322 ods. 3 Tr. por., pri nezmenenom výroku o vine, výroku o treste odoatia slobody

a výroku o náhrade škody rozsudku Okresného súdu Námestovo,
e.k. 6T/14/2024-186 zo doa 30.4.2024,

obžalovanému A. A., nar. XX.X.XXXX v B., trvale bytom C. A., D., E. XXX/X,

u k l a d á :

pod3a § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. trest zákazu einnosti vies? motorové vozidlá akéhoko3vek druhu vo
výmere 12 (dvanás?) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Námestovo, č.k. 6T/14/2024-186 zo dňa 30.4.2024 bol obžalovaný A. A.
uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., s poukazom
na § 138 písm. h) Tr. zák., na skutkovom základe, že:

dňa 30.7.2023 v čase okolo 18.20 hod. viedol osobné motorové vozidlo značky Volkswagen Polo,
evidenčné číslo A. XXX E., po ceste II/520 v smere od mesta Námestovo na mesto Tvrdošín, v časti

Slanická Osada v km 61,9 pri odbočovaní vľavo v smere svojej jazdy na parkovisko k Penziónu Slanický
dvor smerom cez protismerný jazdný pruh nedal prednosť v jazde oproti idúcemu cyklistovi F. B., nar.
X.XX.XXXX, ktorý sa pohyboval na bicykli v protismernom jazdnom pruhu po ceste II/520, časť Slanická
Osada
v smere od mesta Tvrdošín na mesto Námestovo, v dôsledku čoho v ľavom jazdnom pruhu prednou
časťou vozidla narazil do ľavého boku cyklistu, ktorého v dôsledku nárazu prehodilo ponad prednú
kapotu vozidla a po náraze spadol na zem,

čím spôsobil cyklistovi F. B., nar. X.XX.XXXX zlomeninu III.-V. rebra vľavo, trieštivú zlomeninu tela ľavej
lopatky s posunom kostných úlomkov, zlomeninu priečneho výbežku 6. krčného stavca vľavo, tržné rany
ľavej ušnice, tržnú ranu pod ľavou očnicou, pomliaždenie a odreninu kože chrbta nosa s poúrazovýmkrvácaním z nosa, odreninu kože v oblasti lícnej kosti vľavo, odreninu kože prednej steny hrudníka a
brušnej steny
v nadbrušku, odreniny kože v oblasti jabĺčok oboch kolien a odreninu kože ľavého ramena,

s dĺžkou liečenia a obmedzenie na obvyklom spôsobe života v trvaní 3 mesiace,
pričom A. A. ako vodič motorového vozidla porušil zákonné povinnosti správať sa disciplinovane a
ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, venovať sa plne vedeniu
vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke a ako vodič odbočujúci vľavo povinnosť dať prednosť v
jazde protiidúcemu nemotorovému vozidlu, ustanovené v § 3 odsek 2 písm. a), § 4 ods. 1 písm. c) a §

19 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Za to bol odsúdený podľa § 157 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j), l) Tr. zák., § 39 ods.
2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam na trest odňatia slobody
vo výmere 8 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd výkon trestu odňatia slobody
obžalovanému podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu na 20 mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu vo výmere 2 roky. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému povinnosť nahradiť
poškodenému F. B., nar. X.XX.XXXX
vo G., trvale bytom G. XXX, škodu vo výške 4 402,80 eur.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 30.4.2024 (č.l. 182-185 spisu) vyplýva, že po vyhlásení
rozsudku, prednesení podstatných dôvodov rozhodnutia a poučení o opravnom prostriedku obžalovaný
A. A. a prokurátor sa nevyjadrili k možnosti podať opravný prostriedok.

Podaním doručeným Okresnému súdu Námestovo dňa 14.5.2024 podal proti vyššie citovanému

rozsudku odvolanie obžalovaný čo do všetkých trestov uložených týmto rozsudkom.

