Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, June 27, 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Svk/9/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8019200033
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:8019200033.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry

Príbelskej, PhD., a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. a Mgr. Petra Macha, PhD. (spravodajca),
v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, so sídlom Tulčík 26,
IČO: 31303862, zastúpeného JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom Štúrova 20, Košice,
proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom
Dobrovičova 12, Bratislava, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ LESY Slovenskej republiky, štátny
podnik, Organizačná zložka OZ Šariš, so sídlom Obrancov mieru č. 6, 080 01 Prešov, zastúpeného
JUDr. Marekom Morochovičom, advokátom, so sídlom v Bratislava, Krížna č. 56, 821 08 Bratislava,

a 2/ LESPROJEKTA, s.r.o., so sídlom v Prešove, Palackého č. 8, IČO: 36825841, o preskúmanie
zákonnosti a postupu rozhodnutia žalovaného zo dňa 9. novembra 2018 sp. zn. 2885/2018-720,
číslo záznamu: 26285/2018, o kasačnej sťažnosti žalovaného a kasačnej sťažnosti ďalšieho účastníka
konania v 1. rade proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/1/2019-146 zo 7. októbra 2021,
ECLI:SK:KSPO:2021:8019200033.3,vspojenísopravnýmuznesenímč.k.5S/1/2019-239z31.januára
2022, ECLI:SK:KSPO:2022:8019200033.5, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačné sťažnosti sa z a m i e t a j ú .

II. Návrh ďalšieho účastníka konania v 1. rade na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti sa
z a m i e t a .

III. Žalobcovi sa p r i z n á v a právo na náhradu trov kasačného konania voči žalovanému a ďalšiemu
účastníkovi konania v 1. rade.

o d ô v o d n e n i e :

I. Administratívne konanie

1. Rozhodnutím Okresného úradu Prešov, odboru opravných prostriedkov (ďalej „prvostupňový orgán“)
z 26.05.2014 č. OU-PO-OOP4-2014/2415-11-MOP (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“) bol podľa § 41
ods. 13 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch (ďalej „zákon o lesoch“) schválený program starostlivosti o
lesy pre lesný celok Lesy Sabinov, s dobou platnosti 2014 - 2023 na celkovej výmere 2391,8266 ha
lesných pozemkov (ďalej aj „PSL“).

2. Žalovaný rozhodnutím č. 3996/2014-720 z 18.09.2014 (ďalej „prvé rozhodnutie žalovaného“) zamietol

odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

3. Prvé rozhodnutie žalovaného bolo zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 5Sžo/19/2016 z 26.02.2018, ECLI:SK:NSSR:2018:1014201958.1, ktorý zmenil rozsudok Krajskéhosúdu v Prešove. Dôvodom zrušenia prvého rozhodnutia žalovaného bolo nedostatočné zistenie
skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci. Súd vytkol žalovanému najmä to, že nebolo
zrejmé, ako dospel k úvahe, že nie je predpoklad vplyvu PSL na územia európskeho významu

SKUEVO331 Čergovský Minčol, SKUEVO332 Čergov a na chránené vtáčie územia Čergov, ktoré sú
zaradené do sústavy chránených území NATURA 2000.

4. Žalovaný rozhodnutím číslo spisu: 2885/2018-720, číslo záznamu 26285/2018, z 09.11.2018 (ďalej
„preskúmavané rozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. V

odôvodnení okrem iného uviedol, že opätovne neuvádza svoje vyjadrenia z prvého rozhodnutia
žalovaného, ktorými sa vyrovnal s odvolacími námietkami žalobcu, a ktoré Najvyšší súd nijako
nespochybnil.

5. K dôvodu zrušenia prvého rozhodnutia žalovaného uviedol, že vplyv na územia sústavy chránených
území NATURA 2000 sa posudzuje postupom podľa zákona o ochrane prírody. Tvrdil, že vyjadrenie

Okresného úradu Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie, č. OU-PO-OSZP1-2014/015159-4 z
05.05.2014, ktoré je záväzné ako stanovisko dotknutého orgánu, bolo súčasťou spisového materiálu
predloženého prvostupňovým orgánom žalovanému. Pokračoval, že kvôli dôvodu uvedenému v
rozsudku Najvyššieho súdu doplnil prvostupňový orgán do spisu odborné stanovisko Štátnej ochrany
prírody, Regionálneho centra ochrany prírody v Prešove č. RCOP PO/549/2014 z 11.04.2014, čím

odstránil pochybnosť o spôsobe zistenia úvahy, podľa Najvyššieho súdu zásadnej pre vydanie
konečného rozhodnutia.

