Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 19, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/57/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119203163
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7119203163.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a členiek
senátu JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcu A. B. C., nar. X.X.XXXX,
D., E. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Kristínou Piovarčíovou, advokátkou, Košice, Štúrova 20, proti
žalovanému Mesto Košice, Košice, Trieda SNP 48/A, IČO: 00 691 135, o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku č.k. 34C/8/2019-235 z 3.11.2022 Okresného súdu

Košice I

r o z h o d o l :

Z r u š u j erozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Košice I (ďalej aj súd prvej inštancie alebo súd) napadnutým rozsudkom vyhovel žalobe,
ktorou určil, že žalobca je výlučným vlastníkom parc. číslo 6224/234, druh pozemku: ostatná plocha,

o výmere 289 m2, vedenom Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom na Liste vlastníctva č.
XXXXX pre katastrálne územie F. G. (výrok I.) a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II).

2.1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnosti – vyššie

citovanému pozemku a to titulom vydržania so započítaním neprerušenej a nikým nerušenej držby jeho
právnych predchodcov najneskôr od roku 1982.
2.2.Vo vyjadrení k žalobe (č.l. 78) žalovaný uviedol, že zo znenia § 205 OZ účinného do 31.12.1982
aj do 28.03.1990 vyplýva, že vydaním rozhodnutia o pridelení pozemku do osobného užívania vznikne
občanovi právo, aby s ním bola uzatvorená dohoda, ale ešte nevzniká právo osobného užívania
pozemku, a preto občan nemôže byť v dobrej viere, že môže pozemok užívať a že mu k nemu

vzniklo právo osobného užívania. Takéto poučenie bolo uvádzané aj v samotnom texte rozhodnutí o
pridelení pozemku do osobného užívania. Preto neobstojí ani argumentácia, že občan nebol znalý
práva a nemohol o tejto právnej úprave vedieť, keďže bol o takomto postupe výslovne upovedomený.
Až kumulatívnym splnením všetkých podmienok (a to vydanie rozhodnutia o pridelení pozemkov do
osobného užívania, uzatvorenie dohody o zriadení práva osobného užívania k pozemkom a registrácia
dohody na štátnom notárstve) nastal okamih vzniku práva osobného užívania pozemkov v prospech

občana.
2.3.Žalobca však v konaní nepredložil rozhodnutie o pridelení žalovaného pozemku do osobného
užívania, od ktorého by bolo možné odvodzovať existenciu právneho titulu k zriadeniu práva osobného
užívania v prospech žalobcu, resp. minimálne dobromyseľnosť žalobcu, že je oprávneným držiteľom
(resp. že oprávneným držiteľom bol jeho právny predchodca). Taktiež nepredložil ani dohodu o pridelení
žalovaného pozemku do osobného užívania žalobcu, na základe ktorej by mu mohlo, za predpokladu

riadnej registrácie dohody na štátnom notárstve, právo osobného užívania k žalovanému pozemku
vzniknúť. Preto ani nemohlo dôjsť k zmene práva osobného užívania na vlastnícke právo.2.4.Dobrú vieru žalobcu spochybňuje už samotná skutočnosť, že žalobca a ani jeho vlastnícky
predchodca nikdy nemali k žalovanému pozemku zriadené právo osobného užívania. Žalobca nikdy
nebol vedený v katastri nehnuteľnosti ako vlastník žalovaného pozemku, ktorú objektívnu skutočnosť

si mohli žalobcovia kedykoľvek overiť prostredníctvom katastra nehnuteľností a ktorá sa nedá žiadnym
spôsobom opomenúť. Predmetom darovacích zmlúv nebol žalovaný pozemok, a preto si žalobca ako
obdarovaný aj jeho rodičia ako darcovia museli byť vedomí, že k žalovanému pozemku im vlastnícke
právo nesvedčí. Taktiež samotný žalobca listom z 15.03.2018 požiadal žalovaného o odkúpenie
žalovaného pozemku za účelom vysporiadania jeho užívania, čo znamená, že si bol vedomý, že nie

je vlastníkom a že vlastníkom žalovaného pozemku je mesto Košice. Žalobca nepreukázal, z akej
objektívnej právnej skutočnosti odvodzuje svoju dobromyseľnosť držby.
2.5.Na rozdiel od žalobcu, žalovaný je na LV č. XXXXX už dlhodobo zapísaný ako vlastník žalovaného
pozemku na základe protokolu o prechode vlastníctva nehnuteľného majetku z 8.9.1992. Na základe
tohto protokolu bol v dobrej viere zapísaný ako vlastník žalovaného pozemku (v tej dobe ešte ako súčasť
pozemku reg. C-KN parc. č. 6224/1 o výmere 89 885 m2), a to ku dňu účinnosti zákona č. 138/1991

Zb. o majetku obcí a preto žalovaný pre prípad akýchkoľvek pochybností z opatrnosti vzniesol námietku
vydržania z jeho strany, keďže nadobudol žalovaný pozemok dňom účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. o
majetku obcí (1.5.1991) od Čsl. štátu (išlo o prechod majetku štátu na obec ex lege), ktorý následne v
roku 1992 prevzal protokolom o prechode vlastníctva majetku, ktorý mal už len deklaratórny charakter.
Vydržacia 10 ročná lehota začala žalovanému plynúť ku dňu účinnosti zákona č. 138/1991 Zb., a to

