Uznesenie Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Miriam Boborová Sninská

Judgement form – Uznesenie

Source – original document (the link may not work anymore)

Show within judicial proceeding

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/23/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123243293
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6123243293.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu Mgr. Radoslavy Strhárskej a JUDr. Zuzany Konárikovej,
v právnej veci žalobcu Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s., so sídlom Štefánikova 27, 811 05
Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 682 420, proti žalovaným: 1/ NOGAZ s.r.o., so sídlom
Malé Kozmálovce 121, 935 21 Malé Kozmálovce, IČO: 50 766 481, 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXXX/

XX, XXX XX C. D. E., zastúpený Advokátska kancelária BURIK s.r.o., so sídlom Námestie Svetozára
Hurbana Vajanského 2, 036 01 Martin, IČO: 52804364, o zaplatenie 34.572,53 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/40/2023-167 zo dňa 14.
septembra 2023 v spojení s opravným uznesením č.k. 18Cb/40/2023-177 zo dňa 04. októbra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/40/2023-167 zo dňa 14. septembra 2023 v spojení
s opravným uznesením č.k. 18Cb/40/2023-177 zo dňa 04. októbra 2023 v časti uloženia povinnosti

žalovanému 2/ zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 34.572,53 Eur a nahradiť trovy konania v rozsahu 100
% z r u š u j e a v tejto časti vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom I. výrokovou vetou uložil žalovanému 1/
a žalovanému 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 34.572,53 Eur v lehote troch dní od
právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných v rozsahu jeho plnenia zaniká

povinnosť plnenia druhého, II. výrokovou vetou žalobcovi priznal voči žalovanému1/ a žalovanému 2/
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že v konaní mal preukázané, že žalobca a žalovaný
1/ uzatvorili dňa 22.01.2021 Úverovú zmluvu č. 326756-2020, predmetom ktorej bolo poskytnutie
peňažných prostriedkov ako úver SIH, čo znamená, že úvery sú zabezpečené zárukou v rámci

finančného nástroja SIH Antikorona záruka 2B v sume 45.000,- Eur pri úrokovej sadzbe podľa čl. VI.,
bod 6.1, v zmysle ktorého je pevná úroková sadzba vo výške 1,9 % ročne. Článok V. predmetnej
zmluvy upravoval splácanie úveru, pričom konečný deň splatnosti úveru bol dohodnutý na 31.12.2026.
Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky pre úvery a bankové
záruky SZRB, a.s. . V zmysle čl. V., bod 5.1 Úverovej zmluvy, žalovaný 1/ sa zaviazal splácať úver v
pravidelných mesačných splátkach vždy k 21.dňu príslušného kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom

marec 2022, teda prvá splátka istiny v zmysle úverovej zmluvy bola splatná 21.03.2022 pri konečnej
splatnosti úveru 31.12.2026. V zmysle čl. VI. bod 6.1 úverovej zmluvy, žalovaný 1/ sa zaviazal žalobcovi
platiť z poskytnutých peňažných prostriedkov úroky podľa pevnej úrokovej sadzby vo výške 1,9 % ročne
avzmysle čl.VI,bod6.6úverovejzmluvysazaviazalžalobcovizaplatiťajúrokzomeškaniavovýške5%
ročne, a to z nezaplatenej splátky istiny až do termínu skutočného zaplatenia splátky istiny. Z predloženej
Žiadosti žalovaného 1/ o čerpanie úveru z 22.01.2021 a z predloženého výpisu z účtu žalobcu zo dňa

18.02.2021 nesporne vyplýva, že žalobca skutočne poskytol úver na žiadosť žalovaného 1/ a ten ho
aj čerpal.3. Okresný súd vo svojom rozhodnutí ďalej konštatoval, že dňa 22.01.2021 žalovaný 2/ ako ručiteľ
písomne vyhlásil ručiteľský záväzok, a to formou Vyhlásenia o ručiteľskom záväzku č. 326756-2020,

ktorým sa zaviazal ručiť za včasné a úplné zaplatenie pohľadávky s príslušenstvom, t.j. istiny
úveru, úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov a iného príslušenstva pohľadávky vrátane pohľadávok
vyplývajúcich zo zmluvy o bežnom účte, ako aj pohľadávok, ktoré vzniknú banke prípadným odstúpením
od úverovej zmluvy, ako aj na zaplatenie všetkých budúcich pohľadávok banky voči klientovi na
zaplatenie regresného nároku a vrátenie odpusteného poplatku za záruku podľa čl. 8.2 Dohody o

záručnom nástroji SIH Antikorona záruka 2B. Z daného Vyhlásenia o ručiteľskom záväzku vyplýva,
že ide o poskytnutý úver žalobcu žalovanému 1/ a ručenie preberá žalovaný 2/ ako ručiteľ. Zároveň
ručiteľ podpisom vyhlásenia o ručiteľskom záväzku vyhlásil, že bol pred jeho podpisom oboznámený
aj s Dohodou uzavretou medzi bankou a National Development Fund I., s.r.o. ( ďalej aj ako
„ NDF I “). Vzťah ručiteľa a klienta je predmetom ich vzájomnej dohody. Ručiteľský záväzok žalovaný
2/ prijal ako ručiteľ na dobu neurčitú až do úplného vyrovnania pohľadávky banky z úverovej zmluvy.

Zároveň svojím podpisom potvrdil, že vyhlásenie podpisuje na znak toho, že jeho obsah zodpovedá jeho
skutočnej slobodnej vôli. Dané ručiteľské vyhlásenie bolo okrem žalovaného 2/ ako ručiteľa podpísané
aj žalobcom a zároveň aj žalovaným 1/. Okresný súd skonštatoval, že žalovaný 2/ platne vyhlásil
ručiteľský záväzok, ktorým sa zaviazal plniť v prípade neplnenia žalovaným 1/ z úverovej zmluvy. Jeho
vyhlásenie spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti. Keďže okresný súd posúdil úverovú zmluvu

medzi žalobcom a žalovaným 1/ za obchodno-záväzkový vzťah v zmysle § 261 Obchodného zákonníka
a § 497 Obchodného zákonníka, tak aj ručiteľský záväzok je obchodno-záväzkovým vzťahom žalobcu
a žalovaného 2/, keďže ručiteľský záväzok je akcesorickým vzťahom a posudzuje sa podľa hlavného
vzťahu, t.j. podľa vzťahu žalobcu a žalovaného 1/. Podľa bodu 1.2. úverovej zmluvy, klient berie na
vedomie, že úver, resp. úvery sú zabezpečené Zárukou v rámci finančného nástroja SIH Antikorona

záruka 2B na základe Dohody o záručnom nástroji SIH Antikorona záruka 2B (záručný nástroj na
podporu naplnenia základnej úrovne potrieb likvidity so štátnymi zdrojmi v súvislosti s nákazou Covid-19)
uzatvorenej medzi National Development Fund I., s. r. o. ako ručiteľom a bankou zo dňa 13.07.2020.
Podľa čl. VII., bod 7.1. úverovej zmluvy, klient berie na vedomie a súhlasí, že ručiteľ poskytuje
neodvolateľnéabezpodmienečnéručeniepodľa§303anasl.Obchodnéhozákonníkavprospech banky

za peňažný záväzok klienta voči banke na splatenie istiny úveru, maximálne percento záruky je 90%
istiny úveru, a to na prvú výzvu a za podmienok a v súlade s ustanoveniami Dohody o záručnom nástroji.
Podľa bodu 7.2. úverovej zmluvy, nároky ručiteľa na vymožené čiastky majú rovnaké postavenie ako
nároky banky. Podľa bodu 7.3 úverovej zmluvy klient berie na vedomie a súhlasí, že banka (ako veriteľ)
a ručiteľ sa dohodli (v dohode o záručnom nástroji), že pre účely zriadenia, ochrany, uplatňovania a

výkonu každého práva z každého zabezpečenia zriadeného alebo poskytnutého v súvislosti s úverom
(ďalej ako zábezpeka alebo zabezpečenie), je banka spoločným a nerozdielnym veriteľom (spolu s
ručiteľom) každej peňažnej pohľadávky ručiteľa voči klientovi na zaplatenie regresného nároku voči
klientovianárokuvráteniaodpusteniapoplatkuzazáruku(ďalejakopohľadávkyručiteľa),aže bankamá
svoje vlastné a nezávislé právo žiadať klienta o plnenie pohľadávok ručiteľa v čase ich splatnosti. Každé

splnenie akejkoľvek pohľadávky ručiteľa banke splní v tom istom rozsahu zodpovedajúcu pohľadávku
ručiteľa voči klientovi a naopak. Ručiteľ môže vykonávať všetky svoje práva a uplatňovať všetky
svoje pohľadávky ručiteľa voči klientovi, ktoré by mohli akýmkoľvek spôsobom ohroziť existenciu alebo
vykonateľnosť zábezpeky (vrátane uplatnenia a vymáhania akejkoľvek pohľadávky ručiteľa) výlučne
prostredníctvom banky, s výnimkou, ak by banka na základe inštrukcie ručiteľa oznámila klientovi

niečo iné. Klient berie na vedomie a súhlasí, že rozsah povinností banky podľa § 515 Občianskeho
zákonníka vo vzťahu k ručiteľovi z titulu jeho postavenia ako spoločného a nerozdielneho veriteľa spolu
s ručiteľom každej pohľadávky ručiteľa je určený výlučne dohodou o záručnom nástroji. Podľa bodu 7.4.
úverovej zmluvy, klient uzavretím úverovej zmluvy potvrdil, že: a) sa pred uzavretím úverovej zmluvy
oboznámil s obsahom a podmienkami dohody o záručnom nástroji zo dňa 13.07.2020 uzatvorenej medzi

bankou a National Development Fund I., s.r.o., na základe ktorej má National Development Fund I., s.r.o.
poskytnúť záruku za časť úveru podľa úverovej zmluvy a b) súhlasí s tým, že v súlade s čl. 14 (veriteľ ako
spoločný a nerozdielny veriteľ pohľadávok ručiteľa) dohody o záručnom nástroji je banka spoločným a
nerozdielnym veriteľom (spolu s National Development Fund I., s.r.o.) každej pohľadávky ručiteľa (ako
je definovaná v dohode o záručnom nástroji) National Development Fund I., s.r.o., a že banka má svoje

vlastné a nezávislé právo žiadať klienta o plnenie pohľadávok ručiteľa v čase ich splatnosti, a že každé
splnenie akejkoľvek pohľadávky ručiteľa banke splní v tom istom rozsahu zodpovedajúcu pohľadávku
National Development Fund I., s.r.o. voči klientovi a naopak; a s ostatnými ustanoveniami článku 14
(veriteľ ako spoločný a nerozdielny veriteľ pohľadávok ručiteľa) dohody o záručnom nástroji.4. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku tiež uviedol, že žalovaný 1/ podpisom úverovej zmluvy
vyhlásil, že sa s jej obsahom oboznámil, ako aj s podmienkami a vyslovil súhlas s tým, že žalobca je

spoločným a nerozdielnym veriteľom každej pohľadávky NDF I. Žalovaný 2/ taktiež svojim podpisom
vo Vyhlásení o ručiteľskom záväzku potvrdil, že bol oboznámený so znením dohody. Okresný súd mal
preukázané uzatvorenie Dohody o záručnom nástroji SIH Antikorona záruka 2B ako záručný nástroj na
podporu naplnenia základnej úrovne potrieb likvidity štátnymi zdrojmi v súvislosti s nákazou Covid-19
zo dňa 13.07.2022 medzi National Development Fund I., s. r. o. ako ručiteľom a žalobcom. Touto

dohodu NDF I. ako ručiteľ súhlasil, že poskytne žalobcovi záruku na pokrytie časti úverového rizika
veriteľa týkajúceho sa krytých úverov podnikov za podmienok a v súlade s ustanoveniami tejto dohody.
Podľa bodu 3. dohody, ručiteľ poskytuje neodvolateľné a bezpodmienečné ručenie podľa § 303 a nasl.
Obchodného zákonníka v prospech veriteľa za peňažný záväzok každého príslušného podniku na
splatenie istiny každého krytého úveru, a to na prvú výzvu a za podmienok a v súlade s ustanoveniami
tejto dohody. Dohodou bolo zabezpečené financovanie zárukou a NDF I. prevzal ručenie za zaplatenie

90% nesplatenej istiny úveru poskytnutého žalobcom žalovanému. Obsah dohody strany sporu v konaní
nerozporovali. Z predložených listín bolo nesporné, že úver bol žalovanému 1/ poskytnutý a žalovaný
1/ tento úver aj čerpal, pričom financovanie poskytnuté na tento úver bolo zabezpečené zárukou v rámci
finančného nástroja SIH Antikorona záruka 2B na základe Dohody o záručnom nástroji SIH Antikorona
záruka 2B zo dňa 13.07.2020. Dohodou NDF I. prevzal finančné ručenie za zaplatenie 90% nesplatenej

istiny úveru poskytnutého žalovanému 1/ úverovou zmluvou. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ vyslovili súhlas
s danou dohodou a teda so zárukou.

