Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 30, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/8/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813204036
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5813204036.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členov

JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka v spore žalobcov: 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. D. XX, XXX XX C. D., 3/ A. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX C.
D., 6/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., zomr. XX.XX.XXXX,
7/ G. H., nar. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., zomr. XX.XX.XXXX, 8/
A. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., 9a/ G. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., XX/ B. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX, XXX XX C. D.,
9c/ B. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX, XXX XX C. D., 9d/ B. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale

bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., žalobcovia 9a/ až 9d/ ako dedičia po pôvodnom žalobcovi 9/ A. I., nar.
XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., zomr. XX.XX.XXXX a 10/ A. K., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX/XX,
XXX XX M., proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 811 07 Bratislava, IČO: 00 166 073, o zaplatenie
300.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov 2/, 3/, 8/ a pôvodných žalobcov 6/, 7/ a 9/ proti
rozsudku Okresného súdu Námestovo

č. k. 9C/88/2013-197 zo dňa 13. marca 2019 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu
Námestovo č. k. 9C/88/2013-278 zo dňa 11. júna 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Pokračuje v konaní s dedičmi po pôvodnom žalobcovi 6/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, naposledy trvale
bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, a to s G. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. D. XXX, XXX XX C. D. ako so žalobkyňou 6a/, K. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D.
XXX, XXX XX C. D. ako so žalobkyňou 6b/, A. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX
C. D. ako so žalobkyňou 6c/, O. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. P. XXX, XXX XX N. P. ako so
žalobcom 6d/ a B. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX C. D. ako so žalobcom 6e/.

II. Pokračuje v konaní s dedičmi po pôvodnom žalobcovi 7/ G. H., nar. XX.XX.XXXX, naposledy trvale
bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, a to s F. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. D. XXX, XXX XX C. D. ako so žalobcom 7a/, G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX,
XXX XX C. D. ako so žalobcom 7b/, A. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX C. D. ako
so žalobcom 7c/ a B. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX, XXX XX C. D. ako so žalobkyňou 6d/.

III. Rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 9C/88/2013-197 zo dňa 13. marca 2019 vo výroku II. vo
vzťahu k žalobcom 2/ a 8/ a vo výroku III. vo vzťahu k žalobcom 2/ a 8/ v spojení s opravným uznesením
Okresného súdu Námestovo č. k. 9C/88/2013-278 zo dňa 11. júna 2021 potvrdzuje.

IV. Odvolanie žalobcu 2/ proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 9C/88/2013-197 zo dňa
13. marca 2019 vo výroku I., vo výroku II. vo vzťahu k ostatným žalobcom a vo výroku III. vo
vzťahu k ostatným žalobcom v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Námestovo č. k.

9C/88/2013-278 zo dňa 11. júna 2021 odmieta.V. Odvolanie žalobcu 8/ proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 9C/88/2013-197 zo dňa
13. marca 2019 vo výroku I., vo výroku II. vo vzťahu k ostatným žalobcom a vo výroku III. vo
vzťahu k ostatným žalobcom v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Námestovo č. k.

9C/88/2013-278 zo dňa 11. júna 2021 odmieta.

VI. Odvolanie žalobcu 3/ a pôvodných žalobcov 6/, 7/ a 9/ proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.
k.9C/88/2013-197zodňa13.marca2019vspojenísopravnýmuznesenímOkresnéhosúduNámestovo
č. k. 9C/88/2013-278 zo dňa 11. júna 2021 odmieta.

VII. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom konanie o žalobe
žalobcu 10/ zastavil (výrok I.), ďalej zamietol žalobu žalobcov 2/, 3/, 6/ až 9/ (výrok II.) a žalobcom 2/,
3/, 6/ až 10/ uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, ktoré budú vyčíslené

v uznesení vydanom po právoplatnosti rozsudku (výrok III.).
2. Na odôvodnenie rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou, doručenou mu dňa 31.05.2013,
pôvodní žalobcovia 1/ až 11/ žiadali, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť im 300.000,- eur s
príslušným úrokom od 27.05.2013 do zaplatenia. Žalobu odôvodnili tým, že Okresný súd Námestovo
vydal uznesenie č. k. 1C/113/2008-44 zo dňa 09.05.2008, v ktorom žalobcom zakázal vykonávať osobne

alebo prostredníctvom tretích osôb za Pozemkové spoločenstvo Urbár Suchá Hora úkony súvisiace s
nakladaním s drevnou hmotou - vydávanie povolenia na ťažbu, vykonávanie ťažby, predaja a vývozu
dreva a zakázal používať ciachu na označovanie dreva „U TS-18 1“ Pozemkového spoločenstva Urbár
Suchá Hora. Žalobcovia sa proti uzneseniu odvolali a krajský súd toto uznesenie potvrdil, a to napriek
tomu, že Okresný súd Námestovo upozorňovali, že lesy ich spoločenstva sú napadnuté kôrovcom, čo

predstavovalo plochu zamorenia v roku 2008 viac ako 500 ha. Okresný súd Námestovo napriek tomu
spoločenstvu zakázal akúkoľvek manipuláciu s drevnou hmotou a používanie ciachy. Týmto konaním,
ako aj vydaním rozsudku č. k. 1C/110/2008-273 zo dňa 06.05.2011 štát konajúci Okresným súdom
Námestovo úmyselne a zámerne spôsobil žalobcom, ako aj ich spoločenstvu škodu veľkého rozsahu vo
výške viac ako 300.000,- eur , od mesiaca máj 2008 až do podania žaloby. Dňa 06.05.2011 Okresný súd

Námestovo vydal rozsudok č. k. 1C/110/2008-273, v ktorom určil, že žalobcovia nie sú členmi výboru,
ani dozornej rady a nie sú oprávnení konať
za Pozemkové spoločenstvo Urbár Suchá Hora a predbežné opatrenie nezrušil. Na odvolanie žalobcov
Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 7Co/285/2011-387 zo dňa 09.01.2013 odvolanie žalobcov 1/ až 8,
10/ a 11/ odmietol a rozsudok okresného súdu vo výroku, v ktorom určil, že žalobca 9/ A. I. nie je členom

výboru a nie je oprávnený konať
za Pozemkové spoločenstvo Urbár Suchá Hora zmenil tak, že žalobca 9/ je členom výboru
a je oprávnený konať za Pozemkové spoločenstvo Urbár Suchá Hora. Slovenská republika cestou
Okresného súdu Námestovo a Krajského súdu Žilina svojimi rozhodnutiami nezabezpečili majetok
žalobcov, Pozemkovému spoločenstvu Urbár Suchá Hora, aj

vdôsledkukalamít,naktoréžalobcoviasúdyupozorňovali,zapäťrokovzákazuakejkoľvekčinnostimajú
žalobcovia napadnuté a znehodnotené porasty kôrovcom, ako aj úplne znehodnotenú drevnú hmotu v
objeme cca 9.000 m3 na ploche viac ako 500 ha, čím im vznikla škoda vo výške minimálne 300.000,- eur.
3. Súd prvej inštancie v ďalšom uviedol, že uznesením č. k. 9C/88/2013-113 zo dňa 07.09.2015 podanie
pôvodného žalobcu 5/, ktoré podľa svojho obsahu mohlo byť návrhom na začatie konania o zaplatenie

