Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, August 30, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/54/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123366701
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Šalamún

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6123366701.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Šalamúna

a sudcov Mgr. Stanislavy Salajovej a Mgr. Martina Štubniaka, v právnej veci žalobcu: Slovenská komora
medicínsko-technických pracovníkov, so sídlom Bratislava – Rača, Karpatské námestie 10A, IČO:
42 140 251, zast. UHRINČAŤ – VAJDA s.r.o.,
so sídlom Bratislava – Staré mesto, Rybné námestie 1, IČO: 51 308 185, proti žalovanej: A. B., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom C., D. D. XXXX/X, o zaplatenie 98,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 13C/69/2023 zo dňa 22. januára 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie mení vo výroku I. tak, že žalobu v časti zaplatenia istiny 88,- Eur s

príslušenstvom zamieta.

II.Rozsudoksúduprvejinštancie mení vovýrokuII.tak,žežalobuvčastizaplatenianákladovspojených
s uplatnením pohľadávky zamieta.

III. Rozsudok súdu prvej inštancie mení vo výroku IV. tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanej
trovy konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie,

ktorým rozhodne o trovách konania.

IV. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote
troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o trovách konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým rozsudkom sp. zn.
13C/69/2023 zo dňa 22. 01. 2024 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi istinu 88,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 88,- Eur od 01. 12. 2020 až do zaplatenia (I. výrok), povinnosť zaplatiť žalobcovi

náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 36,44 Eur (II. výrok), žalobu v prevyšujúcej časti
zamietol (III. výrok) a žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 78 % (IV.
výrok).

1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynulo, že žalobca sa žalobou podanou na Okresný súd
Banská Bystrica (UPOK) dňa 24. 07. 2023 domáhal plnenia vo výške 98,- Eur s príslušenstvom, ako aj
náhrady trov konania. Žalobca je stavovskou organizáciou v zdravotníctve, ktorá v zmysle § 47b zákona

č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských
organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 578/2004“)
združuje, okrem iného, verejných zdravotníkov, pričom v zmysle § 31 ods. 1 predmetného zákona je
jednou z podmienok výkonu zdravotného povolania aj registrácia zdravotníckeho pracovníka v registrivedenom príslušnou komorou (žalobcom). Uvedená podmienka musí byť splnená po celý čas výkonu
zdravotníckeho povolania. V zmysle ustanovenie § 63 ods. 5 zákona č. 578/2004 žalobca vedie register
a priebežne ho aktualizuje podľa údajov oznamovaných zdravotníckymi pracovníkmi, pričom ročný

poplatok za vedenie registra predstavuje sumu najviac 15,- Eur a je príjmom žalobcu. Podľa ustanovenia
§ 80 ods. 1 písm. d) zákona č. 578/2004 je povinnosťou každého zdravotníckeho pracovníka zaplatiť
poplatok za vedenie registra, a to najneskôr do dňa 31. 01. príslušného kalendárneho roka. Zároveň v
zmysle § 42 ods. 1 uvedeného zákona je povinnosťou každého zdravotníckeho pracovníka sústavne
sa vzdelávať. Vyhodnocovanie vzdelávania ním registrovaných zdravotníckych pracovníkov vykonáva

žalobca. Hodnotenie v zmysle § 42 ods. 10 zákona č. 578/2004 je spoplatnené (max. 10,- Eur). Výška
poplatku za hodnotenie sústavného vzdelávania v čase jeho vykonania je hodnotenému zdravotníckemu
pracovníkovi oznámená písomne, riadne a včas zverejnená na webovom sídle žalobcu. Vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti má žalobca voči registrovaným zdravotníckym pracovníkom zákonný nárok
na zaplatenie registračného poplatku za každý kalendárny rok od momentu ich registrácie a zároveň vo
vzťahu k hodnoteniu sústavného vzdelávania aj zákonný nárok na zaplatenie poplatku za poskytnutie

tejto služby.

1.2 Žalobca sa voči žalovanej domáhal poplatku za vedenie registra (§ 31 ods. 1 písm. e/, § 63
ods. 5 zákon č. 578/2004) s tým, že voči žalovanej evidoval omeškanie s úhradou poplatkov za
roky 2013 až 2020 vo výške 88,- Eur, splatných individuálne 31. 01. príslušného kalendárneho roka.

Domáhal sa tiež poplatku za výkon hodnotenia sústavného vzdelávania, ktoré žalovaná podľa žalobcu
riadne a včas neuhradila vo výške 10,- Eur, splatného dňa 17. 06. 2016. Žalobca prostredníctvom
právnehozástupcuvyzvalžalovanúnaúhradupredmetnýchzáväzkov,pričomtánavýzvunereagovalaa
predmetnýzáväzokaničiastočnenesplnila.Zároveňžalobcažiadalpriznaťnáhradunákladovspojených
s uplatnením pohľadávky, a to vo výške tarifnej odmeny, režijného paušálu a DPH, vrátane poštovného

za zaslanie predžalobnej výzvy.

1.3 Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal v zmysle žalobného návrhu platobný
rozkaz pod sp. zn. 14Up/873/2023 dňa 09. 08. 2023. Žalovaná proti platobnému rozkazu podala riadne
a včas odpor, v ktorom (okrem iného), pri prvom procesnom úkone, uplatnila námietku premlčania

žalobcom uplatnených pohľadávok. Žalovaná ďalej v odpore uviedla, že odo dňa 01. 03. 2015
nevykonáva zdravotnícke povolanie, nakoľko je výlučne poberateľom starobného dôchodku a jej
pracovnýpomerakozdravotníckehopracovníkaskončilkudňu31.03.2015.Oskutočnosti,žejenapriek
tomu vedená v registri žalobcu sa dozvedela až na základe výzvy (na zaplatenie) žalobcu zo dňa 18.
11. 2020, na základe čoho potom požiadala o zrušenie registrácie, ktorá jej bola zrušená ku dňu 10.

