Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/83/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119206669
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5119206669.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej
(sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej
veci žalobcu: J. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. - L. č. XXX, štátny občan SR, zastúpeného
splnomocneným zástupcom: JUDr. Michalom Kováčom, advokátom so sídlom N. X., V., proti žalovanej:
O. H., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. - L. č. XXX, štátna občianka SR, o zrušenie a

vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na základe odvolania žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Žilina č.k. 46C/45/2019-514 zo dňa 27.03.2023, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k

nehnuteľnostiam - pozemkom parcela registra: C-KN parc.č. 1017/25 - lesný pozemok o výmere 1 570
m2, E-KN parc.č. 1012 - orná pôda o výmere 1 114 m2, E-KN parc.č. 1016/1 - orná pôda o výmere 7
439 m2, E-KN parc.č. 1016/2 - orná pôda o výmere o výmere 1 763 m2, E-KN parc.č. 1016/3 - trvalý
trávny porast o výmere 1 592 m2, E-KN parc.č. 1018/1 - trvalý trávny porast o výmere 5 112 m2, E-
KN parc.č. 1018/2 - trvalý trávny porast o výmere 534 m2, E-KN parc.č. 1044/1 - trvalý trávny porast o
výmere 75 m2, E-KN parc.č. 1044/2 - trvalý trávny porast o výmere 7 419 m2, E-KN parc.č. 1056/20 -

lesný pozemok o výmere 3 148 m2, E-KN parc.č. 1057/27 - orná pôda o výmere 1 775 m2, E-KN parc.č.
1057/28 - orná pôda o výmere 7 451 m2, nachádzajúcich sa v okrese Y., obci H. - L., kat. území H. - L.,
zapísaným na LV č. XXX a zároveň k nehnuteľnosti - pozemku registra E-KN parc. č.816/29 - záhrada
o výmere 3 360 m2, nachádzajúcemu sa v okrese Y., obci H. - L., kat. území H. - L., zapísanému na
LV č. XXXX a toto vyporiadal nasledovne:
ad a) do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal nehnuteľnosti - pozemky registra: E-KN parc.č. 1016/2

- orná pôda o výmere 1 763 m2, E-KN parc. č. 1016/3 - trvalý trávny porast o výmere 1 592 m2, E-KN
parc.č. 1018/1 - trvalý trávny porast o výmere 5 112 m2, E-KN parc.č. 1018/2 - trvalý trávny porast o
výmere 534 m2, E-KN parc.č. 1044/1 - trvalý trávny porast o výmere 75 m2, E-KN parc.č. 1044/2 - trvalý
trávny porast o výmere 7 419 m2, E-KN parc.č. 1056/20 - lesný pozemok o výmere 3 148 m2, C-KN
parc.č. 1017/25 - lesný pozemok o výmere 1 570 m2, pozemky zapísané na LV č. XXX pre kat. územie
H. - L., obec H. - L., okres Y., evidované Okresným úradom Bytča, katastrálnym odborom, a pozemok

parcela registra E-KN parc.č. 816/29 - záhrada o výmere 3 360 m2, zapísaný na LV č. XXXX pre kat.
územie H. - L., obec H. - L., okres Y., evidované Okresným úradom Bytča, katastrálnym odborom.
ad b) do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal nehnuteľnosti - pozemky registra: E-KN parc.č. 1012 -
ornápôdaovýmere1114m2,E-KNparc.č.1016/1-ornápôdaovýmere7439m2,E-KNparc.č.1057/27
- orná pôda o výmere 1 775 m2, E-KN parc.č. 1057/28 - orná pôda o výmere 7 451 m2, zapísané na LV
č. XXX pre kat. územie H. - L., obec H. - L., okres Y., evidované Okresným úradom Bytča, katastrálnym

odborom.Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom úplného vyporiadania podielového spoluvlastníctva
primeranú náhradu vo výške 848,34 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadnej zo strán
sporu nepriznal právo na náhradu trov konania. Slovenskej republike priznal proti žalobcovi nárok na

náhradu trov znaleckého dokazovania vo rozsahu 100%.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku po citácii ust. § 136 ods. 1, 2, § 141 ods. 1, § 142 ods. 1, 2,
3 Občianskeho zákonníka, § 21 ods. 1, 2, § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach
na usporiadania vlastníctva k pozemkom v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len zákon č.
182/1995 Z.z.) konštatoval, že medzi stranami sporu nedošlo k zrušeniu podielového spoluvlastníctva

(ktorého predmet tvorili nehnuteľnosti špecifikované v bode 1. tohto rozsudku) dohodou. Súd prvej
inštancie konštatoval, že z vykonaného dokazovania vyplynulo a medzi stranami bolo nesporné, že
nehnuteľnosti tvoriace predmet vyporiadania sú reálne deliteľné, a to či už z hľadiska deľby podľa parciel,
ako aj pre prípad reálnej deľby vytvorením nových parciel u tých, ktoré nepodliehajú, resp. zodpovedajú
zákazu drobenia pozemkov (posledná veta bodu 30. rozsudku súdu prvej inštancie). Súd prvej inštancie
mal za nesporné, že žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností evidovaných na

LV č. XXX a XXXX v k.ú. H. - L., a to každý v 1-ici. Z listu vlastníctva č. XXX (aktuálny výpis na č.l. XXX)
zistil, že predmetom spoluvlastníctva sú pozemky: C-KN parc.č. 1017/25 - lesný pozemok o výmere 1
570 m2, E-KN parc.č. 1012 - orná pôda o výmere 1 114 m2, E-KN parc.č. 1016/1 - orná pôda o výmere
7 439 m2, E-KN parc.č. 1016/2 - orná pôda o výmere o výmere 1 763 m2, E-KN parc.č. 1016/3 - trvalý
trávny porast o výmere 1 592 m2, E-KN parc.č. 1018/1 - trvalý trávny porast o výmere 5 112 m2, E-

KN parc.č. 1018/2 - trvalý trávny porast o výmere 534 m2, E-KN parc.č. 1044/1 - trvalý trávny porast o
výmere 75 m2, E-KN parc.č. 1044/2 - trvalý trávny porast o výmere 7 419 m2, E-KN parc.č. 1056/20 -
lesný pozemok o výmere 3 148 m2, E-KN parc.č. 1057/27 - orná pôda o výmere 1 775 m2, E-KN parc.č.
1057/28 - orná pôda o výmere 7 451 m2. Z výpisu z listu vlastníctva vyplýva, že ide o pozemky mimo
zastavaného územia obce, ktoré nie sú spoločnou nehnuteľnosťou. Žalobca svoj spoluvlastnícky podiel

