Rozsudok Judgement was issued on Friday, July 7, 2023

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 18C/381/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116222384
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Podbehlá

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2023:4116222384.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Marianou Podbehlou v spore žalobkyne: X. G., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom G. XXX/XX, E. T., zast.: Advokátska kancelária STOKLASA & STOKLASOVÁ s.r.o., so
sídlom Farská 25, Nitra, IČO: 36 56 282, proti žalovanému: O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. pri Y. XXX,
E. Q., zast.: BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom Hviezdoslavovo námestie
25, Bratislava, IČO: 36 833 533, o zaplatenie 2.400 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 2.400 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo
sumy 2.400 eur od 22.08.2016 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

II. Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 % s tým,
že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

III. Súd návrh na prerušenie konania zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa prostredníctvom právneho zástupcu žalobou zo dňa 22.08.2016 domáhala od
žalovaného zaplatenia sumy X.XXX eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnila, tým, že je podielovou
spoluvlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. E. Q., obec E. Q., okres L., zapísaných na

Okresnom úrade L., katastrálny odbor, v LV č.XXXX ako pozemky registra "C": parc.č.XXX/X záhrady
o výmere XXX m?, parc.č.XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m?, parc.č.XXX/XX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m? a stavba: dom s.č. XXX nachádzajúci sa na parc.č.XXX/X,
a to v podiele ? -ica. Ďalšími podielovými spoluvlastníkmi vyššie uvedených nehnuteľností sú I. N., nar.
XX.XX.XXXXaC.N.,nar.XX.XX.XXXX,obajabytomY.XXX,XXXXXE.Q.,atokaždýznichvpodiele?-
ina.Napriektomu,žežalobkyňajepodielovouspoluvlastníčkouvyššieuvedenýchnehnuteľností,tietood
roku 2012 neužíva, nemá k nim už niekoľko rokov prístup, akonáhle mala záujem nehnuteľnosti užívať,

prípadne skontrolovať stav predmetných nehnuteľností, ostatní spoluvlastníci pod rôznymi zámienkami
požiadali príslušný policajný útvar, aby jej zamedzil prístup do nehnuteľností. Predmetné nehnuteľnosti
užíva už niekoľko rokov jej bývalý manžel (žalovaný), ktorý je synom I. N. a C. N. (spoluvlastníkov
nehnuteľností). Keďže žalovaný užíva predmetné nehnuteľnosti bez jej súhlasu a aj bez akejkoľvek
odplaty, vyzvala ho listom zo XX.X.XXXX, aby jej ako podielovej spoluvlastníčke uhradil bezdôvodné
obohatenie za posledné dva roky spätne.
2. Uznesením č.k. XXC/XXX/XXXX-XX, zo dňa 03.04.2017 bolo konanie prerušené do skončenia veci

vedenej na Okresnom súde L. pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX, ktorá bola právoplatne skončená dňa
16.12.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k.X Co/XX/XXXX-XXX, zo dňa 24.11.2022.
3. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava žaloby zo
dňa 22.08.2016 ako aj písomných vyjadrení. K vyjadreniu žalovaného uviedol, že čo sa týka aktívnejlegitimácie mal za to, že žalobkyňa je aktívne legitimovaná na podanie žaloby a to s poukazom na
rozhodnutie tak Okresného súdu ako aj Krajského súdu, keď je žalobkyňa podielovou spoluvlastníčkou
nehnuteľností v rozsahu ?-ice. Žalovaný tvrdí, že žalobkyňa nehnuteľnosť opustila, uvedené tvrdenie

žalovaného popieral, odkázal na správy a spisy polície z Vrábel, keď bolo zrejmé, že prichádzalo ku
konfliktným situáciám medzi žalobkyňou a žalovaným. Nie je pravdou, že by žalobkyňa chodila do
nehnuteľnosti iba za účelom prevzatia vecí, nakoľko nehnuteľnosť žalobkyňa kontrolovala a keďže
vzťahy medzi stranami sporu sú napäté, nie je možné, aby v nehnuteľnosti bývala. Súhlasil s vyjadrením
právneho zástupcu žalovaného, že nehnuteľnosť nie je deliteľná, poukázal na to, že je tam 1 kúpeľňa,

1 WC a ide o prízemný dom. V čase keď bola podávaná žaloba, nehnuteľnosť bola žalovaným
užívaná. Súhlas, ktorý bol predložený zo strany žalovaného nepopieral, pričom predmetný súhlas
bol súhlasom podielových spoluvlastníkov, ktorým patrí ?-ica, ?-ica patrí žalobkyni, pričom žalovaný
nehnuteľnosť užíva bez právneho titulu vo vzťahu k žalobkyni. Výšku nájomného stanovili rovnajúcemu
sa bezdôvodnému obohateniu vo výške 200 eur mesačne, keďže však žalobkyňa je podielovou
spoluvlastníčkou v rozsahu ?-ice, je táto výška 100 eur mesačne. Je pravdou, že najskôr navrhli

výšku 150 mesačne pripadajúcu na podiel žalobkyne, uvedené potom prehodnotili a stanovili minimálnu
výšku po získaných informáciách cez internet. Je veľmi ťažké nájsť podobné nájmy v danej lokalite.
Išli analogicky vo vzťahu aká je výška nájomného, ktorá je stanovená v súčasnej dobe ukrajinským
občanom,bolobyto150eurmesačne.Teda10eurnaosobux30dníje300apolovicapredstavujesumu
150 eur. Predmetom nároku je zaplatenie žalovanej sumy za obdobie od 22.08.2014 do 22.08.2016.