5. Pokiaľ žalovaní v podanom odpore namietali, že žalobca nepreukázal, či skutočne plnil a či žalovaný
1/ skutočne úver čerpal, a teda či žalovanému 1/ boli finančné prostriedky poskytnuté a v akej výške, tak

okresný súd skonštatoval, že z predloženej žiadosti žalovaného 1/ o čerpanie úveru zo dňa 22.01.2021
v zmysle Úverovej zmluvy č. 326756-2020 a z výpisu účtu žalobcu zo dňa 18.02.2021 vyplýva odoslanie
finančných prostriedkov v prospech účtu žalovaného 1/ a dané listiny preukazujú, že úver vo výške
45.000,- eur bol žalovanému 1/ riadne poskytnutý a žalovaný 1/ predmetný úver riadne čerpal. Z
predložených listín tiež vyplýva, že žalovaný 1/ uhradil svoj dlh voči žalobcovi iba sčasti tak, že na

istine uhradil sumu 8.711,09 eur, na úrokoch sumu 1.010,35 eur, na úrokoch z omeškania sumu 33,25
eur a na poplatkoch sumu 1.043,60 eur, ktoré boli započítané na úhradu pohľadávky žalobcu v súlade
s čl. V., bod 5.4. úverovej zmluvy. Žalobca v súlade s čl. IX, bod 9.1, písm. a) zmluvy pristúpil k
vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru ku dňu 16.09.2022, nakoľko žalovaný 1/ uhradil splátky istiny
a úroky len sčasti, čím sa dostal do omeškania a porušil tak svoje záväzky vyplývajúce z úverovej

zmluvy. Vzhľadom na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru žalobca listom zo dňa 19.09.2022 oznámil
žalovanému 1/, že pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru ku dňu 16.09.2022 a vyzval ho
na úhradu dlhu z úverovej zmluvy v lehote 15 dní od doručenia predmetnej výzvy. Zároveň žalobca
listom zo dňa 19.09.2022 oznámil aj žalovanému 2/, že pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti
úveru ku dňu 16.09.2022 a vyzval žalovaného 2/ ako ručiteľa na splnenie záväzku žalovaného 1/ voči

žalobcovi v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Z predložených listín mal okresný súd tiež preukázané,
že žalobca listom z 31.10.2022 požiadal NDF I., s. r. o. o plnenie. Žalobca riadne preukázal čerpanie
poskytnutého úveru, ako aj splácanie poskytnutého úveru a zároveň výpočet žalovanej istiny spolu s
príslušenstvom, pričom predložil okresnému súdu listiny: platobnú históriu čerpania poskytnutého úveru,
platobnú históriu splácania poskytnutého úveru, výpočet zmluvného úroku a úroku z omeškania ku dňu

spísania návrhu, pričom z daných listín riadne vyplýva žalovaná istina s príslušenstvom. Žalovaní listinné
dôkazy a výpočet žalovanej sumy nerozporovali. Okresný súd mal preukázané, že žalobca výzvou zo
dňa 28.12.2022 vyzýval žalovaného 1/ a zároveň aj žalovaného 2/ na úhradu záväzku, pričom tieto výzvy
boli aj žalovanému 1/, aj žalovanému 2/ riadne doručené dňa 30.12.2022. Bolo nesporné, že žalovaný 1/
a žalovaný 2/ na výzvy nereagovali a dlžnú sumu nezaplatili. Pokiaľ žalovaný 1/ a žalovaný 2/ v podanom

odpore namietali uplatnenie úrokov s tým, že kumulácia úroku a úroku z omeškania nie je možná, pričom
poukázali na niektoré rozhodnutia krajských súdov, okresný súd poukázal na skutočnosť, že žalobca si v
konaní neuplatnil úroky z omeškania, ale zaplatenie istiny v rozsahu 90% zo záruky titulom regresného
nároku a zaplatenie odpusteného poplatku za záruku.

6. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie ďalej uviedol, že pokiaľ žalovaní namietali ručenie
z dôvodu, že ručiteľ je spotrebiteľ a je potrebné aplikovať Občiansky zákonník, nie je námietka
dôvodná. Ručeniejeakcesorickývzťahariadisarežimomhlavnéhozáväzku.Vdanomprípadehlavným
záväzkom je úverová zmluva medzi žalobcom a žalovaným 1/, pričom nepochybne a jednoznačne ideo obchodno-záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným 1/ s poukazom aj na tú skutočnosť, že
úverová zmluva je absolútny obchod a tento vzťah medzi žalobcom a žalovaným v zmysle § 497 a § 261
Obchodného zákonníka je obchodno-záväzkový vzťah a riadi sa Obchodným zákonníkom. Vzhľadom

na to, že žalovaný 2/ sa stal ručiteľom na základe vyhlásenia ručiteľa k predmetnej úverovej zmluve, tak
bez ohľadu na skutočnosť, že ručiteľom je fyzická osoba a bez ohľadu na to, že bol konateľom, resp.
spoločníkom žalovaného 1/, ručiteľský záväzok je taktiež obchodno-záväzkovým vzťahom z predmetnej
úverovej zmluvy, teda ručenie ako zabezpečovací inštitút má k danému záväzku akcesorickú povahu a
jeho charakter je v celom rozsahu podriadený charakteru hlavného, teda primárneho právneho vzťahu,

ktorému je podriadený, a preto tento ručiteľský záväzok je vzťahom obchodno-záväzkovým a riadi sa
Obchodným zákonníkom. Hoci žalovaný 2/ vyhlásil ručiteľské vyhlásenie žalobcovi, nie aj NDF I.,
okresný súd zdôraznil, že NDF I. nie je stranou sporu, ale iba žalobca, ktorý je s NDF I. spoločným a
nerozdielnym veriteľom a nárok sa týka úverovej zmluvy z dôvodu neuhradenia dlžníkom, ani ručiteľom,
a v danom prípade nejde o rozpor s § 308 Obchodného zákonníka. Pokiaľ žalovaný 2/ tvrdil rozpor
s § 308 Obchodného zákonníka, okresný súd uviedol, že NDF I. označovaný v dohode ako ručiteľ,

nie je ručiteľom podľa § 303 Obchodného zákonníka, ale subjektom, ktorý poskytol záruku žalobcovi
na základe Dohody o záručnom nástroji SIH Antikorona záruka 2B ako záručný nástroj na podporu
naplnenia základnej úrovne potrieb likvidity štátnymi zdrojmi v súvislosti s nákazou Covid-19 zo dňa
13.07.2022. Zároveň okresný súd uviedol, že predmetné ručiteľské vyhlásenie nie je dohoda, resp. 2-
strannýprávnyúkonpodľaObčianskehozákonníka,alevyhláseniepodľaObchodnéhozákonníka,podľa

ktorého nie je potrebný 2-stranný právny úkon.

7. Okresný súd v odôvodnení rozsudku tiež uviedol, že žalovaní namietali vecnú legitimáciu žalobcu
v konaní, preto v tejto súvislosti poukázal na bod 14. Dohody o záručnom nástroji SIH Antikorona
záruka 2B ako záručný nástroj na podporu naplnenia základnej úrovne potrieb likvidity štátnymi zdrojmi v

súvislostisnákazouCovid-19zodňa13.07.2022,podľaktoréhosaveriteľaručiteľdohodli(so súhlasom
udeleným príslušným podnikom v príslušnej zmluve o úvere medzi veriteľom a týmto podnikom ), že
pre účely zriadenia, ochrany, uplatňovania a výkonu každého práva z každej zábezpeky zriadenej
alebo poskytnutej v súvislosti s príslušným úverom, je veriteľ spoločným a nerozdielnym veriteľom
(spolu s ručiteľom) každej peňažnej pohľadávky ručiteľa voči príslušnému podniku na zaplatenie

regresného nároku voči tomuto podniku a vrátania odpustenia poplatku za záruku podľa článku 8.2
(vrátenie odpustenia poplatku za záruku) v súvislosti s týmto úverom, a že veriteľ má svoje vlastné
a nezávislé právo žiadať príslušný podnik o plnenie pohľadávok ručiteľa v čase ich splatnosti. Každé
splnenie akejkoľvek pohľadávky ručiteľa veriteľovi splní v tom istom rozsahu zodpovedajúcu pohľadávku
ručiteľa voči podniku a naopak. Ručiteľ môže vykonávať všetky svoje práva a uplatňovať všetky

svoje pohľadávky ručiteľa voči príslušnému podniku, ktoré by mohli akýmkoľvek spôsobom ohroziť
existenciu alebo vykonateľnosť zábezpeky za podnik (vrátane uplatnenia a vymáhania akejkoľvek
pohľadávky ručiteľa) výlučne prostredníctvom veriteľa, s výnimkou, ak by veriteľ na základe inštrukcie
ručiteľa oznámil príslušnému podniku niečo iné. Pre odstránenie pochybností, rozsah povinností veriteľa
podľa § 515 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k ručiteľovi z titulu jeho postavenia ako spoločného

a nerozdielneho veriteľa spolu s ručiteľom každej pohľadávky ručiteľa je určený výlučne predmetnou
dohodou. Každé právo uplatnené veriteľom v súvislosti s výkonom práv zo zábezpeky za podnik sa
považuje za uplatnené veriteľom ako veriteľom majúcim v plnom rozsahu prospech zo zábezpeky za
podnik. Zároveň sa veriteľ a ručiteľ dohodli, že v súlade s článkom 14 (veriteľ ako spoločný a nerozdielny
veriteľ pohľadávok ručiteľa) dohody o záručnom nástroji je (príslušný veriteľ) spoločným a nerozdielnym

veriteľom (spolu s National Development Fund I.) každej pohľadávky ručiteľa, má právo žiadať príslušný
podnik o plnenie pohľadávok ručiteľa v čase ich splatnosti, a že každé splnenie akejkoľvek pohľadávky
ručiteľa splní v tom istom rozsahu zodpovedajúcu pohľadávku National Development Fund I. voči
príslušnému podniku a naopak. Podľa čl. 13 písm. b) Dohody o záručnom nástroji, nároky ručiteľa na
vymožené čiastky majú rovnaké postavenie ako nároky veriteľa s ohľadom na akékoľvek vymožené

čiastky. Vymožené čiastky sú veriteľ a ručiteľ povinní použiť najprv pomerne na úhradu istiny príslušného
krytého úveru, splatenie nároku ručiteľa, ktorý ručiteľovi vznikol voči príslušnému podniku podľa § 308
Obchodného zákonníka v dôsledku poskytnutia plnenia zo záruky za tento podnik v súvislosti s týmto
krytým úverom (ďalej ako regresný nárok) a vrátenie odpustenia poplatku za záruku podľa č l. 8.2
(vrátenie odpustenia poplatku za záruku) a až po ich úplnom uhradení, na iné čiastky splatné v súvislosti

súverom.Žalovaný1/vbode7.3ÚverovejzmluvyvyslovilsúhlassDohodouNDFI.ažalobcomstým,že
sú spoloční a nerozdielni veritelia každej pohľadávky a nároku vrátenia odpusteného poplatku za záruku
a že žalobca má právo žiadať žalovaného 1/ o plnenie pohľadávok NDF I. v čase ich splatnosti. Žalovaný
2/ vo Vyhlásení o ručiteľskom záväzku vyslovil, že v prípade, ak klient neuhradí voči záručnej bankesvoj splatný záväzok podľa uvedenej úverovej zmluvy a/alebo zmluvy o bežnom účte ani v dodatočnej
lehote určenej bankou v písomnej výzve, vyhlasuje ako ručiteľ bezpodmienečne a neodvolateľne, že
tento záväzok splní za klienta sám, a to na prvú výzvu banky v lehote do 15 dní odo dňa doručenia

výzvy banky ručiteľovi na číslo účtu, ktoré bude uvedené vo výzve. Banka môže požadovať aj úroky
z omeškania v zmysle úverovej zmluvy a ručiteľ preberá záväzok ručenia aj za úroky z omeškania.
Ručiteľský záväzok prijíma ručiteľ na dobu neurčitú až do úplného vyrovnania pohľadávky banky z
úverovej zmluvy. Ručenie za splnenie záväzkov klienta voči záručnej banke v zmysle tohto vyhlásenia
o ručiteľskom záväzku prechádza aj na právnych nástupcov ručiteľa/dedičov ručiteľa. Ručiteľ podpisom

vyhlásenia o ručiteľskom záväzku vyhlásil, že bol pred jeho podpisom oboznámený s dohodou uzavretou
medzi bankou a NDF I.

