Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 19, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14CoCsp/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123387327
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:6123387327.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu

JUDr. Branislava Brezu a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v sporovej veci žalobcu: 365.bank, a.s.,
so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpeného: Advokátska
kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471,
proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. A. XXX, XXX XX C. A., zastúpenej: Mgr. Ondrej Barna,
advokát, so sídlom Zámocká 529/34, 091 01 Stropkov, IČO: 52824837, o zaplatenie sumy 1.990,24 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 7Csp/57/2023-83
zo dňa 5. februára 2024, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom žalobu
zamietol. Žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %, o ktorých
výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

2. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal za ustálené, že na základe Zmluvy

o spotrebiteľskom úvere na refinancovanie č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.7.2021, uzatvorenej medzi
žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou, poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 2.098,40
eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 96 mesačných splátkach vo výške 29,20 eur s termínom
konečnej splatnosti 25.7.2029. Výzvou na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 25.8.2022 (č.l. 13 spisu)
žalobca upozornil žalovanú, že podstatným spôsobom porušila ustanovenia zmluvy o úvere a obchodné
podmienky a ku dňu 25.8.2022 je pohľadávka banky viac ako tri mesiace po lehote splatnosti vo výške
143,80eur,pozostávajúcejzomeškanejsplátkyvovýške116,80eurapoplatkovvovýške27,-eur.Žiadal

o zaplatenie uvedenej sumy v lehote 15 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy s tým, že v prípade
ak nedôjde k úhrade uvedenej sumy záväzku, banka je oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný.
Z výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 21.9.2022 vyplýva, že úverový záväzok voči banke k 21.9.2022
sa stáva predčasne splatný v celom rozsahu. Výška dlžnej sumy k 21.9.2022 je istina 1.954,24 eur,
úrok 61,- eur, poplatky za upomienky 36,- eur, spolu 2.051,24 eur. Žalobca žiadal o úhradu dlžnej sumy
vkladom na úverový účet v lehote do 10 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy.

3. Takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa ustanovení § 37 ods. 1, § 52
ods. 1, ods. 1 až ods. 4, § 53 ods. 1, ods. 5, ods. 9, § 54 ods. 1, ods. 2, § 565 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) a ustanovení § 1 ods. 2, § 7 ods. 1, § 9 ods.
1, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len„zákon č. 129/2010 Z.z.“), § 215 ods. 1, § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“) a konštatoval, že posudzovaný právny vzťah účastníkov konania je od svojho vzniku
právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou. Žalobca bol od uzatvorenia zmluvy v postavení

dodávateľa a žalovaná v postavení spotrebiteľa. Právny vzťah účastníkov konania súd posúdil podľa
noriem spotrebiteľského práva. Vzhľadom na tú skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovanou bola
uzatvorená spotrebiteľská zmluva, bolo potrebné posúdiť vyhlásenie predčasného zosplatnenia celého
dlhu, nielen podľa ustanovenia 565 Občianskeho zákonníka, ale špeciálneho ustanovenia § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje osobitné podmienky veriteľa pre zosplatnenie celého dlhu.

4. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že v zmysle ust. § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka žalobca upozornil žalovanú, že ku dňu 25.8.2022 sú pohľadávky banky
vyplývajúca zo zmluvy o úvere viac ako tri mesiace po lehote splatnosti vo výške 143,80 eur, avšak
predmetné upozornenie neobsahuje špecifikáciu splátky, s ktorou je žalovaná v omeškaní a pre
nezaplatenie ktorej sa žalobca rozhodol zosplatniť celý dlh. Právny úkon zosplatnenia úveru zo

dňa 21.9.2022 rovnako neobsahuje identifikáciu splátky pre nezaplatenie ktorej sa žalobca rozhodol
zosplatniť celý úver. Z dôvodu neurčitosti právneho úkonu vyhlásenia predčasného splatenia úveru nie je
možné preskúmať, či pred vyhlásením predčasnej splatnosti úveru bol splnený zákonný postup a lehoty
uvedené v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.

5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené všetky zákonné podmienky
pre zosplatnenie úveru podľa § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nedošlo
k zosplatneniu úveru zákonným spôsobom pre jeho neurčitosť tohto právneho úkonu (§ 37 Občianskeho
zákonníka) z dôvodu chýbajúcej identifikácie nezaplatenej splátky, pre ktorú sa žalobca rozhodol
zosplatniť úver. Dodatočná špecifikácia splátky na základe výzvy Okresného súdu Banská Bystrica je

bez právneho významu k posúdeniu určitosti právneho úkonu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru
a uvedený nedostatok nekonvaliduje.

