Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, September 24, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1CoCsp/25/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123202358
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8123202358.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov
JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Marianny Hirkovej v sporovej veci žalobkyne: A. B., nar. X.X.XXXX,
XXX XX C. XXX, zastúpenej: RIEDL advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Slovenská 46, 080
01 Prešov, IČO: 54 359 490, proti žalovanému: Blackside, a.s., so sídlom Mlynské nivy 48, 821 09
Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 48 191 515, zastúpeného: JUDr. Andrej Balážik, advokát, so

sídlom Lachova 1609/32, 851 03 Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 54429021, o priznanie
primeraného finančného zabezpečenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov,
č. k. 15Csp/17/2023-41 z 21.5.2024, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 300,- eur do 3

dní od právoplatnosti rozsudku. Určil, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že dňa 11.7.2014 uzatvorila žalobkyňa ako dlžník a právny predchodca
žalovaného Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ zmluvu o kreditnej karte. Na základe toho banka
poskytla žalobkyni kreditnú kartu štedrá karta CTLS so spotrebiteľským revolvingovým úverom s

celkovým úverovým rámcom vo výške 1.500,- eur. Nakoľko žalobkyňa pohľadávku banky vyplývajúcu
zo zmluvy riadne a včas neuhradila došlo k výpovedi zmluvy s účinnosťou k 25.9.2016.

3. Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 7Csp/34/2020-180 zo dňa 16.9.2020 rozhodol vo veci žalobcu
- žalovaného v tomto konaní proti žalovanej - žalobkyni v tomto konaní spore o zaplatenie 1.129,49
eur s príslušenstvom rozsudkom pre zmeškanie tak, že žalobu zamietol. S poukazom na nedostavenie

sa právneho zástupcu žalovaného (žalobcu v konaní 7Csp/34/2020) na pojednávanie bez náležitého
ospravedlnenia a napriek riadnemu predvolaniu.

4. Príslušnosť Okresného súdu Prešov je daná § 19 písm. d) CSP na základe trvalého pobytu žalobkyne,
nakoľko ide o spotrebiteľský spor medzi spotrebiteľom a dodávateľom na základe spotrebiteľskej zmluvy
s poukazom na § 290 CSP.

5. Žalobkyňa a právny predchodca žalovaného uzatvorili spotrebiteľskú zmluvu o úvere dňa 11.7.2014.
Vychádzajúc z tohto záveru je zrejmé, že v tomto konaní ide o spotrebiteľský spor, preto s poukazom
na § 19 písm. d) Civilného sporového poriadku je príslušný na konanie Okresný súd Prešov nakoľko
žalobkyňa má adresu trvalého pobytu Prešove.

6. Vo veci 7Csp/34/2020 Okresného súdu Prešov sa žalovaný domáhal zaplatenia sumy 1.129,49
eur. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, z čoho možno vyvodiť záver, že si úspešne uplatnila svojepráva v postavení spotrebiteľa. Je preto aktívne vecne legitimovaný subjektom pre podanie žaloby v
tomto konaní (o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia). Nakoľko žalovaný je subjektom,
proti ktorému došlo k úspešnému uplatneniu spotrebiteľského práva v konaní 7Csp/34/2020, je práve

žalovaný pasívne vecne legitimovaným subjektom v tomto konaní.

7. Žalobkyňa si teda bez akýchkoľvek pochybností v inom súdnom konaní úspešne uplatnila právo od
toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je
spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu.

8. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má
plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradila dodávateľa
od získavania plnení vyplývajúcich z neprijateľných zmluvných podmienok a jednak to treba chápať
ako odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším
dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno

predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, sa už voči ďalším spotrebiteľom
nedopustí, prípadne sa nedopustí v takej intenzite. Aj keď zákon, nevyžaduje pre vznik práva na
primerané finančné zadosťučinenie, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma, v prejednávanej veci
k vzniku ujmy na strane žalobkyne bez akýchkoľvek pochybností došlo. (obdobne Rozsudok Krajského
súdu v Prešove 7Co/125/2019)

9. Žalobkyňa aj s prihliadnutím na postoj žalovaného vo veci vedenej na Okresnom súde Prešov
pod sp. zn. 7Csp/34/2020, v ktorom uplatnil právo na zaplatenie 1.129,49 eur, avšak v konaní
riadne nepokračoval (nedostavil sa na nariadené pojednávanie bez ospravedlnenia), bola nedôvodne
vystavená psychickému vypätiu a stavu právnej neistoty, a to až do doby právoplatného skončenia

konania. Došlo navyše k výraznému zásahu do majetkovej sféry žalobkyne, kedy bol súdnym sporom
ohrozený majetok žalobkyne.

10. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa
zohľadňujú rôzne kritériá, a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná

funkcia a pod. Za primerané, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, je preto potrebné považovať
finančné zadosťučinenie vo výške 300,- eur. Táto čiastka zodpovedá ani nie tretine sumy, ktorú si
žalovaný nedôvodne uplatňoval v súdnom konaní proti žalobkyni. Priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia v nižšej výške by neplnilo odradzujúcu funkciu vo vzťahu k žalovanému. Žalobkyňa
ako dlžník bola pritom vystavená nutnosti brániť sa súdnom konaní až do jeho záveru - rozhodnutia

súdu vo veci, a to za situácie, kedy bola vystavená právnej neistote vo vzťahu k svojej majetkovej
sfére od 11.7.2014, kedy došlo k uzavretiu predmetnej spotrebiteľskej zmluvy, až do rozhodnutia súdu
dňa 16.9.2020 s právoplatnosťou 20.10.2020, teda viac než 6 rokov. Priznané finančné zadosťučinenie
v celkovej výške 300,- eur je vyrovnaním ujmy žalobkyne, ktorá jej vznikla konaním žalovaného a
je akousi určitou satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj

sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý v súdnom konaní a ako právny nástupca pôvodného veriteľa pri
dojednávaní úverových zmlúv závadne konal. Preto súd priznal žalobkyni právo na primerané finančné
zadosťučinenie v uvedenom rozsahu.

11. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP.

12. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

13. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t. j., že súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, ustanovením § 365 ods. 1 písm. d) CSP, t. j., že konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ustanovením § 365 ods. 1 písm.
e) CSP, t. j., že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t. j., že súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ustanovením § 365 ods. 1 písm. g) CSP, t.
j., že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) CSP,
t. j., že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.14. Poukázal na to, že predmetný spor vyvolaný žalobkyňou na základe podanej žaloby nie je
spotrebiteľským sporom, nakoľko uzatvorením spotrebiteľskej zmluvy nedochádza k vzniku práva

spotrebiteľa na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, keďže právo na priznanie vzniká
spotrebiteľovi až okamihom právoplatného rozhodnutia súdu, z ktorého vyplýva, že spotrebiteľ bol pri
súdnej ochrane svojich práv a povinností úspešný. V predmetnom spore nejde o nárok z právneho
vzťahu, ktorého právnym dôvodom je spotrebiteľská zmluva, teda o nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej
zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou, ale o nárok, ktorý vyplýva priamo zo zákona, teda

zo Zákona na ochranu spotrebiteľa.

15. Argumentácia súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí je zmätočná, pretože porušením
spotrebiteľských práv v zmysle § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa nie je to, ak v pôvodnom
súdnom konaní, od ktorého žalobkyňa odvodzuje svoj nárok na primerané finančné zadosťučinenie,
žaloba žalovanej obchodnej spoločnosti proti žalobkyni bola zamietnutá, nakoľko zo žiadneho

osobitného predpisu nevyplýva, že porušením práv a povinností ustanovených s cieľom ochrany
spotrebiteľa je tá skutočnosť, že dôjde k zamietnutiu žaloby súdom.

16. Tým, že súd v napadnutom rozhodnutí nesprávne identifikoval právo alebo povinnosť žalobkyne, za
porušeniektoréhobyzodpovedalžalovaný,ostalobezodpovede,ktoréprávoalebopovinnosťžalobkyne

bolo potom žalovaným porušené.

17. Súd prvej inštancie sa nedostatočne vyporiadal s argumentáciou žalovaného týkajúcou sa účelom
inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia, keďže z rozhodnutia nevyplývajú úvahy súdu, prečo
považuje za účelné sankcionovať žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobkyni primerané finančné

zadosťučinenie a od čoho alebo od akého konania má táto sankcia odradiť obchodnú spoločnosť.
Primerané finančné zadosťučinenie má predovšetkým sankčnú povahu a jeho účelom je odradiť
nečestného dodávateľa od porušenia práv spotrebiteľov a poskytnúť žalobkyni ako spotrebiteľke
satisfakciu a zároveň odradiť dodávateľa od porušenia práv spotrebiteľov. V prejednávanej veci však
primerané finančné zadosťučinenie žalovaného nemá od čoho odradiť, nakoľko žalovaný neporušil

akékoľvek práva a povinnosti žalobkyne ako spotrebiteľky.

