Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, August 15, 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 5Sfk/11/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7022200112
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Vališ
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:7022200112.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Vališa,
LL.M (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a Mgr. Petra Macha, PhD., v
právnej veci žalobcu (sťažovateľa): ETL, s.r.o., so sídlom Inžinierska 4, Košice - mestská časť Západ,
IČO: 48 045 861, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Juristi s.r.o., so sídlom Krivá 3, Košice
- mestská časť Juh, IČO: 51 941 244, proti žalovanému: Daňový úrad Košice, so sídlom Železničná 1,

Košice, o inom zásahu orgánu verejnej správy, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu
Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-8Sa/4/2022-32 z 11. októbra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa z?a?m i?e t a .

II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i?z?n á v?a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Predmetom kasačného konania pred Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky (ďalej
len „kasačný súd“) bolo uznesenie Správneho súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“) č. k.
KE-8Sa/4/2022-32 z 11.10.2023 (ďalej len „napadnuté uznesenie“), ktorým správny súd zamietol žalobu,
ktorou sa žalobca domáhal preskúmania iného zásahu žalovaného Daňového úradu Košice (ďalej len

„žalovaný“) ako orgánu verejnej správy podľa § 252 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho
poriadku (ďalej len „SSP“) pri výkone daňového exekučného konania č. 110000503645.

2. Správny súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného ustálil skutkový stav a uviedol, že žalovaný
rozhodnutím č. 100816501/2021 z 29.04.2021 začal pod č. 110000473965 viesť voči daňovému
dlžníkovi ETL Plus, s.r.o., daňové exekučné konanie v zmysle zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní

(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“), ktorého
predmetom bol daňový nedoplatok daňového dlžníka ETL Plus, s.r.o. vo výške 20 385,31 Eur, a
to prikázaním iných peňažných pohľadávok daňového dlžníka. Vydaním daňovej exekučnej výzvy č.
100961510/2021 z 03.06.2021, vyzval žalovaný daňového dlžníka ETL Plus, s.r.o. na úhradu daňového
nedoplatku. Daňový dlžník ETL Plus, s.r.o. podal pod ev. č. 328559/2021 dňa 08.07.2021 odvolanie
proti daňovej exekučnej výzve č. 100961510/2021. Odvolací orgán, Finančné riaditeľstvo SR, vydaním

rozhodnutia č. 101682874/2021 z 08.09.2021, potvrdil daňovú exekučnú výzvu č. 100961510/2021 z
03.06.2021.

3. Žalovaný následne vydal daňový exekučný príkaz č. 101792429/2021 z 23.09.2021, ktorým bola
nariadená daňová exekúcia prikázaním iných peňažných pohľadávok. Iná peňažná pohľadávka bola
zistená u daňového dlžníka ETL Plus, s.r.o. vo vzťahu k žalobcovi, a to vzhľadom na existenciu

faktúr vystavených daňovým dlžníkom ETL Plus, s.r.o. pre žalobcu ako odberateľa. Žalovaný následnepostupoval v zmysle § 110 ods. 12 Daňového poriadku, podľa ktorého bol žalovaný oprávnený vymáhať
splatnú inú peňažnú pohľadávku priamo od žalobcu už ako dlžníka žalovaného.

4.Žalovanývydanímrozhodnutiač.102030117/2021z27.10.2021začalpodč.110000503645viesťvoči
žalobcovi daňové exekučné konanie prikázaním pohľadávky z účtu žalobcu vedeného u poskytovateľa
platobných služieb (ďalej len „žalobou napadnutý postup“). V tejto súvislosti žalovaný vydal daňovú
exekučnú výzvu č. 102068390/2021 z 02.11.2021, vo vzťahu ku ktorej žalobca nepodal opravný
prostriedok. Žalovaný vydal daňový exekučný príkaz č. 110000503645/2021 z 05.01.2022, ktorým

bola nariadená daňová exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu žalobcu vedeného u poskytovateľa
platobných služieb.

