Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 10, 2024

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 14T/75/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323011170
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Simona Štanglovičová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2024:2323011170.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta samosudkyňou JUDr. Simonou Štanglovičovou v trestnej veci obžalovaného U.

U., pre zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138
písmeno a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Galante dňa 10.05.2024 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný U. U., O.. XX.XX.XXXX X. O. K., Z. V. L. XXX/XX, F., t.č. v Ústave na výkon trestu odňatia
slobody a Ústave na výkon na výkon väzby Leopoldov,
s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e :

dňa28.05.2023včaseokolo23:00hod.nakrižovatkeulícL.aR..U.vobciF.,počastohoakoprechádzal

v spoločnosti poškodeného Ľ. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., B. XX/XX, cez túto križovatku,
udrel poškodeného do oblasti tváre na líce otvorenou dlaňou ruky, od ktorého žiadal vydať mobilný
telefón s vyhrážkou, že ho inak dobije a dokope, následne opätovne udrel poškodeného do oblasti
tváre na líce otvorenou dlaňou ruky a žiadal od neho telefón, po čom poškodený zo strachu vydal
obžalovanému mobilný telefón zn. POCCO C40, zelenej farby, ktorý obžalovaný vzal a z miesta odišiel,
čím poškodenému Ľ. B., nar. XX.XX.XXXX spôsobil majetkovú škodu vo výške 75,- eur,
t e d a :

proti inému použil násilie a hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci,

č í m s p á c h a l :

zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 5 Trestného zákona, § 37
písmeno m) Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta č. 2 Pv 219/23/2202 zo dňa 10.10.2023,

podanej na tunajší súd dňa 11.10.2023 súd na hlavnom pojednávaní prejednal trestnú vec obžalovaného
U. U., O.. XX.XX.XXXX (ďalej len „obžalovaný“).Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom poškodeného
Ľ. V. a U. V., výsluchom svedkov mal. P. F., L. F., L. G., prečítaním svedeckých výpovedí svedkov U.
E., C. G. a P. G., oboznámením odborného vyjadrenia, výsluchom znalca, oboznámením obrazového

záznamu a vecného dôkazu - mobilného telefónu, ako aj prečítaním listinných dôkazov.

Obžalovanýnahlavnompojednávanívypovedal,žepoškodenéhoĽ.V.poznáodmaličkazoškoly,súako
rodina, je to jeho bratranec, stretávali sa v krčme aj doma, u neho alebo u poškodeného, u U. E. 2-4x do
týždňa, hrávali spolu karty. Dňa 28.05. stretol poškodeného pri jeho strýkovi - cigánsky vajda, on bol na

návšteve u U. F.. Poškodený mu ponúkol telefón na predaj za 150 Eur, on toľko peňazí nemal, povedal
mu, že nech mu pomôže a telefón mu dá do zálohy, išli spolu ku nemu domov, mama mu dala 25 Eur, tie
odovzdal poškodenému a on mu dal telefón. Poškodeného stretol na ulici B. okolo 23.00, nôž nechal u U.
E.Ž., potom išiel odprevadiť poškodeného, telefón mu dal už u neho doma, teda keď ho išiel odprevadiť,
už ho mal u seba, potom stretli U. E., ktorý si bol kúpiť cigarety a išli k nemu, lebo ich zavolal, teda on, U.
E. a poškodený. U. E. požičal nôž a svetlo a potom išiel odprevadiť poškodeného, potom sa stretol s P.

G.. Na otázky prokurátora obžalovaný uviedol, že keď poškodeného odprevadil, rozdelili sa na konci L.
ulice, poškodený išiel domov, on išiel naspäť k U. E., u neho stretol P. G.. Poškodenému sa nevyhrážal,
ani násilím, ani inak, neudrel ho, nedal mu facku, neprikladal na neho nôž, nôž nechal u U. E.. Pri sebe
žiadny nôž nemal, U. E. požičal veľký poľovnícky nôž s čiernou rukoväťou a striebornou čepeľou. V
minulosti s poškodeným konflikt nemali. Dohodli sa tak, že ráno o 10.00 mu poškodený vráti 30 Eur a on

mal poškodenému vrátiť telefón. Svedkom bola jeho mama, ktorá bola pritom, ako mu poškodený dáva
telefón a on jemu 25 Eur, toto mohlo byť okolo 23.30. Býva na L. XXX. Vyklápací nôž pri sebe nenosieval,
E. dal nôž keď boli u neho, išli tam, pretože ich zavolal, lebo vonku videl tieň. Išiel za dom niekoho
hľadať, on išiel hľadať s ním, kým hľadali osobu, ktorá E. mala pozerať do okna, poškodený stál na dvore,
toto mohlo trvať asi 2 minúty, potom ho išiel odprevadiť. S U. E.D. ako aj s poškodeným komunikoval v

cigánskom ako aj v slovenskom jazyku. Pri odovzdávaní peňazí poškodenému a odovzdávaní telefónu
poškodeným jemu ako zálohu, nebol prítomný U. E., ani P. G.. Telefón potom, ako mu ho poškodený
odovzdal, nechal doma, čakal, že ráno príde, potom ho už hľadali policajti, bol už v Nových zámkoch.
Nevie, prečo poškodený uviedol to, čo je uvedené v obžalobe, čo ho k tomu viedlo, nie je to pravda,
prečo by sa mu vyhrážal za telefón v hodnote 75 Eur, keď si zarábal. Na otázky obhajcu obžalovaný

uviedol, že keď odovzdával peniaze poškodenému a on jemu telefón, v dome bola prítomná jeho mama,
poškodený, dedko a brat P. F.. S poškodeným sa v ten večer nehádal, a to ani u U. E.. Poškodený ho
zavolal, aby ho odprevadil. Cestou od F.T. stretol P. G., ani nevie ako odišiel. Poškodený sa ho nebál,
normálne sa rozprávali. Poškodený mu neukázal, akým spôsobom sa dá odomknúť jeho telefón. S U. E.
sa nerozprával o mobilnom telefóne poškodeného, iba sa U. E. pýtal, či sa dá poškodenému veriť, že mu

peniaze vráti a on povedal, že áno. Toto sa rozprávali až keď poškodeného odprevadil. U. E.R. nežiadal
v ten večer, aby priniesol ihlu, ani ho nežiadal, aby zisťoval koľko stojí taký telefón ako má poškodený,
ani ho nežiadal, aby zisťoval, či niekto chce kúpiť takýto telefón, nechcel tento telefón predať, pretože mu
ho poškodený dal len do zálohy. V minulosti telefón poškodenému nezobral. V ten večer poškodenému
žiadne nože neukazoval.

Svedkyňa U. V. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že toho dňa 28.05. prišiel poškodený domov, to,
čo je obžalovanému kladené za vinu jej poškodený povedal, zavolali policajtov. Poškodený je chorý,
lieči sa u psychiatričky, je stále plienkovaný, navštevuje v Nitre psychiatričku Dr. X. od 6 rokov a to
v intervaloch 1x mesačne, má predpísané lieky a tieto aj užíva. Keď prišiel domov, povedal jej, že

obžalovaný chcel od neho telefón a že sa mu vyhrážal že ho zbije, nôž ani nespomínal, je to tak, že
raz nôž spomenie, potom povie, že nie. Políciu volala ona, bola vypovedať, poškodený bol s ňou, ona
podávala trestné oznámenie. Obžalovaný a poškodený sa poznajú, bývajú v jednej dedine, stretávali
sa rôzne, v obchode, na zastávke, konflikt nemali. Poškodený mal v ten večer spať u jej sestry U.
G., ktorá býva v F., chceli hrať playstation, ale on od nej utiekol. Domov prišiel asi okolo 23.00, bol

vystrašený, plakal, že mu obžalovaný zobral telefón, násilie teda facky nespomínal, povedal, že ho len
chcel obžalovaný zbiť, že sa mu tým vyhrážal, ale ho nezbil. Ona hneď ešte v noci zavolala policajtov.
Telefónneviepresneakýtobol,zdásajej,žeRedmi,kupovalihovzáložninapešejzónevŠaliasiza200
Eur niekedy v apríli 2023, mal ho asi mesiac. V minulosti asi 2-3 roky spätne si obžalovaný a poškodený
navzájom zobrali telefóny, toto riešili iba v rámci rodiny, teraz volala políciu, pretože poškodený prišiel a

plakal, že ho chcel obžalovaný zbiť. Matka obžalovaného je jej sesternica. V tejto veci vypovedala aj na
polícii, vypovedala pravdivo. Za účelom odstraňovania rozporov bol prehratý obrazovo zvukový záznam
zachytávajúci výpoveď svedkyne z prípravného konania zo dňa 29.05.2023. Svedkyňa k rozporom vo
výpovediach ohľadom skutočnosti, či poškodený po príchode domov uviedol, že obžalovaný naňhovytiahol nôž a dal mu facky a vyhrážal sa mu nožom uviedla, že je pravda, čo vypovedala v prípravnom
konaní a teda, že keď poškodený prišiel toho dňa 28.05.2023 domov, povedal jej, že naňho obžalovaný
vytiahol nôž, vyhrážal sa mu, že ho podreže, dal mu aj 2 facky. Toto jej povedal vtedy, keď prišiel, ale

keď sa ho následne po jej výpovedi opýtala, keď už sa ukľudnil a nebol vystrašený, tak poškodený
povedal, že obžalovaný mu len zobral telefón, nože nemal a neudrel ho, preto dnes tak vypovedala.
Svedkyňa k rozporom vo výpovediach ohľadom príbuzenského vzťahu a konfliktov z minulosti uviedla,
že síce vypovedala že aj minulý rok zobral obžalovaný poškodenému telefón, ale je to už viac ako
rok a čo sa týka príbuzenského vzťahu, matka obžalovaného je jej sesternica, ale vypovedala, že nie

sú v príbuzenskom vzťahu, pretože nechodia na návštevu ani sa takto nestretávajú. Obžalovaný s
poškodeným sa pravidelne nenavštevovali, ešte keď bol obžalovaný doma, asi mesiac pred skutkom
obžalovaný poškodeného 1 alebo 2x navštívil u nich doma, hrali spolu karty.

