Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, August 22, 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 3Svk/10/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8019200021
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:8019200021.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny

Benczovej a zo sudcov JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD., v právnej veci
žalobcu (sťažovateľa) 1/: U. D., J. I. Y. D. XX, Z., žalobcu (sťažovateľa) 2/: A.. Z. G., J. I. D. D. K. X/A,
Z., žalobcu (sťažovateľa) 3/: A.. A. G., J. I. D. D. K. X/B, Z., právne zastúpený: JUDr. Martina Kožárová
Jenčová, advokátka so sídlom v Slovenská 69, Prešov, proti žalovanému: Okresný úrad Prešov, odbor
opravných prostriedkov, so sídlom Námestie mieru 3, Prešov, za účasti 1/ M. D., J. I. F. A. XX, Z.,
2/ Y. A., J. I. L. D. XX, Z., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-PO-
OOP6-2018/040439-MIM zo 7. novembra 2018, konajúc o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského

súdu v Prešove č. k. 6S/3/2019-65 zo dňa 27. mája 2021, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 6S/3/2019 - 65 zo
dňa 27. mája 2021 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom
1.Žalovanýrozhodnutímč.OU-PO-OOP6-2018/040439-MIMzo7.novembra2018zamietolodvolaniea
potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Prešov, pozemkový a lesný odbor č. OÚ-PO-PLO 2018/368-213/
LY z 20. júla 2018, ktorým v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených
záhradkových osadách a vysporiadaní vlastníctva k nim (ďalej aj ako „zákon o užívaní pozemkov“)

nevyhovel námietkam žalobcov proti výpisu z úvodných podkladov, vyhotovenému v konaní o návrhu
na vysporiadanie vlastníctva k pozemkom v záhradkovej osade ZO SZZ č. 36 - 65 Ontário v k. ú. Z.Š..
2. V správnom konaní začatom na základe návrhu podaného dňa 06.01.1998 Výborom Záhradkovej
osady Ontário v Prešove prvostupňový správny orgán zabezpečil vyhotovenie registra pôvodného stavu,
v zmysle § 7 ods. 4 cit. zák. oznámil začatie konania o vysporiadaní vlastníctva v záhradkovej osade,
zverejnil úvodné podklady a postupom v zmysle § 18c ods. 1 cit. zák. a na určenie výšky náhrady za
pozemok zabezpečil znalecký posudok č. 33/2012 z 3. apríla 2012 v znení doplnku č. 1 a doplnku č.

2. Postupom podľa § 18c ods. 3 cit. zák. správny orgán zabezpečil aktualizáciu registra pôvodného
stavu, doručil vlastníkom pozemku v záhradkovej osade výpis z úvodných podkladov, upozornil ich na
možnosť navrhnúť užívateľom odkúpenie stavieb, trvalých porastov a spoločných zariadení a poučil ich
o možnosti podať podľa výpisu z registra pôvodného stavu námietky v 30 dňovej lehote.
3. Žalobcovia podali voči úvodným podkladom námietky v 30 dňovej lehote. Podľa ich názoru malo
dôjsť k zastaveniu konania, keďže po smrti účastníkov konania Z. A. a C. D.(členov záhradkárskej
organizácie), nie sú pozostalé manželky účastníčkami konania. Návrh kúpnej zmluvy pozostalým

manželkám zaslali iba z dôvodu, aby splnili podmienky správneho orgánu. Správny orgán v zmysle §
9 ods. 1 cit. zák. námietkam nevyhovel rozhodnutím č. OÚ-PO-PLO 2018/368-213/LY z 20. júla 2018.
Vlastníci pozemkov potom doručili návrhy kúpnych zmlúv správnemu orgánu, ktoré obsahovali dátum
vyhotovenia a boli podpísané. Proti rozhodnutiu o nevyhovení námietkam podali žalobcovia odvolanie.4. V odvolaní uviedli, že v návrhu na začatie konania na usporiadanie pozemkov zo 7. januára 1998 boli
uvedení zosnulí účastníci konania, nie ich pozostalé manželky. Neprináleží im tak postavenie účastníčok
konania a návrh kúpnej zmluvy im zaslali iba z dôvodu, aby splnili podmienky správneho orgánu.

