Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, October 8, 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 3S/51/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724100642
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100642.1

Uznesenie

SprávnysúdvBratislavevprávnejvecižalobcu:A.B.C.D.,trvalebytomB.XX,E.,zastúpenéhoDentons
Europe CS LLP, so sídlom One Fleet Place, EC4P 4GD Londýn, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie
a Severného Írska, konajúca prostredníctvom svojej organizačnej zložky Dentons Europe CS LLP,
organizačná zložka, so sídlom Bottova 7939/2A, 811 09 Bratislava, IČO: 36 861 391, proti žalovanému:
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. SPSČ-PO3-2024/001165-010 zo dňa 23. februára 2024, rozhodujúc o návrhu
žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe zo dňa 22. apríla 2024
zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 22. apríla 2024, doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“)

dňa 22. apríla 2024, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPSČ-
PO3-2024/001165-010 zo dňa 23. februára 2024, ktorým žalovaný podľa § 243 ods. 4 zákona č.
73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru
väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „zákon č. 73/1998
Z.z.“) zamietol rozklad žalobcu a potvrdil personálny rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky č.
434 zo dňa 27. októbra 2023, ktorým bol žalobca, služobne zaradený v stálej štátnej službe vo funkcii

starší vyšetrovateľ špecialista 1. oddelenia vyšetrovania odboru Bratislava národnej kriminálnej agentúry
prezídia Policajného zboru, t. č. poverený výkonom dočasne neobsadenej riadiacej funkcie vedúci 1.
oddelenia vyšetrovania odboru Bratislava národnej kriminálnej agentúry prezídia Policajného zboru
podľa § 46 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. dňom 27. októbra 2023 do právoplatného
skončenia trestného stíhania dočasne pozbavený výkonu štátnej služby s tým, že podľa § 46 ods. 3
zákona č. 73/1998 Z.z. sa mu dňom 27. októbra 2023 poskytol služobný plat vo výške minimálnej mzdy,

pričom tento služobný plat sa zvyšuje o 10% priznaného služobného platu na každú vyživovanú osobu,
najviac však do výšky 70% priznaného služobného platu.

2. Zároveň žalobca navrhol, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok v zmysle §
185 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“). Dôvodil, že nastúpením okamžitých účinkov napadnutého rozhodnutia žalobcovi hrozí

resp. už vzniká závažná ujma a značná finančná škoda, pričom priznanie odkladného účinku nie je
v rozpore s verejným záujmom, ale naopak sleduje verejný záujem na ochrane oznamovateľov závažnej
protispoločenskej činnosti a je v plne v súlade so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)
2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie (Ú. v. EÚ L 305,
26.11. 2019) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1503 zo 7. októbra 2020
(Ú. v. EÚ L 347, 20. októbra 2022) (ďalej len „Smernica“).Zdôraznil, že z uvedenej Smernice vyplýva,

že ochrana oznamovateľov protispoločenskej činnosti je postavená na princípe poskytnutia rýchlej a
účinnej ochrany chránenému oznamovateľovi proti akýmkoľvek pracovnoprávnym úkonom zhoršujúcimjeho postavenie v pracovnoprávnom vzťahu, konkrétne formou „zmrazenia“ účinkov, resp. vykonávania
a uplatňovania takýchto pracovnoprávnych úkonov voči chránenému oznamovateľovi.

3. Taktiež dal do pozornosti, že žalobca sa po vydaní personálneho rozkazu domáhal na civilnom
súde v konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. 52Cpr/62/2023 nariadenia
neodkladného opatrenia proti žalovanému spočívajúceho v uložení povinnosti zdržať sa uplatňovania
a výkonu personálneho rozkazu voči žalobcovi. Súd prvej inštancie toto neodkladné opatrenie vydal
uznesením sp. zn. 52Cpr/62/2023 zo dňa 15. novembra 2023. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný

dňa 28. novembra 2023 odvolanie. Na základe tohto odvolania Krajský súd v Bratislave uznesením
sp. zn. 6Copr/2/2024 zo dňa 26. marca 2023 toto neodkladné opatrenie zrušil s tým, že civilný súd
konštatoval,ženemôžezasiahnuťdoprávomociorgánuverejnejmoci,pričomexplicitnenastr.27vbode
74 odkázal žalobcu na správnu žalobu spolu s návrhom na odkladný účinok.

