Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 20, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/128/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4323011082
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kišacová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4323011082.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD. a členov
senátu JUDr. Stanislava Libanta a JUDr. Štefana Hrvolu, v trestnej veci obžalovaného A. B. pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Levice zo dňa 13.11.2023 sp. zn. 2T/107/2023, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 20.02.2024
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného A. B., narodeného XX.XX.XXXX v Leviciach,
z a m i e t a,

pretože zistil, že nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Horeuvedeným rozsudkom súd I. stupňa uznal obžalovaného A. B. (ďalej len obžalovaný) vinným z

prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že:
dňa XX.XX.XXXX v čase okolo 23.00 h. v obci C. v priestoroch rodinného domu súp. č.
XXX bezdôvodne fyzicky napadol B. D. takým spôsobom, že ho udrel zovretou päsťou do oblasti hlavy
– ľavého ucha, v dôsledku čoho poškodený B. D. spadol na zem, kde ho opakoval kopal do celého
tela a pritom mu vulgárne nadával, čím svojím konaním poškodenému B. D. spôsobil zlomeninu IX.-XII
rebravpravospoúrazovýmkrvácanímdohrudníka,pomliaždenieľavejčelovotemennospánkovejoblasti

hlavy, pomliaždenie ľavej čelovej oblasti tváre, pomliaždenie pravej ušnice, ktoré zranenia si vyžiadali
lekárske ošetrenie s primeranou dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní do 6 týždňov, počas ktorej
bol obmedzený na bežnom spôsobe života v trvaní do 6 týždňov.

Za to mu súd I. stupňa uložil podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 36 písm. l) Tr. zák., § 37
písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 43 Tr. zák. ďalší trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti E. F. G., H.,
I. XX, XXX XX D., J.: XX XXX XXX spôsobenú škodu vo výške 153,07 eur.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom určenej lehote, podal odvolanie obžalovaný, prostredníctvom
obhajkyne, proti výroku o uloženom treste. Uviedol, že napadnutý výrok považuje za neprimeraný
a nezákonný. Poukázal na jeho vyhlásenie, že je vinný. Vytýkal súdu I. stupňa, že sa dôsledne
neriadil ustanovením § 43 Tr. zák., keďže bol rozsudkom Okresného súdu Levice sp. zn. 2T/61/2022
zo dňa 02.11.2022 odsúdený za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.

a iné a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov. Z tohto trestu vykonal ku
dňu vydania napadnutého rozsudku dňa 13.11.2023 celkom 11 mesiacov, čiže zostávalo mu vykonaťz predchádzajúceho uloženého trestu 13 mesiacov. Trestná sadzba pri trestnom čine ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. je od 6 mesiacov do 24 mesiacov. Súd I. stupňa mu mal preto uložiť trest
maximálne vo výške 7 mesiacov. Trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov je preto nezákonný

a neprimeraný. Dôvodil i tým, že nemohol podať odvolanie proti výroku o vine, avšak súd I. stupňa sa
nezaoberal niektorými skutkovými okolnosťami, ktoré mal zohľadniť pri ukladaní trestu. Nezakladá sa
na pravde, že napadol poškodeného bezdôvodne, pretože konal v domnení, že poškodený obťažoval
maloletú K. L., ktorá má jeho ako brata a poškodený túto v minulosti už obťažoval. Poškodený počas
práceneschopnosti chodil do práce. Navrhol, aby odvolací súd podľa § 317 ods. 2 Tr. por. preskúmal

v celom rozsahu zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste, podľa § 321 ods. 1 písm. d). písm. e) Tr. por.
zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol sám, podľa § 44 Tr.
zák. upustil od uloženia ďalšieho trestu, prípadne mu uložil primeraný a zákonný trest odňatia slobody.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu trval na podanom odvolaní i jeho dôvodoch.
Navrhol, aby mu odvolací súd uložil trest na spodnej hranici.

Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu trvala na
písomných dôvodoch odvolania, ktoré nepovažovala za potrebné doplniť. Navrhla, aby odvolací súd
uložil obžalovanému primeraný spoločný trest odňatia slobody.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že
trest uložený obžalovanému súdom I. stupňa v žiadnom prípade nie je možné považovať za
neprimeraný, predovšetkým vzhľadom na predchádzajúcu trestnú minulosť obžalovaného, ktorý má
doposiaľ v odpise v registri trestov 20 záznamov, opakovane dopúšťa násilnej trestnej činnosti a preto
ho je možné označiť v tomto smere za špeciálneho recidivistu. Mal za to, že uložený ďalší trest