300.000,- eur s príslušenstvom odmietol. Uznesením č. k. 9C/88/2013-114 zo dňa 07.09.2015 konanie
o žalobe pôvodného žalobcu 4/ zastavil. Uznesením č. k. 9C/88/2013-124 zo dňa 14.12.2015 konanie
o žalobe pôvodného žalobcu 1/ zastavil. Uznesením č. k. 9C/88/2013-141 zo dňa 31.05.2017 konanie o
žalobe pôvodného žalobcu 11/ zastavil. Na pojednávaní dňa 13.03.2019 zobral žalobca 10/ žalobu späť,
a preto konanie o jeho žalobe zastavil [§ 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok

(ďalej len „CSP“)].
4. Vo veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, založených v spise
a dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť.
5. Ďalej citujúc ust. § 3 ods. 1, § 9 ods. 1 a 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 4 a § 17 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých

zákonov súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil,že pôvodní žalobcovia 2/, 3/, 6/, 7/, 8/ a 9/ sa voči žalovanému domáhali náhrady škody, ktorá im mala
vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Námestovo tým, že vydal uznesenie č. k.
1C/113/2008-44 zo dňa 09.05.2008 o nariadení predbežného opatrenia, ktorým zakázal (pôvodnému)

žalobcovi 1/ akúkoľvek manipuláciu s drevnou hmotou a používanie ciachy TS 18-1 až do právoplatného
skončenia konania spis. zn. 1C/113/2008, ktoré bolo právoplatne skončené až v roku 2013 a týmto
5-ročným zákazom akejkoľvek činnosti žalobcom vznikla škoda v dôsledku napadnutia drevnej hmoty
kôrovcom a jej znehodnotenia. Z obsahu žaloby vyplynulo, že žalobcovia za nesprávny úradný postup
považovali nečinnosť súdu, ktorý konanie vedené pod spis. zn. 1C/113/2008, v ktorom bolo nariadené

predbežné opatrenie, ukončil až vydaním rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 7Co/285/2011-387
zo dňa 09.01.2013. Žalovaný sa proti žalobe bránil tým, že žalobca nepreukázal existenciu nesprávneho
úradného postupu súdu, pretože samotná skutočnosť, že rozhodnutie súdu nie je totožné s očakávaním
apredstavamižalobcovautomatickyneznamená,žekonaniesúduspĺňaatribútynesprávnehoúradného
postupu, resp. nezákonného rozhodnutia. Namietal aj to, že žalobcovia nepodali žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody a zaujal názor, že v konaní z tohto dôvodu nemožno pokračovať,

pretože ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť a konanie by malo byť
zastavené. Argumentoval aj tým, že žalobcovia nepreukázali jednak existenciu titulu pre náhradu škody
- nezákonné rozhodnutie resp. nesprávny úradný postup súdu, príčinnú súvislosť medzi nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a škodou a ani samotný vznik škody.
6. Súd prvej inštancie obranu žalovaného proti žalobe akceptoval. Čo sa týka námietky žalovaného o

nepodaní žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, žalobcovia nepreukázali, že by túto žiadosť podali.
Žalovaný poprel, že by mu takáto žiadosť žalobcov bola doručená, preto bolo na žalobcoch, aby túto
spornú skutočnosť bez pochybností preukázali. Žalobcovia však predložili len list, datovaný 27.04.2009,
označený ako „Predbežné prejednanie nároku
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom“, kde boli

však podpísaní len pôvodní žalobcovia 2/, 3/, 7/, 8/ a 9/ a bol na ňom odtlačok pečiatky Pozemkového
spoločenstva Urbár Suchá Hora. V tejto žiadosti bolo uvedené,
že uvedení žalobcovia si voči štátu uplatňujú škodu vo výške minimálne 82.984,40 eur, čo nebolo
totožné s predmetom konania v posudzovanej veci. Žalobcovia nepredložili žiadny dôkaz o tom, že
žalovanému bola táto žiadosť aj skutočne doručená, resp. že by ju vôbec žalovanému odoslali. Pokiaľ

žalobcovia predložili listy žalovaného, datované dňa 23.06.2008 a dňa 21.06.2008, evidentne sa netýkali
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, o ktorej žalobcovia tvrdili, že ju žalovanému doručili -
vyplynulo to jednak z obsahu týchto listov, ktorým žalovaný vzal na vedomie opravné prostriedky, ktoré
žalobcovia podali proti rozhodnutiam súdu v konaní vedenom na Okresnom súdu Námestovo pod spis.
zn. 1C/113/2008 a jednak z toho, že sú datované v júni 2008, čo je predo dňom 27.04.2009, ktorým

dátumom bolo datované podanie pôvodných žalobcov 2/, 3/, 7/, 8/ a 9/, ktoré predložil žalobca 2/ v
rámci svojho vyjadrenia k vyjadreniu žalovaného k žalobe. Súd prvej inštancie potom konštatoval, že
žalobcovia nepreukázali splnenie podmienky pre uplatnenie nároku
na náhradu škody na súde, a to podanie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody. Nesúhlasil však s tvrdením žalovaného, že nesplnenie tejto podmienky je neodstrániteľným

nedostatkom procesnej podmienky konania, a teda dôvodom na zastavenie konania. Podanie žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorý nebol
v lehote 6 mesiacov úplne uspokojený, súd prvej inštancie považoval za hmotnoprávna podmienku pre
uplatnenie nároku na náhradu škody na súde. Nebol preto dôvod na zastavenie konania, ale dôvod pre
zamietnutie žaloby.