Svedkyňa L. F. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaný prišiel domov s poškodeným Ľ., keď
prišli dnu, opýtala sa obžalovaného, načo prišli a on povedal, že mu poškodený dáva do zálohy telefón.

Poškodeného sa opýtala či je to pravda a či s tým nebude mať jeho matka problém, on povedal, že je to
tak, potom išli spolu do izby, následne z izby vyšiel obžalovaný a vypýtal si odo nej 25 eur s tým, že mu
za ne poškodený do desiatej hodiny druhého dňa založí telefón, následne obžalovaný išiel poškodeného
odprevadiť domov. V tom čase sa doma nachádzal P. F., ona a svokor L. G.. Poškodeného pozná, bývajú
v jednej dedine, sú blízka rodina. Nevie, či sa poškodený s obžalovaným stretávali, ale keď chodila do

obchodu, vídavala ich, že chodili spolu po dedine. Čo uviedla, sa stalo 29.05. vo večerných hodinách,
presný čas uviesť nevie. Na druhý deň si nepamätá, či išla za U. E., ale U. E. neovplyvňovala, ako má
vypovedať. Čo sa týka bankoviek, ktoré odovzdala obžalovanému, bola to jedna 5-eurová bankovka a
jedna 20-eurová bankovka. Mobilný telefón opísať nevie, ale bol veľký, zdá sa jej, že zelený alebo taký
farebný.Vie,začojeobžalovanýstíhaný,vietoodkedyhozobrali.Neviemuviesť,prečotietoskutočnosti

neuviedla už skôr, nebola doteraz ako svedok predvolaná.

Maloletý svedok P. F. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že nevie nič o tom, že by obžalovaný mal
poškodeného udrieť, ani naňho mieriť nožom. Poškodeného pozná, poškodený povedal, že dá do zálohy
telefón, obžalovaný povedal, že môže a dal poškodenému 25 Eur. Toto sa stalo u nich v kuchyni,

bol tam on, dedko, mama, U. a Ľ.. Obžalovaný sa s poškodeným občas stretávali. Poškodený k nim
niekedy chodil domov spolu s obžalovaným. Videl všetko, čo sa udialo doma, ale telefón nevidel ako ho
poškodený odovzdal obžalovanému. Boli pritom všetci, teda on, mama aj dedko. On a dedko si išli potom
ľahnúť, potom aj mama si išla ľahnúť a ostal tam Ľ. a U.. Telefón nevidel, len poškodený povedal že
ho dáva do zálohy. U. si vypýtal od mamy peniaze, dala mu 20-eurovú bankovku a 5-eurovú bankovku.

S nikým sa o tejto veci nerozprával. Videl ako obžalovaný odovzdal poškodenému 25 Eur, nevie, kde
bol v tom čase telefón, tento nevidel, ani nevidel, že by ho poškodený odovzdal. Poškodený povedal,
že ho dáva do zálohy do druhého dňa do rána, do 10. hodiny. Nevie, dokedy bol u nich obžalovaný s
poškodeným a kedy odišli, pretože si išiel ľahnúť, bol večer, nevie koľko bolo hodín, nevie, či bol ešte
niekto hore keď obžalovaný s poškodeným odchádzali.

Svedok L. G. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že nevie nič o tom, že by obžalovaný mal udrieť
poškodeného, mieriť naňho nožom, žiadať od neho mobilný telefón, žiadnu mačetu ani nič nevidel.
Prišiel k nim chlapec, bol vyšší, nevie ako sa volá, prišiel sám, neprišiel s ním nikto, povedal, že nechá
do zálohy telefón a pýtal 25 Eur. Obžalovaný vypýtal od matky 25 Eur, ten chlapec, ktorý dal telefón do

zálohy povedal, že na druhý deň peniaze prinesie, on išiel na druhý deň do práce, iné k veci uviesť nevie.
Chlapca, ktorý dal do zálohy telefón, nepoznal. Potom od nich odišiel, stalo sa to u neho v dome, bol tam
prítomný on, mama obžalovaného, P. F., obžalovaný. Nevie kedy sa to stalo, koľko bolo hodín, on potom
išiel preč na nočnú. 25 Eur odovzdal ten chlapec u neho v dome v kuchyni, všetci ktorých vymenoval
tam boli prítomní po celý čas. Videl, ako ten chlapec, ktorého nepoznal, odchádzal, potom odišiel aj on

na nočnú. Ten chlapec dal telefón do ruky obžalovanému, obžalovaný mu dal peniaze, bol to normálny
telefón, povedali že svetlej farby, videl ako telefón ten chlapec odovzdával. Peniaze, ktoré obžalovaný
odovzdal, boli jedna 20-eurová a jedna 5-eurová bankovka. Na druhý deň mal vrátiť sumu 25 Eur. Všetci,
ktorí tam boli prítomní, teda on, nevesta, P. F., videli odovzdávanie telefónu aj peňazí. Potom odišiel
na nočnú, pretože sa ponáhľal. Chlapec, ktorého nepoznal, po odovzdaní telefónu a prevzatí peňazí z

domu sám odišiel. Nepovedal nič, len zobral peniaze a odišiel.

Poškodený Ľ. V. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že už si na to veľmi nespomína, ale obžalovanému
viac ako mesiac dlžil 25 Eur, keď ho stretol, tak ich od neho pýtal a povedal, že ak mu ich nedá, zoberiemu telefón. Telefón mu nechcel dať, ale keď mu obžalovaný dal facku, zľakol sa a telefón mu dal. Stalo
sa to na L. ulici, stretol tam aj Totonga, myslí že sa volá P., ale ten tam bol prítomný len 2-3 minúty a
odišiel a potom sa to stalo, keď tam nikto iný nebol. Okrem facky obžalovaný nič iné nepoužil. Nevie

uviesť, kde sa v ten večer s obžalovaným stretli, bol vonku, už nevie uviesť kde, asi u tety, ale už si
nespomína, kto tam u nej bol. Od tety išiel domov. Obžalovaného stretol ďalej od bydliska tety, bol
vonku, nevie kam išiel. Keď mu dal telefón, tak obžalovaný išiel domov a aj on išiel domov. V ten večer
sa s obžalovaným už nestretli. Totong tam bol len 2-3 minúty, rozprávali sa spolu chvíľu o robote. Boli aj
u U. E. on a obžalovaný, videli tam nejaký tieň, boli sa pozrieť že kto to je. Obžalovaného sa v ten večer

nebál, bál sa ho len vtedy, keď mu zobral telefón. K U. E.D. dnu nešiel, boli na dvore. Keď išiel domov,
obžalovaný išiel s ním a až keď zabočil na ulicu asi X. U., pýtal od neho tých 25 Eur a dal mu facku.
Keď mu dal telefón, utekal preč. Obžalovaný mal u seba nôž, ale nemieril ním na neho. U U. E. boli len
chvíľu, možno 15 sekúnd, tam sa mu obžalovaný nevyhrážal, nežiadal telefón. Keď mu dal telefón išiel
domov, najprv utekal a keď nevládal, išiel chôdzou. Keď od neho obžalovaný žiadal telefón, nebol tam
nikto. Mal pri sebe aj peniaze a to 7 Eur. Obžalovaný o tom vedel, tieto nežiadal. Obžalovaný nič iné

nezobral, peniaze mu neponúkol. Povedal to mame čo sa stalo, U. E.Ž. to nehovoril. Na polícii bola pri
výsluchu prítomná jeho mama. Nevie, či obžalovaný U. E. niečo nechal v ten večer. U U. E. obžalovaný
držal nerezový nôž, ktorý si obžalovaný požičal od U. E. na konáre a potom mu obžalovaný vrátil U.
naspäť. Keď odchádzali od U. E., obžalovaný v ruke nôž nemal, len ten požičaný, ktorý potom ale vrátil
U. E.. U U. E. sa nehovorilo, že sa ide riešiť dlh, ani že niečo ukradol, ani že sa mu niekto vyhrážal, on

