Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, September 24, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1CoEk/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8512202331
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8512202331.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a členov senátu
JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Marianny Hirkovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného: Advocate s.r.o., so sídlom
Pribinova25,81109Bratislava,IČO:36865141,protipovinnému:A.B.,nar.XX.X.XXXX,bytomC.XXX/
XX, XXX XX D., o vymoženie 2.469,09 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného

súdu Stará Ľubovňa, č. k. 4Er/232/2012-49 zo dňa 18.10.2023, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil. O trovách účastníkov konania rozhodol
tak, že povinnému náhradu trov konania nepriznal. O trovách exekúcie rozhodol tak, že súdny exekútor
má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému.

2. Vychádzal zo zistenia, že oprávnený podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie pre
vymoženie 2.469,09,- eur s prísl. na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave sp.
zn. SR 00920/11 zo dňa 18.3.2011. Súdny exekútor E. F. G. požiadal súd o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením sp. zn. 4Er/232/2012-24 zo dňa 18.9.2013

vylúčil súdneho exekútora E. F. G., Exekútorský úrad Bratislava z vykonávania exekúcie. Okresný Súd
Stará Ľubovňa udelil poverenie na vykonanie exekúcie E. H. I. č. XXXX XXXXXX zo dňa 25.4.2014 na
vymoženie uloženej povinnosti 2.469,09 eur, úroku z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 2.469,09
eur od 29.12.2010 do zaplatenia, trovy oprávneného v exekučnom konaní 16,50 eur, trovy právneho
zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní 163,46 eur, trovy predchádzajúceho konania 536,68 eur
a trovy exekúcie. Poverenie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 5.5.2014.

3. Zákonom č. 438/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony došlo s účinnosťou od
23.12.2015 k novelizácii EP, ktorá sa týkala vymáhania nárokov zo zmenky proti povinnému, ktorý
je fyzickou osobou. Podľa novej právnej úpravy je oprávnený povinný opísať v návrhu na vykonanie
exekúcie aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a pripojiť dôkazy

osvedčujúce tieto skutočnosti; túto povinnosť má aj indosatár. Predmetnou novelou bolo doplnené tiež
prechodné ustanovenie § 243f EP, ktoré vyžaduje, aby uvedené skutočnosti boli doplnené aj v už
začatých exekúciách, a to do 30 dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z., to znamená do 22.1.2016.Pre
už začaté exekúcie, v ktorých sa vymáha právo zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou,
platí dňom účinnosti predmetnej novely ex lege odklad exekúcie (§ 243f ods. 3 EP). V prípade riadneho
a včasného doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie má súd preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie

exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP, a ak exekúciu nezastaví, má rozhodnúť o pokračovaní
exekúcie(§ 243f ods. 6 EP).4. Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným je zmluvou spotrebiteľskou. Z obsahu
spisu bez ďalšieho nevyplýva, že by povinný pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V zmluve o úvere je označený ako fyzická osoba (menom,
priezviskom, bydliskom, rodným číslom). S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného
účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, dôkazné bremeno
na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ. Existujúce pochybnosti je potrebné
odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter

zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti.
Bezpečným preukázaním nemôže byť len označenie dlžníka jeho identifikačným číslom, pričom
absentuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s (údajnou) podnikateľskou činnosťou dlžníka
vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. S poukazom na interpretačné ustanovenie § 54 Občianskeho
zákonníka je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t. j., že
dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo

podnikania, je na oprávnenom (ako veriteľovi). Vzhľadom na uvedené zmluva o úvere je spotrebiteľskou
zmluvouvzmysle§52ods.1Občianskehozákonníka,podľaktoréhojeirelevantnáprávnaformazmluvy.
Vzhľadom na to, že oprávnený nepreukázal nespotrebiteľský charakter úverovej zmluvy, neuniesol
dôkazné bremeno, čo je potrebné vyhodnotiť na ťarchu oprávneného, preto uzavretá úverová zmluva
je zmluvou spotrebiteľskou.

5. Nárok oprávneného vyplýva zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, a oprávnený
nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 39 ods. 4 EP v spojení s ustanovením §
243f ods. 1 EP v lehote do 22.1.2016. Zákonným následkom nedoplnenia návrhu na vykonanie exekúcie
v lehote 30 dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z. (t. j. do 22.1.2016) je zastavenie exekúcie (§ 243f

ods. 5 EP). Preto exekučný súd exekúciu zastavil.

6. O náhrade trov konania medzi účastníkmi tohto konania rozhodol postupom podľa § 9a ods. 1 EP a
§ 256 ods. 1, § 257 CSP tak, že povinnému náhradu trov konania nepriznal.

7. O náhrade trov exekúcie rozhodol v zmysle § 203 ods. 1 EP a § 262 ods. 2 CSP a priznal náhradu
trov exekúcie súdnemu exekútorovi voči oprávnenému, keďže oprávnený zavinil zastavenie exekúcie
tým, že si riadne nesplnil svoju zákonnú povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie.