12. 2020. Dodala, že v prípade, ak by súd priznal žalobcovi nárok za obdobie od 01. 04. 2015 do
roku 2020, predstavovalo by to na strane žalobcu bezdôvodné obohatenie, a to z toho dôvodu, že od
uvedeného obdobia nebola zdravotníckym pracovníkom, a teda voči nej nárok na zaplatenie poplatku za
vedenie registra v tomto období ani nemohol vzniknúť. Zároveň by ako dôchodkyňa nemohla benefitovať
z členstva v tejto stavovskej organizácii.

1.4 Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že ukončenie pracovného pomeru v zdravotníckom zariadení
nezbavuje žalovanú povinnosti zrušiť registráciu a žalobca je povinný aktualizovať údaje o žalovanej
naďalej až do zrušenia registrácie v registri, v dôsledku čoho vzniká žalobcovi v zmysle zákona nárok
na poplatok v zákonom stanovenej výške. Žalovaná si zároveň mohla „doriešiť“ svoju registráciu po

doručení výzvy k hodnoteniu za rok 2016, ktorú jej žalobca v tomto roku zaslal. Vo vzťahu k uplatnenej
námietke premlčania žalovaného nároku žalobca, po odcitovaní § 102 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), s poukazom na § 63 ods. 7 zákona č. 578/2004, uviedol,
že premlčacia lehota vo vzťahu k uplatnenému nároku začala plynúť najskôr doručením výzvy podľa
predmetného ustanovenia zákona č. 578/2004, keďže v zmysle zákona je žalobca povinný uplatniť dlžnú

sumu pred podaním žaloby u žalovanej. Výzva bola žalovanej doručená v novembri roku 2020, a teda
všeobecná trojročná premlčacia lehota mohla uplynúť najskôr v novembri roku 2023, čo znamená, že
pohľadávka ním v konaní uplatnená nie je premlčaná, a to ani čiastočne. Vznesenú námietku premlčania
považoval za rozpornú s dobrými mravmi.

2. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie, na základe ktorého zistil nasledovný skutkový stav
veci: Z Potvrdenia o zápise do registra SK IZPALT zistil, že žalovaná bola zapísaná do registra vedeného
žalobcom dňa 01. 03. 2006. Z Hodnotenia sústavného vzdelávania zo dňa 16. 06. 2016 vyplynulo, že
žalobca v tomto období vydal rozhodnutie, na základe ktorého žalovaná nesplnila povinnosť sústavnéhovzdelávania zdravotníckeho pracovníka pre hodnotiace obdobie rokov 2011 - 2016, a preto jej bola
uložená povinnosť odstrániť zistené nedostatky do 6 mesiacov. Ďalej z Rozhodnutia o zrušení registrácie
zdravotníckeho pracovníka zistil, že žalobca ku dňu 10. 12. 2020 zrušil registráciu žalovanej v ním

vedenom registri zdravotníckych pracovníkov. Z Prehľadu ročných poplatkov zas vyplynuli poplatky za
vedenie (aktualizáciu) registra žalobcom za jednotlivé roky, a to vo výške 4,- Eur za rok 2013 a rok 2014;
vo výške 5,- Eur za rok 2014 a vo výške 15,- Eur za rok 2016 až rok 2020, ako aj skutočnosť, že poplatok
za hodnotenie sústavného vzdelávania voči nečlenovi predstavoval sumu 10,- Eur. Napokon z Výzvy na
zaplatenie zo dňa 18. 11. 2020 súd prvej inštancie zistil, že právny zástupca žalobcu vyzýval žalovanú,

aby tá v zmysle § 31 ods. 1 písm. e) v spojení s ustanovením § 63 ods. 5 zákona č. 578/2004 uhradila
na účet žalobcu poplatok za vedenie registra, a to za obdobie rokov 2013 až 2020 vo výške, ako to
vyplynulo z Prehľadu ročných poplatkov. Zároveň žalovanú vyzval, aby vyššie uvedené sumy uhradila
v lehote 7 dní od doručenia predmetnej výzvy. V zmysle pripojeného podacieho hárku bola žalovanej
výzva doručená dňa 23. 11. 2020.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 31 ods. 1 písm. e/, § 42 ods. 1, ods. 10, § 47b ods. 1,
§ 63 ods. 1, ods. 5, ods. 7, § 80 ods. 1 písm. d/ zákona č. 578/2004; § 100, § 101, § 102 Občianskeho
zákonníka a § 255 ods. 1, ods. 2 a § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“).