7. Napokon súd prvej inštancie uviedol, že napriek tomu, že nesplnenie podmienky podania žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bolo samostatným dôvodom
pre zamietnutie žaloby, žalobe nebolo možné vyhovieť aj z dôvodu, že žalobcovia nepreukázali
predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu štátu - nesprávny úradný postup, samotný vznik škody
anipríčinnúsúvislosťmedzi(údajným)nesprávnymúradnýmpostupom,resp.nezákonnýmrozhodnutím

a škodou. Podľa tvrdenia samotných žalobcov uznesenie, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie,
v dôsledku ktorého, v spojení
so zdĺhavým konaním Okresného súdu Námetovo vo veci vedenej pod spis. zn. 1C/113/2008 mala
vzniknúť škoda, bolo na odvolanie žalobcov odvolacím súdom potvrdené - nemôže sa potom jednať
zo strany súdu o nesprávny úradný postup ani o nezákonné rozhodnutie, keď toto uznesenie nebolo

zrušené pre nezákonnosť. Ani dĺžka konania, v rámci ktorého bolo predbežné opatrenie nariadené,
nemôže byť nesprávnym úradným postupom, pretože podstatou predbežného opatrenia je len dočasná
úprava práv a povinností sporových strán, ktorá má zabezpečiť pokojné rozhodovanie súdu vo veci
samej a neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej.8. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že ich priznal
žalovanému, ktorý mal v konaní úspech.
9. Súd prvej inštancie následne vydal dňa 11.06.2021 opravné uznesenie č. k. 9C/88/20213-278, ktorým

opravil úvodnú časť napadnutého rozsudku, kde bolo nesprávne uvedené označenie žalovaného, a teda
totomásprávneznieť:Slovenskárepublika,vmenektorejkonáMinisterstvospravodlivostiSR,sosídlom
Račianska 71, 813 11 Bratislava.
10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podali spoločným podaním odvolanie pôvodní
žalobcovia 2/, 3/, 6/ až 9/, ktoré však nebolo podpísané pôvodnými žalobcami 6/ a 9/. Odvolanie doplnili

pôvodní žalobcovia 2/, 3/, 7/ a 8/ a žalobcovia 9a/ až 9d/ na výzvy súdu prvej inštancie podľa ust. § 373
CSP podaniami zo dňa 01.07.2021 a zo dňa 15.12.2021 o odvolací návrh tak, že navrhli, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v celom jeho rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
11. Odvolatelia v odvolaní namietali, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci na pojednávaní dňa
13.03.2019, a to v neprítomnosti žalobcov, hoci žalobca 2/ zaslal elektronickou poštou potvrdenie

o celodennom vyšetrení, ako aj žiadosť o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov – akútneho
zhoršenia zdravotného stavu. Ak by nedošlo dňa 13.03.2019 k prejednaniu a rozhodnutiu veci, boli
by na pojednávaní doručené dôkazy o škode. Ďalej odvolatelia namietali, že súd prvej inštancie
rozhodol vo veci bez vypočutia svedkov (Q. R. ako hospodára Pozemkového spoločenstva Urbár Suchá
Hora).Taktiež odvolatelia namietali, že vo veci rozhodol zaujatý súd, keďže žaloba bola doručená súdu

prvej inštancie dňa 31.05.2013 a súd prvej inštancie vo veci nekonal až do 13.03.2017 a tohto dňa
od žalobcov protizákonne požadoval zaplatenie súdneho poplatku vo výške 18.000,- eur, aby ich
takto zastrašil a odradil od vymáhania ich majetkových práv proti žalovanému, a až potom na ich
námietku ich súd prvej inštancie vyzval dňa 27.04.2017 na zaplatenie súdneho poplatku v sume 20,-
eur. V posudzovanom prípade navyše došlo k vzniku škody konaním Okresného súdu Námestovo, teda

toho istého súdu, ktorý v posudzovanej veci rozhodol. Ďalej odvolatelia vytýkali súdu prvej inštancie, že
sa nezaoberal tou skutočnosťou, že ku škode došlo konaním Okresného súdu Námestovo na základe
podnetu jedného podielnika A. E. a že týmto konaním Okresného sudu Námestovo boli poškodení
ostatní podielnici - vlastníci Pozemkového spoločenstva Urbár Suchá Hora i napriek tomu, že v jeho
stanovách bolo jasne a zreteľne uvedené, že jeden podielnik sa musí zdržať akéhokoľvek konania proti

celému spoločenstvu. Okresný súd Námestovo tieto skutočnosti nebral do úvahy ani v konaní vedenom
pod spis. zn. 1C/113/2006. Zároveň odvolatelia produkovali ďalšie tvrdenia ohľadom osoby Osoba A.
E., ktorý mal konať podvodne a protiprávne proti ostatným podielnikom Pozemkového spoločenstva
Urbár Suchá Hora a ktorý mal byť neskôr zadržaný vo vyšetrovacej väzbe v Poľskej republike. A. E.
opätovne podvodným spôsobom zvolal Valné zhromaždenie Pozemkového spoločenstva Urbár Suchá

Hora v rozpore so zákonmi, a toto súdy vôbec nebrali do úvahy a rozhodli v jeho prospech (spis. zn.
5C/9/2014), keďže jeho osoba je u nás a našich súdov nedotknuteľná.
12. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny v celom rozsahu potvrdiť, resp. odvolanie pôvodných žalobcov 2/, 3/, 7/ a 8/ ako oneskorene
podané odmietnuť, ak nebolo podané v rámci plynutia odvolacej lehoty.

13. K odvolacím dôvodom žalovaný uviedol, že žalobca 2/ nijakým spôsobom nepreukázal riadne a
včasné doručenie predmetnej žiadosti o ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní súdu prvej
inštancie. Zároveň na predloženom lekárskom potvrdení absentuje čas, kedy mal byť žalobca 2/
vyšetrený (s prihliadnutím na čas pojednávania o 09.45 hod.), ako aj akákoľvek informácia, ktorá by
potvrdzovala tvrdenie žalobcu o akútnom zhoršení jeho zdravotného stavu a nemožnosti zúčastniť

sa pojednávania v predmetnej veci. V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil aj to, že na žalujúcej
strane vystupovalo celkovo 6 žalobcov (po tom, čo žalobca 10/ vzal žalobu na pojednávaní späť),
z ktorých sa na pojednávanie konané dňa 13.03.2019 nedostavil ani jeden, pričom svoju neúčasť
neospravedlnili. Predložené lekárske potvrdenie totiž (aj za preukázania jeho relevantnosti) nijakým
spôsobom neodôvodňuje a ani neospravedlňuje neúčasť pôvodných žalobcov 3/, 6/, 7/, 8/ a 9/.

14. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcov, že súd prvej inštancie nevypočul v konaní strany, ani svedkov,
pričom na pojednávaní by bol vypočutý aj hospodár Pozemkového spoločenstva Urbár Suchá Hora,
ktorý vyčísloval uplatnenú škodu, žalovaný uviedol, že pôvodným žalobcom 3/, 6/, 7/, 8/, 9/ nič nebránilo,
aby sa predmetného pojednávania zúčastnili, predkladali dôkazy a navrhovali vykonávanie ďalšieho
dokazovania, napr. aj výsluchom svedkov. Ak tak neurobili, a bez ospravedlnenia sa pojednávania

nezúčastnili, sami sa vystavili negatívnemu dôsledku v podobe zamietnutia žaloby pre nepreukázanie
kumulatívnych podmienok upravených v zákone č. 514/2003 Z. z. Zároveň žalobcovia boli ohľadom
koncentrácie súdneho konania a povinnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas súdom prvej inštancie poučení.15. Vo vzťahu k námietke, že v spore rozhodoval zaujatý súd, žalovaný uviedol, že námietka
zaujatosti nebola zo strany žalobcov uplatnená riadne a včas. Samotní žalobcovia podali predmetnú
žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom

Okresného súdu Námestovo, práve na tento súd. Aj z uvedeného dôvodu žalovaný pochyboval o
relevantnosti vznesenej námietky zaujatosti súdu, a považoval ju s prihliadnutím na aktuálny stav
konania a zamietnutie žaloby súdom prvej inštancie za účelovú.
16. Žalovaný napokon súhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobcovia v konaní o náhradu
škody nepreukázali existenciu základného predpokladu pre uplatnenie nároku na náhradu škody, a to

existenciu spôsobilého titulu, či už nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu
súdu v konaní Okresného súdu Námestovo spis. zn. 1C 113/2008.
17. Pôvodní žalobcovia 2/ a 7/ reagovali na vyjadrenie žalovaného k odvolaniu tak, že zopakovali svoje
skutkové tvrdenia ohľadom dôvodnosti žalovaného nároku, zároveň sa vyjadrovali opätovne k osobe A.
E. a prezentovali svoje úvahy o jeho vplyve na rozhodovanie orgánov verejnej moci.
18. Ďalšie vyjadrenia strán v odvolacom konaní neboli produkované.

19. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 9C/88/2013-241 zo dňa 13.05.2020 rozhodol v zmysle ust. § 63
ods. 2 CSP, že bude pokračovať v konaní na strane žalobcov s právnymi nástupcami zomrelého žalobcu
9/ (zomr. dňa XX.XX.XXXX), a to so žalobcami 9a/ až 9d/.
20. V priebehu odvolacieho konania došlo tiež k úmrtiu pôvodného žalobcu 6/ E. F., a to dňa 07.11.2022
a pôvodného žalobcu 7/ G. H., a to dňa 22.09.2021.

21. Okresný súd Námestovo uznesením č. k. 7D/459/2022-55, Dnot 246/2022 zo dňa 31.05.2023,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.05.2023, rozhodol v dedičskej veci po poručiteľovi - pôvodnom
žalobcovi 6/, pričom predmetom prejednaného dedičstva nebola žalovaná pohľadávka. Z tohto
rozhodnutia zároveň vyplýva, že dedičmi po pôvodnom žalobcovi 6/ sú: G. F., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. D. XXX, K. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., A. N., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, O. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. P. XXX a B. F., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX.
22. Okresný súd Námestovo uznesením č. k. 5D/370/2021-33, Dnot 220/2021 zo dňa 13.05.2022,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.05.2022, rozhodol v dedičskej veci po poručiteľovi - pôvodnom
žalobcovi 7/, pričom predmetom prejednaného dedičstva nebola žalovaná pohľadávka. Z tohto

rozhodnutia zároveň vyplýva, že dedičmi po pôvodnom žalobcovi 7/ sú: F. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. D. XXX, G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, A. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. D. XXX a B. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX.
23. Podľa § 63 ods. 1 CSP ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí,
súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

24. Podľa ust. § 63 ods. 2 CSP, v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd
rozhodne,ževkonanípokračujesdedičmistrany,prípadnestými,naktorýchpodľavýsledkudedičského
konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
25. Podľa ust. § 65 ods. 1 CSP, právny nástupca podľa § 63 a § 64 prijíma stav konania ku dňu zániku
procesnej subjektivity svojho predchodcu.

26. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preto rozhodol v zmysle ust. § 63 ods. 1 a 2 CSP
tak, že pokračuje v konaní s vyššie uvedenými dedičmi po pôvodnom žalobcovi 6/, ktorý zomrel dňa
XX.XX.XXXX, a to ako so žalobcami 6a/ až 6e/ (výrok I. tohto rozhodnutia odvolacieho súdu) a s vyššie
uvedenými dedičmi po pôvodnom žalobcovi 7/, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, a to ako so žalobcami
7a/ až 7d/ (výrok II. tohto rozhodnutia odvolacieho súdu).

27. Odvolací súd v ďalšom po zistení, že odvolanie žalobcu 2/ proti rozsudku súdu prvej inštancie vo
výrokoch II. a III. vo vzťahu k žalobcovi 2/ v spojení s opravným uznesením súdu prvej inštancie zo dňa
11.06.2021 a odvolanie žalobcu 8/ proti rozsudku súdu prvej inštancie
vo výrokoch II. a III. vo vzťahu k žalobcovi 8/ v spojení s opravným uznesením súdu prvej inštancie zo
dňa 11.06.2021 bolo podané oprávneným subjektom (§ 359 CSP – súd prvej inštancie rozhodol v ich

neprospech, keď výrokom II. ich žalobu zamietol a výrokom III. žalovanému priznal proti nim nárok na
náhradu trov konania), včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, ktoré je možné napadnúť takýmto
opravným prostriedkom [§ 355 ods. 1 a 2
a § 357 písm. m) CSP], preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379
CSP, t. j. vo výrokoch II. vo vzťahu k žalobcom 2/ a 8/, ako aj v závislom výroku III. o nároku na náhradu

trov konania vo vzťahu k žalobcom 2/ a 8/, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP a bez
nariadenia pojednávania postupom podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 378 ods.
1 a § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. vo vzťahu k žalobcom 2/ a 8/, ako aj
v závislom výrok III. o nárokuna náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcom 2/ a 8/ v spojení s opravným uznesením súdu prvej
inštancie zo dňa 11.06.2021 podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Zároveň odvolanie
žalobcov 2/ a 8/ proti rozsudku súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti v spojení s opravným uznesením

