Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, July 31, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/156/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216225685
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7216225685.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudkýň
JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Jany Dudíkovej v spore žalobcov: 1. A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom
v D., E. X, 2. F. C., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX, obaja zastúpení advokátkou JUDr. Katarínou
Adamovskou, so sídlom v Košiciach, Žižkova 6 proti žalovaným: 1. H. F. H., nar. XX.X.XXXX, bytom v
D., I. XX, 2. J. C., nar. XX.X.XXXX, bytom v D., F. A. X, žalované v 1. a 2. rade zastúpené advokátom

JUDr. Máriom Hollerom, so sídlom v Košiciach, Krmanova 16, 3. I. A. K., nar. XX.X.XXXX, bytom v E.,
L. M. N. XX, 4. A. C., nar. XX.X.XXXX, bytom v D., O. X, žalovaní v 3. a 4. rade zastúpení Advokátska
kancelária JUDr. Bc. Filip Ballo s.r.o, so sídlom v Košiciach, Hlavná 24, IČO: 56 101 716, 5. I. C., nar.
XX.X.XXXX, bytom XXX P. K., B. Q. J., XX XXX, R., zastúpený advokátom JUDr. Máriom Hollerom, so
sídlom v Košiciach, Krmanova 16, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, o odvolaní žalobcov
v 1. a 2. rade a žalovaných v 3. a 4. rade proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 18. mája

2023 č.k. 39C/432/2016-347 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uznesením označeným v záhlaví
zastavil konanie, ktorou sa žalobcovia v 1. a 2. rade domáhali, aby súd určil, že do dedičstva po
poručiteľovi B. C., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom dňa 5.2.2016 (ďalej len „poručiteľ“) patria nehnuteľnosti:

(1) v katastrálnom území D., obec Košice - Krásna, okres D. H., zapísané na listoch vlastníctva č. XXX
ako: rodinný dom so súpisným číslom XXX na parcele č. 7677, pozemok - parcela registra C s parcelným
číslom 7677 o výmere 172 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemok - parcela registra
C s parcelným číslom 7678 o výmere 119 m2, druh pozemku: záhrady, pozemok - parcela registra
C s parcelným číslom 7679 o výmere 838 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, a to v
rozsahu podielu pripadajúceho na poručiteľa v rámci vyporiadania BSM v dedičskom konaní (ďalej aj

len „nehnuteľnosti v katastrálnom území D.“) a (2) v katastrálnom území G., obec G., okres D. - G.,
zapísané na listoch vlastníctva: LV č. XXX - pozemok s parcelným číslom 980/20 o výmere 727 m2,
druh pozemku: ovocné sady, LV č. XXX - pozemok s parcelným číslom 980/7 o výmere 737 m2, druh
pozemku:ovocnésady,LVč.XXX-pozemoksparcelnýmčíslom980/4ovýmere933m2,druhpozemku:
ostatné plochy a pozemok s parcelným číslom 980/19 o výmere 946 m2, druh pozemku: ostatné plochy,
LV č. XXX - pozemok s parcelným číslom 980/13 o výmere 730 m2, druh pozemku: ovocné sady (ďalej

aj len „nehnuteľnosti v katastrálnom území G.“) (výrok I. uznesenia) a žalobcom v 1. a 2. rade uložil
povinnosť nahradiť žalovaným v 1. až 5. rade spoločne a nerozdielne v plnom rozsahu trovy konania
(výrok II. uznesenia).

2. V odôvodnení súd poukázal na argumentáciu žalobcov v žalobe, založenú najmä na tvrdení, že:

2.1.ohľadomnehnuteľnostívkatastrálnomúzemíD.-(a)sústranysporuúčastníkmidedičskéhokonania
po poručiteľovi, v ktorom sa žalobcovia dozvedeli, že do dedičstva nemajú patriť v žalobe označenénehnuteľnosti, (b) pre obchádzanie zákona a rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho
zákonníka je absolútne neplatná kúpna zmluva uzavretá v decembri 2012 medzi poručiteľom a
žalovanou v 2. rade na strane predávajúcich a kupujúcou žalovanou 1. rade, ktorou boli nehnuteľnosti

