Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, September 20, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Cob/31/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1423201427
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1423201427.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu
JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Valérie Kleinovej, ml., v právnej veci navrhovateľa: Assessment
Systems Slovakia, s.r.o., so sídlom Kutlíkova 17, 851 02 Bratislava, IČO: 36 700 665, zastúpeného:
SODOMA VULGAN, spol. s r.o., so sídlom Kominárska 2,4, 831 04 Bratislava, IČO: 47 254 084, proti
odporkyni: D.. G.. K. N., bytom G. XX, XXX XX R., zastúpenej: URBAN GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o.,

advokátska kancelária, so sídlom Havlíčkova 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 244 895, o nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV č. k.
10Cb/34/2023 - 185 zo dňa 31.05.2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti zrušuje a vec mu vracia
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV, s účinnosťou od 01.06.2023 Mestský súd Bratislava III (ďalej aj „súd prvej
inštancie“), uznesením č. k. 10Cb/34/2023-185 zo dňa 31.05.2023 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“) vo
výroku I. zriadil záložné právo za účelom zabezpečenia pohľadávky spoločnosti Assessment Systems
Slovakia s.r.o., so sídlom Kutlíkova 17, 851 02 Bratislava, IČO: 36 700 665, k nasledovnej nehnuteľnosti
vo vlastníctve D.. G.. K. N., rod. I., narodenej XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, trvale bytom
G. XXXX/XX, XXX XX R., štátny občan SR : byt č. 12, nachádzajúci sa na 5. poschodí bytového

domu so súpisným č. XXXX, druh stavby: Bytový dom, na pozemku s parc. č. XXXX/XX, vchod K.
X/B, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a
spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXX/XXXXXX, spoluvlastnícky podiel 1/1, ktorý je zapísaný na LV
č. XXXX okres Bratislava IV, obec Bratislava - Dúbravka, k.ú. N.. Vo výroku II. návrh navrhovateľa na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vo zvyšnej časti zamietol. Žiadnej zo strán sporu nepriznal
právo na náhradu trov konania.

1.1. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového vymedzenia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia navrhovateľom tým, že odporkyňa je jeho bývalou konateľkou a zamestnankyňou. Odporkyňa
bola odvolaná z funkcie konateľky navrhovateľa dňa 11.04.2023 s účinnosťou k rovnakému dátumu,
a to po tom, čo navrhovateľ nadobudol dôvodné podozrenia o nečestnom konaní odporkyne
voči navrhovateľovi, porušení povinnosti konateľa pri výkone svojej pôsobnosti konať v súlade so
záujmami spoločnosti, zákaze konkurencie a o ďalších skutočnostiach, v dôsledku ktorých navrhovateľ

preukázateľne utrpel škodu, za ktorú v plnom rozsahu zodpovedala odporkyňa. Navrhovateľ uviedol, že
napriek závažnosti zistených skutočností mal záujem riešiť vec s odporkyňou zmierlivo, mimosúdnou
cestou. Po tom, čo navrhovateľ konfrontoval odporkyňu o zistených skutočnostiach, navrhovateľ a
odporkyňa dňa 12.04.2023 uzavreli dohodu o urovnaní, v ktorej strany špecifikovali navzájom sporné
nároky. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v čl. I ods. 2 dohody o urovnaní sa uvádza, že
medzi stranami sú sporné nároky, keď odporkyňa porušila starostlivosť riadneho hospodára, keďže v

rozpore so záujmami navrhovateľa umožnila fakturáciu a úhradu fiktívnych služieb spoločnosti naokoposkytovaných v rozsahu väčšom ako reálne boli poskytnuté využitím viacerých subjektov priamo
spriaznených s odporkyňou.
1.2. Uviedol, že odporkyňa síce v dohode o urovnaní poprela uvedené porušenie povinnosti, avšak

zároveň sa uzatvorením dohody o urovnaní v článku II zaviazala uhradiť navrhovateľovi spôsobenú
škodu, ktorá bola k danému dňu zistená a vyčíslená na sumu vo výške 216.000,- €. V zmysle článku II
ods. 1 dohody o urovnaní sa odporkyňa zaviazala, že najneskôr do 13.04.2023 uhradí navrhovateľovi
prvú splátku vyčíslenej škody vo výške 48.000,- € prevodom na účet navrhovateľa. Zvyšná časť škody
vo výške 168.000,- € mala byť odporkyňou uhradená navrhovateľovi najneskôr do 6 mesiacov odo

dňa uzatvorenia dohody o urovnaní. Odporkyňa síce navrhovateľovi najskôr uhradila splátku vo výške
48.000,- €, a to bankovým prevodom dňa 13.04.2023, avšak následne pokračovala v stupňovaní
svojho protiprávneho konania na úkor a škodu navrhovateľa, keď po tom, čo jej zanikla funkcia
konateľky spoločnosti (ku dňu 11.04.2023), sa dňa 17.04.2023 dostavila na pobočku banky, kde sa pred
zamestnancom banky vyhlásila za konateľku navrhovateľa a uviedla ho do omylu, pričom predložila
výpis z obchodného registra navrhovateľa, kde ešte figurovala ako konateľka navrhovateľa (nakoľko