súdu prvej inštancie zo dňa 11.06.2021 podľa ust. § 386 písm. b) CSP ako podané neoprávnenou
osobou odmietol. V ďalšom odvolanie žalobcu 3/ a pôvodných žalobcov 6/ a 7/ proti rozsudku súdu
prvej inštancie v spojení s opravným uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 11.06.2021 ako oneskorene
podané podľa ust. § 386 písm. a) CSP odmietol a napokon odvolanie pôvodného žalobcu 9/ proti
rozsudku súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 11.06.2021

odmietol podľa ust. § 386 písm. d) CSP.
28. Primárne považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že v posudzovanej veci na strane žalobcov
išlo o samostatné spoločenstvo (§ 76 CSP), keďže pluralita subjektov na strane veriteľa (§ 512 a §
513 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník) nezakladá nerozlučné spoločenstvo podľa ust. § 77
CSP, v ktorom by išlo o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na
každého,ktorývystupujeakožalobcaalebožalovaný.Každýveriteľsitakakožalobcauplatňujevzásade

samostatnýprocesnýnárokvočižalovanémubezohľadunato,čiodžalovanéhopožadujezaplatenielen
dielu dlhu pripadajúceho na neho (§ 512 OZ) alebo zaplatenie celého dlhu (pri solidarite veriteľov podľa
ust. § 513 OZ), a preto jeho úkony nezaväzujú ostatných veriteľov, ktorí sú taktiež žalujúcou stranou
sporu. Z rovnakého právneho záveru vychádzal aj nepochybne súd prvej inštancie, keď na základe
späťvzatia žaloby žalobcom 10/ zastavil konanie o žalobe žalobcu 10/ (výrok I. napadnutého rozsudku)

a v ďalšom žalobu žalobcov 2/, 3/ 6/ až 9/ zamietol. V tomto kontexte potom neobstojí odvolacia námietka
žalobcov 2/ a 8/, že súd prvej inštancie ich žalobu zamietol z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom 10/
(takýto dôvod z odôvodnenia napadnutého rozsudku vôbec nevyplýva).
29. Rozsudok súdu prvej inštancie bol žalobcovi 3/ a pôvodným žalobcom 6/ a 7/ doručený dňa
15.04.2019 (viď doručenky na č. l. 201 spisu), pričom títo žalobcovia odovzdali odvolanie datované dňa

13.05.2019 poštovému podniku, ktorý mal povinnosť ho doručiť súdu prvej inštancie, dňa 20.05.2019
(viď obálka na č. l. 214 spisu). Odvolacia lehota 15 dní podľa ust.
§ 262 ods. 1 CSP tak uvedeným žalobcom začala plynúť v zmysle ust. § 121 ods. 2 CSP dňom
nasledujúcim,t.j.dňa16.04.2019auplynulauplynutímdňa30.04.2019.Žalobca3/apôvodnížalobcovia
6/ a 7/ tak podali odvolanie zjavne oneskorene, a preto odvolací súd odvolanie žalobcu 3/ a pôvodných

žalobcov6/a7/protirozsudkusúduprvejinštancievspojenísopravnýmuznesenímsúduprvejinštancie
zo dňa 11.06.2021 ako oneskorene podané podľa ust. § 386 písm. a) CSP odmietol.
30. Odvolanie pôvodného žalobcu 9/ nemalo všetky všeobecné náležitosti podania, a to konkrétne
náležitosť podľa ust. § 127 ods. 1 písm. e) CSP, teda nebolo pôvodným žalobcom (ani ku dňu jeho smrti)
podpísané. Aj napriek tomu, že právni nástupcovia pôvodného žalobcu 9/, t. j. žalobcovia 9a/ až 9d/ boli

uznesením súdu prvej inštancie č. k. 9C/88/20113-295 zo dňa 29.11.2021 vyzvaní v zmysle ust. § 373
ods. 1 CSP na odstránenie vady odvolania pôvodného žalobcu 9/ spočívajúcej v absencii podpisu na
odvolaní a poučení, ako možno túto vadu odstrániť (napr. zaslaním rovnopisu odvolania datovaného
dňa 13.05.2019 s ich podpisom alebo podpísaním rovnopisu odvolania datovaného dňa 13.05.2019
v spise) a o následkoch neodstránenia vád odvolania podľa ust. § 386 písm. d) CSP, žalobcovia 9a/

až 9d/ uvedenú vadu odvolania v určenej lehote 15 dní od doručenia uznesenia (žalobcom 9a/, 9c/
a 9d/ bolo uznesenie doručené dňa 08.12.2021 a žalobcovi 9b/ dňa 20.12.2021) a ani do rozhodnutia
odvolacieho súdu neodstránili. Ich podanie zo dňa 15.12.2021 nemožno považovať
za odstránenie vady odvolania ich právneho predchodcu, a to z dôvodov, že v tomto len uviedli, že
rovnopisy s podpismi žalobcov sa už nachádzajú v spise, čo však z obsahu spisu nevyplýva. Preto

odvolací súd aplikujúc ust. § 386 písm. d) CSP odvolanie pôvodného žalobcu 9/ proti rozsudku súdu
prvej inštancie v spojení s opravným uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 11.06.2021 pre nedostatok
náležitostí, ktoré neumožňujú v odvolacom konaní pokračovať, odmietol.
31. Pokiaľ ide o včasnosť podania odvolania žalobcov 2/ a 8/, odvolací súd z obsahu spisu zistil, že
napadnutý rozsudok bol žalobcovi 2/ doručený dňa 03.05.2019 (informácia o výsledku doručenia na č. l.