v katastrálnom území D. prevedené do výlučného vlastníctva žalovanej v 1. rade, ako aj zmluva o
zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania týchto nehnuteľností
v prospech poručiteľa a jeho manželky žalovanej v 2. rade, ktorý prevod je v katastri nehnuteľností na
LV č. XXX zapísaný ako „Rozhodnutie o povolení vkladu kúpnej zmluvy V 10594/12 zo dňa 19.12.2012
v.z. 1000/12“, ktorým bol súčasne povolený aj vklad vecného bremena, (c) prevod nehnuteľností

odporuje zákonu o cenách, lebo ich trhová hodnota je minimálne 200.000 € a nie 80.000 €, za ktorú
sumu boli prevedené na žalovanú v 1. rade, (d) prevod uvedených nehnuteľností sa prieči dobrým
mravom z dôvodu obídenia zákonných nárokov všetkých ostatných dedičov, (e) kúpnou zmluvou nebola
prejavená skutočná, slobodná a vážna vôľu vôľa poručiteľa s ohľadom na jeho zdravotný stav v čase
uzavretia kúpnej zmluvy, a preto pri určení predmetu dedičstva na kúpnu zmluvu nemožno prihliadať
v rozsahu podielu pripadajúceho na poručiteľa v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva

manželov v dedičskom konaní,

2.2. nehnuteľnosti v katastrálnom území G. – (a) patrili do výlučného vlastníctva poručiteľa, (b) vznikli
rozdelením parcely č. 980/2 o výmere 8074 m2 na viacero menších parciel, (c) do dedičstva po
poručiteľovi malo patriť päť pozemkov podľa geometrického plánu č. 34410988-10/2011 vyhotoveného

dňa 8.4.2011 vyhotoviteľom S. D. na oddelenie pozemkov č. 980/2, 980/4, 980/5, 980/6, 980/7, 980/8,
980/9, 980/10, 980/11, 980/12, 980/13, 980/14, 980/15 ..., nakoľko tieto si poručiteľ nechal pre seba,
(d) v novembri a decembri 2015 došlo k prevodu všetkých parciel uvedených v tomto Geometrickom
pláne z poručiteľa na žalobcov aj žalovaných, teda aj pozemkov, ktoré mali pôvodne ostať na mene
poručiteľa a po jeho smrti sa mali stať súčasťou dedičstva, (e) v žalobe označené nehnuteľnosti v

katastrálnom území G. boli prevedené na žalovaných v 2. až 5. rade v rozpore s Geometrickým
plánom a s dohodou medzi poručiteľom a stranami sporu, (f) z dôvodu rozporu medzi skutočnou vôľou
poručiteľa premietnutou do Geometrického plánu a tým, ako sú sporné nehnuteľnosti evidované na
listoch vlastníctva, sú absolútne neplatné kúpne zmluvy v rozsahu pozemkov parc. č. 980/20, 980/7,
980/4, 980/19 a 980/13, ktorými žalovaní v 2. až 5. rade nadobudli nehnuteľnosti v katastrálnom území

G., (g) poručiteľ pre vážne zdravotné problémy nemohol do dôsledkov posúdiť následky podpísania
kúpnych zmlúv k nehnuteľnostiam v Olšovanoch.

3. Konštatoval, že na pojednávaní dňa 14.2.2023 vzali žalobcovia žalobu v celom rozsahu späť, žiadali
zastaviť konanie a žiadnej zo strán nepriznať nárok na náhradu trov konania, na ktorom súhlas so

späťvzatím vyjadrili žalovaní v 3. a 4. rade, ktorí si uplatnili nárok na náhradu trov konania. So späťvzatím
žaloby nesúhlasili žalovaní v 1., 2. a 5. rade, ktorí žiadali, aby súd rozhodol vo veci samej tvrdiac, že je
daný naliehavý právny záujem, aby súd rozhodol o (ne)platnosti žalobcami spochybňovaných právnych
úkonov, lebo v prípade zastavenia tohto konania, o určenie neplatnosti týchto právnych úkonov môže byť
znovu podaná žaloba žalobcami, ktorí v tomto spore potvrdili, že za účelom vypracovania znaleckého

posudku na posúdenie spôsobilosti poručiteľa na právne úkony kontaktovali znalcov, ktorí sa vyjadrili,
že na základe zdravotnej dokumentácie nie je možné jednoznačne určiť, či poručiteľ bol alebo nebol
spôsobilý na právne úkony, čím by nebol daný základ pre podanie prípadných žalôb.