1-ica nadobudol kúpnou zmluvou v roku 2000, žalovaná kúpnou zmluvou v roku 2019. Z listu vlastníctva
č. XXXX (aktuálny výpis na č.l. XXX) je zrejmé, že predmetom spoluvlastníctva je tiež pozemok EKN
parc.č. 816/29 - záhrada o výmere 3 360 m2. Z výpisu z listu vlastníctva vyplýva, že ide o pozemok mimo
zastavaného územia obce, ktorý nie je spoločnou nehnuteľnosťou. Žalobca svoj spoluvlastnícky podiel
1-ica nadobudol vkladom vlastníckeho práva v roku 2000 - notárskou zápisnicou, žalovaná kúpnou

zmluvou v roku 2018.
3. Medzi stranami bola sporná hodnota predmetných nehnuteľností, ako aj spôsob vyporiadania
podielového spoluvlastníctva. Žalobca navrhol vyporiadanie podielového spoluvlastníctva reálnou
deľbou tak, že dôjde k rozdeleniu parciel medzi stranami sporu s tým, že súčet výmer jednotlivých
parciel bude prakticky rovnaký. Žalovaná namietala, že žalobca navrhuje do jeho výlučného vlastníctva

prikázať bonitnejšie pozemky. Za týmto účelom predložila znalecký posudok č. 307/2019 (č.l. 254),
vypracovaný Ing. Vladislavom Pražmom, znalcom z odboru Pozemné stavby, odvetvie: Odhad hodnoty
nehnuteľnosti. Z obsahu znaleckého posudku vyplýva, že znalec ocenil pozemky evidované na LV č.
XXX v celkovej všeobecnej hodnote 86 200,- eur. Následne žalovaná dodatočne predložila znalecký
posudok č. 5/2020 (č.l. 232) vypracovaný rovnako Ing. Vladislavom Pražmom, ktorého predmetom bolo

ohodnotenie pozemku evidovaných na LV č. XXXX - EKN parc.č. 816/29 - záhrada o výmere 3 360 m2.
Všeobecnú hodnotu uvedeného pozemku znalec vyčíslil na sumu 2 890,- eur, a to za výmeru 1 680 m2,
t.j. de facto za 1-icu pozemku. Oba znalecké posudky boli v konaní spochybnené žalobcom, ktorý mal za
to, že ho vypracoval znalec v rozpore so zákonom o znalcoch a vyhláškou, nakoľko nemal kompetenciu v
zmysle zápisu v zozname znalcov vedeným MS SR ohodnotiť sporné nehnuteľnosti - poľnohospodársku

pôdu a lesné pozemky. Mal za to, že uvedené posudky nemožno použiť ako dôkaz, t.j. podklad pre
zákonné rozhodnutie súdu. Súd prvej inštancie sa v plnom rozsahu s uvedenou námietkou stotožnil s
tým, že Ing. Pražma nie je zapísaný v zozname znalcov v odbore a odvetví potrebnom na vypracovanie
požadovaného znaleckého úkonu.
4. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že žalobca po predložení posudkov žalovanou, ktoré vyhodnotil

žalobca a zhodne aj súd, ako nespôsobilé na účely dokazovania, predložil súkromné znalecké
posudky: Zo znaleckého posudku č. 3/2020 vypracovaného Ing. Jurajom Blaškom, znalcom z odboru
Lesníctvo, odhad hodnoty lesov, zistil, že všeobecná hodnota lesného pozemku parcela EKN č. 1056/20
zapísaného na LV č. XXX je 951,85 eur, hodnota nehnuteľnosti - lesného porastu C KN č. 1017/25
evidovanéhonaLVč.XXXje1803,81eur.Zoznaleckéhoposudkuč.54/2020vypracovanéhoIng.Ivetou

Pohančeníkovou, znalkyňou z odboru Poľnohospodárstvo, odvetvie odhad hodnoty poľnohospodárskej
pôdy, zistil, že predmetom ocenenia bola parcela EKN č. 816/29 evidovanej na LV č. XXXX a parcely
evidované na LV č. XXX, a to 1012, 1016/1, 1016/2, 1016/3, 1044/1, 1044/2, 1056/20, a to v celkovej
sume 2 778,- eur. Zo znaleckého posudku č. 55/2020 vypracovaného Ing. Ivetou Pohančeníkovou,znalkyňou z odboru Poľnohospodárstvo, odvetvie odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy, vyplýva, že
predmetom ocenenia bola parcela EKN č. 1057/28, a to vo výške 0,2367 eur za 1 m2, celkovej sume
1 763,65 eur. Zo znaleckého posudku č. 70/2020 vypracovaného Ing. Jurajom Veselkom, znalcom z

odboru Stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľnosti, vyplýva, že predmetom ocenenia bola
parcela EKN č. 1018/1, 1018/2, 1057/27 a 1057/28, evidované na LV č. XXX. Znalec určil osobitne
hodnotu pozemku E KN č. 1018/1 a parcely E KN č. 1018/2 v hodnote 5,90 eura za 1 m2, za pozemok
EKN č. 1057/28 vo sume 11,75 eur za 1 m2. Súd prvej inštancie konštatoval, že s ohľadom na
spochybnenie súkromných znaleckých posudkov, ich relevancie aj výrazných rozporov navrhla žalovaná

súdu nariadiť znalecké dokazovanie, čo súd s ohľadom na výrazné rozdiely v predložených znaleckých
posudkoch vyhodnotil ako dôvodné, a preto znalecké dokazovanie nariadil.
5. Zo znaleckého posudku č. 1/2021 (č.l. 308) vypracovaného Ing. Ľubošom Gregušom, znalcom z
odboru Lesníctvo, odvetvie: odhad hodnoty lesov súd prvej inštancie zistil, že predmetom ocenenia boli
parcela KN C č. 1017/25 a EKN č. 1056/20, ktorých všeobecnú hodnotu znalec určil vo výške 2 043,45
eur za parcelu C KN č. 1017/25 a za časť parcely EKN č. 1056/20 o výmere 1 222 m2, ktorá predstavuje

lesný porast v stave identickom sumu 900,54 eur, t.j. spolu 2 943,99 eur.
6. Zo znaleckého posudku č. 8/2021 (č.l. 337) vypracovaného Ing. Tobiášom Palutkom, znalcom z
odboru Poľnohospodárstvo, odvetvie: odhad hodnoty poľnohospodárstvo, súd prvej inštancie zistil, že
predmetom ocenenia boli parcely evidované na LV č. XXX, a to EKN 1012, 1016/1, 1016/2, 1016/3,
1018/1, 11018/2, 1044/1, 1044/2, 1057/27, 1057/28, a parcela EKN č. 816/29 evidovaná na LV č. XXXX.

