Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, July 29, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 62Ek/2978/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121454702
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Zuzana Trnková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6121454702.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom E. X, XXX XX E., proti povinnému: Quantum Credit a. s., so sídlom Tomášikova 23/C, 821 01
Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 248 980, o vymoženie 42,00 EUR s príslušenstvom, vedenej
súdnym exekútorom: Mgr. Drahomír Kriváň, Záhradnícka 60, 82108 Bratislava, IČO: 50 918 320, pod
sp. zn. 211EX 1316/21, o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve

na úhradu trov súdneho exekútora sp. zn. 211EX 1316/21 zo dňa 19.03.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd v y h o v u j e námietkam oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na
úhradu trov súdneho exekútora sp. zn. 211EX 1316/21 zo dňa 19.03.2024.

II. Súd z r u š u j e upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na úhradu trov súdneho exekútora
sp. zn. 211EX 1316/21 zo dňa 19.03.2024.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 19.08.2021, domáhal od
povinného vymoženia 42,00 Eur, na základe exekučného titulu - upovedomenie o zastavení exekúcie
vydané JUDr. Rudolfom Krutým PhD., súdnym exekútorom sp. zn.: EX 2464/16 zo dňa 07.04.2021, ktoré
nadobudlo vykonateľnosť dňa 06.08.2021 (ďalej ako „exekučný titul“).

2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu, vydal
dňa 27.08.2021 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Mgr. Drahomír Kriváň,
Záhradnícka 60, 82108 Bratislava, IČO: 50 918 320 (ďalej len „súdny exekútor“).

3. Súdny exekútor dňa 24.04.2024 predložil súdu na rozhodnutie Námietky oprávneného proti
upovedomeniu o zastavení exekúcie spolu s Upovedomením o zastavení exekúcie a výzve na úhradu

trov súdneho exekútora sp. zn. 211EX 1316/21 zo dňa 19.03.2024 (ďalej len „upovedomenie o zastavení
exekúcie“).

4. Súdny exekútor vydal dňa 19.03.2024 upovedomenie o zastavení exekúcie, ktorým zastavil exekúciu
podľa § 61n ods. 1 písm. c) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„Exekučnýporiadok“)zdôvodužepriexekúciivedenejnamajetokpovinnéhoakoprávnickejosobysado
30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok
alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.
Upovedomením o zastavení exekúcie zároveň súdny exekútor vyzval oprávneného na úhradu trov
exekútora v celkovej výške 72 EUR. Upovedomenie o zastavení exekúcie bolo oprávnenému doručené
dňa 03.04.2024, pričom oprávnený námietky súdnemu exekútorovi doručil dňa 17.04.2024. Súd v tejto

veci konštatuje, že námietky boli podané v 15-dňovej lehote podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku.5. Oprávnený podaním námietok proti upovedomeniu o zastavení exekúcie vyjadril svoj nesúhlas
so zastavením exekúcie. Oprávnený v tejto veci poukázal na skutočnosť, že súdny exekútor JUDr.
Ladislav Jakubec, ktorý vymáha pohľadávky v prospech povinného mal v rozhodnom období vymôcť v

prospech povinného peňažné prostriedky, čo malo vyplynúť z emailovej komunikácie oprávneného so
súdnym exekútorom, ako aj z doloženej prílohy. V ďalšom oprávnený poukázal, že na základe vydaných
príkazov o prikázaní inej peňažnej pohľadávky doručených JUDr. Jakubcovi mali byť vymožené peňažné
prostriedky poukázané v prospech exekúcii, ktoré boli zastavené. Vzhľadom na vyššie uvedené má
oprávnený za to, že preukázal existenciu majetku povinného, ktorý by mohol postačovať aspoň na

úhradu trov exekúcie a teda z uvedeného dôvodu žiada zrušiť Upovedomenie o zastavení exekúcie
a výzvu na úhradu trov exekúcie a žiada v exekúcií pokračovať.