4. Súd prvej inštancie aplikoval § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný

sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a konanie v celom rozsahu zastavil, nepovažujúc dôvody nesúhlasu
žalovaných v 1., 2. a 5. rade so späťvzatím žaloby za také vážne, pre ktoré by súd nemal konanie
zastaviť. Z tvrdenia žalobcov, že žalobcami oslovení znalci uviedli, že na základe predloženej zdravotnej
dokumentácie nemožno jednoznačne určiť, či poručiteľ bol alebo nebol spôsobilý na právne úkony, súd
vyvodil, že v konaní neboli preukázané skutočnosti týkajúce sa zdravotného stavu poručiteľa, žalobcovia

v tejto otázke neuniesli dôkazné bremeno, a preto ani meritórne rozhodnutie by nezakladalo prekážku
res iudicata pre prípadne ďalšie konanie, v ktorom by bola preukazovaná (ne)spôsobilosť poručiteľa na
právne úkony. Dodal, že žalovaní nevyvrátili a ani nepopreli tvrdenie žalobcu v 2. rade na pojednávaní
dňa 14.2.2023, že za posledný rok a pol mu boli doručené tri žiadosti žalovaných na späťvzatie žaloby.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP. Majúc za to, že zastavenie konania procesne
zavinili žalobcovia, ktorí zobrali svoju žalobu späť bez toho, aby tento procesný úkon vyvolali žalovaní,
žalovaným priznal nárok na plnú náhradu trov konania.6. Proti výroku o náhrade trov konania tohto uznesenia podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia
z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Navrhli uznesenie v napadnutom výroku
zmeniť a žiadnej zo strán sporu nepriznať nárok na náhradu trov konania.

6.1. Vyjadrili nesúhlas so záverom súdu, že vzali žalobu späť bez toho, aby tento procesný úkon vyvolali
žalovaní tvrdiac, že práve žalovaní, najmä žalované v 1. a 2. rade, niekoľkokrát v priebehu konania
žalobcov žiadali o späťvzatie žaloby s tým, že len tak bude možné sa mimosúdne dohodnúť a vyriešiť
spor. Poukazom na to, že dôkazy o tom boli predložené žalobcom v 2. rade na pojednávaní dňa

3.11.2022 a dňa 14.2.2023, čo žalovaní nepopreli, žalobcovia tvrdili, že žalovaní vyvolali tento procesný
úkon naliehaním na žalobcu v 2. rade s prísľubom, že žalovaná v 2. rade po späťvzatí žaloby prevedie na
žalobcu svoj pozemok v Olšovanoch. Podčiarkli, že žalovaní v 3. a 4. rade najprv súhlasili so späťvzatím
žaloby a až následne sa prekvapivo snažili spochybniť svoje dovtedajšie postoje k spôsobu ukončenia
sporu a so zastavením konania nesúhlasili. Žalobca v 1. rade späťvzatie žaloby odôvodnil tým, že
nechce stáť žalobcovi v 2. rade v ceste, ak môže aspoň on získať nejaké zadosťučinenie za nakladanie

s nehnuteľnosťami v rozpore s vôľou poručiteľa. Podľa názoru žalobcov uvedené dôvody a dôkazy k
nim predložené predstavujú dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, pre ktoré výnimočne
nemôže súd stranám sporu priznať nárok na náhradu trov konania.