6. Navyše žalobca ani nepreukázal riadne doručenie výzvy, ako aj oznámenia o vyhlásení predčasnej
splatnosti úveru žalovanej. Z doručenky na č.l. 8 spisu nie je zrejmé, čo bolo jej obsahom. Z potvrdenia

na č.l. 11 spisu vyplýva, že žalobca dal na prepravu listovú zásielku žalovanej, avšak nie je zrejmé, čo
bolo obsahom a či sa dostala do dispozičnej sféry žalovanej. Ani z potvrdenia na č.l. 45 spisu o vrátení
zásielky nie je zrejmé, čo bolo obsahom podania. Žalovaná poprela prevzatie výziev.

7. Keďže pohľadávka, ktorá bola predmetom konania sa nestala splatnou, preto žalobu súd zamietol

ako nedôvodnú, pre jej predčasnosť.

8. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej vzhľadom na je úspech
v konaní priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodu,
že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f)
CSP), z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci súdom (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) a z dôvodu,
že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP).

10. Čo sa týka obsahu upozornenia, ako aj zosplatňujúcej výzvy, žalobca popiera povinnosť uvedenia,
resp. označenia splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu pohľadávky. Zákonnou požiadavkou pre
uplatnenieprávazosplatniťúverzostranyveriteľajejednakdojednaniemedziveriteľomaspotrebiteľom,
omeškanie so splátkou presahujúce dobu troch mesiacov a upozornenie na vznik oprávnenia výkonu

tohto oprávnenia podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v lehote nie kratšej ako 15 dní. Dojednanie
zosplatnenia úveru nebolo v tomto prípade sporné. Z predloženého listinného dôkazu Aktuálneho stavu
úveru (príloha žalobného návrhu), ktorý predstavuje predpis platobnej disciplíny žalovaného je zrejmé,
s ktorou splátkou sa žalovaný dostal do omeškania. Čo sa týka obsahu oznámenia (upozornenia),
žalobca popiera neurčitosť právneho úkonu. Z upozornenia je zrejmé, z ktorého zmluvného vzťahu

žalobca vychádza, čo zamýšľa a z akého dôvodu došlo k vzniku práva na zosplatnenie úveru. Zákonné
ustanovenia je nutné vykladať najmä s prihliadnutím na ich účel. Účelom ustanovenia § 53 ods. 9
Občianskehozákonníkabolozamedzenietzv.zrýchlenéhoprocesuvýkonuprávveriteľaazabezpečenie
práva spotrebiteľa predísť strate výhody splátok dodatočným plnením v lehote nie kratšej ako 15 dní.Označovanie potenciálnej zosplatňujúcej splátky a jej výšku v upozornení nedáva zmysel, pretože
spotrebitelia sú v omeškaní nie len viac ako tri mesiace, ale aj spravidla v omeškaní minimálne s tromi
splátkami. Doplatením potencionálnej zosplatňujúcej splátky by si spotrebitelia oprávnenie zosplatnenia

len oddialili o mesiac, avšak by mu nezamedzili. Oznámenie celkovej čiastky v omeškaní, ktorá je
uvedená v upozornení vychádza z účelu ustanovenia § 53 ods. 9, ktorým je najmä možnosť spotrebiteľa
dodatočným plnením zabrániť reálnej strate výhody splátok.

11. K námietke stotožnenia identifikačných znakov na predloženej doručenke a samotnom upozornení -

výzve na splatenie dlžnej časti úveru možno uviesť, že na doručenke je uvedené označenie UPOZ2508
s ďalším číselným označením pričom na potvrdení o odoslaní zásielky (EPH) je totožné číslo, ktoré
označuje obsah zásielky, a to možno stotožniť so samotnou listinou, ktorá má názov Upozornenie a je
datovaná ku dňu 25.8.2022. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, ako súd dospel k záveru, že nie
je zrejmý obsah zásielky pri predloženom listinnom dôkaze doručenky opatrenej podpisom žalovanej,
okrem popretia tejto skutočnosti žalovanou. Žalobca rovnako predložil oznámenie o zosplatnení spolu