Žalobkyňa nehnuteľnosť nemohla užívať, nemohla chodiť ani na návštevu i s poukazom na vzťahy,
ktoré tam boli. V danej veci nie je možné postupovať v zmysle § 139 ods. 2 Obč. zák., podiely
spoluvlastníkov sú 50%. Poukázal na to, že keď aj bola uzatvorená nejaká dohoda o užívaní, táto
žalobkyni ako podielovej spoluvlastníčke predložená nebola na súhlas a nie je podmienkou, aby súd
mohol konať o vydaní bezdôvodného obohatenia predtým ako budú splnené podmienky v zmysle §

139 ods. 2 OZ, čo považuje za úplne irelevantné. Žalobkyňa platí dane z nehnuteľnosti, polovicu po
celý čas a čo sa týka investícií, v tomto smere odkázal aj na iné konania. Žalovaný užíva spornú
nehnuteľnosť bez právneho dôvodu. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že po rozvode bola medzi
stranami sporu napätá situácia, boli problémové vzťahy. Žalobkyňa sa nehnuteľnosť bála užívať,
akonáhle chcela vstúpiť do nehnuteľnosti bola privolaná policajná hliadka. Uvedené bolo preukázané

a potvrdené jednak výsluchom svedkov, rodičov žalovaného, ktorí potvrdili, že situácia bola napätá s
tým, že neakceptujú, aby nehnuteľnosť žalobkyňa užívala. Uvedené je potvrdené aj súdnymi konaniami
ktoré prebiehajú. Čo sa týka výsluchu účastníkov konania, svedkov tieto sú bezproblémové a pri
vyhodnocovaní dôkazu nahrávky žiadal, aby súd prihliadal na test proporcionality, keď záujem žalobkyne
prevažuje nad ochranou osobných údajov pri vyhodnocovaní dané dôkazu. Žalobkyňa svoje tvrdenia

nemohla preukázať inak ako nahrávkou, nemala túto možnosť s poukazom na stanovisko, ktoré súdu
predložili. Žiadal, aby takýto dôkaz súd akceptoval a vyhodnocoval, pričom súdu je známa jeho činnosť
pri vyhodnocovaní žalobného dôkazu. Z uvedeného navrhol, aby súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu.
4. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že keď do nehnuteľnosti príde, vždy je privolaná polícia, keby tam
aj niečo chcela robiť čokoľvek, nemôže, vždy je tam niekto, či už bývalý manžel alebo bývalí svokrovci.

Nie je pravdou, že by odtiaľ odnášala veci, ak odnášala veci, bolo to po dohode s jej bývalým manželom.
Rozviedli sa v auguste 2012 a vydávala sa 13.12.2014. Deti tam nechodia už dlhšiu dobu a keď tam aj
boli, keď boli malé, boli vždy u svokrovcov, pretože jej bývalý manžel sa o ne nedokázal postarať.
5. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomných
vyjadrení. Žalovaný nie je vecne pasívne legitimovaný, u žalovaného nejde o bezdôvodné obohatenie.

Žalovaný nehnuteľnosť občas užíval na základe platného právneho dôvodu. V nehnuteľnosti býval spolu
so žalobkyňou, pričom po rozvode manželstva žalobkyňa nehnuteľnosť dobrovoľne opustila. Žalovaný
býval v nehnuteľnosti na základe súhlasu spoluvlastníkov zapísaných na LV C. N. a I. N., ktorí sú
rodičmi žalovaného. K zrušeniu dohody neprišlo, popieral tvrdenie žalobkyne, že by nemala prístup
do nehnuteľnosti, k nehnuteľnosti mala prístup, mohla ju kedykoľvek navštíviť, zápisnice, ktoré boli

predložené potvrdzujú len tú skutočnosť, že žalobkyňa, keď prišla do nehnuteľnosti brala si veci, ktoré
jej nepatrili a preto bola privolaná polícia. Nie je preukázané, že by jej bolo bránené v prístupe do
nehnuteľnosti. Poukázal, že žalobkyňa do nehnuteľnosti neinvestovala, investujú ďalší spoluvlastníci a
žalovaný. Žalobkyňa nie je aktívne legitimovaná na podanie žaloby vzhľadom k podielu, pričom nedošlo
k dohode, že by žalovaný mal niečo platiť. Najskôr sa malo postupovať podľa § 139 ods. 2 Obč.

zákonníka a až následne mala byť podaná táto žaloba, ktorá je podľa ich názoru predčasná. Väčšinoví
spoluvlastníci nehnuteľnosti nesúhlasia s tým, aby bol uplatňovaný daný nárok. Žalovaný v súčasnej
dobe nehnuteľnosť neužíva, býva pri Hostinci č. XXX E. Q.. Do nehnuteľnosti chodí iba sporadicky.
Rozporovalajvýšku,ktorúpovažovalzavymyslenúanepodloženú.Včaseod22.08.2014do22.08.2016žalovaný nehnuteľnosť užíval. V rámci vykonania dôkazu a to prehratím nahrávky uviedol, že vôbec
nie je rozumieť čo sa v nahrávke hovorí. Začína sa to ako nezrozumiteľná hádka neidentifikovateľných
osôb, ktorých taktiež počet sa nedá riadne identifikovať, jedine útržkovito porozumel, že sa tam hovorí