obchodný register ešte nestihol spracovať deklaratórny návrh zmeny v osobe konateľa navrhovateľa)
a z účtu navrhovateľa previedla naspäť na svoj účet sumu vo výške 48.000,- €. Navrhovateľ v tejto
veci podal trestné oznámenie príslušnému orgánu. Je teda zrejmé, že odporkyňa týmto protiprávnym
konaním okrem iného spôsobila, že do dnešného dňa nebola navrhovateľovi uhradená ani len časť jeho
pohľadávky. Odporkyňa mala pri tom plnú vedomosť o tom, že z funkcie konateľky navrhovateľa bola

odvolaná s účinnosťou ku dňu 11.04.20023, čo zároveň potvrdila aj podpísaním dohody o urovnaní, kde
je táto skutočnosť vyslovene uvedená v článku I ods. 1.

2. Proti I. výroku uznesenia súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote dňa 29.06.2023 odvolanie
odporkyňa, nakoľko ho považovala za vecne a právne nesprávny, zmätočný, svojvoľný a ako celok

nezákonný a arbitrárny. Odvolanie odôvodnila podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) zákona č.
150/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), (rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci), v spojení s § 365 ods. 1 písm. a) CSP (neboli
splnené procesné podmienky) a § 365 ods. 1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces). Namietla, že navrhovateľ neosvedčil dôvodnú obavu, že exekúcia
peňažnej pohľadávky bude ohrozená a navyše, v rámci konania nie je podľa nej osvedčená ani
existencia samotnej pohľadávky. Samotný návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia sa podľa
odporkyne javí v rozpore s účelom, pre ktorý bol tento inštitút zriadený. V prípade, ak by navrhovateľ
mal istotu a oporu v zákonnosti dohody o urovnaní, nemal by ani len dôvod na to, aby požadoval

návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko samotná dohoda o urovnaní mu poskytuje
početné možnosti na zabezpečenia finančnej sumy vo výške 216.000,- €. Poukázala na to, že samotná
dohoda o urovnaní vo forme notárskej zápisnice je exekučným titulom, rovnako má navrhovateľ k
dispozícii blankozmenku, ako aj to, že je v dohode o urovnaní uvedená alternatíva o zriadení záložného
práva. Uvedené inštitúty samé o sebe poskytujú podľa odporkyne navrhovateľovi dostatočnú záruku

pri vymáhaní jeho prípadných pohľadávok. Navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie
tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietne, alternatívne, aby zrušil napadnuté
uznesenie.
2.1. Napadnuté uznesenie je podľa odporkyne nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok
dôvodov, pre ktoré došlo práve k nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia na nehnuteľnosť, a to

presne na nehnuteľnosť špecifikovanú v enunciáte, a nie na inom navrhovanom nehnuteľnom
majetku odporkyne. Dôvodom nezrozumiteľnosti je v uvedenom prípade absencia právnych záverov,
vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností, ktoré by boli zrozumiteľne premietnuté do záveru
napádaného uznesenia a jeho výrokovej časti.
2.2. Odporkyňa v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou súdov poukazuje na skutočnosť, že samotný

dlh nemôže byť bez ďalšieho dôvodom na vydanie zabezpečovacieho opatrenia a ďalej že medzi
skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutí by bol ohrozený, patrí predovšetkým také konanie
odporkyne, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jej majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia
postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jej majetkové pomery.
Súd prvej inštancie predovšetkým podľa odporkyne nemal k dispozícii žiadne podklady pre závery, že

budúca exekúcia môže byť ohrozená.

3. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení zo dňa 07.08.2023 k odvolaniu odporkyne sa stotožnil so záverom
súdu prvej inštancie. Uviedol, že nemá istotu, že odporkyňa neprevedie svoj majetok na iné osoby, alebonepodnikne iné kroky k zníženiu hodnoty daných nehnuteľností alebo inému sťaženiu ich speňaženia
v prípade, že bude mať exekučný titul. Trval na tom, že dostatočne hodnoverne osvedčil dôvodnosť a
trvanie svojho nároku tak, ako to vyžaduje § 326 ods. 1 CSP. Podľa jeho názoru uznesenie je dostatočne

odôvodnené, vychádza z riadne preukázaného skutkového a právne správne posúdeného stavu.

4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec v napadnutej časti bez nariadenia pojednávania a dospel
k záveru, že odvolanie odporkyne je dôvodné.

5. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.

Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

7. Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa
použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

8. Zabezpečovacie opatrenie je sudcovské záložné právo a jeho právnu úpravu nachádzame vo vyššie
uvedených ustanoveniach § 343 a § 344 CSP, pričom je nutné aplikovať primerane ustanovenia
o neodkladnom opatrení. Zabezpečovacím opatrením súd zriadi záložné právo na veciach, právach
alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa

(zabezpečovacia funkcia), ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (napr. dlžník realizuje faktické, resp.
právne kroky na sťaženie exekúcie). Existencia pohľadávky veriteľa a dôvodnosť obavy z ohrozenia
exekúcie sú podmienky vydania zabezpečovacieho opatrenia, ktoré sú ustanovené kumulatívne.

9. Podstatou zabezpečovacieho opatrenia je, že súd môže na návrh veriteľa zriadiť záložné právo na

veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky
veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa dôvodovej správy k CSP, nóvum tohto
inštitútu spočíva v možnosti reálneho zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa (žalobcu), teda
navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia (potenciálneho oprávneného) v exekučnom konaní. Vo
všeobecnosti záložné právo ako vecné právo k cudzej veci (zálohu) plní okrem zabezpečovacej funkcie

aj uhradzovaciu funkciu, ak primárna povinnosť dlžníka spočívajúca v úhrade peňažnej pohľadávky
nebude splnená.

10. Konanie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia je plne ovládané dispozičným princípom strán. To
znamená, že toto konanie nie je možné začať ex offo, ale len na návrh. V návrhu na začatie konania

na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí veriteľ (navrhovateľ), okrem všeobecných náležitostí
podania a žaloby, opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce obavu, že exekúcia bude ohrozená,
predmet záložného práva ako aj skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana. Veriteľ musí k návrhu pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

11. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v priebehu
konkrétneho civilného sporového konania nastať. Zabezpečovacím opatrením sa teda má poskytnúť
rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na jeho nariadenie.
Vzhľadom na zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní a rozhodovaní o návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia neuplatňuje princíp kontradiktórnosti a princíp rovnosti strán sporu tak

striktne ako v konaní vo veci samej. Všeobecný súd tak nemusí pri zisťovaní rozhodujúcich skutočností
dbať na všetky formality, ako to je pri riadnom procesnom dokazovaní vo veci samej, postačuje, že
osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Je však
nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia.
Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť

na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť
konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok
trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky prenariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy
zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a
právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má

vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do
majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje
zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd
by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality (Uznesenie ÚS SR sp.zn.
II. ÚS 741/2017-20).

12. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je dočasná úprava práv a povinností strán sporu, ktorá
neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Všeobecný súd zabezpečovacím opatrením dočasne a
predbežne upravuje pomery strán sporu, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu,
kto sa vydania takého opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh
smeruje (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 741/2017-20 zo dňa 20.12.2017).

13. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd
zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní
nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli
osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Navrhovateľom

navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči odporcovi. Okrem
existencie nároku musí však navrhovateľ osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia
by bola prípadná budúca exekúcia voči odporcovi ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená,
musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť

ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým
také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom
exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové
pomery (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 741/2017).

14. Zo znenia ustanovenia § 343 ods. 1 CSP vyplýva, že súd môže zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom podľa § 344 CSP sa na zabezpečovacie opatrenie
primerane použijú ustanovenia o neodkladnom opatrení. V zmysle platnej a účinnej právnej úpravy

inštitútu neodkladného opatrenia je daná povinnosť navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia opisom
rozhodujúcich skutočností v návrhu osvedčiť nielen potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia,
ale súčasne je daná i povinnosť v zmysle § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana. V neposlednom rade je v zmysle § 326 ods. 2 CSP daná povinnosť pripojiť k

návrhunanariadeniezabezpečovaciehoopatrenialistiny,naktorésanavrhovateľodvoláva.Skutočnosť,
že súd v zmysle § 329 ods. 1 CSP môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, zakladá potrebu vysokej
presvedčivosti samotného návrhu na jeho nariadenie. Povinnosťou súdu je dôsledne vyhodnotiť, či je
návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či došlo k osvedčeniu všetkých zákonom predpokladaných

skutočností. Zákon ukladá navrhovateľovi povinnosť hodnoverne osvedčiť nielen potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, ale aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana, čo môže žalobca dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými
dôkazmi a kvalifikovanou právnou argumentáciou.

15. V danom prípade navrhovateľom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej
exekúcie voči odporkyni. Okrem existencie nároku musí však osvedčiť i to, že bez nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči odporkyni ohrozená, pričom obava,
že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon

rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia
by bol ohrozený je predovšetkým také konanie odporkyne, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty
jej majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierounepriaznivo ovplyvňuje jej majetkové pomery (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené
v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998).