1.5.1991 a uplynula 1.5.2001.
2.6.Súd v napadnutom rozsudku skonštatoval existenciu naliehavého právneho záujmu v zmysle §
137 písm. c) CSP, nakoľko ako vlastník nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností je zapísaný žalovaný
a vyhovujúci rozsudok bude podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností.
2.7.Následne po citácii teórie ohľadom nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním súd prvej inštancie

konštatoval, že podmienka neprerušeného výkonu držby, t.j. užívanie spornej nehnuteľnosti parc.
č. 6224/234 počas zákonom ustanovenej vydržacej 10-ročnej doby je u žalobcu splnená, a to aj
započítanímoprávnenejdržbyuprávnychpredchodcov,ktoríužívalispornýpozemokakosúčasťparcely
č. 6224/21 odo dňa jeho pridelenia do osobného užívania rozhodnutím z 29.4.1975, dohodou o zriadení
práva osobného užívania predmetného pozemku z 23.5.1975 a na základe odporúčania Okresného

národného výboru zo 7.2.1979, ktorý navrhol pričlenenie parcely č. 6224/22 o výmere 208 m2 k pozemku
parc. č. 6224/21 o výmere 646 m2. Najneskôr však právni predchodcovia žalobcu mali sporný pozemok
v oprávnenej nepretržitej držbe od 19.1.1990, kedy im rozhodnutím Národného výboru mesta Košíc,
finančného odboru o pridelení pozemku do osobného užívania pridelil národný výbor v súlade s § 205
vtedy platného a účinného OZ, na ich žiadosť pozemok parcelu č. 6224/1 o výmere 200 m2 do osobného

užívania, kedy v odôvodnení rozhodnutia bolo poukázané, že pozemok síce prekračuje výmeru 800 m2,
ale vzhľadom na skutočnosť, že sa nachádza vo veľmi svažitom teréne so zlým prístupom k nemu, iné
delenie ani nie je možné.
2.8.Súd konštatoval, že právni predchodcovia žalobcu sporný pozemok v roku 1978 oplotili a bez
prerušenia užívali. Ani v rámci kolaudačného konania vyústeného do kolaudačného rozhodnutia z

16.9.1982 neboli vznesené žiadne námietky týkajúce sa oplotenia sporného pozemku, resp. jeho
umiestnenia, a teda nebolo preukázané, že by počas zákonom ustanovenej vydržacej doby nastala
skutočnosť, ktorá u právnych predchodcov vyvolala pochybnosti, že sporný pozemok, ktorý takto užívali,
im nepatrí. Súd prisvedčil žalobcovi, že sporný pozemok z dôvodu jeho geografickej polohy, výmery
ako aj charakteru je inak, ako súčasť pozemku parc. č. 6224/21, na ktorom bol právnymi predchodcami

žalobcu postavený rodinný dom, nevyužiteľný.
2.9.Žalobca a jeho právni predchodcovia užívali pozemok v dobrej viere, že im tento patrí a žalobca
nemal do roku 2018, kedy so žalovaným uzavrel nájomnú zmluvu, žiadnu vedomosť o tom, že by jeho
právnym predchodcom pozemok vlastnícky nepatril. Existencia uzavretej nájomnej zmluvy o nájme
spornej nehnuteľnosti je právne irelevantná, pretože všetky predpoklady vydržania boli splnené ešte

pred rokom 2018.
2.10.K obrane žalovaného, ktorý žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že vlastnícke právo nadobudol
vydržaním práve on, súd uviedol, že tento nemohol byť dobromyseľným držiteľom spornej nehnuteľnosti
z dôvodu jej geografickej polohy, charakteru pozemku – strmý, zráz, roklina, kamene.
2.11.Súd ďalej rozhodol s ohľadom na spravodlivé a rozumné usporiadanie vzťahov s odôvodnením,

že právni predchodcovia žalobcu a žalobca užívali sporný pozemok v domnení, že im patrí, pozemok
oplotili, na časti sporného pozemku vybudovali záhradu, postavili bazén. Pozemok v súčasnosti žalobca
zveľaďuje, kosí trávu, pričom vo vzťahu k celkovej výmere pozemku, ktorú žalobca užíva de iure jeveľkosť tohto sporného pozemku nepatrná, predstavuje len 27 % z celkovej výmery, a preto by vydržanie
spornej parcely žalovaným bolo v rozpore s dobrými mravmi.
2.12.Súd vec právne posúdil podľa § 137 písm. c/ CSP, § 132 ods.1, § 123, § 129 ods.1, § 130 ods.1

OZ v znení platnom a účinnom do 31.12.1991 a od 1.1.1992, § 130 ods.2 v znení platnom a účinnom
do 31.12.1991 a od 1.1.1992, § 134 ods.1 v znení platnom a účinnom do 31.12.1991 a od 1.1.1992,
§ 134 ods.2 v znení platnom a účinnom do 31.12.1991 a od 1.2.1992, § 134 ods.3,4 v znení platnom
a účinnom od 1.1.1992, § 135a ods.1,2,3 a 4 v znení účinnom odo dňa 1.4.1983 do 31.12.1991, § 135a
ods.3 v znení platnom a účinnom od 1.1.1992, § 205 ods.1 v znení platnom a účinnom do 31.12.1991,

§ 205 ods.2 OZ v znení platnom a účinnom do 31.3.1983 a do 31.12.1991, § 868, § 872 ods. 6 OZ,
§ 1 ods. 1, § 2 ods.1 a 7, § 6 ods. 1, § 7 ods.1 a 2 z. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, § 149, § 151
ods.1 a 2 a § 191 ods.1 CSP.
2.13.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2, § 263 ods. CSP a úspešnému
žalobcovi súd priznal proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3.1.Rozsudok napadol včas odvolaním žalovaný a to vo vzťahu k obom jeho výrokom z odvolacích
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.
3.2.Žalovaný v odvolaní nesúhlasil s vyhodnotením dobromyseľnosti žalobcu súdom prvej inštancie,
pretože súd nesprávne vyhodnotil dôkazy a neprihliadol na všetky tvrdené námietky, ktoré žalovaný
v konaní uviedol, kedy poukazoval na objektívnosť skutočností nasvedčujúce tomu, že žalobca nebol

pri užívaní žalovaného pozemku dobromyseľný, resp. musel mať prinajmenšom dôvodné pochybnosti
o tom, že mu k žalovanému pozemku nesvedčí vlastnícke právo a to z dôvodu, že:
a) na základe všetkých rozhodnutí o pridelení pozemku do osobného užívania, či odporúčaní na
pričlenenie pozemkov mala veľkosť pozemku parc. č. 6224/21 dosahovať výmeru 1054 m2, čo
zodpovedá aj súčasnej výmere pozemku 1042 m2 vo vlastníctve žalobcu. Žalobca teda nemôže tvrdiť,