8. Okresný súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalovaný 1/ požiadal o poskytnutie
štátnej pomoci vo forme odpustenia poplatku za záruku vo výške 1.912,50 eur , a to písomnou žiadosťou
zo dňa 28.12.2020. Žalobca listom z 10.05.2022 oznámil žalovanému 1/, že nesplnil podmienky nároku

pre odpustenie poplatku za záruku na celé obdobie splatnosti úveru, ktorý predstavuje výšku 1.912,50
eur a vyzval žalovaného 1/ na jeho úhradu. Uvedené nebolo stranami rozporované. V odôvodnení
rozsudku okresný súd poznamenal, že zo schémy pomoci vyplýva, že sa jedná o účelovú pomoc
vo forme poskytnutia účelového úveru, v rámci ktorej je poskytovateľovi úveru poskytnutá záruka zo
strany NDF I., ktorý prostredníctvom Dohody o záručnom nástroji žalobcu splnomocnil na uplatnenie

jeho pohľadávok v postavení spoločného a nerozdielneho veriteľa, s čím boli žalovaní oboznámení
a s čím súhlasili svojimi podpismi. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovi bolo poskytnuté plnenie zo
záruky v rozsahu 90%, v dôsledku čoho NDF I. ako poskytovateľovi záruky vznikol regresný nárok.
Zároveň v Dohode o záručnom nástroji SIH Antikorona záruka 2B ako záručný nástroj na podporu
naplnenia základnej úrovne potrieb likvidity štátnymi zdrojmi v súvislosti s nákazou Covid-19 zo dňa

13.07.2022, žalobca a NDF I. si vzájomne dohodli, že žalobca sa stal spoločným a nerozdielnym
veriteľom takého nároku voči žalovaným a je oprávnený domáhať sa toho nároku voči žalovaným
namiesto NDF I.. Uvedená dohoda bola s vedomím žalovaných, ktorí svojimi podpismi potvrdili, že s
dohodou sa oboznámili a že s tým súhlasia. Je nesporné, že iba žalobca podal žalobu voči žalovaným,
teda iba žalobca uplatnil regresný nárok, pričom postupoval v súlade s dohodu a uvedené nemohlo

byť pre žalovaných prekvapujúce vzhľadom na ich vedomosť o zmluvných dojednaniach dohody bez
námietok. Pokiaľ žalovaní namietali vecnú legitimáciu z dôvodu, že plnením zo záruky zanikla povinnosť
žalovaného 2/, okresný súd sa s týmto tvrdením nestotožnil, nakoľko NDF I. a žalobca si riadne dohodli
svoje práva a povinnosti, na základe čoho sa stali spoloční a nerozdielni veritelia a žalobca sa stal
oprávneným domáhať sa nároku voči dlžníkom, teda voči žalovanému 1/, ale aj voči žalovanému 2/,

ktorý sa zaviazal plniť záväzok žalovaného 1/ z úverovej zmluvy. Žalovaný 2/ je tak povinný plniť aj
napriek plneniu NDF I. a povinnosť žalovaného 2/ ako ručiteľa plnením zo záruky nezanikla. Okresný súd
nevyhodnotil Dohodu o záručnom nástroji SIH Antikorona záruka 2B ako neplatnú, pretože v obchodno-
záväzkových vzťahoch je daná zmluvná voľnosť a pri akceptovaní zásady „pacta sunt servanda“ žalobca
a NDF I. sú oprávnení spoločne, ale aj samostatne sa domáhať predmetného nároku voči žalovaným

a obaja žalovaní sú povinní plniť, pričom súhlasili so záväzkom v rámci úverovej zmluvy a vo vyhlásení
ručiteľského záväzku.

9. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti okresný súd skonštatoval, že je daná vecná legitimácia, a
to aj na strane žalobcu - aktívna a aj na strane žalovaných - pasívna. Zároveň okresný súd v odôvodnení

rozhodnutia skonštatoval, že medzi žalobcom a žalovaným 1/ vznikol obchodno-záväzkový vzťah na
základe uzatvorenej zmluvy o úvere a žalovaný 2/ sa zaviazal plniť ručiteľským vyhlásením, ktorý je
akcesorickým vzťahom k zmluve o úvere, a preto je ručiteľské vyhlásenie žalovaného 2/ obchodno-
záväzkový vzťah. Keďže sa žalovaný 1/ dostal do omeškania a porušil záväzky vyplývajúce z úverovej
zmluvy, žalobca správne postupoval, keď pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, čo oznámil

žalovaným a následne ich vyzval na úhradu žalovanej istiny. Žalovaný 1/ v úverovej zmluve vyhlásil, že
poskytnutie neodvolateľného a bezpodmienečného ručenia NDF I. berie na vedomie a súhlasí s ním.
Okresný súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca od NDF I. obdržal dňa
20.12.2022 plnenie zo záruky v celkovej výške 32.660,03 Eur, t.j. 90 % dlžnej istiny. Poskytnutím plnenia
zo záruky zo strany NDF I. žalobcovi vznikla v totožnom rozsahu pohľadávka NDF I. vo výške 32.660,03

Eurtitulomregresnéhonárokuvočižalovanému1/.Nazákladežiadostižalovaného1/došlokodpusteniu
poplatku za záruku k úveru vo výške 1.912,50 Eur. Keďže žalovaný 1/ nesplnil kritéria oprávnenosti
odpustenia poplatku za záruku, žalobca mu to oznámil a vyzval ho na úhradu odpusteného poplatku.
Vyhlásením predčasnej splatnosti úveru došlo k zosplatneniu úveru vrátane úrokov a poplatkov, t.j. aj kzosplatneniu odpusteného poplatku za záruku. Žalovaná suma 34.572,53 Eur pozostáva z regresného
nárokuvovýške32.660,03Euraodpustenéhopoplatkuzazárukuvovýške1.912,50Eur,atovsúladeso
zmluvnýmidojednaniami.Vzhľadomktomu,žežalobcasiuplatnilnárokvočižalovanému1/akodlžníkovi

a voči žalovanému 2/ ako ručiteľovi, v zmysle platných právnych predpisov bolo nutné sa vysporiadať
aj so spôsobom, akým sú žalovaní 1/ a 2/ povinní žalobcovi plniť. Keďže ide o vzťah medzi dlžníkom
a ručiteľom voči žalobcovi ako veriteľovi, tak okresný súd rozhodol, že plnením jedného zo žalovaných
zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného.

10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd podľa pomeru úspechu v konaní tak, že
žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

11. Súd prvej inštancie vydal dňa 04.10.2023 opravné uznesenie, ktorým opravil označenie právneho
zástupcu žalovaného 2/ v záhlaví rozsudku.

12. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 2/ podľa § 365
ods. 1 písm. d) a h) Civilného sporového poriadku. Žalovaný 2/ v podanom odvolaní uviedol, že
v konaní absentuje aktívna vecná legitimácia žalobcu a pasívna vecná legitimácia žalovaného 2/.
Dohoda o záručnom nástroji uzavretá medzi žalobcom a NDF I., a to v časti, že pôvodný veriteľ

zostane po úhrade záväzku zo strany ručiteľa NDF I. aj naďalej s týmto ručiteľom „spoločným
a nerozdielnym veriteľom“ dokonca s tým, že po splnení záväzku môže ručiteľ svoje práva uplatňovať
iba prostredníctvom pôvodného veriteľa, je absolútne neplatná pre rozpor s kogentnými ustanoveniami
Obchodného zákonníka, ako aj pre rozpor so samotným zmyslom a inštitútom ručenia. Z uvedených
dôvodov žalobca nie je aktívne vecne legitimovanou osobou v konaní. Pretože žalovaný 2/ voči NDF

I. žiadne ručiteľské vyhlásenie nerealizoval, nemôže ručiť za záväzok uhradený ním. Záväzok voči
žalovanému 2/ z titulu ručenia neexistuje, pretože bol uhradený iným ručiteľom ( NDF I. ), a teda
ako akcesorický záväzok zanikol spolu s hlavným záväzkom. Okresný súd aj napriek uvedenému
žalobe proti žalovanému 2/ vyhovel. Pokiaľ súd prvej inštancie v bode 43. odôvodnenia napadnutého
rozsudku uvádza, že NDF I. nie je ručiteľom podľa § 303 Obchodného zákonníka, tak sám okresný

súd na viacerých miestach predmetnú skutočnosť rozporuje, keď uvádza v bodoch 21. a 22. rozsudku,
že podľa úverovej zmluvy ručiteľ poskytne neodvolateľné a bezpodmienečné ručenie podľa § 303
a nasledovných ustanovení Obchodného zákonníka v prospech banky za peňažný záväzok klienta.
Odkaz na § 303 a nasledovné ustanovenia Obchodného zákonníka okresný súd uvádza aj v bode 29.
rozsudku. Napriek uvedenému okresný súd v odôvodnení rozsudku uvádza, že nejde o ručenie podľa

§ 303 Obchodného zákonníka ale o ( záruku ). Okresný súd neuviedol o akú záruku by sa malo jednať.
Okresný súd nesprávne vyhodnotil platnosť dojednania v Dohode o záručnom nástroji a nesprávne
vyhodnotil existenciu ručenia napriek zániku hlavného záväzku. Pokiaľ okresný súd uviedol, že žalobca
má údajne byť s ručiteľom NDF I. aj po úhrade záväzku zo strany NDF I. spoločným a nerozdielnym
veriteľom, toto je celkom nesprávne a nenachádza oporu v platnom práve. Z článku III. písm. a) Dohody

ozáručnomnástrojivyplýva,žeplneniezostranyNDFI.bolotitulomručeniapodľa§303anasledovných
ustanoveníObchodnéhozákonníka.Pokiaľvčlánku13písm.a)ačlánku14písm.a)Dohodyozáručnom
nástroji malo byť medzi žalobcom a NDF I. dohodnuté, že po zaplatení pohľadávky zo strany ručiteľa
NDF I. v prospech veriteľa aj napriek tomu bude môcť pôvodný veriteľ vo vlastnom mene a na vlastný
účet pohľadávku už označenú ako regresný nárok ďalej vymáhať, je to v príkrom rozpore s účelom

a zmyslom inštitútu ručenia. Žalobcovi, ako pôvodnému veriteľovi nárok v zaplatenej časti zanikol
a nedošlo k uzatvoreniu žiadneho platného úkonu, ktorý by umožňoval žalobcovi vo vlastnom mene
a na svoj účet vymáhať zaniknutú pohľadávku. Navyše, v tomto smere ani nedošlo k prípadnému
postúpeniu regresného nároku ( novej pohľadávky ) inému veriteľovi, pre ktoré sa vyžaduje postúpenie
platnej pohľadávky, nedošlo teda k zmene v osobe veriteľa z osoby NDF I. na inú osobu. Žalobcovi,

ako pôvodnému veriteľovi, žalovaný nárok zanikol z dôvodu jeho úhrady zo strany NDF I. ako ručiteľa
( zánik záväzku splnením ) a dojednanie, že aj napriek takejto úhrade ručiteľa zostáva žalobca ( pôvodný
veriteľ ) aj naďalej veriteľom dlžníka ( žalovaného 1/ ) je v rozpore s účelom a zmyslom inštitútu ručenia.
S poukazom na kogentné ustanovenie § 308 Obchodného zákonníka, práva veriteľa voči dlžníkovi
nadobúda ručiteľ a s poukazom na § 311 Obchodného zákonníka ručenie zaniká zánikom záväzku, ktorý

ručenie zabezpečuje, a preto je zmluvné ustanovenie hovoriace inak neplatné, s poukazom na § 1 ods.
2 Obchodného zákonníka v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že jeho obsah a účel je
v rozpore so zákonom a zákon v kogentných ustanoveniach obchádza. Účelom úhrady ručiteľa je totiž
zánik hlavného záväzku a vznik nového záväzku ručiteľa už ako veriteľa voči dlžníkovi iným titulom.Vtomtoprípadevšakveriteľzostalpôvodný (Slovenskázáručnáarozvojovábanka,a.s.),ateda
de facto aj záväzok zostal pôvodný. Úhrada zo strany ručiteľa, pri právnom posúdení veci okresným
súdom, potom nemala žiadny právny zmysel. Navyše, podľa článku 14 písm. b) Dohody o záručnom

nástroji je NDF I. ako ručiteľ pozbavený svojho práva uplatňovať pohľadávku a disponovať s ňou, keďže
tentočlánokvpodstatnejčastiznietak,žeručiteľmôževykonávaťvšetkysvojeprávaauplatňovaťvšetky
svoje pohľadávky ručiteľa voči príslušnému podniku výlučne prostredníctvom veriteľa, s výnimkou, ak
by veriteľ na základe inštrukcie ručiteľa oznámil príslušnému podniku niečo iné. Takéto pozbavenie práv
ručiteľa je rovnako v rozpore s kogentným ustanovením § 308 Obchodného zákonníka.