4. Rovnako tak uviedol, že žalobca pred vydaním personálneho rozkazu v spojení s napadnutým

rozhodnutím poberal služobný plat vo výške 4.121,50 € mesačne v hrubom a príspevok na bývanie vo
výške 232,00 €. Ďalej uviedol, že zo samotného znenia personálneho rozkazu a súvisiacich ustanovení
zákona č. 73/1998 Z.z. (predovšetkým z jeho § 46) je nepochybné, že výkon personálneho rozkazu voči
žalobcovi má na jeho osobu a prostredníctvom neho aj na jeho rodinu nasledovné obzvlášť nepriaznivé
účinky a následky spôsobujúce závažnú ujmu a hrozbu jej ďalšieho zásadného prehĺbenia a tiež značnú

finančnú škodu. Poukázal na skutočnosť, že žalobca od 27. októbra 2023 do 15. novembra 2023
a následne od 19. apríla 2024 (kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie odvolacieho súdu o zrušení
neodkladného opatrenia) nemôže vykonávať svoju prácu – službu policajta a v zmysle § 46 ods. 8
zákona č. 73/1998 Z.z. je nútený sa v služobnom čase zdržiavať na určenom mieste – v mieste trvalého
pobytu. Žalobca sa teda nemôže realizovať, nemôže napĺňať svoje poslanie, pričom v čase kedy by mal

pracovať sa musí zdržiavať doma. Dodal, že v zmysle § 46 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. bol žalobcovi
priznaný plat vo výške minimálnej mzdy, ktorý sa zvyšuje o 10 % priznaného služobného platu na každú
vyživovanú osobu. To znamená, že služobný plat žalobcu bol zásadne znížený a to na úroveň blízku
minimálnej mzde. Z hľadiska dlhšieho obdobia je takáto výška služobného platu neúnosná, o to viac v
prípadežalobcu,ktorýmádvemaloletédeti.Vzmysle§46ods.8vspojenís48ods.6zákonač.73/1998

Z.z. žalobca si nemôže vykompenzovať vyššie uvedené zásadné zníženie platu výkonom inej činnosti,
keďže nesmie vykonávať žiadnu inú platenú funkciu, podnikateľskú činnosť alebo inú zárobkovú činnosť
a zároveň sa v čase služby musí zdržiavať na mieste trvalého pobytu. Žalobca teda nemôže ani inak
pracovať a je spolu s jeho rodinou odkázaný na plat blížiaci sa minimálnej mzde. Zároveň akcentoval, že
žalobca bol pozbavený výkonu štátnej služby na vopred neurčiteľný čas – do právoplatného skončenia

trestného stíhania, ktoré už k dnešnému dňu trvá takmer viac než 2,5 roka. Uznesenie o vznesení
obvinenia bolo vydané dňa 14. septembra 2021, pričom do dnešného dňa, je toto trestné stíhanie stále
v štádiu prípravného konania.

5. Mal za to, že potreba priznania odkladného účinku je v tomto prípade navyše zdôraznená tým, že pri

vydaní personálneho rozkazu v spojení s napadnutým rozhodnutím nebola splnená podmienka získania
predchádzajúceho súhlasu Úradu na ochranu oznamovateľov, ktorú zákon č. 54/2019 Z.z. o ochrane
oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
č. 54/2019 Z.z.“) vyžaduje v prípade ak chce zamestnávateľ, resp. služobný úrad, vykonať vo vzťahu k
chránenému oznamovateľovi pracovnoprávny úkon.