5. Následne vydal žalovaný rozhodnutie č. 100070774/2022 z 14.01.2022, ktorým v rámci žalobou
napadnutéhopostupu,zastavildaňovéexekučnékonanieč.110000503645zdôvodu,ževjehopriebehu
bol ku dňu 10.01.2022 od žalobcu vymáhaný daňový nedoplatok vyrovnaný, a to v daňovom exekučnom

konaní. Taktiež vydal rozhodnutie č. 100445746/2022 zo dňa 09.03.2022, ktorým čiastočne zastavil
daňové exekučné konanie č. 110000473965 daňového dlžníka ETL Plus, s.r.o. z dôvodu, že zo strany
žalobcu ako poddlžníka daňového dlžníka ETL Plus, s.r.o. došlo k čiastočnej úhrade vo výške 18 285,88
€. Daňové exekučné konanie č. 110000473965 daňového dlžníka ETL Plus, s.r.o. pokračovalo vo výške
2 099,33 €, t.j. v časti neuhradeného daňového nedoplatku.

II. Konanie pred správnym súdom

6. Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania zásahu do jeho práv pri výkone daňového
exekučného konania č. 11000050364 žalovaným, spočívajúcom v žalobcom tvrdenom nezákonnom

postupe správcu dane (daňové exekučné konanie prikázaním pohľadávky z účtu vedeného u
poskytovateľa platobných služieb z dôvodu, že v daňovom exekučnom konaní bolo preukázané, že
pohľadávky daňového dlžníka ETL Plus, s.r.o. voči žalobcovi zanikli ich splnením priamo daňovému
dlžníkovi ETL Plus, s.r.o. žalobcom), ktoré zároveň žiadal vrátiť v celkovej výške 18 285,88 €.
7.

8. Žalobca najmä namietal, že žalovanému boli 08.12.2021 predložené príjmové a výdavkové
pokladničné doklady potvrdzujúce zánik pohľadávok žalobcu voči daňovému dlžníkovi ETL plus, s.r.o.,
v dôsledku čoho v čase daňového exekučného konania žalobca nemal byť poddlžníkom správcu dane.
Žalobca konštatoval, že žalovaný nemá oprávnenie rozhodnúť to, či k určitému plneniu došlo, pričom
takétooprávnenieprináležívýlučnesúdom.Napriektomu,žeuhradildaňovémudlžníkoviETLplus,s.r.o.

svoje záväzky, pristúpil správca dane k tomu, že 10.01.2022 vykonal exekúciu z účtu žalobcu na sumu
vo výške 18 285,88 €. V dôsledku uvedeného žalovaný podľa žalobcu vytvoril situáciu, kedy žalobca
uhradil sumu vo výške 18 285,88 € jednak daňovému dlžníkovi ETL plus, s.r.o. a následne aj správcovi
dane. Žalobca mal taktiež za to, že daňové exekučné konanie je zaťažené vadou nezákonnosti.

9. Správny súd napadnutým uznesením žalobu žalobcu podľa § 261 SSP zamietol a o trovách konania
rozhodol podľa § 167 ods. 1 a nasl. SSP, tak že účastníkom konania právo na náhradu trov konania
nepriznal.

10. Správny súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že podstatou veci bolo odpovedať na

otázku, či žalobou napadnutý postup žalovaného je možné kvalifikovať ako iný zásah orgánu verejnej
správy, ktorého definičné znaky vymedzuje § 3 ods. 1 písm. e/ SSP.