13. V podanom odvolaní žalovaný 2/ tiež uviedol, že ručiteľské vyhlásenie je nevyhnutné v zmysle §
303 Obchodného zákonníka adresovať veriteľovi. S poukazom na to, že žalobca nemôže byť spoločným
a nerozdielnym veriteľom ohľadom regresného nároku ručiteľa NDF I., takéto vyhlásenie nebolo
adresované NDF I. ako osobe, ktorej mal regresný nárok podľa § 308 Obchodného zákonníka ako
pôvodnému ručiteľovi vzniknúť, a preto naň nie je možné prihliadať. Inak povedané, pokiaľ mal žalovaný

1/ dvoch ručiteľov za svoj záväzok, a to NDF I. a žalovaného 2/, pričom žalovaný 2/ voči NDF I.
nevyhlásil, že v prípade, ak NDF I. uhradí záväzok za žalovaného 1/, žalovaný 2/ ručí za uhradenie
regresného nároku, nemôže ručenie za regresný záväzok platne vzniknúť. Akékoľvek vyhlásenie
smerujúce k pôvodnému veriteľovi (žalobcovi) je preto irelevantné a rovnako je irelevantná akákoľvek
vedomosť o vzťahu medzi žalobcom a NDF I. Ak hlavný záväzok zanikol plnením zo strany NDF I., NDF

I. sa daným momentom stal veriteľom a jemu bolo potrebné adresovať vyhlásenie o ručení. Ručenie
je akcesorickým záväzkom, ktorý spolu so zánikom hlavného záväzku zaniká. Inak povedané, záväzok
žalovaného 2/ ako ručiteľa zanikol podľa kogentného ustanovenia § 311 Obchodného zákonníka a NDF
I. vznikol proti žalovanému 1/ záväzok z celkom iného titulu. K takémuto záväzku sa však nemôže
vzťahovať ručiteľské vyhlásenie žalovaného 2/ voči pôvodnému veriteľovi (žalobcovi) ako celkom inej

osobe. Pôvodný veriteľ sa teda nemôže domáhať splnenia záväzku z pôvodného ručenia, keďže sa
titul celkom zmenil. Okresný súd v zásade uzavrel, že veriteľ sa pri existencii viacerých ručiteľov môže
s jedným z nich dohodnúť tak, že hoc uhradí pohľadávku za dlžníka, aj naďalej ju bude môcť vymáhať
voči iným ručiteľom. Okresný súd však opomenul, že žalovaný 2/ sa s iným ručiteľom takto nedohodol,
žiadne vyhlásenie mu neadresoval, pričom veriteľ a iný ručiteľ takto nesmú zakladať práva a povinnosti.

Po zaplatení záväzku NDF I. banka stratila voči druhému ručiteľovi (žalovanému 2/) aktívnu legitimáciu,
pretože ručenie žalovaného 2/ zaniklo spolu so zánikom hlavného záväzku, a keďže žalovaný 2/
vyhlásenie voči NDF I. nikdy neurobil, je žaloba voči žalovanému 2/ celkom nelegitímna. Okresný súd
tak nesprávne právne posúdil, že ručiteľské vyhlásenie nemuselo byť zo strany žalovaného 2/, napriek
zmene titulu pohľadávky, adresované voči NDF I., ale postačovalo pôvodné vyhlásenie voči pôvodnému

veriteľovi, čo je s poukazom na § 311 v spojení s § 303 Obchodného zákonníka nesprávne. Okresný
súd sa s argumentami žalovaného 2/, hoc boli prezentované počas konania pred súdom prvej inštancie,
dostatočne nevysporiadal, čím založil aj vadu nedostatočného odôvodnenia súdneho rozhodnutia podľa
§ 365 ods. 1 písm. b) CSP. Pokiaľ okresný súd priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie odpusteného
poplatkuzazáruku,anivtomtoprípadenebolžalobcaaktívnelegitimovaný,pretožeodpusteniepoplatku

za záruku podľa bodu 8.1. Dohody o záručnom nástroji poskytuje NDF I. ako ručiteľ priamo podniku,
a teda žalovanému podnikateľovi. Aj z článku X. bodu 10.1. úverovej zmluvy vyplýva, že ide o odpustenie
zaplatenia poplatku za záruku klientovi zo strany ručiteľa. Z uvedených dôvodov ide o nárok NDF I., nie
o nárok žalobcu. Aj v tejto časti okresný súd vec nesprávne právne posúdil. Žalovaný 2/ navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil v I. výroku tak, že žalobu proti žalovanému 2/ v celom

rozsahu zamietne a v II. výroku tak, že žalovanému 2/ proti žalobcovi prizná nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. Zároveň žiadal priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

14.Žalobcavovyjadreníkodvolaniužalovaného2/uviedol,žesavcelomrozsahustotožňujesobsahom

napadnutého rozsudku a jeho odôvodnením. Žalovaný 2/ v podanom odvolaní uvádza výlučne tvrdenia,
ktoré už ním boli prezentované v priebehu súdneho konania. Žalobca vo vyjadrení poukázal na §
1, § 25a ods. 1, 2 a 5 Zákona č. 67/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej
oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších
predpisov. Na základe výzvy poskytovateľa pomoci National Development Fund I., s.r.o., ako fondu

spravovaného spoločnosťou Slovak Investment Holding, a.s., ktorá je akciovou spoločnosťou v 100 %
vlastníctve žalobcu pre finančné inštitúcie na vyjadrenie záujmu o zapojenie sa do finančného nástroja
„ SIH-antikorona záruka č. 2 “, žalobca prejavil záujem o zapojenie sa do predmetného finančného
nástroja a dňa 13.7.2020 uzavrel s NDF I. Dohodu o záručnom nástroji SIH ANTICORONA č. 2Bv znení jej neskorších dodatkov s príslušnými záväznými zmluvnými ustanoveniami pre obe zmluvné
strany ( v ďalšom texte len „ Dohoda o záručnom nástroji “ ). Žalovanému 1/ boli na základe jeho
žiadosti o poskytnutie úveru poskytnuté finančné prostriedky z Európskych štrukturálnych a investičných

fondov v zmysle Schémy štátnej pomoci, podľa ktorej sú tieto poskytované prostredníctvom určeného
poskytovateľa štátnej pomoci, a to prostredníctvom NDF I. Podľa článku 2 Dohody o záručnom nástroji,
účelom tejto dohody je poskytnutie záruky v prospech veriteľa zo strany ručiteľa s cieľom pokryť
čiastočné úverového riziko veriteľa týkajúce sa portfólia. Účelom poskytnutia záruky v prospech veriteľa
je zmierniť dopady vyhlásenia mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu v súvislosti s pandémiou

COVID-19 na území Slovenskej republiky na likviditu a hospodársku situáciu podnikov, aby sa
tieto mohli spamätať zo situácie a napomôcť podnikom preklenúť nepriaznivé obdobie spôsobené
pandémiouCOVID-19zaúčelomudržaniazamestnanosti,urýchlenepodporiťfinančnúkondíciu,likviditu
a peňažný tok podnikov a zamestnancov, zabrániť kolapsu podnikateľského prostredia a zachovať
strategické a kritické procesy nutné pre zvládnutie šírenia choroby COVID-19 so zachovaním stability
a minimalizácie paniky a odstrániť tak prostredníctvom činnosti veriteľa konkrétne a jasne určené

medzery na trhu. Veriteľ je povinný pri plnení tejto dohody postupovať v záujme ručiteľa. Podľa
ustanovenia článku 3 písm. a) Dohody o záručnom nástroji NDF I. ako ručiteľ v súlade s ustanoveniami
§ 25a Lex korona poskytol žalobcovi (t.j. veriteľovi) záruku na pokrytie časti úverového rizika
žalobcu týkajúceho sa úveru poskytnutého žalovanému 1/ (t.j. ako dlžníkovi veriteľa alebo aj ako
oprávnenému podniku) za podmienok uvedených v Dohode o záručnom nástroji. NDF I. poskytol

v súlade s ustanovením § 25a ods. 2 Lex korona finančnú pomoc vo forme záruky za úver poskytnutý
bankou, t.j. žalobcom. Lex korona označuje finančnú pomoc v predmetnej forme pojmom „záruka“,
avšak zároveň ustanovuje, že na záruku za úver poskytnutý bankou sa vzťahujú ustanovenia § 303
až 312 Obchodného zákonníka a ustanovenia osobitného predpisu. Podľa článku 13 písm. a) Dohody
o záručnom nástroji je veriteľ povinný riadne vymáhať svoje pohľadávky voči NSP vyplývajúce z alebo

súvisiace s úvermi, vrátane pohľadávok ručiteľa, ku ktorým je spoločným a nerozdielnym veriteľom
spolu s ručiteľom podľa článku 14, v súlade so svojimi internými smernicami a postupmi a na žiadny
úkon pri takomto vymáhaní nie je potrebný súhlas ručiteľa a ak by potrebný bol, je uzavretím tejto
dohody udelený. Žalobca poukázal na článok 13 písm. b) Dohody o záručnom nástroji, podľa ktorého
nároky ručiteľa na vymožené čiastky majú rovnaké postavenie ako nároky veriteľa s ohľadom na

akékoľvek vymožené čiastky. Žalobca ďalej poukázal na ustanovenie článku 14 písm. a) až d) Dohody
o záručnom nástroji, podľa ktorého veriteľ a ručiteľ sa dohodli (so súhlasom udeleným príslušným
podnikom v príslušnej zmluve o úvere medzi veriteľom a týmto podnikom), že pre účely uplatňovania
a výkonu každého práva z každej zábezpeky je veriteľ spoločným a nerozdielnym veriteľom (spolu
s ručiteľom) každej peňažnej pohľadávky ručiteľa voči príslušnému podniku na zaplatenie regresného

nároku voči tomuto podniku a vrátenia odpusteného poplatku za záruku, a že veriteľ má svoje vlastné
a nezávislé právo žiadať príslušný podnik o plnenie pohľadávok ručiteľa v čase ich splatnosti. Každé
splnenie akejkoľvek pohľadávky ručiteľa veriteľovi splní v tom istom rozsahu zodpovedajúcu pohľadávku
ručiteľa voči podniku a naopak. Ručiteľ môže vykonávať všetky svoje práva a uplatňovať všetky
svoje pohľadávky ručiteľa voči príslušnému podniku, ktoré by mohli akýmkoľvek spôsobom ohroziť

existenciu alebo vykonateľnosť zábezpeky za podnik (vrátane uplatnenia a vymáhania akejkoľvek
pohľadávky ručiteľa) výlučne prostredníctvom veriteľa, s výnimkou, ak by veriteľ na základe inštrukcie
ručiteľa oznámil príslušnému podniku niečo iné. Momentom splnenia záväzku ručiteľom dochádza
v dôsledku zákonnej cesie upravenej v predmetnom ustanovení Obchodného zákonníka k zásadnej
zmene postavenia ručiteľa. Ručiteľ nadobúda voči dlžníkovi (a analogicky aj voči ručiteľovi dlžníka)

práva veriteľa a dochádza k zániku jeho záväzku k pôvodnému veriteľovi. V literatúre sa tento dôsledok
splnenia ručiteľského záväzku ručiteľom označuje pojmom subrogácia, ktorá znamená vstup ručiteľa do
práv a právneho postavenia veriteľa vo vzťahu k hlavnému dlžníkovi. Záväzok žalovaného 2/ ako ručiteľa
sa nijakým spôsobom nemení, mení sa iba osoba veriteľa, ktorej pohľadávku ručiteľ svojím ručením
zabezpečuje. Nemôže tak byť pravdou tvrdenie žalovaného 2/, že okamihom splnenia záväzku NDF I.

za žalovaného 1/ došlo k zmene titulu záväzku. Záväzok žalovaného 2/ od počiatku predstavoval ručenie
za zaplatenie regresného nároku NDF I. a ručenie za zaplatenie odpusteného poplatku za záruku –
samotný titul záväzku sa tak v žiadnom prípade nezmenil. V nadväznosti na uvedené sa tak dňom prijatia
platby zo strany NDF I. na strane žalobcu (t. j. dňom 22.12.2022 ako momentom splnenia) stal NDF
I. novým veriteľom žalovaného 1/ a zároveň sa v zmysle uzatvorenej Dohody o záručnom nástroji stal

spoločným a nerozdielnym veriteľom predmetnej pohľadávky aj žalobca. V danom prípade bolo jasne
a zreteľne zmluvne dohodnuté v článku 14. Dohody o záručnom nástroji, že pre účely zriadenia, ochrany,
uplatňovania a výkonu každého práva z každej zábezpeky zriadenej alebo poskytnutej v súvislosti
s príslušným úverom, je veriteľ (t.j. žalobca) spoločným a nerozdielnym veriteľom spolu s ručiteľom (t. j.NDF I.) každej peňažnej pohľadávky ručiteľa voči príslušnému podniku na zaplatenie regresného nároku
voči tomuto podniku a vrátania odpusteného poplatku za záruku. Žalobca však nevymáha zaniknutú
pohľadávku vo vlastnom mene a na vlastný účet ako mylne a zmätočne uvádza žalovaný 2/ vo svojom

odvolaní. Žalobca vymáha pohľadávky NDF I. v postavení spoločného a nerozdielneho veriteľa tak,
ako je ustanovené v Dohode o záručnom nástroji, v úverovej zmluve a vo vyhlásení o ručiteľskom
záväzku. Žalobca neinkasuje vymožené čiastky na vlastný účet a tieto si neponecháva, ale v zmysle
článku 13 písm. c) a nasledovných ustanovení Dohody o záručnom nástroji žalobca vymožené čiastky
uhrádza NDF I. tak, ako je v nej dohodnuté. Žalobca je povinný uhradiť akúkoľvek príslušnú čiastku

