Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 27, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoE/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6623204705
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:6623204705.1

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a členov senátu – sudcov JUDr. Róberta Bebčáka a Mgr. Petra Straku, v konaní o výkon rozhodnutia
vo veci maloletého dieťaťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Veľký Krtíš, odbor sociálnych vecí a rodiny ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: otec
dieťaťa ako oprávnený: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, D. E., t.č. F. XX, zastúpený

splnomocneným zástupcom: JUDr. Jozef Školník, advokát, so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš
a matka dieťaťa ako povinná: F. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, F. E., t. č. D. X, XXX XX
F. E., zastúpená splnomocneným zástupcom: JUDr. Jozef Veselý, advokát, so sídlom Mierová 1, 990
01 Veľký Krtíš, o odvolaní matky dieťaťa ako povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k.
37Em/1/2023-123 zo dňa 19. apríla 2024, takto

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“) uznesením č. k.
37Em/1/2023-123 zo dňa 19.04.2024 rozhodol tak, že nariaďuje výkon rozhodnutia, a to rozsudku
Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 13P/122/2019-247 zo dňa 29.07.2020 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 15CoP/45/2020-319 zo dňa 09.12.2020, v spojení s opravným
uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 15CoP/45/2020-336 zo dňa 03. februára 2021,

ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť čo do výroku V. dňa 30.12.2020, čo do výroku VI.
dňa 19.02.2021 v spojení s opravným uznesením a čo do výroku VII. dňa 26.08.2020 (výrok I.).
Zároveň ukladá povinnosť rodičom C. B., narodenému XX.XX.XXXX a F. D., narodenej XX.XX.XXXX
a maloletej A. B., narodenej XX.XX.XXXX povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu na
Referáte poradenskopsychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš v trvaní
6 mesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia (výrok II.).

Pri rozhodovaní súd vychádzal z ust. § 370 ods. 1, § 374 ods. 1, § 375, § 376 ods. 1,2, § 377 ods. 1, §
378 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) a § 3 ods. 2 vyhlášky
MS SR č. 207/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veci maloletých (ďalej
len „vyhláška č. 207/2016 Z. z.“) a § 37 ods. 2 písm. d/ zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon
o rodine“). Konštatoval, že mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že matka dieťaťa
ako povinná si svoju povinnosť v zmysle vykonateľného rozhodnutia v časti styku otca s maloletým

dieťaťom neplní a opakovane porušuje povinnosti vyplývajúce z vykonateľného rozhodnutia súdu tým,
že otcovi dieťaťa ako oprávnenému neumožňuje styk s maloletou bez prítomnosti matky. Zároveň mal
preukázané, že otec sa o maloletú zaujíma, má k nej vytvorený pozitívny vzťah, chce sa podieľať na
jej výchove. V priebehu konania o výkon rozhodnutia rodičia za účelom kontaktu otca s maloletou na
určitýčasrealizovalistretnutiazaprítomnostimatky,čímsasledovalozabezpečenieobnoveniakontaktu,
ako aj návyku maloletej na kontakt s otcom. Otec matke tiež preukázal, že v čase návštev maloletej

nie je pod vplyvom alkoholu. Komunikácia medzi rodičmi je naďalej narušená a minimálne zo strany
matky je cítiť silnú nedôveru vo vzťahu k otcovi, v jeho rodičovské schopnosti, avšak dôvodnosť tejtonedôvery nebola v konaní nijako preukázaná. Okresný súd skonštatoval, že neexistujú ospravedlniteľné
dôvody, pre ktoré sa matka nepodrobuje rozhodnutiu. Nerealizovaním styku s dieťaťom dochádza
k narušovaniu citovej väzby dieťaťa k oprávnenému a spôsobuje to odcudzenie rodiča a dieťaťa.

S ohľadom na vek dieťaťa môže byť narušenie vzťahu dieťaťa a rodič tak vážne, že maloleté dieťa stratí
citovú väzbu na otca a tento styk bude ešte ťažšie realizovateľný. Súd nezistil existenciu objektívne
preukázaných dôvodov, pre ktoré sa povinná rozhodnutiu podrobovať nemôže a pre ktoré by bola
realizácia styku otca s maloletým dieťaťom v neprospech maloletého dieťaťa, teda dôvody odôvodňujúci
záver, že by v kontakte s otcom bolo priamo ohrozené fyzické alebo psychické zdravie maloletého