s potvrdením o odoslaní a potvrdenie o vrátení zásielky. Časový rámec označenia odoslania zásielky,
ako aj dátum na doručenke pri upozornení a dátum na oznámení o zosplatnení potvrdzujú, že obsahom
zásielok bolo oznámenie o zosplatnení pohľadávky a upozornenie, ktoré si žalovaná prevzala, čo
potvrdzuje doručenka o prevzatí zásielky, a že predmetné oznámenie o zosplatnení sa dostalo do
dispozičnej sféry žalovanej, ktorá si ho však v odbernej lehote neprevzala. Tvrdenia žalovanej o

nedoručení zásielok v kontexte vyššie uvedených skutočností možno jednoznačne považovať za
účelové, a za klamlivé za účelom získania prospechu (neuhradenie záväzku), čo ich stavia do roviny
nepoctivého dlžníka. V zmysle vyššie uvedenej argumentácie upriamil žalobca pozornosť na právny
názor formulovaný Ústavným súdom Slovenskej republiky v uznesení II.ÚS 32/2012 zo dňa 13.3.2012,
podľa ktorého časová súvislosť medzi dátumom právneho úkonu, odovzdaním zásielky na poštovú

prepravu a dátumom prevzatia zásielky sú dostatočne presvedčivé a prinajmenej postačujú na to, aby
dôkazné bremeno preukázať, že zásielka v skutočnosti neobsahovala právny úkon, zaťažovala adresáta
a nie odosielateľa. Žalobca poukázal aj na právny názor formulovaný v uznesení Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5Cdo/129/2010 zo dňa 28.1.2011, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky a súdov Slovenskej republiky, pod č. R 27/2011, podľa ktorého kategorickú

požiadavku o faktickom doručení právneho úkonu (t.j. jej prevzatie adresátom) nemožno považovať
za správnu; bez ďalšieho by takýto výklad viedol k neudržateľnému stavu, kedy by aj bezdôvodné
(svojvoľné) odopretie prijatia (prevzatia) právneho úkonu znemožňovalo výkon práva odosielateľom.
Situáciu je preto potrebné posudzovať objektívne, ak sa preukáže, že adresát mal reálnu možnosť
oboznámiť sa s prejavom vôle, nastávajú právne účinky jednostranného právneho úkonu obsahujúceho

takýto prejav bez ohľadu na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil. Ak je daná adresátovi
objektívna (reálna) možnosť na základe oznámenia pošty prevziať si uloženú zásielku obsahujúcu
právny úkon nastávajú hmotnoprávne účinky tohto právneho úkonu v okamihu, kedy adresát aj napriek
uloženiu zásielky nevyužil objektívnu možnosť oboznámiť sa s jej obsahom. Uvedené teda dáva zadosť
skutočnosti, že žalovanej bolo oznámenie o zosplatnení doručené do dispozičnej sféry.

12. Navrhol, aby odvolací súd podľa ust. § 389 CSP zrušil rozhodnutie a vec vrátil na nové prejednanie
súdu prvej inštancie, alternatívne, aby odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil rozhodnutie súdu prvej
inštancie v napadnutej časti tak, že žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovanú na
náhradu trov aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

13. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

14. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd, príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), po zistení,
že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359

CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s
tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského
súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

15. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku aleboargument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

16. V danom prípade odvolateľ tvrdí, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právnezáveryaaplikujekonkrétnuprávnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávneprávneposúdenie
je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis, alebo ak súd síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval,

alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Podľa právneho názoru
odvolacieho súdu súd prvej inštancie, pokiaľ ide o zamietnutie žaloby, na zistený skutkový stav použil
správny právny predpis, ktorý aj správne interpretoval, pričom zo skutkového stavu vyvodil správne
právne závery.

17. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1.990,24 eur

s príslušenstvom, na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.7.2021,
dôvodu omeškania žalovanej s plnením úveru riadne a včas a následného predčasného zosplatnenia
úveru žalobcom.

18. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie

okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

19. Posudzovaný právny vzťah účastníkov konania je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným
typovou spotrebiteľskou zmluvou upravenou špeciálnym právnym predpisom, a to zákonom o
spotrebiteľských úveroch. Žalobca bol od uzatvorenia zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaná v

postavení spotrebiteľa. Žalovaná zmluvné podmienky nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť. Právny
vzťah účastníkov konania preto správne súd posúdil podľa noriem spotrebiteľského práva, a to podľa
osobitného právneho predpisu Zákona o spotrebiteľských úveroch a všeobecného právneho predpisu
Občianskeho zákonníka.

20. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

21. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má

vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

22.Ustanovenie§565Občianskehozákonníkatedaumožňujeveriteľoviuplatňovaťsivočidlžníkovicelú

pohľadávku, resp. jej nezaplatený zvyšok, ak dlžník nedodržal dohodu o včasnom plnení dohodnutých
splátok. Ak veriteľ takto dohodnuté právo nepoužije najneskoršie do zročnosti najbližšie nasledujúcej
splátky, pokračuje sa v plnení v splátkach. Veriteľ však svoje právo môže využiť po opätovnom porušení
povinnosti dlžníkom. Strata výhody splátok teda nenastáva priamo zo zákona. V prípade, ak veriteľ svoje
oprávnenie vyplývajúce z ust. § 565 Občianskeho zákonníka využije, vyhlásenie predčasnej splatnosti

má významné právne následky. Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka je zaradené do 8. časti
hlavy I. oddielu 6 tohto právneho predpisu upravujúceho zánik záväzkov.

23. Keďže medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená zmluva spotrebiteľská, pre posúdenie
jednorazového predčasného zosplatnenia celého dlhu bolo potrebné zohľadniť i špeciálne ustanovenie

k ustanoveniu § 565 Občianskeho zákonníka, ktorým je ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
upravujúce osobitné podmienky pre možnosť veriteľa zosplatniť celý dlh. V zmysle ust. § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie

tohto práva.

24. V prípade spotrebiteľských záväzkov ide o dva rôzne právne úkony veriteľa, a to upozornenie na
uplatnenie práva veriteľa podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a samotná žiadosť o zaplateniecelého dlhu pre omeškanie so zaplatením splátky. Podmienkou riadneho zosplatnenia dlhu je riadne
doručenie oboch prejavov vôle veriteľa dlžníkovi.

25. Žalobca v prílohe k žalobe predložil doručenku (č.l. 8 spisu), z ktorej vyplýva, že žalovaná prevzala
listovú zásielku dňa 31.8.2022 označenú ako UPOZ2508017400-3650950351. Z podacieho hárku na
č.l. 10 vyplýva, že dňa 26.8.2022 bola podaná na poštovú prepravu zásielka pre žalovanú označená ako
UPOZ2508.txt. Žalobca v podanom odvolaní tvrdí, že označenie na doručenke a na potvrdení o odoslaní
zásielky(EPH)jetotožnéčíslo,ktoréoznačujeobsahzásielky,atomožnostotožniťsosamotnoulistinou,

ktorá má názov Upozornenie, datované k 25.8.2022. Toto tvrdenie však zostalo v rovine domnienky.
Z obsahu listiny označenej ako Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej časti úveru nevyplýva totožné
označenie ako označenie zásielky, preto nemožno prijať jednoznačný záver, že obsahom zásielky bolo
upozornenie na omeškanie so splácaním dlhu. Rovnako tak nemožno jednoznačne konštatovať, že
obsahom zásielky, ktorá bola daná na prepravu dňa 22.9.2022 (č.l. 45, 48 spisu) bola Výzva na úhradu
dlžnej sumy zo dňa 21.9.2022, aj so zreteľom na tvrdenie žalovanej, že jej výzva nebola doručená (č.l.

34 spisu).

26. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v rozsudku z 15.
decembra2020,sp.zn.5Cdo/36/2020,publikovanomvZbierkestanovískNajvyššiehosúduarozhodnutí
súdov Slovenskej republiky 1/2021 pod č. 4 cit.: „V zmluvnej právnej praxi sa zvyknú v súvislosti s

doručovaním právnych úkonov a iných listín v zmluvách používať dojednania upravujúce tzv. fikciu
doručenia, podľa ktorej sa zásielka považuje za doručenú bez ohľadu na to, či doručenie (v zmysle
faktického prevzatia zásielky) bolo reálne vykonané. V tomto smere možno rozlišovať dve situácie
fikcie doručenia, a to: 1/ zásielka sa považuje za doručenú uplynutím vopred určených dní odo dňa
jej odoslania, 2/ zásielka sa považuje za doručenú dňom jej vrátenia odosielajúcemu subjektu z