potom povedal, že idem domov, pričom obžalovaný chcel ísť s ním, on to nenamietal. U. E. nespomínal,
za akých okolností odovzdal telefón obžalovanému. Nepamätá si, či mu obžalovaný ukazoval nejaké
nože, iba ten, čo mal v ruke u U. E.. Predtým s obžalovaným nezhody nemali, občas sa stretávali, hrali
futbal, stretávali sa aj v posledných 3 rokoch, nie však na návštevách. Facku mu dal asi pravou rukou, už
neviem uviesť, či mu dal facku len jednou rukou. Nepamätá si, či sa s obžalovaným hádali predtým, ako

sa stretli u U. E.. Keď obžalovaný od neho žiadal telefón, nedržal nič v rukách. Keď sa s obžalovaným
stretli, povedal mu čau, potom hneď prišiel Totong, ten potom aj odišiel, išli k U., potom domov a vtedy
sa to stalo. Keď sa stretli, povedal mu obžalovaný, že musí ísť k U. E., lebo mu U. požičal nôž, tento
nôž mal obžalovaný v ruke a chcel ho U. odniesť. Už nevie, koľko nožov mu obžalovaný ukazoval, vo
vačku mal ešte jeden nôž malý, to vie preto, lebo mu ho ukázal. Tieto nože mu ukazoval obžalovaný len

tak. Telefón od neho pýtal tak, že mu dlží peniaze, nech mu za to dá telefón, telefón mu dať nechcel, ale
keď mu dal obžalovaný facku, tak mu ho dal. Zľakol sa, lebo na neho kričal, že daj sem telefón, lebo ťa
dobijem, lebo ťa dokopem, iným spôsobom sa mu obžalovaný nevyhrážal. Nôž, ktorý mal požičaný od
U. E. mu vrátil keď tam boli, takže keď sa mu vyhrážal už tento nôž pri sebe nemal. Telefón mal funkčný,
v tú noc s ním asi netelefonoval. S obžalovaným sa poznajú od detstva, chodili v škole aj do jednej triedy.

Jeho na tento výsluch priviezla L., teda matka obžalovaného, jej švagor a sestra. Nerozprávali sa o tom
s mamou a babkou, ako má vypovedať, ponúkali mu peniaze 250 Eur za dva telefóny, pretože ešte asi
pred dva a pól rokom mu obžalovaný zobral ešte jeden telefón, to nechali len tak. Vtedy mu povedal
obžalovaný, aby mu požičal telefón, chcel niekomu napísať, on sa išiel napiť a keď sa vrátil, obžalovaný
už tam s telefónom nebol. Iné nezhody s obžalovaným nemali, nebál sa ho. Tých 25 Eur čo si od neho

požičal, mu chce vrátiť. Keď sa mu obžalovaný vyhrážal, malý nôž mal vo vačku, tento mu ukazoval
ešte predtým, keď tam bol Totong, ukazoval im ho s tým, že si ho kúpil u číňana a či je dobrý. Medzitým
ako sa mu vyhrážal obžalovaný, dal mu facku a odovzdal mu telefón, nôž nevytiahol, tento mal stále vo
vačku. Uviedol, že pri jeho výsluchu bola prítomná matka, ale nevie už teraz uviesť, či bola prítomná keď
podával trestné oznámenie alebo keď ho už vypočúvali. Bolo to v Š.. Pamätám si jednu facku na ľavé

líce, lekársku pomoc som nevyhľadal. Keď telefón obžalovanému odovzdal, povedal vypadni odtiaľto.
O tomto incidente povedal matke a polícii, inak nikomu. Rodinní príslušníci obžalovaného sa s ním
nerozprávali o tom, ako má dnes vypovedať. Nemal sa na hlavné pojednávanie ako dostať, včera sa
dohodli, že ho tam s babkou zoberú. Za účelom odstraňovania rozporov bol prehratý obrazovo zvukový
záznam zachytávajúci výpoveď poškodeného z prípravného konania zo dňa 05.09.2023. K rozporom

poškodený uviedol, že je pravda to, čo povedal na hlavnom pojednávaní, obžalovaný mal dva nože,
nie tri. Už si nepamätá, koľko bolo tých faciek, pamätá si na jednu. Mohlo byť ich aj viac, len si to už
nepamätá. Nôž obžalovaný nevybral, on bol na neho nahnevaný, tak to povedal. Vie, že bol poučený,
ale facky mu dal, teda dnes si pamätá na jednu. Nie je pravda ani to, čo uviedol, ako mu mal nôž priložiť
ku krku. Nerozumel presne otázke, je pravda čo vypovedal v prípravnom konaní, že povedal U., čo

obžalovaný s ním robil, že mu chce nasilu zobrať telefón. Nie je pravda, čo uviedol, že vypýtal telefón a
dal mu nôž ku krku, ani s ním nikam nemieril, je pravda to, čo vypovedal na hlavnom pojednávaní.Na hlavnom pojednávaní boli postupom podľa § 263 odsek 3 písmeno a) Trestného poriadku prečítané
zápisnice o výpovedi svedkov z prípravného konania P. G., C. G. a U. E..

K námietkam obhajcu je potrebné uviesť, že na takýto postup boli splnené všetky zákonné podmienky,
teda že výsluchy boli vykonané spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam Trestného poriadku a tieto
osoby sa ani na opätovné predvolanie súdu k výsluchu bez dôvodného ospravedlnenia nedostavili a
ich predvedenie bolo neúspešné. V takomto prípade nie je obligatórnou podmienkou aj predchádzajúce
zabezpečenie svedka podľa § 88 Trestného poriadku a preto námietky obhajcu k čítaniu výpovedí

svedkov z dôvodu nevyužitia predmetného inštitútu vyhodnotil súd ako nedôvodné.

Irelevantná je aj námietka obhajcu, že obžalovaný nebol o výsluchu svedka U. E. vopred upovedomený.
Zo zápisnice o výsluchu obvineného zo dňa 29.05.2024, ktorú obžalovaný sám podpísal vyplynulo, že
obžalovaný vie o výsluchoch svedkov a poškodeného, ktoré sa konali dňa 29.05.2023 v čase od 14:00

hod., berie ich na vedomie a nechcel sa ich zúčastniť a byť na nich. Rovnako tak uvedené vyplýva aj z
oznámenia o vykonaní vyšetrovacích úkonov s podpísanou doručenkou zo dňa 29.05.2023 z č.l. 87.

Svedok P. G. dňa 27.06.2023 vypovedal, že býva v F. na ulici B. Č.. XX, kde žije s družkou E. Č., v
F. má prezývku Totong. Obžalovaného Macko pozná odmalička z dediny F.. Nevie presne, aký to bol

deň, bolo to asi cez víkend, v sobotu alebo v nedeľu, prišli ku Ganstrovi policajti. V ten deň sa stretol s
Mackom aj Ganstrom, stretli sa na ulici L. ako sa ide smerom ku Mackovi do uličky, kde býva, rozprávali
sa tam spolu, teda on, Macko a Ganstro, on bol na bicykli. Rozprávali sa asi hodinu alebo dve, o robote.
Ganstro mu povedal, že nech nepovie jeho mame, že ide s Mackom von. Ganstro s Mackom mali ísť
ku Ganstrovej frajerke, mohlo byť asi jedenásť hodín večer, bola už tma, keď sa s nimi stretol. Potom

odišiel domov. Ganstro nedal obžalovaného žiaden telefón do zálohy, nevidel, že by poškodený dával
obžalovanému peniaze za telefón ani žiadnu finančnú hotovosť. Obžalovaný sa s poškodeným bavili o
ženách,poškodenýchcel,abyobžalovanýzavolaljehofrajerke.SobžalovanýmsauU.E.stretolnaobed
okolo 12 hodiny cez deň, obžalovaný tam robil niečo s vežou, púšťal si pesničky. Večer sa už nestretli,
ani u neho doma nebol. O udalosti medzi obžalovaným a poškodeným vie z počutia, poškodený býva

oproti nemu, večer tam prišli policajti. Obžalovaný Macko mu neukazoval žiaden mobilný telefón, nemá
vedomosť ani o tom, že by mal obžalovaný v minulosti vziať poškodenému telefón. Nevie o žiadnom
spore medzi obžalovaným a poškodeným. Keď sa rozišli, on išiel smerom ako je tá kamera, ako býva U.
E., to už išiel domov, oni išli opačnou stranou, ako je ten trojuholník smerom do dediny, bolo to okolo 11
hodiny večer. Nemá vedomosť o tom, že by obžalovaný bol riešený za priestupky za mobilné telefóny,

ktoré mal zobrať inej osobe. V ten večer, keď sa stretol obžalovaného a poškodeného nezaznamenal,
že by sa obžalovaný poškodenému vyhrážal. Nevidel, že by sa poškodený obžalovaného bál, ani že
by mal obžalovaný pri sebe nôž, nikto nekričal, normálne sa rozprávali. Keď bol v ten deň okolo obeda
u U. E., nepočul, že by sa U. E.Č. s obžalovaným rozprávali, len si púšťali pesničky, bol tam asi 15
minút. Rozprával sa s obžalovaným a U., obžalovaný sa s U. E. rozprával po slovensky, niekedy aj po

cigánsky. Obžalovaný a poškodený sa bavili normálne, rozprávali sa stále, nevie nič o tom, že by si mal
obžalovaný pýtať v ten večer od U. E. ihlu. Obžalovaný sa pred ním nevyjadril, že by od poškodeného
zobral nejaký telefón.