o nejakom podaní trestného oznámenia. V tejto nahrávke nespoznáva hlas žalovaného, popieral, že by
sa žalovaný zúčastnil takéhoto stretnutia. Poprel pravosť a komplexnosť tejto nahrávky i s poukazom
na to, že predmetom žaloby je žalovaný nárok za obdobie od roku 2014 do roku 2016, pričom nahrávka
je z roku 2013. Prepis nahrávky nevykonávala žiadna nestranná osoba. Ak žalobkyňa tvrdí, že toto je
jediný dôkaz, ktorý má preukazovať jej tvrdenie, tak žalobkyňa dôkazné bremeno neuniesla. Žalovaný

nemá pasívnu legitimáciu, pretože žalobkyňa nežaluje podielového spoluvlastníka a v tomto smere
odkázal na komentár Obč. zákonníka prvý diel, strana 787, poukázal na rozsudok NS ČR XXOdo/XXX/
XXXX. Nejde o bežnú vec, poukázal na potvrdenie a vyjadrenie ostatných podielových spoluvlastníkov,
zostávajúci spoluvlastníci sa nikdy nevyjadrili k tomu, že dali súhlas žalobkyni na to, aby žalovala
žalovaného. Žalobkyňa nemá na to oprávnenie a takýto úkon je neplatný. Nie je preukázané, že by
žalovaný užíval výlučne vlastníctvo žalobkyne, žalovaný neužíval spoluvlastnícky podiel žalobkyne a zo

súhlasom podielových spoluvlastníkov sa maximálne dva krát do týždňa v nehnuteľnosti stretával so
svojimi spoločnými deťmi a preto je irelevantné, aby za uvedené hradil finančné prostriedky žalobkyni.
Zároveň poukázal na to, že z predmetnej nahrávky nebolo doslovne, počuť, že by boli vymenené
zámky, nikto žalobkyni nebránil, aby chodila do nehnuteľnosti. Ak žalobkyňa tvrdí, že mala obavu a zlý
pocit, nemôže to opierať o vznik nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Aj keď žalovaný má v

nehnuteľnosti trvalý pobyt, uvedené má iba evidenčný charakter, ide tu o čistý spor v zmysle §139 ods.
2 Obč. zákonníka.
6. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že nesúhlasí so žalobu, nakoľko tam prespáva jeden až dva krát
do mesiaca, prespáva buď u priateľky, alebo svojich rodičov. V roku 2016 mal mozgovú porážku a musí
byť pod dozorom. V rokoch 2014, 2016 tam býval častejšie, pretože bol tam i kvôli deťom, platil plyn,

elektrinu. V tomto období nehnuteľnosť obýval sám. Vlastníkom nehnuteľnosti je žalobkyňa a jeho
rodičia. Pokiaľ platí plyn a elektrinu, mohol v nehnuteľnosti bývať. V nehnuteľnosti prespával 1 až 2 krát
do týždňa, zvyšné dni prespával u rodičov, alebo u svojej priateľky. Rodičia súhlasili s tým, aby tam
býval, nemusel nič platiť. Pred rokom 2014 tam väčšinou nebýval, skôr tam bol cez víkendy kvôli deťom.
Pred rokom 2014 žalobkyňa nehnuteľnosť neužívala, nebývala v nej, pokiaľ však boli manželmi, boli

spolu. Trvalý pobyt má v nehnuteľnosti vo Veľkom Q., v nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu. Trvalý
pobyt tu má od prepisu nehnuteľnosti na nich, teda od roku 2005, alebo roku 2006. Zo začiatku bol
aj spoluvlastníkom nehnuteľnosti, na základe jeho vlastného rozhodnutia dal nehnuteľnosť prepísať na
svojich rodičov. K výmene zámkov nedošlo od roku 2005, keď žalobkyňa má tie isté kľúče, môže sa do
nehnuteľnosti dostať. Nehnuteľnosť užíva sám, občas tam chodia iba upratať jeho rodičia, keď nestíha.

Za obdobie od augusta 2014 do augusta 2016 tam občas prespávala aj jeho priateľka. Žalobkyňa sa z
nehnuteľnosti odsťahovala ako skončil školský rok deťom, bolo to asi v júli 2013, od vtedy tam nebýva,
ani tam nebývala a keď prišla, prišla z dôvodu, aby pobrala veci, ktoré sa dali. Vždy tam prišla bez jeho
prítomnosti a prvý krát tam prišla asi jeden rok po rozvode.
7. Svedok G. G. na pojednávaní uviedol, že žalobkyňa je jeho manželkou. Jedná sa o dom vo E. Q.,

ktorou podielovou spoluvlastníčkou v ?-ici je jeho manželka. Ak aj príde žalobkyňa do nehnuteľnosti,
sú tam buď urážky, alebo je vyhodená. Žalovaný si užíva nehnuteľnosť bez toho, že by niečo platil.
Jeho manželka bola v nehnuteľnosti veľa krát. On s ňou potom chodil stále, stalo sa, že sa nevedela do
nehnuteľnosti dostať, pretože boli vymenené zámky. Zvukovú nahrávku robila v roku 2013 pre vlastnú
bezpečnosť, pretože vždy tam padali vyhrážky. Keď tam vtedy s ňou bol, tak mali kľúče, tieto však

nefungovali,pričombolozrazupovedané,žesazámkypokazili,žemuselisavymeniťzámkynavšetkých
dverách, či už na bránke, vchodových dverách. Je zaujímavé, že sa zrazu pokazili zámky na všetkých
dverách. Po roku 2014 boli odovzdané kľúče, potvrdil, že v nehnuteľnosti žalovaný býval pravidelne,
keď potreboval niečo riešiť, vždy ohlásil rodičov. On proste neriešil nič, iba to prepísal na rodičov. V
nehnuteľnosti býva žalovaný každý deň, chodí tade do práce, na dvore stojí stále jeho auto, jeho však

