Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, August 22, 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 3Sfk/20/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200677
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:1018200677.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny

Benczovej a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. v právnej veci
žalobcu: GLOBTOUR GROUP, a.s., so sídlom Panská č. 12, 811 01 Bratislava IČO: 35 894 172,
zastúpeného Mgr. Petrom Hargašom, advokátom, AK so sídlom Košická č. 56, 821 08 Bratislava, proti
žalovanému (sťažovateľovi): Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, so sídlom Špitálska č.
4.,6.,8., 816 43 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 10234/2018-
M_OMAPČ z 21. februára 2018 a rozhodnutia č. 14118/2017 8491/2017 - M_ODMASK z 27. marca
2017, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.

2S/69/2018-316 z 22. septembra 2021 v spojení s opravným uznesením č. k. 2S/69/2018 - 335 z 20.
októbra 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/69/2018 -
316 z 22. septembra 2021 v spojení s opravným uznesením č. k. 2S/69/2018 - 335 z 20. októbra 2021
zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
II. Návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti sa zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred správny súdom
1. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“) napadnutým rozhodnutím č. k. 2S/69/2018 -

316 z 22. septembra 2021 v spojení s opravným uznesením č. k. 2S/69/2018 - 335 z 20. októbra
2021 postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej
len „SSP“) zrušil a vrátil na ďalšie konanie rozhodnutie žalovaného č. 10234/2018-M_OMAPČ z 21.
februára 2018, ktorým Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na základe návrhu
ním zriadenej osobitnej rozkladovej komisie zamietol rozklad účastníka konania GLOBTOUR GROUP,
a.s. (žalobca) a v celom rozsahu potvrdil prvostupňové rozhodnutie Ministerstva práce, sociálnych
vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 8491/2017-M ODMASK, 14118/2017 z 27. marca 2017, vo veci

uloženia povinnosti vrátenia finančnej čiastky 13.523,39 € Riadiacemu orgánu pre Operačný program
Zamestnanosť a sociálna inklúzia podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore
poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa
§61 ods. 2 Správneho poriadku. Rozhodnutia správnych orgánov boli založené na zistenom porušení
zákonom ustanovených pravidiel a postupov verejného obstarávania žalobcom, čo mohlo mať vplyv na
výsledok verejného obstarávania. Podľa kontrolných zistení malo ísť o konanie v rozpore so základnými
princípmi verejného obstarávania podľa § 9 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní -

princípom hospodárnosti a nediskriminácie. Žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu
trov konania.
2. Z odôvodenia rozhodnutia správneho súdu vyplýva, že považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného
v ako aj prvostupňové rozhodnutie za spôsobilý predmet súdneho prieskumu (ako aj nemupredchádzajúci proces spolu s tzv. podkladovými rozhodnutiami), pretože sa jedná o rozhodnutia vydané
v rámci výkonu pôsobnosti žalovaného ako správneho orgánu a oblasti verejnej správy s priamym
dopadom na právne postavenie žalobcu.

3. Správny súd ďalej uviedol, že žalobca v tomto spore vzniesol množstvo námietok, za základné
pochybenia považoval, že žalovaný sa vôbec nezaoberal posúdením toho, či závery uvedené v
záznamoch z administratívnych kontrol boli prijaté v súlade so zákonom, hoci žalobca vzniesol množstvo
námietok;nezákonnosťkontrol;začatiesprávnehokonaniavrozporesintertemporálnymiustanoveniami
zákona, nesprávnu aplikáciu Metodického pokynu CKO č. 11 - COCOF 07/0037/03-Sk; nedostatok