Svedkyňa C. G. dňa 27.07.2023 vypovedala, že býva v obci F. na ulici L. XXX s priateľom U. E.. V deň,

keď sa mal stať skutok, bol u nich obžalovaný s poškodeným, bolo asi desať alebo jedenásť hodín. V
tom čase sa tam nachádzal aj U. E., teda tam boli oni traja spolu. V ten deň bol u nich aj P. G. - Toton
prišiel sám na bicykli, bolo asi jedenásť hodín. V čase, keď prišiel P. G., sa u nich nachádzal U. E. a
obžalovaný. Toton ich navštívil v ten deň aj poobede, ale bol za plotom pri ceste, na ulici L. XXX, dovnútra
na dvor nešiel. V ten deň bol u nich skôr obžalovaný s poškodeným, prišiel poškodený s obžalovaným,

potom oni odišli, obžalovaný sa vrátil už bez poškodeného a potom prišiel Toton na bicykli. Ona ich
sama videla, ako na tom dvore stáli, obžalovaného a poškodeného, potom samého obžalovaného a
Totona. Nepočula, o čom sa poškodený a obžalovaný zhovárali, nevidela, že by obžalovaný držal v ruke
nejaký telefón alebo nôť. U. E. po cigánsky niečo rozumie, ona vie po cigánsky. S U. E. sa rozprávajú po
slovensky, po cigánsky sa spolu nerozprávajú. U. E. sa s obžalovaným rozprával asi po slovensky. Nikdy

ich nepočula rozprávať sa spolu po cigánsky. O udalosti medzi obžalovaným a poškodeným počula, na
ulici bola polícia. O skutku nevie nič ani nič nevidela. V ten deň, keď sa mal stať skutok, si od nej U.
E. pýtal ihlu, nevie kedy to bolo, videla len U., komunikovala s ním cez okno. V ten deň obžalovaný,
poškodený a Toton keď k nim prišli sa nachádzali vpredu, kde majú ruže, v prednej časti dvora, videlaich z izby cez okno. Nevie o žiadnom spore medzi obžalovaným a U. E.. Poškodeného pozná zo F. z
dediny, U. E. jej nepovedal nič bližšie o skutku, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu, povedal jej potom,
že keď bol vonku, tak obžalovaný ukradol telefón a hľadajú ho policajti. U. E. nie je s poškodeným v

žiadnom vzťahu, sú kamaráti, poznajú sa, niekedy hrajú karty. Predtým, ako k nim prišiel obžalovaný s
poškodeným nepočula zvonku krik, obžalovaný s poškodeným boli u nich chvíľu, nesledovala ich celú
dobu, pozrela sa cez okno, keď prišli, nevie na čo prišli a hneď aj odišli. Nevidela, že by sa poškodený
s obžalovaným hádali. U. E. spolu s Totonom a obžalovaným videla len pri kvetinách. Keď od nej U.
E. pýtal ihlu, ona bola v izbe a on bol vonku, nerozprávali sa, len sa ho pýtala, na čo mu to je, on

neodpovedal a bol ticho.

Svedok U. E. dňa 29.05.2023 vypovedal, že dňa 28.05.2023 bolo už skoro 22:00 hod. si utekal kúpiť
do krčmy cigarety, asi o 22:00 hod. odchádzal z krčmy domov a po ceste stretol nejakých známych z
dediny, s ktorými sa rozprával a zdržal sa. Asi o 22:30 hod. prišiel domov na ulicu L. v F., išiel cez bránu
do záhrady a niekto stál pri jeho dverách, tú osobu nepoznal, nevie, či to bol muž alebo žena, bola už

tma. Táto osoba utiekla, išiel dovnútra za priateľkou sa jej spýtať, kto to môže byť, zobral si svetlo a
išiel von, ale nikto tam nebol. Priateľka mu povedala, či to nebol náhodou Totong, nevie ako sa volá,
nedávno prišiel z basy. Deň predtým poobede sa Totong rozprával s priateľkinou sestrou a volal ju na
rande, preto si myslela, že by to mohol byť pri dome on. On už potom zostal na dvore sledovať a asi
dva domy od nich počul ako keby sa hádali, kričali lebo to bolo až k nim počuť. Išiel tam za nimi a keď

už bol skoro pri nich tak Macko na neho zakričal „U.“, tak išiel za nimi. S Mackom tam bol aj Ganstroo,
Macko sa volá U. U. a Ganstra po mene nepozná. Prišiel k nim a obžalovaný mu povedal, aby nech
idú na bok, aby nestáli pod oknami, keď ľudia spia. Presunuli sa iba kúsok smerom k Mackovi domov,
Macka sa spýtal, či nevidel niekoho ísť z jeho dvora, ale nevidel. Išiel domov, Macko aj Ganstro išli spolu
za ním, Ganstro sa ho opýtal, či môže ísť dnu a povedal mu, že áno, Macko sa ho nepýtal a išiel aj

on s Ganstrom dovnútra a boli spolu na dvore. Macko sa ho pýtal, kadiaľ utekala tá osoba, ale vôbec
ho nezaujímalo, čo mu odpovedal a znova sa rozprával s Ganstrom. Ganstro mu vravel, že mu dá 7,-
eur, že telefón mu nedá, dá mu len tých 7,- eur. Počul to jasne, bol vtedy pri nich, posielal ich preč a
počul, ako Macko hovoril po cigánsky Ganstrovi, že ho rozbije. On cigánsky rozumie, preto vie, čo mu
Macko hovoril, Macko nevie o tom, že on vie po cigánsky. Macko celý čas rozprával s Ganstrom po

cigánsky, s ním sa Macko rozprával vždy iba po slovensky. Mal pocit, že Macko nechcel aby vedel, čo
Ganstrovi hovorí. Macko mal celý čas v ruke nožík na jeho dvore aj vtedy, keď prvý krát išiel na ulicu
za nimi. Nôž mal v pravej ruke, bol to veľký poľovnícky nôž s čiernou rukoväťou. Povedal Mackovi, aby
mu požičal nôž a lampu, s ktorou si Macko svietil, nič na to nepovedal. Znovu ich posielal preč, ešte
chvíľu sa rozprávali pri jeho okne a znovu ich poslal, nech idú preč. Ganstro sa pýtal Macka, že kam idú,

a Macko mu povedal, že idú za jeho rodičmi, aby mu vrátili jeho peniaze a veci, ktoré mu mal Ganstro
ukradnúť. Ganstro sa najprv akoby bál Macka, ale keď povedal, že idú za jeho rodičmi, tak sa Ganstro
potešil. Potom spolu išli smerom na ulicu 9. mája. On ostal ešte chvíľu na dvore, potom išiel dovnútra.
Asi po hodine na okno zaklopal Macko, vyšiel von, priateľka mu podala cez okno cigaretu. Pred tým, ako
mu podala cigaretu, išiel okolo na bicykli Totong, zastavil, oprel si bicykel o plot a išiel dovnútra na jeho

dvor, kde sa s Mackom rozprávali. On si zobral cigaretu a išiel k nim. Oni sa tam o niečom rozprávali,
ale nevie o čom. Potom sa ho Macko opýtal, že kde videl toho a išli aj s Totongom dozadu na dvor. Tam
ho Macko poslal naspäť domov aby išiel zobrať ihlu a mikinu. Povedal mu aj to, že ihlu potrebuje aby
vybral z telefónu SIM kartu. On nešie pre nič. Macko potom niekoho cez plot videl a posielal ho, aby sa
išiel rýchlo pozrieť, či to nie sú Ganstrovi rodičia. Pýtal sa ho prečo a on mu povedal, že zobral Ganstrovi

telefón. Nešiel sa pozrieť a Totong sa ho spýtal, kde spí jeho švagriná. Išli naspäť dopredu na dvor k
domu pod okná, Totong povedal Mackovi, že ide domov, lebo vstáva do roboty a je veľa hodín a opýtal
sa Macko, že čo on bude mať z toho. Macko ten telefón ukázal Totongovi aj jemu a on hneď vedel, že
to je Ganstrov telefón. Chodí ku Ganstrovi hrávať karty, sú kamaráti, jeho telefón pozná. Macko povedal
Totongovi, že za hodinu k nemu príde a Totong na bicykli odišiel preč. Macko zostal s ním a zase od neho