osobne nevidel. Bol tam s manželkou aj keď si bola zobrať veci, boli to veci na oblečenie a bolo to
vtedy keď bola vyhotovená aj nahrávka, bola privolená polícia, ktorá povedala jeho manželke, že nech
si zoberie veci a nech pre kľud odíde z nehnuteľnosti. Potom ako sa rozviedli žalobkyňa a žalovaný,
mali dohodu, že žalovaný si ponechá vozík a žalobkyňa si zoberie nábytok pre deti. Keď aj žalobkyňa
bola v nehnuteľnosti, nikdy nebrala veci väčšieho rozsahu. Žalobkyňa nemá do dnešného dňa ani kľúče

od garáže. Nestalo sa, že by v nehnuteľnosti bola žalobkyňa sama, vždy keď tam prišli, bol tam aj
žalovaný, napr. sa aj stalo, že išli do nehnuteľnosti, žalovaný ich videl, že idú, napriek tomu im neotvoril
v tom momente, ale volal otcovi a ktorý keď sa už mal dostaviť do nehnuteľnosti, tak vtedy vyšiel von
aj žalovaný.8. Svedok I. N. na pojednávaní uviedol, že žalovaný je jeho synom. L. v rokoch XXXX-XXXX užíval
žalovanýsemtam,keďžemákamarátkuvL.,väčšinounavíkendchodievalknejkoncomtýždňa.E.času
trávilvQ.,vmiestebydliska,kdemáajprácu.Q.žalovanýajknim,pričomvnehnuteľnostivtomtoobdobí

býval asi jeden až dva krát do týždňa. V nehnuteľnosti mal žalovaný trvalé bydlisko, udelili mu súhlas k
tomu, aby mohol v nehnuteľnosti bývať. Od neho nevyžadujú nič, aby im žalovaný platil. L. s tým, aby
žalobkyňa mala mať zaplatenú sumu. Po rozvode v nehnuteľnosti už žalobkyňa nebývala, odišla ešte
pred rozvodom v rokoch 2011,2012, presne si to nepamätal, našla si iného partnera, pričom sa vydala
dva týždne po rozvode manželstva a zmenila si aj priezvisko. V rokoch 2014 až XXXX tam žalobkyňa

nebola, mala vlastné kľúče, mohla prísť do nehnuteľnosti. W. jeden krát menili zámok, ktorý sa pokazil
a zhodou okolností tam hneď na druhý deň prišla žalobkyňa. L. kľúče boli žalobkyni odovzdané. Čo sa
týka investícii do nehnuteľnosti zo strany žalobkyne, k tomu sa vyjadril tak, že žalobkyňa nikdy nerobila,
poberalalenrodičovsképrídavky.Porozvodesynchcel,abysadohodli,nechsispíšežalobkyňazoznam
vecí, ktoré chcela a že by to išli na M. úrad overiť, čo však žalobkyňa odmietla. Do nehnuteľnosti chodila,
bola tam asi X krát rabovať a keďže tam takto prišla, tak vždy privolal políciu, aby bol o tom spísaný zápis.

Má vlastný rodinný dom, napriek tomu do tejto nehnuteľnosti chodí každý deň, pretože o nehnuteľnosť
sa treba starať, o stromy, trávu a pod. Až doteraz tam žalovaný býva jeden až dva krát do týždňa. K. bola
s pôvodnou vlastníčkou, s jeho svokrou pani H., že v nehnuteľnosti môže bývať žalovaný, bolo to ešte v
čase, keď neboli rozvedení a bola to dohoda len so synom pred dodatkom ku K. zmluve. So synom a s
manželkou mal uzatvorenú slovnú dohodu, že syn môže užívať nehnuteľnosť a to v plnom rozsahu. L.

si, kedy bola táto dohoda uzatvorená. Žalobkyňa o tom vedela, pretože do nehnuteľnosti chodila občas.
Po rozvode bývali vnučky s matkou, keď však mal na ne právo syn, zobral vnučky do tejto nehnuteľnosti,
bolo to každý druhý týždeň, a keď náhodou boli vnučky u nich, napr. boli sa naobedovať, žalobkyňa ihneď
prišla, keď sa o tom dozvedela. Vnučky zobrala od obeda bez ohľadu na to, že syn mohol mať ešte styk s
mal. deťmi. Od vtedy ich k nim nepúšťa žalobkyňa, takto sa to realizovalo asi dva tri roky po rozvode. X.

sa o nič nestará, hoci sa o nehnuteľnosť mohla starať. L. bola v nehnuteľnosti aj s manželom 07.02.2017.
Čo mali spoločné všetko žalobkyňa zobrala, proste dom vybielila. Do nehnuteľnosti museli dokupovať
veci. Boli menené dva zámky, jeden zámok na zadných dverách a jeden zámok na bránke. Od týchto
zámkov však žalobkyňa dostala kľúče. Nemohla v nehnuteľnosti bývať a užívať, pretože všetko zobrala,
mohla spať na podlahe a nikdy nebola vyhnaná. Žalobkyňa sa vydala v krátkej dobe po rozvode asi do

pol roka. Zotrval na tom, že v rokoch 2014-2016 za nehnuteľnosť dane platili oni, žalobkyňa začala platiť
polovicu až asi v roku 2017. Náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti hradí syn. Žalobkyňa a žalovaný
platili poplatky, keď boli ešte spolu, stalo sa však, že po rozvode prišiel preplatok na plyne, ktorý bol asi
vo výške 400 eur a ktorý žalobkyňa celý prevzala. Žalobkyňa v rokoch 2014-XXXX neplatila poplatky s
užívaním nehnuteľnosti, neplatila ani dane. Má ?-inu a manželka má X/X - iny. X. na tom, že žalovaný