Celková hodnota týchto parciel bola stanovená vo výške 25 400,- eur.
7. Predmetom ocenenia súdom nebola časť parcely EKN č. 1056/20 evidovaná na LV č. XXX, ktorej
hodnota je podľa posudku 54/2020 je 63,- eur. Súd má za to, že uvedená parcela EKN č. 1056/20 -
lesný pozemok podľa údajov na LV o výmere 3 148 m2 bola ohodnotená Ing. Gregušom v znaleckom
posudku č. 1/2021 iba v časti 1 222 m, ktorá predstavuje lesný pozemok, ktorú znalec ohodnotil vo výške

900,54 eur. Zostávajúca časť bola identifikovaná ako trvalý trávny porast a znalec Ing. Greguš nemohol
vykonať ich ocenenie. Rovnako ocenenie nerealizoval ani znalec Ing. Palutka, ktorému nebola uložená
úloha túto parcelu oceniť. Súd prvej inštancie preto vo vzťahu k tejto parcele vychádzal zo znaleckého
posudku č. 54/2020, v ktorom bola ohodnotená v sume 0,0329 eur za 1 m2, čo pri výmere zostávajúcej
časti 1 926 m2 predstavuje sumu 63,37 eur. Nakoľko ide o parcelu v stave neidentickom, výmera v

stave identickom bola zhodne znalcom vymedzená v teréne. Súd prvej inštancie mal za to, že iniciovanie
ďalšieho dokazovania by bolo s ohľadom na nízku hodnotu tejto zostávajúcej časti parcely v konaní
nehospodárne. Trovy dokazovania vo vzťahu k tejto časti by presiahli hodnotu tejto časti nehnuteľnosti, a
tak vychádzal z jej hodnoty určenej v súkromnom znaleckom posudku č. 54/2020, čo strany nenamietali.
Celková hodnota parcely EKN č. 1056/20 je tak 963,91 eur. (900,54 + 63,37).

8. Po zistení hodnoty nehnuteľností súd prvej inštancie vo veci nariadil znalecké dokazovanie za účelom
posúdenia reálnej deľby nehnuteľnosti s ohľadom na početnosť pozemkov, ich odlišnú bonitu a polohové
umiestnenie a znaleckom úlohou poveril Ing. Mateja Sýkoru, znalca z odboru. geodézia, odvetvie
Kataster nehnuteľností. Dňa 04.10.2022 doručil znalec znalecký posudok č. 19/2022 (č.l. 429), v ktorom
rozobral problematiku reálnej deľby sporných nehnuteľností s tým, že navrhol dva varianty deľby, v rámci

ktorých zohľadnil umiestnenie aj bonitu pozemku, rovnako zohľadnil aj prístup na jednotlivé pozemky.
Zohľadnil tiež legislatívnu zmenu týkajúcu sa drobenia pozemkov, kde u poľnohospodárskej pôdy došlo
k právnej úprave zákazu drobenia pôdy pod výmeru 3 000 m2 (do 31.08.2022 to bolo 2 000 m2). Pri
oboch variantoch boli zapracované podmienky ohľadom dodržania zákonnej úpravy týkajúcej sa zákazu
drobenia lesnej a poľnohospodárskej pôdy, vlastníctvo strán sporu k pozemkom a stavbám susediacim k

prejednávaným nehnuteľnostiam, prístup k jednotlivým pozemkom z verejných komunikácii či vlastných
nehnuteľností.
9. Súd prvej inštancie konštatoval, že pre posúdenie voľby spôsobu reálnej deľby, t.j. vhodnosti Variantu
č. 1 alebo Variantu č. 2 vyhodnocoval viaceré skutočnosti: Pri Variante č. 1 znalec konštatoval, že nie
je potrebné vyhotovenie geometrického plánu, nakoľko by došlo k deľbe existujúcich parciel v celku.

Pre Variant č. 2 bolo potrebné vyhotovenie geometrického plánu, t.j. vznik ďalších trov v konaní. Súd
prvej inštancie sa prvotne zaoberal pri posudzovaní vhodnosti variantov tým, či sú rovnocenné a sú
splnené zákonné, t.j. právne podmienky. Rovnako súd prvej inštancie zohľadnil zásadu hospodárnosti
konania a vyhodnocoval aj to, že vypracovanie geometrického plánu bude mať za následok vznik
ďalších trov v konaní a tiež predĺženie samotného konania. Za zásadnú podmienku pre voľbu spôsobu

reálnej deľby však súd prvej inštancie považuje vyhodnotenie znalca, ktorý reagoval na námietky
predovšetkým zo strany žalovanej. Znalec v rámci výsluchu jednoznačne konštatoval, že pri oboch
variantoch deľby nehnuteľnosti zohľadnil rovnako okolností, t.j. zákaz drobenia pozemkov, prípadne
vlastníctvo susedných pozemkov alebo stavieb, ako aj prístup k nehnuteľnostiam. Súd prvej inštanciesa preto pri vyhodnotení spôsobu reálnej deľby rozhodnutím súdu priklonil k Variantu č. 1. Uvedené
súd prvej inštancie odôvodňuje napokon aj tým, že samotná žalovaná mohla spoločne so žalobcom
v rámci mimosúdnych konaní dospieť k želanej forme deľby nehnuteľnosti. Požiadavka žalovanej o

prikázanie pozemkov tak, aby mala zabezpečený prístup po asfaltovej komunikácii či blízkosť sieti -
elektrina, je podľa názoru súdu prvej inštancie v tomto konaní irelevantná a nadštandardná. Je totiž
nesporné, že ide o pozemky mimo zastavaného územia obce, užívané ako poľnohospodárska pôda či
lesné pozemky, a preto neexistuje dôvodná potreba zabezpečenia prístupu po asfaltovej komunikácii či
blízkosť akýchkoľvek siete. Súd prvej inštancie na druhej strane zdôrazňuje, že tieto kritéria (blízkosť

sietí - el. prípojky či asfaltovej komunikácie) boli zohľadnené práve pri určení hodnoty tej-ktorej parcely,
a boli zapracované v znaleckých posudkoch pri vyčíslení hodnoty nehnuteľností. De facto tak súd
prvej inštancie zohľadnil hodnoty tej-ktorej parcely pre potreby výpočtu primeranej náhrady tak, aby
došlo k vyrovnaniu hodnoty pozemkov, resp. ich finančného dorovnania, t.j. kompenzácie pre stranu,
ktorá nadobudla prípadne o niečo menej hodnotné pozemky. Súd prvej inštancie má za to, že ak
by nariadil znalecké dokazovanie na vypracovanie geometrického plánu (teda reálnu deľbu podľa

Variantu č. 2), bolo by nehospodárne a nedôvodné, nakoľko to by iba zohľadňovalo záujmy žalovanej
o zabezpečenie prístupu k pozemku podľa jej subjektívnych predstáv a kritérií. Napokon, práve znalec
výslovne uviedol, že z právneho hľadiska sú oba varianty rovnocenné a zohľadňujú rovnaké kritériá.
K námietkam žalovanej, že Variant č. 1 má zabezpečený prístup k nehnuteľnostiam iba cez verejnú
komunikáciu - parc.č. 1019, ktorá reálne neexistuje, a preto je vhodnejším variantom deľby Variant