pýtal ihlu. Povedal priateľke, nech pozrie nejakú ihlu, ale nenašla ju. S niečím sa mu podarilo otvoriť to
miesto, kde sú SIM karty ale zistil, že tam žiadna nie je. Vrátil to bez SIM karty naspäť a zapol telefón,
zapínal sa veľmi dlho, Macko povedal, že skapína a požiadal ho, aby pozrel na svojom telefóne, koľko
stojí ten telefón, ktorý mal on, teda ten, ktorý zobral Ganstrovi. Rýchlo to pozrel na svojom telefóne ale
nič nenašiel, tak to skúsil vyhľadať Macko a zistil, že ten telefón stojí 139,- eur. Potom Macko chcel, aby

sa prihlásil na Mackov facebook a aby napísal O., či nechce kúpiť ten telefón. On nikomu nič nenapísal,
Macko sa pozrel cez bránu, uvidel policajtov a utiekol zozadu zo záhrady, policajti ho hľadali ale nenašli.
Asi za hodinu a pol sa Macko vrátil, zaklopal na okno a pýtal sa, kde sú policajti. Macko si pýtal červenú
čiapku, ktorú si u neho dávno nechal, dal mu ju a Macko mu povedal, aby nikomu nič nehovoril, povedalmu to takým spôsobom, že on chodí s jeho synom niekedy aj von a nemusí sa vrátiť. Pochopil to tak,
že sa mu Macko vyhráža a povedal mu, aby si nebral jeho syna do huby, zatvoril okno a poslal Macka
do piče. Dňa 29.05.2023 poobede asi okolo 13:40 hod. prišla za ním Mackova mama L. do jeho izby,

hneď za ňou prišla aj jeho priateľka C. G., Mackova mama ho žiadala, aby povedal na polícii, že Macko
nemal u seba žiadny nožík, že Ganstro prišiel za Mackom kúpiť marihuanu, ktorú si od Macka zobral
a dal mu do zálohy telefón do 29.05.2023 s tým, že v ten deň mu mal vrátiť telefón a Ganstro mu mal
vrátiť peniaze. Mackova mama mu tiež povedala, že volala aj s Ganstrovou babkou X., že ju X. mala
zobrať polícia a ona išla dať dole sťažnosť na polícii. Mackova mama chcela, aby vypovedal to, čo mu

ona povedala, ale on nechcel na polícii klamať, preto vypovedal pravdu. Mackovej mame povedal, len
že dobre a potom odišla. Keď k nim prišla polícia počul, ako Mackova mama im hovorila to isté čo jemu,
teda to isté klamstvo, ktoré chcela, aby aj on povedal na polícii. Keď bol Macko u neho na dvore s tým
telefónom, povedal mu, aby ho išiel vrátiť, ale Macko povedal, že nebude taký debil ako predtým.

Z odborného vyjadrenia č.l. 174 vyplynulo, že hodnota mobilného telefónu POCCO C40 k mesiacu máj

2023 je 75,- eur.

Zo zápisnice o vydaní veci č.l. 175 vyplynulo, že obžalovaný dňa 29.05.2023 o 10:05 hod. po
predchádzajúcom zákonnom poučení dobrovoľne vydal 1 ks mobilný telefón zn. POCO zelenej farby.

Z príjmového pokladničného dokladu č.l. 176 vyplynula zaplatená suma vo výške 75,- eu, záloh - POCO
C40, výrobné číslo XXXXXXXXXXXXXXX, príjemca, záložca a postupca KASA záložná, prevádzka
Šaľa, Hlavná 3, platca a postupník X. V., V. F..

Zo zápisnice o vydaní veci z č.l. 177 vyplynulo, že dňa 29.05.2023 I. Z. po predchádzajúcom poučení

dobrovoľne vydal 2x DVD nosič s kamerovým záznamom z obecných kamier v obci F. zo dňa 28.05.2023
v čase od 22:10 hod. do 23:15 hod.

Fotodokumentácia z č.l. 179-190 zachytáva pohyb osôb dňa 28.05.2023 v čase približne o 23:00 hod. s
označením L., H.. U., Coop Jednota, jedna z osôb má na hlave bielu čiapku, na niektorých fotografiách

má v ruke baterku, druhá osoba má oblečené krátke nohavice.

Zo správy z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 06.06.2023 z č.l. 206 v spojení s potvrdením
z č.l. 207 vyplynulo, že obžalovaný nie je a ani nebol evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a
rodiny Nové Zámky, pracovisko Šaľa, nepoberá žiadne štátne sociálne dávky, od 01.10.2022 je členom

domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi.

Zo správy Sociálnej poisťovne č.l. 209 vyplynulo, že obžalovaný bol registrovaný ako fyzická osoba
vykonávajúca dohodu o vykonaní práce u zamestnávateľa SB RECES, s.r.o. v období od 26.04.2023 do
09.05.2023, u zamestnávateľa ELIZEJ s.r.o. od 24.03.2021 do 13.04.2021 a u zamestnávateľa Capital

Pro s.r.o. od 19.01.2021 do 23.03.2021. Nie je evidovaný ako poberateľ dôchodku.

Zo správy o povesti z obce F. č.l. 211 súd zistil, že obžalovaný pred vzatím do väzby žil s rodinou na
adrese trvalého pobytu v staršom rodinnom dome vo veľmi skromných podmienkach, ukončil základnú
školu, v štúdiu nepokračoval, v obci sa potuloval, mal priestupkové konania kvôli krádežiam, vlámaniam,

o jeho príjmoch nemajú vedomosť.

Z hodnotenia z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov č.l. 674 a
212 v spojení so skráteným výpisom klienta č.l. 213 a výpisom zo zoznamu páchateľov č.l. 214-215 súd
zistil, že obžalovaný sa od 29.05.2023 nachádza vo výkone väzby, po prijatí do väzby nemal problémy s

adaptáciou na jej podmienky, správanie a vystupovanie je na požadovanej úrovni, príkazy a nariadenia
plní a rešpektuje, konfliktné situácie nevyvoláva, doposiaľ mu nebol uložený disciplinárny trest a nebol
ani disciplinárne odmenený. Nie je pracovne zaradený.

Rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 13.04.2022, sp. zn. 9T/93/2021, právoplatný dňa

29.04.2022 bol obžalovaný ako mladistvý uznaný za vinného v bodoch 1 až 3 z pokračovacieho prečinu
krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno d), písmeno g), odsek 2 písmeno b) Trestného zákona z toho
v bode 1 v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno
b) Trestného zákona a v bode 3 so zločinom vydierania podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona, za čomu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok so zaradením do ústavu na výkon trestu
pre mladistvých.

Zo znaleckého posudku MUDr. Jána Bernáta č.l. 371-384 vypracovaného v inej trestnej veci vyplynulo,
že u obvineného ml. Z. je prítomná duševná porucha - ľahká duševná zaostalosť, ktorá vo vzťahu k
vyšetrovanému trestnému činu nemala forenzne relevantný vplyv na jeho rozpoznávacie ani ovládacie
schopnosti, obvinený je schopný chápať zmysel trestného konania, pokiaľ bude vedené primeranou,
jednoduchou formou, okolnosti zistené znaleckým šetrením sú indikáciou k skúmaniu duševného stavu

probanda.

Zo správy psychiatra MUDr. Vavrovej vyplynulo, že poškodený je sledovaný v pedopsychiatrickej
ambulancii pre poruchy správania v rámci mentálneho postihu stredne ťažkého stupňa, je medikovaný
pre poruchy správania. Vierohodnosť pacienta zhodnocuje súdny znalec z odboru detská psychiatria.
Všeobecne jedinci s mentálnou retardáciou stredne ťažkého stupňa sa stávajú ľahkou obeťou

zneužívania, manipulácie, útoku či iného trestného konania v prostredí.

Rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 27.01.2023, sp. zn.11T/62/2022, právoplatný dňa
31.01.2023 vo výroku o vine, vo výroku o náhrade škody dňa 03.03.2023 bol obžalovaný ml. uznaný
za vinného z pokračovacieho zločinu krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a), písmeno g), odsek 3

písmeno b) Trestného zákona s poukazom § 138 písmeno j) Trestného zákona v súbehu s úmyselným
pokračovacím prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona, za čo
mu bol uložený súhrnný a úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok a 6 mesiacov, ktorého výkon
bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní dva roky.

Z podstatného obsahu spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 11T/36/2022 súd zistil, že obžalovaný bol
rozsudkom zo dňa 20.09.2023, sp. zn. 11T/36/2022, právoplatný dňa 20.09.2023 vo výroku o vine a
treste uznaný za vinného v bodoch 1 až 5 z úmyselného pokračovacieho prečinu porušovania domovej
slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno e)
Trestného zákona spáchaný čiastočne spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona v jednočinnom

súbehu s pokračovacím zločinom krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a), písmeno g), odsek 3
písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona, všetko s poukazom
na § 122 odsek 10 Trestného zákona, za čo mu bol uložený spoločný, súhrnný a úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 1 rok a 8 mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v
trvaní 2 roky za súčasného zrušenia výroku o vine a treste rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn.