7. Proti tomuto uzneseniu podali včas odvolanie žalovaní v 3. a 4. rade z odvolacieho dôvodu podľa

§ 365 ods.1 písm. b), d) a h) CSP. Navrhli zrušiť uznesenie a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

7.1. Namietli, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil existenciu vážnych dôvodov nesúhlasu
žalovaných so späťvzatím žaloby a nevysporiadal sa so skutočnosťami majúcimi zásadný význam

pre posudzovanie závažnosti dôvodov nesúhlasu so zastavením konania, ktoré boli obsiahnuté v ich
vyjadrení zo dňa 23.2.2023, a preto uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je
nedostatočne odôvodnené. V tejto súvislosti odkázali na závery obsiahnuté v rozhodnutí Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4Cdo/136/2010, podľa ktorých: „Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu vážne dôvody, zákon
túto otázku nerieši, preto treba vychádzať z toho, že posudzovanie vážnosti dôvodov je výlučne vecou

voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku súdu. Tie však nie sú svojvoľné, pretože súd pri posudzovaní
závažnosti dôvodov berie na zreteľ jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného
nároku, a hodnotí predovšetkým možné dôsledky zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického
stavu vzťahov medzi účastníkmi a dopad na postavenie účastníkov, najmä žalovaného, s prihliadnutím
na mieru ohrozenia jeho práv a právom chránených záujmov.“

7.2. Podľa názoru odvolateľov dôvody nesúhlasu žalovaných v 1., 2. a 5. rade so späťvzatím
žaloby sú vážnymi dôvodmi, ktoré sa vzťahujú aj na žalovaných v 3. a 4. rade, s ktorými tvoria
nútené procesné spoločenstvo. Poukázali na závery právnej doktríny, podľa ktorej: „Analogicky platí,
že ak zákon v § 146 ods. 2 CSP vyžaduje súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby, musí byť pri

nerozlučnom procesnom spoločenstve na strane žalovaných daný súhlas všetkých žalovaných. Naopak,
ak niektorý zo žalovaných v rámci nerozlučného procesného spoločenstva vyjadrí relevantný nesúhlas
so späťvzatím žaloby podľa § 146 ods. 1 CSP, súd späťvzatie žaloby nepripustí.“, ako aj v uznesení
Najvyššieho súdu SR zo 16. mája 2019 sp. zn. 8Cdo/94/2018, podľa ktorého: „V konaní o určenie, že vec
patrí do dedičstva po poručiteľovi, možno považovať za ustálený záver, že až do vyporiadania dedičstva

ohľadom tejto veci sú všetci dedičia považovaní za jej vlastníkov, pričom v danom určovacom spore, títo
majú postavenie tzv. nútených procesných spoločníkov (§ 78 ods. 1 CSP). Konania o takejto žalobe sa
tak musia zúčastniť (ako žalobcovia alebo ako žalovaní) všetci dedičia, inak je daný nedostatok vecnej
legitimácie.“

7.3. Žalovaní v 3. a 4. rade vo vzťahu k otázke neunesenia dôkazného bremena vo vzťahu k preukázaniu
duševnej poruchy poručiteľa z dôvodu, že tento záver nevyplýva zo zdravotnej dokumentácie poručiteľa,
označili za zrejmé, že ani v akýchkoľvek ďalších konaniach nebude možné vyvodiť opačný záver, a preto
meritórne rozhodnutie by tak podľa ich názoru zakladalo prekážku res iudicata pre prípadné ďalšie
konania, v ktorých by mala byť posudzovaná poručiteľova (ne)spôsobilosť na právne úkony z dôvodu

nepriaznivého zdravotného stavu.

7.4. Akcentovali, že v zhode so žalovanými v 1., 2. a 5. rade, ktorí odôvodnili nesúhlas so späťvzatím
žaloby existenciou naliehavého právneho záujmu na strane všetkých účastníkov dedičského konania,aby súd vo veci meritórne rozhodol, majú za to, že naliehavý právny záujem na nepripustení späťvzatia
a rozhodnutí tohto sporu je daný, a to najmä skutočnosťou, že: a) bez meritórneho rozhodnutia vo veci je
daná hrozba opätovného podania žaloby o určenie neplatnosti právnych úkonov zo strany žalobcov, b)