4. Súd prvej inštancie vyhodnotil žalobu ako dôvodnú v časti žaloby o zaplatenie 88,- Eur s prísl. z titulu
neplatenia ročného poplatku za vedenie (aktualizáciu) registra v zmysle § 63 ods. 5 zákona č. 578/2004
zaroky2013až2020,keďžežalovanábolavtomtoobdobíregistrovanávregistrivedenomžalobcom.Vo
vzťahu k uplatnenej námietke premlčania súd prvej inštancie uviedol, že nakoľko v predmetom prípade
ide o práva žalobcu, ktoré je potrebné uplatniť u fyzickej osoby (žalovanej), je potrebné na vec aplikovať

§ 102 Občianskeho zákonníka s tým, že žalobca v spore preukázal, že predmetné práva si uplatnil v
zmysle § 63 ods. 7 zákona č. 578/2004 u žalovanej výzvou zo dňa 18. 11. 2020, ktorá jej bola doručená
dňa21.11.2020akeďžežalobabolapodanádňa24.07.2023,takbolapodanávovšeobecnejtrojročnej
premlčacej lehote, a preto predmetné právo žalobcu nie je premlčané. Žalovaná sa podľa názoru súdu
prvej inštancie dostala do omeškania s plnením uvedeného záväzku dňa 01. 12. 2020, po uplynutí 7

dní stanovených vo výzve žalobcu. Na základe uvedeného žalovanú zaviazal na zaplatenie poplatkov
za vedenie registra v celkovej výške 88,- Eur a zároveň jej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z
omeškania vo výške 5 % ročne odo dňa 01. 12. 2020 do zaplatenia.

4.1 Súd prvej inštancie ďalej priznal žalobcovi aj náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,

a to v celkovej výške 36,44 Eur, pretože tie považoval za príslušenstvo prisúdenej pohľadávky v zmysle
§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Vo zvyšnej časti (10,- Eur s prísl.) žalobu zamietol, nakoľko
žalovanou uplatnenú námietku premlčania, v rozsahu plnenia z titulu neplatenia poplatkov za výkon
hodnotenia sústavného vzdelávania zdravotníckych pracovníka, uznal za dôvodnú v zmysle § 100 a §
101 Občianskeho zákonníka.

4.2 O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, t. j. podľa úspechu strany
v konaní s tým, že v predmetnom prípade mal žalobca v spore úspech v rozsahu 89 % a žalovaná
úspech v rozsahu 11 %, keďže žaloba bola zamietnutá ohľadom 10,- Eur s úrokom z omeškania oproti
požadovanému nároku vo výške 98,- Eur s úrokom z omeškania, a preto mal žalobca vo výsledku v

konaní úspech vo výške 78 %, na základe čoho mu v tomto rozsahu súd prvej inštancie priznal nároku
na náhradu trov konania.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala včas odvolanie žalovaná (ďalej len „odvolateľka“) z
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil

a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolateľka v odvolaní uviedla,
že napadnutý rozsudok napáda v celom rozsahu, avšak z obsahu odvolania je zrejmé, že ho podala do
výroku I., II. a IV. napadnutého rozsudku.

5.1 Odvolateľka v odvolaní uviedla, že sa nestotožnila s výrokom napadnutého rozsudku, ako ani s

právnymposúdenímveciuvedenýmvodôvodnenínapadnutéhorozsudku,ktorépovažujezanesprávne.
Úvodom odvolateľka skonštatovala, že istina vo výške 88,- Eur, ktorú súd prvej inštancie žalobcovi
priznal predstavuje súhrn jednotlivých poplatkov za vedenie registra za príslušné kalendárne roky. Ďalej
špecifikovala, sa nestotožnila so záverom súdu prvej inštancie, že premlčacia lehota začala plynúť aždňa 01. 02. 2020, a to uplynutím 7 dní odo dňa doručenia výzvy na zaplatenie jednotlivých poplatkov
za registráciu za roky 2013 až 2020. Odvolateľka dôvodila, že zákon prikazuje žalobcovi, aby vymáhal
zaplatenie poplatkov najskôr 60 dní po splatnosti (splatnosť poplatkov za vedenie registra je 31. 01.

príslušného kalendárneho roka), teda po 01. 04. príslušného kalendárneho roka. Odvolateľka uviedla,
že zákonodarca touto lehotou dáva možnosť zdravotníckemu pracovníkovi, aby si dobrovoľne splnil
svoju povinnosť a zaplatil poplatok za vedenia registra v lehote 60 dní od splatnosti, v opačnom
prípade žalobca vyzve zdravotníckeho pracovníka po uplynutí 60 dní na zaplatenie poplatku za príslušný
kalendárny rok. Skutočnosť, že žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie všetkých dlžných poplatkov

až výzvou zo dňa 18. 11. 2020 preukazuje, že nekonal obozretne a včas si nesplnil povinnosť
vyzvať žalovanú na zaplatenie jednotlivých poplatkov. Žalobcovi pritom nič nebránilo, aby si jednotlivé
pohľadávky uplatnil v zákonnej trojročnej premlčacej lehote. To, že žalobca zaslal žalovanej výzvu na
zaplatenie všetkých poplatkov za vedenia registra za roky 2013 až 2020 až 18. 11. 2020 nemôže
zakladať vznik nároku žalobcu na zaplatenie dlžných poplatkov. Podporne poukázala na viacero
rozhodnutí Okresného súdu Zvolen v obdobných sporoch.

5.2 Odvolateľka dôvodila, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil premlčanie, keď premlčanie
neposúdil pri každom poplatku zvlášť za jednotlivé roky, ich splatnosť a následnú vymáhateľnosť na
súde.Sotázkoupremlčaniasasúdprvejinštancienevysporiadaldostatočne,pričomjehozáverzaložený
na konštatovaní ohľadom potreby aplikovania § 102 Občianskeho zákonníka je nezrozumiteľný a

nejasný. Súd prvej inštancie bez ďalšieho prebral do odôvodnenia napadnutého rozsudku argumentáciu
žalobcu. Nadväzujúc na uvedené odvolateľka uviedla, že ustanovenie § 102 Občianskeho zákonníka
nie je možné aplikovať na zistený skutkový stav z dôvodu, že § 102 Občianskeho zákonníka predstavuje
špeciálny právny režim začiatku plynutia premlčacej lehoty. Svojou hypotézou dopadá na prípady,
kedy zákonodarca konštruuje právo veriteľa z relatívneho právneho vzťahu tak, že na začatie plynutia

premlčacej lehoty je potrebné najskôr uplatniť u povinného subjektu (dlžníka). Na uplatnenie tohto
práva u povinného subjektu je primárne konštruovaná osobitná prekluzívna lehota, v rámci ktorej sa
toto uplatnenie v konkrétnej forme má udiať. Ak k tomuto uplatneniu v prekluzívnej lehote nedôjde,
subjektívne právo veriteľa zaniká a premlčacia lehota ani nezačne plynúť. Typicky pôjde o dve skupiny
prípadov, tzv. reklamačné práva a práva zodpovednosti za škodu v niektorých osobitných prípadoch