6. Súčasne uviedol, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí argumentuje verejným záujmom na
pozbavení žalobcu výkonu štátnej služby v rámci splnenia podmienky „ohrozenia dôležitého záujmu
štátnej služby“, pričom celá argumentácia žalovaného je založená výlučne na uznesení o vznesení
obvinenia. Dodal, že Krajský súd v Bratislave konštatoval neopodstatnenosť trestného stíhania

spoluobvinených žalobcu (ktorí sú stíhaní na tom istom skutkovom základe a boli stíhaní väzobne).
Preto považoval za neprípustné a arbitrárne, aby žalovaný tvrdil, že verejný záujem je ohrozený výlučne
s poukazom na povahu obvinenia spoluobvinených žalobcu, ktorého opodstatnenosť bola vyvrátená
Krajským súdom v Bratislave. Pokiaľ podľa posúdenia Krajského súdu v Bratislave zistené skutočnosti
v trestnom stíhaní spoluobvinených žalobcu nenasvedčujú tomu, že sa žalobca dopustil trestného činu

a dokonca ani len, že skutok nemá znaky trestného činu, resp. dokazujú presný opak, takéto trestné
stíhanie nepochybne neohrozuje žiaden verejný záujem, a preto nemôže byť dôvodom pre nepriznanie
odkladného účinku správnej služby.7. Tvrdil tiež, že absencia ohrozenia verejného záujmu je zrejmá aj zo skutočnosti, že žalobca od
vznesenia obvinenia 14. septembra 2021 do 27. októbra 2023, teda počas viac ako 2 rokov riadne
vykonával štátnu službu, riadne si plnil všetky svoje povinnosti a ničím neohrozil verejný záujem ani

dôležitý záujem štátnej služby. Uvedené taktiež podľa žalobcu preukazuje skutočnosť, že žalovaný
v napadnutom rozhodnutí za toto obdobie výkonu štátnej služby nevytkol žalobcovi nič a ohrozenie
dôležitého záujmu štátnej služby odôvodňuje výlučne s poukazom na vznesenie obvinenia, ktoré však
bolo zásadne spochybnené nezávislým a nestranným súdom. Ak teda žalobca riadne vykonával štátnu
službu od vznesenia obvinenia viac ako 2 roky bez toho, aby došlo k ohrozeniu verejného záujmu, nie

je možné tvrdiť, že toto trestné stíhanie žalobcu je v rozpore s verejným záujmom.

8. Podľa žalobcu priznanie odkladného účinku tejto správnej žalobe je v súlade s verejným záujmom
na ochrane oznamovateľov závažnej protispoločenskej činnosti, ktorá v nadväznosti na Smernicu
vyžaduje, aby chráneným oznamovateľom bola poskytnutá účinná a efektívna predbežná ochrana pred
(potenciálne) odvetnými opatreniami zamestnávateľov, čo platí o to viac v žalobcovom prípade, kedy

ho zamestnávateľ (žalovaný) pozbavil predbežnej ochrany zo strany Úradu na ochranu oznamovateľov
úplným ignorovaním a pohŕdavým postojom nielen k jeho osobe, ale k celej ochrane oznamovateľov
kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

9.Žalovanýsavovyjadreníkžalobeaknávrhunapriznanieodkladnéhoúčinkuvyjadriltak,žepodľajeho

názoružalobcaneosvedčildôvodnosťsvojhonávrhunapriznanieodkladnéhoúčinkujehožaloby,apreto
navrholtentonávrhzamietnuť.Uviedol,žežalobcanávrhnapriznanieodkladnéhoúčinkužalobyzakladá
na znížení jeho príjmu, na Smernici, na dĺžke trvania trestného stíhania vedeného voči jeho osobe a na
rozhodnutiach súdov netýkajúcich sa osoby žalobcu. Súčasťou návrhu žalobcu nie sú žiadne dôkazy
preukazujúce prítomnosť zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe a žiadne

dôkazy na preukázanie týchto zákonných dôvodov žalobca ani neoznačil. Zdôraznil tiež, že priznanie
odkladného účinku neslúži na zhojenie prípadnej nepriaznivej finančnej situácie žalobcu. Ďalej dal do
pozornosti, že Mestský súd Bratislava IV uznesením č. k. 52Cpr/6/2023-70 zo dňa 15. novembra 2023
nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa uplatňovania a výkonu
personálneho rozkazu ministra č. 434 voči žalobcovi. Následne žalobca poberal svoj plný služobný plat