II. Konanie pred správnym súdom

6. Žalobca podal na Krajský súd v Prešove správnu žalobu, ktorou navrhol zrušenie preskúmavaného
rozhodnutia i prvostupňového rozhodnutia a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Tvrdil

nedostatočne zistený skutkový stav, nesprávnosť právneho posúdenia veci, a nepreskúmateľnosť
preskúmavaného rozhodnutia. Podľa neho si žalovaný neuzrejmil, že je povinný vysporiadať sa v
celom rozsahu s odvolacími námietkami žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, súc navyše viazaný
právnym názorom Najvyššieho súdu.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej „správny súd“) správnej žalobe vyhovel a rozsudkom č. k. 5S/1/2019-146
z 31.01.2022, ECLI:SK:KSPO:2021:8019200033.3 zrušil preskúmavané rozhodnutie i prvostupňové
rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

8. Správny súd dospel k záveru, že sa žalovaný nevysporiadal s podstatnými odvolacími námietkami

žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu. Preskúmavané rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, pričom konštatoval, že zistenie skutkového stavu bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci. V tejto súvislosti správny súd poukázal na to, že žalovaný vo
svojom rozhodnutí uviedol iba to, že sa k týmto odvolacím námietkam vyjadril už v prvom rozhodnutí
žalovaného, ktoré však bolo zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26.02.2018

sp. zn. 5Sžo/19/2016. To však podľa správneho súdu neznamená, že sa žalovaný vysporiadal s
odvolacíminámietkami,atedaneboldodržaný§47ods.3Správnehoporiadku.Tiežsapodľasprávneho
súdu žalovaný neriadil dôvodmi zrušujúceho rozsudku Najvyššieho súdu.

9. Ďalej správny súd uviedol, že bolo potrebné, aby žalovaný reagoval na podstatné odvolacie

námietky týkajúce sa naplnenia účelu predmetu ochrany v územiach NATURA 2000, k čomu žalobca
argumentoval aj v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu.

III. Kasačné sťažnosti

10. Žalovaný (ďalej aj „sťažovateľ 1/“) kasačnou sťažnosťou žiadal zrušenie napadnutého rozsudku a
vrátenie veci správnemu súdu. Tvrdil, že správny súd vec nesprávne právne posúdil, a nerešpektoval
záväzný právny názor vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti. Mal za to, že sa
vysporiadal s námietkami, ktoré považoval za podstatné a právne relevantné. Tvrdil, že postupovalspolu s prvostupňovým orgánom podľa všeobecne záväzných právnych predpisov v súlade s aplikačnou
a právnou praxou, a že sa vysporiadal s pripomienkami a požiadavkami subjektov konania, riadne
odôvodnil svoje skutkové závery, pretože plne akceptoval záväzné vyjadrenie dotknutého orgánu v

konaní.

11. Sťažovateľ 1/ tvrdil, že v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia zrozumiteľne vysvetlil, ako
a na základe ktorých skutočností, úvah a dôkazov zo spisového materiálu dospel k záverom a aké
správne úvahy použil, pričom vychádzal zo skutkového stavu a odôvodnenia v prvom rozhodnutí

žalovaného. Žalovaný mal za to, že bol zohľadňovaný stav biotopov, ktoré sú súčasťou sústavy NATURA
2000. Zdôrazňoval, že stanovisko Okresného úradu Prešov, odboru starostlivosti o životné prostredie
z 05.05.2014 bolo záväzné a bolo súčasťou administratívneho spisu. Ochrana území NATURA 2000
bola podľa žalovaného zabezpečená prostredníctvom pripomienok a požiadaviek uplatnených týmto
dotknutým orgánom v zmysle § 67 písm. f/ zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. V
dôsledku toho žalovaný nesúhlasil s tvrdením správneho súdu o nedostatočnom odôvodnení oboch

administratívnych rozhodnutí.