že žalovaný pozemok mal byť na základe týchto rozhodnutí súčasťou pozemku parc. č. 6224/21, pretože
by to matematicky nezodpovedalo tej výmere, ktorá bola jeho právnym predchodcom pridelená. Po
sčítaní výmery pozemku parc. č. 6224/1 vo výške 1042 m2 a žalovaného pozemku vo výmere 289 m2 by
to spolu predstavovalo výmeru 1331 m2 , ktorá by ďaleko, bez akéhokoľvek zdôvodnenia presahovala
výmeru, ktorá bola právnym predchodcom žalobcu pridelená do osobného užívania,

b) žalobca len tvrdil, že jeho otcovi bolo k žalovanému pozemku zriadené právo osobného užívania,
avšak o tomto nepredložil žiadne dokumenty,
c) sporný pozemok nebol predmetom oboch darovacích zmlúv, ktorými nadobudol vlastnícke právo
k nehnuteľnosti žalobca po svojich právnych predchodcoch, ktorá skutočnosť musela objektívne vyvrátiť
dobromyseľnosť žalobcu, že mu má svedčať vlastnícke právo k žalovanému pozemku, ak tento nebol

predmetom darovania,
d) žalobca ani jeho právni predchodcovia nikdy neboli vedení v katastri nehnuteľností ako vlastníci
žalovaného pozemku, ktorú objektívnu skutočnosť si mohol žalobca kedykoľvek overiť prostredníctvom
katastra nehnuteľností a ktorá sa nedá žiadnym spôsobom opomenúť, navyše za situácie, kedy
vlastnícke právo k predmetnému susednému pozemku parc. č. 6224/21 nadobúdal po svojich rodičoch

už počas trvania zápisu vlastníckeho práva k žalovanému pozemku v prospech žalovaného.
3.3.Na základe uvedeného súd dospel v konaní k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď nesprávne
v rozpore s vlastným odôvodnením uvedeným v bodoch 71. a 72. napadnutého rozsudku vyhodnotil
užívanie žalovaného pozemku žalobcom za oprávnené a dobromyseľné v domnienke, že mu svedčí
vlastnícke právo k žalovanému pozemku a následne vec nesprávne právne posúdil, keď žalobcovi

priznal vlastnícke právo na základe vydržania.

4.1.Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu (č. l. 262) uviedol, že darovaním nadobudol žalobca výmeru
1042 m2 darovaním (rok 1995 a rok 2007), čiže o 12 m2 menej ako by podľa formálnych listín vo svojom
vlastníctve mal mať, čo jednoznačne preukazuje, že sa jedná o výmeru z tiež pričlenenej parcely č.

6224/234 k. ú. F. G.. O tom svedčí aj rozhodnutie Národného výboru mesta Košice, finančného odboru
o pridelení pozemku do osobného užívania z 19.1.1990, kde sa v odôvodnení uvádza, že sa síce
prekračuje výmera 800 m2, ale vzhľadom na skutočnosť veľmi zložitého terénu so zlým prístupom iné
delenie nie je možné. Rozhodnutie poukazuje na geometrický plán a výkaz plôch č. 244/3601-246-87 na
porealizačné zameranie parcely č. 6224/1 o výmere 200 m2, ktorá sa zlučuje s parcelou č. 6224/21 na

celkovúvýmeru993m2,zktorýchlistinnýchdôkazovjezrejmé,ženáslednedošlokďalšiemuzlučovaniu
a výmera sa zmenila.
4.2.Pri nadobudnutí vlastníckeho práva žalobca nemal ani tušenie, akú výmeru má domový majetok
jeho rodičov, v prírode oplotený pevným a nezmeniteľným plotom. Majetok, ktorý bol obhospodarovanýza celé obdobie užívania, teda asi od roku 1978, v skutočnosti sa jedná o spracovanie a zmenu ostatnej
plochy, na ktorej boli skaly, výmole, vysoké medze, krovie, kamene, v teréne roklina, výmoľ, ktorá
neposkytuje trvalý úžitok (kód 37) a právni predchodcovia zmenili uvedené na záhradu, lebo došlo

k vyklčovaniu krovísk, vyrovnaniu terénu, vysadeniu ovocných stromov.
4.3.So spornou nehnuteľnosťou ako s ostatnými nehnuteľnosťami tvoriacimi domovú nehnuteľnosť
nakladal celý čas ako so svojou vlastnou. Nikto ho v užívaní nerušil a bol presvedčený, že nekoná
protiprávne. Objektívne bolo zistené, že toto presvedčenie sa u neho prejavovalo aj navonok vo vzťahu
k ďalším nájomcom aj žalovanému. Desaťročná vydržacia lehota mu uplynula skôr, než žalovaný

vlastnícke právo nadobudol na základe zákona o majetku obcí.
4.4.Žalobca opätovne upriamil pozornosť na veľkosť spornej nehnuteľnosti predstavujúcu len 27 %
celkovej výmery a že sa jedná o inak nevyužiteľný pozemok.