Nestotožnili sa ani s názorom správneho orgánu, že návrhy kúpnych zmlúv neobsahovali základné
náležitosti a mali byť podpísané. Žalovaný odvolanie zamietol a rozhodnutie potvrdil. Podľa jeho názoru
nie sú dané dôvody na zastavenie konania, pretože pozostalé manželky sú účastníčkami konania.
Zosnulí účastníci konania uzatvorili v zmysle § 397 a nasl. Občianskeho zákonníka 1. apríla 1981 zmluvu
o užívaní pozemkov v záhradkovej osade so Základnou organizáciou Slovenského zväzu záhradkárov

osada Ontário. S poukazom na § 214 cit. zák. je potrebne subsidiárne aplikovať § 496 cit. zák., podľa
ktorého v prípade, ak za trvania manželstva obaja manželia alebo jeden z nich uzavrie dohodu o užívaní
pozemku, vzniká spoločné právo užívania obom manželom. Žalovaný mal tak za preukázané spoločné
užívanie pozemkov v záhradkovej osade zosnulými účastníkmi konania a pozostalými manželkami.
Pozostalé manželky boli taktiež uvedené v návrhu na začatie konania v zozname užívateľov pozemku.
Žalovaný ďalej konštatoval, že v návrhoch kúpnych zmlúv absentovali náležitosti, t. j. neboli dostatočne

vymedzení adresáti, predmet, neboli dodržané ustanovenia o kúpnej cene a návrh sa nikdy nedostal
do sféry vplyvu adresátov. Absenciu týchto náležitostí Občiansky zákonník sankcionuje absolútnou
neplatnosťou.
5. Proti tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia správnu žalobu, ktorou sa domáhali jeho zrušenia.
Pozostalé manželky po zosnulých účastníkoch konania podľa žalobcov nespĺňajú legálnu definíciu

užívateľa v zmysle § 2 ods. 2 zákona o užívaní pozemkov. Žalobcovia uvádzajú, že nebol preukázaný
nadobúdací titul ani členstvo v záhradkárskej organizácii pozostalých manželiek na to, aby sa stali
účastníčkami konania. Právo užívať pozemok v záhradkovej osade podľa nich nie je predmetom dedenia
a ak by aj bolo, malo sa konať so všetkými dedičmi. Žalovaný tak postupoval nesprávne, keď konal s
pozostalými manželkami ako účastníčkami konania. Žalobcovia nesúhlasili ani so znaleckým posudkom

č. 33/2012 vypracovaným znalcom U.. L. , pretože znalec oceňoval pozemky dvoma hodnotami, čo je
podľa nich v rozpore s vyhláškou č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Znalecký
posudok je vzhľadom na dátum vyhotovenia taktiež neaktuálny a poukázali aj na nimi predložený
posudok č. 92/2011vypracovaný znalcom U.. M.. Ďalej namietali v konaní vyhotovený geometrický plán
č. 140/2008, pretože tento nie je možné zapísať do katastra nehnuteľností.

6. K žalobe zaslal žalovaný vyjadrenie zo 7. marca 2019, v ktorom zotrval na skutkovej a právnej
argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí. Poukázal na to, že žalobcovia v konaní
nenamietali znalecký posudok č. 33/2012. Znalecký posudok č. 92/2011 bol vypracovaný vo veci
stanovenia hodnoty nájmu pozemkov a nie je ho tak možné porovnávať so znaleckým posudkom č.
33/2012. Žalovaný považuje žalobu žalobcov za nedôvodnú a navrhol, aby ju súd v celom rozsahu

zamietol.
7. Následne zaslali žalobcovia vyjadrenie z 5. júla 2020, v ktorom uviedli, že zmluvy o užívaní boli
uzatvorené podľa § 397 Občianskeho zákonníka, a preto by sa na ne nemalo uplatňovať ustanovenie §
214cit.zák.Žalobcoviazotrvalinatom,žepozostalémanželkyniesúspôsobilýmiúčastníčkamikonania.
Zotrvali aj na nesprávnosti znaleckého posudku č. 33/2012. Žalovaný podľa nich konal v rozpore s

povinnosťou presne a úplne zistiť skutočný stav veci, keď rozhodoval na základe uvedeného znaleckého
posudku a spochybneného geometrického plánu.
8. Správny súd žalobu rozsudkom zamietol. Pozostalé manželky považoval za účastníčky konania
nakoľko pozemky užívali pozostalé manželky so svojimi manželmi na základe zmluvy o užívaní
uzatvorenými so záhradkárskou osadou. Zmluvy o užívaní boli uzatvorené v zmysle § 397 a nasl.