12. Tiež namietal proti záveru, že sa neriadil dôvodmi zrušujúceho rozsudku Najvyššieho súdu; poukázal
na doplnenie spisového materiálu. Tvrdil, že žalovaný ani prvostupňový orgán nemajú kompetenciu
posudzovať záväzné stanovisko odboru starostlivosti o životné prostredie okresného úradu.

13. Argumentoval tiež, že rozhodnutie sa nezrušuje pre to, aby sa zopakoval proces a odstránili sa
formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vo veci iné či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.

14. K bodu 42 odôvodnenia napadnutého rozsudku žalovaný uviedol, že tam citované rozhodnutie

Súdneho dvora EÚ tu nie je aplikabilné, pretože v tamojšom prípade nebolo vykonané hodnotenie vplyvu
navrhovaných opatrení na územia európskeho významu v súlade so smernicou o biotopoch. Naopak tu
sporný PSL bol schválený po záväznom stanovisku.

15. Správny súd podľa žalovaného nerešpektoval záväzný právny názor Najvyššieho súdu, ktorý pri

posudzovaní zákonnosti prvého rozhodnutia žalovaného nespochybnil prvostupňové rozhodnutie.

16. Žalobca navrhol vo vyjadrení zamietnutie kasačnej sťažnosti žalovaného. Tvrdil, že prvé
rozhodnutie žalovaného prestalo jeho zrušením právne existovať, preto ak naň žalovaný poukazoval
v preskúmavanom rozhodnutí, nevysporiadal sa s odvolacími námietkami. Podľa neho z rozsudku

Najvyššieho súdu nevyplýva, že by sa žalovaný nemal zaoberať odvolacími námietkami. Hoci sa podľa
žalobcu žalovaný zaštiťuje záväzným stanoviskom orgánu ochrany prírody, nevyplýva z neho, že by
správny orgán nebol povinný rešpektovať požiadavky plynúce zo zaradenia týchto území do sústavy
NATURA 2000 a venovať sa ochrane biotopov a osobitne chránených území.

17. S kasačnou sťažnosťou žalovaného sa vo vyjadrení stotožnil ďalší účastník konania 1/.

18. Ďalší účastník konania 1/ (ďalej aj „sťažovateľ 2/“) podal osve tiež kasačnú sťažnosť, a
navrhol zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci správnemu súdu. Tvrdil porušenie práva na
spravodlivý proces a nesprávne právne posúdenie zo strany správneho súdu. Tvrdil, že odôvodnenie

preskúmavaného rozhodnutia je dostatočne podrobné, a dôvody, ktoré k nemu viedli, nie je potrebné
opakovať. Správny orgán podľa neho nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ale len na tie, ktoré majú podstatný význam pre vec. Argumentoval, že žalovaný postupoval
podľa Správneho poriadku i zrušujúceho rozsudku Najvyššieho súdu, a poukázal aj na doplnenie
administratívneho spisu o stanovisko Štátnej ochrany prírody, pričom zdôraznil jeho záväzný charakter

a nemožnosť jeho posudzovania žalovaným.

19. Sťažovateľ 2/ tvrdil, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný a súd ho neodôvodnil dostatočne
zrozumiteľne a presvedčivo. Správny súd podľa neho iba opakuje myšlienku, že rozhodnutie žalovaného
je nepreskúmateľné, ale nedáva presvedčivú odpoveď, ako dospel k záveru o nedostatočnosti jeho

odôvodnenia. Pokračoval, že z napadnutého rozsudku neplynie ani to, prečo by sa mal žalovaný
zaoberať aj nepodstatnými odvolacími námietkami, a aký je vzťah medzi skutkovými zisteniami súdu a
jeho právnymi závermi. Tiež namietal, že správny súd nevysvetlil, prečo je podľa neho nedostatočné
zdôvodnenie k námietkam týkajúcim sa ochrany území NATURA 2000.20. Sťažovateľ 2/ navrhol priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Tvrdil, že neexistencia
platného PSL ohrozuje cieľavedomé a racionálne hospodárenie v lesoch, a bude mať pre sťažovateľa

2/ závažné dôsledky v podobe povinnosti platiť daň z nehnuteľností bez možnosti hospodárenia v lese,
výpadku na tržbách za predaj surového dreva, a nákladmi na zamestnancov. Dopady podľa neho budú
aj na zmluvných dodávateľov a odberateľov, ako i ďalších obhospodarovateľov lesov. Vylúčil rozpor
odkladného účinku kasačnej sťažnosti s verejným záujmom, pretože verejným záujmom je v zmysle
zákona o lesoch zabezpečenie trvalo udržateľného obhospodarovania lesov.