dôvodov v protokoloch UVO; vedenie administratívneho spisu v rozpore so zákonom a vykonanie
kontroly verejného obstarávania na základe zmluvného základu bez právomoci. V neposlednom rade
žalobca namietal aj nezrozumiteľnosť, nepreskúmateľnosť rozhodnutia a neprihliadnutie na prekluzívnu
lehotu na začatie správneho konania.
4. Správny súd považoval za dôvodné dva okruhy z uvedených námietok, týkajúce sa nezrozumiteľnosti
napadnutého rozhodnutia (výrok rozhodnutia a absenciu jeho obligatórnych náležitostí) a nedostatku

odôvodnenia napadnutých rozhodnutí.
5. K nezrozumiteľnosti, resp. obsahovej nedostatočnosti napadnutých rozhodnutí správny súd uviedol,
že v zmysle SSP správnym trestaním na účely tohto zákona sa rozumie rozhodovanie orgánov verejnej
správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie (§ 194 ods.
1 SSP). Uloženie povinnosti vrátiť časť poskytnutého finančného príspevku ako dôsledok pri porušení

pravidiel verejného obstarávania má charakter sankčného konania v zmysle citovaného ustanovenia
SSP a teda podľa ústavne konformnému výkladu (čl. 46 ods. 2 druhá veta Ústavy SR) podlieha súdnemu
prieskumu zákonnosti. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte, musí
spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním.
To možno zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a

spôsobu jeho spáchania, resp. v danom prípade uvedením iných skutočností (aspoň identifikácia zmlúv),
ktoré sú potrebné na odlíšenie skutku od iných skutkov. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre
celé sankčné konanie najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký
skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania aj pre zabezpečenie
riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a

v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku,
vylučujúpreďalšieobdobiemožnosťzámenyskutkuamožnosťopakovanéhopostihuzarovnakýskutok,
pritom treba odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak sú tieto náležitosti uvedené len v odôvodnení
rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže
zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade

konkrétny popis skutku je nezastupiteľnou časťou rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká
povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto
výrok možno vynútiť exekúciou (napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR spis. zn. 8Sžo/28/2007 zo dňa
6.3.2008, spis. zn. 3 Szd/9/2009 zo dňa 5.11.2009). Ak správny orgán neuviedol tieto náležitosti do
výroku svojho rozhodnutia, podstatne porušil ustanovenie § 72 ods. 6 zákona č. 131/2002 Z. z. Výrok

rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, lebo sú v ňom určené konkrétne práva a
povinnosti účastníkov konania. Musí byť určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo
predmetomsprávnehokonania.Pokiaľajzákonodarcavýslovnevprávnejnormeneuvádza,žesúčasťou
výroku o uložení povinnosti podľa § 27a zákona o pomoci uvedenie skutku, na základe ktorého sa
účastníkovi disciplinárne opatrenie ukladá, je povinnosťou správneho orgánu uviesť skutok, ktorým sa

účastník dopustil protiprávneho konania. Takáto povinnosť správnemu orgánu vyplýva z obsahu právnej
normy, keď zákonodarca v nej uvádza, že výrok obsahuje rozhodnutie o veci. V sankčnom konaní
je predmetom konania posudzovanie porušenia povinností účastníka, ktorý sa ho dopustil na základe
konania, resp. nečinnosťou a v prípade preukázania, že účastník sa dopustil protiprávneho konania
skutkom kladeným mu za vinu, správny orgán mu za takéto previnenie ukladá sankciu, čo sa musí

premietnuť aj do výroku rozhodnutia. Správny súd mal za to, že z uvedených dôvodov nie je možné
považovať za súladné so zákonom, ak správny orgán vo výroku rozhodnutia len uvedie, že účastníkovi
konania ukladá konkrétnu sankciu, keď z takéhoto výroku nie je zrejmý skutok, ktorým sa účastník
dopustil protiprávneho konania, za ktorý sa mu sankcia 13.523,39 € ukladá.
6. Podľa správneho súdu je opodstatnená námietka, že odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, ako