11. S poukazom na uznesenie kasačného súdu sp. zn. 2Sžk/20/2019 z 26.01.2022 uviedol, že pri inom
zásahu verejnej správy musí ísť o faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy,

pričom o tomto faktickom postupe neprebehlo vopred žiadne formalizované administratívne konanie,
keďže je výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy. Účelom iného zásahu
orgánu verejnej správy je bezprostredne reagovať na vzniknutú situáciu. Ide o výsledok okamžitého
uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy. Táto bezprostrednosť z povahy veci znemožňuje, aby
sa vopred viedol formalizovaný proces s jeho formalizovaným zavŕšením, a aby sa dôsledne alebo

spoľahlivo odlíšil procesný postup a jeho výsledok. Preto ak zákonodarca zvolí formu iného zásahu
pre naplnenie úloh verejnej správy, tak neupravuje formalizovaným spôsobom rozhodovanie a právne
posudzovanie prípadu vyúsťujúce do individuálneho správneho aktu ako spravidla odôvodneného a
formalizovaného výsledku správneho konania.12. S poukazom na uznesenie kasačného súdu sp. zn. 1Sžk/31/2020 z 27.2021 uviedol tiež, že daňové
exekučné konanie je vykonávacím konaním, v ktorom sa vymáha daňový nedoplatok, resp. iné peňažné

plnenie uložené rozhodnutím v daňovom konaní. Začatie daňového exekučného konania nesie so
sebou realizáciu úkonov a to aj v podobe prikázania pohľadávky z účtu u poskytovateľa platobných
služieb. Ide o špecifické právne nástroje správcu dane upravené v Daňovom poriadku, ktoré vyslovene
sledujú legitímny zámer, ktorým je vymoženie daňového nedoplatku, iných peňažných plnení uložených
rozhodnutím, exekučných nákladov a hotových výdavkov podľa § 149 Daňového poriadku správcom

dane.

13. Uviedol, že žalovaný vykonal daňovú exekúciu na pohľadávku z bankového účtu žalobcu na základe
daňového exekučného príkazu č. 110000503645/2021 z 05.01.2022, ktorým bola nariadená exekúcia
prikázaním pohľadávky z účtu žalobcu vedeného u poskytovateľa platobných služieb. K uvedenému
žalovaný pristúpil v zmysle § 110 ods. 12 Daňového poriadku po tom, čo žalobca nesplnil povinnosť,

ktorá mu bola žalovaným uložená na základe daňového exekučného príkazu č. 101792429/2021 z
23.09.2021. Doplnil, že z Daňového poriadku je zrejmé, že daňovému exekučnému príkazu, ktorým bola
nariadenádaňováexekúciaprikázanímpohľadávkyzúčtužalobcu,predchádzaloriadneadministratívne
konanie, sprevádzané formalizovaným procesným postupom v zmysle § 90 a nasl. Daňového poriadku.

14. Vzhľadom na uvedené dospel správny súd k záveru, že žalobcom označený postup žalovaného
nepredstavuje iný zásah orgánu verejnej správy do práv, právom chránených záujmov alebo povinností
žalobcu a poukázal na to, že jeho záver vyplýva aj z uznesenia kasačného súdu sp. zn. 1Sžk/31/2020 z
27.10.2021 zverejneného v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho správneho súdu č. 1/2022 pod
číslom 9/2022 ZNSS.

15. Záverom správny súd v napadnutom uznesení zhrnul, že daňové exekučné konanie predstavuje
vo všeobecnosti administratívne konanie zavŕšené vydaním rozhodnutia, prípadne opatrenia, ktoré
sú spôsobilé byť samostatným predmetom súdneho prieskumu a tým je vylúčené, aby sa jednalo o
faktický úkon správcu dane a teda iný zásah. Daňovej exekúcii možno podľa správneho súdu zabrániť

podaním odvolania proti daňovej exekučnej výzve, pričom rozhodnutie druhostupňového orgánu o
odvolaní je následne preskúmateľné správnym súdom. K tomu poukázal aj na rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 2Sžf/63/2016, 3Sžf/77/2012, 5Sžf/66/2012, 2Sžf/65/2012). Uviedol, že žalobca žalobné
námietky vo vzťahu k úhradám predmetných záväzkov mohol uplatniť proti daňovej exekučnej výzve
č. 102068390/2021 z 02.11.2021, pričom z obsahu spisu vyplýva, že voči exekučnej výzve žalobca

odvolanie nepodal.