6. Súdny exekútor sa k podaným námietkám oprávneného nevyjadril.

7. Podľa § 61n ods. 1 písm. c) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Exekučný poriadok“), pri exekúcii vedenej na majetok právnickej osoby sa do 30 mesiacov od začatia
exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by
mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

8. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku, ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v
upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady
výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady
výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.

9. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm.
c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať
u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora.
Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora
predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak

súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu
trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné,
doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.

10. Podľa § 105 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúcia prikázaním inej peňažnej pohľadávky než

pohľadávky z účtu v banke sa vykoná prikázaním tejto pohľadávky oprávnenému.

11. Podľa § 105 ods. 2 Exekučného poriadku, takto sa postupuje aj v prípade, ak pohľadávka povinného
sa stane splatnou až v budúcnosti, ako aj v prípade, ak povinnému budú čiastkové pohľadávky postupne
vznikať z toho istého právneho dôvodu v budúcnosti.

12. Exekučný poriadok v § 61n upravuje zastavenie exekúcie súdnym exekútorom, ktorý v prípade,
že sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie vydá upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu
na úhradu trov exekútora. Oprávnený má v prípadoch vymedzených v zákone možnosť podať proti
takémuto upovedomeniu u súdneho exekútora námietky, ktoré tento predloží na rozhodnutie súdu.

Jedným z prípadov zastavenia exekúcie súdnym exekútorom je situácia, keď pri exekúcii vedenej na
majetok právnickej osoby sa do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania
majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili
aspoň na úhradu trov exekútora. V tomto bode je vhodné zdôrazniť, že súdny exekútor po doručení
poverenia na vykonanie exekúcie zisťuje majetok povinného v potrebnom rozsahu za účelom vymoženia

nároku oprávneného deklarovaného exekučným titulom, a to viacerými spôsobmi (lustrácie, osobné
zisťovanie, súčinnosť tretích osôb, súčinnosť povinného, vyhlásenie povinného o svojom majetku a
pod.) Je potrebné upozorniť na skutočnosť, že § 61n ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku považuje
za dôvod pre zastavenie exekúcie nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v danom exekučnom
konaní (tzn. relatívna nemajetnosť), a nie neexistenciu akéhokoľvek majetku povinného, čiže absolútnu

nemajetnosť. Povinnosť exekútora vydať upovedomenie o zastavení exekúcie z uvedeného dôvodu
vzniká, ak nezistil zexekvovateľný majetok povinného v hodnote postačujúcej aspoň na úhradu trov
exekútora do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku povinného.
Dôvodom pre zastavenie exekúcie teda je situácia, keď uplynulo 30 mesiacov od začatia exekúcie(predpokladá sa, že exekútor začal konať okamžite) alebo od posledného zexekvovania majetku. Dikcia
obsiahnutá v § 61n ods. 1 písm. c) formuluje relatívnu nemajetnosť, tzn. nemajetnosť z pohľadu
konkrétneho exekučného konania, ktorou sa zákonodarca snaží regulovať dĺžku trvania exekúcií, ktoré

nemajú reálny výhľad na úspech.

13. Dôvod zastavenia exekúcie pre uplynutie doby bezvýslednosti však nemožno uprednostniť
jeho uplatnenie za každej situácie bez prihliadnutia na osobitné okolnosti toho ktorého prípadu.
Uprednostňovanie rýchlosti exekučného konania nepochybne má slove logické hranice. Prednostnou

a prvoradou úlohou exekúcie je pohľadávku vymôcť. V každom prípade súd musí dbať na to, aby
napĺňanie litery zákona nezostalo jeho jediným účelom. Striktné dodržiavanie zákonných ustanovení
bez prihliadnutia na ich zmysel a faktický účel by bolo totiž kontraproduktívne.