dôvodu neprevzatia adresátom. K prvému spôsobu dojednania fikcie doručenia zaujala súdna prax
odmietavé stanovisko, podľa ktorého dohodou zmluvných strán nemožno platne dojednať nevyvrátiteľnú
domnienku ani fikciu, že určitá zásielka obsahujúca právny úkon sa považuje za doručenú len na
základe jej odoslania bez toho, aby došla do sféry adresáta. Podľa tohto názorového prúdu fikcia
doručenia neobstojí ako platne dojednaná pre jej rozpor s ustanovením § 45 ods. 1 Občianskeho

zákonníka v spojení s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka. Princíp doručovania právnych
úkonov ako podmienka ich účinnosti vyplýva nielen z § 45 Občianskeho zákonníka, ale je jednou z
hlavných zásad súkromného práva. Je neprípustné, aby k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností
účastníkov právnych vzťahov dochádzalo na základe prejavu vôle konajúceho subjektu bez toho, aby
mal adresát minimálne objektívnu možnosť sa s týmto úkonom oboznámiť - ak má byť určitý právny úkon

uskutočnený jednou osobou významný pre inú osobu, musí mať táto osoba aspoň príležitosť spoznať
jeho obsah (musí dôjsť do jej dispozičnej sféry). Dispozičná sféra adresáta je vymedzená zmluvne
dohodnutým doručovacím režimom, t. j. kontaktnými adresami účastníkov alebo určením kontaktnej
osoby (spravidla v záhlaví zmluvy) s tým, že doručenie písomnosti je účinné už tým, že sa doručí do
dohodnutého miesta alebo určenej osobe. Týmto okamihom sa zásielka dostáva do sféry adresáta,

pričom už nie je dôležité, či sa adresát s obsahom zásielky zoznámil alebo nie. Z podstaty doručovania
tak pre účastníkov zmluvného vzťahu vyplýva povinnosť zabezpečiť v danom mieste alebo u určenej
osoby prijímanie zásielok. Pri zmene dohodnutého režimu doručovania majú zmluvné strany vzájomnú
oznamovaciu povinnosť, aby sa zabezpečila účinnosť doručovania právnych úkonov - zmluvnej strane
nemožno pričítať v jej neprospech, že doručovala na pôvodne dohodnutú adresu, ak jej táto zmena

nebola včas oznámená (z dôvodu právnej istoty v právnych vzťahov možno odporučiť dojednať
notifikačnú povinnosť týkajúcu sa zmien v doručovaní výslovným spôsobom v zmluve). Je neprípustné,
aby adresát porušením povinnosti oznámiť novú adresu požíval výhody spočívajúce v zmarení právnych
účinkov pre neho nepriaznivých právnych úkonov, a to na úkor konajúcej osoby, ktorá koná v súlade s
tým, čo bolo pre doručovanie dohodnuté. Pri druhom spôsobe dojednania fikcie doručenia je irelevantné,

či sa adresát v mieste doručovania skutočne zdržiava - dôležité je to ako vymedzil spôsob prijímania
zásielok v zmluve. Predpokladá sa, že ak účastník zmluvy uvedie určitú adresu, tak tým vymedzil
svoju dispozičnú sféru, kde má zabezpečenú možnosť oboznámiť sa s doručovanou zásielkou. Opačná
argumentácia by totiž viedla k absurdným dôsledkom - zmluvná strana by úmyselne uviedla adresu, na
ktorejsanezdržiava,abyznemožnilaúčinnédoručovanie.Taktodojednanúfikciudoručeniamožnoistým

spôsobom považovať za nadbytočnú, nakoľko pri doručovaní hmotnoprávnych úkonov sa nevyžaduje
reálne prevzatie zásielky adresátom - z toho vyplýva, že aj bez takto dojednanej fikcie doručenia
sa bude právny úkon považovať za doručený bez ohľadu na jeho faktické prevzatie, ak dôjde do
dispozičnej sféry adresáta. Koncepcia Občianskeho zákonníka je postavená na dispozitívnosti väčšinyjeho ustanovení, pričom v mnohých prípadoch je ponechané na zmluvnej slobode účastníkov, akým
spôsobom pre svoje záväzkové vzťahy zákonnú úpravu modifikujú. V súlade s ustanovením § 2
ods. 3 Občianskeho zákonníka si totiž účastníci môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou

odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva,
že sa od nich nemožno odchýliť. Z povahy ustanovenia § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva,
že ide o kogentné ustanovenie, ktoré nepripúšťa odchylnú dohodu zmluvných strán v podobe fikcie
doručenia. Právna konštrukcia doručovania upravená týmto ustanovením totiž zabezpečuje spravodlivé
vyvažovanie záujmov zmluvných strán. Adresátovi právneho úkonu poskytuje možnosť oboznámiť sa s