(akými sú napr. zodpovednosť v súvislosti s prepravnými zmluvami).

5.3 Premlčacia doba začína vo všeobecnosti plynúť od právnej udalosti, ktorá je rozhodujúca pre
uplatnenie subjektívneho práva (nároku). Odvolateľka pritom podľa svojho názoru uplatnila námietku
premlčania včas, pri prvom procesnom úkone. Poplatky za jednotlivé roky považuje za premlčané

nasledovne: za rok 2013 dňa 08. 04. 2016; za rok 2014 dňa 08. 04. 2017; za rok 2015 dňa 08. 04. 2018;
za rok 2016 dňa 08. 04. 2019; za rok 2017 dňa 08. 04. 2020; za rok 2018 dňa 08. 04. 2021; za rok 2019
dňa 08. 04. 2022 a poplatok za rok 2020 dňa 08. 04. 2023. S poukazom na uvedené odvolateľka zastáva
názor, že istina, pozostávajúca z jednotlivých poplatkov za vedenie registra od roku 2013 do roku 2020,
je premlčaná v celom rozsahu, pretože žalobca podal prostredníctvom právneho zástupcu žalobu na

súd až dňa 24. 07. 2023. Vzhľadom na uvedené potom žaloba nie je dôvodná, súd prvej inštancie mal
žalobu zamietnuť v celom rozsahu a priznať jej náhradu trov konania v plnom rozsahu. Keďže žaloba
nie je dôvodná, tak žalobca nemá nárok na náhradu akýchkoľvek trov konania, vrátane trov právneho
zastúpenia a ani na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

5.4 Záverom odvolateľka uviedla, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku nijakým spôsobom
nevysporiadal s jej námietkou vznesenou v odpore proti platobnému rozkazu, týkajúcou sa odchodu
žalovanej do dôchodku, a teda skončenia vykonávania zdravotníckeho povolania, ku ktorému sa
poplatokzaregistráciuvzťahuje,atood01.04.2015.Akoužbolouvedenéajvodpore,odvolateľkamala
za to, že vymáhanie poplatku za vedenie registra žalobcom za obdobie, kedy ani nebola zdravotníckym

pracovníkom, asistentom, laborantom a ani technikom je minimálne v rozpore so zmyslom a účelom
platnej právnej úpravy a rovnako v rozpore s dobrými mravmi.

6. Súdu bolo následne doručené vyjadrenie žalobcu k odvolaniu a odvolacia replika. Žalobca vo
vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, považuje ho za

vecne správne a riadne odôvodnené. Uviedol, že argumentácia odvolateľky sa sústreďuje v podstate na
skutočnosť, že na vec nie je možné aplikovať § 102 Občianskeho zákonníka, pričom však toto tvrdenie
odvolateľka presvedčivo neodôvodnila. Žalobca argumentoval, že tvrdenie odvolateľky ohľadom § 102
Občianskeho zákonníka, že toto ustanovenie sa vzťahuje iba na osobitné prípady, pri ktorých zákonnáprávna úprava vyžaduje najskôr uplatnenie u dlžníka a zároveň výslovne upravuje prekluzívnu lehotu,
nemá oporu v žiadnom právnom predpis. Uvedené tvrdenie odvolateľky nie je podľa názoru žalobcu
správne. Naopak, § 583 Občianskeho zákonníka výslovne uvádza, že k preklúzii práva dochádza len

v prípadoch výslovne uvedených v právnych predpisoch. To, že Občiansky zákonník pri niektorých
právach, ktoré sa majú najprv uplatniť u dlžníka, stanovuje prekluzívnu dobu, neznamená, že každá
právna norma, resp. každý osobitný predpis v právnom poriadku Slovenskej republiky musí pri právach,
ktoré sa majú najprv uplatniť u dlžníka, stanoviť prekluzívnu dobu. Napokon komentár k Občianskemu
zákonníku (FEKETE, I. Občiansky zákonník komentár - Eurokódex) sa zaoberá aj situáciou, kedy sa

§ 102 Občianskeho zákonníka aplikuje na osobitný predpis, ktorý neustanovuje pre uplatnenie nároku
prekluzívnu lehotu (napr. rozhodovanie o výšky odmeny a náhrady hotových výdavkov ustanoveného
obhajcu v zmysle Trestného poriadku, kde pre uplatnenie návrhu obhajcu nie je ustanovená žiadna
lehota). Na tieto prípady nemožno aplikovať ustanovenie § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka o
premlčaní, ale ustanovenie § 102 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného je podľa žalobcu
možné dospieť k záveru, že osobitná právna úprava obsiahnutá v zákone č. 578/2004 spĺňa všetky

predpoklady na aplikáciu § 102 Občianskeho zákonníka na posúdenie premlčania nároku, keďže je
zrejmé, že súdna prax túto metodiku aplikuje aj pri iných osobitných predpisoch, ktoré nepredpokladajú
preklúziu nároku. Žalobca poukázal na komentár k Občianskemu zákonníka (PLANK, K., CIRÁK,
J., ĽALÍK, M., KRAJČO, J., MAZÁK, J., VOJČÍK, P., ŤAPÁK, J., ONDRÁČEK, M., HANZELOVÁ, I.,
NESROVNAL, V.: Občiansky zákonník - komentár), z ktorého vyplýva, že účelom ustanovenia § 102