Dňa 18.6.2024 bolo okresnému súdu doručené odôvodnenie odvolania obžalovaného A. A.
prostredníctvom obhajcu, proti výrokom o uložených trestoch, v ktorom uviedol nasledovné odvolacie
argumenty:

Obžalovaný má za to, že samotný trest uložený vo vzťahu k trestu zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu dvoch rokov sa javí ako značne neprimeraný a nespravodlivý,
doslova likvidačný, nakoľko obžalovaný tým, že vykonáva činnosť na svoju živnosť sám pre spoločnosť
ECOHOME Group, s.r.o. Banská Bystrica ako servisný technik okien, pri ktorom je cestovanie vozidlom
nevyhnutnosťou, by bol dva roky bez príjmu. Takisto pri tak dlhom treste zákazu činnosti by určite prišiel

o stabilnú prácu, ktorú momentálne vykonáva pre vyššie uvedenú spoločnosť. V tejto súvislosti predložil
hodnotenie od spoločnosti ECOHOME Group, s.r.o. Banská Bystrica, z ktorého vyplýva, že spoločnosť
považuje obžalovaného za človeka s profesionálnym a zodpovedným prístupom, považuje ho za svojho
najlepšieho technika.
V ďalšom obžalovaný uviedol, že je na neho odkázaná aj jeho matka H. A., nar. XX.XX.XXXX, ktorá

je po operáciách jednak bedrového kĺbu, jednak v marci tohto roku absolvovala operáciu platničiek, je
starobná dôchodkyňa, kedy vyšetrenia s ňou absolvoval on, vozil ju a sprevádzal na tieto vyšetrenia.
Ona sama prosí odvolací súd, aby tieto skutočnosti zohľadnil pri uložení trestu zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá.
Obžalovaný si je vedomý, že spravil chybu, že z nedbanlivosti spôsobil dopravnú nehodu, od počiatku sa

ku skutku doznával, spolupracoval s OČTK, ku svojmu činu sa staval kriticky, na hlavnom pojednávaní
uznal svoju vinu. Zároveň obžalovaný však uviedol, že
do času uvedeného skutku viedol riadny život, nikdy nebol odsúdený ani trestne stíhaný,
za 25 rokov mal len jeden drobný priestupok v karte vodiča. Podľa názoru obžalovaného súd nezohľadnil
všetky okolnosti skutku, že sa nejedná o úmyselný trestný čin, kedy zároveň neprihliadol na osobu

obžalovaného najmä v tej súvislosti, že pre svoju prácu a živobytie potrebuje vodičské oprávnenie, že
sa stará o svoju matku, ktorá je na neho odkázaná. Uložený trest zákazu činnosti sa tak obžalovanému
javí ako značne nespravodlivý, v rozpore
so zásadami ukladania trestov, v rozpore so zásadou primeranosti a zdržanlivosti. Pri ukladaní
trestu je podľa názoru obžalovaného nevyhnutné popri osobe obžalovaného a jeho pomeroch

spolu s okolnosťami prípadu zohľadniť aj komplex ostatných zákonných skutočností. Jeho osobu
určite nemožno hodnotiť ako nezodpovednú, nedisciplinovanú, nerešpektujúcu právne normy, vrátane
dopravných predpisov, nakoľko doteraz obžalovaný nebol trestne stíhaný ani odsúdený, v karte vodičamá iba jeden záznam, a to za menej vážny priestupok, a preto ho možno, ako správne aj okresný súd
konštatoval, považovať za disciplinovaného vodiča
a do času spáchania skutku, za ktorý uznal vinu, za bezúhonného a riadneho občana. Doteraz mu

nebolo odobraté ani obmedzené vodičské oprávnenie a od súdeného skutku neporušil žiadne iné
povinnosti v cestnej premávke. Je teda zrejmé, že sa zo skutku poučil a je aj naďalej disciplinovaným
vodičom. Nemožno preto urobiť o jeho osobe záver, že ako vodič nedáva záruku riadneho výkonu
vodičského oprávnenia, ktorému by bolo namieste obmedzovať výkon vodičského oprávnenia trestom
zákazu činnosti po dobu dvoch rokov, tak ako to urobil samosudca okresného súdu. Všetky vyššie