obsahom právneho úkonu a taktiež istotu, aby účinky daného právneho úkonu nenastali bez toho, že mu
to nebolo umožnené. Subjekt realizujúci právny úkon má na druhej strane istotu, že doručovaný právny
úkon sa stane právne perfektným a vyvolá zamýšľané právne následky aj v prípade, že sa adresát
vyhýba prevzatiu zásielky, príp. zmarí jej doručenie hoci i z nedbanlivosti (napr. zmenou doručovacej
adresy bez oznámenia tejto skutočnosti druhej zmluvnej strane). Tu je potrebné poukázať práve na
požiadavku právnej istoty na strane adresáta, aby sa mohol s prejavom vôle oboznámiť, ale zároveň sa

chráni aj právna istota odosielateľa v tom zmysle, že ak sa adresát mal možnosť (príležitosť) oboznámiť
s prejavom vôle, ale sa tak nestalo, prejav vôle sa považuje za účinný. Pritom nie je podstatné, či sa
adresát s obsahom zásielky aj skutočne oboznámil. Je potrebné si však uvedomiť, že v prípade sporu o
doručení písomnosti bude dôkazné bremeno o doručení zaťažovať odosielateľa. Je preto vhodné, aby
odosielateľ vhodným spôsobom doručenie zásielky adresátovi zdokumentoval, resp. ju vedel relevantne

preukázať.“

27. V danom prípade sa len javí, že obsahom zásielky, ktorých podacie hárky a doručenku žalobca
predložil mohli byť Upozornenie – Výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 25.8.2022 a Výzva na
úhradu dlžnej sumy zo dňa 21.9.2022, avšak dôkazné bremeno bolo na žalobcovi, aby jednoznačne

preukázal, že obsahom zásielok, ktoré sú obligatórnou náležitosťou v zmysle § 53 ods. 9 v spojení
s § 565 Občianskeho zákonníka pre platné predčasné zosplatnenie úveru boli zákonom vyžadované
listiny. Na základe žalobcom predložených dôkazov nemožno jednoznačne stotožniť obsah zásielok
s predloženými podacími hárkami, resp. doručenkou zo dňa 31.8.2022.

28. Nemožno za dôvodnú vyhodnotiť ani odvolaciu námietku založenú na tom, že pre platnosť
upozornenia a oznámenia o zosplatnení nie je potrebná konkretizácia omeškanej splátky. Ak Občiansky
zákonník ustanovení § 53 ods. 9 hovorí o možnosti uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho
zákonníka, najskôr v lehote po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, s ktorom
je spotrebiteľ v omeškaní, musí ísť vždy o konkrétnu splátku, nakoľko len v takomto prípade je možné

posúdiť, či bola dodržaná zákonom stanovená minimálna lehota troch mesiacov pre uplatnenie takéhoto
práva veriteľom.

29. Ak má ísť o riadne a platné upozornenie na možnosť uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho
zákonníka v spojení s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nestačí spotrebiteľa iba všeobecne

upozorniť na to, že je v omeškaní so zaplatením viacerých splátok (uvedením výšky omeškaných
splátok), ale upozornenie musí obsahovať uvedenie tej konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ upozorňuje
spotrebiteľa/dlžníka, že nezaplatením tej konkrétnej splátky využije oprávnenie vyhlásiť mimoriadne
zosplatnenie úveru. Z upozornenia veriteľa musí jasne vyplývať, že zaplatením ktorej konkrétnej splátky
vie spotrebiteľ odvrátiť zosplatnenie úveru.

30. Rovnako konkretizovanie splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, má zásadný vplyv na plynutie
premlčacej doby. Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka, ako aj ust. § 53 ods. 9 tohto právneho
predpisu, upravujú len zákonné podmienky zosplatnenia celého peňažného dlhu pre nezaplatenie
splatnej splátky. Sami o sebe nemajú vplyv na začiatok plynutia premlčacej doby. Tento je právne

upravený v ust. § 103 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach,
začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej
zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky.

31. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení z 29. novembra 2022, sp. zn. 7Cdo/268/2020,
zverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 3/2023 pod
č. 29 konštatoval, cit.: „Podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok premlčacia
doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak jetomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za podmienky, že v

lehote uvedených 3 mesiacov od omeškania uplynula tiež 15 dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa.
Až vtedy sa totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvý krát (§ 101 Občianskeho zákonníka)“.

32.ZodôvodneniacitovanéhouzneseniaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyďalejvyplýva,ževeriteľ
sa na súde môže po prvý raz domáhať svojho práva prvý deň nasledujúci po uplynutí trojmesačnej

doby plynúcej od omeškania spotrebiteľa so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným
celý dlh (za súčasného splnenia upozornenia na zosplatnenie). Práve tento deň je teda najskorším
dňom, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka ), čo v danom kontexte
znamená, že tento deň je aj začiatkom premlčacej doby práva splnenie celého dlhu, čím sa naplní
zámer zákonodarcu, aby premlčacia doba pri zosplatnení celého dlhu nezávisela od vôle veriteľa (§ 103
Občianskeho zákonníka).

33. Vychádzajúc z vyššie uvedeného právny úkon akým je zosplatnenie celého peňažného dlhu pre
nezaplatenie splátky, musí obsahovať aj dôležitý údaj, a to identifikáciu tej splátky, pre ktorú sa veriteľ
rozhodol využiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. Ak právny úkon zosplatnenia neobsahuje
konkretizáciu splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol peňažný dlh zosplatniť, je nejasný a teda neurčitý,

nakoľko vyvoláva dôvodné pochybnosti o tom, či došlo k dodržaniu zákonom stanovenej minimálnej
lehoty troch mesiacov pre uplatnenie takéhoto práva veriteľa, ako aj o tom, kedy začala plynúť trojročná
premlčacia doba upravená v ust. § 103 vety druhej a § 101 Občianskeho zákonníka. Záver, podľa
ktorého právny úkon zosplatnenia je pre jeho neurčitosť neplatný podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka má oporu vo vykonanom dokazovaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok

tunajšieho súdu sp.zn. 7CoCsp/18/2022 zo dňa 28.11.2022, ktorý v obdobnej veci potvrdil rozsudok
Okresného súdu Svidník sp.zn. 1Csp/95/2018 zo dňa 19.1.2022, obdobne aj rozsudok Krajského súdu
v Prešove sp.zn. 20CoCsp/25/2022).

34. Odvolací súd má za to, že z upozornenia na možnosť zosplatnenia musí byť zrejmé, pre omeškanie

ktorej konkrétnej splátky je predmetný úver predčasne zosplatnený. Tento údaj musí byť vo výzve
podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka jednoznačne konkretizovaný. I keď Občiansky zákonník
expressisverbisneuvádzačomábyťobsahompredmetnýchoznámení,tentoobsahmožnonepochybne
vyabstrahovať z podmienok, ktoré musia byť splnené pre realizáciu mimoriadneho zosplatnenia úveru
veriteľom. Pokiaľ ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka možnosť predčasného zosplatnenia

úveru podmieňuje uplynutím 3 mesačnej doby od omeškania so zaplatením splátky, tak je zrejmé, že
táto konkrétna splátka musí byť jednoznačne identifikovateľná, čomu zodpovedá povinnosť vedieť ju
i konkretizovať. Veriteľ predsa musí vedieť, pre ktorú splátku svoje právo zosplatniť úver uplatnil a
nie je dôvod, prečo by touto informáciou nemal disponovať aj dlžník. Ak Občiansky zákonník v tomto
ustanovení hovorí o možnosti uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, najskôr v lehote

po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, s ktorom je spotrebiteľ v omeškaní,
musí ísť vždy o konkrétnu splátku, nakoľko len v takomto prípade je možné posúdiť, či bola dodržaná
zákonom stanovená minimálna lehota troch mesiacov pre uplatnenie takéhoto práva veriteľom.

35. Ak má ísť o riadne a platné upozornenie na možnosť uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho

zákonníka v spojení s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nestačí spotrebiteľa iba všeobecne
upozorniť na to, že je v omeškaní so zaplatením viacerých splátok (uvedením výšky omeškaných
splátok), ale upozornenie musí obsahovať uvedenie tej konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ upozorňuje
spotrebiteľa/dlžníka, že nezaplatením tej konkrétnej splátky využije oprávnenie vyhlásiť mimoriadne
zosplatnenie úveru. Z upozornenia veriteľa musí jasne vyplývať, že zaplatením ktorej konkrétnej splátky

vie spotrebiteľ odvrátiť zosplatnenie úveru.