(so zohľadnením neprítomnosti z dôvodu dočasnej neschopnosti) a to až do rozhodnutia odvolacieho
súdu, ktorý nariadené neodkladné opatrenie zmenil tak, že ho Krajský súd v Bratislave uznesením č.
k. 6CoPr/2/2024-166 zo dňa 26. marca 2024 zamietol, s dátumom nadobudnutia právoplatnosti 19.
apríla 2024. Okrem uvedeného, žalobca prijal peňažný dar od neziskovej organizácie Donio. n.f., IČO:
54 143 624, so sídlom Račianska 78, 831 02 Bratislava (ďalej len „nezisková organizácia“) vo výške

2.014,64 € na účely kompenzácie výpadku jeho čistého služobného príjmu za mesiac november 2023,
následne prijal peňažný dar 458,47 € na účely kompenzácie výpadku jeho čistého služobného príjmu za
mesiac január 2024 a následne prijal peňažný dar 452,58 € na účely kompenzácie výpadku jeho čistého
služobného príjmu za mesiac február 2024 a tiež prijal peňažný dar 518,40 € na účely kompenzácie
výpadku jeho čistého služobného príjmu za mesiac apríl 2024. Z informácií zverejnených na webovej

stránke neziskovej organizácie vyplýva, že žalobcovi je pravidelne vyplácaný rozdiel na jeho služobnom
plate a to až do vyčerpania sumy alebo trvania súčasného stavu.

10. Doplnil, že uplatnenie inštitútu odkladného účinku správnej žaloby založenom na znížení služobného
príjmu podľa žalovaného nijako neosvedčuje existenciu hrozby následku závažnej ujmy. Okrem

uvedeného namietal, že žalobcovi bol v čase podania návrhu vyplácaný jeho riadny služobný plat.
Rovnako existencia Smernice transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky zákonom č.
54/2019Z.z.,čidĺžkatrvaniatrestnéhokonanianijakoneosvedčujúdôvodnosťaopodstatnenosťnávrhu
žalobcu na priznanie odkladného účinku jeho žaloby. Konštatoval, že po tom, ako bol žalobcovi opätovne
počnúc dňom 01. mája 2024 vyplácaný krátený služobný plat, tento mu bol a aj naďalej je priebežne

kompenzovaný poskytovaním peňažného daru, ktorým mu boli od neziskovej organizácie doplatené
rozdiely na jeho služobnom plate za mesiac máj 2024 v sume 22.019,39 €, jún 2024 v sume 1.959,88
€ a júl 1959,88 €.

11. Dňa 20. septembra 2024 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného

k návrhu na priznanie odkladného účinku, v ktorom uviedol, že nevyhnutnosť kompenzácie výpadku
služobnéhopríjmužalobcuprostredníctvomverejnejzbierkypreukazujehrozbuzávažnejujmyaznačnej
finančnej škody. Zdôraznil, že bez príspevkov z verejnej zbierky by žalobcovi v každom prípade vznikla
závažná ujma – a to závažná finančná škoda, ktorú by bolo možné odvrátiť len tým, že žalobca bybol nútený odísť na vlastnú žiadosť zo služobného pomeru, prišiel o dlhoročnú kariéru v Policajnom
zbore, stratil zamestnanie, ale aspoň by získal možnosť nájsť si nové zamestnanie, v ktorom by zarábal
aspoň toľko, aby mohol pokryť potreby rodiny. To znamená, že bez darov z verejnej zbierky by závažná

finančná škoda a iný vážny nenapraviteľný následok bol už naplnený. Iba vďaka verejnej zbierke
tieto závažné následky „len“ bezprostredne hrozia. Dodal tiež, že žalovaný sa svojou zavádzajúcou
argumentáciou snaží docieliť odopretie akéhokoľvek prístupu žalobcu k súdnej ochrane. Za klamlivé
označil aj ďalšie argumenty žalovaného o údajnom nepredložení a neoznačení dôkazov preukazujúcich
splnenie zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Podľa žalobcu je zrejmé

zo samotnej správnej žaloby a jej príloh, že žalobca predložil viaceré dôkazy a špecifikoval zákonné
dôvody pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby.