č. 2, súd prvej inštancie poukazuje na dve základné skutočnosti: V prvom rade samotný znalec na
pojednávaní dňa 13.02.2023 uviedol, že oba varianty majú zachovaný rovnocenný prístup. Žalovaná
tvrdila, že „na rozdiel od Varianty č. 1, pri Variante č. 2 sa dostane na vlastné parcely, výlučne cez svoje,
resp. cez svoje pozemky, prikázané do jej výlučného čo súvlastníctva a po časti komunikácie 1019.
Pričom oproti Variantu č. 1, rozdiel spočíva v tom, že prístup je kratší a bezproblémovejší oproti tomuto

prístupu tzv. „dookola“ - okľukou.“ Znalec toto tvrdenie síce potvrdil, t.j. že pri Variante č. 1 by išlo o
prístup „okľukou“, ale zároveň by išlo o prístup rovnako právne možný. Ako druhý argument súd prvej
inštancie zdôrazňuje, že samotná žalovaná uviedla, že na svoje pozemky by sa aj tak musela dostať z
časti po parcele č. 1019, t.j. verejnej komunikácii, na ktorej reálnu neexistenciu poukazovala vo vzťahu k
Variantu č. 1. Tento prístup je rovnaký aj v prípade Variantu č. 2, čo jednoznačne vyplýva zo znaleckého

posudku, ktorý aj pri Variante č. 2 navrhuje prikázať parcelu EKN č. 1016/1 do výlučného vlastníctva
žalovanej, kde je prístup na nehnuteľnosť po verejnej parcele č. 1019. Preto neobstojí tvrdenie, že by sa
žalovaná musela výlučne pri Variante č. 1 dostať na svoje pozemky cez verejnú komunikáciu na parcele
č. 1019, nakoľko prístup po nej zahŕňajú oba varianty reálnej deľby. Ak žalovaná tvrdí, že takýto prístup
na jej nehnuteľnosti reálne v teréne neexistuje, uvedené nemá oporu v právnom a katastrálnom stave.

Pokiaľ teda žalovaná nevyvrátila akýmkoľvek navrhovaným dôkazom hodnovernosť údajov v katastri
nehnuteľnosti,platí,žeúdajevkatastrisúhodnoverné(§70ods.1zákonač.162/1995Z.z.katastrálneho
zákona). Žalovaná iba tvrdila, že žiadna prístupová komunikácia reálne v teréne nie je, no jej existencia
vyplýva z vyjadrenia obce ako aj zo znaleckého posudku a údajov katastra. Stav tejto komunikácie nebol
pre posúdenie reálnej deľby rozhodujúci, a to viac, že žalovaná k tomuto tvrdeniu relevantne neuniesla

dôkazné bremeno. Nad rámec tohto konštatovania súd prvej inštancie ešte pre dokreslenie situácie
zdôrazňuje, že žalovaná navrhovala reálnu deľbu Variantom č. 2, pretože žiadala o rovnocenný prístup
k inžinierskym sieťam a po asfaltovej ploche, resp. spevnených komunikáciách (t.j. pohodlnejší, kratší
prístup). Súd prvej inštancie konštatuje, že predmetom konania sú poľnohospodárske a lesné pozemky,
kde otázka prístupu na pozemky po asfaltovej či inej spevnenej komunikácii k nehnuteľnostiam nie je

relevantná rovnako ako aj to, či je z jednotlivých pozemkov prístup k inžinierskym sieťam, pretože táto
potreba z vykonaného dokazovania nevyplynula. Variant č. 2 preto súd prvej inštancie považoval za
nehospodárny, priečiaci sa zásade rýchlosti a hospodárnosti konania, nakoľko reálnou deľbou podľa
Variantu č. 1 je reálna deľba nehnuteľností rovnako účelná a dobre možná. Kalkulovanie tej-ktorej strany
o prístupe k sieťam či na pozemky s perspektívou do budúcnosti tiež neobstojí. Súd prvej inštancie

pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vychádza zo stavu v čase rozhodovania, nie z hľadiska
potencionálneho využitia nehnuteľnosti či subjektívnej predstavy sporových strán.
10. Práve na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že to bol práve žalobca, ktorý
inicioval všetky kroky k tomu, aby vyriešil podielové spoluvlastníctvo strán sporu a navrhol tri možnosti
riešenia žalovanej ešte v predsúdnej fáze konania. To, že žalovaná na ne adekvátne nereagovala

a iba v takomto - mimosúdnom konaní, si mohla klásť podmienky, je na ujmu žalovanej. Ak by
súd pripustil argumentáciu žalovanej, ktoré pozemky chce a za akých podmienok prikázať do jej
výlučného vlastníctva, došlo by k porušeniu zásady rovnosti strán. Takýto postup je možný výlučne
iba v mimosúdnom konaní za súhlasu oboch strán. V súdnom konaní súd rozhoduje pri zachovanízákonom určených podmienok tak, aby reálna deľba bola účelná a dobre možná. Prístup „okľukou“
netvorí preukážku pre rozhodnutie podľa Variantu č. 1. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru o
hospodárnejšej a rovnako vhodnej možnosti č. 1 - t.j. reálnej deľby nehnuteľností bez vytvorenia nových

parciel vypracovaním geometrického plánu. Podľa názoru súdu prvej inštancie nie je tiež žiaduce ďalšie
delenie parciel (geometrickým plánom), i keď zo zachovaním zákonnej podmienky o zákaze drobenia
nehnuteľnosti - poľnohospodárskej pôdy pod výmeru menšiu ako 3 000 m2 a u lesnej pôdy pod výmeru
menšiu ako 10 000 m2. Súd prvej inštancie teda dospel k záveru, že nakoľko je dobre možná aj účelná
deľba celistvých parciel a z hľadiska právneho majú prístup na nehnuteľnosti spravodlivo zabezpečené

obe strany sporu je vhodné nariadiť reálnu deľbu nehnuteľnosti podľa Variantu č. 1, t.j. bez ďalšej deľby
(drobenia) nehnuteľností. Súd prvej inštancie preto zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán
sporu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX a LV č. XXXX pre k.ú. H. - L. tak, ako je uvedené
v bode 1. tohto rozsudku.
11. Do výlučného vlastníctva žalobcu súd prvej inštancie prikázal nehnuteľnosti - pozemky registra: E-
KN parc.č. 1016/2 - orná pôda o výmere 1 763 m2 (hodnota 1 489,38 eur), E-KN parc. č. 1016/3 - trvalý

trávny porast o výmere 1 592 m2 (hodnota 255,51 eur), E-KN parc.č. 1018/1 - trvalý trávny porast o
výmere 5 112 m2 (hodnota 5 498,46 eur), E-KN parc.č. 1018/2 - trvalý trávny porast o výmere 534 m2
(hodnota 574,37 eur), E-KN parc.č. 1044/1 - trvalý trávny porast o výmere 75 m2 (hodnota 3,26 eur), E-
KN parc.č. 1044/2 - trvalý trávny porast o výmere 7 419 m2 (hodnota 322,72 eur), E-KN parc.č. 1056/20
- lesný pozemok o výmere 3 148 m2 (hodnota 963,91 eur), C-KN parc.č. 1017/25 - lesný pozemok o

výmere 1 570 m2 (hodnota 2 043,45 eur), a to zapísané na LV č. XXX a tiež pozemok parcela registra
E-KN parc.č. 816/29 - záhrada o výmere 3 360 m2 (hodnota 2 206,17 eur), zapísaný na LV č. XXXX pre
kat. územie H. - L., obec H. - L., okres Y. evidované Okresným úradom Bytča, katastrálnym odborom.
Celková hodnota týchto parciel je 13 357,23 eur.
12. Do výlučného vlastníctva žalovanej súd prvej inštancie prikázal nehnuteľnosti - pozemky registra