aj rozhodnutie žalovaného neuvádzajú relevantné právne úvahy ani skutkové zistenia. Odôvodnenie
prvostupňového rozhodnutia obsahuje sumarizáciu skutkového stavu a výpočet sumy 13.523,39 € podľa
§ 27a ods. 4 zákona č. 528/2008 Z. z. a aj v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia absentujú dôvody
- vyjadrenie k početným žalobcovým námietkam týkajúcim sa procesu kontroly vo verejnom obstarávaní.Považoval za potrebné uviesť, že napr. protokol UVO o výsledku kontroly nie je rozhodnutie podľa § 3
ods. 1 písm. b/ SSP, ktoré zakladá, mení alebo ruší alebo sa dotýka práv, právom chránených záujmov
alebo povinností žalobcu, a to ani konštitutívnym ani deklaratórnym spôsobom. Protokol o výsledku

kontroly možno považovať za opatrenie orgánu verejnej správy sui generis, ktoré však podľa názoru
správneho súdu nie je samostatne spôsobilým predmetnom súdneho prieskumu, ale ide o podkladové
rozhodnutie. Žalovaný preto mal závery protokolu UVO riadne vyhodnotiť a posúdiť vo vzťahu k
žalobcovým námietkam. Nestalo sa tak a priamym akceptovaním protokolu UVO s absenciou vlastných
dôvodov žalovaný postupoval arbitrárne. Judikatúra NS SR považuje nepreskúmateľnosť rozhodnutí

za dôsledok a vonkajší prejav tzv. inej procesnej vady. Argumentácia obsiahnutá v odôvodnení
rozhodnutia správneho orgánu má byť presvedčivá tak, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako
ako závery, ku ktorým správny orgán na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj
laickú) verejnosť prijateľné, racionálne a neposlednej rade aj spravodlivé a presvedčivé. Odôvodnenie
rozhodnutia správneho orgánu ako jedna z náležitostí riadneho rozhodnutia v zmysle § 47 ods. 3
Správneho poriadku musí spĺňať zákonom stanovené požiadavky. Rozhodnutie správneho orgánu musí

obsahovaťrelevantnéadostatočnédôvody,nazákladektorýchbolovydané.Zodôvodneniarozhodnutia
žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu nebolo vôbec zrejmé, akými úvahami sa orgán
verejnej správy riadil pri posudzovaní predmetnej administratívnej veci.
7. Správny súd ďalej uviedol, že žalobca má právo sa dozvedieť z dôvodov napadnutých rozhodnutí,
ako sa orgány verejnej správy vysporiadali s jeho námietkami, ktoré uplatňoval vo vzťahu k výsledkom

kontroly vo verejnom obstarávaní. Aj v prípade námietky, ktorá sa týkala zákazu a nezohľadneniu
intertemporálnych ustanovení, bola námietka žalobcu o absencii riadnych dôvodov uplatnená dôvodne.
Nestačí pritom dôvody uvádzať vo vyjadrení k žalobe, ale tieto musia byť vždy obsiahnuté v napadnutých
rozhodnutiach, ktoré sú výsledkom aplikácie práva orgánu verejnej správy. Vo všeobecnosti je
vždy možné uviesť, že pri akomkoľvek rozhodnutí možno polemizovať či správny orgán mohol

svoje argumenty vysvetliť podrobnejšie alebo sa precíznejšie vysporiadať s tvrdeniami účastníka
konania, ktoré možno považovať za právne významné. Súd hodnotí však preskúmateľnosť rozhodnutia
správneho orgánu len v miere jeho minimálnej argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, na
základe akých logických úvah a zvážení správny orgán vydal meritórne rozhodnutie. Skutočnosti, ku
ktorýmsprávnyorgándospelnazákladevoľnejúvahy,trebavrozhodnutídostatočneodôvodniť,abybolo

zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia a ako sa vyhodnotili vykonané dôkazy. V tejto svojej povinnosti
je správny orgán limitovaný len všeobecnými obmedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú
hranicu voľnej úvahy. Podľa správneho súdu v danom prípade bolo možné súhlasiť so žalobcom,
že rozhodnutia nespĺňali atribúty riadneho odôvodnenia. Uvedené spôsobuje ich nezákonnosť a bolo
dôvodom na ich zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vrátenie veci na ďalšie konanie. Právnym

názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní
viazaný.
8.Záveromsprávnysúduviedol,ževprípadezvyšnýchžalobcovýchnámietoknemoholustáliťporušenia
takého charakteru a intenzity, z ktorých by mohol vyvodiť nezákonnosť a ku ktorým by tak mohol
priradiť niektorý z dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného tak, ako ich vymedzuje

ustanovenie § 191 ods. 1 SSP. Nemohol akceptovať námietku žalobcu, že kontroly, ktorých výsledky
boli pre žalovaného „záväzné“ neboli vykonané zákonne, nakoľko neexistuje zákonné ustanovenie,
ktoré by dávalo právomoc nejakému orgánu vykonať kontrolu, ktorá by bola podkladom pre správne
konanie. Tu správny súd poukázal na znenie ust. § 41 ods. 1 zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku
poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých

zákonov, v zmysle ktorého ak poskytovateľ na základe vlastného podnetu alebo podnetu iného orgánu
zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na
výsledok verejného obstarávania, prostredníctvom žiadosti o vrátenie vyzve prijímateľa vrátiť poskytnutý
príspevok alebo jeho časť vzťahujúci sa na predmet zákazky; ak iný orgán ako poskytovateľ zistí
porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok

verejného obstarávania, a poskytovateľ s týmto zistením nesúhlasí, poskytovateľ podá podnet Úradu
pre verejné obstarávanie. Takže zákonný podklad na vykonanie kontroly bol daný. Za dôvodnú
nepovažoval správny súd ani námietku, že správne konanie bolo začaté v rozpore s intertemporálnymi
ustanoveniami zákona. Žalobca pritom vychádzal z ust. § 46ad zákona č. 528/2008 Z. z., ale nesprávne
vychádzal z tej skutočnosti, že mu bol poskytnutý NFP pred novelou ustanovenia § 27a Zákona o

pomoci. Administratívne konanie o vyvodení administratívnej zodpovednosti sa podľa oznámenia č. s.
16436/2017-M_ODMASK, č. z. 33552/2017 zo dňa 03.08.2017 (dňa 08.08.2017 ho žalobca prevzal)
začalo v roku 2017, nie fázou podania žiadosti o poskytnutie NFP s projektom a uzatvorením zmluvy
o NFP s prijímateľom.II. Kasačná sťažnosť sťažovateľa a vyjadrenie žalobcu
9. Právoplatný rozsudok správneho súdu napadol žalovaný v procesnom postavení sťažovateľa, a to
včas kasačnou sťažnosťou, v ktorej uplatnil ako dôvod kasačnej sťažnosti, že správny súd rozhodol na

základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). Sťažovateľ navrhol, aby
kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. Zároveň navrhol,
aby kasačný súd priznal kasačnej sťažnosti odkladný účinok.
10. Sťažovateľ zároveň v kasačnej sťažnosti namietal, že napádané správne rozhodnutia nie sú
preskúmateľné súdom s poukazom na § 7 písm. h) SSP v spojení s § 14 ods. 18 zákona o pomoci

a podpore, argumentoval uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 471/2014 z
30. júna 2014, ako aj uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/146/2018 z 03. septembra
2019, kedy mal správny súd, podľa sťažovateľa, v právne totožnej veci rozhodnúť tak, že správnu žalobu
odmietol z dôvodu, že napadnuté rozhodnutia nepodliehajú súdnemu prieskumu.
11. Sťažovateľ tiež uviedol, že finančná korekcia nie je sankciou, pričom odkázal na rozsudok Súdneho
dvora Európskej únie v spojených veciach Jude?ul Neam?, C-260/14 a Jude?ul Bacău, C-261/14, kde