5.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania v zmysle § 385 ods.1 CSP v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

6.1.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také
skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú

v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §191 CSP , a to vzhľadom na to, že súd
vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak
nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

6.2.Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ, ktorá
nesprávnosť môže byť spôsobená:
- chybným vyhodnotením návrhov na vykonanie dôkazov,
- nesprávnym vyhodnotením vykonaných dôkazov alebo
- predpokladom „dotvorenia“ skutkového stavu ďalšími prípustnými prostriedkami procesnej obrany či

útoku.
6.3.Vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania je
úlohou a doménou súdu. Súd jednoznačne pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je
spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné, pretože takýmto
postupom a) sťažuje dôkaznú pozíciu strany sporu, čo môže nespravodlivo rezultovať v neunesení jej

dôkazného bremena a b) neodôvodnene sa vzďaľuje od želanej a možnej miery zistenia skutkového
stavu.
6.4.Hodnotenie dôkazov je činnosťou súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi
obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Zákon teda vychádza zo

zásady voľného hodnotenia dôkazov, v dôsledku čoho skutkový záver sudcu vychádzajúci z vykonaných
dôkazov je vecou vnútorného postoja (presvedčenia) a myslenia konajúceho sudcu. Zásada voľného
hodnotenia dôkazov však neznamená ľubovôľu hodnotiaceho, keďže z hľadiska dôležitosti sú pre
rozhodnutie významné len také dôkazy, ktoré vypovedajú o okolnostiach súvisiacich s prejednávanou
vecou. Pri hodnotení dôkazov súd hodnotí predovšetkým pravdivosť toho-ktorého dôkazu. Ak súd

nepovažuje výsledok dôkazu za pravdivý, je povinný odlišný záver, akému nasvedčuje vykonaný dôkaz
odôvodniť.
6.5.Súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pri ktorom hodnotení pravdivosť dôkazu už
posudzuje v súvislosti s prípadným rozporom s inými dôkazmi. K nesprávnym skutkovým zisteniam
z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnoteným dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov,

alebo porušením pravidiel formálnej logiky.

7.K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímjeomylsúdupriaplikáciipráva

na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis,
než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na
daný prípad. Nesprávnym právnym posúdením veci súd účastníkovi konania neznemožňuje realizáciu
žiadneho jeho procesného oprávnenia (por. napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republikysp. zn. 1 Cdo 62/2010, sp. zn. 2 Cdo 97/2010, sp. zn. 3 Cdo 53/2011, sp. zn. 4 Cdo 68/2011, sp. zn. 5
Cdo 44/2011, sp. zn. 6 Cdo 41/2011 a sp. zn. 7 Cdo 26/2010).

8.Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva žalobcu k parcele č. 6224/234 k.ú. F. G., kedy
žalobca tvrdí, že túto užívali jeho právni predchodcovia a následne po prevode darovacími zmluvami
z roku 1995 a 2007 aj on nerušene a v dobrej viere, že mu daný pozemok patrí, a to minimálne
od jeho pridelenia do osobného užívania rozhodnutím Obvodného národného výboru z 29.4.1975,
nasledovaného uzavretím dohody o zriadení práva osobného užívania k pozemku z 28.5.1975 v tom

čase o výmere 646 m2, ďalej návrhom z 7.2.1979 na pričlenenie parcely č. 6224/22 o výmere 208
m2, avšak najneskôr od rozhodnutia Národného výboru mesta Košíc, finančného odboru z 19.1.1990,
ktorým bol jeho rodičom pridelený na ich žiadosť pozemok parc. č. 6224/1 o výmere 200 m2, čím zlúčená
výmera s parcelou č. 6224/21 mala dosiahnuť 993 m2. Žalobca má za to, že jeho rodičom bol pridelený
pozemok zahŕňajúci aj spornú parcelu, a oprávnená držba nebola spochybnená v rámci stavebného
ani kolaudačného konania, v prírode bol celý pozemok oplotený. Žalobca vstúpil do užívania parcely č.

6224/234 v prírode spojenej s parc. č. 6224/21 ohradenej plotom a preto mu táto vlastnícky patrí.

9.Odvolací súd z obsahu preskúmavaného rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

10.Súd vystaval svoje rozhodnutie na vydržaní sporného pozemku pri konštatácii dobromyseľnosti na
strane žalobcu so započítaním vydržacej doby jeho právnych predchodcov.

11.Dobromyseľnosť je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si napríklad prisvojuje
určitú vec alebo ňou disponuje (porovnaj § 129 ods. 1 OZ). Ide o psychický stav, vnútorné presvedčenie
subjektu, ktoré samo osobe nemôže byť predmetom dokazovania. Predmetom dokazovania môžu byť
skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie prejavuje navonok,
teda okolnosti, z ktorých možno vyvodiť presvedčenie nadobúdateľa o dobromyseľnosti, že mu vec

patrí. Okolnosťami svedčiacimi záveru o existencii dobromyseľnosti, budú spravidla okolnosťami
týkajúcimi sa právneho dôvodu nadobudnutia a svedčiace o poctivosti nadobúdateľa. Na rozdiel od
preukazovania vlastníctva, nebude treba, aby preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia, riadny
prechod vlastníctva, ale len okolnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia, v tom je rozdiel medzi
ochranou vlastníctva a ochranou držby (R 45/1986). Samotné dlhodobé užívanie nehnuteľnosti, ani

nerušenie v užívaní pre dobromyseľnosť nepostačuje (NS SR sp. zn. 5Cdo/74/2019). Dobrá viera bude
vždy posudzovaná nie z pohľadu držiteľa a vychádzajúc z jeho subjektívneho presvedčenia, ale na
základeposúdeniaobjektívnychskutočnostínezávislýchodvôledržiteľaanezávislýchnajehoskutočnej
vedomosti o tom, že mu právo patrí alebo nepatrí.

12.Pokiaľ súd prikladal rozhodujúci význam skutočnosti oplotenia celého pozemku vrátane
spornej parcely vykonaného rodičmi žalobcu niekedy v roku 1978 a nikým nerozporovaného
a nespochybňovaného priebehu tohto oplotenia pri kolaudácii stavby - rodinného domu, uvedené
v kontexte ostatných žalobcom tvrdení okolností nepostačuje na prijatie záveru o dobromyseľnosti jeho
právnych predchodcov pri držbe sporného pozemku.