201 spisu) a žalobcovi 8/ rovnako dňa 03.05.2019 (informácia o výsledku doručenia na č. l. 201 spisu).
Koniec pätnásťdňovej odvolacej lehoty 15 dní podľa ust. § 362 ods. 1 CSP pripadol na deň 18.05.2019
(sobota), a preto posledným dňom odvolacej lehoty bol u žalobcov 2/ a 8/ deň 20.05.2019 (§ 121 ods. 4
CSP). Žalobcovia 2/ a 8/ odovzdali odvolanie datované dňa 13.05.2019 poštovému podniku, ktorý mal
povinnosť ho doručiť súdu prvej inštancie, dňa 20.05.2019 (viď obálka na č. l. 214 spisu), a odvolanie

tak podali v zmysle ust. § 121 ods. 5 CSP v lehote podľa ust. § 362 ods. 1 CSP, teda včas.
32. Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu 2/ proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku II. a III.
vo vzťahu k žalobcovi 2/ v spojení s opravným uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 11.06.2021 a
odvolanie žalobcu 8/ proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku II. a III.vo vzťahu k žalobcovi 8/ v spojení s opravným uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 11.06.2021,
odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej

veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP.
33. V rámci reakcie na odvolaciu argumentáciu oprávneného formulovanú v podanom opravnom
prostriedku sa odvolací súd v zmysle princípu neúplnej apelácie nezaoberal inými prípadnými
pochybeniami súdu prvej inštancie. Je potrebné poukázať na zodpovednosť žalobcu
za obsahové vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať

svojuviazanosťodvolacímidôvodmi(§380ods.1CSP).Odôvodneniesúdnehorozhodnutiavopravnom
konaní zároveň nemá odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku,
ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov
prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej inštancie tvoria

jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a
právne závery súdu prvej inštancie.
34. Na doplnenie považoval odvolací súd za potrebné vysporiadať sa s námietkami žalobcov 2/ a 8/ v
podanom odvolaní, ktoré vyhodnotil ako nedôvodné.
35. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcov, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci

na pojednávaní dňa 13.03.2019, a to v neprítomnosti žalobcov, hoci žalobca 2/ zaslal elektronickou
poštou potvrdenie o celodennom vyšetrení, ako aj žiadosť o odročenie pojednávania zo zdravotných
dôvodov – akútneho zhoršenia zdravotného stavu, odvolací súd konštatuje, že z obsahu spisu
nevyplýva, že by žalobca 2/ doručil súdu prvej inštancie dňa 13.03.2019 akékoľvek podanie, ktorým by
žalobca 2/ ospravedlnil svoju neprítomnosť

na pojednávaní alebo požiadal o odročenie pojednávania dňa 13.03.2019. Takéto podanie, síce
datované dňa 13.03.2019, žalobca 2/ pripojil až k podanému odvolaniu zo dňa 13.05.2019 spolu
s potvrdením o čase strávenom pri ambulantnom vyšetrení zo dňa 13.03.2019 (na č. l. 212 a 213 spisu).
36. V civilnom procese tak platí zásada, že vec sa má rozhodnúť spravidla na jednom pojednávaní.
Možnosť súdu odročiť pojednávanie je možná len výnimočne a zákon podmieňuje tento postup

existenciou dôležitých dôvodov (§ 183 ods. 1 veta prvá CSP). V prípade žiadosti o odročenie termínu
pojednávania musí súd vyhodnocovať aj to, či sa niektorá zo sporových strán týmto postupom nepokúša
o procesnú obštrukciu. Platné procesné právo vyžaduje pre odročenie pojednávania na návrh strany
kumulatívne (súčasné) splnenie dvoch podmienok, z ktorých prvou je existencia dôležitého dôvodu
brániaceho strane alebo jej zástupcovi v dostavení sa na pojednávanie a druhou nemožnosť od osoby,

na strane ktorej prekážka účasti na pojednávaní nastala, spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní
nechala zastúpiť (§ 183 ods. 1 veta druhá CSP). Z uvedeného vyplýva, že neprítomnosť strany sporu na
pojednávaní (pasivita strany) sama o sebe nie je dôvodom na odročenie pojednávania. Ak bolo zistené,
že sa nedostavila strana, ktorá nie je pre celé konanie alebo na pojednávanie zastúpená a strana má
včas doručené predvolanie na pojednávanie, pričom o odročenie pojednávania nepožiadala alebo súd

ňou uvádzané dôvody odročenia nepovažuje za dôležité, súd uznesením o vedení konania, ktoré vyhlási
a poznamená v zápisnici o pojednávaní, rozhodne, že pojednávanie sa bude konať v neprítomnosti tejto
strany (§ 180 CSP).
37. Podľa ust. čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná
a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného

zaťažovania strán sporu a iných osôb. V posudzovanom prípade teda súd prvej inštancie postupoval
procesne správne a v súlade s ust. čl. 17 CSP, ak po zistení,
že žalobcovia 2/, 3/, 6/ až 9/ sa na pojednávanie dňa 13.03.2019 nedostavili a ktorí nenavrhli včas
jeho odročenie, rozhodol uznesením vyhláseným na pojednávaní o tom, že bude pojednávať v ich
neprítomnosti.

38. V nadväznosti na uvedené vyhodnotil odvolací súd uvedenú odvolaciu námietku žalobcov ako
nedôvodnú.Neobstojípotomaninámietka,žeakbynedošlodňa13.03.2019kprejednaniuarozhodnutiu
veci, boli by na pojednávaní doručené dôkazy o škode. K tomuto odvolací súd poznamenáva, že od
podania žaloby na súd prvej inštancie (31.05.2013) mali žalobcovia dostatok času, aby produkovali
dôkazy. Žalujúca strana má takúto povinnosť už pri podaní žaloby na súd (§ 132 ods. 1 CSP, resp.

predtým § 79 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).
39. Pokiaľ v ďalšom žalobcovia v odvolaní namietali, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci
bezvypočutiasvedkov(vodvolaníuviedlimenoviteibaQ.R.akohospodáraPozemkovéhospoločenstva
Urbár Suchá Hora), odvolací súd vo všeobecnosti poukazujena to, že posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania, rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci
dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov (§ 185 ods. 1 CSP), a nie strán sporu. Žalobcovia v žalobe
síce označili ako dôkaz výsluch svedkov, avšak takéto osoby nijakým spôsobom neoznačili a neurobili

tak ani počas konania na súde prvej inštancie. S návrhom
na dokazovanie je však nutné spojiť aj s požiadavkou jeho určitosti, teda u svedkov označenie osoby
svedka tak, aby súd mohol takýto dôkaz objektívne vykonať. Súd nemôže vykonať dokazovanie
výsluchom neoznačených svedkov, a preto pokiaľ súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie výsluchom
(neoznačených) svedkov, jeho postup nebol procesne nesprávny.

40. Ak zároveň žalobcovia v odvolaní namietali, že vo veci rozhodol zaujatý sudca (súd) [§ 365 ods. 1
písm. c) CSP], keďže žaloba bola doručená súdu prvej inštancie dňa 31.05.2013 a súd prvej inštancie
vo veci nekonal až do 13.03.2017 a tohto dňa od žalobcov protizákonne požadoval zaplatenie súdneho
poplatku vo výške 18.000,- eur, aby ich takto zastrašil a odradil od vymáhania ich majetkových práv proti
žalovanému, a až potom na ich námietku ich súd prvej inštancie vyzval dňa 27.04.2017 na zaplatenie
súdneho poplatku v sume 20,- eur, túto námietku považoval odvolací súd za zjavne nedôvodnú.