popísané okolnosti sú podľa názoru obžalovaného mimoriadnymi okolnosťami, ktoré by mal odvolací
súd vziať na zreteľ pri ukladaní trestu zákazu činnosti. Má za to, že sú u neho splnené podmienky na
mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. f) Tr. zák. aj pri ukladaní trestu zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu, čomu zodpovedá aj celkový pomer poľahčujúcich okolností,
keď má za to, že čo sa týka poľahčujúcich okolností, mala byť použitá aj poľahčujúca okolnosť podľa §
36 písm. n) Tr. zák. Preto apeluje na odvolací súd, aby všetky tieto skutočnosti vzal na zreteľ a uložil

mu trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu šesť mesiacov za aplikácie
ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu.
V ďalšom obžalovaný v dôvodoch odvolania poukázal na to, že pokiaľ ide o výmeru trestu odňatia
slobody, túto považuje za primeranú, za neprimeranú však považuje skúšobnú dobu podmienečného
odsúdenia v trvaní 20 mesiacov, kedy má za to, že na jeho nápravu, vzhľadom na vyššie uvedené

a v súlade so zásadou zdržanlivosti, by postačovala aj skúšobná doba kratšieho trvania, a to v trvaní
1 rok.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti obžalovaný A. A. navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý
rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o treste a uložil mu trest odňatia slobody v nezmenenej
výmere, ako ho uložil prvostupňový súd, zároveň aby tento trest podmienečne odložil a určil skúšobnú

dobu na 1 rok. Zároveň navrhol, aby odvolací súd obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 6 mesiacov za aplikácie ustanovenia o mimoriadnom znížení
trestu. Alternatívne obžalovaný navrhol, ak by odvolací súd nevzal na zreteľ, že u neho existujú dôvody
na mimoriadne zníženie trestu zákazu činnosti, aby odvolací súd ukladal trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá na samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby.

Súčasťou odvolania je aj hodnotenie zamestnávateľa obžalovaného (č.l. 204 spisu), z ktorého je zrejmé,
že obžalovaný k práci pristupuje maximálne zodpovedne, o čom svedčí aj nadštandardné hodnotenie
klientov v jeho prospech. Možno povedať, že takýchto ľudí ako obžalovaný sa vo firme prakticky nedá
nahradiť. Súčasťou odvolania je aj žiadosť, resp. prosba matky obžalovaného o zníženie trestu zákazu
činnosti.

K odvolaniu obžalovaného a jeho odôvodneniu sa príslušný prokurátor nevyjadril.

Na verejnom zasadnutí v konaní pred odvolacím súdom prokurátorka navrhla odvolanie obžalovaného
ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por. Obhajkyňa obžalovaného navrhla v súlade s písomnými

dôvodmi odvolania, aby odvolací súd po zrušení napadnutého rozsudku obžalovanému uložil miernejší
trest zákazu činnosti vodiča a zároveň znížil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia. Obžalovaný sa
stotožnil s návrhom obhajkyne, uviedol, že mu je to, samozrejme, celé ľúto, ale uložený trest považuje
za vysoký.

Krajský súd, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.
por., zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por., odvolanie
bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por., obsah odvolania spĺňa
náležitosti § 311 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo
k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle

§ 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na

chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por.Obžalovaný A. A. podal odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa len proti výroku o treste, ale
odvolací súd vykonal všeobecný prieskum rozhodnutia súdu prvého stupňa o vine, ako i prieskum
konania, ktoré predchádzalo odvolaním napadnutému výroku rozsudku súdu prvého stupňa, pretože

z pohľadu zákona a spravodlivosti žiadny trest nemôže obstáť pri nezákonnom rozhodnutí o vine
páchateľa.

Odvolací súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu
(prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a)

Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák.) je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa
postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv
na objasnenie skutkového stavu veci. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na priebeh hlavného
pojednávania v konaní pred prvostupňovým súdom,
na ktorom obžalovaný A. A. v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. urobil vyhlásenie, že je vinný zo
skutku uvedeného v obžalobe. Obžalovaný zároveň odpovedal kladne na otázky podľa § 333 ods. 3

písm. c), d), f), g), h) Tr. por. Súd prvého stupňa uznesením podľa § 257 ods. 7 Tr. por. vyhlásenie
obžalovaného A. A. prijal.