Občianskeho zákonníka platného a účinného v tom čase. Napriek uzatvoreniu zmluvy o užívaní
pozemku len jedným z manželov v zmysle § 214 cit. zák. v spojení s § 496 cit. zák. vzniklo právo
spoločného užívania pozemku obom manželom, nebolo nevyhnutné preukázanie členstva oboch
manželov v záhradkárskej organizácii. Správny súd nevylúčil, že mohlo dôjsť aj k ústnemu uzatvoreniu
zmluvy o užívaní pozemku pozostalými manželkami so záhradkárskou osadou. Ďalej správny súd

poukázal na skutočnosť, že záhradkárske organizácie nie sú registrované ako občianske združenia,
z tohto dôvodu neexistuje ani istota ohľadom počtu členov organizácie a nemožne tak ani vylúčiť,
že záhradkárska organizácia nedostatočne viedla zoznam svojich členov, čo však nemôže byť v
neprospech pozostalých manželiek. Správny súd ďalej konštatoval, že ak žalobcovia trvajú na tom,
že pozostalé manželky nie sú účastníčkami konania, nemali dôvod zasielať návrhy kúpnych zmlúv

pozostalým manželkám.
9. V závere rozsudku sa správny súd vyjadril aj k žalobcami namietanému znaleckému posudku č.
33/2012 vypracovanému znalcom U.. L.. Stotožnil sa s názorom žalovaného, že počas správneho
konania nebola vznesená žiadna námietka týkajúca sa znaleckého posudku vypracovaného na základevyhlášky č. 494/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Následne zdôraznil, že správne
orgány nie sú oprávnené posudzovať správnosť znaleckého posudku, hodnotia iba, či úvahy znalca
zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov. Závery znalca môžu byť

vyvrátené len kontrolným znaleckým dokazovaním, čo žalobcovia nenavrhli a takýto dôkaz nepredložili.
Znalecký posudok predložený žalobcami bol vypracovaný iba na účely uzatvorenia nájomných
zmlúv, a teda nejde o posudok schopný vyvrátiť závery znalca. Námietku ohľadom nezapísateľnosti
geometrického plánu č. 140/2008 do katastra nehnuteľností vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú,
vzhľadom na zákonnú postupnosť konania podľa zák. č. 64/1997 Z. z.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie žalovaného
10. Proti rozsudku správneho súdu podali žalobcovia v procesnom postavení sťažovateľov kasačnú
sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) a navrhli, aby kasačný súd rozsudok zmenil a
zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie Okresného úradu Prešov, pozemkový a lesný odbor
a vec vrátil na ďalšie konanie.
11. Sťažovatelia namietali, že v danom prípadne nie je prípustná zákonná analógia v otázke vzniku

práva spoločného užívania pozemkov s užívaním pozemkov v záhradkárskej osade Poukázal na
rozdielnosť inštitútov upravených v § 214 (spoločné užívanie pozemku manželmi ) a § 397 (prenechanie
nehnuteľnosti na dočasné užívanie) Občianskeho zákonníka platného a účinného ku dňu uzatvorenia
zmluvy o užívaní. Analógiu možno použiť iba v prípade, ak ide o také vzťahy, ktoré nie sú Občianskym
zákonníkom upravené. Dočasné užívanie pozemku bolo Občianskym zákonníkom upravené a ak

neobsahovalo ustanovenie týkajúce sa manželov, má sa vychádzať z toho, že spoločné dočasné
užívanie pozemku manželmi nevzniklo. Sťažovatelia ďalej zdôraznili, že zákon výslovne stanovuje že
účastníkom konania je člen záhradkárskej organizácie, ktorý uzatvoril zmluvu, na základe ktorej môže
obhospodarovať jemu zverené pozemky (§ 2 ods. 2 ) čo v prípade M. D. a Y. A. nebolo preukázané. Za
nesprávny považujú výklad, podľa ktorého aplikácia uvedenej zákonnej analógie by viedla k tomu, že ak

by iba jeden z manželov uzatvoril zmluvu o dočasnom užívaní, táto by zaväzovala aj druhého manžela
a automaticky by mu vzniklo členstvo v záhradkárskej organizácii. Tento výklad podľa sťažovateľov
opomína skutočnosť, že členstvo v záhradkárskej organizácii je dobrovoľné a nevzniká z titulu uzavretia
manželstva. Podľa sťažovateľov správny súd nemal ustálené či zmluva o dočasnom užívaní pozemkov
vznikla na základe spoločného užívania manželmi, alebo na základe ústneho uzatvorenia. Ďalej

namietali, že ak sťažovatelia z procesnej opatrnosti zaslali pozostalým manželkám v správnom konaní
návrhy kúpnych zmlúv, nelegitimizovali ich právne postavenie ako účastníčok konania. Určiť, kto je
účastníkom konania môže iba správny orgán. Sťažovatelia zotrvali aj na tvrdení, že znalecký posudok
č. 33/2012 je v rozpore s právnou úpravou, čo je otázka právna a správny orgán je oprávnený a povinný
ju posudzovať. Kasačný dôvod porušenie práva na spravodlivé súdne konanie vyvodili z preukázaného

nedostatku riadneho a vyčerpávajúceho súdneho rozhodnutia.
12. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zotrval na svojej argumentácii, poukázal na súlad
znaleckého posudku s právnou úpravou a navrhol, aby kasačná sťažnosť bola ako nedôvodná
zamietnutá.
III. Uplatnené právne predpisy