14. Exekučný súd nepovažuje rozhodnú dobu bezvýslednosti vymáhania pohľadávky oprávneného
v rámci exekúcie za „neprekročiteľnú“. Opačným výkladom by sme došli k absurdnému záveru (ad

absurdum) a síce, kedy na naplnenie hypotézy ustanovenia § 61n ods. 1 písm. c) by stačila samotná
skutočnosť, že súdnym exekútorom nebol zistený žiadny zexekvovateľný majetok napríklad aj v prípade
jehoabsolútnejnečinnosti.Súdtotižzastávanázor,žepredmetomrozhodovaniasúduonámietkachproti
upovedomeniu o zastavení exekúcie sú práve dôvody, pre ktoré predmetné upovedomenie samotné byť
vydané nemalo, teda že existuje zexekvovateľný majetok, t.z., že vymoženie pohľadávky oprávneného

ešte stále nie je vylúčené, zmarené, nemožné, inak tiež že jej vymoženie je stále perspektívne.
Prieskumom exekučného súdu v tomto štádiu však nie je preskúmavanie postupu súdneho exekútora
ako takého. Ak totiž zastával oprávnený, prípadne iný subjekt, názor, že v exekúcii nie je pokračované
bez zbytočných prieťahov alebo že exekúcia nie je vedená vhodne (jedným zo spôsobov výkonu
exekúcie), či sa o tejto skutočnosti dozvedel sám, bol by súd býval (na podnet či z vlastnej činnosti)

exekútora dopytoval, poprípade inštruoval pokynovým uznesením v zmysle § 32 Exekučného poriadku.
V týchto prípadoch by sa tak exekúcia zastavila napriek tomu, že vymoženie pohľadávky oprávneného
je stále nádejné či sľubné, inak povedané, stále objektívne možné, čo by bolo v rozpore so samotným
účelom exekúcie. Rovnako súd nepovažuje za vhodný postup, kedy by sme oprávneného takpovediac
nútili k opätovnému podávaniu návrhov na vymoženie týchto pohľadávok a zvyšovali tak administratívne

zaťaženie nielen súdu, no v konečnom dôsledku aj samého exekútora, čo by bolo v rozpore s
hospodárnosťou konania, prípadne nútili k podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu.

15. Súdny exekútor nemohol spoľahlivo dospieť k záveru o nemajetnosti povinného, ani tej relatívnej,
v situácii, kedy v prospech povinného prebieha viacero exekučných konaní, teda v situácii, kedy

povinný disponuje viacerými pohľadávkami, ktoré sú predmetnom výkonu exekúcie (vymoženými či
vymáhanými), pričom vymoženie pohľadávky v prospech oprávneného (v tomto exekučnom konaní)
je často predlžované alebo marené výlučne zdĺhavosťou administratívneho procesu priraďovania
(čiastočných) platieb v exekučných konaniach vedených v prospech povinného na úhrady pohľadávky
vymáhanej v tomto či iných exekučných konaniach vedených v prospech oprávneného (prednostne sa

totiž uspokojujú pohľadávky vymáhané v skôr začatých exekučných konaniach v súlade s § 57 ods. 2
Exekučného poriadku), a to práve z dôvodu väčšieho počtu konaní vedených nielen proti povinnému,
no aj v jeho prospech.

16. Súd osobitne poukazuje na fakt, že zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného má slúžiť práve

a výlučne na jeho ochranu, a to z dôvodu, aby v exekúcii nezostával neprimerane dlho v situáciách,
kedy je vymoženie pohľadávky oprávneného nemožné či vysoko (vzhľadom na jeho nemajetnosť)
nepravdepodobné. V prejednávanom prípade je však vymoženie pohľadávky oprávneného (v tomto
exekučnom konaní) až do mementu ukončenia exekučných konaní, ktoré sú vedené v prospech
povinného, nielenže možné, no vysoko pravdepodobné. V prejednávanom prípade tak nejde o