Ako už bolo uvedené, v súlade s revíznym princípom preskúmal krajský súd v rozsahu determinovanom
ustanovením § 317 ods. 1 Tr. por. len výrok o treste napadnutého rozsudku, keď pokiaľ ide o výrok

o vine, nie sú pochybnosti o skutkových tvrdeniach uvedených v napadnutom rozsudku okresného súdu.
S ohľadom na to, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom vyhlásenie
o priznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., odvolací súd preskúmal i zákonnosť postupu
okresného súdu v súvislosti s jeho rozhodnutím o prijatí vyhlásenia obžalovaného a zistil, že v tomto
smere konal okresný súd správne a neporušil žiadne procesné ustanovenie. Priznanie viny bolo

prijaté okresným súdom v súlade so zákonom a stalo sa nemenným. Ani krajský súd nemá dôvodné
pochybnosti o skutkových tvrdeniach uvedených v obžalobe okresného prokurátora, a preto priznanie
viny obžalovaného považoval za logický dôsledok dôkazného stavu zisteného a prezentovaného
prokurátorom v obžalobe.

Dôsledkom rozhodnutia súdu prvého stupňa o prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný, bol aj ďalší
postup súdu, keď vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie len
vo vzťahu k výroku o treste za zistené zavinenie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že prvostupňový
súd v tomto smere vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne
právne závery.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného A. A., je potrebné predovšetkým uviesť, že tu obžalovaný,
ako i jeho obhajkyňa rovnako ako v konaní pred súdom dôsledne využili všetky svoje práva zakotvené
v § 34 Tr. por. Obžalovaný založil odvolanie voči výroku o treste napadnutého rozsudku v podstate na
opakovaných dôvodoch svojej obhajoby použitej v konaní pred súdom prvého stupňa. Okresný súd sa

vo svojom rozhodnutí s týmito námietkami vysporiadal, a preto odvolací súd odkazuje v podstate
na správne dôvody rozsudku okresného súdu vo vzťahu k výroku o treste.

Skutočnosť, že odvolateľ sa nestotožňuje s právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom
rozsudku v súvislosti s výrokom o treste, nemôže sama osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Z dôvodov odvolania obžalovaného je nesporné, že obžalovaný primárne namieta neprimeranosť
trestu zákazu činnosti, ako aj neprimeranosť skúšobnej doby pri uložení podmienečného trestu odňatia
slobody, ktorý bol uložený rozsudkom súdu prvého stupňa.

Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu
Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na
ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje

dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne
súčasne v každom treste.Všeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu
je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie
noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali

v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv
a slobôd jednotlivých občanov, robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými
činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných
členov spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej
prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným

členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon a takýmto
spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti. Trest súčasne
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z hľadiska týchto úvah odvolacieho súdu možno
potom dospieť k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne
doplňovať. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou,
ktorú súd uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi

páchateľov trestných činov.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov

spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej
a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na

páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.

V súvislosti s namietanou neprimeranosťou uloženého trestu odvolateľom treba dodať, že záver
o primeranosti trestu je daný vtedy, ak sa opiera o rozumnú väzbu medzi legitímnym cieľom a zvoleným
prostriedkom jeho realizácie. Možno konštatovať, že páchateľa môže

so spravodlivosťou, a teda aj so spoločnosťou zmieriť len spravodlivý trest. Trest sa musí rovnať
spôsobenému bezpráviu, z toho vyplýva, že v prípade, ak bude trest, resp. odplata obsiahnutá
v treste prísnejšia ako bezprávie spôsobené trestným činom, nedôjde len k negácii tohto bezprávia,
ale zároveň uloženým trestom vznikne nové bezprávie – bezprávie voči neprimerane potrestanému
páchateľovi trestného činu. Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na

nespravodlivé konanie, by mal nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť, a nie ešte viac
rozmnožiť. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý. Spravodlivý je vždy len primeraný
trest. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácie núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho
prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupovaniu súdu pri rozhodovaní o treste.