mohol užívať celú nehnuteľnosť.
9. Svedkyňa C. N. na pojednávaní uviedla, že žalovaný je jej synom. V rokoch XXXX-XXXX v
nehnuteľnosti žalovaný prespával asi jeden až dva krát do týždňa, viac bol u nich, pretože mal zlý
zdravotný stav, prípadne bol u priateľky. T. aj išiel z roboty a prišiel neskôr, tak prespával u nich.
V nehnuteľnosti býval i počas víkendov predovšetkým kvôli deťom. Do nehnuteľnosti chodí spolu s

manželom každý deň, synovi dovolili, aby v nehnuteľnosti býval, im nič neplatil, pretože nemal z čoho.
S jej maminou mal takú dohodu, že tam mohol bývať. Od vtedy ako žalobkyňa odišla z nehnuteľnosti,
nehnuteľnosť neužívala, od vtedy tam bola si X,X krát, keď si prišla zobrať veci a naposledy tam
bola XX.XX.XXXX. M. v roku XXXX, teda už pred rozvodom manželstva, pričom k nehnuteľnosti mala
žalobkyňa aj naďalej prístup, mala kľúče, pričom v roku XXXX tvrdila, že kľúče stratila a napriek tomu

XX.XX.XXXX tam bola. X. okolností bola v nehnuteľnosti aj ona, pretože ju zavolal syn, bola tam aj
so svojím manželom, pýtala sa jej ako sa tam dostali, keď tvrdila, že kľúče nemá, avšak bez slova
odišli. X. nikto nenútil, aby z nehnuteľnosti odišla, stalo sa, že sa pokazila voda, musel sa vymeniť
motor, peniaze na to požičal brat jej synovi. Do nehnuteľnosti žalobkyňa neinvestovala. K. bola medzi jej
mamou a žalovaným, že nehnuteľnosť môže užívať. L. si, či to bolo pred uzatvorením darovacej zmluvy.

So žalobkyňou však nebola žiadna dohoda. Po darovaní nebola uzatvorená žiadna dohoda ohľadom
užívaniamedziňou,jejmanželomasynomohľadomužívania,tedaneexistovalatakátoobdobnádohoda
aká bola medzi synom a jej mamou. L. stanovený rozsah užívania nehnuteľnosti, všetko užíva žalovaný,
užíva len ich veci, ich nábytok, pretože žalobkyňa si zobrala z bytu všetko čo nadobudli spolu. V
nehnuteľnosti zostali proste jej nábytky, ktoré tam dali, až do dnešného dňa je celý dom zariadený,

dokonca je zariadená aj detská izba tak ako bola, keď žalobkyňa odišla. L. s tým, aby jej syn zaplatiť
žalobkyni finančné prostriedky, pretože XX rokov sa o nehnuteľnosť starali iba oni. X. aj za obdobie,
ktoré žiada zaplatiť sumu, nezaplatila vôbec dane. V nehnuteľnosti žalobkyňa nič nemá, nie sú tam anispoločné veci a teda neužíva a nemôže ani užívať tieto veci, proste jej sú tam iba X holé stany, žalobkyňa
potom ako sa rozviedli vybielila účet. X. užíval nehnuteľnosť s jej súhlasom.
XX.Súdokremvýsluchustránsporu,výsluchusvedkov,doplnildokazovanieoboznámenímsasvýpisom

z LV č. XXXX, sobášnym listom, výzvou zo dňa XX.XX.XXXX, s dohodou o užívaní nehnuteľnosti,
znaleckým posudkom č. XXX/XXXX, rozhodnutím KS v J., č. k. XCo/XXX/XXXX, uznesením NS SR
č.k. XObdo/X/XXXX, uznesením NS SR č.k. XCdo/XX/XXXX, rozsudkom M. súdu L. č.k. XXC/XXX/
XXXX-XXX, zo dňa XX.XX.XXXX, rozsudkom T. súdu L. č. k. XCo/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX,
záznamom rozhovoru s políciou zo dňa XX.XX.XXXX, A. kľúčom, rozsudkom ČR č.k. XXOdo/XXX/XXXX

a zistil nasledovný skutkový stav:

XX.X.jepodielovouspoluvlastníčkounehnuteľnostínachádzajúcichsavkat.úz.E.Q.,obecE.Q.,okres
L., zapísaných na M. úrade L., katastrálny odbor v LV č.XXXX ako pozemky registra "C": parc.č.XXX/X
záhrady o výmere XXX m?, parc.č.XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m?, parc.č.XXX/
XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m? a stavba: dom s.č.XXX nachádzajúci sa na

parc.č.XXX/X, a to v podiele ? -ica. G. spoluvlastníkmi daných nehnuteľností sú I. N., nar. XX.XX.XXXX
a C. N., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom Y. XXX, XXXXX E. Q., a to každý z nich v podiele ? -ina.

XX. Z dohody o užívaní zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že bola uzatvorená medzi S. H., XXX XX E.
Q., A. pri hostinci XXX a O. N., XXX XX E. Q., A. pri hostinci XXX, na základe ktorej S. H., nar.