13. Podľa § 198 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31. decembra 1982): „Právo
osobného užívania pozemkov slúži na to, aby si občania na pozemkoch, ku ktorým sa právo zriadi, mohli
vystavať rodinný domček, rekreačnú chatu alebo garáž alebo zriadiť záhradku; toto právo možno zriadiť
aj k pozemkom, na ktorých sú už tieto stavby vystavané alebo záhradky zriadené. Právo osobného
užívania nie je časovo obmedzené a prechádza na dediča.“

14. Podľa § 214 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31. decembra 1982): „Ak uzavreli dohodu
o osobnom užívaní pozemku za trvania manželstva obaja manželia alebo jeden z nich, vznikne im právo
spoločného užívania pozemku. Toto právo však nevznikne, ak uzavrie dohode jeden z manželov, ktorí
spolu trvale nežijú.“
15. Podľa §397 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31. decembra 1982), nehnuteľnosť alebo

jejčasťmožnodohodouprenechaťinémunadočasnéužívanie,ten,komubolanehnuteľnosťnadočasné
užívanie prenechaná, smie ju užívať len dohodnutým spôsobom, a ak nie je nič dohodnuté, obvyklým
spôsobom zodpovedajúcim účelu, na ktorý nehnuteľnosť slúži.
16. Podľa § 496 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31. decembra 1982): „Občianskoprávne
vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, spravujú sa ustanoveniami tohto

zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom im najbližšie.“
17. Podľa § 2 ods. 2 zákona o užívaní pozemkov: „Nájomcom alebo užívateľom pozemkov v
zriadenej záhradkovej osade (ďalej len „užívateľ“) sa rozumie člen záhradkárskej organizácie, ktorý
na základe zmluvy so záhradkárskou organizáciou alebo poľnohospodárskou organizáciou, aleboinou organizáciou tieto pozemky obhospodaruje a užíva tie pozemky, ktoré slúžia všetkým členom
záhradkárskej organizácie, najmä pozemky, na ktorých sú vybudované prístupové cesty, spoločné
hygienické, rekreačné a iné prevádzkové zariadenia (ďalej len „spoločný pozemok“).“

18. Podľa § 9 ods. 1 zákona o užívaní pozemkov: „Námietky podané podľa § 7 ods. 4 a § 8 ods. 3
prerokuje obvodný pozemkový úrad s tým, kto ich podal, a rozhodne o nich. Na námietky podané po
určenej lehote a na námietky, ktoré neobsahujú odôvodnenie, sa neprihliada.“
IV. Posúdenie veci kasačným súdom
19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal

napadnutý rozsudok (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez
nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach uplatnených kasačných bodov (§ 453 ods. 2 SSP).
20. Základnou právnou otázkou v prejednávanej veci je vysporiadanie sa s otázkou dôvodnosti
účastníctva M. D. a W. A. v správnom konaní. Okruh účastníkov správneho konania je upravený ust.
§14 ods. 1 zák. č. 71/1967 správneho poriadku tak, že účastníkom konania je ten, o koho právach,
právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené

záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto
tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach
priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Podľa ods. 2 účastníkom konania je aj ten,
komu osobitný zákon také postavenie priznáva. Podľa § 6 zákona o užívaní pôdy účastníkmi konania
sú užívatelia, záhradkárska organizácia, vlastníci a Slovenský pozemkový fond. Definícia užívateľa

pozemku je uvedená v citovanom ust. § 2 ods. 2 zákona o užívaní pozemkov.
21. Zároveň nemožno prihliadať účel zákona a historický kontext nadobúdania dispozičného práva k
pozemku v zriadenej záhradkárskej osade, odvodeného od nájomného vzťahu (v prejednávanej veci)
medzi vlastníkom a základnou organizáciou SZZ. Vychádzajúc z potreby konštituovať priamy vzťah
medzi vlastníkom a užívateľom pozemkov v zriadenej záhradkovej osade zákon konštruoval zákonný

