Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 1, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/129/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124010886
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3124010886.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov JUDr.
MichalaEliašaaJUDr.MilanaStrakunaneverejnomzasadnutíkonanomdňa01.októbra2024prejednal
sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Chomutove, Česká republika, trvale bytom C. D. E.
XXX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, ktorú podal proti uzneseniu
Okresného súdu Trenčín sp. zn. 7PP/60/2024 zo dňa 30.07.2024 a takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného A. B. zamieta, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom (bývalého) Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 2T/25/2023 zo dňa 09.03.2023 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4To/65/2023 zo dňa 18.05.2023 bol A. B. odsúdený
pre prečin opilstva podľa § 363 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 245 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zák. na
trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s

minimálnym stupňom stráženia.

Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 7PP/60/2024 zo dňa 30.07.2024 (ďalej len „napadnuté
uznesenie“) bol podľa § 415 ods. 1 Tr. por. s použitím § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. zamietnutý návrh
odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu vyššie uvedeného trestu odňatia slobody.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odsúdený sťažnosť, ktorú zahlásil do zápisnice
o verejnom zasadnutí ihneď po jeho vyhlásení. V jej písomných dôvodoch uviedol, že porušenia
ústavného poriadku v období od 07.12.2023 do 15.05.2024 sú absurdné a od 01.01.2024 už absolútne
absentujú. Dodal, že spanie na lôžku, vynášanie stravy a ustrojenosť na vychádzkovom dvore už
v zmysle nového ústavného poriadku nie sú nijako sankcionované. Ďalej uviedol, že porušenia
ústavného poriadku spočívajúce v spaní súviseli najmä s jeho detoxom od návykových látok užívaných

v minulosti. Poukázal na to, že hlavné abstinenčné príznaky sú spojené s kŕčmi svalov, bolesťou hlavy
a svalov a s celkovou únavou a vyčerpanosťou, ktoré príslušníci ZVJS pri jeho sankcionovaní nebrali
do úvahy. Podľa neho je zrejmé, že po absolvovaní protitoxikomanického liečenia sa jeho správanie
zlepšilo a stabilizovalo, zbavil sa zlých sklonov, záporných vlastností, zamestnal sa na pracovisku, kde
si plní svoje pracovné povinnosti vzorne. Záverom uviedol, že v prípade prepustenia na slobodu bude
viesť riadny, usporiadaný život so svojim otcom, riadne sa zamestná na trvalý pracovný pomer a už nikdy

sa nedopustí žiadnej trestnej činnosti a bude si plniť občianske povinnosti a pomáhať svojej najbližšej
rodine.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd nadriadený súdu prvého stupňa, primárne zistiac, že podaná sťažnosť
je prípustná (§ 185 Tr. por.), bola podaná oprávnenou osobou (§ 186 Tr. por.) a v zákonom stanovenej
lehote (§ 187 Tr. por.), na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku

napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku
predchádzalo, a takto dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.Krajský súd v prvom rade konštatuje, že súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď
o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody rozhodoval na

verejnom zasadnutí, pričom napadnuté uznesenie vyhlásil po vykonaní (podľa názoru krajského súdu)
potrebného aj dostatočného dokazovania. Odsúdený tu mal možnosť vyjadriť sa pred súdom prvého
stupňa k priebehu svojho výkonu trestu odňatia slobody, ako aj k dôvodom, pre ktoré navrhoval svoje
podmienečné prepustenie.

Zpísomnéhoodôvodnenianapadnutéhouzneseniavyplýva,žesúdprvéhostupňasadôslednezaoberal
zákonnými podmienkami pre podmienečné prepustenie podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., ktoré musia
byť pre pozitívne rozhodnutie o podmienečnom prepustení každého odsúdeného splnené vždy súčasne.

