Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 6, 2023

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 23P/1/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1222206173
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tamara Ondrušková

ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2023:1222206173.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou Mgr. Tamarou Ondruškovou, vo veci osoby povinnej

platiť výživné: G. D., U.. XX.XX.XXXX, F. R. R. E. C., F. Č. H. Ú. na H. H., V. X, R.a proti osobe oprávnenej
na výživné: M. D., U.. XX.XX.XXXX, F. R. L. XXC, R., v konaní o návrhu osoby povinnej platiť výživné
(otca) na zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh otca z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava II dňa 19.12.2022 sa navrhovateľ (ďalej aj ako
„otec“) domáhal zníženia vyživovacej povinnosti k toho času maloletej M. D., U.. XX.XX.XXXX. Svoj

návrh odôvodnil tým, že od XX.XX.XXXX sa nachádza vo vyšetrovacej väzbe, je vo finančnej tiesni,
nezamestnaný a nemá ako vyživovaciu povinnosť plniť. V podaní doručenom súdu dňa 04.09.2023 otec
uviedol, že nevlastní žiadnu vec vyššej hodnoty, nemá žiaden majetok, nevlastní žiadnu nehnuteľnosť.
Je zamestnancom spoločnosti H. E..A..O.., kde pracoval na kratší pracovný čas a jeho mzda bola okolo
60,- eur mesačne.

2. V čase podania návrhu bola osoba oprávnená na výživné - M. D., maloletá. Dňa XX.XX.XXXX

nadobudla M. D. plnoletosť, preto na základe tejto skutočnosti súd s osobou oprávnenou na výživné M.
D., ktorá je odo dňa XX.XX.XXXX spôsobilá samostatne konať pred súdom.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s dôkazmi
predloženými osobu oprávnenou na výživné - sumár mesačných výdavkov, výpis z bežného účtu, ako
aj ostatnými listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný stav veci.

4. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č. k. 28P/247/2006-16 zo dňa 28.11.2006 bola maloletá M.
zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej
M. sumou 2.000,- Sk. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. 27P/49/2012-11 zo dňa 02.04.2012
bolo otcovi znížené výživné na čiastku 30% zo sumy životného minima, z dôvodu, že sa otec v tom
čase nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k.
27P/153/2020-53 zo dňa 09.02.2022 súd opätovne zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči, v tom čase
eštemaloletejM.,nasumu100,-eurmesačne.Tentorozsudoknadobudolprávoplatnosťdňa09.04.2022

0a vykonateľnosť v časti výroku I. dňa 24.03.2022 a v časti výroku II. dňa 01.05.2022.

5. Na pojednávaní dňa 06.09.2023 otec uviedol, že na podanom návrhu trvá. Momentálne sa nachádza
vo výkone väzby. Mal dlh na výživnom vo výške 2800,- eur, ktorý vyplatil po tom, ako naňho podalprokurátorobžalobu.Dlhzaplatilzúspor,ktorémalzbrigád,naktoréchodil.Momentálnenemávýživnéz
čoho platiť, čo ho mrzí. S dcérou sa pred vzatím do väzby stretával málo. Osoba oprávnená z výživného
na pojednávaní uviedla, že s návrhom na zníženie výživného nesúhlasí. Býva s mamou a babkou.

Navštevuje strednú školu, posledný ročník. Mama si vybavuje opatrovateľský preukaz na opatrovanie
babky. Ďalej uviedla, že chodí na brigády. Od roku 2022 pracovala v R. L. do apríla 2023. Aktuálne má
novú brigádu. Na brigáde si počas školského roka zarobí približne 200,- Eur mesačne, počas prázdnin
okolo 400,- Eur. Pokiaľ ide o výdavky na bývanie, podieľa sa na úhrade výdavkov za internet, čo
predstavuje okolo 40 - 42,- Eur mesačne, platí si mobil, čo je 26,- Eur mesačne, posilňovňu 39,- Eur,

výdavky na starostlivosť o mačky priemerne 20 - 30,- Eur mesačne, taktiež si sama platí poplatok na
stužkovú 30,- Eur mesačne. Celkové náklady na bývanie sú v sume 457,88 Eur, z čoho odporkyňa
hradí 40,- Eur internet a ostatné uhrádzajú z babkinho dôchodku. Pokiaľ ide o stravu, tiež ju hradíme z
dôchodku a čo je navyše hradí odporkyňa. Babka má dôchodok okolo 800,- Eur. Mama aktuálne nemá
žiadny príjem, keďže si vybavuje príspevok na opatrovanie. Babka je diabetička, taktiež zabúda, nemôže
byť sama. Je potrebné ju budiť na lieky, nevie si navariť, vyžaduje celodennú starostlivosť. Odporkyňa

si platí sama električenku v sume 40,- Eur každé tri mesiace, ďalej aplikáciu spotify 5,99 Eur mesačne,
antivírusový program na počítač, čo predstavuje 19,08 Eur mesačne, sama si platila aj výdavok na
dioptrické okuliare. Dlh na výživnom v sume 2.658,09 Eur otec doplatil v apríli - 27.04.2023. Od tohto
času výživné neplatil. Nad rámec výživného jej otec raz kúpil topánky a ešte jej zaplatil lyžiarsky v 2.
ročníku na strednej škole. Po skončení strednej školy by chcela ísť študovať na vysokú školu. S mamou

a babkou nechodia na žiadne dovolenky ani výlety, nakoľko si to nemôžu dovoliť.