16. Skutočnosť, že v rámci rozhodovania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd
nevykonáva dokazovanie rozsahom a obsahom porovnateľné s dokazovaním v konaní vo veci samej
za dodržania formálneho postupu vyplývajúceho z CSP, nezbavuje navrhovateľa zabezpečovacieho
opatrenia zákonnej povinnosti hodnoverným spôsobom opísať a osvedčiť skutočnosti umožňujúce záver
o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana za súčasného predloženia relevantných

listín a zároveň žiadnym spôsobuje nezbavuje ani súd povinnosti dôsledne vyhodnotiť, či je návrh
z objektívneho hľadiska presvedčivý a či došlo k osvedčeniu všetkých zákonom predpokladaných
skutočností.

17. Právo na spravodlivý súdny proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na
čo je poukázané vo viacerých rozhodnutiach Ústavného súdu Slovenskej republiky. Nález ÚS SR

sp. zn. I. ÚS 110/07). Podobne v náleze sp. zn. IV. ÚS 296/09 Ústavný súd SR uviedol: „Otázka, či
súd nevyhovel požiadavke odôvodnenia vyplývajúcej z čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže byť zodpovedaná
iba s prihliadnutím na okolnosti prípadu. Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach stabilne uvádza:
„Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých
svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej,

ako i právnej stránky rozhodnutia (m. m. III. ÚS 328/05, III. ÚS 116/06).“ (napr. III. ÚS 107/07).
Ústavný súd SR tiež uvádza: „Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a
zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre
jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné.“ (IV. ÚS 14/07). Súčasťou obsahu základného

práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (napr. IV. ÚS
115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04).

18. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

19. Súd prvej inštancie vydal uznesenie na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia s odôvodnením, že za
základ považoval dohodu o urovnaní medzi stranami, ktorej neplatnosti aj podľa vyjadrenia navrhovateľa
sa odporkyňa domáha v samostatnom súdnom konaní, ako preukázaný nárok navrhovateľa, avšak
nevysporiadal sa dostatočne s reálnou existenciou a výškou pohľadávky, ktorej zabezpečenia sa
navrhovateľ domáha. Pritom peňažný nárok navrhovateľa, ktorého zabezpečenia sa domáha, musí byť

nepochybne osvedčený. Nevyhodnotil, či je návrh navrhovateľa z objektívneho hľadiska dostatočne
presvedčivý a či došlo k osvedčeniu všetkých zákonom predpokladaných skutočností pre potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana. Naopak sám v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval, že
v konaní nebolo preukázané, že odporkyňa sa úmyselne zbavuje majetku na úkor navrhovateľa ako

veriteľa. Uspokojil sa len s preukázaním, že odporkyňa vykonala spätný prevod v sume 48.000,- €,
čo je však nedostatočné na osvedčenie hrozby zmarenia exekúcie a nemožnosti údajnú pohľadávku
navrhovateľa voči nej plniť. Odporkyňa je vlastníčkou viacerých nehnuteľností a súd prvej inštancie
sa s touto skutočnosťou nezaoberal. Nedostatočne odôvodnil, v čom spočíva hrozba exekúcie. Len
poukaz na predzvesť snahy vyhnúť sa splneniu svojej povinnosti, a to spätný prevod sumy 48.000,- €,

je nedostatočný a navyše právne irelevantný. Nedostatočne presvedčivo súd prvej inštancie odôvodnil,
prečo sa rozhodol zriadiť zabezpečovacie opatrenie len voči predmetnej nehnuteľnosti ( byt č.
42, 5 poschodie bytového domu na K. Z.. X/B, R. ) a nie voči aj iným v návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia uvádzaným nehnuteľnostiam, t.j. prečo si vybral práve túto nehnuteľnosť,
keďže nemal objektívne zdokladovanú hodnotu nehnuteľností odporkyne ( z hľadiska proporcionality

výšky pohľadávky v zmysle dohody o uznaní a aj jednotlivých nehnuteľností ).

20. Odôvodnenie rozhodnutia o vydaní zabezpečovacieho opatrenia musí obsahovať vysporiadanie sa
so všetkými vyššie uvedenými požiadavkami a musí byť presvedčivé, pričom odôvodnenie napadnutéhouznesenia je nedostatočne odôvodnené v rozpore s § 220 ods. 2 CSP a nedáva dostatočný podklad
pre jeho preskúmanie odvolacím súdom.

21. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389
ods. 1 písm. b) CSP v napadnutej vyhovujúcej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP), v ktorom ďalšom konaní sa bude riadiť vyššie uvedeným právnym
názorom odvolacieho súdu a pri rozhodovaní sa dostatočne vysporiada s okolnosťami rozhodnými pre
rozhodnutie o návrhu navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a svoje rozhodnutie aj

náležite v súlade s § 220 ods. 2 CSP a presvedčivo odôvodní. V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta
druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusatotorozhodnutienapáda,zakých

dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428
CSP).