13.Z vykonaného dokazovania podporeného aj žalovaným nepopretými tvrdeniami samotného žalobcu
je totiž zrejmé, že jeho právni predchodcovia po pridelení pozemku č. 11212/11 o výmere 646 m2
(následne prečíslovaného na parc. č. 6224/21) s pričlenením ďalších 208 m2 v roku 1979 (parc. č.
6224/22) zákonným spôsobom disponovali iba výmerou 854 m2. Ak v danom čase resp. ešte predtým

v roku 1978 títo pozemok oplotili do terajšieho tvaru a stavu zahŕňajúc aj sporný pozemok o výmere
289 m2, je nutné uviesť, že rodičia žalobcu takto nemohli činiť v dobrej viere, že im pozemok v rozsahu
vyššom než pridelená výmera patrí. Rozdiel medzi výmerou poctivým spôsobom nadobudnutého
pozemkuvdanomčaseavýmerouoplotenouprávnymipredchodcamižalobcučiníaž477m2,pričomani
pri najlepšej vôli si právni predchodcovia žalobcu nemohli byť vedomí, že cca 36% celkovej výmery (477

m2 z 1331 m2) navyše získali legálnym spôsobom, ak dva pridelené pozemky podľa tvrdenia žalobcu
sami rozšírili vyklčovaním krovín a navozením zeminy do terajšej výmery a stavu, kedy nimi postavený
plot ani nekopíruje nejaké staršie existujúce oplotenie (NS SR sp. zn. 5Cdo/121/2022) a v konaní niet zčoho vyvodiť, že právni predchodcovia boli dobromyseľní v tom, že im pozemok patrí práve v hraniciach
nimi budovaného oplotenia.

14.1.Uvedenú premisu podporuje aj to, že oba zákonným spôsobom nadobudnuté pozemky parc. č.
6224/21 a 6224/22 s výmerami 646 m2 + 208 m2 v čase pridelenia a pričlenenia mali tvar trojuholníka, čo
vyplýva zo Snímky z pozemkovej mapy z 27.6.1979 (č.l. 56), pričom aj rodinný dom mal stáť výlučne na
parcele č. 6224/21, avšak reálny tvar oploteného pozemku vyplývajúci z katastrálnej mapy (č.l. 159,228),
ktorá je obsahom spisu, zahŕňajúc aj spornú parcelu je oveľa väčší, asymetrický, s rôznymi výčnelkami

a plot na najdlhšej strane pozemku netvorí priamku tak, ako je zakreslené v Snímke z pozemkovej mapy
z 27.6.1979 vystavenej Geodéziou, n.p. Prešov (č.l. 56), pričom i rodinný dom je v časti postavený na
parcele č. 6224/22. Z uvedeného je zrejmé, že právni predchodcovia sami bez zákonného podkladu
rozšírili výmeru pridelených pozemkov v tvare trojuholníka na terajší asymetrický a zväčšený tvar a stav
navozením zeminy a vyrovnaním terénu predtým tvoreného skalami, svahom a roklinou.
14.2.I z obsahu Rozhodnutia Obvodného národného výboru, odbor výstavby, ÚPAaD z 8.12.1989 (č.l.

59) ako aj Rozhodnutia Národného výboru mesta Košíc, finančný odbor z 19.1.1990 (č.l. 51) je zrejmé,
že právni predchodcovia žalobcu stavali aj na nepridelených pozemkoch. Tieto rozhodnutia boli totiž
vydané na základe žiadosti právneho predchodcu žalobcu z 3.2.1987, čo znamená, že sám otec žalobcu
si bol vedomý, že zabratý a oplotený pozemok (na ktorom došlo k stavbe rodinného domu) je väčší, než
mu bol orgánmi štátu pridelený do osobného užívania a predmetným rozhodnutím sa domáhal právneho

usporiadania daného nelegálneho stavu.

15.Držba sporného pozemku právnymi predchodcami žalobcu v čase jej uchopenia svojvoľným
oplotením, nemohla byť teda podľa názoru odvolacieho súdu oprávnená, nakoľko s prihliadnutím na
žiadosť právneho predchodcu žalobcu z 3.2.1987 rodičia žalobcu nemohli byť objektívne dobromyseľní,

že im sporný pozemok patrí, čo postačuje pre záver o nesplnení podmienok vydržania vlastníckeho
práva k predmetnému pozemku. Ostatné skutočnosti ako oplotenie, vydanie stavebného povolenia,
povolenia užívať stavbu, nerušené užívanie sú v kontexte vyššie citovaných konkrétnych okolností
prípadu právne irelevantné.

16.Ak Obvodný národný výbor dal súhlas na zmenu využitia časti pozemku parc. č. 6224/1 o výmere
200m2 a následne ho pridelil právnemu predchodcovi žalobcu, pretože sa jednalo o pozemok už
zastavaný rodinným domom, týmto sa zlegalizovalo užívanie časti tejto parcely ako parcely stavebnej
a to v rozsahu zakreslenom a označenom červenou farbou v geometrickom pláne č. z. 244-3601-246-87
z 10.8.1987, ktorým sa táto časť parcely č. 6224/1 o výmere 200 m2 zlúčila s parcelou č. 6224/21 na

celkovú výmeru 993 m2.

17.1.V konaní však nebol vykonaný dôkaz týmto geometrickým plánom aj napriek návrhu žalovaného.
Opomenutie vykonania dôkazu z ústavnoprávnych hľadísk možno akceptovať, avšak len v prípade
dôkazných skutočností nemajúcich k prejednávaniu veci relevanciu, pretože nemôžu viesť k objasneniu

skutočností a otázok podstatných pre dané konanie, resp. môžu byť dokonca i výrazom zdržovacej
procesnej taktiky (podporne pozri napr. nálezy Ústavného súdu ČR, sp. zn. II. ÚS 2172/14, sp. zn. II. ÚS
2067/14, resp. rozhodnutia NS ČR sp. zn. 32Cdo/2915/2011, sp. zn. 22Cdo/2055/2020).
17.2.V prejednávanej veci sa z okolností konkrétneho prípadu však javí presný opak, a to že vykonanie
dokazovania označeným geometrickým plánom môže prispieť k riadnemu a správnemu zisteniu

skutkového stavu (§ 365 ods.1 písm. f/ CSP).

