Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 22, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/172/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7208219576
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7208219576.13

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň
JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu: STAVOMONTÁŽE 08, s.r.o. so sídlom
v Košiciach, Hraničná 1, IČO: 31 672 833, zastúpeného JUDr. Silviou Sovovou, advokátkou so sídlom
v Košiciach, Diamantová 47/10, proti žalovaným: 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX a 2/ C. B., nar. XX.XX.XXXX,
obaja bývajúci v C., D. E. X, v konaní o určenie vlastníckeho práva, o nároku na náhradu trov konania,

o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Mestského súdu Košice II č.k. K2-17C/91/2008-647 zo dňa
20.9.2023, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

P r i z n á v a žalobcovi proti žalovaným náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Mestský súd Košice uznesením č.k. K2-17C/91/2008-647 zo dňa 20.9.2023 rozhodol o trovách
konania o určenie vlastníckeho práva k oploteniu tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania
pred súdom prvého stupňa, odvolacieho konania a konania o nariadenie predbežného opatrenia voči
žalovaným v rozsahu 32%.

2.V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že predmetom konania bolo určenie, že žalobca je výlučným
vlastníkom oplotenia, ktoré sa nachádza okolo areálu, a to súboru nehnuteľností zapísaných na LV
č. XXXXX kat. úz. A. D. na rozhraní ulíc A. F. a G. H. C.. Súčasťou žaloby žalobcu bol aj návrh
na nariadenie predbežného opatrenia. Súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol rozsudkom č.k.
17C/91/2008-470 zo dňa 11.6.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť 21.8.2017. Čiastočne vyhovel
žalobe žalobcu a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a o trovách konania si vymienil rozhodnúť

samostatným uznesením. V dôsledku odvolania tento rozsudok potvrdil Krajský súd v Košiciach ako
odvolací súd rozsudkom č.k. 2Co/576/2015-523 zo dňa 15.6.2017, pričom v odôvodnení rozhodnutia
uložil súdu prvej inštancie rozhodnúť o všetkých trovách konania, vrátane trov odvolacích.

3.Uznesením zo dňa 12.1.2022 č.k. 17C/91/2008-586 rozhodol súd prvej inštancie o nároku na náhradu
trov konania tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie nepriznal

a žalovaným v 1. a 2. rade priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%. V dôsledku odvolania žalobcu proti tomuto uzneseniu vec prejednal odvolací súd – Krajský súd
v Košiciach, ktorý uznesením č.k. 2Co/49/2023 zo dňa 4.4.2023 napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dôvodom zrušenia bola skutočnosť, že
z obsahu spisu vyplynulo, že napadnuté uznesenie vydala vylúčená sudkyňa a preto bolo potrebné, aby
opätovne prejednal vec nezaujatý a nestranný sudca. Taktiež vyhodnotil ako dôvodnú námietku žalobcu

ohľadne nesprávnosti napadnutého rozhodnutia, keď súd prvej inštancie osobitne rozhodol o trovách
prvostupňového a odvolacieho konania, ktoré sa separovať nedajú.4.Po vrátení veci súd prvej inštancie opätovne vec posúdil podľa ustanovení § 255 ods. 1, 2, § 262 ods.
1, § 391 ods. 2, § 396 ods. 3 CSP a o trovách konania opätovne rozhodol. Konštatoval, že v sporových

konania ohľadne náhrady trov konania sa uplatňuje tzv. zásada úspechu a strane, ktorá mala vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov proti strane neúspešnej. Úspech sa pritom zisťuje porovnaním
žalobnej žiadosti a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo.

5.Z obsahu podanej žaloby vyplynulo, že žalobca sa pôvodne voči žalovaným domáhal určenia, že je

výlučným vlastníkom oplotenia v neurčenej dĺžke okolo areálu – súboru nehnuteľností zapísaných na
LV č. XXXXX kat. úz. A. D. na rozhraní ulíc A. F. a G. ulica v C.. Žalobca tiež žiadal, aby predbežným
opatrením súd uložil pôvodne označeným žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zdržať sa búracích prác
pri odstraňovaní existujúceho oplotenia a zakázal im výstavbu nového oplotenia a vstupnej brány, ako
aj vjazdu na parcelu č. 220/45 až do právoplatného skončenia konania o určenie vlastníckeho práva
k predmetnému oploteniu. V konečnom dôsledku - po rozhodnutí odvolacieho súdu žalobca bol návrhom

na nariadenie predbežného opatrenia úspešný. Na pojednávaní dňa 27.4.2009 žalobca upresnil petit
žaloby a žiadal, aby súd určil, že je výlučným vlastníkom oplotenia, ktoré pozostáva z betónového
základu a pletiva osadeného na oceľových stĺpikoch v dĺžke 146 m, ktoré sa nachádza popri areáli
v Košiciach od ulice A. F. po roh ulice G., teda v smere od skladu súp. č. XXX stojaceho na parcele č.
220/26 kat. úz. A. D. až po sklad – súp. č. XXX, ktorý stojí na parcele č. 220/33 v tom istom katastrálnom

území.