E-KN parc.č. 1012 - orná pôda o výmere 1 114 m2 (hodnota 941,10 eur), E-KN parc.č. 1016/1 - orná
pôda o výmere 7 439 m2 (hodnota 6 284,46 eur), E-KN parc.č. 1057/27 - orná pôda o výmere 1 775 m2
(hodnota 2 453,76 eur), E-KN parc.č. 1057/28 - orná pôda o výmere 7 451 m2 (hodnota 5 374,59 eur),
evidované na LV č. XXX. Celková hodnota týchto parciel je 15 053,91 eur.
13. Po ustálení hodnoty nehnuteľností súd prvej inštancie dospel k záveru, že hodnota všetkých

pozemkov je spolu 28 411,14 eur. Žalobca nadobudne nehnuteľnosti v hodnote 13 357,23 eur a
žalovaná v hodnote 15 053,91 eur. S ohľadom na hodnotu všetkých pozemkov, pripadá k podielu
každého zo spoluvlastníkov (1/2-ica) hodnota 14 205,57 eur. Nakoľko žalovaná nadobudne hodnotnejšie
nehnuteľnosti, je povinná žalobcovi doplatiť rozdiel v sume 848,34 eur ako finančnú náhradu titulom
vyporiadania podielového spoluvlastníctva za účelom zabezpečenia rovnakej hodnoty nadobudnutého

majetku, nakoľko o túto sumu nadobudla žalovaná hodnotnejšie pozemky ako žalobca a žalobca
nadobudol o túto sumu pozemky s nižšou hodnotou. Výšku finančnej náhrady je žalovaná povinná
zaplatiť žalobcovi v celkovej sume 848,34 eur.
14. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 CSP,
poukazujúc pritom na ustálenú rozhodovaciu prax, podľa ktorej platí, že žalobca pre prípad vyhodnotenia

úspechu v spore musí v predsúdnom konaní navrhovať rovnakú možnosť zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva, ako aj v samotnom žalobnom petite, pričom súd musí aj totožným
spôsobom rozhodnúť. Iba v takom prípade má žalobca postavenie úspešnej strany sporu (uznesenie
NS SR sp.zn. 4M Cdo/10/2012). Súd prvej inštancie konštatoval, že v prejednávanej veci žalobca v
predsúdnom konaní navrhol 3 varianty vyporiadania podielového spoluvlastníctva, súd si však osvojil

iný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, než navrhoval žalobca, a to priklonením sa k
jednému z variantov určených znalcom. Podmienka totožnosti tak nebola splnená, preto súd prvej
inštancierozhodoltak,žežiadnazostránsporunemánároknanáhradutrovkonania.Súdprvejinštancie
ďalej s poukazom na ust. § 255 ods. 2, § 253 ods. 1, § 259 a čl. 4 CSP zaviazal žalobcu na úhradu
trov štátu, ktorý znášal náklady nekryté preddavkom, a to v rozsahu 100%, čo predstavuje sumu 344,19

eur. Žalovaná znášala zostávajúce náklady znaleckého dokazovania v rozsahu 800,- eur (suma záloh
zložených žalovanou na znalecké dokazovanie).

15. Žalovaná sa včas podaným odvolaním domáha zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie a vrátenia
veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalovaná zdôrazňuje, že nesúhlasí s

výrokom I.a., b. výrokovej časti rozsudku súdu prvej inštancie, nakoľko tento výrok je totožný s Variantom
č. 1 podľa znaleckého posudku č. 19/2022, str.8 a nie je spravodlivý pre žalovanú. Predstavuje variant
bez reálneho delenia pozemkov a preukázateľne zvýhodňuje jednoznačne iba žalobcu. Žalovaná nemá
žiaden prístup k svojim pozemkom, na verejnú asfaltovú cestu a ku inžinierskym sieťam, na svojepozemky sa môže dostať iba z parcely cudzích vlastníkov a iba s ich súhlasom. Iba Variant č. 2 s
reálnym rozdelením pozemkov žalovanej zabezpečuje rovnocenný prístup k jej pozemkom rovnako ako
pre žalobcu, tento Variant č. 2 podľa vyjadrenia znalca na str. 3 vyžaduje naviac vypracovať len nový

geometrický plán. Súd prvej inštancie nesprávne pochopil „3. záver ZP č. 19/2022“, pretože znalec
jednoznačne definuje vo svojom znaleckom posudku v závere „Variant č. 1 - bez reálneho delenia
pozemkov“, oproti tomu definuje znalec „Variant č. 2 - s reálnym rozdelením pozemkov“. Z toho vyplýva,
že súd si mýli Variant č. 1 s Variantom č. 2, pretože si nesprávne vysvetlil Variant č. 1 tiež ako reálnu
deľbu nehnuteľností, pričom znalec jednoznačne píše, že Variant č. 1 je bez reálneho delenia pozemkov.

Z uvedeného preukázateľne vyplýva, že podľa znaleckého posudku č. 1/2022 iba Variant č. 2 obsahuje
reálne rozdelenie pozemkov. Preto žiadala žalovaná súd, aby rozhodol v prospech Variantu č. 2, v
prospech reálnej deľby pozemkov s rovnocenným prístupom ku verejnej ceste a k inžinierskym sieťam.
Variant č. 2 a vypracovanie geometrického plánu sa nemôžu priečiť zásade rýchlosti a hospodárnosti
konania, ktoré trvá už 4 roky. Žalovaná akcentuje, že súd má zo zákona hlavne procesne konať tak, aby
nedošlo k porušeniu práv na spravodlivý proces a práve na rovnosť strán v konaní. Nesúhlasí s názorom

súdu prvej inštancie, ktorý v odôvodnení v bode 40. na strane 14 uvádza: „Požiadavka žalovanej o
prikázanie pozemku tak, aby mala zabezpečený prístup po asfaltovej komunikácii, či blízkosti sietí -
elektrina, je podľa názoru súdu v tomto konaní irelevantná a nadštandardná“. Žalovaná uvádza, že súd
musí rešpektovať zásadu rovnosti účastníkov konania. Kladie si otázku, prečo potom súd rozhodol o
Variante č. 1 bez reálnej deľby pozemkov a prikázal tak žalobcovi lukratívne pozemky, z ktorých má