Možno prisvedčiť jeho názoru, že odsúdený v prvom rade spĺňal formálnu podmienku z pohľadu dĺžky
doteraz vykonaného trestu odňatia slobody, pretože vykonal zákonom požadovanú časť z výmery

uloženého trestu odňatia slobody, t.j. viac ako 1/2 (ďalej len „trest odňatia slobody“). V čase vyhlásenia
napadnutého uznesenia mal odsúdený síce nariadený ďalší výkon nepodmienečného trestu odňatia
slobody, uložený mu v trestnej veci (bývalého) Okresného súdu Bratislava II pod sp. zn. 0T/349/2022,
avšak v prípade tohto odsúdenia došlo medzičasom k zániku trestnosti (po novele Tr. zák. účinnej od
15.03.2024).

Krajský súd sa stotožnil aj s ďalším záverom súdu prvého stupňa, že u odsúdeného nebola splnená
ďalšia zákonná podmienka, a to prvá materiálna podmienka spočívajúca v polepšení sa.

Krajský súd považuje v prvom rade za potrebné zdôrazniť, že o výmere trestu, teda aj o dĺžke

pôsobenia výchovného účinku tohto trestu na odsúdeného primárne rozhoduje súd, ktorý vydal
právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na druhej strane ale zákonodarca ustanovil možnosť predčasného
podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody. Z právnej úpravy tohto
inštitútu nepochybne vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov
v rámci výkonu trestu odňatia slobody do takej miery, že i kratším výkonom tohto trestu, než ho uložil

súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení a pri nadväzujúcom
plnení povinností odsúdeného a jeho správaním preukazujúcim polepšenie dosiahnuť výchovný účel
trestu, teda nápravu páchateľa trestného činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti aj
pri jeho pobyte na slobode. Zákonodarca však neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť každého
odsúdeného(Podľa§66ods.1Tr.zák.súdmôžeodsúdenéhopodmienečneprepustiť...),aleponecháva

na úvahu súdu na základe dôkazov posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj kratšieho
trvania zapôsobil na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia ochrany
spoločnosti nie je potrebné, aby vykonal celý uložený trest odňatia slobody.

K otázke posudzovania preukázania polepšenia krajský súd považuje tiež za potrebné poukázať na to,

že polepšenie je vývojový proces vnútornej premeny páchateľovej osobnosti, ktorý sa, pravda, navonok
prejavuje iba v jeho správaní. Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení treba práve rozlišovať,
kedy je správanie a plnenie povinností vo výkone trestu iba prejavom vonkajšej adaptácie odsúdeného
v prostredí ústavu a kedy ide o známky skutočných zmien osobnosti odsúdeného, ktoré oprávňujú
predpokladať, že aj v budúcnosti bude viesť riadny život. Preto správanie odsúdeného vo výkone trestu

a plnenie povinností sú síce neopomenuteľnými, ale nie však jedinými hľadiskami, z ktorých možno
usudzovať na jeho polepšenie.

Krajský súd ďalej uvádza, že v rámci výkonu trestu odňatia slobody sa zaobchádzaním rozumie súhrn
aktivít, ktorých účelom je diferencovaným spôsobom zabezpečiť výkon práv a povinností podľa Zák.

č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody, podporovať a rozvíjať zmysel pre zodpovednosť,
dodržiavanie zákonov a spoločenských noriem, pozitívne osobnostné vlastnosti, úctu k iným, sebaúctu a
pozitívny vzťah k rodine. Na splnenie tohto účelu sa na odsúdeného vypracúva program zaobchádzania,
ktorý ustanovuje cieľavedomé, komplexné a štruktúrované pôsobenie na odsúdeného podľa jeho
osobnostných vlastností, odborných vedomostí a stupňa vzdelania v súlade s účelom výkonu trestu.