Občianskeho zákonníka je odstrániť pochybnosti o začiatku (nie dĺžke) premlčacej doby v prípadoch,
keď zákon predpisuje, aby sa právo uplatnila jednostranným právnym úkonom (uplatnením - § 509; §
583 a pod.; vytknutím - § 504) u fyzickej alebo právnickej osoby. Odvolateľka v odvolacej replike zotrvala
na obsahu odvolania, pričom vyjadrenie žalobcu k odvolaniu podľa jej názoru úplne popiera inštitút
premlčania.

7. Krajský súd, ako súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), preskúmal vec
v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP, z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1
CSP a mimo nich podľa § 380 ods. 2 CSP v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario) z dôvodu, že pre rozhodnutie

odvolaciehosúduvovecinebolopotrebnézopakovaťanidoplniťdokazovanieanariadeniepojednávania
pred odvolacím súdom nevyžadoval dôležitý verejný záujem a napadnutý rozsudok vo výroku I., II. a IV.
podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

8. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

8.1 Vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolací súd uvádza, že podstatou práva na spravodlivý súdny
proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v
konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou

súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov
Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia všetky zásady súdneho rozhodovania v
súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo
všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých
procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich

práv a právom chránených záujmov.

8.2 Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikujekonkrétnuprávnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,

ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho
ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

9. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

9.1Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.9.2 Podľa § 102 Občianskeho zákonníka, pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo
právnickej osoby, začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo.

10.Vpreskúmavanejvecisažalobcaododvolateľkydomáhalplneniavovýške88,-Eurspríslušenstvom
z titulu neplatenia poplatkov za vedenie (aktualizáciu) registra v období rokov 2013 až 2020 v zmysle
zákonač.578/2004,plneniavovýške10,-Eurspríslušenstvomztitulunezaplateniapoplatkuvsúvislosti
s výkonom hodnotenia sústavného vzdelávania v zmysle zákona č. 578/2004, náhrady nákladov

spojených s uplatnením pohľadávky a náhrady trov konania. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým
rozsudkom sčasti priznal žalobcovi uplatnený nárok, a to v rozsahu 88,- Eur s príslušenstvom z titulu
neplatenia poplatkov za vedenie (aktualizáciu) registra v zmysle zákona č. 578/2004 a náhrady nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky, pričom žalobu vo zvyšnej časti zamietol. O trovách konania
rozhodol tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 78 %. Odvolateľka,
okrem iného, v odvolaní rozporovala záver súdu prvej inštancie o uplatnenej námietke premlčania.

Istina vo výške 88,- Eur s prísl. je podľa názoru odvolateľky premlčaná. Záver súdu prvej inštancie o
potrebe uplatnenia § 102 Občianskeho zákonníka označila odvolateľka za nezrozumiteľný a nejasný
(nepreskúmateľný). Argumentovala, že v danom prípade bolo pri posúdení ňou uplatnenej námietky
premlčania potrebné vychádzať z ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka. Uviedla tiež, že súd prvej
inštancie sa v napadnutom rozsudku vôbec nevysporiadal s ďalšou jej námietkou uplatnenou v odpore

proti vyššie uvedenému platobnému rozkazu. Predmetom odvolacieho prieskumu sú tak odvolateľkou
namietané nedostatky napadnutého rozsudku.

11. Odvolací súd vzhľadom na obsah spisového materiálu, ako aj dôvody odvolania uvádza, že súd
prvej inštancie vo veci na základe vykonaného dokazovania v odôvodnení napadnutého rozsudku

skonštatoval skutkový stav veci správne, so skutkovými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd
stotožňuje a v zmysle ustanovenia § 383 CSP je odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako
ho zistil súd prvej inštancie. Odvolací súd vychádzal zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového
stavu. V odvolacom konaní neboli naplnené procesné predpoklady pre doplnenie alebo zopakovanie
dokazovania, t. j. pre nariadenie odvolacieho pojednávania (§ 383, § 384 ods. 1, 2, 3, v spojení s

ustanovením § 366 CSP). Odvolací súd po oboznámení sa s predloženým spisom a po preskúmaní
veci v rozsahu odvolacích dôvodov dospel k záveru o dôvodnosti podaného odvolania, a preto rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch podľa § 388 CSP zmenil, pričom uvádza nasledovné:

12. Premlčacou dobou treba rozumieť časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu

nastať účinky premlčania podľa § 100 Občianskeho zákonníka. Podstata premlčania spočíva v oslabení
subjektívneho práva o jeho právnu nárokovateľnosť. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne
oslabuje, resp. zaniká nárok. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti,
v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Vo vzťahu k dlžníkovi možno premlčanie vnímať
ako ochranu jeho postavenia v tom zmysle, že sa môže účinne brániť vymáhaniu splnenia svojich

subjektívnych povinností po kvalifikovanom časovom odstupe, ktorý predstavuje uplynutie zákonom
stanovenej premlčacej lehoty. Účelom je zabrániť existencii dlhodobých práv a tomu zodpovedajúcich
povinností. Dĺžku premlčacej lehoty určuje zákon. Ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka upravuje
trojročnúvšeobecnúpremlčaciulehotu.Všeobecnápremlčaciadobaplynieododňa,keďsaprávomohlo
vykonať (uplatniť) po prvý raz. Za tento moment sa zväčša považuje deň, keď sa právo mohlo po prvý

raz uplatniť na súde, teda len čo mohla byť dôvodne podaná žaloba na súd (actio nata). Rozhodujúcou
skutočnosťou z hľadiska možnosti uplatniť právo na súde a začiatku plynutia (všeobecnej) premlčacej
doby je okamih splatnosti (zročnosti) záväzku (dlhu), ktorý je konkrétnym momentom, kedy je dlžník
povinný záväzok (dlh) splniť.