18.Bez riadneho preukázania, že povolená zmena užívania parcely na parcelu stavebnú a jej pridelenie
právnym predchodcom žalobcu spolu s ostatnými zákonným spôsobom pridelenými pozemkami, naozaj
sleduje aktuálnu terajšiu hranicu plota takto nemožno automaticky uzavrieť, že sporný pozemok aj po

rozhodnutí Národného výboru mesta Košíc z r. 1990 bol užívaný právnymi predchodcami v dobrej viere,
že im tento v oplotenom celku patrí, navyše ak zo strohého textu Rozhodnutia NVMK z 19.1.1990 nie
je bez predloženia geometrického plánu zrejmé, či všetky pridelené, pričlenené, či zlúčené pozemky
právnych predchodcov žalobcu predstavovali spolu výmeru 993 m2, alebo vyššiu výmeru, pretože text
rozhodnutia hovorí len o zlúčení časti parcely č. 6224/1 o výmere 200 m2 s parcelou č. 6224/21 na

výmeru 993 m2, v ktorej výmere však nemusí byť zahrnutá aj parcela č. 6224/22 o výmere 208 m2.
Z predložených dôkazov totiž nie je možné vyvodiť, kedy (a či vôbec) bola parcela č. 6224/22 zlúčená
alebo pričlenená k pozemku parcele č. 6224/21 a na akú celkovú výmeru.19.Odvolací súd takto uzatvára, že bez stotožnenia daných pozemkov citovaným geometrickým plánom
niejemožnésurčitosťouustáliťskutkovýstavohľadomvýmeryaleboaspoňtvarupridelenýchpozemkov
právnym predchodcom žalobcu, a že tento tvar kopíruje stav reálny, užívací, v prírode ohraničený

existujúcim plotom.

20.1.Omyl vo výmere pozemku, uvedenej v nadobúdacom titule, bez ďalšieho nevylučuje
dobromyseľnosť osoby vo vzťahu k pozemku, na ktorý sa táto právna skutočnosť nevzťahuje a ktorej
držby sa takáto osoba uchopila, dobrá viera držiteľov v takomto prípade môže spočívať na domnelom

(putatívnom) titule (NS SR sp. zn. 5Cdo/26/2021).
20.2.Oprávnená držba nemôže spočívať v takom omyle držiteľa, ktorému sa tento pri bežnej opatrnosti
vyhnúť. Omyl držiteľa musí byť ospravedlniteľný. Omyl je ospravedlniteľný, ak k nemu došlo napriek
tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti
konkrétneho prípadu od každého vyžadovať (NS SR sp. zn. 2 Cdo 236/2012).
20.3.Pri posudzovaní ospravedlniteľnosti omylu je potrebné prihliadnuť aj na to, kým bol omyl vyvolaný;

ak bol spôsobený štátnym orgánom, ospravedlniteľnosť takto vyvolaného omylu sa bude posudzovať
zhovievavejšie, než iné prípady omylu (NS SR sp. zn. 4Cdo/274/2020).

21.Napriek tomu, že omyl vo výmere možno podľa okolností konkrétneho prípadu považovať za tzv.
ospravedlniteľný dôvod (omyl) nevylučujúci dobromyseľnosť jeho držiteľa, v tejto prejednávanej veci

odvolacia námietka žalovaného spočívajúca v okolnosti matematického nesúladu výmery pridelených
pozemkov a užívaných oplotených pozemkov je na mieste, nakoľko k nej pristupuje ešte možná okolnosť
nesúladu samotného tvaru užívaných pozemkov najmä s prihliadnutím na neprehliadnuteľnú vedomosť
právnych predchodcov žalobcu, že bezprávne zabrali a oplotili aj v tom čase im nepridelené časti
pozemkov, na základe čoho omyl vo výmere pozemkov v čase ich oplotenia nemožno vyhodnotiť na

strane právnych predchodcov žalobcu ako omyl ospravedlniteľný.

22.1.Odvolací súd opakuje, že okrem spôsobilého predmetu vydržania základnými predpokladmi
vydržania sú oprávnená držba a nepretržitosť oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej doby.
Vzhľadom na vyššie uvedené závery, podľa ktorých právni predchodcovia od počiatku držby sporného

pozemku neboli jeho dobromyseľnými držiteľmi, je aj s ohľadom na dôvod tejto konštatácie (nesplnenie
jasne deklarovanej zákonnej povinnosti v súvislosti s nadobúdacím titulom) vylúčená oprávnenosť ich
držby.
22.2.V prejednávanej veci je možné polemizovať, že Rozhodnutím NVMK z 19.1.1990 bola nelegálnosť
celej oplotenej výmery odstránená, a že od tohto momentu už možno právnych predchodcov považovať

za oprávnených držiteľov, t.j. v dobrej viere, že im celá oplotená výmera vrátane sporného pozemku
patrí.Kosvetleniutejtoprevecrozhodnejskutočnostimôžeprispieťvykonaniežalovanýmnavrhovaného
dôkazu - geometrického plánu č. z. 244-3601-246-87 z 10.8.1987. Týmto spôsobom môže byť
odstránená nejasnosť, akú výmeru alebo aspoň tvar predstavovali všetky v tom čase pridelené,
pričlenené a zlúčené pozemky právnych predchodcov žalobcu a následne v zmysle uvedeného

doplneného dokazovania súd bude môcť relevantne ustáliť, aký dopad to má na posúdenie dobrej viery
právnych predchodcov žalobcu a následne žalobcu.

23.V tomto kontexte je potrebné vyhodnotiť i žalovaným tvrdenú okolnosť, že samotným rozhodnutím
o pridelení pozemku do osobného užívania ešte nevzniká právo osobného užívania, a občan ohľadom

držby pozemku nemôže byť v dobrej viere, že ho drží právom, nakoľko toto musí byť nasledované
uzavretím dohody o zriadení práva osobného užívania a táto musí byť dokonca registrovaná štátnym
notárstvom v zákonom stanovenej lehote.