21. Žalobca vo vyjadrení navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť. Uviedol, že žalovaný odkázal na už
neexistujúce prvé rozhodnutie žalovaného. Podľa žalobcu pri tvrdení o nemožnosti prehodnocovania
záväzného stanoviska nepolemizuje sťažovateľ 2/ ani tak s názorom správneho súdu, ako skôr so
záväzným právnym názorom Najvyššieho súdu. Poukázal na nutnosť objasniť, ako sa zohľadnili
požiadavky na ochranu biotopov druhov, osobitne chránených území a predmetu ochrany v nich.

22. K odkladnému účinku kasačnej sťažnosti uviedol, že podľa § 41 ods. 15 zákona o lesoch je
zabezpečené racionálne hospodárenie v lesoch aj pri neexistencii platného PSL. Tiež poukázal na to,
že verejným záujmom je aj záujem v oblasti životného prostredia.

23. Žalovaný sa stotožnil s kasačnou sťažnosťou sťažovateľa 2/.

IV. Posúdenie veci kasačným súdom

24. Táto vec bola po predložení kasačnému súdu náhodným výberom pridelená do senátu 6S.
Počas kasačného konania nadobudol účinnosť Rozvrh práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky na rok 2023 v znení opatrenia č. 6. Podľa § 27c písm. A rozvrhu práce v znení účinnom od
1. júla 2023 bola vec náhodným výberom prerozdelená do senátu č. 5 Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku pod pôvodnou

spisovou značkou.

25. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“)
konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP najprv preskúmal
prípustnosť kasačných sťažností a z toho prípadne vyplývajúce dôvody ich odmietnutia. Po konštatovaní

ich včasnosti, ako aj splnenia ostatných podmienok konania, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach
sťažnostných bodov v zmysle § 453 v spojení s § 445 ods. 1 písm. c/, § 440 SSP, kasačné sťažnosti
prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený
minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky www.nssud.sk a obe kasačné sťažnosti ako nedôvodné podľa § 461 SSP zamietol.

26. Kasačná sťažnosť žalovaného bola postavená na tvrdení, že správny súd vec nesprávne právne
posúdil a nerešpektoval záväzný právny názor Najvyššieho súdu. Kasačná sťažnosť ďalšieho účastníka
konania 1/ tvrdila najmä nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku.

27. Kasačný súd po preskúmaní napadnutého rozsudku v medziach oboch kasačných sťažností dospel
k záveru o ich nedôvodnosti. Správny súd za vadu preskúmavaného rozhodnutia (v súlade s hlavnými
argumentami zo správnej žaloby) považoval to, že sa žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí nevenoval
všetkým odvolacím námietkam z odvolania žalobcu. Napriek tomu, že správny súd mohol dôkladnejšie
popísať, ktoré konkrétne odvolacie námietky žalobcu neboli rozhodnutí žalovaného posúdené, a

výstižnejšie odôvodniť aj svoj záver o nedostatočne zistenom skutkovom stave, najdôležitejšie zistenie
správneho súdu, že v poslednom odvolacom rozhodnutí chýba vyhodnotenie odvolacích námietok
žalobcu, sa aj kasačného súdu javí ako udržateľné a relevantné, a správny súd nepochybil, ak dôsledku
toho videl potrebu zrušenia preskúmavaného rozhodnutia.

28. K tomuto záveru ho vedie okrem iného aj fakt, že predchádzajúce rozhodnutie Najvyššieho súdu ešte
ako súdu odvolacieho konštatovalo nedostatočne zistený skutkový stav veci, pričom Najvyšší súd vtedy
nekonštatoval správnosť právneho posúdenia odvolacích námietok v prvom rozhodnutí žalovaného. I
kasačný súd by očakával, že po odstránení zistenej vady nedostatočne zisteného skutkového stavu(pri viazanosti právnym názorom Najvyššieho súdu) žalovaný ako odvolací orgán riadne nanovo
posúdi odvolacie námietky žalobcu. Za vysporiadanie sa s odvolacími námietkami nemožno v takýchto
okolnostiachpovažovaťodkaznaodôvodneniesprávnymsúdomskôrzrušenéhorozhodnutiasprávneho

orgánu.