18. Žalobou uplatnený nárok v prejednávanej veci je teda zjavne neprimeraný, ak sa odvodzuje
od snahy sankcionovať žalovaného, ktorý sa navyše nijakým spôsobom neprevinil voči žalobkyni.
Súd prvej inštancie neobjasnil, na základe akých kritérií a úvah dospel k ustáleniu priznanej výšky

finančného zadosťučinenia na sumu 300,- eur a nezaoberal sa vyhodnotením neprimeranosti súdom
určenej výšky finančného zadosťučinenia. Nie je zrejmé, akého závadného konania sa žalovaný ako
právny nástupca pôvodného veriteľa pri dojednávaní úverových zmlúv so žalobkyňou dopustil, za
ktoré je teraz súdom prvej inštancie žalovaný sankcionovaný. Rozhodnutie súdu je teda v tomto
smere nepreskúmateľné a arbitrárne. K uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy došlo medzi právnym

predchodcom žalovaného, t. j. spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobkyňou 11.7.2014, a preto
citované ustanovenie upravujúce podmienky priznania primeraného finančného zadosťučinenia sa na
posudzovaný prípad nevzťahuje. Je potrebné sa odvolať na znenie § 3 ods. 5 posledná veta Zákona
o ochrane spotrebiteľa, t. j. na znenie účinné od 10.6.2013, podľa ktorého spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,

má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Súd prvej inštancie sa však s týmito
okolnosťami vôbec nevyporiadal.

19. V kontexte týchto okolností je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, arbitrárne pre

nedostatok dôvodov. Takýmto spôsobom bolo porušené právo žalovaného na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia.

20. Podmienka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti žalobkyňou nie je splnená,
keďže žalobkyňa neuplatnila žiadny konkrétny nárok z porušenia práv alebo povinností určených

na ochranu spotrebiteľa, teda napríklad nárok na náhradu škody alebo na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Nakoľko žiadne práva žalobkyne priznané Zákonom o ochrane spotrebiteľa porušené
neboli, žalobkyni voči žalovanému nevznikol nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Zamietnutie
žaloby v spore o plnenie zo zmluvy o kreditnej karte z 11.7.2014 nebolo založené na porušeníspotrebiteľských práv. Uplatnenie návrhu žalobkyne ako žalovanej v pôvodnom sporovom konaní na
súde, ak by bolo rozhodnuté rozsudkom pre zmeškanie žalovaného ako žalobkyne, nepredstavuje
porušenie práv spotrebiteľa v zmysle Zákona o ochrane spotrebiteľa.

21. Zmluva o kreditnej karte z 11.7.2014, z ktorej nárok bol uplatnený v pôvodnom súdnom konaní,
bola uzavretá medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného – Slovenskou sporiteľňou, a.s.
ako veriteľom. Žalovaný nebol účastníkom zmluvy o kreditnej karte z 11.7.2014, zmluvné podmienky
zmluvy o kreditnej karte z 11.7.2014 nekreoval, nemohol sa tak dopustiť porušenia spotrebiteľských práv

a povinností žalobkyne. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia z dôvodu občianskoprávneho
charakteru tohto súkromnoprávneho inštitútu nemôže plniť funkciu sankcie. Inštitút primeraného
finančného zadosťučinenia nemá slúžiť ako prostriedok náhrady škody a nemôže slúžiť na neprimerané
obohacovanie sa spotrebiteľa.

22. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

23. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného je dôvodné. Nie sú
totiž podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu napadnutého rozsudku, nakoľko bol vydaný na základe
nedostatočne zisteného skutkového stavu a naviac je aj nepreskúmateľný. Nepreskúmateľnosť tohto

rozhodnutia súdu prvej inštancie dosahuje intenzitu nesprávneho procesného postupu znemožňujúceho
strane (v danom prípade žalovanému), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v odvolacom
konaní.

24. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa § 52a Občianskeho zákonníka (1) Ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom
rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.

26. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Prešov, č. k.

7Csp/34/2020-180 zo 16.9.2020, bola zamietnutá žaloba žalobcu ako právneho predchodcu Slovenskej
sporiteľne, a.s. o zaplatenie 1.129,49 eur, a to rozsudkom pre zmeškanie. V samotnej žalobe vo veci
7Csp/34/2020OkresnéhosúduPrešovsažalovanýoznačilzaprávnehonástupcuSlovenskejsporiteľne,
a.s., ktorá pôvodne vstúpila do právneho vzťahu so žalobkyňou ako spotrebiteľkou, a to pokiaľ ide
o zmluvu o kreditnej karte (spotrebiteľský úver) s č. kartového účtu XXXXXXXXXX. V tejto súvislosti sa

žalovaný (v pôvodnom konaní 7Csp/34/2020 žalobca) odvolal na Zmluvu č. XXXX/XXXX/XX o postúpení
pohľadávky z 21.5.2018.