24.1.Občiansky zákonník v znení pred novelou z.č. 509/1991 Zb. pojem „vecné právo“ nepoužíval.

Napriek tomu je nepochybné, že právo osobného užívania pozemku bolo právom vecným, čo vyplýva
predovšetkým z jeho časovej neobmedzenosti. Právo osobného užívania pozemku bolo právom
pripúšťajúcim výkon a preto mohlo byť predmetom oprávnenej držby. Oprávnený držiteľ tohto práva
mal teda po dobu oprávnenej držby rovnaké práva ako nositeľ tohto práva (per analogiam § 130 ods.2
OZ). Pokiaľ nositeľovi práva osobného užívania vzniklo na základe § 872 ods.1 OZ právo transformácie

osobného užívania na právo vlastnícke, potom toto právo rovnako prislúcha aj oprávnenému držiteľovi
práva osobného užívania (porovnaj uznesenie NS SR sp. zn. 9Cdo/178/2021 z 31.5.2022).
24.2.Zároveň platí, že pre vznik vlastníckeho práva transformáciou práva osobného užívania nie je
podstatná sama skutočnosť, že toto právo bolo zriadené vadne, rozhodujúce je zistenie, že subjektvadne zriadeného práva bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu toto právo patrí
(NS SR sp. zn. 4Cdo 274/2020).
24.3.Vzhľadom na citované závery je v prípade nedostatku registrácie dohody o zriadení práva

osobného užívania štátnym notárstvom vždy úlohou konajúceho súdu zistiť, či držiteľ práva osobného
užívania pozemku mohol byť so zreteľom na všetky iné pristúpivšie okolnosti v dobrej viere
(dobromyseľný), že mu toto právo prináleží.

25.Takýmito okolnosťami, ktoré bolo v tomto konkrétnom prípade potrebné vo vzťahu k dobrej viere

právnych predchodcov žalobcu i žalobcu samotného citlivo vyhodnotiť sú:
- vedomosť týchto osôb o zákonnom nedostatkoch v procese pridelenia pozemkov resp. ich
zaevidovania v pozemkovej knihe resp. katastri nehnuteľností s poukazom na nimi zabezpečenú Kópiu
z katastrálnej mapy z 20.4.1998 (č.l. 172), ktorá ešte v roku 1998 (t.j. viac než 20 rokov od prvých
rozhodnutíštátu)zakresľujepozemkyprávnychpredchodcovžalobcuažalobcuvtvarezodpovedajúcom
stavu pridelenia v roku 1979 (viď nižšie uvedené odôvodnenie v bode 31.);

- vedomosť týchto osôb o zákonom požadovanom priebehu procesu získania práva osobného užívania
pozemkov a to v nasledovných krokoch: 1/ rozhodnutie o pridelení, 2/ uzavretie dohody o zriadení práva
osobného užívania pozemku a 3/ registrácia tejto dohody štátnym notárstvom, čo im bolo zrejmé už
zpriebehuprideleniaprvéhopozemkuparc.č.11212/11k.ú.H.,kedypriamozbodu3.Dohodyozriadení
práva osobného užívania pozemku z 28.5.1975 vyplýva, že „Právo osobného užívania uvedeného

pozemku vznikne registráciou tejto dohody u štátneho notárstva“. Preto právni predchodcovia žalobcu
nepochybne si museli byť vedomí potreby uzavretia dohody o zriadení práva osobného užívania
pozemkov a jej registrácie štátnym notárstvom aj k pozemku zmienenom v rozhodnutiach ObNV
z 8.12.1989 a NVMK z 19.1.1990 a z toho plynúcej pochybnosti o existencii svojho práva a oprávnenosti
držby, keďže vedeli, že pri tomto pozemku už vyššie citovaný postup nedodržali. Omyl vychádzajúci

z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka nie je ospravedlniteľný.

26.1.K ďalšej odvolacej námietke žalovaného, že dobromyseľnosť žalobcu musela byť vyvrátená už len
preto, že sporný pozemok v čase jeho nadobudnutia žalobcom darovacími zmluvami v roku 1995 a 2007
nebol predmetom týchto darovacích zmlúv, odvolací súd poznamenáva, že pre správne a zákonné

rozhodnutievovecisamejjerozhodnénespornézistenie,žepredmetomobochdarovacíchzmlúvnaozaj
nebola dotknutá parcela č. 6224/234 o výmere 289 m2. V tejto súvislosti si však odvolací súd dovoľuje
poznamenať, že v prípade, ak by sporná parcela bola predmetom bezodplatného prevodu na žalobcu,
tento by už nemal dôvod sa dovolávať určenia jeho vlastníckeho práva vydržaním.
26.2.Na základe jasne sformulovaných hľadísk z ustálenej rozhodovacej praxe a teórie ohľadom

vydržania vlastníckeho práva je možné skúmať naplnenie zákonných predpokladov vydržania sporného
pozemku žalobcom i s poukazom na domnelý (putatívny) titul na vstup do držby (v tomto konkrétnom
prípade v podobe darovacej zmluvy z r. 1995, ktorá neobsahovala sporný pozemok) s prihliadnutím
na prípadný ospravedlniteľný omyl vo výmere nadobúdaného pozemku. Držbu sporného pozemku
žalobcom od uzavretia tejto darovacej zmluvy je potrebné vyhodnocovať v tom smere, či na strane

žalobcu možno konštatovať dobromyseľnosť len skrze obsahu darovacej zmluvy v nadväznosti na
existujúce oplotenie, a či táto dobrá viera uňho pretrvala po dobu 10-ročnej vydržacej lehoty resp. došlo
k jej prerušeniu alebo strate.