6.Vo veci samej sa právoplatne rozhodlo napokon tak, že súd určil, že žalobca je výlučným vlastníkom
sporného oplotenia v dĺžke 96 m a v prevyšujúcej časti (týkajúcej sa dĺžky 50 m oplotenia) bola žaloba
zamietnutá. Vychádzajúc zo všeobecnej zásady, že úspech strany v spore sa zisťuje porovnaním

žalobnej žiadosti a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, súd prvej inštancie konštatoval, že miera
úspechu žalobcu v konaní je po zaokrúhlení 66% z predmetu sporu a miera úspechu žalovaných po
zaokrúhlení je 34%. Čistý úspech žalobcu tak predstavuje 32%. Súd vyslovil názor, že celkový úspech
žalobcu v uvedenom pomere v tomto spore je rozhodujúci aj pre rozhodovanie o nároku na náhradu trov
jednotlivých odvolacích konaní, a preto priznal žalobcovi voči žalovaným nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 32%. Celkový úspech žalobcu v spore je rozhodujúci tiež aj pre rozhodovanie o nároku na
náhradu trov konania o nariadenie predbežného opatrenia.

7.Žalovaní proti uvedenému rozhodnutiu podali odvolanie, kde žalovaní uviedli, že bývalý právny
zástupca Advokátska kancelária JUDr. Michal Škriab s.r.o. ich nezastupuje, avšak doručil im predmetné

uznesenie, a preto proti nemu dávajú odvolanie. Tvrdili, že od úplného začiatku kauzálneho sporu
opakovane uvádzali, že si nikdy neuplatňovali žiadne práva, t.j. nároky vo vzťahu k tej časti oplotenia,
ktoré sa nachádzalo mimo ich pozemkových nehnuteľností a nikdy si nenárokovali žiadne právo
k oplotenie v dĺžke 96 m na parcele č. 220/26, ktoré súdny výrok žalobcovi priznal. Tvrdili, že žalobca
si pôvodné oplotenie nahradil novým oplotením na danom úseku a predmet sporu už v roku 2012 de

facto i de iura zanikol zásahom samotného žalobcu. Preto v tejto časti oplotenia týkajúcej sa 96 m nikdy
reálne neprebiehal spor, keďže žalovaní v danej veci oplotenia nikdy neuplatňovali žiadne prostriedky
procesného útoku alebo obrany. Merať úspech žalobcu v spore tým, že mu súd priznal vlastníctvo
k úseku 96 m je preto v kontexte zhora uvedeného podľa názoru žalovaných bezpredmetné a nemalo
by sa pri zohľadňovaní pomeru úspechu pri rozhodovaní o trovách konania brať ani do úvahy. V každom

prípade je preto namieste ako krajné a prijateľné riešenie aplikácia ust. § 257 CSP ako dôvody hodné
osobitnéhozreteľa.Nezanedbateľnouskutočnosťoujeajfakt,ženiežalovaníspôsobilimnožstvoúkonov
v predmetnom spore, a preto je nespravodlivé, aby znášali trovy konania, ktoré nijako nezavinili. Za roky
dlhotrvajúceho sporu majú žalovaní primárne snahu vec konečne vnímať ako už definitívne skončenú
a priznanie nároku žalobcovi na náhradu trov voči nim by však považovali za absolútne nesprávne,

keďže sami sú vnútorne presvedčení, že boli vo veci plne úspešní v tej časti sporu, kde sami bránili
svoje vlastné záujmy, t.j. mimo časti oplotenia v rozsahu 96 m, ku ktorému si nikdy svoje vlastníctvo
neuplatňovali. Navrhli, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že aplikáciou § 257 CSP
nebude priznaná žalobcovi náhrada trov konania.

8.K odvolaniu žalovaných podal vyjadrenie žalobca, ktorý považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za
vecne správne a navrhol, aby odvolací súd ho ako také potvrdil. Vzhľadom na dôvody odvolania uviedol,
že po jeho prečítaní nie je si istý, či žalovaní hovoria o tom istom spore, ktorého bol aj on účastníkom. Ak
žalovaní nemajú záujem už ďalej so žalobcom polemizovať a chcú konečne vnímať vec ako definitívneskončenú, nemuseli to deklaračne hlásať, ani sa o tom vo svojom odvolaní obsiahlo rozpisovať. Nevôľu
vybavovať sa so žalobcom mohli jednoducho zrealizovať rešpektovaním rozhodnutia súdu a ak majú
záujem zvrátiť ostatné rozhodnutie, to im však nemožno uprieť. Potom si však ale žalobca nevie dosť