posúdenie potencionálnej možnosti nadobudnutia majetku v budúcnosti, no jeho skutočnej existencie
v podobe pohľadávok vymáhaných v iných exekučným konaniach v prospech povinného. A contrario,
konštatovať nemajetnosť povinného by bolo spoľahlivo možné v situácii, kedy by v prospech povinného
neboli nevedené exekúcie, z ktorých sa úspešne vymohli alebo vymáhajú peňažné prostriedky, prípadne
by súdu bolo preukázané, že vzhľadom na prioritu uspokojovania pohľadávok by plnenia prijaté v

súčasnosti alebo v budúcnosti nestačili na úhradu konkrétnej pohľadávky v konkrétnom exekučnom
konaní. Normatívne vyjadrenie budúcej splatnosti pohľadávky povinného voči tretej osobe pritom
obsahuje samotné ustanovenie § 105 ods. 2 Exekučného poriadku. Pod zexekvovaním tak treba vnímať
proces, resp. moment, keď sa predmet vlastníctva povinného (v tomto prípade pohľadávka) stanepredmetom exekúcie. Prijať záver o nemajetnosti povinného napriek existencii takýchto pohľadávok
možno spoľahlivo až po tom, ako napriek ich splatnosti k ich úhrade (pri ingerencii súdneho exekútora)
nedôjde.

17. Je v najvyššom záujme oprávneného, aby sa vo vymáhaní jeho pohľadávky pokračovalo, v
najlepšom záujme povinného, aby exekučné konanie a výkon exekúcie naďalej prebiehal (inými slovami,
aby exekúcia pre jeho nemajetnosť nebola zastavená), pričom úlohou súdom povereného exekútora je
podľa svojich najlepších schopností a možností s odbornou starostlivosťou výkon exekúcie zabezpečiť.

Súd tak nemôže v dobrom svedomí zastaviť exekúciu, resp. jej zastaveniu nezabrániť v situácii, kedy
by jej zastavenie bolo na škodu nielen oprávnenému, no v konečnom dôsledku povinnému samotnému,
voči ktorému by zastavenie exekúcie malo ďalekosiahle následky, neporovnateľne závažnejšie (§ 61n
ods. 6 Exekučného poriadku spolu s § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka) ako výkon exekúcie.

18. Základným postulátom pre uplatnenie dôvodu na zastavenie exekúcie v súlade s § 61n ods. 1 písm.

c) exekučného poriadku je práve (relatívna) neexistencia zexekvovateľného majetku povinného, čo sa
v predmetnom prípade nepreukázalo. Povinnému je pritom ešte stále zachovaná možnosť domáhať sa
súdnej ochrany v podobe obrátenia sa na príslušný súd v súlade s ustanoveniami zákona o konkurze a
reštrukturalizácii, t.z. domáhať sa začatia konkurzného konania a vyhlásenia konkurzu samotného pre
jeho (domnelú) nemajetnosť.

19. Za nemenej dôležité považuje súd podotknúť, že priradenie prípadne ďalších (aj dodatočne)
vykonaných platieb má zásadný význam pre posúdenie prerušenia pôvodnej doby bezvýslednosti
exekúcie a začiatok jej opätovného plynutia. V takom prípade by totiž išlo o (čiastočné) vymoženie
pohľadávky oprávneného v konaní, a teda zexekvovanie majetku povinného. V súlade s dikciou § 61n

ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku by tak nebol daný dôvod na zastavenie exekúciu pre nemajetnosť
povinného, keďže neuplynula doba bezvýslednosti od (práve tohto) posledného zexekvovania majetku
povinného.

20. Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav veci súd námietkam oprávneného proti

upovedomeniu o zastavení exekúcie s poukazom na § 61n ods. 4 Exekučného poriadku vyhovel a zrušil
upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na úhradu trov súdneho exekútora, tak ako je uvedené vo
výrokochtohtouznesenia.Nadôvažoksúduvádza,keďžesúdnámietkamoprávnenéhovyhovelvplnom
rozsahu, kedy upovedomenie o zastavení exekúcie bolo zrušené, súd nepovažoval za nevyhnutne
potrebné sa vyjadrovať zároveň k zvyšným častiam námietok oprávneného.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.