Okresný súd správne aplikoval pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu ustanovenie § 34 ods. 4 Tr.
zák., podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania
činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd prvého stupňa správne aplikoval všetky hmotnoprávne ustanovenia rozhodujúce pre uloženie druhu
a výmery trestu, vrátane správneho zistenia poľahčujúcich okolností (§ 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zák.).
Krajský súd uzatvára, že okresným súdom uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, za
použitia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam s podmienečným odkladom na skúšobnú
dobu vo výmere 20 mesiacov považuje odvolací súd za zákonný. Tento zákonný stav neboli odvolacie

argumenty obžalovaného spôsobilé zvrátiť v rámci odvolacieho konania.

Argumenty obžalovaného, ktoré sa týkali výmery uloženého trestu zákazu činnosti vedenia motorových
vozidiel s tým, že aj v prípade tohto trestu malo byť aplikované ustanovenie o mimoriadnom znížení
trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. f)

Tr. zák., krajský súd vyhodnotil ako irelevantné. Na tomto mieste treba podotknúť, že z citovaného
ustanovenia nevyplýva obligatórna povinnosť aplikovať tento inštitút, ale len možnosť jeho použitia.
Zásada individualizácie trestu spočíva v tom, že v každom konkrétnom prípade je potrebné zvoliť
taký druh trestu a určiť trest v rámci trestnej sadzby tak, aby zodpovedal individuálnym zvláštnostiamspáchaného činu. Výnimočnosť použitia § 39 Tr. zák. o znížení trestu zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu pod dolnú hranicu vyplýva už
zo samotného názvu tohto ustanovenia. Nejde teda o pravidelný postup súdu a tiež preto jeho použitie

nemôžu odôvodniť len bežne sa vyskytujúce okolnosti. Postup podľa § 39 Tr. zák. potom umožňuje
riešiť situácie, keď trest zákazu činnosti uložený v rámci zákonnej sadzby by nezodpovedal okolnostiam
konkrétneho prípadu a keď dolná hranica tohto trestu ustanovená v zákone by bola pociťovaná
ako prekážka brániaca uloženiu primeranejšieho trestu. Vzhľadom na tieto okolnosti pri hodnotení
primeranosti trestu nie je možné na uvedené argumenty zo strany súdu prihliadať. To, že obžalovaný

A. A. sa ku skutku priznal, prejavoval úprimnú ľútosť nad svojím konaním počas trestného konania,
že je ochotný nahradiť spôsobenú škodu, boli skutočnosťami, na ktoré súd prihliadal už pri ukladaní
trestu zákazu činnosti a neboli takými mimoriadnymi okolnosťami, ktoré by odôvodňovali uloženie trestu
zákazu činnosti pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu.

Na strane druhej odvolací súd zohľadnil všetky okolnosti veci z hľadiska spáchania skutku, jeho právnej

kvalifikácie, ako i z hľadiska osoby obžalovaného, a to z pohľadu jeho doterajšieho spôsobu života, ako
aj aktuálnych osobných pomerov obžalovaného.

Pokiaľ ide o osobu obžalovaného, odvolací súd zohľadnil skutočnosť, že v jeho osobe ide
o disciplinovaného vodiča, ktorý má v karte len jeden záznam – porušil zákaz zastavenia a bola mu

uložená bloková pokuta. Zohľadnil tiež správu zamestnávateľa, ktorú obžalovaný predložil ako súčasť
odvolania, konštatujúc, že zo strany obžalovaného A. A. išlo o ojedinelé nedbanlivostné konanie, a preto
je namieste uložiť mu miernejší trest zákazu činnosti vodiča. Zároveň však bolo v tejto súvislosti
potrebné, samozrejme, vyhodnotiť dôsledky konania obžalovaného, a to ťažkú ujmu na zdraví, ktorú
spôsobil svojím konaním poškodenému.

S poukazom na vyššie uvedené krajský súd považoval odvolanie obžalovaného
za čiastočne dôvodné, pokiaľ ide o uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu. Krajský súd potom dospel k záveru, že stavu veci, zákonu a spravodlivosti bude pri nezmenenom
treste odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 20

mesiacov zodpovedať uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu
obžalovanému vo výmere 1 rok pri aplikácii procesného postupu podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2
Tr. por. a na podklade
§ 322 ods. 3 Tr. por.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.