konštatoval, že čl. 98 ods. 2 prvá pododsek druhá veta nariadenia č. 1083/2006 sa má vykladať v
tom zmysle, že finančné opravy členských štátov sú v prípade, že sa uplatnili na spolufinancované
náklady štrukturálnych fondov z dôvodu porušenia pravidiel v oblasti verejného obstarávania, správnymi
opatreniami v zmysle čl. 4 nariadenia č. 2988/95 („opatrenia ustanovené v tomto článku sa nepovažujú
za tresty.“)

12. K vyššie uvedenému poukázal na to, že keďže v prípade predmetného správneho konania nejde
o sankčné konanie, nie je legitímna požiadavka kladená na výrok rozhodnutia žalovaného, ako ani na
výrok rozhodnutia ministra, spočívajúca v uvedení opisu skutku a špecifikácii miesta, času a spôsobu
jeho priebehu a preto je v súlade s požiadavkami kladenými v ust. § 47 ods. 2 Správneho poriadku.
13. Sťažovateľ mal za to, že odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia obsahuje náležitosti určené

v § 47 ods. 3 Správneho poriadku, najmä obsahuje všetky okolnosti porušenia právnej povinnosti
žalobcu,ktorejdôsledkombolouplatneniefinančnejopravyvovýške100%.Pokiaľideosamotnýpostup,
akým bola stanovená výška sumy uvedená vo výrokovej časti rozhodnutia, sťažovateľ uviedol, že tento
je popísaný v odôvodnení rozhodnutia a vychádza zo zistení uvedených v protokole v kombinácii s
metodickým pokynom, ktorý striktne vymedzuje percentuálne výšky finančných korekcií za konkrétne

porušenia zákona o verejnom obstarávaní.
14. Záverom sťažovateľ predostrel návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti, z dôvodu,
že v prípade jeho nepriznania hrozí vznik závažnej ujmy pre rozpočet Slovenskej republiky, ako aj
Európskej únie.
15. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol túto zamietnuť. Konštatoval jeho vecnú

správnosť, pričom ďalej dodal, že správny súd neuviedol žiadny záväzný právny názor na vytýkané
nedostatkysprávnehokonania,najmävovzťahukprekážkam,ktorébrániavďalšompostupesprávneho
orgánu, čím umožnil správnemu orgánu rozhodnúť vo veci opakovanie v rozpore so zákonom.
Argumentáciu sťažovateľa ohľadom vylúčenia rozhodnutí podľa § 27a zákona o pomoci a podpore z
preskúmaniasprávnymisúdmijepodľažalobcunedostatočnáapodloženánesúvisiacimirozhodnutiami.

Vytýkal aj odkazovanú judikatúru, ktorá podľa sťažovateľa nesúvisí s posudzovanou vecou. Záverom
nesúhlasil s tým, že by boli dané akékoľvek dôvody na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti.
III. Konanie na kasačnom súde
16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že
kasačná sťažnosť sťažovateľky bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods.

1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach
sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo
jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho
súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.

17. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému
rozsudku správneho súdu preskúmal napadnuté rozhodnutie správneho súdu, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo, skúmal aj napadnutý protokol žalovaného správneho orgánu a konanie im
predchádzajúce, a to najmä z toho pohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými
námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a

správnosť napadnutého protokolu žalovaného správneho orgánu.
18. Predmetom súdneho prieskumu bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/69/2018 - 316
z 22. septembra 2021 v spojení s opravným uznesením č. k. 2S/69/2018 - 335 z 20. októbra 2021,
ktorým postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil a vrátil na ďalšie konanie rozhodnutiežalovaného č. 10234/2018-M_OMAPČ z 21. februára 2018 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím,
ktorým Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na základe návrhu ním zriadenej
osobitnej rozkladovej komisie zamietol rozklad účastníka konania GLOBTOUR GROUP, a.s. (žalobca)

a v celom rozsahu potvrdil prvostupňové rozhodnutie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskejrepublikyč.8491/2017-MODMASK,14118/2017z27.marca2017,vovecivráteniafinančnej
čiastky 13.523,39 € Riadiacemu orgánu pre Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia
podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho
spoločenstvaaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,podľa§61ods.2Správnehoporiadkuzdôvodu,