XX.XX.XXXX darovala bezodplatne zmluvou nehnuteľnosť, rodinný dom a záhradu na adrese E. Q., A.
pri hostinci XXX, svojmu vnukovi O. N., nar. XX.XX.XXXX a jeho manželke. Po rozpade ich manželstva,
pred rozvodovým konaním túto darovaciu zmluvu jednostranne rozviazala podľa príslušných právnych
predpisov. D. je momentálne na okresnom súde v L.. E. je v štádiu riešenia. G. S. H. udeľuje súhlas
svojmu vnukovi, O. N. k bezodplatnému užívaniu rodinného domu na adrese E. Q., A. pri hostinci 290

až do odvolania.

13. Na M. súde L. sa viedlo konanie pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX. V predmetnom spore sa Ján H. a C. D.
domáhali proti žalobkyni X. G. žalobou, aby súd rozhodol o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
nachádzajúcichsavkat.úz.E.Q.,obecE.Q.,okresL.,zapísanýchnaM.úradeL.,katastrálnyodborvLV

č.XXXX ako pozemky registra "C": parc.č.XXX/X záhrady o výmere XXX m?, parc.č.XXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX m?, parc.č.XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m?
a stavba: dom s.č.XXX nachádzajúci sa na parc.č.XXX/X. O. M. súdu L. č. k. XXC/XXX/XXXX-XXX,
zo dňa XX.XX.XXXX súd žalobu žalobcov zamietol. E. rozhodnutiu podali žalobcovia odvolanie. T. súd
v L., rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, následne voči rozhodnutiu T. súdu v L. žalobcovia podali

dovolanie. O dovolaní L. súd SR doposiaľ nerozhodol.

XX. Z oznámenia o porušovaní práv spoluvlastníkov zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že I. N., C. N. ako
podieloví spoluvlastníci podielu každý v ?-tine nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. veľký Q., obec
E. Q., okres L., evidovaných M. úradom L., katastrálnym odborom na LV č. XXXX a to: pozemkov, pare.

reg. "C", parc. č. XXX/X záhrada o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o
výmere XXX m?, parc. č. XXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m? a stavby, rodinného
domu so súp. č. XXX, nachádzajúceho sa na parc. č. XXX/X nesúhlasia s tým, aby spoluvlastníčka
podielu ?-ici uvedených nehnuteľností, X. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, E. T. viedla súdne
konanie evidované na M. súde L. pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX proti O. N., nar. XX.XX.XXXX o nájomné,

prípadne o bezdôvodné obohatenie za sporadické užívanie vyššie uvedených nehnuteľností. G. žaloby
a vedenie tohto súdneho sporu považujú ako spoluvlastníci za nebežnú vec, nikdy takýto spor neviedli a
nikdy nedali k podaniu žaloby zákonom vyžadovaný súhlas k takémuto nakladaniu so spoločnou vecou.

XX. G. § 123 M. zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať,

užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

XX. G. § X37 ods. 1 zákona M. zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na
právach a povinnostiach vyplývajúcich z podielového spoluvlastníctva.

XX. G. § X39 ods. 1 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú
oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.18. Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú
spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo
dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh akéhokoľvek spoluvlastníka súd.

19. Podľa § 451 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

20. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

21. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

22. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

23. Bezdôvodné obohatenie predstavuje taký záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká
tomu, na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil, a dlh tomu, kto obohatenie získal. Podstatou
bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný.
Zákon uvádza štyri formy bezdôvodného obohatenia, a to získanie majetkového prospechu plnením bez

právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce
spočiatku existoval, ale potom dodatočne odpadol a získaním z nepoctivých zdrojov.

24. Inštitút bezdôvodného obohatenia smeruje k odčerpaniu prostriedkov od osoby, ktorá ich získala
niektorou zo skutkových podstát uvedených v ustanovení § 451 a § 454 OZ, a výška plnenia za užívanie

cudzej veci sa preto odvodzuje od prospechu, ktorý získal obohatený, ktorý je povinný vydať to, čo
neoprávneným užívaním cudzej veci získal, teda ten prospech, ktorý bezdôvodne získal a o ktorý sa
na úkor vlastníka obohatil. Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je potom peňažná suma, ktorá
zodpovedá nájomnému vynakladanému obvykle na danom mieste a čase za porovnateľné - v tomto
prípade - nehnuteľnosti ( NS ČR z 12. 5. 2005, sp. zn. 25 Cdo 2434/2004).

25. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva. Aktívne legitimovaným subjektom
k uplatneniu práva zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je ten, na úkor koho bolo
bezdôvodné obohatenie získané. Prípadný nedostatok pasívnej vecnej legitimácie znamená, že podľa
hmotnoprávnych ustanovení nie je žalovaný subjektom tvrdenej povinnosti a žaloba proti nemu nemôže

byť preto úspešná. Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaný,
vyplýva z § 451 Občianskeho zákonníka. Je ním ten, koho majetok sa na úkor druhého neoprávnene
zväčšil alebo u koho nedošlo k zmenšeniu majetku napriek tomu, že k tomu malo v súlade s právom
dôjsť.

26. Právo užívať vec, ktorá patrí vlastníkovi, prislúcha pri podielovom spoluvlastníctve všetkým
spoluvlastníkom spoločne a mierou oprávnení každého z nich je jeho spoluvlastnícky podiel.
Nehnuteľnosti ako také v podielovom spoluvlastníctve má právo užívať každý z podielových
spoluvlastníkov.