27. Za týchto okolností je žalovaný právnym nástupcom pôvodného veriteľa žalobkyne Slovenskej
sporiteľne, a.s. a v prípade, že sú splnené podmienky uvedené v § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007

Z. z. o ochrane spotrebiteľa, je osobne pasívne legitimovanou z titulu zodpovednosti za porušenia
spotrebiteľského práva, ku ktorým eventuálne došlo v súvislosti s vyššie uvedenou spotrebiteľskou
zmluvou. Preto je pasívna vecná legitimácia žalovaného v prejednávanej veci daná.

28. Nemožno súhlasiť s odvolacou argumentáciou žalovaného spočívajúcou v tom, že v prejednávanej

vecinejdeospotrebiteľskýsporatátookolnosťspôsobuje,žeOkresnýsúdPrešovniejevprejednávanej
veci vecne a miestne príslušný. Aplikácia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., ku ktorej by malo
v prejednávanej veci dôjsť a obsah žaloby nepochybne naznačujú, že ide o vec súvisiacu s pôvodnou
vyššie uvedenou spotrebiteľskou zmluvou, v tomto konaní sa uplatňujú nároky spotrebiteľa, ktorévyplývajú z jeho spotrebiteľských práv a porušení povinností v tomto kontexte na strane dodávateľa,
a preto aj v prejednávanej veci ide o spotrebiteľský spor.

29. Treba však súhlasiť s odvolacou argumentáciou žalovaného spočívajúcou v tom, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné a dosahujúce prvky arbitrárnosti, pretože bez akýchkoľvek
dôvodov je konštatované porušenie spotrebiteľského práva žalobkyne bez toho, aby súd prvej inštancie
vysvetlil, ktoré konkrétne práva žalobkyne ako spotrebiteľky boli porušené a v akej intenzite.

30. V tomto zmysle sa súd prvej inštancie obmedzil na to, že vo veci 7Csp/34/2020 Okresného súdu
Prešov, v ktorej sa žalovaný domáhal zaplatenia sumy 1.129,49 eur, bola žaloba zamietnutá, a preto
možno vyvodiť záver, že žalobkyňa si úspešne uplatnila svoje práva v postavení spotrebiteľa.

31. S takýmto odôvodnením súdu prvej inštancie nemožno súhlasiť, nakoľko v ňom absentuje
riadna analýza porušenia spotrebiteľských práv žalobkyne (v predchádzajúcom konaní žalovanej),

teda ktoré konkrétne práva boli porušené a z akých dôvodov. Takáto analýza a zistenia súdu
prvej inštancie v naznačenom smere sú nevyhnutne potrebné aj pre posúdenie otázky primeranosti
finančného zadosťučinenia, ktoré by malo žalobkyni patriť. Rozhodnutie súdu prvej inštancie na tieto
okolnosti nedáva žiadnu odpoveď a nepreskúmateľným spôsobom sa odvoláva len na to, že vo veci
7Csp/34/2020 Okresného súdu Prešov bola žalobkyňa úspešná, pretože žaloba bola zamietnutá.

Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. však predpokladá poskytnutie primeraného finančného
zadosťučinenia spotrebiteľovi za porušenie jeho práv alebo za porušenie povinností dodávateľa pri
realizácii spotrebiteľskej zmluvy. Žiadne odôvodnenie v tomto smere však napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie neobsahuje a je nepreskúmateľné.

32. Preto postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP).

33. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie náležite vysvetliť, ktoré práva žalobkyne
ako spotrebiteľky boli v súvislosti s predmetnou zmluvou uzavretou medzi žalobkyňou a právnym

predchodcom žalovaného porušené, prípadne, ktoré povinnosti porušil žalovaný alebo aj jeho právny
predchodca. V tomto kontexte treba konštatovať, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky
z 21.5.2018 sa žalovaný stal univerzálnym právnym nástupcom pôvodného veriteľa – Slovenská
sporiteľňa, a.s., a teda aj zodpovedným a pasívne legitimovaným subjektom vo veci primeraného
finančného zadosťučinenia.

34. Súd prvej inštancie bude v prejednávanej veci (v prípade, že zistí splnenie podmienok) aplikovať
ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., a to v znení účinnom v čase právoplatnosti
rozsudku o úspešnom uplatnení porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej Zákonom o ochrane
spotrebiteľa. Ako však bolo vyššie naznačené, toto porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej

zákonom a osobitnými predpismi na ochranu spotrebiteľa musí byť náležite zistené, definované
a v závislosti od neho môže byť náležite odôvodnená aj výška primeraného finančného zadosťučinenia,
ktorá by mala žalobkyni ako poškodenej spotrebiteľke eventuálne patriť.

35. Až po takto doplnenom dokazovaní a právnych úvahách bude možné vo veci zákonne rozhodnúť.

36. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).