odňatia slobody je v súlade so zákonom a plne rešpektuje ustanovenia § 43 veta druhá Trestného
zákona. Čo sa týka skutkových námietok obžalovaného v jeho konaní, ku týmto sa nevyjadril, nakoľko
obžalovaný urobil vyhlásenie o tom, že nepopiera spáchanie skutku, ktoré súd prijal. Na základe
všetkých týchto skutočností považoval odvolanie obžalovaného za nedôvodné a navrhol ho podľa § 319
Tr. por. zamietnuť.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou
osobou - obžalovaným, nezistiac dôvody na postup vyplývajúci z § 316 Tr. por., preskúmal podľa §
317 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste napadnutého rozsudku, proti ktorému odvolateľ
podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Prihliadal i na chyby, ktoré

odvolaním neboli vytýkané za stavu, keď bol limitovaný zásadou reformatio in peius z dôvodu absencie
odvolaniaprokurátoravneprospech.Danýmpostupomzistil,žeodvolanieobžalovanéhoniejedôvodné.

Odvolacísúdpostupompodľacitovanéhoustanoveniazistil,ževkonanípredchádzajúcomnapadnutého
rozsudku

- nedošlo k takým podstatným procesným chybám, ktoré by mali charakter porušenia zákona v zmysle
§ 321 ods. 1 písm. a) Tr. por., ani k chybám, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania v zmysle § 371
Tr. por.,
- bolo vykonané dokazovanie za rešpektovania všetkých procesných práv obžalovaného a v súlade so
zásadami kontradiktórneho procesu upravenými Trestným poriadkom,

- v odôvodnení napadnutého rozsudku súd I. stupňa uviedol právne úvahy, akými sa riadil pri hodnotení
dôkazov, zistení a ustálení skutkového stavu, právnej kvalifikácie žalovaného skutku, pri rozhodovaní
o druhu a výmere trestu, zistených poľahčujúcich a priťažujúcich okolností i zásad ukladania ďalšieho
trestu podľa § 43 Tr. zák.

Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom na
súde I. stupňa po prednesení obžaloby urobil vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného
v obžalobe, ktoré súd I. stupňa prijal a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu priznania spáchania skutku na
hlavnom pojednávaní sa nevykoná. Súd I. stupňa vykonal dokazovanie len vo vzťahu k výroku o treste
a náhrade škody.

I keď výrok o vine nadobudol právoplatnosť prijatím vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm.
c) Tr. por., podľa názoru odvolacieho súdu skutok opísaný vo výroku o vine napadnutého rozsudku
vzhľadom na spôsob útoku obžalovaného päsťou, opakovanými kopmi, jeho intenzitu, smer útoku do
oblasti hlavy, charakter zranení poškodeného, dobu liečenia i obmedzenia v bežnom spôsobe životapoškodeného, mal byť správne právne kvalifikovaný už v obžalobe ako zločin ublíženia na zdraví podľa
§ 155 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. Uvedené nebolo možné odvolacím
súdom napraviť, keďže výrok o vine prijatím vyhlásenia o vine obžalovaného nadobudol právoplatnosť.

Podľa § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ
trestného činu získal trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné
pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto
majetkového prospechu popri inom treste aj niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, pokiaľ mu

takýto trest za splnenia podmienok podľa odseku 6 neuloží ako samostatný.

Súd I. stupňa pri úvahách o druhu a výmere trestu správne zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písm. l) Tr. zák., že sa priznal k trestnému činu a trestný čin úprimne oľutoval, s poukazom
na jeho výpoveď z prípravného konania zo dňa 28.06.2023. Správne bola súdom I. stupňa zistená

i priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., teda že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený,
kde poukázal na jeho predchádzajúce odsúdenia (strana 3 napadnutého rozsudku), pričom v ôsmych
prípadoch bol odsúdený za násilnú trestnú činnosť rovnakej povahy, ako v prejednávanom prípade.
Súčasne odvolací súd poukazuje na právne úvahy a závery súdu I. stupňa, ktorými dôvodil tým, že
obžalovaný sa opakovane dopúšťa násilnej trestnej činnosti bezprostredne po prepustení z výkonu

väzby ako aj v krátkej dobe po vykonaní nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností bol správne zistený 1:1, preto trest odňatia slobody bol
správne ukladaný postupom podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. v rámci základnej trestnej sadzby 6 mesiacov až
2 roky. S poukazom na osobu obžalovaného, doposiaľ už 20-krát odsúdeného na rôznorodú úmyselnú

trestnú činnosť, opakovane vykonané nepodmienečné tresty odňatia slobody, spôsob spáchania činu,
jeho následok v zmysle spôsobených zranení, úmyselné zavinenie, jednu priťažujúcu okolnosť, jednu
poľahčujúcu okolnosť, možnosť nápravy obžalovaného, bolo dôvodné ukladanie trestu odňatia slobody
inasamejhornejhranicitrestnejsadzby,čoje24mesiacov.Ztohtodôvodutrestodňatiaslobodyuložený
obžalovanému pri hornej hranici, teda 20 mesiacov, nemožno považovať za neprimerane prísny.