dieťaťa. Nariadil preto výkon rozhodnutia vo výroku I. Zároveň výrokom II. uložil rodičom a dieťaťu
podrobiť sa psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš v trvaní 6 mesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia. Ako
dôvod uviedol, že medzi rodičmi dlhodobo pretrvávajú komunikačné problémy, kedy rodičia nedokážu
dospieť k dohode ohľadne riešenia bežných, každodenných potrieb maloletého dieťaťa, rodičia si
nedokážu navzájom dôverovať, v dôsledku čoho medzi nimi opakovane dochádza ku konfliktným

situáciám, ktorých svedkom je aj maloletá, ktorá sa podľa matky správa často nevyspytateľne. Maloletá
sa na otca na jednej strane teší a chce s ním byť sama, vzápätí dostane strach a vyžaduje si prítomnosť
matky. Dĺžku výchovného opatrenia určil po dobu 6 mesiacov ako dostatočne dlhú dobu na to, aby
u rodičov bolo možné dosiahnuť zlepšenie vzájomných vzťahov a dospieť k vzájomnej dohode rodičov
ohľadom fungovania rodiny v rámci úpravy styku otca s maloletou, obnovenie vzájomnej dôvery rodičov,

pričom výsledkom tohto procesu by mala byť realizácia stretnutí otca s maloletou bez rodičovských
konfliktov a takým spôsobom, ktorý bude maloletej vyhovovať. Po uplynutí obdobia realizácie tohto
procesu sa vyhodnotí, či došlo k splneniu účelu a či je potrebné v konaní ďalej pokračovať.

2. Proti uzneseniu okresného súdu podala odvolanie zo dňa 15.05.2024 matka dieťaťa prostredníctvom

splnomocneného zástupcu. Žiadala zrušiť napadnuté uznesenie a vec vrátiť na ďalšie konanie
a rozhodnutie súdu prvej inštancie. Vytýkala okresnému súdu, že jeho rozhodnutie je arbitrárne, pretože
nevychádza zo zákonných postupov súdu a potrieb maloletého dieťaťa. Uviedla, že otec dieťaťa využíva
prostriedky slúžiace na kriminalizáciu matky dieťaťa, kedy vo veci podal neúspešné trestné oznámenie
a podal návrh na zmenu styku otca s maloletým dieťaťom a návrh na výkon rozhodnutia. Otec bol

v minulosti právoplatne odsúdený za požívanie alkoholických nápojov pri vedení motorového vozidla
a aj na styk sa podľa tvrdení matky dieťaťa dostavil značne pod vplyvom alkoholu a maloleté dieťa
odmietalo ísť s otcom. Takéto styky sa na čas prerušili. Poukázal na to, že otec podal návrh na zmenu
úpravy styku s maloletým dieťaťom a tento zobral následne v celom rozsahu späť a o dva mesiace
podal nový návrh, čo svedčí o účelovosti konania otca. Po stretnutí rodičov za účasti vyššieho súdneho

úradníka a zákonnej sudkyne bol dohodnutý styk otca s dieťaťom každú nepárnu sobotu od 09.00 hod.
a v nedeľu od 15.00 hod., kde mal otec preukázať, že nie je pod vplyvom alkoholických nápojov. Styk
sa začal takto realizovať, hoci sa stalo, že otec bez vážnych dôvodov neprišiel a stalo sa, že dieťa bolo
choré, a preto sa styk neuskutočnil. Matka dieťaťa predpokladala, že takýto styk sa bude realizovať,
kým Okresný súd Lučenec nerozhodne o návrhu otca dieťaťa na zmenu úpravy styku. Dňa 09.05.2024

sa vo veci samej uskutočnilo pojednávanie na Okresnom súde Lučenec, pracovisko Veľký Krtíš, kde
súd vo veci odročil pojednávanie na neurčito a nariadil vo veci znalecké dokazovanie. Keďže bolo
nariadené znalecké dokazovanie, znalkyňa by sa mala vyjadriť aj k optimalizácii takéhoto styku, a preto
návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia zo dňa 06.05.2024 považuje matka za účelový a nezákonný,
keďže nič nebránilo zákonnej sudkyni pre výkon rozhodnutia počkať na stanovisko súdu ohľadom merita

veci. Ani po nariadení výkonu rozhodnutia otec dieťaťa na styk neprišiel, hoci dieťa bolo pripravené na
takýto styk a je zrejmé, že otec nevyužíva ani formu styku, ktorý bol dohodnutý medzi rodičmi. Matka
dieťaťa sa nachádza v právnej neistote z hľadiska toho, akým spôsobom sa má realizovať styk. Otec
dieťaťa v minulosti prišiel na styk s políciou, ktorá mala asistovať bez nariadenia výkonu rozhodnutia
realizácie takéhoto styku, pričom pokiaľ matka dieťaťa podala na otca dieťaťa trestné oznámenie za