zabezpečený priamy prístup zo svojich pozemkov na asfaltovú komunikáciu aj k inžinierskym sieťam.
Prečo potom už nemal rovnaký názor aj voči žalobcovi o irelevantnosti a nadštandardnosti, ktorý podľa
uvedeného rozsudku súdu má zabezpečený takýto prístup jeho pozemkov k asfaltovej komunikácii a
blízkosti inžinierskych sietí.
16. Žalovaná nesúhlasí ani s výrokom II. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žalovanej uložená

povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom úplného vyporiadania podielového spoluvlastníctva primeranú
náhradu vo výške 848,34 eur. Žalovaná je toho názoru, že uvedený výrok je v rozpore so znaleckým
posudkom č. 19/2022, podľa ktorého znalec pre prípad Variantu č. 1, s ktorým sa súd stotožnil, uviedol,
že v takom prípade má žalovaná zaplatiť žalobcovi finančný rozdiel hodnôt pozemkov len vo výške
440,- eur. Žalovaná akcentuje, že pokiaľ súd prvej inštancie považoval výpočet finančného rozdielu

uvedený znalcom v znaleckom posudku č. 19/2022 pre prípad Variantu č. 1 (vo výške 440,- eur) za
nesprávny, nebol oprávnený sám opraviť výšku finančného rozdielu, ale bol povinný vyzvať v zmysle
zákona č. 65/2018 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a predkladateľoch v znení neskorších predpisov
znalca na odstránenie chýb, a to vypracovaním doplnku ku znaleckému posudku č. 19/2022. Naostatok
žalovaná vo vzťahu k pokusom žalobcu o mimosúdne vyporiadania uvádza, že tieto pokusy boli vždy iba

špekulatívne, žalobca chcel iba lukratívne a rovné pozemky pri asfaltovej verejnej ceste s inžinierskymi
sieťami a žalovanej ponúkal podradnejšie okrajové časti pozemkov vo svahu bez prístupu k verejnej
ceste a bez inžinierskych sietí.

17. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne

správny. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že Variant č. 1 zvýhodňuje iba žalobcu a žalovaná nemá priamy prístup
na asfaltovú cestu a ku všetkým inžinierskym sieťam, žalobca uvádza, že v spore išlo výlučne o
poľnohospodárske a lesné pozemky nachádzajúce sa v extraviláne obce, preto neexistuje dôvodná
potreba zabezpečenia prístupu k nim po asfaltovej ceste, či prístup alebo blízkosť k inžinierskym sieťam.
Žalovanou namietané kritériá, t.j. prístup na asfaltovú cestu a blízkosť sietí, boli znalcom zohľadnené

pri určení hodnoty toho-ktorého pozemku. V konaní bolo znalecky zistené, že k obom variantom deľby
pozemkov v zmysle znaleckého plánu Ing. Sýkoru je rovnocenný prístup a v oboch prípadoch musí
žalovaná na svoje pozemky vstupovať cez EKN č. 1019 vo vlastníctve SR, ktorá je verejnou prístupovou
komunikáciou. Pokiaľ žalovaná namieta výrok II. napadnutého rozsudku, t.j. výšku priznanej primeranej
náhrady,žalobcapoukazujenaskutočnosť,žesúdprvejinštanciejeoprávnenýsaajodkloniťodhodnoty

primeranej náhrady, ak ju znalec nesprávne matematicky vypočítal. Podstatné v danom prípade je, že
súd akceptoval hodnoty nehnuteľností určené príslušnými znalcami z odvetvia ohodnotenia pozemkov,
pričom Ing. Sýkora svoj posudok v tomto smere nepodával, len v otázke variant reálnej deľby pozemkov.
Ak nad rámec znaleckej úlohy vypočítal aj výšku primeranej náhrady na vyrovnanie podielov z iných v
konaní podaných znaleckých posudkov, súd týmto jeho výpočtom nie je viazaný. Na dôvažok žalobca

poukazuje na skutočnosť, že suma predmetu sporu, ako ju ešte pred podaním žaloby ustálil žalobca, sa
aj v konaní preukázala (na úrovni 30 000,- eur). Naopak, žalovaná vždy vychádzala z toho, že pozemky
majú niekoľko stotisícovú hodnotu, čo preukazovala nezákonným posudkom Ing. Pražmu a čo bolo v
konaní príslušnými znalcami vyvrátené.18. Žalovaná v súdom stanovenej lehote odvolaciu repliku k vyjadreniu žalobcu nepodala.

19. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná
(neúspešná) strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), vec preskúmal
podľa § 379 CSP a § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario
za použitia § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP) rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389
ods. 1 písm. c) CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.

20. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom
21. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné

využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

22. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie v nadväznosti na vznesené odvolacie námietky dospel k záveru o potrebe zrušiť rozhodnutie
súdu prvej inštancie s poukazom na citované ustanovenie § 389 ods. 1 písm. c) CSP, t.j. pre nesprávne
právne posúdenie súdom prvej inštancie, a to pokiaľ ide o výklad súdom prvej inštancie vo veci
aplikovaného ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd v danej súvislosti vyhodnotil ako

dôvodnú odvolaciu námietku žalovanej, podľa ktorej súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil aj „Variant
č. 1“, označený v znaleckom posudku č. 19/2022 znalca Ing. Mateja Sýkoru zo dňa 26.09.2022 (ďalej
len Variant č. 1), ako variant, ktorý predpokladá reálnu deľbu pozemkov v intenciách ust. § 142 ods. 1
Občianskeho zákonníka.

23. Na úvod považuje odvolací súd za potrebné predostrieť, že nesprávnym právnym posúdením možno
rozumieť situáciu, kedy súd neaplikoval správnu normu, aplikoval nesprávnu normu alebo nesprávne
interpretoval správne zvolenú normu.
24. V danom prípade súd prvej inštancie aplikoval správnu právnu normu (§ 142 ods. 1 OZ), ktorú však
nesprávne vyložil, pokiaľ v bode 30. rozsudku dospel k záveru, podľa ktorého: „...nehnuteľnosti sú reálne

deliteľné, a to či už z hľadiska deľby podľa parciel, ako aj pre prípad reálnej deľby vytvorením nových
parciel u tých, ktoré nepodliehajú, resp. zodpovedajú zákazu drobenia pozemkov.“
25. Odvolací súd akcentuje, že citované ustanovenie § 142 ods. 1 OZ stanovuje nielen možné spôsoby
zrušenia a vysporiadania podielového spoluvlastníctva, ale aj ich záväzné poradie, v rámci ktorého môžu
byť použité uvedené spôsoby vysporiadania. Názor, že § 142 ods. 1 OZ stanovuje nielen možné spôsoby