27.Uvedené dáva odvolací súd do pozornosti najmä z dôvodu existencie žalobcom predloženej Kópie

z katastrálnej mapy z 20.4.1998 (č.l. 172), na ktorej tvar pozemkov žalobcu predstavuje trojuholník
tvorený (iba) parcelami č. 6224/21 a 6224/22, t.j. zhodne ako boli tieto parcely zakreslené v Snímke
z pozemkovej mapy z 27.6.1979 a zároveň v zreteľnom kontraste so stavom z katastrálnej mapy (č.l.
159,228),kdetvarvyznačenéhopozemkujenepravidelný,asymetrický.Niejetaktovôbecjasné,zakého
dôvodu a na základe akých skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru uvedenom v bode 64.

rozsudku, že sporná parcela č. 6224/234 o výmere 289 m2 bola zakreslená ako súčasť parcely č.
6224/21, keď uvedený tvar skôr zodpovedá len parcelám č. 6224/21 o výmere 646 m2 a č. 6224/22
o výmere 208 m2 prideleným v roku 1979. Uvedené skutkové zistenie súdu prvej inštancie sa takto javí
len ako doslovné prevzatie tvrdenia žalobcu z jeho vyjadrenia z 6.7.2021, avšak toto nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní a je s ním v logickom rozpore, čo zakladá relevanciu odvolaciemu dôvodu podľa

§ 365 ods. 1 písm. f) CSP.

28.1.Podľa názoru odvolacieho súdu z uvedeného pohľadu posúdenie existencie Kópie z katastrálnej
mapy z 20.4.1998 a z nej plynúca nepochybná vedomosť právnych predchodcov žalobcu ajžalobcu o nesúlade tvaru a veľkosti nimi držaných pozemkov má závažnú relevanciu k možnosti
ustálenia právneho záveru o (ne)oprávnenosti držby sporného pozemku a to aj so zreteľom na
nedodržanie zákonných kumulatívnych predpokladov na získanie práva osobného užívania pozemkov

(prinajmenšom pri časti parcely č. 6224/1 o výmere 200 m2 v zmysle rozhodnutí orgánov štátu
z 8.12.1989 a 19.1.1990). Dobromyseľnosť držby totiž zaniká v momente, keď sa držiteľ oboznámil so
skutočnosťami, ktoré objektívne boli spôsobilé vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí (NS SR sp.
zn. 3Cdo/97/2009, 7Cdo/302/2021).
28.2.Z uvedeného dôvodu záver súdu prvej inštancie o oprávnenej držbe sporného pozemku právnymi

predchodcami žalobcu, t.j. o držbe v dobrej viere, že im celý pozemok vrátane pozemku sporného patrí,
ktorú držbu si započítava do vydržacej doby i žalobca, nezodpovedá doteraz vykonanému dokazovaniu
a je minimálne predčasný.

29.Na základe citovaných dôvodov odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) v spojení s § 391 ods.
1 CSP zrušil napadnutý rozsudok v jeho celosti a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie.

30.Úlohou súdu v ďalšom konaní bude po doplnení dokazovania najmä označeným geometrickým
plánom č.z. 244-3601-246-87 z 10.8.1987 a prípadne ďalšími stranami sporu navrhovanými dôkazmi
ich podrobiť dôslednému vyhodnoteniu v zmysle § 191 CSP a uviesť, ako posúdil podstatné skutkové

tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal navrhnuté dôkazy, náležite
sa vysporiada s námietkami žalovaného uvádzané v konaní pred prvoinštančným súdom ako aj v
odvolaní proti rozsudku.

31.1.Súd bude povinný ujasniť, či na strane právnych predchodcov žalobcu došlo alebo nedošlo
k vzniku práva osobného užívania pozemkov vrátane sporného pozemku na základe § 205 OZ (platného
a účinného do 31.1.1991), kedy následnou aplikáciou § 872 ods. 6 OZ si žalobca môže započítať čas
držby pozemku jeho právnymi predchodcami.
31.2.Ohľadom uvedeného sa bude zaoberať otázkou oprávnenosti držby predmetného pozemku

právnymi predchodcami žalobcu a žalobcom pri zhodnotení (ne)naplnenia podmienky dobromyseľnosti.
Súd vyšpecifikuje titul vstupu do držby, t.j. ktoré rozhodnutie počnúc r. 1975 až po rozhodnutie
z 19.1.1990 prípadne v spojení s označeným geometrickým plánom mohlo založiť v objektívnej kategórii
na strane právnych predchodcov žalobcu bez ohľadu na ich subjektívne presvedčenie dobrú vieru, že
sporný pozemok je súčasťou zákonne pridelených a držaných pozemkov. Tvrdenú dobromyseľnosť

vstupu do držby rozhodnutím z 19.1.1990 súd posúdi aj s prihliadnutím na objektívnu okolnosť
vedomosti právnych predchodcov žalobcu o zákonom ustanovenom postupe pri prideľovaní pozemkov
do osobného užívania.
32.1.Pre prípad právneho záveru o nemožnosti započítania držby sporného pozemku právnymi
predchodcami žalobcu do vydržacej doby žalobcu v zmysle § 872 ods.6 OZ, súd otázku dobromyseľnosti

držby sporného pozemku vyhodnotí osobitne a samostatne vo vzťahu len k žalobcovi, kedy vezme
do úvahy existenciu vybudovaného oplotenia rodičmi žalobcu v korelácii s nadobúdacím titulom –
darovacou zmluvou z r. 1995 za súčasného vyhodnotenia, či uvedené postačuje na konštatáciu dobrej
viery žalobcu, a či táto dobrá viera žalobcu následne pretrvala po dobu 10-ročnej vydržacej lehoty najmä
s poukazom na Kópiu z katastrálnej mapy z 20.1.1998, z ktorej je zreteľný tvar a zloženie pozemkov

zodpovedajúci roku 1979.
32.2.Uvedené úvahy rozvinie aj v nadväznosti na argumentáciu žalovaného ohľadom nadobudnutia
vlastníckehoprávakspornémupozemkuvzmyslezákonač.138/1991Zb.omajetkuobcísprihliadnutím
na Protokol o prechode vlastníctva nehnuteľného majetku z 8.9.1992 resp. prípadného vydržania
sporného pozemku.

33.V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania.

34.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).