I. Kasačná sťažnosť žalobcu, stanovisko žalovaného

16. Voči napadnutému uzneseniu správneho súdu (uznesenie Správneho súdu v Košiciach č. k.

KE-8Sa/4/2022-32 z 11.10.2023) podal žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) z dôvodu podľa § 440 ods. 1
písm. f/ a písm. g/ SSP kasačnú sťažnosť, navrhujúc napadnuté uznesenie správneho súdu zrušiť a vec
správnemu súdu vrátiť na ďalšie konanie.

17. Podľa sťažovateľa v odôvodnení rozsudku (správne má byť uznesenia, pozn. kasačného súdu)

správny súd iba všeobecne uvádza, že v preskúmavanom prípade za iný zásah orgánu verejnej správy
žalobca považoval postup žalovaného pri výkone daňového exekučného konania cˇ. 110000503645,
ktorý následne sťažovateľ podrobne opisuje. Sťažovateľ namieta, že nie je vôbec zrejmé, ako sa správny
súd dopracoval k záveru o správnosti a bezchybnosti skutkových a právnych záverov žalovaného.
Namieta, že iba konštatovanie správneho súdu o správnosti záverov žalovaného a púhe odkázanie

na tieto závery nespĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia, a teda predmetný záver správneho súdu
považuje za nepreskúmateľný.

18. Uvádza, že v rámci podanej správnej žaloby poukázal predovšetkým na to, že správcovi dane
predložil príjmové a výdavkové pokladničné doklady potvrdzujúce úhrady dotknutých faktúr, na základe

ktorých došlo k zániku uvedených pohľadávok, v dôsledku čoho v čase daňového exekučného konania
sťažovateľ nebol poddlžníkom správcu dane. Zopakoval, že k úhrade splatných pohľadávok medzi
spoločnosťou ETL plus, s.r.o. a sťažovateľom došlo, o čom boli oboma stranami vystavené príslušné
potvrdenia. Sťažovateľ poukázal aj na to, že aj bez existencie akéhokoľvek písomného dokladu, byúhradou došlo k splneniu uvedených záväzkov. Namieta, že napriek tomu, že došlo k zániku tohto
záväzku,pristúpilsprávcadanektomu,ževykonalexekúciuzúčtusťažovateľa,vdôsledkučohosprávca
dane vytvoril situáciu, ktorú potvrdil žalovaný, kedy sťažovateľ uhradil uvedenú sumu jednak spoločnosti

ETL plus, s.r.o. a následne aj správcovi dane.

19. Sťažovateľ poukázal na to, že Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze sp. zn. I. ÚS
238/06 z 16.12.2006 zhrnul základné zásady daňového konania a vyzdvihol aj zásahu zákonnosti.
Namieta,ževdanomprípadežalovanýnepostupovalvsúladesÚstavouSlovenskejrepubliky,Daňovým

poriadkom a ďalšími platnými právnymi predpismi a preto bol žalobca nútený využiť súdnu ochranu proti
trvajúcemu zásahu do jeho práv zo strany žalovaného.

20. Uviedol, že v podanej správnej žalobe namietal okrem iného rozhodnutie ako aj uvedený procesný
postup žalovaného, a to aj v spojení s rozhodnutím a procesným postupom správcu dane v prvej
inštancii, čo sú štádiá konania presahujúce výkon daňovej kontroly. Ak už sťažovateľ opakoval určité

argumentačné body, je to z dôvodu, že sa nimi či už konajúci súd, žalovaný, resp. správca dane riadne
a zákonne nezaoberali. Zdôraznil, že jediným spôsobom, ako mohol správny súd dospieť k zákonnému
záveru o tom, či postup žalovaného bol správny alebo nie, bolo riadne a zákonné preskúmanie a
vyhodnotenie týchto postupov žalovaného, čo však správny súd zjavne neuskutočnil. Závery správneho
súdu o správnosti záverov žalovaného považuje sťažovateľ za nepreskúmateľné.