zrušenia a vysporiadania podielového spoluvlastníctva, ale aj záväzné poradie, v akom môžu byť tieto
jednotlivé spôsoby vysporiadania použité, zodpovedá konštantnej súdnej praxi a tiež jasne vyplýva zo
znenia zákona.
26. Bez ohľadu na to, aký rozsiahly je predmet vysporiadania medzi stranami sporu (či ho tvorí jedna vec
de iure alebo viacero vecí), je potrebné záväzné poradie vysporiadania podielového spoluvlastníctva

rešpektovať u každej jednotlivej veci tvoriacej predmet podielového spoluvlastníctva (t.j. veci, ktorú
strany sporu učinili predmetom vyporiadania). Pokiaľ teda (ako tomu bolo v prejednávanej veci) do
podielového spoluvlastníctva účastníkov patrilo viacero vecí - pozemkov, potom otázku možnosti reálnej
deľby bolo potrebné posudzovať ku každému jednotlivému pozemku.
27. Uvedené plynie z jednoznačného textu právnej úpravy § 142 ods. 1 veta druhá Občianskeho

zákonníka, kde zákonodarca používa slovné spojenia: ... „rozdelenie veci dobre možné“... „prihliadne
pritom, aby sa vec mohla účelne využiť“ ... „ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce“... . Pokiaľ
by zákonodarca úpravu poradia spôsobov vysporiadania mienil aplikovať na všetky veci patriace
do podielového spoluvlastníctva účastníkov v celku, bol by túto požiadavku v texte právnej normy
jednoznačne vyjadril.

28. Právna úprava § 142 ods. 1 veta druhá OZ nedáva priestor pre výklad, ktorý si osvojil súd prvej
inštancie. Výklad daného ustanovenia nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a
nepochybné. Napokon, výklad, ktorý prijal súd prvej inštancie, nekorešponduje ani s účelom a zmyslom
aplikovanej právnej úpravy, ktorou je priorizovať reálne rozdelenie veci patriacej do podielovéhospoluvlastníctva (za predpokladu, že je to „dobre možné“) tak, aby každý z pôvodných podielových
spoluvlastníkov mal z veci aj naďalej reálny úžitok, t.j. mohol vec užívať v súlade s účelom, na ktorý
je určená.

29. V prejednávanej veci tak v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia (nesprávneho výkladu ust. §
142 ods. 1 OZ) súd prvej inštancie nerešpektoval zákonodarcom predpísané záväzné poradie spôsobu
vysporiadania podielového spoluvlastníctva medzi stranami sporu, ktorými je ad 1) rozdelenie veci, ad 2)
prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, ak rozdelenie veci nie

je dobre možné, ad 3) predaj veci a rozdelenie výťažku, ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce. Súd
prvej inštancie sa priklonil k Variantu č. 1 (t.j. k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva bez reálneho
rozdelenia veci), hoci mal v konaní preukázané - Variantom č. 2, že reálne rozdelenie veci, a to pokiaľ
ide o veci - parcely KN-E č. 1018/1 a 1057/28, je dobre možné.
30. Znalec vo Variante č. 1 navrhol, aby medzi strany sporu boli prerozdelené celistvé pozemky.
Vo Variante č. 2 navrhol, aby boli medzi strany sporu prerozdelené celistvé pozemky (pokiaľ išlo o

parcely KN-E č. 1016/2, 1012, 1016/3, 1016/1, 1018/2, 1044/1, 1057/27, 1044/2, 816/29, 1056/20 a
KN-C č. 1017/25), konštatujúc, že reálne dobre je možné deliť medzi strany sporu pozemky - KN-E č.
1018/1 a 1057/28, pričom vypracoval tiež návrh reálneho rozdelenia uvedených pozemkov medzi strany
sporu s tým, že pre konečné uplatnenie tohto variantu (Variantu č. 2) je nevyhnutné ešte vypracovať
geometrický plán. Pre úplnosť považuje odvolací súd za potrebné dodať, že závery znalca (ako je

zrejmé z obsahu súdneho spisu) o tom, že z prerozdeľovaných parciel tvoriacich predmet podielového
spoluvlastníctva je dobre možné deliť (len) parcely KN-E č. 1018/1 a KN-E č. 1057/28, žiadna zo strán
sporu nespochybňovala, t.j. proti tomuto záveru znalca nevzniesla žiadne námietky v konaní pred súdom
prvej inštancie. Nadôvažok odvolací súd dodáva, že rovnako tak žiadna zo strán sporu nespochybňovala
záver znalca, že u ostatných prerozdeľovaných pozemkov nie je účelné (dobre možné) ich reálne

rozdelenie medzi strany sporu.
31. Vo všeobecnosti možno vždy považovať pozemok za reálne deliteľný. Podľa ustálenej súdnej
praxe za prípady, keď reálne rozdelenie nehnuteľnosti pri vysporiadaní spoluvlastníctva podľa § 142
ods. 1 OZ nie je dobre možné, je možné považovať všetky prípady, kde by ani po adaptácii nemohli
vzniknúť rozdelením samostatné veci, a jednak prípady, kde by časti vzniknuté rozdelením nemohli slúžiť

vlastníkovi spôsobom zodpovedajúcim ich povahe a spoločenskému záujmu. Pri pozemkoch uvedené
posúdenie závisí od ich polohy, celkovej plochy, ako aj ich tvaru (R 54/1973). Pri úvahe o splnení
podmienok pre rozdelenie veci je potrebné vziať zreteľ aj na zásadu účelnosti využitia novovzniknutých
vecí a okolnosť, aby jednotlivé vzniknuté veci mohli splniť svoje funkčné určenie.
32. Žiaden z vyššie označených dôvodov, pre ktoré by nebolo možné parcely E-KN č. 1018/1 a 1857/28

reálne dobre rozdeliť, nevyplynul z vykonaného znaleckého dokazovania, nebol tvrdený stranami sporu,
a ani nebol predmetom úvah súdu prvej inštancie. Treba preto vychádzať zo záveru o reálnej deliteľnosti
E-KN parciel č. 1018/1 a 1057/28.
33. Nakoľko zákonodarca striktne v kogentnej úprave § 142 ods. 1 OZ predpisuje poradie vysporiadania
podielového spoluvlastníctva, pričom súd prvej inštancie nemal v konaní preukázaný dôvod, pre ktorý

by nebolo dobre možné reálne rozdelenie E-KN parciel č. 1018/1 a 1057/28 (preukázaný bol opak),
dopustil sa súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia - nesprávneho výkladu
aplikovaného ust. § 142 ods. 2 OZ pochybenia, pokiaľ vysporiadal podielové spoluvlastníctvo medzi
účastníkmi podľa Variantu č. 1.