12.1 Na rozdiel od § 101 Občianskeho zákonníka, upravuje § 102 Občianskeho zákonníka premlčanie
tzv. uplatneného práva. Uvedené ustanovenie upravuje osobitný začiatok plynutia všeobecnej trojročnej
premlčacej lehoty v tých prípadoch, keď pred uplatnením nároku na súde je oprávnený subjekt
povinný uplatniť svoje subjektívne právo v prepadnej (prekluzívnej) lehote najprv u subjektu, ktorý
je v záväzkovom vzťahu viazanou stranou (u dlžníka). Účelom uvedenej právnej úpravy je umožniť

účastníkom záväzkového vzťahu zmierlivo vyriešiť spornú situáciu tak, aby sa predišlo zbytočným
žalobám, a to prostredníctvom povinnosti uplatniť právo u povinnej osoby pred podaním žaloby.
Občiansky zákonník tak v niektorých prípadoch predpisuje, aby sa subjektívne práva zo záväzkových
vzťahov najprv uplatnili u príslušnej fyzickej alebo právnickej osoby, zmyslom čoho je zabezpečiťprávnu istotu v otázke začiatku plynutia premlčacej lehoty, keď zákon výslovne oprávnenému subjektu
predpisuje, aby právo najskôr uplatnil jednostranným právnym úkonom. Moment uplatnenia práva u
povinnej osoby je rozhodujúci pre začiatok plynutia novej premlčacej lehoty. Až od tohto momentu sa

datuje začiatok jej plynutia. Možno teda skonštatovať, že ustanovenie § 102 Občianskeho zákonníka
upravuje kombináciu prekluzívnej (pri uplatnení práva u fyzickej či právnickej osoby) a premlčacej lehoty
(po uplatnení práva u fyzickej či právnickej osoby).

12.2 V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ sa príslušné právo v predpísaných lehotách a

predpísaným spôsobom neuplatní u povinného subjektu včas a riadne, dochádza k zániku práva (pozri
§ 583 Občianskeho zákonníka), a potom už začiatok plynutia premlčacej lehoty neprichádza do úvahy.
Naopak, uplatnenie práva u povinného subjektu v určenej lehote spôsobuje začiatok plynutia premlčacej
lehoty, v rámci ktorej si môže oprávnená osoba uplatniť svoj nárok na súde. Aplikácia predmetného
ustanovenia prichádza do úvahy napr. pri uplatnení zodpovednosti za vady, keď príslušné právo treba
najprv uplatniť u scudziteľa a až následne vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote na súde (§ 508

ods. 1 Občianskeho zákonníka). Občiansky zákonník v súvislosti s uplatnením príslušného práva zo
zodpovednosti za vady výslovne uvádza, že ak nadobúdateľ nevytkne (neuplatní) právo u scudziteľa,
tak zanikne (bližšie pozri § 504 Občianskeho zákonníka; prekluduje sa).

12.3 Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že v zmysle § 102 Občianskeho zákonníka,

sa právo musí v predpísanej lehote uplatniť najprv u subjektu, s ktorým je povinná osoba v záväzkom
právnom vzťahu. V prípadoch, keď zánik práva nie je podmienený uplatnením u iného subjektu,
ustanovenie § 102 Občianskeho zákonníka sa nepoužije a právo je potrebné uplatniť priamo na súde
(§ 101 Občianskeho zákonníka).

13. Žalobcom uplatnený poplatok za vedenie (aktualizáciu) registra Slovenskou komorou medicínsko-
technických pracovníkov (žalobcom), sa v zmysle § 63 ods. 5 zákona č. 578/2004 platí ročne, vo výške
najviac 15,- Eur. Z ustanovenia § 80 ods. 1 písm. d/ zákona č. 578/2004 vyplýva, že splatnosť uvedeného
poplatku nastane každoročne ku dňu 31. januára, a to zo zákona. Ide teda o relatívne samostatné
pohľadávky žalobcu voči osobám, ktoré ten v zmysle zákona združuje, vo vzťahu ku ktorým vedie a

aktualizuje register, za čo sú mu tie povinné platiť poplatky. Keďže splatnosť týchto poplatkov nastáva
každý rok k 31. 01., tak je aj podľa názoru odvolacieho súdu potrebné prihliadať na tieto poplatky zvlášť
za jednotlivé roky a ich splatnosť, vymáhateľnosť, ako aj ich premlčanie, vyhodnocovať samostatne,
nezávisle jeden od druhého resp. viacerých.