12. Dňa 01. októbra 2024 žalovaný doručil tunajšiemu súdu ďalšie vyjadrenie k žalobe, v ktorom zaslal
ďalšie oznámenia žalobcu o prijatí daru a žiadosť o zápis darov, a to zo dňa 17. júla 2024, podľa ktorého
žalobca prijal peňažný dar v sume 1959,88 €, ako kompenzáciu výpadku jeho služobného platu za

mesiac jún 2024, zo dňa 17.júla 2024, podľa ktorého žalobca prijal peňažný dar v sume 2019,39 €, ako
kompenzáciu výpadku jeho služobného platu za mesiac máj 2024 a zo dňa 25. septembra 2024, podľa
ktorého žalobca prijal peňažný dar v sume 1959,88 €, ako kompenzáciu výpadku jeho služobného platu
za mesiac august 2024.

13. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

14. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného
uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi

následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy
hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom
prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore
s vereným záujmom.

15. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

16. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej,
môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.

17. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd
nepreskúmava v medziach žalobných bodov žalobou napadnuté výroky rozhodnutia, ale zisťuje len
existenciu uvedených zákonných predpokladov pre priznanie odkladného účinku.

18. Inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi,

aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP a zároveň má dôvody nielen uviesť,
ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie
odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu,
prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh nemôže byť formálny resp. abstraktný. Osvedčiť
existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Rovnako nesmie byť ujma nepatrná, ale

musí mať závažný dopad. Správny súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. III. US 364/2017 zo dňa 30. mája 2017 z ktorého vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať
za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Nesmie ísť len o hypotetickú možnosť
tvrdenej hrozby (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa
30. mája 2018).

19. Návrh na priznanie odkladného účinku musí obsahovať všeobecné náležitosti podania (§ 57
ods. 1 SSP) a zároveň dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku. V tejto
súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na ťarchu toho, kto
podáva návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Hrozba závažnej ujmy ako jeden z

materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového
konania“ a od jej preukázania závisí, či súd prizná správnej žalobe odkladný účinok alebo návrh
zamietne. Hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť.
Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy nasubjektívnych právach žalobcu resp. o hrozbu závažnej ujmy žalobcu neželaného stavu, ktorý by v
dôsledku trvania účinkov rozhodnutia orgánu verejnej správy priamo hrozil alebo už nastal. Vznik ujmy
musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom, či iným právnym následkom plynúcim z rozhodnutia orgánu

verejnej správy. Základným zmyslom odkladného účinku nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie
účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie
stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola
konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu
hospodárskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho existencia (viď. uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžfk/24/2017 z 13. júna 2018).

20. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je potrebné považovať
za výnimočné rozhodnutie. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie orgánov
verejnej správy oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Osobitnou náležitosťou návrhu je
tvrdenie o tom, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami

napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma resp. iný vážny nenapraviteľný
následokaosvedčenievznikupredpokladanejujmy,resp.následku.Žalobcaniejepovinnýpreukazovať,
že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa preukázanie, že výkonom napadnutého
rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí.

21. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v danej veci skúmal, či sú splnené
podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

22. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe,
jeho doplnením, vyjadrením žalovaného, ako aj jeho doplnením, k tomuto návrhu nezistil zákonný

dôvod pre jeho priznanie. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok
možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v návrhu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd dospel k záveru, že žalobca hodnoverne
neosvedčil tvrdenú hrozbu vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody v spojení s
okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného. Závažnú ujmu žalobca odôvodňoval najmä

tým,žežalobcabudenútenýodísťzPolicajnéhozboru,atovdôsledkuokolností,spočívajúcichvtom,že
výkon personálneho rozkazu voči žalobcovi má na jeho osobu a prostredníctvom neho aj na jeho rodinu
obzvlášť nepriaznivé účinky a následky spôsobujúce závažnú ujmu a hrozbu jej ďalšieho zásadného
prehĺbenia a tiež značnú finančnú škodu, keďže žalobca pred vydaním personálneho rozkazu v spojení s
napadnutým rozhodnutím poberal služobný plat vo výške 4.121,50 € mesačne v hrubom a príspevok na

bývanie vo výške 232,00 €. Ďalej uviedol, že žalobcovi bol priznaný plat vo výške minimálnej mzdy, ktorý
sa zvyšuje o 10 % priznaného služobného platu na každú vyživovanú osobu, pričom z hľadiska dlhšieho
obdobia je takáto výška služobného platu neúnosná, pretože žalobca má dve maloleté deti. Správny súd
zdôrazňuje, že vo vzťahu k tomuto tvrdeniu žalobca predložil jedine platový výmer k 30. októbru 2023
a výplatnú pásku žalobcu za november 2023. Absentovali však akékoľvek ďalšie dôkazy, na základe

ktorých by správny súd mohol získať prehľad o finančnej situácii žalobcu, ako aj overiť správnosť jeho
tvrdení ohľadom možných následkov pre žalobcu. Správny súd teda nemá osvedčené tvrdenia žalobcu
ohľadom rodinných pomerov, taktiež nie sú osvedčené tvrdenia žalobcu o zárobkových a majetkových
pomeroch jeho rodiny (výška príjmu, výška mesačných výdavkov, výška dlhov).

23. Rovnako tak správny súd dáva do pozornosti skutočnosti vyplývajúce z návrhu žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe, ako aj z vyjadrenia k žalobe, a síce že Mestský súd Bratislava IV
uznesením sp. zn. 52Cpr/62/2023 zo dňa 15. novembra 2023 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
uložil žalovanému povinnosť zdržať sa uplatňovania a výkonu personálneho rozkazu ministra č. 434 voči
žalobcovi, na základe ktorej skutočnosti žalovaný vo výplate za mesiac január 2024 doplatil žalobcovi

rozdiel na jeho služobnom plate za obdobie od 16. novembra 2023 do 31. decembra 2023 Následne
žalobca poberal svoj plný služobný plat, a to až do rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý nariadené
neodkladné opatrenie zmenil tak, že ho Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 6CoPr/2/2024-166 zo
dňa 26.marca2024(právoplatnýmdňa19.apríla2024)zamietol.Okremuvedenéhosprávny
súd uvádza, že žalobca prijal peňažné dary od neziskovej organizácie na účely kompenzácie výpadku

čistého služobného príjmu za mesiac november 2023 vo výške 2.014,64 €, za mesiac január 2024 vo
výške 458,47 €, za mesiac február 2024 vo výške 425,58 €, za mesiac apríl 2024 vo výške 518,40 €,
za mesiac máj 2024 vo výške 2.019,39 €, za mesiac jún 2024 vo výške 1.959,88 €, za mesiac august
2024 vo výške 1.959,88 €. Samotný žalobca vo vyjadrení žalobcu k vyjadreniu žalovaného k návrhu napriznanie odkladného účinku zo dňa 20. septembra 2024 uvádza, že bez príspevkov z verejnej zbierky
by žalobcovi v každom prípade vznikla závažná ujma – a to závažná finančná škoda, ktorú by bolo
možné odvrátiť len tým, že žalobca by bol nútený odísť na vlastnú žiadosť zo služobného pomeru, teda

sám uvádza, že za súčasnej situácie u žalobcu nie je hrozba závažnej ujmy resp. závažnej finančnej
škody prítomná.