Prijatie a pozitívny vzťah odsúdeného k programu zaobchádzania je základným predpokladom účinnosti
trestu. V prípade odsúdeného A. B. je ale potrebné konštatovať, že podľa hodnotenia ústavu na výkontrestu tento plní čiastočne stanovené ciele programu zaobchádzania až v dvoch bodoch z celkových
štyroch (konkrétne ide o body edukácia a vzťahy s vonkajším svetom).

Podrobným preskúmaním veci dospel krajský súd k záveru, že doterajší výkon trestu odňatia slobody
u odsúdeného možno hodnotiť skôr ako „podpriemerný,“ s viacerými zistenými nedostatkami, a preto
nesvedčiaci o jeho polepšení. Odsúdený totiž nerešpektoval a nedodržiaval zákonné normy upravujúce
pobyt vo výkone trestu odňatia slobody (konkrétne dňa 07.12.2022 spal v pyžame na neustlanej posteli,
dňa 11.03.2023 nadväzoval nepovolené kontakty, dňa 24.05.2023 sa správal arogantne a spal prikrytý

na lôžku, dňa 06.09.2023 vynášal stravu z jedálne a v bližšie neurčený čas po 15.05.2024 bol vo
vychádzkovom dvore neustrojený podľa vzoru, a to v papučiach), a to vo viacerých ústavoch na výkon
trestu (v Bratislave a v Dubnici nad Váhom). Napokon odsúdený má počas doterajšieho výkonu trestu
odňatia slobody evidovaný aj jeden disciplinárny trest, ktorý má síce aktuálne už zahladený, avšak
naproti tomu počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody (od 08.10.2022) nebol ani jediný krát
disciplinárne odmenený. Aj z týchto dôvodov ani ústav na výkon trestu jeho podmienečné prepustenie

neodporučil.

Krajský súd k vyššie uvedenému uvádza, že takéto hodnotenie doterajšieho pobytu odsúdeného vo
výkone trestu odňatia slobody nemôže byť prejavom polepšenia.

Zároveň krajský súd dodáva, že iba osoby podieľajúce sa na prevýchove odsúdeného počas výkonu
trestu odňatia slobody môžu podať objektívny obraz o stupni nápravy (jeho polepšení), pričom krajský
súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by hodnotenie ústavu na výkon trestu v smere vyhodnotenia
jeho polepšenia/nepolepšenia akokoľvek spochybňovali.

V zhode s názorom súdu prvého stupňa aj krajský súd považuje nápravu odsúdeného za podstatne
sťaženú, a to z dôvodov, na ktoré podrobne poukázal už súd prvého stupňa. Krajský súd na tomto mieste
len v celom rozsahu poukazuje na jeho správne úvahy a závery, s ktorými sa stotožňuje.

Na úplný záver k nesplneniu prvej materiálnej podmienky spočívajúcej v polepšení sa krajský súd

uvádza, že ak súd nezistí „polepšenie sa“ odsúdeného, veľmi ťažko môže dospieť k záveru, že by
po podmienečnom prepustení na slobode už viedol riadny život (druhá materiálna podmienka). Inak
povedané – ak odsúdený nevie rešpektovať právne normy vzťahujúce sa na jeho pobyt „za múrmi
väznice“ (viesť riadny život „vo väznici“), nemožno dospieť k záveru o splnení druhej materiálnej
podmienky, teda že by existovalo dôvodné očakávanie, že odsúdený už bude rešpektovať právne normy

vzťahujúce sa na jeho pobyt na slobode.

Účelom trestu je okrem iného i ochrana spoločnosti pred páchateľom trestnej činnosti a trest má
odrádzať aj ostatných členov spoločnosti od páchania trestných činov. Je preto v záujme dovŕšenia
nápravy odsúdeného a splnenia účelu nariadeného trestu odňatia slobody, aby ho odsúdený aj naďalej

vykonával.

Keďže odsúdený nespĺňal prvú materiálnu podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody, resp. jednu z troch zákonných podmienok, ktoré musia byť splnené vždy súčasne,
krajský súd podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. jeho sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.