NDF I. do troch mesiacov po skončení každého kalendárneho štvrťroka, v ktorom sú čiastky vymožené
alebo prijaté žalobcom. NDF I. nebol v žiadnom prípade pozbavený svojho práva uplatniť si svoje
pohľadávky a vymáhať ich vo svojom vlastnom mene v prípade, ak má NDF I. záujem realizovať
vymáhanie pohľadávok vo vlastnom mene a na vlastný účet, nič mu v tom nebráni, pretože žalobcovi
oznámi, že preberá ich vymáhanie. Žalobca a NDF I. sa v Dohode o záručnom nástroji dohodli, že
žalobca je spoločným a nerozdielnym veriteľom každej peňažnej pohľadávky NDF I. voči príslušnému

dlžníkovi na zaplatenie regresného nároku a vrátenia odpusteného poplatku za záruku. Žalovaný 1/
podpisom úverovej zmluvy vyhlásil, že sa pred jej uzatvorením oboznámil s obsahom a podmienkami
Dohody o záručnom nástroji, a teda s dohodou žalobcu a NDF I. o postavení žalobcu ako spoločného
a nerozdielneho veriteľa s NDF I. a vyslovil súhlas. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na znenie
vyhláseniaoručiteľskomzáväzku,ktoréhopodpisomžalovaný2/vyhlásil,žeboloboznámenýsoznením

Dohody o záručnom nástroji uzatvorenej medzi žalobcom a NDF I. . Žalovaní si tak boli riadne vedomí
postavenia žalobcu ako spoločného a nerozdielneho veriteľa pohľadávky z titulu regresného nároku
NDF I. a z titulu nároku na zaplatenie odpusteného poplatku za záruku, toto brali na vedomie a súhlasili
s tým. Na základe vyhlásenia o ručiteľskom záväzku žalovaný 2/ v súlade s § 303 a nasledovných
ustanovení Obchodného zákonníka prebral ručenie za včasné a úplné zaplatenie všetkých budúcich

pohľadávok žalobcu voči žalovanému 1/, na zaplatenie regresného nároku a vrátenie odpusteného
poplatku za záruku podľa článku 8.2. dohody, ktoré vzniknú okamihom splnenia záväzku NDF I. za
žalovaného 1/ v zmysle ustanovenia § 308 Obchodného zákonníka a/alebo ktoré vzniknú okamihom
nesplnenia kritérií oprávnenosti odpustenia poplatku za záruku žalovaným 1/ v dohodnutej lehote
ako povinnosť vrátiť odpustený poplatok za záruku podľa ustanovenia 8.2. dohody, v prípade, ak

žalovaný 1/ neuhradí žalobcovi svoj splatný záväzok podľa úverovej zmluvy ani v dodatočnej lehote.
Nemôže tak byť pravdou tvrdenie, že žalovaný 2/ nevyhlásil svoj ručiteľský záväzok za zaplatenie
regresného nároku a odpusteného poplatku za záruku oprávnenému veriteľovi, pretože žalobca je
v súlade s Dohodou o záručnom nástroji a úverovou zmluvou spoločným a nerozdielnym veriteľom
s NDF I. a ručiteľské vyhlásenie mu bolo riadne adresované. Žalovaný 2/ bol uzrozumený so znením

vyhlásenia o ručiteľskom záväzku, ktorý jednostranne adresoval žalobcovi. Žalovaný 2/ ako ručiteľ
prevzal na seba ručenie aj za zaplatenie všetkých budúcich pohľadávok, ktoré vzniknú okamihom
splnenia záväzku NDF I. za žalovaného 1/ a okamihom nesplnenia kritérií oprávnenosti odpustenia
poplatku za záruku žalovaným 1/. Je nespochybniteľné, že žalobca je aktívne legitimovaným subjektom
v predmetnom konaní, t. j. je spoločným a nerozdielnym veriteľom spolu s NDF I., ktorý má voči

žalovaným pohľadávku z titulu regresného nároku a z titulu odpusteného poplatku za záruku, s čím
žalovaní súhlasili. Zo samotnej podstaty schémy pomoci vyplýva, že sa jedná o účelovú pomoc vo
forme poskytnutia účelového úveru, v rámci ktorej je poskytovateľovi úveru poskytnutá záruka zo strany
NDF I., ktorý prostredníctvom Dohody o záručnom nástroji žalobcu splnomocnil na uplatnenie jeho
pohľadávok v postavení spoločného a nerozdielneho veriteľa, s čím boli žalovaní oboznámení a s čím

podpisom úverovej zmluvy a vyhlásenia o ručiteľskom záväzku vyjadrili súhlas. Iniciatíva k získaniu
úveru tak smerovala od osoby žalovaného 2/, pričom mu ako spoločníkovi patril 100 % obchodný podiel
v obchodnej spoločnosti žalovaného 1/ a žalovaný 2/ ako konateľ tejto spoločnosti túto spoločnosť
aj riadil a teda aj pri vyhlásení o ručiteľskom záväzku konal v záujme realizácie samotnej úverovej
zmluvy, sledujúc záujmy obchodnej spoločnosti. Žalovaný 2/ sa teraz všemocne a v rozpore so zásadou

dobrých mravov usiluje o to, aby nebol osobne zaviazaný na úhradu záväzkov žalovaného 1/, ktoré
v jeho mene sám osobne prevzal. Žiadosť o poskytnutie úveru bola podaná dňa 24.11.2020 a úverová
zmluva a vyhlásenie o ručiteľskom záväzku boli podpísané dňa 22.01.2021, t. j. o takmer dva kalendárne
mesiace neskôr. Žalovaný počas tohto obdobia ani raz nevyjadrili žiaden nesúhlas so znením Dohody
o záručnom nástroji, ako ani s mechanizmom samotného úveru. Podpisom úverovej zmluvy a vyhlásenia

o ručiteľskom záväzku vyjadrili súhlas so znením Dohody o záručnom nástroji, ako aj s postavením
žalobcu, ako spoločného a nerozdielneho veriteľa. Žalovaný 2/ výslovne prebral ručenie za včasné
aúplnézaplatenievšetkýchbudúcichpohľadávokžalobcuvočižalovanému1/,nazaplatenieregresného
nároku a vrátenie odpusteného poplatku za záruku podľa článku 8.2. Dohody, ktoré vzniknú okamihomsplnenia záväzku NDF I. za žalovaného 1/ podľa ustanovenia § 308 Obchodného zákonníka, alebo
ktoré vzniknú okamihom nesplnenia kritérií oprávnenosti odpustenia poplatku za záruku žalovaným 1/
v dohodnutej lehote. Žalobca odvolaciemu súdu navrhol, aby odvolanie žalovaného 2/ v celom rozsahu

zamietol ako nedôvodné.

15. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu uviedol, že súd prvej inštancie v bode 43.
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedol, že NDF. I. nie je ručiteľom podľa § 303 Obchodného
zákonníka,ktoráargumentáciabolavodvolanínamietanáakonesprávna.Zvyjadreniažalobcužalovaný

2/ zisťuje, že odvolacia argumentácia po právnej stránke nebola úplná, keďže priamo z § 25a ods.
5 zákona č. 67/2020 Z.z. vyplýva, že na záruku za úver poskytnutý bankou sa vzťahujú ustanovenia
§ 303 až § 312 Obchodného zákonníka a ustanovenia osobitného predpisu. Vzhľadom na uvedené,
spočíva vada nesprávneho právneho posúdenia súdom prvej inštancie aj v tom, že neaplikoval § 25a
ods. 5 lex korona. Ak by súd prvej inštancie § 25a ods. 5 lex korona v spojení s § 303 a nasledovných
ustanovení Obchodného zákonníka aplikoval, nemohol by dospieť k záveru, že nejde o ručenie podľa

Obchodného zákonníka, ale musel by dospieť k záveru, že u NDF I. ide o ručenie podľa § 303
a nasledovných ustanovení Obchodného zákonníka, preto žalobca nemohol zostať z NDF I. spoločným
a nerozdielnym veriteľom, keďže, ako správne uvádza žalobca v jeho vyjadrení, došlo k zániku záväzku
voči pôvodnému veriteľovi, a preto dohoda, ktorá ponecháva napriek úhrade dlhu zo strany ručiteľa,
pôvodnému veriteľovi i naďalej postavenie veriteľa, je neplatná pre rozpor so zákonom. Záväzok voči

pôvodnému veriteľovi plnením jedného z ručiteľov zanikol a ručiteľ, ktorý záväzok splnil nenadobudol
postavenie veriteľa voči ďalšiemu z ručiteľov, keďže tento ďalší ručiteľ nikdy neadresoval prvému
z ručiteľov vyhlásenie, ktorým by sa zaviazal plniť záväzok aj voči nemu. Žalobca zároveň uvádza, že
vymáha pohľadávky NDF I. v postavení spoločného a nerozdielneho veriteľa, ako aj to, že žalovaný 2/
sa usiluje navodiť klamlivý dojem, že žalobca vymáha údajne zaniknutú pohľadávku vo vlastnom mene

a na svoj vlastný účet. Žalobca neinkasuje vymožené čiastky na vlastný účet a tieto si neponecháva,
ale v zmysle článku 13 písm. c) a nasledovných ustanovení Dohody o záručnom nástroji, vymožené
čiastky uhrádza NDF I. tak, ako je dohodnuté. Z uvádzaného vyplýva, že žalobca si v žiadnom prípade
neponecháva vymožené a prijaté platby, ale naopak tieto pravidelne poukazuje NDF I. Uvedeným
vyjadrením žalobca potvrdzuje, že vymáha pohľadávku inej osoby. Ak bolo však úmyslom žalobcu

vymáhať pohľadávku za iného, mal predložiť plnomocenstvo a žalobcom mal byť NDF I., teda žalobca
vlastným vyjadrením potvrdzuje absenciu svojej aktívnej legitimácie. Žalovaný 2/ nikdy nedal súhlas
s akýmkoľvek ručením za záväzok spoločnosti aj inému ručiteľovi, nikdy žiadne vyhlásenie voči NDF
I. neurobil, teda nevyhlásil, že uspokojí NDF I., ak ho neuspokojí spoločnosť. Žalovaný 2/ ručiteľské
vyhlásenie adresoval výlučne banke a pokiaľ záväzok spoločnosti voči banke zanikol tým, že NDF I.

plnil titulom ručenia, ručiteľský záväzok žalovaného 2/, ktorého plnenia sa domáha banka, neexistuje.
Na zaplatenie zvyšnej časti úveru nekrytej ručením NDF I. bol žalovaný 2/ z titulu ručenia už
zaviazaný rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/38/2023-138 zo dňa 08.09.2023, právoplatným
dňa 31.10.2023, pričom v danom konaní mala banka aktívnu legitimáciu, pretože sa domáhala voči
žalovanému 2/ plnenia, ktoré nebolo kryté ručením NDF I., ale ručením žalovaného 2/ voči banke. Pokiaľ

žalobca odkazuje na dobré mravy, tak účelom štátnej pomoci bolo práve to, že ak sa niečo stane,
štát uhradí za podnik 90 % úveru a žalovaný 2/, ako fyzická osoba ručí banke iba vo zvyšku. V tom
čase bola deklarovaná pomoc podnikateľom. Z vyjadrení banky však vyplýva, že štát zaplatil banke
a banka naďalej dlh vymáha od ručiteľov - fyzických osôb. Práve banka koná v rozpore s dobrými mravmi
a rovnako v rozpore s dobrými mravmi by konala štátna spoločnosť NDF I., ak by poskytnutú pomoc

žiadala naspäť od fyzických osôb ručiteľov, ktorí dokonca neurobili ručiteľské vyhlásenie voči NDF I.
Ak by mala byť banka aktívne legitimovaná na podanie žaloby, mala podať žalobu voči žalovanému
2/ v čase, keď NDF I. ako ručiteľ pohľadávku ešte nezaplatil. Ak ju však zaplatil, stratila banka voči
žalovanému 2/ ako druhému ručiteľovi aktívnu legitimáciu, pretože ručenie žalovaného 2/ zaniklo spolu
so zánikom záväzku voči banke a NDF I. nadobudol postavenie veriteľa výlučne voči spoločnosti.

16. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného 2/ uviedol, že poukazuje na článok 14 písm. a) až d)
Dohody o záručnom nástroji, podľa ktorého sa veriteľ a ručiteľ dohodli so súhlasom udeleným príslušným
podnikom v príslušnej zmluve o úvere medzi veriteľom a týmto podnikom, že pre účely zriadenia,
ochrany, uplatňovania a výkonu každého práva z každej zábezpeky zriadenej alebo poskytnutej

v súvislosti s príslušným úverom, je veriteľ spoločným a nerozdielnym veriteľom (spolu s ručiteľom)
každej peňažnej pohľadávky ručiteľa voči príslušnému podniku na zaplatenie regresného nároku
voči tomuto podniku a vrátenia odpustenia poplatku za záruku podľa článku 8.2 (vrátane odpustenia
poplatku za záruku) v súvislosti s týmto úverom, a že veriteľ má svoje vlastné a nezávislé právožiadať príslušný podnik o plnenie pohľadávok ručiteľa v čase ich splatnosti. Každé splnenie akejkoľvek
pohľadávky ručiteľa veriteľovi splní v tom istom rozsahu zodpovedajúcu pohľadávku ručiteľa voči
podniku a naopak. Ručiteľ môže vykonávať všetky svoje práva a uplatňovať všetky svoje pohľadávky

ručiteľa voči príslušnému podniku, ktoré by mohli akýmkoľvek spôsobom ohroziť exekúciu alebo
vykonateľnosť zábezpeky za podnik (vrátane uplatnenia a vymáhania akejkoľvek pohľadávky ručiteľa)
výlučne prostredníctvom veriteľa, s výnimkou, ak by veriteľ na základe inštrukcie ručiteľa oznámil
príslušnému podniku niečo iné. Žalobca opätovne poukázal na to, že v súlade s článkom 14 Dohody
o záručnom nástroji žalovaný 1/ výslovne súhlasil s postavením žalobcu a NDF I. ako spoločného

anerozdielnehoveriteľaatokonkrétnevbode7.3.a7.4. úverovejzmluvy.ŽalobcaaNDFI.savDohode
o záručnom nástroji dohodli, že žalobca je spoločným a nerozdielnym veriteľom každej peňažnej
pohľadávky NDF I. voči príslušnému dlžníkovi na zaplatenie regresného nároku a vrátanie odpusteného
poplatku zo záruku. Žalovaný 1/ podpisom úverovej zmluvy vyhlásil, že sa pred jej uzatvorením
oboznámil s obsahom a podmienkami dohody o záručnom nástroji, a teda s dohodou žalobcu a NDF
I. o postavení žalobcu ako spoločného a nerozdielneho veriteľa s NDF I. súhlasil. Žalobca zároveň

poukázal na znenie vyhlásenia o ručiteľskom záväzku, ktorého podpisom žalovaný 2/ vyhlásil, že pred
jeho podpisom bol oboznámený so znením Dohody o záručnom nástroji uzavretej medzi žalobcom
a NDF I., pričom v samotnom vyhlásení o ručiteľskom záväzku je uvedené, že banka je v postavení
spoločného a nerozdielneho veriteľa, čo vyplýva banke z článku 14. Dohody, v ktorom sa banka a NDF
I. dohodli na tom, že banka sa stáva spoločným a nerozdielnym veriteľom každej peňažnej pohľadávky

na zaplatenie regresného nároku voči klientovi a nároku na vrátenie odpusteného poplatku zo záruky
vsúvislostisúverovouzmluvou,sčímklientudelilsúhlasvčlánkuVII.bod7.2.úverovejzmluvy.Žalovaní
si tak boli riadne vedomí postavenia žalobcu ako spoločného a nerozdielneho veriteľa pohľadávky z titulu
regresného nároku NDF I. a z titulu nároku na zaplatenie odpusteného poplatku za záruku, toto brali na
vedomie a súhlasili s tým. Žalobca ďalej poukázal na znenie úverovej zmluvy, v ktorej článku I. bode 1.2.

je upravené, že poskytovaný úver je podporený zo štátnych zdrojov podľa schémy pomoci na podporu
naplnenia základnej úrovne potrieb likvidity so štátnymi zdrojmi v súvislosti s nákazou COVID-19 SIH č.
SA57484(2020/N)uverejnenejvObchodnomvestníkuč.121/2020dňa25.06.2020vzneníDodatkuč.1
uverejnenomvObchodnomvestníkuč.245/2020dňa21.12.2020vaktuálnomznení.Právnymzákladom
schémy pomoci je samotný zákon lex korona, pričom sa pomoc poskytuje ako záruka a odpustenie

záručného poplatku podľa príslušných ustanovení zákona lex korona. V dohode o záručnom nástroji je
opakovaneupravené,žeštátnapomocposkytovanánazákladeDohody ozáručnomnástrojijezaložená
schémou pomoci a schéma pomoci, resp. jej ustanovenia a podstata je preklopená do jednotlivých
ustanovení Dohody o záručnom nástroji. Podľa článku 3 písm. a) Dohody o záručnom nástroji ručiteľ
v súlade s § 25a ods. 2 písm. a) lex korona poskytne neodvolateľné a bezpodmienečné ručenie podľa

§ 303 a nasledovných ustanovení Obchodného zákonníka v prospech veriteľa za peňažný záväzok
každého príslušného podniku na splatenie istiny každého krytého úveru a to na prvú výzvu a za
podmienok a v súlade s ustanoveniami Dohody. V ustanovení článku I. v bode 1.3. úverovej zmluvy
žalovaný 1/ ako klient vyhlásil, že je oboznámený s obsahom Dohody o záručnom nástroji uzavretej
medzi žalobcom a NDF I. a s obsahom schémy pomoci, ktoré sú verejne dostupné a aj zverejnené na

stránkach webového sídla žalobcu. Taktiež žalovaný 2/ ako ručiteľ vo vyhlásení o ručiteľskom záväzku
vyhlásil, že bol pred jeho podpisom oboznámený s Dohodou o záručnom nástroji uzatvorenou medzi
žalobcom a NDF I. Príslušné ustanovenia zákona lex korona sú preklopené do schémy pomoci, Dohody
o záručnom nástroji a následne aj do samotnej úverovej zmluvy. Nie je možné opodstatnene tvrdiť, že
okresný súd pri posudzovaní a rozhodovaní predmetného prípadu neaplikoval ustanovenia zákona lex

korona. Žalobca sa nestotožňuje s názorom žalovaného 2/, že konanie žalobcu je v rozpore s dobrými
mravmi. Žalovaný 2/ bol jediným konateľom a spoločníkom žalovaného 1/ v období od založenia
spoločnosti v roku 2017 až do roku 2023, a teda jedinou osobou majúcou kompetencie riadiť žalovaného
1/ a jedinou osobou majúcou profit z podnikateľskej činnosti žalovaného 1/. Žalovaný 2/ konajúc za
žalovaného 1/ dobrovoľne navštívil pobočku žalobcu, kde požiadal o poskytnutie vybraného účelového

úveru, ktorý je možné použiť výlučne na financovanie oprávnených projektov a oprávnených výdavkoch
stanovenýchschémoupomoci.Úverbolžalovanému1/poskytnutý,pretožespĺňalpodmienkystanovené
schémou pomoci a Dohodou o záručnom nástroji, pričom tento sa zaviazal, že poskytnuté finančné
prostriedky použije výlučne na financovanie dohodnutého účelu. Žalobca poukázal na znenie § 25a
ods. 1, 2 lex korona z ktorých vyplýva, že zákon upravuje opatrenia v pôsobnosti Ministerstva financií

SR, ktorých cieľom je zmiernenie negatívnych následkov pandémie a zabezpečenie likvidity malých,
stredných a veľkých podnikov poskytnutím finančnej pomoci formou záruky za úver poskytnutý bankou
alebo odpustenia poplatku za záruku za úver poskytnutý bankou. Žalobca sa dobrovoľne zapojil do
finančného nástroja SIH ANITIKORONA 2B na pomoc malým a stredným podnikom a zaviazal sa naposkytovanie úverového produktu SIH ANTIKORONA 2B špecifikovaného tým, že na základe Dohody
o záručnom nástroji NDF I. poskytol v prospech žalobcu záruku s cieľom pokryť čiastočné úverové
riziko žalobcu týkajúce sa úverov SIH ANTIKORONA 2B, to je ak žalobca bude napomáhať realizovať

opatrenia upravené zákonom lex korona vo forme poskytovania úveru, NDF I. mu poskytne záruku
s cieľom čiastočne pokryť úverové riziko žalobcu v súvislosti s poskytnutými úvermi. Žalobca na základe
predmetného finančného nástroja poskytol úver výlučne z vlastných zdrojov jednotlivým podnikom
spĺňajúcim kritéria oprávnenosti stanovené schémou pomoci a Dohodou o záručnom nástroji, z dôvodu
čoho mu bola poskytnutá záruka zo strany NDF I. s výškou krytia 90 % zo straty súvisiacej s poskytnutím

úverov. V zákone lex korona, v Schéme pomoci, v Dohode o záručnom nástroji, či v úverovej zmluve
nie je uvedené, že NDF I. poskytuje záruku v prospech žiadateľa o úver, t.j. v prospech podniku,
ktorému bol predmetný úver poskytnutý, či v prospech jeho ručiteľov. Pretože sa žalobca zapojil do
realizovaniaopatrenínazabezpečenielikviditytuzemskýchpodnikovohrozenýchnásledkamipandémie,
bola mu poskytnutá záruka zo straty v prípade, ak by poskytnuté úvery neboli zo strany dlžníkov
splácané. Predmetná záruka však nepredstavuje jedinú formu zabezpečenia úverov. V danom prípade

bol úver zabezpečený záložným právom na pohľadávku žalovaného 1/ a ručením žalovaného 2/. S touto
skutočnosťou bol žalovaný 2/ ako konateľ žalovaného 1/ uzrozumený už počas priebehu schvaľovania
poskytnutia úveru. Žalovaný 2/ vo vyhlásení o ručiteľskom záväzku prebral ručenie za včasné a úplné
zaplatenie všetkých budúcich pohľadávok žalobcu voči žalovanému 1/, na zaplatenie regresného nároku
a vrátanie odpusteného poplatku za záruku podľa článku 8.2. Dohody, ktoré vzniknú okamihom splnenia

záväzku NDF I. za žalovaného 1/ podľa ustanovenia § 308 Obchodného zákonníka a/alebo vzniknú
okamihom nesplnenia kritérií oprávnenosti odpustenia poplatku za záruku žalovaným 1/ v dohodnutej
lehote ako povinnosť vrátiť odpustený poplatok zo záruky v zmysle ustanovenia 8.2. Dohody v prípade,
ak žalovaný 1/ neuhradí žalobcovi svoj splatný záväzok podľa úverovej zmluvy ani v dodatočnej lehote.
Žalovaný 2/ obsah znenia vyhlásenia o ručiteľskom záväzku nenamietal, nepripomienkoval a podpisom

vyhlásenia vyhlásil, že toto podpisuje na znak toho, že jeho obsah zodpovedá jeho skutočnej slobodnej
vôli. Žalovaný 2/ sa v rozpore s dobrými mravmi účelovo usiluje vzdať svojho ručiteľského záväzku za
zaplatenie záväzkov žalovaného 1/, t.j. jeho spoločnosti, v ktorej disponoval 100% obchodným podielom
a 100 % podielom na zisku, pričom ako jediný konateľ žalovaného 1/ výlučne on sám rozhodoval
o tom, že žalovaný 1/ požiada o poskytnutie úveru, o tom, ako žalovaný 1/ použije poskytnutý úver

a o tom, že žalovaný 1/ bude poskytnutý úver splácať. Žalovaný 1/ je aj v prípade plnenia NDF I.
zo záruky v prospech žalobcu naďalej zaviazaný na úhradu regresného nároku a žalovaný 2/ ručí
za jeho zaplatenie. Žalobca považuje odvolanie žalovaného 2/ za neopodstatnené a nepodložené,
preto odvolaciemu súdu navrhol, aby podané odvolanie žalovaného 2/ v celom rozsahu ako nedôvodné
zamietol.

17. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 Civilného sporového poriadku ( ďalej
len „CSP“ ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( §362 ods. 1 CSP ) a oprávnenou osobou, proti
rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385
ods. 1 CSP viazaný rozsahom odvolania, odvolacími dôvodmi a zisteným skutkovým stavom súdom

prvej inštancie ( § 379, § 380 ods. 1, § 383 CSP ), prejednal odvolanie žalovaného 2/ a dospel k záveru,
že odvolanie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v časti uloženia povinnosti žalovanému
2/ zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 34.572,53 Eur a nahradiť trovy konania v rozsahu 100 % podľa
§ 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a v tejto časti podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

18. Podľa § 1 zákona č. 67/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti
v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 ( ďalej len „ zákon č.
67/2020 Z.z. “), tento zákon upravuje opatrenia v oblastiach, ktoré sú v pôsobnosti Ministerstva financií
Slovenskej republiky ( ďalej len "ministerstvo financií" ) a ktorých cieľom je zmiernenie negatívnych

následkov pandémie, ktorá vznikla z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona vírusom SARS-
CoV-2 ( ďalej len "pandémia" ).

19. Podľa § 25a ods. 1 zákona č. 67/2020 Z.z., na zabezpečenie likvidity malých podnikov, stredných
podnikov alebo veľkých podnikov (ďalej len "podnik") v súvislosti so zmiernením negatívnych následkov

pandémie môžu poskytnúť finančnú pomoc Exportno-importná banka Slovenskej republiky a fondy
spravované spoločnosťou Slovak Investment Holding, a.s. (ďalej len "poskytovateľ pomoci"). Finančná
pomoc sa poskytuje prostredníctvom bánk a pobočiek zahraničných bánk) (ďalej len "banka") v súlade s
Oznámením Komisie Dočasný rámec pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva v súčasnejsituácii spôsobenej nákazou COVID-19 v platnom znení, na základe a za podmienok ustanovených v
odsekoch 2, 3 a 5 až 7 a zmluvou medzi poskytovateľom pomoci a bankou.

20. Podľa § 25a ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 67/2020 Z.z., finančnú pomoc podľa odseku 1
možno poskytnúť vo forme záruky za úver poskytnutý bankou, odpustenia poplatku za záruku za úver
poskytnutý bankou.

21. Podľa § 25a ods. 5 zákona č. 67/2020 Z.z., na záruku za úver poskytnutý bankou sa vzťahujú § 303

až 312 Obchodného zákonníka a ustanovenia osobitného predpisu.

22. Podľa § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči
nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

23. Podľa § 307 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak sa za ten istý záväzok zaručí viac ručiteľov, ručí

každý z nich za celý záväzok. Ručiteľ má voči ostatným ručiteľom rovnaké práva ako spoludlžník.

24. Podľa § 308 Obchodného zákonníka, ručiteľ, ktorý splní záväzok, za ktorý ručí, nadobúda voči
dlžníkovi práva veriteľa a je oprávnený požadovať všetky doklady a pomôcky, ktoré má veriteľ a ktoré
sú potrebné na uplatnenie nároku voči dlžníkovi.

25. Podľa § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka, strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona
alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, §
273 ods. 1, § 276 až 289, 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods.
4, § 324, 340a, 340b, 341, 365,369 až 369d, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444, 458, 459,

477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, § 655
ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, 676 ods. 1 a 2, § 711,
720, 725, 729, 743 a 771c.

26. V prejednávanom súdnom spore je predmetom konania nárok žalobcu voči žalovaným na zaplatenie

sumy vo výške 34.572,53 Eur pozostávajúcej z istiny regresného nároku v časti 32.660,03 Eur
a poplatku za záruku vo výške 1.912,50 Eur. Žalovanej sumy sa žalobca domáha odvodzujúc svoj nárok
zustanoveníDohodyozáručnomnástrojiSIHAntikoronazáruka2Bzodňa13.07.2020vznenídodatkov
uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom a National Development Fund I. , s.r.o. ako ručiteľom,
poukazujúc na článok 14. dohody, podľa ktorého sa veriteľ a ručiteľ dohodli, že z každej zábezpeky

zriadenej alebo poskytnutej v súvislosti s príslušným úverom, je veriteľ spoločným a nerozdielnym
veriteľom ( spolu s ručiteľom ) každej peňažnej pohľadávky ručiteľa voči príslušnému podniku na
zaplatenie regresného nároku voči tomuto podniku a vrátenia odpustenia poplatku za záruku podľa čl.
8.2 v súvislosti s týmto úverom, a že veriteľ má svoje vlastné a nezávisle právo žiadať príslušný podnik
o plnenie pohľadávok ručiteľa v čase ich splatnosti.

27. Po preštudovaní obsahu súdneho spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie
nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec nesprávne posúdil po právnej stránke. Rozsudok
okresného súdu trpí aj vadou nepreskúmateľnosti rozhodnutia, keď odôvodnenie rozsudku súdu prvej
inštancie neobsahuje dostatočné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie. Okresný súd

v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol čoho a z akých dôvodov sa žalobca domáhal, čo uvádzali
žalovaný 1/ a žalovaný 2/, z ktorých skutočností a dôkazov vychádzal, avšak absentuje vysvetlenie
právnehoposúdeniaveciaúvah,ktorýmisakonajúcisúdriadil.Súdprvejinštancievosvojom rozhodnutí
síce citoval príslušné zákonné ustanovenia, ktoré na prejednávanú vec aplikoval, ale v odôvodnení jeho
rozhodnutia absentujú úvahy, na základe ktorých dospel súd prvej inštancie k právnym záverom, na

ktorých založil svoje rozhodnutie vo veci samej.

28. Zákonným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia je existencia vady konania, ktorá sa prejavila v takom
nesprávnom procesnom postupe, ktorým súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno

napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Porušenie práva na spravodlivý proces sa môže prejaviť
v ktoromkoľvek štádiu konania na súde prvej inštancie. Dôvodom na zrušenie rozhodnutia je preto taký
zásah do práva na spravodlivý proces, ktorý vzhľadom na jeho povahu alebo intenzitu nie je možné
v odvolacom konaní napraviť. Ak sa súd prvej inštancie dopustil omylu v právnom posúdení pre chybnúinterpretáciu a aplikáciu právnej normy a z toho dôvodu zároveň nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy,
nesplnil tým ústavnú a zákonnú povinnosť garantovať obsah základného práva na súdnu ochranu s tým,
že takýto komplexne chybný postup by nemal naprávať súd vyššej inštancie.

29. V podanom odvolaní žalovaný 2/ namieta aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a dôvodí, že Dohoda
o záručnom nástroji uzavretá medzi žalobcom ako veriteľom a National Development Fund I. , s.r.o.
( ďalej len ako „ NDF I. “) ako ručiteľom, v časti článku 14. zmluvných dojednaní, v ktorom zmluvné strany
dohodli, že pôvodný veriteľ zostane po úhrade záväzku zo strany ručiteľa NDF I. aj naďalej s ručiteľom

„ spoločným a nerozdielnym veriteľom “ je absolútne neplatná pre rozpor s kogentnými ustanoveniami
Obchodného zákonníka, ako aj pre rozpor so samotným zmyslom a inštitútom ručenia. Žalovaný 2/
tiež argumentuje, že voči NDF I. žiadne ručiteľské vyhlásenie nerealizoval, preto ani nemôže ručiť za
záväzok uhradený ním. Žalovaný 2/ ďalej namieta, že súd prvej inštancie v bode 43. odôvodnenia
napadnutého rozsudku uvádza, že NDF I. nie je ručiteľom podľa § 303 Obchodného zákonníka, zároveň
však okresný súd viackrát predmetnú skutočnosť rozporuje, keď uvádza v bodoch 21. a 22. rozsudku, že

podľa úverovej zmluvy ručiteľ poskytne neodvolateľné a bezpodmienečné ručenie za peňažný záväzok
klienta podľa § 303 a nasledovných ustanovení Obchodného zákonníka v prospech banky. Odkaz na
§ 303 a nasledovné ustanovenia Obchodného zákonníka okresný súd uvádza aj v bode 29. rozsudku.
Pokiaľ okresný súd uviedol, že žalobca má byť s ručiteľom NDF I., aj po úhrade záväzku zo strany
NDF I., spoločným a nerozdielnym veriteľom, toto je celkom nesprávne a nenachádza oporu v platnom

práve. Žalovaný 2/ argumentuje, že z článku 3. písm. a) Dohody o záručnom nástroji vyplýva, že plnenie
zo strany NDF I. bolo plnenie titulom ručenia podľa § 303 a nasledovných ustanovení Obchodného
zákonníka. Pokiaľ v článku 13. písm. a) a článku 14. písm. a) Dohody o záručnom nástroji malo byť
medzi žalobcom a NDF I. dohodnuté, že po zaplatení pohľadávky zo strany ručiteľa NDF I. v prospech
veriteľa, aj napriek tomu bude môcť pôvodný veriteľ vo vlastnom mene a na vlastný účet pohľadávku

už označenú ako regresný nárok ďalej vymáhať, je to v príkrom rozpore s účelom a zmyslom inštitútu
ručenia. V podanom odvolaní sa žalovaný 2/ bráni aj tvrdením, že žalobcovi, ako pôvodnému veriteľovi
nárok v zaplatenej časti zanikol a nedošlo k uzatvoreniu žiadneho platného úkonu, ktorý by umožňoval
žalobcovi vo vlastnom mene a na svoj účet vymáhať jeho zaniknutú pohľadávku. Poukazuje na kogentné
ustanovenie § 308 Obchodného zákonníka, podľa ktorého práva veriteľa voči dlžníkovi nadobúda ručiteľ.

Ďalšou odvolacou námietkou žalovaný 2/ tvrdí, že okresný súd sa s procesnou obranou žalovaného
2/, hoc bola riadne prezentovaná počas celého konania, dostatočne nevysporiadal, čím založil vadu
nedostatočného odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Žalovaný 2/ tiež uvádza, že žalobca nie je aktívne
legitimovaná osoba ani vo vzťahu k priznanému nároku na zaplatenie odpusteného poplatku za záruku,
pretože odpustenie poplatku za záruku podľa bodu 8.1. Dohody o záručnom nástroji poskytuje NDF I.

ako ručiteľ priamo podniku, a teda žalovanému podnikateľovi. Aj z článku X. bodu 10.1. úverovej zmluvy
vyplýva, že ide o odpustenie zaplatenia poplatku za záruku klientovi zo strany ručiteľa. Z uvedených
dôvodov ide, podľa názoru žalovaného 2/, o nárok NDF I., nie o nárok žalobcu.

30. Po preštudovaní obsahu súdneho spisu a napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací

súd konštatuje, že okresný súd sa v odôvodnení rozhodnutia riadne nevysporiadal s podstatnými
tvrdeniamižalovaného2/,ktoréžalovaný2/konzistentneuvádzalvrámcisvojejprocesnejobranyaktoré
námietky voči žalovanému nároku vzniesol už v podanom odpore proti vydanému platobnému rozkazu.
Okresný súd v rozsudku síce cituje ustanovenia § 303 a § 308 Obchodného zákonníka, avšak úplne
absentuje zdôvodnenie aplikácie citovaných zákonných ustanovení a právne závery súdu, na základe

ktorých dospel k záveru, že aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní je daná a žalobou uplatnený
nárok je voči obom žalovaným dôvodný.

31. Pri posúdení aktívnej vecnej legitimácie žalobcu sa okresný súd obmedzil na konštatovanie
existencie a platnosti Dohody o záručnom nástroji, v ktorej článku 14. sa žalobca ( veriteľ ) a NDF.

I. ( ručiteľ ) dohodli ( so súhlasom udeleným príslušným podnikom v príslušnej zmluve o úvere medzi
veriteľom a týmto podnikom ), že pre účely zriadenia, ochrany, uplatňovania a výkonu každého práva
z každej zábezpeky zriadenej alebo poskytnutej v súvislosti s príslušným úverom, je veriteľ spoločným
a nerozdielnym veriteľom (spolu s ručiteľom) každej peňažnej pohľadávky ručiteľa voči príslušnému
podniku na zaplatenie regresného nároku voči tomuto podniku a vrátania odpustenia poplatku za záruku

podľa článku 8.2 (vrátenie odpustenia poplatku za záruku) v súvislosti s týmto úverom, a že veriteľ
má svoje vlastné a nezávislé právo žiadať príslušný podnik o plnenie pohľadávok ručiteľa v čase ich
splatnosti. Okresný súd konštatoval platnosť dohody v časti článku 14, ktorý upravuje status žalobcu
( veriteľa ) ako spoločného a nerozdielneho veriteľa pohľadávok NDF I. ( ručiteľa ) s odkazom naexistenciu zmluvnej voľnosti v obchodno - záväzkových vzťahoch a zásadu „ pacta sunt servanda “ .
Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie však nie je vôbec zrejmé, na základe akých zákonných
ustanovení a právnych úvah dospel okresný súd k záveru, že veriteľ sa pri existencii viacerých ručiteľov

môže s jedným z nich dohodnúť tak, že ak uhradí pohľadávku za dlžníka ručiteľ, aj naďalej ju bude môcť
veriteľ vymáhať voči iným ručiteľom. Pokiaľ okresný súd platnosť Dohody o záručnom nástroji založil na
zásadách zmluvnej voľnosti a „ pacta sunt servanda “, v odôvodnení rozhodnutia sa nevysporiadal so
zákonnou možnosťou ( resp. nemožnosťou ) zmluvných strán odkloniť sa od kogentného ustanovenia
§ 308 Obchodného zákonníka, ktoré upravuje zákonnú cesiu, na základe ktorej ručiteľ splnením

záväzku nadobúda voči dlžníkovi práva veriteľa. Inak povedané, kogentné zákonné ustanovenie §
308 Obchodného zákonníka normuje, že ak ručiteľ splní veriteľovi dlžníkov dlh, zaniká právo veriteľa
domáhať sa ďalej úhrady tejto pohľadávky, a to nielen voči dlžníkovi, ale aj voči ostatným osobám, ktoré
túto pohľadávku zabezpečujú. Teda tým, že ručiteľ splní veriteľovi dlžníkov dlh, veriteľova pohľadávka
voči dlžníkovi zanikne.