6. Predmetom konania je návrh otca na zníženie výživného k v čase podania návrhu maloletej, aktuálne
už plnoletej dcére M.. Povinnosťou súdu je vyhodnocovať každý prípad individuálne, posudzovať všetky
reálne preukázané skutočnosti a tvrdenia rodičov v konaní, osobitne prihliadať na vyjadrenia rodičov

a detí. Súd vyhodnocoval všetky dôkazy individuálne, porovnával vyjadrenia rodičov vo vzájomných
súvislostiach.

7. Úlohou súdu bolo zaoberať sa tým, či od posledného rozhodnutia súdu došlo k takej zmene pomerov,
či už na strane osoby povinnej na platenie výživného alebo na strane osoby oprávnenej z výživného,

ktorá odôvodňuje zníženie výživného navrhovateľa k plnoletej dcére M..

8. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z .z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

9. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

10.Podľa§62ods.3Zákonaorodinekaždýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

11. Podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne

na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

12. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.14. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

15. Podľa § 153 zákona č. 161/2005 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) účastníkmi
konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú osoba oprávnená na výživné a osoba, ktorá je podľa
návrhu povinná platiť výživné.

16. Súd vykonal porovnanie majetkových pomerov na strane rodičov, ako aj na strane osoby oprávnenej
na výživné a zistil nasledovné:

17. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č. k. 27P/153/2020-53 zo dňa 09.02.2022 bola otcovi
naposledy upravená vyživovacia povinnosť voči dcére M., a to vo výške 100,- eur mesačne. Dcéra M. v
tom čase navštevovala strednú školu, tak ako aj teraz, otec sa o ňu nezaujímal od jej 2,5 roka, výživné

už v tom čase neplatil. Matka maloletej M. bola v tom čase nezamestnaná, iné vyživovacie povinnosti
nemala. K výdavkom na M. uviedla mesačný výdavok na thajský box vo výške 53,- eur. Otec bol v čase
posledného rozhodnutia nezamestnaný, nepoberal žiadne dávky, nemal žiaden príjem, nevlastnil žiadny
hnuteľný ani nehnuteľný majetok.

18. Aktuálne osoba oprávnená z výživného naďalej navštevuje strednú školu, posledný ročník, býva v
spoločnej domácnosti s mamou a babkou, pričom ich jediným príjmom je dôchodok babky, z ktorého
hradia výdavky na bývanie a stravu. Osoba oprávnená na výživné sa taktiež podieľa na úhrade
niektorých nákladov na bývanie (internet), taktiež sa podieľa na výdavkoch na stravu, sama si platí
električenku, mobilný telefón, mesačný poplatok v škole na stužkovú slávnosť, posilňovňu, taktiež si

samauhradilavýdavoknadioptrickéokuliare.Matkaosobyoprávnenejnavýživnéaktuálnenemážiaden
príjem, otec sa aktuálne nachádza v Ústave na výkon väzbu, kde nie je zaradený na prácu, z kapacitných
dôvodov. Nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.

19. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia

povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti
poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb
spoločnosti - deťom. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie,
resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa.
Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky,

ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri
rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery
rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov
a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým
dieťa nie je schopné samé sa živiť. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je upravený na

základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito
všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby
oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

20. Stanovenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča nie je nemenné. Môže dôjsť totiž k zmene

pomerov ako na strane povinného, tak i na strane oprávneného, pokiaľ sa výrazným spôsobom prejavia
v pomeroch účastníkov, môžu znamenať dôvod pre novú úpravu vyživovacej povinnosti. Súd pri svojom
rozhodovaní v takomto konaní zisťuje okolnosti dôležité pre určenie pôvodnej vyživovacej povinnosti
a posudzuje, či sa tieto okolnosti podstatne a výrazným spôsobom zmenili, či podstatne a výrazným
spôsobom zasahujú do pomerov účastníkov a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej

úpravy vyživovacej povinnosti. Medzi najčastejšie dôvody zmeny pomerov možno zaradiť uplynutie
dlhšieho obdobia od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, ďalej podstatná zmena zárobkových
možností a schopností povinného rodiča, prípadne i rodiča, ktorému je dieťa zverené do starostlivosti
výchovy, pribudnutie či ukončenie vyživovacej povinnosti, ktorá bola zohľadňovaná v čase posledného
rozhodnutia, u detí nastúpenie ďalšej, vyššej formy štúdia zabezpečujúcej prípravu na budúce povolanie

a iné.

21. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky "Skutočnosť, že sa otec
maloletého dieťaťa povinný platiť naň výživné dopustil úmyselného protiprávneho konania majúcehoznaky trestnej činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby a následne mu bol súdom uložený nepodmienečný
trest odňatia slobody, pri výkone ktorého došlo k poklesu alebo až k strate príjmov, nemôže byť na úkor
maloletého dieťaťa." (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 236/2018 zo

dňa 01.04.2019).

22. Súd vykonal porovnanie pomerov dôležitých pre určovanie výživného tak v pôvodnom ako i terajšom
konaní a dospel k záveru, že nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zníženie vyživovacej
povinnosti otca k plnoletej dcére. Otec, rovnako ako v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, tak

aj teraz nemá žiaden príjem, nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Otec neplatil výživné
ani v čase, keď bol na slobode, t. j. nebol vo väzbe, s dcérou sa nestretával resp. len veľmi sporadicky,
nestaral sa o ňu, celá starostlivosť o v tom čase maloletú M. bola na pleciach jej matky. Súd poukazuje
na skutočnosť, že otec na pojednávaní uviedol, že dlh na výživnom vo výške cca 2800,- eur, ktorý mal,
zaplatil až po tom, ako naňho prokurátor podal obžalobu pre trestný čin zanedbania povinnej výživy,
pričom uviedol, že tento dlh uhradil z úspor, ktoré mal a ktoré získal z brigád, na ktoré chodil. Súd

zároveň poukazuje na skutočnosť, že otec nepreukázal, že mu neostali žiadne úspory, z ktorých by už
aj tak pomerne nízke výživné mohol platiť aj v čase, keď sa nachádza v Ústave na výkon väzby. Je
zarážajúce,žeotecpristúpilkúhradedlžnéhovýživnéhoažpotom,akobolanaňhopodanáobžalobapre
zanedbanie povinnej výživy, čo zároveň vzbudzuje pochybnosti o tom, či otec skutočne aktuálne nemá
žiadne finančné prostriedky, z ktorých by mohol platiť výživné počas jeho pobytu vo väzbe. Súd taktiež

poukazuje aj na citované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, publikované v Zbierke
rozhodnutí, z ktorého vyplýva, že skutočnosť, že sa otec dopustí úmyselného protiprávneho konania, v
dôsledku ktorého sa nachádza vo väzbe, v dôsledku čoho uňho došlo k poklesu či až k strate príjmu,
nemôže byť na úkor dieťaťa. Skutočnosť, že takýmto konaním sa povinný vzdal objektívnej možnosti
platiť výživné, nemôže byť na úkor oprávneného. Opačný výklad ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o

rodinebyviedolkabsurdnýmdôsledkom,konkrétnevdanomkontextektakému,žepovinnýbysasvojím
úmyselným protiprávnym konaním a následnou väzbou „zbavil“ resp. „mohol zbaviť“ svojej vyživovacej
povinnosti. V prejednávanej veci už síce osoba oprávnená z výživného v priebehu konania dosiahla
plnoletosť, avšak stále je to dieťa, ktoré chodí na strednú školu, má ambíciu študovať na vysokej škole
a vyživovacia povinnosť otca voči nej naďalej trvá. Absolútne zarážajúcou je aj tá skutočnosť, že osoba

oprávnená na výživné popri tom, ako si plní svoje školské povinnosti chodí na brigády, aby pomohla
uhrádzať náklady na domácnosť resp. aby sa mohla venovať svojím záľubám, avšak osoba vo veku 18
rokov, študujúca na strednej škole, by sa mala prioritne venovať štúdiu a nie chodiť na brigády, za účelom
hradenia nákladov na domácnosť. Na základe všetkých uvedených skutočností dospel súd k záverom
že zníženie vyživovacej povinnosti otca k plnoletej dcére by rozhodne bolo v rozpore s jej najlepším

záujmom, súd taktiež nezistil takú zmenu pomerov, ktorá by na zníženie výživného dávala legitímny
nárok, preto návrh otca zamietol.

23. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie len účastník, ktorý sa nevzdal práva na odvolanie, a to
do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.

Osoba oprávnená z výživného ktorá sa vzdala práva na odvolanie v celom rozsahu po vyhlásení

rozsudku písomne do zápisnice o pojednávaní, sa voči tomuto rozsudku nemôže odvolať.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie

nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená

starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému,
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.