to, že prišiel na styk pod vplyvom alkoholu, polícia zostala nečinná a v tomto smere nemá matka
dôkaz, že v uvedenú dobu, keď sa mal styk realizovať, bol pod vplyvom alkoholu. Otec dieťaťa predložil
lekárske správy spred štyroch rokov ohľadne jeho vzťahu k alkoholu s tým, že podľa tvrdenia matky má
zákaz do viacerých podnikov, kde sa podávajú alkoholické nápoje v meste Veľký Krtíš, kde vyvoláva
rôzne výtržnosti a je aj na zozname občanov, ktorí majú zákaz vstupovať do herní, kde sa prevádzkujú

výherné hracie automaty. Otec mal od pôvodného rozhodnutia súdu tretie bydlisko, pričom také získal až
niekoľko mesiacov po podaní návrhu na výkon rozhodnutia, kde dieťa v byte otca nikdy nebolo, jedná sa
o prenajatý byt, kde v pôvodnom termíne, kedy mal otec dieťaťa deklarovať svoje bydlisko, sa k takémuto
kontaktu so sociálnou kuratelou vyhýbal. Matka považuje výkon rozhodnutia za neadekvátny zásah dorozbiehajúcich kontaktov otca s maloletým dieťaťom a súd by mal vyčkať do doručenia znaleckého
posudku ohľadne maloletého dieťaťa, ako aj správ o otcovi dieťaťa, ktoré by mali posúdiť, či otec dieťaťa
je vôbec schopný sa v čase, keď bude s dieťaťom, osamote sa postarať o neho.

3. Otec dieťaťa prostredníctvom splnomocneného zástupcu zo dňa 13.06.2024 sa vyjadril k odvolaniu
matky. Uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu a navrhuje, aby odvolací súd zamietol
odvolaniematkyapotvrdiluznesenievplnomrozsahu.Uviedol,ženapriektomu,žejerozsudokoúprave
styku právoplatný, matka maloletého dieťaťa nerešpektuje znenie rozsudku. Dcéru nepripravuje na styk,

ako jej bolo uložené rozsudkom. Zo strany matky dochádza k rôznym obštrukciám, ktorých účelom
je zmariť stretnutie otca s dieťaťom. Matka si vymýšľa výhovorky, pre ktoré sa snaží zmariť styk
dcéry s otcom tým, že dcéra je chorá a nemôže sa stretnutia zúčastniť. Maloletá býva u svojej matky
vo vedľajšom vchode ako býva otec maloletej. Po viacerých obštrukciách otec bol nútený privolať
policajnú hliadku, stalo sa to šesťkrát, napriek tomu matka odmietla dieťa pripraviť na styk a umožniť
otcovi styk s maloletou dcérou. Otec si riadne plní vyživovaciu povinnosť voči dcére. Keďže má otec

obavy z ďalšieho negatívneho smerovania vzťahu medzi ním a maloletou vzhľadom na nezrealizované
stretnutia, ktoré zavinila matka maloletej, je toho názoru, že uložené výchovné opatrenie môže pomôcť.
Odvolanie matky otec nepovažuje za pravdivé, keď táto svoje argumenty zveličuje, neustále bráni otcovi
v styku s dcérou napriek tomu, že jej dôvody sú fiktívne.

4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.

5. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej len „CSP“, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
účastníkom konania (§ 362, § 359 CSP, § 372 CMP) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto

opravným prostriedkom (§ 377 ods. 2 CMP), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu (§ 65 CMP)
a bez viazanosti dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1
CSP) z nasledovných dôvodov:

6. Podľa § 370 ods. 1 CMP podľa tejto časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

7. Podľa § 373 CMP na konanie o výkone rozhodnutia sa použijú ustanovenia prvej časti a piateho dielu
prvej hlavy druhej časti, ak nie je ustanovené inak.

8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 376 ods. 1, 2 CSP, ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul,

môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia
aj bez návrhu.

10. Ak konajúci súd zistí, že nedochádza k plneniu povinnosti uloženej právoplatným rozhodnutím,
vydá uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia. V opačnom prípade súd návrh na nariadenie výkonu

rozhodnutia zamietne.

11. Podľa § 377 ods. 2 a 3 CMP proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu
ozamietnutínávrhunanariadenievýkonurozhodnutiajeodvolanieprípustné.Odvolanieprotinariadeniu
výkonu rozhodnutia možno odôvodniť len tým, že exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti,

ktoré nastali po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik uloženej povinnosti.