27. Súd mal za to, že žalobkyňa je podielová spoluvlastníčka sporných nehnuteľností v rozsahu ?-ice.
Uvedené vyplýva z výpisu LV č. 2660, preto je žalobkyňa aktívne vecne legitimovaná na podanie žaloby.
Žalovaný je pasívne vecne legitimovaný, nakoľko užíva nehnuteľnosť bez právneho dôvodu.28. S poukazom na vykonané dokazovanie bolo preukázané, že napriek tomu, že žalobkyňa je
podielovou spoluvlastníckou vyššie uvedených nehnuteľností, tieto od roku 2012 neužíva, nikdy nedala
písomný, ani iný súhlas žalovanému, aby predmetné nehnuteľnosti užíval. Zároveň bolo preukázané,

že došlo k výmene zámkov, čo potvrdil svedok Peter Pavlovič, pričom žalobkyňa nemala vedomosť
o danej výmene. Súd mal za nesporné, že vzťahy medzi stranami sporu, medzi žalobkyňou ako aj
ďalšími podielovými spoluvlastníkmi, sú značne narušené, medzi stranami sporu vznikali konfliktné
situácie, nedorozumenia, ktoré smerovali až k napätej situácii nielen medzi stranami sporu, ale aj medzi
žalobkyňouaostatnýmispoluvlastníkminehnuteľností.Uvedenébolopreukázanévýpoveďoužalobkyne

ako i svedka Juraja Grežu, ktorý potvrdil, že vždy bola privolaná polícia, keď do nehnuteľnosti prišla
žalobkyňa, pričom však tvrdil, že prišla rabovať. Zároveň svedok potvrdil, že žalobkyňa v nehnuteľnosti
nemohla bývať a užívať, všetko zobrala. Súd poukazuje i na konania, ktoré prebiehali medzi stranami
sporu. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení žiadala z OOPZ Vráble, aby jej boli ako účastníčke
konaní predložené príslušné spisy. Na základe tejto žiadosti obdržala informáciu, že spisy z roku
2012, 2013 sú v súčasnosti skartované a preto OOPZ Vráble nemôže tieto predložiť ako dôkaz. Ako

dôkaz predložila súdu nahrávku, ktorá je síce z roku XXXX, súd však vzhľadom na predchádzajúce
konštatovanie mal za to, že k zmene vzťahov či už medzi stranami sporu, medzi žalobkyňou a ostatnými
spoluvlastníkmi neprišlo. D. na uvedený dôkaz prihliadal, pričom súd odkazuje, že ak sa súd ocitne v
pozícii, že strana sporu predloží dôkaz, nemôže ho automaticky stroho odmietnuť, ale musí v zmysle čl.
X a čl. XX Q. pristúpiť k tzv. testu proporcionality. P. proporcionality je trojstupňový a zahŕňa posúdenie

vhodnosti, potrebnosti a primeranosti zásahu do práv protistrany. D. mal za to, že žalobkyňa, ktorá
takúto nahrávku vyhotovila, nemala k dispozícii iné prostriedky, či dôkazy, ktoré mohla použiť na miesto
nahrávky, žalobkyňa bola v dôkaznej núdzi. P. bolo splnené aj kritérium primeranosti. Z nahrávky je
zrejmé, že ide o výjazd hliadky PZ, pričom bol vyžadovaný doklad od žalobkyni svedkom I. N., aby
sa preukázala, že je podielovou spoluvlastníčkou, pričom táto skutočnosť podľa súdu svedkovi bola

známa, žalobkyňa uviedla, že sa bojí sama chodiť do nehnuteľnosti, policajt vyhlásil o.i. "pretože my
sem nemôžeme takto chodiť stále", teda je zrejmé, že policajná hliadka bola privolaná niekoľko krát. S.
vyplýva z nahrávky "J.N. uviedol: "Ja som povedal, že sa pokazil zámok a treba vymeniť". S poukazom
na tieto skutočnosti súd vyhodnotil, že neužívanie nehnuteľnosti nebolo dobrovoľným rozhodnutím
žalobkyne a žalobkyňa nemohla s poukazom na vyššie uvedené realizovať spoluvlastnícke právo k

predmetu podielového spoluvlastníctva.

XX. X. tvrdil, že nevyužíva nehnuteľnosti v celom rozsahu, ale len X izbu z X s príslušenstvom, t.j. v
zásade využíva nehnuteľnosti iba v rozsahu spoluvlastníckych podielov, ktorý podľa evidencie katastra
patrí jeho rodičom. D. poukazuje na výpovede svedka I. N., ktorý potvrdil, že žalovaný mohol užívať

celú nehnuteľnosť, svedkyňa C. N. potvrdila vo svojej výpovedi, že nebol stanovený rozsah užívania
nehnuteľností, všetko užíva žalovaný, pričom podľa jej tvrdenia užíva len ich veci. D. preto na uvedenú
námietku žalovaného neprihliadal, pričom je i nepochybné, že medzi podielovými spoluvlastníkmi
nedošlo k reálnemu rozdeleniu nehnuteľností, nehnuteľnosti sú naďalej v podielovom spoluvlastníctve,
k ich vyporiadaniu neprišlo.