že žalobca porušil zákonom ustanovené pravidlá a postupy verejného obstarávania, ktoré mohli mať
vplyv na výsledok verejného obstarávania. Podľa kontrolných zistení malo ísť o konanie v rozpore so
základnými princípmi verejného obstarávania podľa § 9 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom
obstarávaní - princípom hospodárnosti a nediskriminácie.
IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu
19. Podľa § 27a ods. 5 až 7 cit. zákona, Správny orgán na základe podnetu podľa odseku 3 alebo

odseku 4 rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie podľa odseku
1 alebo odseku 4, najviac však do výšky 100 % poskytnutého príspevku alebo jeho časti vzťahujúcich
sa na predmet zákazky. Správny orgán v konaní podľa odseku 5 rozhodne o vrátení sumy uvedenej v
žiadosti o vrátenie podľa odseku 1 alebo odseku 4, ak a) zákazka, ktorej sa konanie podľa odseku 5
týka, už bola predmetom kontroly podľa osobitného predpisu a b) v protokole podľa osobitného predpisu,

ktorý sa vzťahuje k tejto kontrole, nebolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania,
ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, alebo bol k tejto kontrole vydaný
záznam podľa osobitného predpisu. Na konanie podľa odseku 5 sa vzťahuje všeobecný predpis o
správnom konaní. Ak je viac správnych orgánov oprávnených rozhodnúť podľa odseku 5, rozhodne vo
veci orgán, ktorý začal konať ako prvý. Správnym orgánom v konaní podľa odseku 5 je a) riadiaci orgán

alebo b) sprostredkovateľský orgán podľa § 8 ods. 5.
20. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ a v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre
ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný predpis.

21. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
22.Podľa§462ods.1SSPakkasačnýsúdpopreskúmanízistídôvodnosťkasačnejsťažnosti,rozhodne

o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec správnemu súdu na ďalšie konanie alebo
konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.
23. Sťažovateľ na prvom mieste namietal nespôsobilosť rozhodnutí ukladajúcich povinnosť vrátenia
finančných prostriedkov podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore byť predmetom preskúmania
v správnom súdnictve. Odkazoval pritom na ustanovenie § 14 ods. 18 zákona o pomoci a podpore,

podľa ktorého rozhodnutia vydané podľa druhej časti tohto zákona (kam patrí aj ustanovenie § 27a)
nie sú preskúmateľné správnym súdom. Kasačný súd tento sťažnostný bod vyhodnotil ako nedôvodný,
pričom s touto problematikou sa už vysporiadal v uznesení sp. zn. 5Sžfk/64/2019 z 27. októbra 2021
(uvedeným rozsudkom zrušil tiež sťažovateľom odkazované uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 03.09.2019 sp. zn. 5S/146/2018) so záverom, že „z ústavne súladného výkladu § 14 ods. 18 zákona

o pomoci a podpore, ako aj z jeho účelu, úmyslu zákonodarcu a systematického zaradenia vyplýva, že
neprípustnosťsúdnehoprieskumusavzťahujelennakonanieožiadostionenávratnýfinančnýpríspevok
podľa § 14 (prípadne nadväzujúce prieskumné konanie podľa § 14 ods. 6 až 10 zákona o pomoci a
podpore). Nevzťahuje sa teda na všetky konania obsiahnuté v druhej časti zákona o pomoci a podpore
a ani na konanie podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore.“ (K tomu viac v Zbierke stanovísk a