žalobcovia podali žalobu s cieľom vytvárať na žalovaných protiprávny nátlak a vynútiť si tak výhodnejšie
majetkové postavenie bez akýchkoľvek dôkazov, c) predmetom napádaných právnych úkonov je viacero
pozemkov, ku ktorým budú v budúcnosti vznikať vecné práva tretích osôb (kupujúcich, záložných
veriteľov, oprávnených z vecných bremien a pod.), čím je daný legitímny záujem na definitívnom
posúdení ich (ne)platnosti, lebo v opačnom prípade hrozí vznik množstva ďalších súdnych sporov, d)

správaním žalobcu v 2. rade, ktorý vo februári 2023 zamedzil vlastníkovi pozemku v susedstve prejazd
cez cestu vo výlučnom vlastníctve žalovanej v 4. rade s odôvodnením, že cez cestu nemôže prechádzať,
kým neskončí tento súdny spor a ktorý neoprávnene užíva pozemok parc. č. 980/19 vo vlastníctve
žalovanej v 4. rade a pozemok parc. č. 980/20 vo výlučnom vlastníctve žalovaného v 3. rade. Poukázali
na vyjadrenie žalobcu v 2. rade na pojednávaní dňa 14.2.2023, že sa rozhodol vziať žalobu v celom
rozsahu späť, hoci trvá na skutočnostiach uvedených v žalobe, a to aj vzhľadom na ponuku zo strany

žalovanej v 1. a 2. rade, že ako protihodnotu za výplatu z rodinného domu, ktorý bol prevedený kúpnou
zmluvou na žalovanú v 1. rade mu bude poskytnutá nehnuteľnosť v katastrálnom území G. (malo ísť
o pozemok vo vlastníctve žalovanej v 2. rade). Súdu vytkli, že sa v uznesení nevysporiadal s týmito
skutočnosťami, ktoré podľa názoru odvolateľov odôvodňujú nepripustenie späťvzatia žaloby.

7.5. Podčiarkli, že nepripustenie späťvzatia žaloby v prejednávanej veci je dôvodné aj s ohľadom na
princípy právnej istoty (čl. 2 ods. 1 CSP) a hospodárnosti (čl. 17 CSP) civilného sporového procesu,
keďže žalobcovia vzali žalobu späť po 7 rokoch sporu až vo fáze absolútneho vyčerpania dôkazných
prostriedkov, kedy je bezprostredne možné ukončiť dokazovanie a vydať meritórne rozhodnutie. S
poukazom na osobitosti prejednávanej veci - vyššia hodnota predmetu sporu, preukázaná vysoká miera

rozvratu vzťahov medzi žalobcami a žalovanými, hrozba vzniku ďalších súdnych sporov, ohrozenie
ďalších subjektov nadobúdajúcich vecné práva v dobrej viere, mali žalovaní v 3. a 4. rade za to, že
vo veci bolo potrebné meritórne rozhodnúť. Na podporu tejto argumentácie poukázali na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo 2149/2014, podľa ktorého: „Vážné důvody, které
opodstatňují nesouhlas žalované strany se zpětvzetím žaloby, zpravidla spočívají v tom, že žalovaný

nebo jiný účastník řízení má právní nebo jiný (morální, ekonomický apod.) zájem na tom, aby o žalobě
bylo meritorně rozhodnuto. Vážný důvod k nesouhlasu se zpětvzetím žaloby má žalovaný i tehdy, jestliže
dokazování ve věci postoupilo tak daleko, že lze očekávat rozhodnutí soudu.“

8. Žalovaní v 1., 2. a 5. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov v 1. a 2. rade uviedli, že výrok o

náhrade trov konania, ktorým súd zaviazal žalobcov v 1. a 2. rade na náhradu trov konania, považujú za
správny,keďžežalobcoviavzaližalobuvcelomrozsahuspäť,čímzavinilizastaveniekonania.Zdôraznili,
že je dispozičným právom žalobcu vziať žalobu po začatí konania späť, pričom späťvzatie žaloby je
úkon fakultatívny a žiadne ustanovenie právneho poriadku neukladá žalobcovi povinnosť vziať žalobu
späť za akýchkoľvek podmienok. Žalobcovia, ako iniciátori sporu, konali „na vlastné nebezpečenstvo“ a

nesú zodpovednosť za výsledok sporu, ako aj za zavinené zastavenie konania, ktoré bolo od počiatku
nedôvodné. Pokiaľ boli žalobcovia presvedčení o dôvodnosti podanej žaloby, nemali brať žalobu späť.
Z posledného pojednávania však vyplynulo, že žalobcovia neboli schopní preukázať pravdivosť a
dôvodnosť tvrdení uvedených v žalobe. Podľa názoru žalovaných žalobcovia vzali svoju žalobu späť
účelovo potom, ako po rokoch vedenia sporu došli k zisteniu, že dôvodnosť žaloby nevedia preukázať.