11T/62/2021 zo dňa 27.01.2021, právoplatný dňa 31.01.2023 vo vine a treste, ako aj ďalších výrokov,
ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad a tiež za súčasného zrušenia výroku o treste
uloženom obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Galanta, sp. zn. 17T/15/2021 zo dňa 01.07.2021,
právoplatnýdňa01.07.2021,akoajvšetkýchďalšíchrozhodnutínatentovýrokobsahovonadväzujúcich,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Obrazový záznam z č.l. 177 z obecných kamier v obci F. zo dňa 28.05.2023 v čase od 22:10 hod. do
23:15 hod. zachytáva nasledovné skutočnosti. Kamera označená ako L. 01 - v čase od 22:54:47 do
22:57:44 je na kamerovom zázname vidieť prichádzať po ulici L. v obci F. tri osoby, nezisteného pohlavia
ako smerujú po ulici k rodinnému domu, nie je možné rozoznať farbu oblečenia z dôvodu čierno bieleho

kamerového záznamu, jedna osoba má na hlave bielu šiltovku a druhá osoba má oblečené krátke
nohavice. V čase od 22:59:17 do 22:59:26 je na uvedenom kamerovom zázname vidieť vychádzať z
pozemku prislúchajúcemu rodinnému domu dve osoby, ktoré smerujú z uvedeného pozemku na ulicu,
pričom jedna z osôb má na hlave bielu šiltovku a v ruke drží baterku a druhá osoba má na sebe oblečené
krátke nohavice. Kamera označená ako L. 02 - v čase od 22:59:34 do 22:59:51 je na kamerovom

zázname vidieť prechádzať po ulici dve osoby, pričom jedna z osôb má na hlave bielu šiltovku a druhá
osoba má oblečené krátke nohavice, osoby prechádzajú po ulici a odbočia na križovatke. V čase od
23:04:47 do 23:05:28 je na uvedenom kamerovom zázname vidieť prichádzať jednu osobu, ktorá má
na hlave bielu šiltovku a v ruke drží baterku, pričom miestami zastavuje a pozerá sa za seba. Kamera
označená ako L. 01 - v čase od 23:05:45 do 23:06:00 na kamerovom zázname je vidieť prichádzať osobu

v tmavom oblečení v bielej šiltovke na hlave, smerujúcu k rodinnému domu, kde sa presúva na pozemok
uvedeného rodinného domu a svieti si na cestu baterkou, ktorú drží v ruke. Kamera označená ako Ul.
U. - na kamerovom zázname je v čase od 23:05:38 hod. do 23:06:10 vidieť prichádzať po ulici osobu
oblečenú v tmavom oblečení s krátkymi nohavicami. Kamera nachádzajúca sa v obci F. označená akoCoop Jednota - v čase od 23:07:00 do 23:07:06 je na kamerovom zázname vidieť prichádzať osobu v
tmavom oblečení s krátkymi nohavicami.

Na hlavnom pojednávaní bol oboznámený aj vecný dôkaz - mobilný telefón zn. Pocco C40 zelenej farby,
ktorý bol predložený stranám. K vykonanému vecnému dôkazu sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol,
že mobilný telefón mu dal poškodený do zálohu, on mu dal za to peniaze, potvrdili to traja svedkovia.
K oboznámenému mobilnému telefónu obhajca uviedol, že mobilný telefón je takých rozmerov, že ak
by ho osoba držala v ruke, z tejto ruky by prečnieval, teda by ho bolo možné vidieť aj na kamerovom

zázname, pričom nič takého vidieť nebolo.

Z aktuálneho odpisu Registra trestov súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ štyri krát súdne trestaný
za majetkovú trestnú činnosť. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa
20.09.2023, sp. zn. 11T/36/2022, právoplatný dňa 20.09.2023.

Z aktuálneho výpisu z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov súd zistil, že obžalovaný
doposiaľ spáchal 10 priestupkov, prevažne proti majetku a proti občianskemu spolunažívaniu.

Súd odmietol vykonať dôkaz navrhnutý obhajcom - osobný výsluch svedkov P. G., C. G. R. U. E., pretože
zápisnice o ich výpovediach boli za splnenia zákonných podmienok prečítané a preto uvedené návrhy

považoval súd za nadbytočné vo vzťahu k ostatným dôkazom vykonaným na hlavnom pojednávaní. Súd
tiež odmietol vykonať dôkaz navrhnutý obhajcom skúmaním duševného stavu poškodeného, nakoľko
aj tento dôkaz považoval za nadbytočný a neodôvodnený. Čo sa týka poukazovania obhajcu na závery
znaleckého posudku MUDr. Jána Bernáta je potrebné uviesť, že predmetný znalecký posudok bol
vypracovanýaznalecvyšetrovalpoškodenéhovinomtrestnomkonaní,kdebolajvodlišnomprocesnom

postavení, a to v procesnom postavení obvineného. Preto len s ohľadom na závery znaleckého posudku
vypracovaného v inej trestnej veci, prípadne skutočnosť, že poškodený navštevuje psychiatra nevyplýva
bez ďalšieho nutnosť skúmať duševný stav takejto osoby. Súd mal možnosť posudzovať hodnovernosť
výpovede poškodeného a to v zmysle zásady bezprostrednosti, teda hodnotiť jeho výpoveď na základe
vytvorenia si bezprostredného názoru z vykonaného výsluchu poškodeného na hlavnom pojednávaní.

Po takto vykonanom dokazovaní súd vyhodnotil výpoveď poškodeného ako vierohodnú, s poukazom
na jeho spontánnosť, vzájomnú súladnosť v podstatných skutkových okolnostiach a výpoveď ako
celok pokladal za presvedčivú, jasnú a logickú svedčiacu o tom, že obžalovaný použil voči nemu
násilie ako aj jeho hrozbu a takto sa zmocnil jeho mobilného telefónu. Súd mal teda na hlavnom
pojednávanímožnosťpoškodenéhobezprostrednevnímať,pričomzjehovýpovede,prejavuanizničoho

iného nezistil dôvod na skúmanie jeho duševného stavu. Pri hodnotení výpovede poškodeného bolo
potrebné sa vyrovnať v spojení s ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi so zmenou jeho výpovede na
hlavnom pojednávaní oproti jeho skoršej výpovedi z prípravného konania a to v otázke použitie noža
voči jeho osobe. Poškodený na hlavnom pojednávaní vypovedal plynule, zotrval na svojej výpovedi z
prípravného konania a zároveň logicky a jasne vysvetlil aj príčinu rozporov týkajúcich sa použitia zbrane

obžalovaným. Vzhľadom na uvedené nebol zistený dôvod na skúmanie duševného stavu poškodeného,
pričom subjektívne pocity obhajoby na odôvodnenosť takéhoto návrhu nepostačovali. Navyše, pokiaľ
chcel obžalovaný takýmto spôsobom spochybniť pravdivosť výpovede poškodeného, súd vyhodnotil
jeho návrh na vyšetrenie poškodeného tiež ako nedôvodný a nadbytočný dôkaz vzhľadom na ostatné
vykonané dôkazy.

Na základe takto vykonaného dokazovania, zistením skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné
pochybnosti, v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie a vyhodnotením dôkazov získaných zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, bolo podľa názoru súdu spáchanie žalovanej trestnej činnosti

obžalovaného preukázané. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný použil
proti poškodenému násilie a hrozbu bezprostredného násilia tým, že ho udrel a hrozil mu, že ho dobije a
dokope, pričom uvedeným spôsobom sa zmocnil mobilného telefónu poškodeného, čím naplnil skutkovú
podstatu zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona.