Vyrubenie súdneho poplatku
za žalobu zo strany súdu (aj pokiaľ je nedôvodné) je procesným postupom súdu. Rovnako aj prípadne
zbytočné prieťahy súdu v konaní súvisia s jeho procesným postupom. V zmysle ust. § 49 ods. 1 CSP
je totiž sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu,
k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti

o jeho nezaujatosti, pričom podľa ust. § 49 ods. 3 CSP dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti,
ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu
a v jeho rozhodovacej činnosti. V ďalšom žalobcovia odôvodňovali odvolaciu námietku podľa ust. §
365 ods. 1 písm. c) CSP tým, že v posudzovanom prípade došlo k vzniku škody konaním Okresného
súdu Námestovo, teda toho istého súdu, ktorý v posudzovanej veci rozhodol. S touto námietkou sa

už vyporiadal Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 7NcC/348/2013-98 zo dňa 08.07.2013, ktorým
z prejednávania a rozhodovania posudzovanej veci nevylúčil sudcu Okresného súdu Námestovo,
ktorému bola vec pôvodne pridelená na prejednanie a rozhodnutie, s odôvodnením, že skutočnosť, že
predmetom konania je tvrdený nesprávny úradný postup práve Okresného súdu Námestovo, nezakladá
dôvod na pochybnosti o jeho nezaujatosti. Vzájomný vzťah medzi sudcom a súdom nie je vzťahom

zamestnaneckým alebo služobným. Vymenovaním za sudcu vzniká osobitný vzťah sudcu k štátu,
z ktorého vyplývajú ich vzájomné práva a povinnosti. Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý.
Nezávislosť sudcu je pritom nevyhnutné vnímať (aj) ako nezávislosť v rámci samotnej súdnej moci,
celého súdneho systému i konkrétneho súdu, na ktorom sudca pôsobí. Iba takéto chápanie nezávislosti
je predpokladom nestrannosti sudcu (uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 1Nc 86/2011 zo dňa

24.11.2011). Odvolací súd nemal akýkoľvek dôvod odkloniť sa od prezentovaného názoru v uznesení
č. k. 7NcC/348/2013-98 zo dňa 08.07.2013, ktorý možno vztiahnuť na ktoréhokoľvek sudcu Okresného
súdu Námestovo a v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje. Záverom tak považoval akékoľvek žalobcami
v odvolaní tvrdené skutočnosti za nespôsobilé naplniť odvolací dôvod podľa ust.
§ 365 ods. 1 písm. c) CSP.

41. Ďalej žalobcovia vytýkali súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal tou skutočnosťou,
že ku škode došlo konaním Okresného súdu Námestovo na základe podnetu jedného podielnika A. E. a
žetýmtokonanímOkresnéhosuduNámestovobolipoškodeníostatnípodielnici-vlastníciPozemkového
spoločenstva Urbár Suchá Hora i napriek tomu,
že v jeho stanovách bolo jasne a zreteľne uvedené, že jeden podielnik sa musí zdržať akéhokoľvek

konania proti celému spoločenstvu. Okresný súd Námestovo tieto skutočnosti nebral do úvahy
ani v konaní vedenom pod spis. zn. 1C/113/2006. Zároveň žalobcovia produkovali ďalšie tvrdenia
ohľadom osoby Osoba A. E., ktorý mal konať podvodne a protiprávne proti ostatným podielnikom
Pozemkového spoločenstva Urbár Suchá Hora a ktorý mal byť neskôr zadržaný vo vyšetrovacej väzbe
v Poľskej republike. A. E. opätovne podvodným spôsobom zvolal Valné zhromaždenie Pozemkového

spoločenstva Urbár Suchá Hora v rozpore so zákonmi, a toto súdy vôbec nebrali do úvahy a rozhodli
v jeho prospech (spis. zn. 5C/9/2014), keďže jeho osoba je u nás a našich súdov nedotknuteľná.
V kontexte s uvedenou odvolacou námietkou odvolací súd opätovne poukazuje
na zodpovednosť odvolateľa (v tomto prípade žalobcov) za obsahové vymedzenie svojho odvolania,
v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§

380 ods. 1 CSP). Jedným z dôvodov zamietnutia žaloby súdom prvej inštancie bol (viď odsek č. 7
odôvodnenia napadnutého rozsudku) záver o tom, že žalobcovia nepreukázali predpoklady pre vznik
zodpovednosti štátu za škodu - nesprávny úradný postup, samotný vznik škody ani príčinnú súvislosťmedzi (údajným) nesprávnym úradným postupom, resp. nezákonným rozhodnutím a škodou. Súd prvej
inštancie ďalej uviedol,
že podľa tvrdenia samotných žalobcov uznesenie, ktorým bolo vydané predbežné opatrenie,

v dôsledku ktorého, v spojení so zdĺhavým konaním súdu vo veci spis. zn. 1C/113/2008 mala vzniknúť
škoda, bolo na odvolanie žalobcov odvolacím súdom potvrdené. Nemohlo sa potom jednať zo strany
OkresnéhosúduNámestovoonesprávnyúradnýpostupaninezákonnérozhodnutie,keďtotouznesenie
nebolo zrušené pre nezákonnosť. Ani dĺžka konania, v rámci ktorého bolo predbežné opatrenie vydané,
nemôže byť nesprávnym úradným postupom, pretože podstatou predbežného opatrenia je len dočasná

úprava práv a povinností sporových strán, ktorá má zabezpečiť rozhodovanie súdu vo veci samej a
neprejudikuje rozhodnutie
vo veci samej. Skutočnosti uvádzané žalobcami v odvolaní potom neboli spôsobilé spochybniť uvedené
závery súdu prvej inštancie o nenaplnení predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu.
Skutočnosť, že Okresný súd Námestovo vo veci vedenej pod spis. zn. 1C/113/2008 konal a rozhodoval
na základe návrhu A. E. ako jediného podielnika Pozemkového spoločenstva Urbár Suchá Hora nemôže

predstavovaťnesprávnyúradnýpostuparovnakonemôžezakladaťakúkoľveknezákonnosťrozhodnutia
vo veci, pokiaľ nebolo pre nezákonnosť zrušené.
42. V nadväznosti na uvedené, konštatujúc neopodstatnenosť odvolacích námietok žalobcov 2/ a 8/,
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. vo vzťahu k žalobcom 2/ a 8/ a vo výroku III.
vo vzťahu k žalobcom 2/ a 8/ v spojení s opravným uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 11.06.2021

podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
43. Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu 2/ proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku I., vo výroku II. vo
vzťahu k ostatným žalobcom a vo výroku III. vo vzťahu k ostatným žalobcom v spojení s opravným
uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 11.06.2021 a o odvolanie žalobcu 8/ proti rozsudku súdu prvej
inštancie vo výroku I., vo výroku II. vo vzťahu k ostatným žalobcom a vo výroku III. vo vzťahu k ostatným