XX. G. titulom nároku je bezdôvodné obohatenie žalovaného podľa § 451 ods.X M. zákonníka a to na
základe plnenia bez právneho dôvodu. D. považoval za preukázané, že žalovaný užíval nehnuteľnosti
v čase od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, čo podľa súdu nebolo sporné, keď žalovaný uvedené potvrdil
na pojednávaní. P. však, že to bolo na základe súhlasu predchádzajúcej vlastníčky, ako i ostatných

podielových spoluvlastníkov. X. vzniesol námietku ohľadne ust.§ 139 ods.X M.. zákonníka. D. však mal
za to, že v danom spore nie je možné postupovať v zmysle daného ustanovenia, nebolo preukázané,
že by bola uzatvorená dohoda medzi spoluvlastníkmi, že nehnuteľnosť môže užívať žalovaný. D. I.
N. uviedol, že dohoda o užívaní bola uzatvorená s pôvodnou vlastníckou matkou manželky pani H..
D. N. potvrdila, že po darovaní nebola uzatvorená žiadna dohoda ohľadom užívania medzi ňou, jej

manželom a synom, teda neexistovala takáto obdobná dohoda aká bola medzi synom a jej mamou.
D. udáva, že ak by bola uzatvorená dohoda o užívaní, táto žalobkyni ako podielovej spoluvlastníčke
nebola predložená a nie je podmienkou, aby súd mohol konať o vydaní bezdôvodného obohatenia až
po splnení podmienok v zmysle § 139 ods. X M. zákonníka. T. je nesporné, že žalovaný užíva cudziu
vec bez právneho dôvodu, tým sa obohacuje zjavne na úkor žalobkyne ako podielovej spoluvlastníčky

nehnuteľností, a keďže žalobkyňa nehnuteľnosti neužíva, ani nemôže užívať, preto je oprávnená žiadať
náhraduvyjadrenúvpeňažnomekvivalente.A.nehnuteľnostižalovanýmbezprávnehotitulusažalovaný
na úkor žalobkyne ako podielovej spoluvlastníčky bezdôvodne obohatil a získal tak majetkový prospech,ktorýmusížalobkyni,naúkorktorejsaobohatil,vydaťatoposkytnutiepeňažnejnáhradyzodpovedajúcej
sume vynakladanej obvykle na užívanie takejto veci spravidla formou nájmu.

XX. K výške bezdôvodného obohatenia súd uvádza, že výška vydávaného plnenia sa odvíja v zásade
od prospechu nadobudnutého obohateným. G. ide o výšku tohto bezdôvodného obohatenia, súd
konštatuje, že súdna prax vychádza z toho, že výška bezdôvodného obohatenia zodpovedá obvyklému
nájomnému za obdobnú nehnuteľnosť. Zo strany žalovaného bola rozporovaná výška uplatnená
žalobkyňou,avšakzostranyžalovanéhonebolipredloženédôkazy,ktorébyuplatnenúvýškužalobkyňou

spochybnili, žalovaný neuviedol vlastné skutkové tvrdenia o výške. G. chcel žalovaný účinne poprieť
výšku uplatneného nároku, bol povinný uviesť vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach,
inak je popretie neúčinné. D. preto považoval uplatnenú výšku za primeranú peňažnú náhradu za
už vzniknuté bezdôvodné obohatenie, iné dôkazy zo strany žalovaného predložené neboli, ktoré by
uvedenú výšku spochybňovali. D. žalobkyni priznal uplatnený nárok titulom vydania bezdôvodného
obohatenia (plnenie bez právneho dôvodu) vo výške XXX eur mesačne, keďže žalobkyňa je podielovou

spoluvlastníčkou v rozsahu ?-ice za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. X. sa za dané obdobie
bezdôvodne obohatil vo výške X.XXX eur (XXX eur x XX mesiacov).

XX. X. sa dostal do omeškania s plnením, na ktoré bol zo strany žalobkyne vyzvaný. D. priznal žalobkyni
nárok na príslušenstvo v podobe úroku z omeškania tak ako si uplatnila, nakoľko túto výšku považoval

v súlade s nariadením vlády SR č. XX/XXXX Z.z., počiatok omeškania je deň podania žaloby.

XX. G. § 164 Q. ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo
správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na také konanie podnet.

XX. Zo strany žalovaného bol dňa XX.XX.XXXX podaný návrh na prerušenie konania do právoplatného
skončenia dovolacieho konania vedeného na L. súde D. republiky.

XX. D. návrh na prerušenie konania do skončenia dovolacieho konania zamietol, nakoľko podľa súdu i

vzhľadom k predmetu sporu nie sú splnené podmienky na prerušenie konania, keď dovolacie konanie
nie je zákonnou prekážkou postupu konania. D. v tomto smere odkazuje na uznesenie T. súdu v L.
z XX.X.XXXX č.k. XCo/XX/XXXX, rozhodnutie ÚS SR z X.X.XXXX sp. zn. II ÚS XXX/XX-XX. X. súd
poukazuje na rozhodnutie v obdobnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX, keď
T. súd v L. rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na prerušenie konania zamietol. Z

odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že otázka potreby prerušenia konania je na voľnej úvahe konajúceho
súdu, ktorý tak vychádza z doposiaľ zistených skutočností v prejednávanej veci. M. súd v danej veci
dospel k záveru, že keďže je konanie, do skončenia ktorého bola táto vec až doposiaľ už prerušená,
právoplatne skončené a v predmetnej veci ešte nebolo vykonané žiadne dokazovanie, pričom podanie
dovolania nie je automaticky dôvodom na prerušenie konania, dospel k záveru, že prerušenie konania

by neprispelo k spravodlivému rozhodnutiu vo veci bez prieťahov.

XX. G. § 255 Q. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

XX. G. § 262 ods. X Q. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

XX. G. § X62 ods. 2 Q. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

XX. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. X Q. tak, že žalobkyni súd náhradu trov
konania priznal v rozsahu XXX%, pretože vo veci mala plný úspech, pričom dôvody hodné osobitného
zreteľa s poukazom na ustanovenie § 257 Q. zistené u strán sporu ani v okolnostiach veci zistené
neboli. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ X62 ods.2 CSP).

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Nitra v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364CSP)

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.( § 365 ods. 3CSP)

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený

podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.