13.1 Z dikcie ustanovenia § 63 ods. 7 zákona č. 578/2004 je zrejmé, že komora (žalobca), ako
vyberateľ a príjemca poplatku za vedenie (aktualizáciu) registra, je povinná vymáhať ich zaplatenie v
prípade omeškania. Zákon žalobcovi ukladá povinnosť písomne vyzvať zdravotníckeho pracovníka k
dobrovoľnej úhrade poplatku v lehote nie kratšej ako 7 dní, a to najskôr po uplynutí 60 kalendárnych
dní odo dňa splatnosti poplatku za príslušný kalendárny rok. Podľa názoru odvolacieho súdu je účelom

uvedenej právnej úpravy poskytnúť zdravotníckemu pracovníkovi možnosť (časový priestor) dobrovoľne
uhradiť omeškaný poplatok tak, aby sa predišlo zbytočným súdnym sporom a nezrovnalostiam vo
vzťahoch medzi zdravotníckymi pracovníkmi (okrem iného) a komorou (žalobcom), ktorá ich združuje.
Účelom inštitútu povinnej písomnej výzvy upraveného v § 63 ods. 7 zákona č. 578/2004 v žiadnom
prípade nie je umožniť komore (žalobcovi) si na úkor zdravotníckych pracovníkov, ktorých združuje a

ktorým poskytuje služby, ľubovoľne predĺžiť premlčaciu lehotu. Tým by žalobca získal neodôvodnenú
výhodu pred zdravotníckymi pracovníkmi (potenciálnymi dlžníkmi), čo by bolo v rozpore so zásadou
rovnosti účastníkov právnych vzťahov.

13.2 V súvislosti s uvedeným potom odvolací súd považuje za dôležité podotknúť, že nárok žalobcu v

prípade omeškania zdravotníckeho pracovníka so zaplatením poplatku (§ 63 ods. 5 zákona č. 578/2004)
za vedenie (aktualizáciu) registra vzniká (konštitutívne) zo zákona omeškaním zdravotníckeho
pracovníka so zaplatením splatného poplatku, kde zákon limituje žalobcu (komoru) s uplatnením
dlhu (nároku) vzniknutého omeškaním tak, že žalobcu oprávňuje pristúpiť k uplatneniu (vymáhaniu)
pohľadávky na súde až po uplynutí 60 dní odo dňa splatnosti poplatku a po uplynutí lehoty na

(dobrovoľné)plnenie(omeškanéhopoplatku)určenejžalobcomvpovinnej(písomnej)výzve.Omeškanie
so zaplatením poplatku pritom podľa názoru odvolacieho súdu nastáva deň nasledujúci po dni
splatnosti poplatku za vedenie (aktualizáciu) registra, t. j. dňa 01. 02. príslušného kalendárneho roka u
každého poplatku zvlášť, pričom zákonom stanovené obmedzenia sa vzťahujú na možnosť uplatneniaomeškaného poplatku na súde, nie na omeškanie ako také. Z uvedeného vyplýva, že žalobca (komora)
má v samotnej podstate len povinnosť vyzvať dlžníka, aby ten zaplatil omeškaný poplatok (a informovať
ho o jeho výške) a zároveň mu týmto spôsobom umožňuje v zákonom stanovenej lehote dobrovoľne

splniť dlh. Žalobca si teda neuplatňuje svoje právo u zdravotníckeho pracovníka (dlžníka; odvolateľky) v
zmysle § 102 Občianskeho zákonníka, ako je tomu napr. u zodpovednosti za vady, kedy zákon výslovne
stanovuje povinnosť uplatniť si právo u scudziteľa pod sankciou jeho prekludovania (zániku). V danom
prípade nemožno skonštatovať ani zánik práva žalobcu pri nesplnení dodatočných povinností podľa
§ 63 ods. 7 zákona č. 578/2004. Zároveň, na rozdiel napr. od zodpovednosti za vady, kde uplatnenie

práva u scudziteľa predstavuje prostriedok umožňujúci mimosúdne vybavenie veci, povinná výzva v
zmysle vyššie uvedeného ustanovenia napĺňa skôr informačnú funkciu a umožňuje dlžníkovi dobrovoľne
zaplatiť dlh predtým, než komora (žalobca) pristúpi k vykonaniu povinnosti jej vyplývajúcej zo zákona,
t. j. k vymáhaniu dlžnej sumy. Inak povedané, uvedené ustanovenie neupravuje povinnosť žalobcu
uplatniť si svoje právo vyplývajúce zo zákona č. 578/2004 u zdravotníckeho pracovníka (fyzickej osoby),
v tomto prípade u odvolateľky, ako ani sankciu zániku práva v prípade neuplatnenia si práva u fyzickej

či právnickej osoby.

13.3 Na tom nemení nič ani argument žalobcu, že § 102 Občianskeho zákonníka je prípustné aplikovať
aj na právne vzťahy, kde osobitný právny predpis explicitne neupravuje povinnosť oprávnenej osoby
„uplatniť“ si svoje právo u fyzickej či právnickej osoby pod sankciou preklúzie pri nesplnení tejto

požiadavky. V tomto smere odvolací súd konštatuje, že argument žalobcu ohľadom premlčania nároku
ustanoveného obhajcu na náhradu hotových výdavkov, v zmysle právnej úpravy trestnoprávnych
kódexov, nemá relevanciu vo vzťahu k preskúmavanej veci. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca si vo
vzťahu k odvolateľke neuplatňuje svoje právo (§ 102 Občianskeho zákonníka), ale v zmysle § 63 ods.
7 zákona

č. 578/2004 len informuje dlžníka (odvolateľku) o povinnosti plniť a poskytuje mu dodatočnú lehotu na
plnenie v omeškaní.