žalobcom v spojení s opravným uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 11.06.2021, odvolací súd
zdôrazňuje, že prípustnosť odvolania má
vo všeobecnosti nielen stránku objektívnu, ale aj stránku subjektívnu. Objektívna stránka sa nevzťahuje
na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje (len) vecný aspekt tohto opravného prostriedku –
či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia, proti ktorému je odvolanie

prípustné (objektívna prípustnosť odvolania je vymedzená ust. § 355 a nasl. CSP určujúcim podmienky,
v prípade splnenia ktorých je odvolanie prípustné). Na rozdiel od toho sa subjektívna stránka prípustnosti
odvolania viaže na osobu konkrétneho odvolateľa (§ 359 CSP) a zohľadňuje osobný aspekt toho,
kto podáva odvolanie – či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie (hoci aj proti
rozhodnutiu objektívne napadnuteľnému týmto opravným prostriedkom); takým dôvodom je skutočnosť,

že rozhodnutím súdu prvej inštancie bol odvolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý a bola
mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery. Záver o tom, že podané odvolanie je prípustné,
predpokladázaujatiezáveruojehoprípustnostitakpostránkeobjektívnej,akoajpostránkesubjektívnej.
Posúdenie subjektívnej prípustnosti odvolania ale vo všeobecnosti predchádza posúdeniu objektívnej
prípustnosti odvolania (k tomu napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 3Cdo 240/2012 zo dňa

12.11.2012).
44. Odvolací súd pri posudzovaní subjektívnej prípustnosti odvolania žalobcu 2/ proti rozsudku súdu
prvej inštancie vo výroku I., vo výroku II. vo vzťahu k ostatným žalobcom a vo výroku III. vo vzťahu
k ostatným žalobcom v spojení s opravným uznesením súdu prvej inštancie
zo dňa 11.06.2021 a o odvolania žalobcu 8/ proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku I., vo výroku

II. vo vzťahu k ostatným žalobcom a vo výroku III. vo vzťahu k ostatným žalobcom v spojení s opravným
uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 11.06.2021 vychádzal z už uvedeného posúdenia procesného
spoločenstva strán sporu, teda že na strane žalobcov išlo o samostatné procesné spoločenstvo (§ 76
CSP), kedy každý zo žalobcov konal sám
za seba a súd rozhodoval o každom nároku a povinnosti samostatne. Odvolací súd tak dospel k záveru,

že právo podať odvolanie prináleží len tej strane sporu, ktorej bola rozhodnutím spôsobená ujma, pričom
v danom prípade žalobcom 2/ a 8/ napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým
bolo zastavené konanie o žalobe žalobcu 10/, vo výroku II., ktorým bola zamietnutá žaloba ostatných
žalobcov a vo výroku III., ktorým bola ostatným žalobcom uložená povinnosť nahradiť žalovanému trovy
konania, žiadna ujma na ich procesných právach spôsobená nebola.

45. V nadväznosti na uvedené potom odvolací súd odvolanie žalobcov 2/ a 8/ proti rozsudku súdu prvej
inštancie vo zvyšnej časti v spojení s opravným uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 11.06.2021 podľa
ust. § 386 písm. b) CSP ako podané neoprávnenou osobou odmietol.46. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP
pri aplikácii ust. § 262 ods. 1, ust. § 255 ods. 1 a ust. čl. 4 ods. 1 v spojení s ust. § 256 ods. 1 CSP.
Žalovaný bol v odvolacom konaní v rozsahu konania o odvolaní žalobcov 2/ a 8/ proti rozsudku súdu

prvej inštancie vo výroku II. vo vzťahu k žalobcom 2/ a 8/ a vo výroku III. vo vzťahu k žalobcom 2/ a 8/
v spojení s opravným uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 11.06.2021 úspešný a vznikol mu tak nárok
na náhradu trov tejto časti odvolacieho konania
(§ 255 ods. 1 CSP). CSP neobsahuje osobitnú úpravu rozhodovania o trovách konania v prípade, že
odvolanie je odmietnuté. Preto odvolací súd dospel k záveru, že otázku vzniku nároku na náhradu

trov odvolacieho konania v rozsahu konania o odvolaní žalobcov 2/ a 8/ proti rozsudku súdu prvej
inštancie vo výroku I., vo výroku II. vo vzťahu k ostatným žalobcom a vo výroku III. vo vzťahu k ostatným
žalobcom v spojení s opravným uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 11.06.2021 a o odvolaní žalobcu
3/ a pôvodných žalobcov 6/, 7/ a 9/, bolo potrebné, vychádzajúc z ust. čl. 4 ods. 1 CSP, posúdiť
analogicky podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ktoré upravuje problematiku najbližšiu odmietnutiu odvolania,
lebo v tomto prípade odvolacie konanie končí bez toho, aby odvolací súd rozhodoval o veci samej, a to

v dôsledku procesného zavinenia tej strany sporu, ktorá podala odvolanie ako neoprávnená osoba,
resp. oneskorene alebo bez náležitostí. Žalovanému ako protistrane tak vznikol nárok na náhradu trov
aj tejto časti odvolacieho konania. Z obsahu spisového materiálu však zároveň vyplýva, že žalovanému
v súvislosti s vedeným odvolacím konaním preukázateľne žiadne účelne vynaložené trovy (majúce sa
nahradiť) nevznikli. Práve to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí (odvolací súd), mohol rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady
(napriek tomu,
že pri striktnom riadení sa textom rozhodnej právnej úpravy by sa mohlo zdať, že tomu tak nie
je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného
skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie súdu prvej inštancie

o výške náhrady (porovnaj § 262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel len
pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak taký zmysel nemá, ak výsledkom
uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej procesnej strany.
Prezentovaný právny názor vyplýva z uznesení NS SR spis. zn. 6Cdo/166/2016 zo dňa 26.10.2016 a
spis. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018. Z tohto dôvodu odvolací súd žalovanému nepriznal nárok

na náhradu trov odvolacieho konania.
47. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].