32. V súvislosti s konštatovanou zásadou zmluvnej voľnosti súdom prvej inštancie odvolací súd
poukazuje na znenie ustanovenia § 263 Obchodného zákonníka, ktoré normuje záväznosť ustanovení
predmetného právneho predpisu.

33. Odvolací súd uvádza, že dispozitívne aj kogentné právne normy predstavujú platné a účinné normy

právneho poriadku, pričom v súvislosti so zmluvnou slobodou kogentná norma zmluvnú slobodu limituje
a norma dispozitívna obmedzuje hypoteticky, keďže upravuje práva a povinnosti medzi zmluvnými
stranami podporne.

34. Dispozitívna norma predstavuje ustanovenie zákona, ktoré umožňuje účastníkom právneho vzťahu

odchýliť sa od jeho úpravy na základe ich súhlasného prejavu vôle. Kogentná norma nerešpektuje
ľudskú vôľu a nedovoľuje odklon od tejto normy pri využití zmluvnej slobody. Na druhej strane norma
dispozitívna ľudskú vôľu nielen rešpektuje, ale jej dáva aj prednosť, t.j. dáva prednosť zmluvnej
slobode. Na dispozitívne právne normy možno nahliadať ako na interpretačné pravidlá práv a povinností
účastníkov právnych vzťahov. Rozdiel medzi kogentnou normou a dispozitívnou normou je v tom, že

v prípade kogentnej normy sa od nej subjekt nemôže odchýliť, na rozdiel od normy dispozitívnej, od
ktorej sa subjekt odchýliť môže. Kogentná norma predstavuje takú úpravu, pri ktorej nie je možné
aplikovať zmluvnú slobodu, t.j. zmluvné strany sa nemôžu od jej obsahu odchýliť. V prípade, že právny
predpis neobsahuje priamo výpočet kogentných noriem, je potrebné posudzovať kogentnosť alebo
dispozitívnosť konkrétnej normy s ohľadom na kontext, účel a zmysel právnej normy, ako aj ostatné

ustanovenia právneho predpisu.

35. Tretia časť zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v aktuálnom znení upravujúca záväzkové
vzťahy má dispozitívny charakter. Je však potrebné zdôrazniť, že pre túto časť právneho predpisu
zákonodarca zvolil riešenie taxatívneho vymedzenia ustanovení, ktoré nie je možné dohodou vylúčiť,

resp. zmeniť. V Obchodnom zákonníku sú ustanovenia kogentného charakteru uvedené v § 263 ods. 1.

36. Podľa § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka sa strany môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona
alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, §
273 ods. 1, § 276 až 289, 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods.

4, § 324, 340a, 340b, 341, 365,369 až 369d, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444, 458, 459,
477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, § 655 ods. 1,
§ 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, 676 ods. 1 a 2, § 711, 720, 725,
729, 743 a 771c. To znamená, že strany záväzkového vzťahu nemôžu v záujme právnej istoty dohodou
zmeniť, upraviť inak, alebo vylúčiť normovaný obsah taxatívne uvedených zákonných ustanovení.

37. Posudzujúc odvolacie námietky žalovaného 2/ v prejednávanej veci odvolací súd ďalej poukazuje aj
na obsah zákona č. 67/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti
so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19. Tento zákon upravuje opatrenia
v oblastiach, ktoré boli v pôsobnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky a ktorých cieľom bolo

zmiernenie negatívnych následkov pandémie, ktorá vznikla z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným
koronavírusom SARS-CoV-2. V ustanovení § 25a zákon upravuje finančnú pomoc na zabezpečenie
likvidity malých podnikov, stredných podnikov alebo veľkých podnikov. V súvislosti so zmiernením
negatívnych následkov pandémie zákonodarca normoval možnosť poskytnúť podnikom finančnúpomoc Expertno-importnou bankou Slovenskej republiky a fondami spravovaných spoločnosťou
Slovak Investment Holding, a.s.. Finančná pomoc sa poskytovala prostredníctvom bánk a pobočiek
zahraničných bánk v súlade s oznámením Komisie Dočasný rámec pre opatrenia štátnej pomoci

na podporu hospodárstva v situácií spôsobenej nákazou COVID-19 na základe a za podmienok
ustanovených v odsekoch 2 a 3 a 5 až 7 § 25a zákona č. 67/2020 Z.z. a Zmluvou medzi poskytovateľom
pomoci a bankou. Finančnú pomoc bolo možné poskytnúť vo forme záruky za úver poskytnutý bankou
a odpustením poplatku za záruku za úver poskytnutý bankou. Označený zákon v ustanovení § 25a
ods. 5 výslovne normoval, že na záruku za úver poskytnutý bankou sa vzťahujú § 303 až § 312

Obchodného zákonníka a ustanovenia článku 213 a 213 Nariadenia EÚ č. 575/2013 v platnom znení.
Len pre porovnanie odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v prípade niektorých opatrení finančnej
pomoci zákon č. 67/2020 Z.z. aplikáciu ustanovení § 303 až § 312 Obchodného zákonníka vylúčil ( napr.
v § 25 ods. 4 ). Vychádzajúc z nesporných skutkových tvrdení žalobcu a z obsahu ním predložených
listinných dôkazov ( Dohoda o záručnom nástroji SIH Antikorona záruka 2B v znení dodatkov a úverová
zmluva ) odvolací súd konštatuje, že na záruku za úver poskytnutý bankou v prejednávanom súdnom

spore je potrebné aplikovať ustanovenie § 25a zákona č. 67/2020 Z.z. a z uvedeného dôvodu práva
a povinnosti vzniknuté z ručiteľského záväzku posúdiť podľa § 303 až § 312 Obchodného zákonníka.

38. V tejto súvislosti odvolací súd ďalej uvádza, že právny vzťah ručenia predstavuje zaisťovací inštitút
v obchodnoprávnej oblasti, ktorého právnu úpravu v rámci Obchodného zákonníka možno považovať

za komplexnú. Existuje paralelne popri ucelenej úprave ručenia obsiahnutej v Občianskom zákonníku.
Zabezpečiť ním možno peňažný, ako aj nepeňažný záväzok dlžníka. Záväzok ručiteľa voči veriteľovi
vznikajúci z titulu ručenia je vo vzťahu k hlavnému obligačnému vzťahu existujúcemu medzi veriteľom
a dlžníkom vzťahom akcesorickým. Akcesorita vyjadruje závislosť zabezpečovacieho záväzku od
záväzku hlavného, teda znamená, že vznik a trvanie zabezpečovaného záväzku je priamo podmienené

existenciou hlavného záväzku. Pokiaľ ide o formálne náležitosti samotného ručiteľského vyhlásenia,
zákon vyžaduje jeho písomnú formu. Určitosť zabezpečovaného záväzku vyžaduje jeho špecifikáciu
čo do rozsahu ( výšky pohľadávky ), obsahu ( stanovenie konkrétnych práv a povinností zmluvných
strán ), ako aj právneho titulu. Ručenie za záväzky založené podľa Obchodného zákonníka sa vždy riadi
Obchodným zákonníkom podľa § 303 a nasl., a to aj vtedy, ak ručiteľ nie je sám podnikateľom.

39. Obchodný zákonník v ustanovení § 307 normuje solidaritu spoluručiteľov a ich vzájomné vzťahy
tak, že ak za ten istý záväzok ručí viac ručiteľov, ručí každý z nich za celý záväzok. Ručiteľ má voči
ostatným ručiteľom rovnaké práva ako spoludlžník. Význam takéhoto záväzku spočíva v spoločnom
a nerozdielnom záväzku ručiteľov na plnenie celého záväzku. Z obsahu ustanovenia § 293 Obchodného

zákonníka vyplýva, že pri pasívnej solidarite môže veriteľ požadovať plnenie od ktoréhokoľvek ručiteľa.
Ak splní celý dlh jeden ručiteľ, povinnosť ostatných vo vzťahu k veriteľovi zanikne a ručiteľ ktorý
plnil viac, ako zodpovedá jeho podielu, má právo postihu voči ostatným ručiteľom. Ak je ručením
zabezpečená iba časť záväzku, neznižuje sa rozsah ručenia čiastočným plnením záväzku, ak záväzok
zostáva nesplnený vo výške, v akej je zabezpečený ručením. Momentom splnenia záväzku ručiteľom

dochádza v dôsledku zákonnej cesie upravenej v ustanovení § 308 Obchodného zákonníka k zásadnej
zmene jeho postavenia. Ručiteľ nadobúda voči dlžníkovi práva veriteľa a dochádza k zániku jeho
záväzku k pôvodnému veriteľovi. Ručiteľ teda vstupuje do práv a právneho postavenia veriteľa vo vzťahu
k hlavnému dlžníkovi. V prípade čiastočného splnenia záväzku ručiteľom sa tento stáva voči dlžníkovi
veriteľom len ohľadom tejto časti splneného záväzku a zároveň nadobúda právo požadovať od veriteľa

všetky doklady a pomôcky potrebné na uplatnenie nároku voči dlžníkovi.

40. Odvolacia námietka žalovaného 2/ smeruje aj voči priznanému nároku na zaplatenie odpusteného
poplatku za záruku. Žalovaný 2/ zastáva názor, že odpustenie poplatku za záruku podľa bodu
8.1. Dohody o záručnom nástroji poskytuje NDF I. ako ručiteľ priamo podniku, teda žalovanému

podnikateľovi. Tiež z článku X. bodu 10.1. úverovej zmluvy vyplýva, že ide o odpustenie zaplatenia
poplatku za záruku klientovi zo strany ručiteľa. Z uvedených dôvodov, podľa názoru odvolateľa, ide
o nárok NDF I., nie o nárok žalobcu.

41. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odvolací súd konštatuje nepreskúmateľnosť rozsudku aj

v časti uloženia povinnosti žalovanému 2/ zaplatiť žalobcovi poplatok za záruku vo výške 1.912,50
Eur. Okresný súd sa v odôvodnení rozsudku žiadnym spôsobom nevysporiadal s procesnou obranou
žalovaného 2/ a povinnosť zaplatiť odpustený poplatok za záruku mu uložil na základe konštatovania
existencie článku 14. Dohody o záručnom nástroji uzatvorenej medzi žalobcom ( veriteľom ) a NDF.I. ( ručiteľom ). Z odôvodnenia rozsudku nie je vôbec zrejmé, či sa okresný súd existenciou
hmotnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 2/ v časti nároku na zaplatenie poplatku za
záruku zaoberal a ako hmotnoprávny vzťah, z ktorého vyvodzuje žalobca ním uplatnený nárok na

zaplatenie poplatku za záruku posúdil, a to aj s poukazom na obsah vyhlásenia o ručiteľskom záväzku
žalovaného 2/.

42. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne
vyhodnotil vykonané dôkazy, vec nesprávne posúdil po právnej stránke a rozsudok okresného súdu trpí

aj vadou nepreskúmateľnosti rozhodnutia, keď odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie neobsahuje
dostatočné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje,
že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je
aj právo účastníka konania, ako aj iného zainteresovaného subjektu na rozhodnutie, ktorého dôvody
sú zjavné a zreteľné, pretože práve odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti
nebude arbitrárny ( I. ÚS 117/07 ). Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti

súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil,
že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).

43. Podľa § 389 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto
rozhodnutí.

44. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní opätovne posúdi a vyhodnotí skutkové tvrdenia žalobcu
a žalovaného 2/, na preukázanie tvrdených skutočností vykoná dokazovanie postupom podľa §
185 a nasl. ustanovení CSP, zistený skutkový základ subsumuje pod príslušné právne normy a
s prihliadnutím na právny názor vyslovený odvolacím súdom v tomto uznesení vec opätovne rozhodne.

45. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne s poukazom na § 396 ods. 3 a § 262 ods.
1 CSP súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

46. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.