13.4 Vychádzajúc z uvedených teoretických východísk, citovaných zákonných ustanovení a úvah
odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď odvolateľkou

uplatnenú námietku premlčania vo vzťahu k žalovanému nároku na zaplatenie istiny 88,- Eur s
príslušenstvom vyhodnotil ako nedôvodnú. Súd prvej inštancie v uvedenom prípade síce aplikoval
správny právny predpis, ale pochybil, keď aplikoval § 102 Občianskeho zákonníka, t. j. špeciálny režim
plynutia premlčacej lehoty, namiesto § 101 Občianskeho zákonníka, ktorý sa na uplatnenú námietku
premlčaniu podľa názoru odvolacieho vzťahuje v celom rozsahu.

14. Nadväzujúc na uvedené, aplikujúc citované ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka, sa odvolací
súd stotožnil s odvolacou námietkou odvolateľky v rozsahu, že uplatnená istina vo výške 88,- Eur,
pozostávajúca z jednotlivých poplatkov za vedenie registra od roku 2013 do roku 2020, je premlčaná
v celom rozsahu. V tomto smere odvolací súd uvádza, že odvolateľka správne uviedla, že poplatky za

príslušné kalendárne roky sú splatné, každý zvlášť, k 31. 01. príslušného kalendárneho roka. Premlčacia
lehota tak u každého poplatku plynie samostatne. V súvislosti s uvedeným, s poukazom na § 63
ods. 7 zákona č. 578/2004, odvolací súd konštatuje, že actio nata by mala u každého poplatku (po
zohľadnení 60-dňovej lehoty, počas ktorej komora nemôže vymáhať nezaplatené poplatky, minimálnych
lehôt doručovania výzvy komory zdravotníckemu zamestnancovi a uplynutia dodatočnej 7-dňovej lehoty

na zaplatenie poplatkov) nastať najskôr v priebehu mesiaca apríl príslušného kalendárna roka, pokiaľ
komora (žalobca) koná riadne a včas, za dodržania primeranej odbornej starostlivosti. Premlčacia lehota
jednotlivých poplatkov by tak uplynula najneskôr: za rok 2013 v priebehu mesiaca apríl roku 2016; za
rok 2014 v priebehu mesiaca apríl roku 2017; za rok 2015 v priebehu mesiaca apríl roku 2018; za rok
2016 v priebehu mesiaca apríl roku 2019; za rok 2017 v priebehu mesiaca apríl roku 2020; za rok 2018

v priebehu mesiaca apríl roku 2021; za rok 2019 v priebehu mesiaca apríl roku 2022 a poplatok za
rok 2020 v priebehu mesiaca apríl roku 2023. Vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola podaná na súd
až dňa 24. 07. 2023, súhrnne pre všetky poplatky, a k premlčaniu vo vzťahu k poslednému poplatku
došlo najneskôr v priebehu mesiaca apríl roku 2023, je tak istina 88,- Eur aj s príslušenstvom v celom
rozsahu premlčaná, a preto bolo potrebné žalobu v tejto časti zamietnuť. Zároveň je potrebné dodať,

že súdom prvej inštancie priznaná náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávok (nárokov)
tvorí jej príslušenstvo, ako to uviedol a zdôvodnil aj súd prvej inštancie, v dôsledku čoho v prípade ich
nepriznania, nie je prípustné priznať ani náhradu nákladov spojených s ich uplatnením. Odvolací súd
tak zamietol žalobu aj v tejto časti.15. Odvolací súd sa nezaoberal odvolacou argumentáciou odvolateľky ohľadom nepreskúmateľnosti
napadnutého rozsudku, pretože tá s poukazom na vyššie uvedené stratila právnu relevanciu vo vzťahu k

rozhodnutiu odvolacieho súdu. Vo vzťahu k námietke odvolateľky vznesenej v odpore proti platobnému
rozkazu, týkajúcej sa skončenia vykonávania zdravotníckeho povolania ku dňu 01. 04. 2015, ku ktorému
sa poplatok za registráciu vzťahuje, odvolací súd len v skratke uvádza, že z dikcie ustanovenia § 63b
ods. 1 písm. a/ zákona č. 578/2004 jednoznačne vyplýva povinnosť zdravotníckeho pracovníka podať
žiadosť o zrušenie registrácie v súvislosti s ukončením výkonu zdravotníckeho povolania. Nemožno

tak mať za to, že tzv. „odchodom do dôchodku“ dochádza k zrušeniu registrácie v registri vedenom
žalobcom ex lege (zo zákona), ale je povinnosťou fyzickej osoby túto skutočnosť komore (žalobcovi)
oznámiť a požiadať o zrušenie registrácie. Pokiaľ tak zdravotnícky pracovník nespraví, hoci po skončení
výkonu povolania a hoci z nedbanlivosti, je povinný platiť poplatky za vedenie (aktualizáciu) registra v
zmysle ustanovenia § 63 a nasl. zákona č. 578/2004, a to až do zrušenia registrácie, pretože aj v tomto
období komora (žalobca) vedie a aktualizuje údaje uvedené v registri ohľadom tejto osoby. Nemožno

tiež opomenúť rímsko-právnu zásadu znejúcu ignorantia juris non excusat, t. j. že neznalosť zákona
neospravedlňuje.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok vo výroku I., II. a IV. tak, že žalobu v
celom rozsahu zamietol a súčasne podľa ustanovenia § 396 ods. 1 a 2 CSP rozhodol o trovách celého

konania (prvoinštančného aj odvolacieho konania). Odvolateľka (žalovaná) bola v prvoinštančnom i
odvolacom konaní plne úspešnou stranou sporu, a preto jej podľa §255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP patrí
náhrada trov konania prvoinštančného aj odvolacieho konanie v rozsahu 100 %.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so

žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.