rozhodnutí NSS SR rozhodnutie č. 8/2022 ZNSS).
24. Kasačný súd však ďalej uvádza, najmä pokiaľ ide vytýkané nesprávne posúdenie týchto rozhodnutí
ako rozhodnutí sankčného charakteru, musel uznať dôvodnosť týchto sťažnostných bodov a to s
ohľadom na to, že v danom prípade ustanovenie § 27a upravuje postup riadiaceho orgánu, ktorý ak
zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, vyzve prijímateľa na vrátenie poskytnutého

príspevku, alebo jeho časti. Ak prijímateľ dobrovoľne príspevok alebo jeho časť na základe výzvy
nevráti, riadiaci orgán podá podnet ÚVO, ktorý následne postupuje v súlade so zákonom o verejnom
obstarávaní a ak zhodnotí, že k porušeniu pravidiel a postupov verejného obstarávania došlo, uloží
pokutu v súlade s § 149 citovaného zákona. Po nadobudnutí právoplatnosti takéhoto rozhodnutia jeriadiaci orgán oprávnený vydať rozhodnutie v správnom konaní, ktorým uloží prijímateľovi povinnosť
vrátiť príspevok alebo jeho časť. Prípadne ak ÚVO uloží prijímateľovi pokutu skôr, ako riadiaci orgán
vyzve prijímateľa na vrátenie príspevku alebo jeho časti, riadiaci orgán vyzve prijímateľa na vrátenie

príspevku alebo jeho časti až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia ÚVO. Ak prijímateľ určený
príspevok alebo jeho časť nevráti, riadiaci orgán vydá rozhodnutie v správnom konaní, ktorým uloží
prijímateľovi povinnosť vrátiť príspevok.
25. Ako negatívny následok spojený s porušením primárnych povinností ustanovených právnymi
normami, uloženie povinnosti vrátiť príspevok možno hodnotiť iba ako sankciu v širšom slova zmysle,

čo však bez ďalšieho neznamená, že ide o sankciu trestnej povahy, na ktorú by bolo možné aplikovať
zákonné inštitúty určené pre oblasť správneho trestania, ako aj príslušnú judikatúru, na ktorú správny
súd v prejednávanej právnej veci poukazoval. V širšom slova zmysle je sankciou akýkoľvek negatívny
následok, spojený s porušením primárnej právnej povinnosti. Sankciu v širšom slova zmysle od sankcie
v užšom slova zmysle (t. j. sankcie trestnej povahy) odlišuje jej účel. Týmto je predovšetkým navrátenie
prostriedkov, ktoré neboli použité v súlade s podmienkami ustanovenými štátom, resp. Európskou

úniou. Na tomto mieste je tiež potrebné podotknúť, že sťažovateľ pri vydaní rozhodnutia postupoval v
zmysle zákona o pomoci a podpore, ktorý neumožňuje uložiť žiadnu správnu sankciu, nakoľko uvedená
právna norma neupravuje správne delikty, tzn. že správny delikt v režime tohto zákona ani nemohol
byť spáchaný, a teda nemohla byť zaň následne uložená administratívna - správna sankcia (napr.
rozhodnutie kasačného súdu v obdobnej veci žalovaného/sťažovateľa sp. zn.: 2Sfk/25/2021 z 22. júla

2022).
26. Kasačný súd navyše prihliadal aj na sťažovateľom odkazovaný rozsudok Súdneho dvora Európskej
únie v spojených veciach Jude?ul Neam?, C-260/14 a Jude?ul Bacău, C-261/14, kde najmä konštatoval,
že povinnosť vrátiť výhodu neoprávnene získanú v dôsledku nezrovnalosti nie je sankciou, ale len
jednoduchým dôsledkom zistenia, že podmienky požadované na získanie výhody vyplývajúcej z právnej

úpravy Únie neboli splnené, čím sa poskytnutá výhoda stala neoprávnenou a čl. 98 ods. 2 prvá pododsek
druhá veta nariadenia č. 1083/2006 sa má vykladať v tom zmysle, že finančné opravy členských štátov
sú v prípade, že sa uplatnili na spolufinancované náklady štrukturálnych fondov z dôvodu porušenia
pravidiel v oblasti verejného obstarávania, správnymi opatreniami v zmysle čl. 4 nariadenia č. 2988/95
(a teda nepovažujú sa za tresty).

27. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, kasačný súd musel uznať dôvodnosť sťažnostných bodov, v
ktorýchsťažovateľrozporovalzáverysprávnehosúdu,týkajúcesapovahyrozhodnutiaopovinnostivrátiť
príspevok ako rozhodnutia sankčnej povahy a z toho vyplývajúcich požiadaviek na formuláciu a obsah
výroku a odôvodnenie rozhodnutia. Naviac v konaní o uložení korekcie žiadne zákonné ustanovenie
nevyžaduje uviesť popis skutku vo výroku rozhodnutia.

28. K námietke sťažovateľa spochybňujúcej závery, ktorou vyhlásil svoj nesúhlas so závermi správneho
súdu o nedostatočnom odôvodnení správnych rozhodnutí a následnej nepreskúmateľnosti nakoľko z ich
odôvodnenia nevyplýva konkrétne porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania žalobcom ako
ani spôsob ako dospeli ku korekcii kasačný súd uvádza, že z ich obsahu vyplývajú okolnosti porušenia
právnej povinnosti žalobcu, dôsledkom ktorej bolo uplatnenie finančnej korekcie, pričom v odôvodnení

sa odkazuje na porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania zo strany žalobcu, ktoré mohlo
mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, resp. sa odvoláva na výsledky kontroly UVO, pričom
uvádza aj konkrétne ustanovenia právnych predpisov, ktoré boli konaním žalobcu porušené.
29. K návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti súd pripomína, že takéto rozhodnutie
kasačného súdu je potrebné považovať za výnimočné, nakoľko sa jeho pôsobením paralyzujú

účinky právoplatného rozhodnutia správneho súdu. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní
odkladného účinku kasačnej sťažnosti je návrh účastníka, z ktorého musí vyplývať, že právnymi
následkami napadnutého rozhodnutia správneho súdu by hrozila závažná ujma a priznanie odkladného
účinku by nebolo v rozpore s verejným záujmom. Dôkazy k tomuto tvrdeniu však musí predložiť
účastníkkonania,ktorýtentonávrhpodáva.Návrhsťažovateľanapriznanieodkladnéhoúčinkukasačnej

sťažnosti neobsahuje žiadne dôkazy na preukázanie hrozby závažnej ujmy a kasačný súd nepovažuje
okolnosti, na ktoré v návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti sťažovateľ poukázal,
za také, ktoré by zakladali dôvody prípadnej hrozby závažnej ujmy. Zároveň kasačný súd poukazuje na
to, že vzhľadom na aktuálne procesné štádium konania a výrok rozhodnutia vo veci (zrušenie rozsudku
správneho súdu a vrátenie veci Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie) by ani prípadné

vyhovenienávrhunemaloreálnyzmysel.Pretonávrhnapriznanieodkladnéhoúčinkukasačnejsťažnosti
v zmysle ustanovenia § 447 ods. 2 SSP v spojení s ustanovením § 188 SSP zamietol.
V. Záver30. Vzhľadom na vyššie uvedené závery kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil
postupom v zmysle ust. § 462 ods. 1 SSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude úlohou
správnehosúduvoveciznovarozhodnúťsprihliadnutímnapriebehpredchádzajúcehosúdnehokonania

a vyslovené závery kasačného súdu.
31. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne v ďalšom konaní správny súd (§ 467 ods.
3 SSP).
32. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0
(§ 463 v spojení s § 147 ods. 2 a § 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.