Spáchanie predmetného skutku bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané výpoveďami svedka
poškodeného mal. Ľ. V., jeho matky U. V., prečítanou výpoveďou svedka U. E. a jeho priateľky C. G., ale
i oboznámenými listinnými dôkazmi, najmä zápisnicou o vydaní veci - mobilného telefónu poškodeného
obžalovaným, ktoré ucelene a presvedčivo preukazujú spáchanie skutku obžalovaným tak, ako jeuvedené v skutkovej vete tohto rozsudku. Z protiprávneho konania je obžalovaný priamo usvedčovaný
výpoveďou poškodeného, ktorý podrobne a zhodne ako v prípravnom konaní opísal predmetný skutok
a jeho aktéra (s výnimkou použitia zbrane - noža), popísal spôsob použitého násilia aj konkrétne hrozby,

okolnosti pred spáchaním skutku ako aj po ňom. Výpoveď poškodeného je podporená aj výpoveďou
jeho matky U. V., ktorá potvrdila, že poškodený sa vrátil domov okolo 23:00 hod., bol vystrašený a plakal,
pričom bezprostredne po návrate domov sa matke zveril, že mu obžalovaný zobral mobilný telefón a
že sa mu vyhrážal, že ho zbije. Ďalej je výpoveď poškodeného podporená aj prečítanou výpoveďou
svedka U. E., ktorý podrobne popísal okolnosti správania sa obžalovaného pred skutkom ako aj po ňom

a to v zhode s výpoveďou poškodeného a potvrdil, že sa obžalovaný poškodenému vyhrážal už v jeho
prítomnostiažiadalodnehomobilnýtelefón,čovyplývazrozhovorupoškodenéhoaobžalovaného,ktorý
svedok zachytil v rómskom jazyku, kedy poškodený obžalovanému uvádzal, že mu dá 7 eur, mobilný
telefón mu však dať nechcel. Uvedené korešponduje aj s vyjadrením poškodeného, ktorý potvrdil, že
obžalovanému dĺžil už dlhšiu dobu peniaze. Svedok U. E. tiež potvrdil, že obžalovaný sa v rozhodnom
čase vrátil už bez poškodeného, avšak s jeho mobilným telefónom, pričom mal záujem ho už v tom

čase predať inej osobe, pýtal si od svedka ihlu za účelom vyňatia SIM karty z telefónu a uviedol aj
ďalšie skutočnosti ohľadom snahy obžalovaného mobilný telefón poškodeného urýchlene scudziť, čo
okrem iného vyvracia obranu obžalovaného, že mobilný telefón mu poškodený dal ako záloh s tým,
že mu ho obžalovaný po obržaní finančných prostriedkov vráti späť. V neposlednom rade je výpoveď
poškodeného podporená aj prečítanou výpoveďou C. G., ktorá skutočnosti uvádzané svedkom U. E.

ohľadom ihly potvrdila a tiež zápisnicou o vydaní veci, z ktorej vyplynulo, že obžalovaný vydal mobilný
telefón poškodeného. Vzhľadom na uvedené súd považuje za nepochybné, že sa obžalovaný násilím
ako aj hrozbou bezprostredného násilia zmocnil mobilného telefónu poškodeného proti jeho vôli. Táto
skutočnosť vyplýva z vyššie uvedených výpovedí poškodeného, svedkov, ktoré podporne dokresľujú aj
ďalšie vykonané dôkazy.

Poškodený výpovede vývoju dôkaznej situácie neprispôsoboval (s výnimkou použitia zbrane
obžalovaným), jeho výpoveď navzájom korešponduje a prelína sa v základných bodoch aj s
výpoveďami ostatných svedkov, najmä U. V. U. E., C. G. R. P. G.. Súd nezaznamenal vo výpovediach
poškodeného a svedkov závažnejšie rozpory (s výnimkou použitia zbrane), ktoré by mali za následok

ich nevierohodnosť, práve naopak, svedecké výpovede a výpovede poškodeného považuje súd za
konzistentné a vierohodné, pričom v priebehu dokazovania neboli zistené také rozpory, ktoré by boli
spôsobilé vyvolať dôvodné pochybnosti o skutkových zisteniach, prípadne páchateľovi. Rozpory, ktoré
vznikli pri výpovediach boli odstránené prečítaním ich výpovedí z prípravného konania, resp. prehratím
obrazovo zvukového záznamu zachytávajúceho skoršiu výpoveď poškodeného a jeho matky U. V..

Výpoveď poškodeného teda ako priamy usvedčujúci dôkaz voči obrane obžalovaného nestála
osamotene, ale bola podporená radou nepriamych dôkazov, ktoré vo svojom súhrne tvorili ucelenú
logickú a ničím neprerušenú reťaz dôkazov vzájomne na seba nadväzujúcich svedčiacich v neprospech
obžalovaného. Poškodený vypovedal podrobne o skutku a osobe, ktorá sa ho zúčastnila, pričom

výpovede svedkov U. E., C. G., U. V. či P. G. sa navzájom prelínajú, dopĺňajú a systematicky zapadajú
do výpovede poškodeného a tiež do skutkových okolností zistených z ostatných vykonaných dôkazov,
najmä zo zápisnice o vydaní veci - mobilného telefónu obžalovaným.

S poukazom na vyššie uvedené súd bez akýchkoľvek pochybností považoval za preukázané, že

obžalovaný spáchal skutok popísaný vo výroku rozsudku. Z vykonaného dokazovania však súd
nemal jednoznačne, bez dôvodných pochybností za preukázané, že by obžalovaný skutok spáchal
závažnejším spôsobom konania - so zbraňou. Je pravda, že poškodený v prípravnom konaní vypovedal,
že obžalovaný mu hrozil nožom, že ho rozreže a tento mu aj priložil ku krku, avšak svoju výpoveď na
hlavnom pojednávaní v tejto časti zmenil a poprel, že by obžalovaný v čase, kedy od neho žiadal mobilný

telefón, vybral nôž. Príčinu týchto rozporov vysvetlil a uviedol, že bol na obžalovaného nahnevaný.
Rovnako tak žiaden zo svedkov nepotvrdil spáchanie trestného činu so zbraňou, uvedené nevyplynulo
ani zo žiadneho iného na hlavnom pojednávaní vykonaného dôkazu, preto s poukazom na výpoveď
poškodeného na hlavnom pojednávaní bolo potrebné skutok kvalifikovať ako zločin lúpeže podľa § 188
odsek1Trestnéhozákona,ktoráprávnakvalifikáciapodľanázorusúduzodpovedástavuveci.Vzhľadom

na uvedené súd pristúpil aj k úprave skutkovej vety tak, aby zodpovedala zistenému skutkovému stavu
na hlavnom pojednávaní.V tejto súvislosti sa súd zaoberal aj možnosťou použitia osobitného kvalifikačného pojmu chránenej
osoby-nadieťati,keďžepoškodenýjevzmysleTrestnéhozákonadieťaťom.Zvykonanéhodokazovania
však súd nemal jednoznačne za preukázané, že by trestný čin bol spáchaný v súvislosti s vekom

poškodeného, teda že by motívom obžalovaného bol práve jeho vek, ktorý by bol motivačným faktorom,
ktorý by založil, resp. podporil vôľovú zložku obžalovaného spáchať predmetný trestný čin.

Následne sa súd pri hodnotení dôkazov starostlivo zaoberal aj obranou obžalovaného, u ktorého
vychádzal z toho, že je nevinný. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní predostrel vlastnú verziu

skutkového deja spočívajúcu v tom, že sa žiadneho násilia ani jeho hrozby nedopustil, poškodený
si od neho požičal peniaze a mobilný telefón mu dal do zálohy. Obrana obžalovaného však bola
vyvrátená jednak výpoveďou poškodeného, ale aj svedka U. E.Ž., ktorý potvrdil hrozbu násilia zo strany
obžalovaného voči poškodenému, ako aj to, že poškodený odmietal obžalovanému odovzdať mobilný
telefón, teda nemohlo ísť v žiadnom prípade o dobrovoľné odovzdanie telefónu ako zálohu tak, ako tvrdil
obžalovaný. Svedok U. E. navyše potvrdil, že obžalovaný mal záujem mobilný telefón urýchlene scudziť,

čo rovnako vyvracia obranu obžalovaného, že mobilný telefón mu poškodený dal ako záloh s tým, že
mu ho obžalovaný po obdržaní finančných prostriedkov na druhý deň vráti. Takto zvolená obrana nebola
podľa názoru súdu nielenže vôbec spôsobilá obžalovaného vyviniť spod obvinenia, ktorému v zmysle
podanej obžaloby čelil, ale v podstate nemala ani vôbec žiadne iné opodstatnenie a zostala tak iba na
úrovni právne neakceptovateľného pokusu o zbavenie sa zodpovednosti za spáchaný trestný čin.

Súd neuveril svedkom L. F., P. F. R. L. G. a to najmä z dôvodu existencie viacerých rozporov v ich
výpovediach. Svedkyňa L. F. vypovedala, že poškodený prišiel k nim spoločne s obžalovaným, svedok
L. G. v rozpore s uvedeným vypovedal, že poškodený k ním prišiel sám, neprišiel s ním nikto. Maloletý
svedok P. F. uviedol, že telefón nevidel, poškodený iba povedal, že ho dáva do zálohy. Svedkyňa L.
F. uviedla, že telefón videla a rovnako aj svedok L. G. uviedol, že mobilný telefón videl, videl ako ho

poškodený odovzdal obžalovanému, avšak v rozpore s výpoveďou maloletého svedka P. F. uviedol,
že túto skutočnosť videl aj maloletý, čo však on sám poprel. Rovnako rozdielne vypovedali svedkovia
ohľadom okolností opustenia domácnosti poškodeným, kedy svedkyňa L. F. uviedla, že obžalovaný
po odovzdaní mobilného telefónu odišiel poškodeného odprevadiť domov, naproti tomu svedok L. G.
vypovedal, že po odovzdaní mobilného telefónu poškodený bez toho, aby niečo povedal, sám z ich