29. Kasačný súd rozumie tomu, že sa obom sťažovateľom javí pohľad správneho súdu ako formalistický.
Faktom však zostáva, že Správny poriadok v § 47 ods. 3 jasne ustanovuje, že v odôvodnení rozhodnutia
správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený

pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých
rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k
podkladomrozhodnutia.Preskúmavanérozhodnutievpodstatelenoznamuje,žesasčasťouodvolacích
námietok žalovaný nezaoberá, pretože ich už vyhodnocoval v skoršom rozhodnutí, ktoré však bolo
zrušené pre nedostatočne zistený skutkový stav. Aj kasačný súd by očakával, že žalovaný sa vecou
bude zaoberať v celom kontexte a vydá riadne odôvodnené rozhodnutie.

30. Sťažovatelia navyše vychádzajú z nesprávneho chápania obsahu rozsudku Najvyššieho súdu,
ktorý nekonštatoval správnosť vyhodnotenia týchto ostatných námietok. Tieto časti odôvodnenia
prvého rozhodnutia žalovaného neposudzoval, pretože zistil závažnejšiu vadu rozhodnutia. Preto je aj
nedôvodná námietka, že správny súd nerešpektoval záväzný právny názor Najvyššieho súdu. Rovnako

Najvyšší súd nekonštatoval ani správnosť prvostupňového rozhodnutia.

31. Z preskúmavaného rozhodnutia a napokon ani z kasačnej sťažnosti sťažovateľa 1/ nevyplýva, prečo
sa v preskúmavanom rozhodnutí venoval iba problému týkajúcemu sa podkladov rozhodnutia (najmä
pokiaľ ide o záväzné stanovisko, odborné stanovisko, a ich právny význam), a prečo ostatné odvolacie

námietky považoval podľa svojho stanoviska v kasačnej sťažnosti za nepodstatné a nerelevantné.

32. Vo vzťahu k nepriznaniu odkladného účinku kasačnej sťažnosti kasačný súd uvádza, že
sťažovateľom 2/ uvádzané dôvody nepredstavujú v kontexte druhu jeho hospodárskej (podnikateľskej)
činnosti, ako i všeobecne známeho rozsahu tejto činnosti, závažnú ujmu (§ 447 ods. 1 SSP). Ako

správne poznamenal žalobca vo vyjadrení, neexistencia programu starostlivosti o les nevylučuje
vykonávanie hospodárskej činnosti, hoci je pravda, že vzniká nutnosť žiadať o schvaľovanie jednotlivých
hospodárskych opatrení podľa § 41 ods. 15 zákona o lesoch. Okrem toho, tvrdená ujma, ktorá vo svojej
podstate odkazuje na nenaplnenie plánovaného objemu ťažby, je s ohľadom na charakter hospodárenia
v lesoch v nezanedbateľnej časti odstrániteľná pri prípadnej ťažbe v neskoršom období, ak budú splnené

(okrem iného) požiadavky ochrany životného prostredia. Sťažovateľ 2/ nepresvedčil kasačný súd, že by
takáto tvrdená hospodárska ujma zásadne prevažovala nad záujmom na ochrane životného prostredia,
ktorý stojí na druhej strane, a ktorého ochrana je práve v týchto konaniach spochybnená.

33. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa zásady úspechu v zmysle § 167 v

spojení s § 467 ods. 1 SSP. Úspešnému žalobcovi preto priznal nárok na náhradu trov voči obom
neúspešným sťažovateľom. Ďalšiemu účastníkovi konania v 2. rade nepriznal kasačný súd náhradu trov
konania s ohľadom na jeho pasivitu v kasačnom konaní, ako i s ohľadom na jeho procesné postavenie
ďalšieho účastníka konania, ktorému nebola uložená zo strany správneho súdu povinnosť, s ktorou by
boli spojené trovy (§ 169 SSP).

34. Tento rozsudok prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.