24. Opodstatnenosť naplnenia zákonných predpokladov na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe neodôvodňuje ani tvrdenie žalobcu, že právo na účinný prístup k predbežným formám súdnej

ochrany (teda na priznanie odkladného účinku správnej žaloby) vyplýva žalobcovi, ako chránenému
oznamovateľovi závažnej protispoločenskej činnosti, aj zo Smernice Európskeho parlamentu a Rady
(EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie (Ú. v. EÚ L
305, 26.11. 2019) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1503 zo 7. októbra 2020
(Ú. v. EÚ L 347, 20. októbra 2022), konkrétne z bodu 96 preambuly a čl. 21 ods. 6 tejto Smernice. Právo
žalobcu na účinný prístup k predbežným formám súdnej ochrany je totiž zachované práve zakotvením

jeho oprávnenia na podanie návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, vyplývajúceho
z dikcie ustanovenia § 185 SSP. Následne je však povinnosťou žalobcu dostatočne vymedziť konkrétne
dôvody a skutkové okolnosti s nimi spojené, osvedčujúce naplnenie podmienok priznania odkladného
účinku správnej žalobe. V neposlednom rade dáva záruku ochrany práva žalobcu na účinný prístup
k predbežným formám súdnej ochrany aj zakotvenie inštitútu povinného zastúpenia advokátom (§ 49

SSP), zabezpečujúceho náležité zastupovanie žalobcu v správnom súdnom konaní.

25. Taktiež ani argument žalobcu o absencii splnenia podmienky získania predchádzajúceho súhlasu
Úradu na ochranu oznamovateľov pri vydaní personálneho rozkazu v spojení s napadnutým
rozhodnutím, vyžadovaného v prípade ak chce zamestnávateľ, resp. služobný úrad, vykonať vo vzťahu k

chránenému oznamovateľovi pracovnoprávny úkon v zmysle zákona č. 54/2019 Z.z., nemôže odôvodniť
naplnenie zákonných predpokladov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Tento bude
predmetom prieskumu v konaní vo veci samej.

26. Podľa právneho názoru správneho súdu dôvody, ktoré žalobca uviedol vo svojom návrhu na

priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nie sú dôvodmi, ktoré má na mysli § 185 písm. a)
SSP. Ustanovenie § 185 písm. a) SSP podmieňuje priznanie odkladného účinku správnej žaloby
hrozbou ujmy na subjektívnych právach žalobcu, a to vo forme závažnej ujmy, značnej hospodárskej
škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí alebo iným vážnym nenapraviteľným
následkom v dôsledku okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy a splnením

ďalšej podmienky, to znamená, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
Pretože žalobca nepreukázal existenciu hrozby kvalifikovanej ujmy na jeho právach, správny súd sa
už nezaoberal druhou zákonnou podmienkou pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, to
znamená, či priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore s verejným záujmom.

27. Súčasne správny súd uvádza, že nie je vecou správneho súdu, aby „nahrádzal aktivitu“ žalobcu
a „vyhľadával dôkazy“, ktoré by priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodňovali. Správny
súd zastáva názor, že žalobca má povinnosť niektorý zo zákonných dôvodov uvedených pre priznanie
odkladného činku správnej žaloby nielen tvrdiť, ale tieto dôvody musí v konaní aj preukázať. Pokiaľ
žalobca správnemu súdu nepreukázal žiaden dôvod, pre ktorý by mal priznať správnej žalobe odkladný

účinok v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia, správny súd dospel k záveru, že neosvedčil,
že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, vážne ohrozenie jeho
podnikateľskej činnosti, či finančná škoda, resp. iný vážny nenapraviteľný následok, a preto správny súd
nepriznal žalobe odkladný účinok.

28. Záverom je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie
odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí
napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia §
185 SSP.

29. Správny súd v Bratislave po preskúmaní návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe dospel k záveru, že tento návrh nie je dôvodný, pretože neboli splnené podmienky stanovené v
ustanovení § 185 písm. a) SSP, a preto rozhodol s poukazom na ustanovenie § 188 SSP tak, že tento
návrh zamietol.30. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139
ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).