21. Sťažovateľ dopĺňa, že nič iné pre vyhodnotenie správnosti postupu žalovaného správnym súdom
nie je relevantné - v opačnom prípade sa stráca zmysel správneho súdnictva ako opravnej inštancie.
Sťažovateľ má za to, že správny súd sa s jeho námietkami týkajúcimi sa nesprávneho postupu a
právneho posúdenia veci riadne a zákonne nevysporiadal. Sťažovateľ považuje vysporiadanie sa

správneho súdu s jeho žalobnými námietkami za nepreskúmateľné, formalistické, a v dôsledku toho
nielen za nezákonné, ale aj protiústavné, nakoľko je v rozpore s právom žalobcu na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia a teda v rozpore s právom žalobcu na súdnu a inú právnu ochranu garantovanú
mu v čl. 46 Ústavy SR.

22. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti z 07.02.2024 uviedol, že správny súd správne uzavrel,
žedaňováexekučnávýzvabolapreskúmateľnápodanímodvolaniaanazákladepodanéhoodvolaniaby
následneodvolacíorgánpreskúmalnielendaňovúexekučnúvýzvu,aleajpostupvdaňovomexekučnom
konaní. Sťažovateľ však svoje právo na podanie odvolania nevyužil a proti daňovej exekučnej výzve č.
102068390/2021 z 02.11.2021 sa neodvolal. Ak by sa sťažovateľ odvolal a odvolací orgán by rozhodol

v jeho neprospech, tento mohol opäť uplatniť svoje právo na súdnu a inú právnu ochranu, a podať
všeobecnú správnu žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia. Podanie správnej žaloby proti
inému zásahu orgánu verejnej správy nie je podľa žalovaného v súlade so zákonom, a zároveň je
tým argumentácia kasačnej sťažnosti o nezákonnosti a nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia aj
bezpredmetná. Navrhol preto, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

II. Právne posúdenie veci kasačným súdom

23. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný preskúmal napadnuté uznesenie
správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 440 ods. 1, 2 SSP, § 445 ods. 1 písm.

c/, ods. 2, § 453 ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou
v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o uznesenie, proti ktorému je kasačná
sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 2 SSP), po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru,
že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

24. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti považuje za relevantné
pre posúdenie dôvodnosti kasačnej sťažnosti vysporiadať sa s otázkou správnosti záverov správneho
súdu v napadnutom uznesení, a to pokiaľ ide o jeho odôvodnenie a o posúdenie iného zásahu
týkajúceho sa sťažovateľom tvrdeného zásahu do jeho práv spočívajúceho v prikázaní pohľadávky
z účtu sťažovateľa vedeného u poskytovateľa platobných služieb v daňovom exekučnom konaní č.

110000503645 vedenom žalovaným. Sťažovateľ najmä namietal, že v daňovom exekučnom konaní
č. 110000503645 malo byť preukázané, že pohľadávky daňového dlžníka ETL Plus, s.r.o. voči
sťažovateľovi zanikli už skôr ich splnením sťažovateľom priamo daňovému dlžníkovi ETL Plus, s.r.o.25. Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ SSP, na účely tohto zákona sa rozumie administratívnym konaním
postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní
individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Podľa § 3 ods. 1 písm. e/ SSP, na účely

tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh
v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti
fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy
pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom
chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Podľa § 252 ods.

1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto
zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.

26. Podľa § 90 ods. 1 Daňového poriadku, daňové exekučné konanie začína správca dane na podklade
exekučného titulu vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Dňom vydania
rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania správcom dane je toto rozhodnutie právoplatné a

nie sú proti nemu prípustné opravné prostriedky.