12. Civilný sporový poriadok vyslovene pripúšťa odvolanie proti uzneseniu o nariadení výkonu alebo
zamietnutí návrhu na výkon rozhodnutia. Zákon však špecifikuje len dva odvolacie dôvody. Táto právna
úprava je špeciálna vo vzťahu k právnej úprave obsiahnutej v § 62 CMP a § 365 CMP, teda pokiaľ sa

týka dôvodov, nahrádza všeobecnú úpravu o odvolaní v CMP a CSP.

13. Vzhľadom na to, že citované ustanovenie § 377 ods. 2 CMP vymedzuje, že odvolanie proti
nariadení výkonu rozhodnutia možno odôvodniť len tým, že exekučný titul nie je vykonateľný alebo žeokolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik uloženej povinnosti (napr. splnenie
povinnosti vyplývajúcej z exekučného titulu, zmena alebo zrušenie exekučného titulu, prípadne smrť
účastníka),odvolacísúdsazameralvýlučnelennaexistenciuuvedenýchzákonomprípustnýchdôvodov

odvolania. Vymedzenie len týchto odvolacích dôvodov vyjadruje rešpekt a autoritatívnu silu už vydaného
súdneho rozhodnutia. Odvolacie dôvody sa teda môžu týkať len takých skutočností, ktoré by znamenali
nemožnosť realizovať výkon rozhodnutia. Nejde o dôvody, ktoré sa týkajú merita veci rozhodnutej
súdom v základnom konaní. Vykonávací súd sa bude zaoberať teda len dôvodmi, že: 1. exekučný
titul nie je vykonateľný, pričom môže ísť o dôvody formálnej alebo materiálnej nevykonateľnosti. Pri

materiálnej nevykonateľnosti ide o neurčitosť výroku, prípadne označenie účastníkov, lehoty na plnenie,
prípadne iných pre výkon rozhodnutia podstatných údajov. Pri formálnej vykonateľnosti skúma, či
rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť (napr. pre nesprávne doručenie, pre nesprávne právne posúdenie
vykonateľnosti súdom a pod.), a to aj napriek tomu, že obsahuje doložku vykonateľnosti. Ďalším
zákonným odvolacím dôvodom je, že: 2. okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu spôsobili
zánik uloženej povinnosti. Dôvodom môže byť napr. to, že došlo k splneniu povinnosti, alebo oprávnená

alebo povinná osoba zomrela. Dôvodom môže byť i zrušenie alebo zmena rozhodnutia, ktorá je
exekučným titulom.

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

15.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16.Odôvodneniesúdnehorozhodnutiavopravnomkonanízároveňnemáodpovedaťnakaždúnámietku
alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodu prvoinštančného
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na
to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej inštancie tvoria jeden celok,

a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne
závery súdu prvej inštancie.

17. Odvolací súd preskúmaním napadnutého uznesenia a spisového materiálu mal preukázané,
že exekučným titulom je rozhodnutie Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 13P/122/2019-247 zo dňa

29.07.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 15CoP/45/2020-319 zo dňa
09.12.2020 a opravného uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 15CoP/45/2020-336 zo dňa
03.02.2021, na základe ktorého je otec oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý nepárny
týždeň v roku v sobotu od 09.00 hod. do 13.00 hod. a v nedeľu od 15.00 hod. do 18.00 hod. bez
prítomnosti matky s tým, že maloleté dieťa si prevezme v čase začatia styku v mieste bydliska matky

a na rovnakom mieste po realizácii styku dieťaťa matke odovzdá. Matka je povinná maloleté dieťa na
stretnutie riadne pripraviť a otcovi v stanovený čas riadne odovzdať. Počas Vianočných sviatkov a počas
narodenín maloletej sa uplatňuje osobitná úprava stretávania sa otca s maloletým dieťaťom tak, že otec
jeoprávnenýstretávaťsasmaloletýmdieťaťombezprítomnostimatkypočasVianočnýchsviatkovkaždý
rok dňa 24.12. od 11.00 hod. do 14.00 hod. a dňa 26.12. od 10.00 hod. do 13.00 hod. a počas narodenín

maloletej každý párny rok dňa 29.10. od 14.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny rok 30.10. od 14.00
hod. do 18.00 hod. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.02.2021.

18. Nakoľko bolo začaté konanie o úpravu styku k maloletej na Okresnom súde Lučenec, odvolací súd
zisťoval, v akom štádiu sa v súčasnej dobe vybavenie veci nachádza s tým, že telefonicky bolo súdu

oznámené,ževecpodsp.zn.27P/76/2023ešteniejeprávoplatneskončenáavoveciprebiehaznalecké
dokazovanie. Vzhľadom na uvedený stav nenastali po vzniku exekučného titulu také okolnosti, ktoré by
spôsobili zánik uloženej povinnosti.