Podľa názoru žalovaných v 1., 2. a 5. rade neexistujú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré
by žalobcovia nemali niesť zodpovednosť za zastavenie konania a súčasne neexistujú ani výnimočné
okolnosti, pre ktoré by nemala byť priznaná náhrada trov konania. Preto navrhli rozhodnutie súdu prvej
inštancie vo výroku o náhrade trov konania potvrdiť ako vecne správne.

9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcov a žalovaných v 3.
a 4. rade ako podané včas (§ 362 CSP), oprávnenými osobami (§ 359 až § 361 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 až § 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle §
385 ods. 1 a contrario CSP, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP, z hľadísk v odvolaní
uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre potvrdenie a ani

pre zmenu uznesenia, ale uznesenie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.10. V prejednávanej veci je zo súdneho spisu zrejmé, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali
voči žalovaným určenia, že v žalobe označené nehnuteľnosti v katastrálnom území D. O. G. patria do
dedičstva po poručiteľovi B. C., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom dňa 5.2.2016, ktorú následne po 7 rokoch

vedenia súdneho sporu vzali v celom rozsahu späť. Žalovaní v 1., 2. a 5. rade so späťvzatím žaloby
vyjadrili výslovný nesúhlas. Súd prvej inštancie konanie aplikujúc § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 CSP
konanie zastavil potom, ako dospel k záveru, že dôvody nesúhlasu žalovaných so späťvzatím žaloby
a zastavením konania nie sú vážne.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu na základe podaného odvolania žalovaných v 3. a rade
bolo posúdiť, či súd prvej inštancie vo veci správne rozhodol, ak konanie zastavil napriek nesúhlasu
žalovaných v 1., 2. a 5. rade, majúc za to, že dôvody tohto nesúhlasu nie sú vážne. Žalovaní v 3. a 4.
rade v odvolaní namietali, že v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi majú všetci
dedičia postavenie tzv. nútených procesných spoločníkov a ak zákon v § 146 ods. 2 CSP vyžaduje
súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby, musí byť pri nerozlučnom procesnom spoločenstve na strane

žalovaných daný súhlas všetkých žalovaných, v opačnom prípade súd späťvzatie žaloby nepripustí.

12. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

13. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

14. Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí (§ 146 ods.
1 prvá veta CSP).

15. Žalobca ako dominus litis (pán sporu) disponuje konaním nielen tým, že podá žalobu, ale aj tým,

že podanú žalobu môže vziať účinne späť. Ak vezme žalobca svoju žalobu späť, ide o procesný úkon
voči súdu, ktorým prejavuje svoju vôľu, aby sa nekonalo a o veci meritórne nerozhodovalo. Späťvzatie
žaloby, ktorého účinky nastali tým, že sa dostalo do dispozície súdu, nie je možné ďalším úkonom vziať
späť a navrátiť tak konanie do pôvodného stavu.

16. Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že ak súdu dôjde účinný prejav o späťvzatí žaloby, je
súd týmto procesným úkonom viazaný, a okrem prípadov uvedených v § 146 ods. 1 prvej vety CSP, je
povinnosťou súdu konanie zastaviť. Zákon v § 146 ods. 1 prvej vety CSP totiž vôľu žalobcu dosiahnuť
zastavenie konania prostredníctvom inštitútu späťvzatia žaloby limituje nesúhlasom druhej procesnej
strany a existenciou vážnych dôvodov na takýto nesúhlas.

Vôľa žalobcu dosiahnuť zastavenie konania prostredníctvom inštitútu späťvzatia žaloby je teda
limitovaná dvoma skutočnosťami, a to nesúhlasom druhej procesnej strany so zastavením konania
a existenciou vážnych dôvodov, pre ktoré konanie zastaviť nemožno. Dôkazné bremeno existencie
takýchtovážnychdôvodovpotomvkonanínesiežalovaný.Posudzovanieuvedenýchdôvodovjevýlučne
vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku súdu, ktoré nie je svojvoľné, ale je potrebné brať zreteľ na

skutkové okolnosti prípadu, povahu uplatňovaného nároku a najmä dôsledky zastavenia konania na
právne a faktické vzťahy medzi stranami sporu.

17. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že posúdenie dôvodnosti nesúhlasu so späťvzatím návrhu
je výlučne vecou voľnej sudcovskej úvahy. Tá však nie je svojvoľná, pretože súd pri posudzovaní

závažnosti dôvodov berie na zreteľ jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného
nároku, a hodnotí predovšetkým možné dôsledky zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického
stavu vzťahov medzi účastníkmi a dopad na postavenie strán sporu, najmä žalovaného, s prihliadnutím
na mieru ohrozenia jeho práv a právom chránených záujmov. Dikcia „zo závažných dôvodov nesúhlasí“
smeruje k tomu, že nemusí ísť nevyhnutne o právne dôvody alebo záujmy. Žalovaný môže mať i iné,

ako len právne dôvody na to, že so späťvzatím návrhu nesúhlasí. Môže ísť o závažné etické, morálne,
ekonomické, ale aj iné motívy, ktorých dôvodnosť vždy posudzuje súd.

18. Súd prvej inštancie z vyššie uvedených hľadísk dôvody nesúhlasu žalovaných v 1., 2. a 5. rade
so späťvzatím žaloby neposudzoval. Z obsahu preskúmavaného uznesenia totiž plynie, že dôvody

nesúhlasu žalovaných v 1., 2. a 5. rade nespĺňajú požiadavku príslušnej závažnosti preto, lebo
podľa tvrdenia žalobcov, že žalobcami oslovení znalci uviedli, že na základe predloženej zdravotnej
dokumentácie nemožno jednoznačne určiť, či poručiteľ bol alebo nebol spôsobilý na právne úkony,
v konaní neboli preukázané skutočnosti týkajúce sa zdravotného stavu poručiteľa, žalobcovia v tejtootázke neuniesli dôkazné bremeno, a preto ani meritórne rozhodnutie by nezakladalo prekážku res
iudicata pre prípadne ďalšie konanie, v ktorom by bola preukazovaná (ne)spôsobilosť poručiteľa na
právne úkony, a tiež že žalovaní nevyvrátili a ani nepopreli tvrdenie žalobcu v 2. rade na pojednávaní

dňa 14.2.2023, že za posledný rok a pol mu boli doručené tri žiadosti žalovaných na späťvzatie žaloby.

19. Za tohto stavu odvolací súd ako dôvodnú vyhodnotil odvolaciu námietku žalovaných, že súd prvej
inštancie pri rozhodovaní o späťvzatí žaloby žalobcom po 7 rokoch vedenia sporu a o zastavení konania,
neposudzoval náležite dôvody nesúhlasu žalovaných (v 1., 2. a 5. rade) so späťvzatím žaloby, nezvážil

všetky nimi namietané okolnosti prípadu, ktoré podľa ich názoru dosahovali takú intenzitu vážnosti,
pre ktorú mali byť dôvodom pre pokračovanie v konaní. Žalovaní v 3. a 4. rade odvolaciemu súdu
opodstatnene vytkli, že rozhodnutie trpí nedostatkom riadneho odôvodnenia, lebo vo svojom rozhodnutí
sa súd nevyporiadal so všetkými v tomto smere relevantnými skutočnosťami a tvrdenia žalovaných
o existencii závažných dôvodov pre nezastavenie konania a rozhodnutie vo veci konkrétnym spôsobom
nevyhodnotil, a to aj so zreteľom na to, že v danom spore o určenie, že tá-ktorá vec (právo) patrí

do dedičstva po poručiteľovi súd stranami sporu všetci dedičia poručiteľa, ktorí sú až do vyporiadania
dedičstva ohľadom tejto veci považovaní za vlastníkov tejto veci, pričom ich dedičský podiel vyjadruje
mieru, akou sa podieľajú na právach a povinnostiach voči iným osobám, a preto majú postavenie tzv.
nerozlučných spoločníkov, ktorú otázku posudzoval Najvyšší súd SR (o.i) i v uznesení zo 16. mája 2019
sp. zn. 8Cdo/94/2018, na ktoré adekvátne odkázali žalovaní vo svojom odvolaní. Odvolací súd preto