dobre vysvetliť účelové tvrdenia o opaku a vykresľovanie vlastných aktivít a rozhodnutí v takom svetle
a s takým významovým podtónom, ktorý nemá so skutočnosťou vôbec nič spoločné. V danej súvislosti
dodal, že v súvislosti s konaním o určenie vlastníctva k oploteniu prebiehalo na súde ešte druhé
konanie, išlo o konanie o námietkach žalovaných v exekučnom konaní EX 2225/12, kde boli v pozícii
povinných vedené na Okresnom súde Košice I pod č.k. 16Er/4882/2012. Aj v tomto inom konaní bol

procesný priebeh veľmi nezvyčajný. Po nezvyčajných zvratoch a niekoľkoročných prieťahoch v konaní
súd nakoniec uznesením zo dňa 31.1.2003 námietky povinných proti exekúcii zamietol a exekúciu
zastavil. Uznesením zo dňa 4.5.2023 sp.zn. 16Er/4882/2012 Okresný súd Košice I zaviazal povinných
v 1. a 2. rade zaplatiť spoločne a nerozdielne spoločnosti žalobcu trovy exekúcie vo výške 283,82 €.
Toto rozhodnutie žalovaní rešpektovali a trovy zaplatili. V odvolacom petite žalovaní požadujú zmeniť
napadnuté uznesenie o trovách konania aplikáciou § 257 CSP, pričom však na jeho aplikáciu vôbec nie

sú splnené podmienky.

9.Žalovaní reagovali vyjadrením s tým, že zotrvali na svojich tvrdeniach a v súvislosti so stanoviskom
žalobcu k ich odvolaniu uviedli, že nijako nespochybnil argumentáciu relevantnú pre spravodlivé
posúdenie znášania trov konania.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaných ako podané včas
oprávnenou osobou bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP preskúmal napadnuté
uznesenie aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 ods. 1,2 CSP
a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

11.Žalovaní, ako vyplýva z dôvodov odvolania, použili odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm.
f/, h/ CSP. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP spočíva predovšetkým v
nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd
berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne

neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.
h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii
práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny
právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

12.V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody nie sú naplnené. Uzneseniu

súduprvejinštancie,ktorébolonapadnutéodvolanímnemožnovytknúť,žebyvzaldoúvahyskutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania
najavo alebo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Súd prvej inštancie po zrušení
v poradí svojho prvého uznesenia o trovách konania sa riadil právnym názorom odvolacieho súdu, a

skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé
spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia.

13.Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

14.Poukazujúc na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje, že vecne správne, podrobné

a vyčerpávajúce sú dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorými dôvodmi sa aj odvolací súd
stotožňuje a na tieto odkazuje.15.Predmet sporu bolo určenie vlastníckeho práva k oploteniu a vo veci samej bolo právoplatne
rozhodnuté tak, že vo väčšej časti bolo žalobe vyhovené. Počas konania, trvajúceho od roku 2008 sa
riešila otázka vlastníctva oplotenia predmetného súboru nehnuteľností. Krajský súd v Košiciach sako

odvolací súd uznesením č.k. 11Co/91/2013-441 zo dňa 30.6.2014 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie
zo dňa 31.10.20125, ktorým bola žaloba zamietnutá. Uznal ako dôvodnú námietku žalobcu, že niet
pochybností vzhľadom na priebeh konania, že žalovaní neuznávajú žalobcom tvrdenú skutočnosť, že
kúpnou zmluvou nadobudol oplotenie v rozsahu, v akom žiada určiť vlastnícke právo, že bez ďalšieho
to vyvoláva stav právnej neistoty u žalobcu vo vzťahu k žalovaným a že sa to dá účinne odstrániť

len rozhodnutím súdu. Rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej bol potvrdený odvolacím súdom
a dovolanie proti tomuto rozsudku bolo Najvyšším súdom SR uznesením č.k. 6Cdo 60/2018 zo dňa
11.12.2019 odmietnuté.

16.Správnesúdprvejinštancierozhodolovšetkýchtrováchkonania podľapomeruúspechuvsporových
strán, pričom väčší úspech v spore mal žalobca. Ani odvolací súd nevzhliadol také výnimočné okolnosti

sporu,prektorébybolonamiestepoužitieustanovenia§257CSP takakotožiadajúvodvolanížalovaní.

17.S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1,2 CSP v spojení
s § 225 ods. 1 CSP. Žalovaní neboli so svojím odvolaním úspešní, preto odvolací súd náhradu trov
odvolacieho konania priznal žalobcovi v plnom rozsahu. O výške týchto trov rozhodne v zmysle § 262
ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

19.Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).