27. Podľa § 91 ods. 5 Daňového poriadku, do 15 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy môže
daňový dlžník podať u správcu dane odvolanie, ak
a) nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho

vymáhateľnosti,
b) sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná.

28. Podľa § 92 ods. 1 Daňového poriadku, daňový exekučný príkaz vydá správca dane po márnom
uplynutí lehoty na podanie odvolania voči daňovej exekučnej výzve alebo po zastavení odvolacieho

konania podľa § 72 ods. 6, alebo po doručení rozhodnutia odvolacieho orgánu, ktorým sa odvolanie
zamietlo, správcovi dane.

29. Podľa § 110 ods. 12 Daňového poriadku, ak poddlžník nesplní niektorú z povinností vyplývajúcich
z odsekov 2, 5 a 9, stáva sa dlžníkom správcu dane a správca dane je oprávnený vymáhať od neho

splatnú pohľadávku do výšky daňového nedoplatku spôsobom uvedeným v tomto zákone.

30. Kasačný súd úvodom poukazuje na skutkový stav ustálený správnym súdom (body 2 - 5 tohto
rozhodnutia), vo vzťahu ku ktorému sťažovateľ námietky nevzniesol.

31. Sťažovateľ vo svojej podstate namieta postup žalovaného pri výkone daňovej exekúcie č.
110000503645 a to najmä z dôvodu, že žalovaný a ani správny súd nevzhliadli dôvodnosť sťažovateľom
tvrdeného predchádzajúceho zániku pohľadávok daňového dlžníka ETL plus, s.r.o. voči sťažovateľovi.
V dôsledku uvedeného sťažovateľ namieta, že uhradil predmetnú sumu daňovému dlžníkovi ETL plus,
s.r.o. (titulom úhrady pohľadávok) a zároveň v dôsledku daňovej exekúcie aj správcovi dane (realizáciou

daňovej exekúcie), čo malo daňové exekučné konanie č. 110000503645 realizované žalovaným zaťažiť
vadou nezákonnosti.

32. V tejto súvislosti je potrebné súhlasiť so správnym súdom, ktorý v napadnutom uznesení poukázal
na rozhodovaciu činnosť kasačného súdu (uznesenie sp. zn. 2Sžk/20/2019 z 26.01.2022), podľa ktorej

pri inom zásahu musí ísť o faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, pričom
o tomto faktickom postupe neprebehlo vopred žiadne formalizované administratívne konanie, keďže
je výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy. Účelom iného zásahu orgánu
verejnej správy je bezprostredne reagovať na vzniknutú situáciu. Ide o výsledok okamžitého uplatnenia
oprávnenia orgánu verejnej správy. Táto bezprostrednosť z povahy veci znemožňuje, aby sa vopred

viedol formalizovaný proces s jeho formalizovaným zavŕšením, a aby sa dôsledne alebo spoľahlivo
odlíšil procesný postup a jeho výsledok. Preto ak zákonodarca zvolí formu iného zásahu pre naplnenie
úloh verejnej správy, tak neupravuje formalizovaným spôsobom rozhodovanie a právne posudzovanie
prípadu vyúsťujúce do individuálneho správneho aktu ako spravidla odôvodneného a formalizovaného
výsledku správneho konania.

33. Kasačný súd poukazuje na to, že v súdenom prípade namietaného iného zásahu žalovaného
ako orgánu verejnej správy samotnej realizácii daňovej exekúcie v rámci daňového exekučného
konania č. 110000503645 predchádzalo vo vzťahu k sťažovateľovi Daňovým poriadkom predpokladanéformalizované administratívne konanie, v rámci ktorého došlo k vydaniu (1) rozhodnutia č.
102030117/2021 z 27.10.2021, ktorým žalovaný podľa § 90 ods. 1 Daňového poriadku začal pod č.
110000503645 viesť voči sťažovateľovi daňové exekučné konanie, (2) daňovej exekučnej výzvy č.