musí dať za pravdu žalovaným v 3. a 4. rade, ktorí opodstatnene namietali už jednak vo vyjadrení zo dňa
23.2.2023 ako aj v odvolaní proti uzneseniu, že sa súd prvej inštancie v napádanom uznesení vôbec
nevysporiadal s ich argumentáciou ohľadom núteného procesného spoločenstva a vážnymi dôvodmi
nesúhlasu so späťvzatím žaloby odôvodnenými existenciou naliehavého právneho záujmu na strane
všetkých účastníkov dedičského konania, aby súd vo veci meritórne rozhodol.

20. Z uvedeného je nutné vyvodiť, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o späťvzatí žaloby neposúdil
všetky právne významné okolnosti pre rozhodnutie o zastavení konania s ohľadom na procesné
spoločenstvo žalobcov a žalovaných a nesúhlas žalovaných so späťvzatím žaloby, keď z odôvodnenia
napadnutého výroku uznesenia o zastavení konania nevyplýva vzťah medzi relevantnými (právne

významnými) skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov a jednoznačným právnym
záverom na strane druhej, ktorý sa dostal do zjavného nesúladu so skutkovými zisteniami, resp. z nich
v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, čím došlo k porušeniu
práva žalovaných (i žalobcov) na spravodlivý proces, a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní
pred odvolacím súdom.

21. Z týchto dôvodov odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b)
a c) CSP zrušiť uznesenie v jeho napadnutom výroku o zastavení konania a tiež v súvisiacom výroku o
trovách konania a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vzhľadom na
povahu vytknutej vady konania pred súdom prvej inštancie a zrušenie uznesenia vo výroku o zastavení

konania sa odvolací súd už ďalej nemohol zaoberať posudzovaním vecnej správnosti výroku o trovách
konania a odvolaním žalobcov proti tomuto výroku. Nakoľko toto uznesenie nemá povahu rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, v súlade s § 262 ods. 1 CSP a contrario odvolací súd o trovách konania
nerozhodoval. O náhrade trov tohto konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP).

22. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu
vysloveným v tomto uznesení odstrániť vytknuté nedostatky doterajšieho rozhodovania a opätovne
rozhodnúť o späťvzatí žaloby žalobcov po náležitom posúdení otázky procesného spoločenstva
žalobcov a žalovaných a vyjadreného nesúhlasu žalovaných (v 1., 2. a 5. rade) so späťvzatím žaloby,

a tiež o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP) a rozhodnutie
odôvodniť aj so zreteľom na argumentáciu žalobcov a žalovaných prednesenú (aj) v tomto odvolacom
konaní. V odôvodnení rozhodnutia je súd povinný vysvetliť aj akým spôsobom a z akých dôvodov dospel
ku konkrétnemu rozhodnutiu o trovách konania. Pri rozhodovaní o trovách konania, aj vzhľadom na
odvolaciu argumentáciu žalobcov založenú na tvrdení existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa

v zmysle § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa, súd prvej inštancie vezme na zreteľ, že aplikácia tohto ustanovenia prichádza
do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania, avšak
súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebosčasti neprizná. Musí ísť o prípad hodný osobitného zreteľa, pričom výnimočnosť tohto prípadu môže
spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Vždy
je pritom potrebné zvážiť okolnosti konkrétneho prípadu tak na strane toho, v čí prospech má byť toto

ustanovenie použité, ako aj na strane toho, komu inak prislúchajúci nárok nie je priznaný. Pri skúmaní
existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadnuť v prvom rade k majetkovým,
sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán sporu, pričom treba zohľadniť aj pomery tej
sporovej strany, ktorej by inak patrila náhrada trov konania z toho hľadiska, aký bude dopad rozhodnutia
v zmysle § 257 CSP na majetkové pomery tejto oprávnenej strany. Významnými z hľadiska aplikácie §

257 CSP sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj sporových strán v priebehu
konania a podobne. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného
zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Výnimočnosť prípadu musí byť
v rozhodnutí aj náležite odôvodnená.

23.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná

veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je

rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické

vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).