19. Matka dieťaťa v odvolaní vytýkala okresnému súdu, že síce vykonal pojednávanie, avšak dospel

k arbitrárnym záverom. Poukázala na to, že otec sa dostavil na prebratie dieťaťa v stave pod vplyvom
alkoholu, pričom aj v minulosti bol za to trestne odsúdený, keď šoféroval pod vplyvom alkoholu.
Dočasne po vykonaní informatívneho výsluchu na okresnom súde bolo vykonávané stretávanie otcas maloletým dieťaťom v byte matky a matka uvádzala, že očakávala, že takýto styk bude prebiehať až
do právoplatného skončenia vo veci samej.

20. Tieto odvolacie námietky matky možno subsumovať pod odvolací dôvod podľa § 377 ods. 2 CSP.
Odvolací súd však preskúmaním všetkých relevantných skutočností týkajúcich sa predmetu konania
dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, t. j. že styk otca s maloletým dieťaťom
sa nerealizuje v zmysle právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia. Dôvody uvádzané
matkou neboli takými, pre ktoré by nemal súhlasiť s podstatnou argumentáciou použitou súdom

prvej inštancie v tom, že preukázateľne bezdôvodne nedochádza k styku otca s maloletým dieťaťom
podľa právoplatného rozhodnutia t. j. bez prítomnosti matky dieťaťa, a táto nie je ochotná umožniť
realizáciu styku bez jej prítomnosti. Takto styk v zmysle právoplatného rozhodnutia neprebieha od
09.09.2023 (ako vyplýva zo záznamu z informatívneho stretnutia rodičov na Okresnom súde Lučenec
dňa 16.01.2023), pričom dočasne sa rodičia dohodli na stretávaní od 20.01.2024 do 04.02.2024 za
prítomnosti matky do ďalšieho informatívneho stretnutia rodičov dňa 15.02.2024. Informatívne stretnutie

rodičov sa dňa 15.02.2024 neuskutočnilo z dôvodov na strane matky, ktorá uviedla, že tieto nepovažuje
za vhodné, pretože rodičia sa nevedia dohodnúť (viď úradný záznam zo dňa 15.02.2024). Následne na
pojednávaní dňa 19.04.2024 matka uviedla, že styk tak ako prebiehal (pozn. odvolacieho súdu: t. j. za
prítomnosti matky v jej byte) považuje za adekvátny. Neprejavila ochotu, aby sa uskutočňoval styk bez
jej prítomnosti. Na základe uvedeného mal odvolací súd preukázané, že styk otca dieťaťa s maloletou

sa nerealizuje podľa právoplatného rozhodnutia naďalej, pričom matka dieťaťa nie je ochotná umožniť
jeho realizáciu v rozhodnutom rozsahu a za rozhodnutých podmienok.

21. Pokiaľ aj matka dieťaťa v súvislosti s napadnutým uznesením poukazovala na to, že dieťa nechcelo
sa stretávať s otcom, odvolací súd uvádza, že nebolo preukázané, že by zo strany otca dochádzalo

k porušovaniu jeho povinnosti v súvislosti so stavom, kedy sa má uskutočniť styk a je úlohou matky
dieťaťa, aby v záujme maloletej na ňu vplývala a vysvetlila jej, že sa má stretávať s otcom ako jednou
zo svojich najbližších osôb, ktoré má rada a stojí o to, aby sa tento vzťah udržiaval a prehlboval.
V záujme dieťaťa by si matka mala uvedomiť vážnosť situácie a právoplatné a vykonateľné rozhodnutie
rešpektovať.

22. Ako vhodným a správnym opatrením je podľa odvolacieho súdu aj uloženie povinnosti rodičom
podrobiť sa psychologickému poradenstvu v trvaní 6 mesiacov uloženú vo výroku II. uznesenia
okresného súdu. Z obsahu spisu vyplýva, že komunikácia medzi rodičmi je problematická, čo spôsobuje
ďalšie pnutia a konfliktné situácie v súvislosti s výkonom styku. Vzhľadom nato, môže nariadené

opatrenie napomôcť dobrovoľnému plneniu uloženej povinnosti aj bez ďalšej ingerencie súdu pri výkone
rozhodnutia a teda nariadenie tohto výchovného opatrenia je v záujme maloletého dieťaťa v súlade s
§ 37 ods. 2 písm. d/ Zákona o rodine.

23. S ohľadom na zhora uvádzané dôvody dospel tak odvolací súd k záveru, že odvolanie matky dieťaťa

nie je dôvodné a preto napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdil.

24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).