34. Je možné súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že pokiaľ sa súdu naskytnú dve, resp. viacero
rovnocenných spôsobov vysporiadania podielového spoluvlastníctva, záleží len na súde, ktoré z daných
riešení uprednostní. V prejednávanej veci však nemožno súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že
Variant č. 1 a Variant č. 2 boli z pohľadu aplikácie úpravy § 142 ods. 1 OZ „riešeniami rovnocennými“.
Za také by ich bolo možné označiť len vtedy, ak by oba varianty boli variantami reálneho rozdelenia vecí

patriacich do podielového spoluvlastníctva účastníkov. V danom prípade však súdom prvej inštancie
zvolený Variant č. 1 nepredpokladal reálne rozdelenie vecí - a to tej, u ktorej reálne rozdelenie bolo
podľa znaleckého dokazovania dobre možné - parciel KN-E č. 1018/1 a 1057/28. Reálne rozdelenie
jednotlivých parciel predpokladá len Variant č. 2. Na uvedenom závere nemení nič ani skutočnosť,
že k rozhodnutiu súdu reálnym rozdelením veci podľa Variantu č. 2 je nevyhnutné ešte vypracovanie

geometrického plánu.

35. Odvolací súd ďalej ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalovanej, v zmysle ktorej mal súd prvej
inštancie pochybiť, pokiaľ odmietol zabezpečiť dôkaz navrhnutý žalovanou 09.10.2020 - znaleckédokazovanie, v rámci ktorého žalovaná žiadala, aby súd zapracoval do zadania posudku úlohu
vypracovať grafický návrh (výkres) na reálne rozdelenie (veci) všetkých parciel KN-E č. 1012, 1016/1,
1016/2, 1016/3, 1018/1, 1018/2, 1044/1, 1044/2, 1048/23, 1056/20, 1057/27, 1057/28 a 816/29 v

kat.úz. H. - L. ako celku na dve porovnateľné polovice, ktoré by boli v rovnakej finančnej i technickej
hodnote, t.j. na dve časti s rovnakými prístupom k verejnej komunikácii a inžinierskym sieťam pre oboch
spoluvlastníkov. V nevykonaní uvedeného dôkazu vidí žalovaná naplnenie odvolacieho dôvodu podľa
§ 365 ods. 1 písm. e) CSP, t.j. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností.

36. Odvolací súd k uvedenej námietke udáva, že je pravdou, že žalovaná podaním doručeným súdu
prvej inštancie 09.10.2020 vzniesla označený dôkazný návrh. Je však nesporné, že žalovaná po
vypracovaní znaleckého posudku č. 19/2022 znalca Ing. Mateja Sýkoru zo dňa 26.09.2022, v ktorom
znalec predostrel súdu a sporovým stranám dve varianty riešenia - Variant č. 1 bez reálneho delenia
pozemkov a Variant č. 2 s reálnym rozdelením pozemkov, súdu oznámila, že súhlasí s Variantom č.
1 (tento variant aj v odvolaní označila ako variant spravodlivého usporiadania vzťahu medzi stranami

sporu). Vo Variante č. 2 znalec označil pozemky KN-E č. 1016/2, 1012, 1016/3, 1016/1, 1018/2,
1044/1, 1057/27, 1044/2, 816/29, 1056/20 a KN-C č. 1017/25 ako nie dobre deliteľné s tým, že ako
dobre deliteľné označil len parcely E-KN č. 1018/1 a 1057/28. Žalovaná žiadne námietky voči záverom
znalca neprodukovala ani po doručení znaleckého posudku, a ani na poslednom pojednávaní vo veci
27.03.2023. Odhliadnuc od uvedeného podstatného momentu, je potrebné na dôvažok uviesť, že

vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania, je
doménousúdu.Súdniejepovinnývykonaťkaždýstranousporunavrhnutýdôkaz.Vzmyslečlánku6ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd jednou zo všeobecných záruk spravodlivého
prejednania veci pred súdom je zásada „rovnosti zbraní“. Táto zásada zabezpečuje, aby v súdnom
konaní mali jeho účastníci rovnaké postavenie. „Rovnosť zbraní“ spočívajúca v rovnakom postavení

účastníkov súdneho konania sa prejavuje v procesnoprávnom postavení účastníkov konania, v spôsobe
a rozsahu dokazovania a v iných oblastiach spojených so súdnym uplatňovaním práva. Zachovanie
„rovnosti zbraní“ z pohľadu spôsobu a rozsahu vykonávaného dokazovania sa týka aj oprávnenia
účastníkovkonanianavrhovaťdôkazy.Možnosťnavrhovaniadôkazovjespojenásprincípomdôkazného
bremena, ktorého úspešnosť sa v súdnom spore viaže na schopnosť predložiť adekvátne dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení. Výber dôkazných prostriedkov je na vôli účastníka konania, no o tom, ktoré
z navrhovaných dôkazov budú vykonané a ktoré nie, rozhoduje súd podľa svojej voľnej úvahy. Obsahom
záruky na spravodlivý súdne proces z pohľadu oprávnenia navrhovať dôkazy je limitovanie tejto voľnej
úvahy súdu. Týmto limitom je požiadavka, aby nevykonanie navrhnutých dôkazov alebo vykonanie iných
dôkazov nepostavilo účastníka konania do jasne nevýhodnejšej pozície v porovnaní s jeho odporcom

v súdnom spore (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Feldbrugge c. Holandsko z roku
1986, obdobne Najvyšší súd SR sp.zn. 6Cdo 259/2010).
37. Odvolací súd je toho názoru, že žalovaná nevykonaním navrhnutého dôkazu nebola postavená do
nevýhodnejšej situácie oproti druhej strane sporu, nakoľko otázka deliteľnosti/nedeliteľnosti pozemkov
v intenciách aplikovanej kogentnej úpravy § 142 ods. 1 OZ bola súdom prvej inštancie zodpovedaná za

využitia iného dôkazného prostriedku - z úradnej moci nariadeným znaleckým dokazovaním znalcom
Ing. Matejom Sýkorom v znaleckom posudku č. 19/2022. Napokon, práve výsledky tohto znaleckého
dokazovania, pokiaľ ide o Variant č. 2 považuje žalovaná za spravodlivé usporiadanie vecí medzi
stranami sporu v rámci vysporiadania podielového spoluvlastníctva.

38. Pokiaľ ďalej žalovaná v rámci odvolania namietala pochybenie súdu prvej inštancie vo vzťahu k
výpočtu výšky náhrady za vysporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorú má zaplatiť žalobcovi, túto
námietku považuje odvolací súd za predčasnú s ohľadom na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie
pre nesprávne právne posúdenie veci vo vzťahu k výkladu aplikovanej kogentnej úpravy § 142 ods.
1 Občianskeho zákonníka, ktorý je určujúci pre samotné určenie spôsobu vysporiadania podielového

spoluvlastníctva medzi stranami sporu.

39. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)