domácnosti odišiel. Napokon maloletý svedok P. F. uviedol, že po odovzdaní finančných prostriedkov si
on išiel ľahnúť, avšak poškodený s obžalovaným v domácnosti zotrvali, nevedel uviesť, kto bol ešte hore,
keďpoškodenýsobžalovanýmzdomácnostiodišli.Čosatýkavýpovedísvedkovsvedčiacichvprospech
obžalovaného, potvrdzujúcich verziu skutkového deja uvádzaného obžalovaným, tieto považoval súd s
poukazom na vyššie uvedené rozpory za nevierohodné, z hľadiska súdu motivované snahou príbuzných

poskytnúť obžalovanému alibi a chrániť ho pred nepriaznivým dopadom trestného stíhania. Naproti tomu
výpovede poškodeného, U. V. a svedkov U. E. a C. G. štrukturálne korešpondovali, navzájom sa prelínali
a dopĺňali. S poukazom na dôvody vyššie uvedené, teda rozpory vo výpovediach svedkov L. F., L. G.
R. P. F., príbuzenský vzťah a s ním súvisiaci motív svedkov vypovedať v prospech obžalovaného súd
výpovede svedkov svedčiacich v prospech obžalovaného vyhodnotil ako nevierohodné, pričom tieto

boli vyvrátené vyššie uvedenými výpoveďami svedkov a poškodeného. Na vierohodnosti uvedených
svedkov nepridali ani skutočnosti uvádzané svedkom U. E., ktorý uviedol, že od neho svedkyňa L. F.
žiadala, aby krivo vypovedal.
Súd napokon nezistil žiaden motív, ktorý by poškodeného, jeho matku či niektorého zo svedkov viedol
k tomu, aby obžalovaného lživo obvinili zo stíhanej trestnej činnosti.

Konanie obžalovaného súd vyhodnotil z hľadiska úmyslu podľa § 15 písm. a) Trestného zákona ako
úmyselpriamy,keďobžalovanýchcelspôsobomuvedenýmvTrestnomzákoneporušiťzáujemchránený
Trestným zákonom berúc do úvahy okolnosti, za akých obžalovaný skutok spáchal a tiež skutočnosť,
že neexistovali pochybnosti o zachovaní jeho rozpoznávacích schopností v čase skutku.

Záverom k ďalším námietkam obhajcu sa súdu javí potrebné uviesť, že všeobecný súd nemusí dať
odpoveď na všetky nastolené otázky, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov uvádzaných stranami konania. Právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v
rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval ma ten

argument, ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (porovnaj napr.
rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 09.12.1994, Annuaire, séria
A č. 303 A a č. 303 B, tiež R 68/2008 - I, rozsudok G. z 09. 12.1994 vo veci Q. R. proti Španielskemu
kráľovstvu).Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery

a možnosť jeho nápravy.

Súd po vykonanom dokazovaní u obžalovaného nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle §
36 Trestného zákona, pričom vzhliadol jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m), teda že
obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený. Súd nepriznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa §

36 písmeno d) Trestného zákona napriek tomu, že obžalovaný v čase spáchania skutku mal bol vo veku
blízkom veku mladistvých, pretože z vykonaného dokazovania nijak nevyplynulo, že by táto skutočnosť
mala vplyv na jeho rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť. Zároveň bolo potrebné zohľadniť, že obžalovaný
spáchal opätovne zločin, z ktorého dôvodu súd dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby
(3 až 8 rokov) zvýšil o jednu polovicu a trest ukladal v takto modifikovanej trestnej sadzbe 5 rokov a
6 mesiacov až 8 rokov. Vzhľadom na uvedenú modifikáciu súd už trestnú sadzbu z dôvodu prevahy

priťažujúcich okolností neupravoval.

Vzhľadom na všetky okolnosti prípadu a osobu páchateľa (i s poukazom na jeho trestnú minulosť)
považoval súd za primeraný a spravodlivý s ohľadom na naplnenie individuálnej a generálnej prevencie
trest odňatia slobody vo výmere šesť rokov. Súd nepovažoval za vhodné a ani účelné uložiť

obžalovanému trest odňatia slobody na samotnej spodnej hranici zvýšenej trestnej sadzby, a to s
poukazom na jeho trestnú minulosť. V prípade obžalovaného nešlo o ojedinelý útok na záujem chránený
Trestným zákonom, ktorý by bol len výnimočným vybočením z medzí inak jeho riadne vedeného života
(tzv. excesom). Práve naopak, u obžalovaný napriek relatívne mladému veku badať výrazné sklony k
páchaniu protispoločenskej činnosti najmä majetkového charakteru, súdiac podľa množstva odsúdení

a priestupkových postihov. Z uvedeného vo svojom súhrne vyplýva, že doterajší výkon podmienečných
i nepodmienečného trestu odňatia slobody nemali na obžalovaného dostatočne odstrašujúci a ani
prevýchovný vplyv a práve s poukazom na uvedené bolo potrebné uložiť obžalovanému trest vyšší, ako
bola samotná modifikovaná spodná hranica trestnej sadzby. Nebolo možné opomenúť ani skutočnosť,
že obžalovaný sa trestného činu dopustil v rámci plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia

v inej trestnej veci.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery je v rámci zásad ukladania trestov podľa § 34 Trestného
zákona dôležité najmä zistiť a vyhodnotiť možnosti nápravy páchateľa trestného činu. V prejednávanej
trestnej veci je pritom jednoznačne preukázané, že tieto možnosti nápravy sú u obžalovaného podstatne

sťažené. Vyplýva to z doterajšej trestnej histórie obžalovaného, z ktorej je ako už bolo uvedené
zrejmé, že obžalovaný v danom prípade v podstate úplne „odignoroval“ zmysel podmienečného ako
aj nepodmienečného trestu, keď v prejednávanej trestnej veci sa opätovne dopustil tentokrát násilnej
trestnej činnosti z čoho vyplýva, že predchádzajúce uložené tresty nemali na neho žiaden resocializačný
účinok.

Trest je prostriedkom na dosiahnutie účelu Trestného zákona, má pôsobiť výchovne na páchateľa
s cieľom individuálnej prevencie a zároveň má vysielať signál voči ďalším členom spoločnosti -
potencionálnym páchateľom, na ostatných členov spoločnosti, v čom sa prejavuje prvok generálnej
prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa takto

uskutočňuje prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne
v každom treste, pričom pri ukladaní trestu je potrebné mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru
medzi trestnou represiou a prevenciou, v treste má byť obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne
ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne, ako aj etické.

Pri ukladaní trestu je potrebné osobu páchateľa hodnotiť vo všetkých súvislostiach, pričom v rámci
hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť ani možnosť jeho nápravy. Trest musí byť úmerný k
spáchanému trestnému činu, pričom jeho úmernosť okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a
možnosť jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na
základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu a pri náležitom zhodnotení osoby

páchateľa.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, z hľadiska potrieb prevýchovy obžalovaného, ale tiež ochrany
spoločnosti jedine uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody vo vyššej výmere, ako je spodnáhranicamodifikovanejtrestnejsadzby,zabezpečívdostatočnejmieredosiahnutieúčelutrestu,azároveň
obsahujevprimeranomrozsahuprvkyrepresie,akoajprvkyindividuálnejagenerálnejprevencie,pričom
takýto trest zodpovedá všetkým požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona

a súčasne i z ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov.

Obžalovanýbysimaluvedomiť,žepretrestjecharakteristické,žejesnímspojenénegatívnehodnotenie
činu a osoby páchateľa a že sa ukladá nielen v závislosti od samotnej závažnosti činu, ale i osobných
pomerov obžalovanej osoby, ktoré sú rovnocennými právnymi skutočnosťami a tiež rozhodujúcimi

kritériami pre stanovenie druhu trestu a jeho výmery. K naplneniu účelu trestu prispieva tiež aj jeho
preventívne pôsobenie,, keď hrozba trestu formulovaného v trestnom kódexe odrádza verejnosť od
páchania trestnej činnosti, pričom intenzita tejto prevencie rastie so zvyšovaním vedomia verejnosti
o neodvratnosti a spravodlivosti trestov, ktoré i reálne postihne osobu páchajúci takýto druh trestnej
činnosti.

Rešpektujúc všetky tieto hľadiská považuje súd trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov, ukladaný
obžalovanému po zvýšení spodnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby podľa § 38 ods. 5
Trestného zákona, za zákonný, spravodlivý a primeraný tak závažnosti spáchanej trestnej činnosti,
ako aj k osobnostným charakteristikám obžalovaného, možnostiam jeho nápravy a prevýchovy. Takto
uložený trest teda zodpovedá požiadavke nielen individuálnej, ale i generálnej prevencie.

Obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody súd zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu síce bol vo
výkonetrestuodňatiaslobody,ktorýmuboluloženýzaúmyselnýtrestnýčin.,avšaksavtomtoprípadena
obžalovaného hľadí, akoby odsúdený nebol, kedy sa na predchádzajúce odsúdenie pre účely vonkajšej

diferenciácie výkonu trestu odňatia slobody neprihliadne.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Galanta), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v
Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré

rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie
možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne
vzdal.