36. V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že Upozornením –Výzvou na splatenie dlžnej časti úveru
zo dňa 25.8.2022 (č.l. 13 spisu) vyzval žalobca žalovanú na zaplatenie pohľadávky banky vyplývajúcej
zo zmluvy o úvere viac ako tri mesiace po lehote splatnosti vo výške 143,80 eur, pozostávajúcej

z omeškanej splátky vo výške 116,80 eur a poplatkov vo výške 27,- eur. Z takto formulovanej výzvy nie je
možné vyvodiť, pre ktorú nezaplatenú splátku mal žalobca úmysel predčasne úver zosplatniť. Nie vždy
spotrebiteľmámožnosťuhradiťcelýdlh,sktorýmjevomeškaní,avšakzaplatenímtejkonkrétnejsplátky,
pre nezaplatenie ktorej sa veriteľ rozhodol predčasne zosplatniť úver (§ 565 prvá veta Občianskehozákonníka,akideoplnenievsplátkach,môževeriteľžiadaťozaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenie
niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené), môže spotrebiteľ odvrátiť zámer
veriteľa predčasne zosplatniť úver. Z obsahu upozornenia zo dňa 25.8.2022 pri zmluvne dohodnutej

výške mesačnej splátky v sume 29,20 eur sa javí, že išlo o omeškanie veriteľa so zaplatením štyroch
mesačných splátok (116,80 : 29,20 = 4).

37. Z obsahu predmetnej výzvy zo dňa 25.8.2022 žalovaná nevie posúdiť, zaplatením ktorej konkrétnej
splátky (prípadne v akej výške) je možné odvrátiť predčasné zosplatnenie úveru. Žalobca jej poskytol

informáciu o celkovej výške pohľadávky banky (vrátane nešpecifikovaných poplatkov vo výške 27,- eur),
s ktorou je žalovaná v omeškaní ku konkrétnemu dátumu (v danom prípade k 25.8.2022), avšak pre
účely predčasného zosplatnenia žalovaná (spotrebiteľ) potrebuje vedieť tú konkrétnu splátku, ktorú ak
zaplatí je schopná predčasné zosplatnenie úveru odvrátiť.

38. K namietaným nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd konštatuje, že súd hodnotí jednotlivý

dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti (relevancia vo vzťahu k zisťovaným skutočnostiam), zákonnosti (a
to z pohľadu jeho získania, ako aj vykonania) a pravdivosti (hodnovernosť zdroja). Po „individuálnej
selekcii“ následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti (pri tomto hodnotení už pravdivosť
dôkazu posudzuje aj v súvislosti s prípadným rozporom s inými dôkazmi). K nesprávnym skutkovým
zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti

dôkazov alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Táto odvolacia námietka naplnená bola. Odvolací
súd konštatuje, že súdom prvej inštancie bol správne zistený skutkový stav a zo zisteného skutkového
stavu boli vyvodené správne právne závery vo vzťahu uplatňovaného nároku žalobcu na zaplatenie
sumy 1.990,24 eur s príslušenstvom. Odvolací súd nevzhliadol dôvody pre zopakovanie vykonaného
dokazovania na nariadenom pojednávaní a rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP

a contrario).

39. K námietke o nesprávnom právnom posúdení podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP odvolací súd
poznamenáva,žeprávnymposúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením

veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn.
7Cdo/7/2010). Tak, ako je už uvedené vyššie, táto odvolacia námietka naplnená nebola a vo vzťahu ku
výrokuozamietnutížalobyanivovzťahuonáhradetrovkonania.Výrokonáhradetrovkonaniavychádza

správne z procesného výsledku konania. Úspešnej žalovanej opodstatnene podľa ustanovenia § 255
ods. 1 CSP bola priznaná náhrada trov konania.

40. Odvolací súd v zmysle vyššie uvádzaných dôvodov napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil
podľa § 387 ods. 1 CSP.

41. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP podľa procesného výsledku konania. Odvolací súd konštatuje procesný
výsledok žalovanej v odvolacom konaní. Výdavky v odvolacom konaní jej z obsahu spisu nevyplývajú.
Preto s použitím ustanovenia Čl. 17 CSP nebol daný dôvod na priznanie náhrady trov odvolacieho

konania žalovanej.

42. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov, § 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).