102068390/2021 z 02.11.2021 vydanej podľa § 91 Daňového poriadku, a (3) daňového exekučného
príkazu č. 110000503645/2021 z 05.01.2022 vydaného podľa § 92 ods. 1 Daňového poriadku.

34. Kasačný súd osobitne uvádza, že sťažovateľ vo vzťahu k daňovej exekučnej výzve č.
102068390/2021 z 02.11.2021 nepodal opravný prostriedok (odvolanie) umožnené § 91 ods. 5

Daňového poriadku. Dôvodom podania odvolania v zmysle § 91 ods. 5 Daňového poriadku je (písm.
a/) existencia okolnosti, ktorá by spôsobila zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránila jeho
vymáhateľnosti, alebo (písm. b/) iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná. Pokiaľ by
sťažovateľ svoje právo na podanie odvolania využil, sťažovateľom tvrdené okolnosti a ním tvrdený zánik
pohľadávok daňového dlžníka ETL plus, s.r.o. voči sťažovateľovi by následne boli v rámci Daňovým
poriadkom predpokladaného odvolacieho konania posúdené odvolacím orgánom, ktorým je Finančné

riaditeľstvo SR. Rozhodnutie odvolacieho orgánu o odvolaní by mohlo byť posúdené i v rámci správneho
súdnictva, čím by došlo aj k realizácii sťažovateľom namietanej absencie súdnej kontroly v zmysle čl.
46 Ústavy Slovenskej republiky.

35. Pokiaľ teda sťažovateľ namieta, že mu nie je vôbec zrejmé, ako sa správny súd dopracoval k

záveru o správnosti a bezchybnosti skutkových a právnych záverov žalovaného, tento sťažnostný bod
kasačný súd nevzhliada ako dôvodný. Správny súd v napadnutom uznesení opísal z administratívneho
spisu žalovaného zistený skutkový stav (ktorý sporný nie je) a dôvody, pre ktoré mu v konaní o inom
zásahu orgánu verejnej správy neprináleží posudzovať otázku zániku pohľadávok ako sa toho domáhal
sťažovateľ. S týmto záverom správneho súdu sa stotožňuje i kasačný súd. Opätovne pritom pripomína,

že otázka tvrdeného zániku pohľadávok daňového dlžníka ETL plus, s.r.o. voči sťažovateľovi mohla
byť predmetom odvolacieho konania voči daňovej exekučnej výzve č. 102068390/2021 z 02.11.2021,
vo vzťahu ku ktorej však sťažovateľ odvolanie nepodal. Žalovaný preto, tak ako to upravuje Daňový
poriadok v § 92 ods. 1, vydal exekučný príkaz č. 110000503645/2021 z 05.01.2022, v dôsledku
čoho sa fakticky zrealizovala daňová exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu sťažovateľa vedeného u

poskytovateľa platobných služieb.

36. Záver správneho súdu, že sťažovateľom označený postup žalovaného pri výkone daňového
exekučného konania č. 110000503645 nepredstavuje iný zásah orgánu verejnej správy do práv, právom
chránených záujmov alebo povinností žalobcu, ktorý vyplýva aj z uznesenia kasačného súdu sp. zn.

1Sžk/31/2020 z 27.10.2021 zverejneného v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho správneho
súdu č. 1/2022 pod číslom 9/2022 ZNSS, je taktiež podľa kasačného súdu súladný s rozhodovacou
činnosťou kasačného súdu. Rozdiel predmetného uznesenia vo vzťahu k súdenej veci spočíva iba
v tom, že v súdenej veci ide o daňovú exekúciu sťažovateľa, ktorý sa stal daňovým dlžníkom
až v dôsledku aplikácie § 110 ods. 12 Daňového poriadku. Závery kasačného súdu uvedené v