Keďže obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním predmetného trestného činu
vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, súd I. stupňa tohto správne, v súlade
s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. na výkon trestu zaradil do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa názoru odvolacieho súdu však boli v danom prípade splnené všetky zákonné podmienky pre
uloženie ochranného dohľadu obžalovanému podľa § 76 ods. 2 Tr. zák., pretože bol už najmenej dvakrát
(reálne už 12-krát) vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin a vzhľadom na jeho osobu,
so sklonom páchať násilnú trestnú činnosť, s prihliadnutím na jeho doterajší kriminálny spôsob života,

opakované výkony trestov odňatia slobody, na prostredie v ktorom žije a na násilnú povahu spáchanej
trestnej činnosti, ako je už vyššie uvedené, sa nedá očakávať, že po výkone trestu odňatia slobody
povedie riadny život. Odvolací súd však nemal zákonnú možnosť obžalovanému sám uložiť ochranný
dohľad, vzhľadom na absenciu odvolania prokurátora v neprospech obžalovaného.

Odvolacie námietky obžalovaného neboli dôvodné. Pokiaľ ide o ukladanie ďalšieho trestu podľa § 43 Tr.
zák., v danom prípade išlo o situáciu, kedy bol obžalovanému ukladaný trest odňatia slobody, pričom
rovnaký druh trestu nebol v celosti ním ešte vykonaný. Nesprávne však boli odvolacie argumenty, keďže
z ustanovenia § 43 Tr. zák. vyplýva, že ukladaný trest nesmie spolu s doteraz nevykonanou časťou trestu
uloženéhoskoršímrozsudkomprevyšovaťnajvyššiuvýmerudovolenúTrestnýmzákonompretentodruh

trestu. Pri treste odňatia slobody sa rozumie takou najvyššou výmerou doba dvadsiatich piatich rokov
alebo trest odňatia slobody na doživotie. Z uvedeného vyplýva, že pri uložení trestu odňatia slobody
vo výmere 20 mesiacov a nevykonanou časťou trestu odňatia slobody v čase vyhlásenia napadnutého
rozsudku cca 2 mesiace, nedošlo k uloženiu ďalšieho trestu v rozpore s ustanovením § 43 Tr. zák.Rovnakonebolisplnenézákonnépodmienkypreukladaniespoločnéhotrestupodľa §41ods.3
Tr. zák., pretože obžalovaný bol uznaný vinným za jeden skutok, ktorým naplnil zákonné znaky jedného
trestného činu, nejednalo sa však o čiastkový útok, ktorý by tvoril súčasť pokračovacieho trestného činu,

za ktorého iný čiastkový útok by bol vyhlásený odsudzujúci právoplatný rozsudok, ako to predpokladá
ustanovenie § 41 ods. 3 Tr. zák.

Odvolací súd nemohol akceptovať ani ďalšie námietky obžalovaného, pretože okrem jeho vyjadrenia
zo žiadneho vykonaného dôkazu nevyplýva, že by mal poškodený obťažovať poškodenú a obžalovaný

mal túto pred ním chrániť. Z vykonaných dôkazov a tiež výpovede obžalovaného zo štádia prípravného
konania vyplýva, že príčinou spáchania skutku bol ním požitý alkohol v takej miere, ktorá odbrzdila
u neho agresivitu tak, že bezdôvodne fyzicky zaútočil na poškodeného spôsobom uvedeným vo výroku
o vine napadnutého rozsudku.
Navýškuuloženéhotrestutiežnemávplyv,žepoškodenýmalchodiťpočaspráceneschopnostidopráce,
čo však odvolací súd nepovažuje za preukázané, keďže uvedené je len ničím nepodloženým tvrdením

obžalovaného.

Záverom odvolací súd uvádza, že postup podľa § 44 Tr. zák. navrhovaný obžalovaným, teda upustenie
oduloženiaďalšiehotrestuvdanomprípadeneprichádzalo doúvahy,pretožespoukazomnaochranu
spoločnosti a nápravu obžalovaného, ako už bolo vyššie uvádzané, trest uložený skorším rozsudkom

(Okresného súdu Levice z 02.11.2022, sp. zn. 2T/61/2022, v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre
z 26.01.2023, sp. zn. 4To/80/2022) nemožno pokladať za dostatočný.

Keďže odvolací súd nezistil žiadne dôvody na zmenu napadnutého rozsudku, ktoré by boli v prospech
obžalovaného, jeho odvolanie zamietol ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por.

Výrok tohto uznesenia bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný
riadny opravný prostriedok.
( § 185 ods. 2 Tr. por.)