8. Proti uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd

uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

9. Odvolanie podal z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

10. Poukázal na skutočnosť, že predmetné exekučné konanie je vedené voči povinnému, pričom

hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko povinný pri uzavretí úverovej zmluvy a
vystavení zmenky vyhlásil že peňažné prostriedky mu boli poskytnuté na účel podnikania. Predmetná
skutočnosť musí byť súdnemu exekútorovi známa ako aj súdu, ktorému podal súdny exekútor žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľko oprávnený rozhodujúce skutočnosti uviedol už
v návrhu na vykonanie exekúcie a zároveň uvedené vyplýva aj zo samotného exekučného titulu. Už

k samotnému návrhu na vykonanie exekúcie priložil nielen exekučný titul a zmenku, na základe ktorej
bol v exekučnom titule oprávnenému priznaný nárok, ale aj zmluvu o úvere, splatenie ktorého zmenka
zabezpečovala. Rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu oprávneného s povinným
vrátane dôkazov, ktoré ich osvedčujú boli súčasťou exekučného spisu. Oprávnený si svoju povinnosť,
ktorá vyplýva z ustanovenia § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku splnil. Poukázal

na ustanovenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého v exekučných konaniach, ktoré
sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri
podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh
na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Z odôvodneniauznesenia okresného súdu vyplýva, že podľa jeho názoru v lehote 30 dní je nutné doplniť návrh na
vykonanie exekúcie priamo exekučnému súdu. Podľa oprávneného však takýto výklad nemá oporu v
zákone a je zjavne svojvoľný. Návrh na vykonanie exekúcie podáva oprávnený v zmysle § 36 ods. 2

Exekučného poriadku exekútorovi. Je teda logické, že ak už citované ustanovenie hovorí o doplnení
návrhu na vykonanie exekúcie bez toho, aby určovalo konkrétneho adresáta tohto doplnenia, je ním
bez pochýb súdny exekútor. Z toho dôvodu doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie bolo podané v
lehote. Dôkazy osvedčujúce vyššie uvedené skutočnosti sú od podania návrhu na vykonanie exekúcie
súčasťou exekučného spisu a tým pádom aj exekučného spisu súdu, ktorý súdny exekútor požiadal o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Zároveň medzičasom nedošlo k zmene skutkového stavu
a zmene obsahu dôkazov.

11. Oprávnený zároveň odmietol posudzovanie povinného ako spotrebiteľa. Poukázal na skutočnosť, že
dňa 11.11.2009 uzavrel s povinným zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol povinnému
poskytnutý úver na účel podnikania. Povinný v zmluve o úvere uviedol a aj osobitne podpísal vyhlásenie,

že poskytované peňažné prostriedky budú využité na tento účel. Povinný Zmluvu o úvere uzatvoril
ako dlžník pod obchodným menom A. B. fyzická osoba – podnikateľ označený identifikačným číslom
XXXXXXXX, pričom pri uzatváraní Zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojho podnikania a
finančné prostriedky boli poskytnuté na účel podnikania, čo nijakým spôsobom žiadny z účastníkov
exekučného konania nespochybnil. Preto je možné posudzovať vzťah ako obchodnoprávny a nie ako

spotrebiteľský, nakoľko ide o zmluvný záväzok medzi dvomi podnikateľskými subjektmi. Podľa Zákona
o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho
podnikania alebo povolania. Oprávnený v danom prípade pri poskytnutí úveru vychádzal z vyhlásení
Povinného, že ide o úver poskytnutý na výkon podnikania. Povinný toto svoje vyhlásenie potvrdil svojím
osobitným podpisom v Zmluve o úvere. Skutočnosť, na čo konkrétne bol povinným následne poskytnutý

úver aj využitý, oprávnený neskúma, nakoľko je to pre neho už nepodstatná informácia. Povinný ako
dlžníknavyšenemázožiadnehozákonainformačnúpovinnosťvočiveriteľovi,abypreukazovalskutočné
použitie finančných prostriedkov. Taktiež Zákon o spotrebiteľských úveroch neustanovuje, že žiadateľ
o úver v čase poskytnutia úveru na podnikanie, zamestnanie alebo povolanie, musí byť podnikateľom
alebo zamestnaný. Preto pre právnu kvalifikáciu povahy poskytnutého úveru je úplne postačujúci prejav

vôle uvedený v zmluve. Zákonodarca v zákone o spotrebiteľských úveroch upravil špeciálne prípady,
keď záujemca o úver ešte nie je podnikateľom, ani zamestnaný, avšak má záujem využiť úver na
výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Z uvedeného vyplýva, že úvery poskytnuté na účel
zamestnania, povolania, podnikania nemajú povahu spotrebiteľského úveru a ochrana spotrebiteľa o
obmedzení a neskôr úplnom vylúčení zabezpečenia úveru zmenkou sa na tieto úvery nevzťahuje.

12. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

13. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom aj v čase vydania tohto rozhodnutia),
ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa

dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

14. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

15. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 CSP
v rozsahu podaného odvolania s prihliadnutím na vady týkajúce sa procesných podmienok podľa § 380
ods.2CSP,beznariadeniapojednávania,pričomdospelkzáveru,ženapadnutérozhodnutiejepotrebné
zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP, pretože neboli splnené procesné podmienky pre jeho vydanie.

16. Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného a zo spisového materiálu zistil, že dňa 19.3.2012
bola pred súdnym exekútorom E. F. G. spísaná zápisnica obsahujúca návrh oprávneného na vykonanie
exekúcie, v ktorej oprávnený opísal skutočnosti týkajúce sa jeho vlastného vzťahu s povinným. Následne
bola okresnému súdu dňa 2.5.2012 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Okresný súd dňa 25.4.2014 poveril súdneho exekútora v zmysle § 45 ods. 1 zákona

č. 233/1995 Z. z. vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave vydaného pod sp. zn. SR
00920/11 dňa 18.3.2011. Rozsudok bol vydaný na základe zmenky vystavenej povinným na rad
oprávneného.17. Následne okresný súd napadnutým uznesením exekúciu podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku
zastavil.

18. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, v návrhu na vykonanie
exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou
osobouoprávnenýopíšeajrozhodujúceskutočnostitýkajúcesavlastnéhovzťahu(odkazna§17zákona
č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového v znení zákona č. 438/2015 Z. z.) s povinným. Skutočnosti

podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom
indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

19. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 23.12.2015, v exekučných konaniach, ktoré
sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri
podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh

na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

20. Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto
zákona odkladajú.

21. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak,
platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

22. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v
lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

23. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v
lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

24. Podľa právnej úpravy platnej a účinnej od 23.12.2015 obsiahnutej v § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, § 57
ods. 1 písm. m) a § 243f Exekučného poriadku, zavedenej zákonom č. 438/2015 Z. z. sú exekučné
súdy povinné ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky proti povinnému,
ktorý je fyzickou osobou, ak dospejú k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka -
spotrebiteľa, čo zisťujú v súlade s novelizovaným ust. § 17 ods. 1 a 2 Zákona zmenkového a šekového

k tomu, či bola povinnému v konaní pred všeobecnými, ale aj rozhodcovskými súdmi poskytnutá taká
primeraná ochrana, aká mu ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí.

25. Z uvedených dôvodov je oprávnený už v návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu
exekútorovi povinný opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a

preukázať ho dôkazmi, ktoré ním tvrdené skutočnosti osvedčujú. Po dátume 23.12.2015 bol tak povinný
urobiť aj v prebiehajúcich exekučných konaniach, ktoré začali pred dátumom 23.12.2015, a to v zmysle
§ 243f ods. 1 Exekučného poriadku v prípade, ak je exekúcia vedená na podklade exekučného titulu,
ktorým bol priznaný nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

26. Exekučný poriadok určil oprávnenému na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 39
ods. 4 tridsaťdňovú lehotu, ktorá začala plynúť odo dňa účinnosti tohto zákona, t. j. dňa 24.12.2015 a
uplynula 22.1.2016. Lehota na doplnenie návrhu stanovená pre oprávneného týmto zákonom je lehotou
procesnou, preto stačí, ak bolo doplnenie vrátane dôkazov oprávneným podané posledný deň lehoty.

27.Preskúmanímvecidospelodvolacísúdkrovnakémuzáveruakookresnýsúdotom,žeoprávnenému
bol priznaný nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, preto oprávnenému vznikla
povinnosť stanovená v § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku na doplnenie návrhu
na vykonanie exekúcie, avšak len v prípade, ak uvedené skutočnosti a dôkazy už neboli súčasťou
exekučného spisu. Odvolací súd mal z predloženého exekučného spisu preukázané, že oprávnený si

povinnosť vyplývajúcu z vyššie uvedeného ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku splnil už v návrhu
na vykonanie exekúcie, kde opísal rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným
a tiež priložil nielen exekučný titul, ale aj zmluvu o úvere splatenie, ktorého zabezpečovala zmenka, na
základe ktorej bol v exekučnom titule oprávnenému priznaný nárok. Súčasťou návrhu boli aj Všeobecnépodmienky poskytnutia úveru upravujúce v čl. 14 Dohodu o vyplnení zmeniek, na základe ktorej
došlo k vyplneniu blankozmenky. Rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu oprávneného
s povinným vrátane dôkazov, ktoré ich osvedčujú boli od začiatku súčasťou exekučného spisu.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd považoval záver okresného súdu o nesplnení si
povinnosti vyplývajúcej z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia v zákonom stanovenej 30-dňovej
lehote za nesprávny, v dôsledku čoho je nesprávne aj jeho rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa ust.
§ 243f ods. 5 Exekučného poriadku.

29. Preto z vyššie uvedených dôvodov musel odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1
písm. a) a b) CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 a 2 CSP vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie, v
ktorom bude okresný súd postupovať podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku a preskúma, či je daný
dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku s tým, že ak exekúciu
nezastaví, rozhodne o jej pokračovaní.

30. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania
(§ 396 ods. 3 CSP).

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).