uznesení kasačného súdu sp. zn. 1Sžk/31/2020 z 27.10.2021 zverejneného v Zbierke rozhodnutí a
stanovísk Najvyššieho správneho súdu č. 1/2022 pod číslom 9/2022 ZNSS sú preto aplikovateľné i
na sťažovateľa. Postup správcu dane pri výkone daňového exekučného konania č. 110000503645
bol procesným postupom žalovaného ako správcu dane v rámci daňového exekučného konania
predpokladaný Daňovým poriadkom. Sťažovateľ mohol ním tvrdené skutočnosti v rámci uvedeného

procesného postupu žalovaného realizovať podaním odvolania voči daňovej exekučnej výzve č.
102068390/2021 z 02.11.2021, k čomu však nedošlo. Nemožno preto žalovanému vyčítať jeho následný
postup predpokladaný Daňovým poriadkom spočívajúci vo vydaní daňového exekučného príkazu č.
110000503645/2021 z 05.01.2022 a v následnom prikázaní pohľadávky z účtu sťažovateľa vedeného
u poskytovateľa platobných služieb.

37. Kasačný súd nevzhliadol ani dôvodnosť všeobecne namietanej nepreskúmateľnosti napadnutého
uznesenia správneho súdu. Toto považuje kasačný súd za riadne odôvodnené a dávajúce odpovede
na podstatné žalobné body sťažovateľa uvedené v jeho správnej žalobe. Kasačný súd v tejto
súvislosti poukazuje najmä na bod 31 napadnutého uznesenia, kde správny súd odôvodnil, prečo

nemohol posudzovať otázku zániku pohľadávok, na ktoré bol vydaný daňový exekučný príkaz č.
110000503645/2021, body 32 - 36 napadnutého uznesenia kde správny súd zdôvodnil svoje závery
ohľadom posúdenia sťažovateľom tvrdeného zásahu ako iného zásahu orgánu verejnej správy a najmä
na bod 37 napadnutého uznesenia, kde správny súd dodáva, že daňové exekučné konanie predstavujevo všeobecnosti administratívne konanie zavŕšené vydaním rozhodnutia, prípadne opatrenia, ktoré
sú spôsobilé byť samostatným predmetom súdneho prieskumu a tým je vylúčené, aby sa jednalo o
faktický úkon správcu dane a teda iný zásah. Správny súd poukázal i na podstatnú skutočnosť, že

daňovej exekúcii možno zabrániť podaním odvolania proti daňovej exekučnej výzve (a sťažovateľ toto
vo vzťahu k daňovej exekučnej výzve č. 102068390/2021 z 02.11.2021 nevyužil), pričom rozhodnutie
druhostupňového orgánu o odvolaní je následne preskúmateľné správnym súdom.

38. Správny súd preto závery žalovaného a jeho postup vyhodnocoval, čo i odôvodnil. Voči tomuto

záveru správneho súdu sťažovateľ argumentoval (rovnako ako pred správnym súdom) tým, že predložil
doklady potvrdzujúce zánik pohľadávok daňového dlžníka ETL plus, s.r.o. Uvedené však správny súd
vyhodnotil tak, že v konaní o inom zásahu orgánu verejnej správy neprináleží posudzovať otázku zániku
pohľadávok,čopodložilirozhodovacoučinnosťoukasačnéhosúdu.Suvedenýmsastotožňujeikasačný
súd a podotýka, že všeobecná argumentácia sťažovateľa (všeobecne namietajúca zásadu zákonnosti
a iba opakujúca argumenty, s ktorými sa už vysporiadal správny súd v napadnutom uznesení) ho

nepresvedčila o nesprávnosti záverov správneho súdu.

III. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie uznesenia v časti trov

39. Vzhľadom na vyššie uvedené závery kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP

zamietol.

40. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s
ustanoveniami § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP a contrario tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu
trov konania z dôvodu neúspechu v konaní. Žalovanému orgánu verejnej správy kasačný súd nárok na

náhradu trov kasačného konania nepriznal, keďže to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 v
spojení s § 168 SSP).

41. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 147 ods. 2 v
spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.