nájomný vzťah medzi vlastníkom a užívateľom pozemkov ako aj upravil podmienky jeho vypovedania.
Pokiaľ sa týka jednoznačného určenia užívateľa pozemkov, mala by to byť osoba jednoznačne určená v
zmluve o užívaní pozemkov v zriadenej záhradkárskej osade uzavretej s príslušnou organizáciou SZZ.
22. Správny orgán založil záver o účastníctvo M. D. a Y. A. ako užívateliek pozemkov na skutočnosti, že
ich manželia uzavreli s príslušnou organizáciou SZZ dňa 01.04.1981 zmluvy o prenechaní pozemkov

na dočasné užívanie podľa § 397 OZ a manželkám vzniklo k týmto pozemkom (analogicky s právom
spoločného užívania pozemku prideleného do osobného užívania jednému z manželov v zmysle § 206
OZ) právo spoločného užívania pozemku prenechaného na dočasné užívanie manželmi v zmysle § 214
OZ platného v relevantnom období, čo považoval za vecne správne aj krajský súd. Zároveň krajský
súd pripustil alternatívnu možnosť účastníctva manželiek na základe toho, že ak na uzavretie zmluvy

o prenechaní pozemkov na dočasné užívania nebola vyžadovaná písomná forma, mohlo dôjsť aj k
uzavretiu ústnych zmlúv o prenechaní pozemkov na dočasné užívanie medzi M. D. a Y. A. a ZO Osada
Ontário.
23. Pokiaľ sťažovatelia poukazujú na nemožnosť uplatnenia analógie z dôvodu rozdielnosti inštitútov
osobného užívania pozemkov v zmysle § 198 a nasl. Občianskeho zákonníka v tom čase platného a

účinného a prenechania nehnuteľnosti na dočasné užívanie v zmysle § 397 a nasl. cit. zák., je potrebné
uviesť, že pre uplatnenie analógie iuris sa predpokladá podobnosť týchto inštitútov, no nie ich totožnosť,
v opačnom prípade by aplikácia analógie nebola potrebná. Občiansky zákonník v tom čase zakotvoval
možnosťaplikácieanalógiev§496.Pokiaľideoinštitútosobnéhoužívaniapozemkov,taktentovykazuje
viacero podobností s inštitútom prenechania nehnuteľnosti na dočasné užívanie a rovnako umožňoval

vystavanie o. i. záhradky na danom pozemku. Kasačný súd sa tak stotožňuje so závermi žalovaného,
ako aj správneho súdu o možnosti aplikácie analógie iuris vo vzťahu k § 214 v spojení s § 496 cit. zák.
na inštitút prenechania nehnuteľnosti na dočasné užívanie podľa § 397. Na vzniknutie práva na dočasné
užívanie nehnuteľnosti druhému manželovi tak v zmysle § 397 v spojení s § 214 cit. zák. postačovalo,
aby dohodu uzavrel iba jeden z manželov. Kasačný súd preto konštatuje, že pozostalým manželkám

vzniklo právo na dočasné užívanie nehnuteľnosti v záhradkárskej osade.
24. Uzatvorením dohody o prenechaní nehnuteľnosti na dočasné užívanie zároveň vzniklo aj spoločné
členstvo manželov v záhradkárskej osade. Pri spoločnom členstve manželov sa na oboch manželov
hľadí ako na jediného člena organizácie. Zo spoločného členstva potom plynú obom manželom práva
aj povinnosti. Bolo bežnou praxou, že obaja manželia užívali a obhospodarovali pozemky napriek

tomu, že dohodu uzavrel iba jeden z manželov. Táto skutočnosť vyplýva aj z administratívneho spisu.
Rovnako aj akékoľvek neplnenie povinností voči záhradkárskej organizácii malo negatívny dopad na
obochmanželov,prípadnesaprejaviloajvmajetkovejsféreobochmanželov.Taktiežajnazhodnocovaní
pozemku v podobe jeho úprav, ako aj výstavby chát sa podieľali obaja manželia a bol použitý majetokoboch manželov, a nie iba manžela, ktorý zmluvu o užívaní uzatvoril so záhradkárskou organizáciou. Z
takejto koncepcie vychádzala aj dôvodová správa k zákonu o užívaní pozemkov, podľa ktorej „právna
istota užívateľov pozemkov v zriadených záhradkových osadách bude realizáciou predloženého návrhu

zabezpečená tým, že nebudú spochybnené výsledky ich dlhoročnej práce, hodnota ktorých je vo väčšine
prípadov neporovnateľne vyššia ako hodnota pozemkov, s ktorým sú funkčne späté“. Táto skutočnosť
iba dotvára fakt, že cieľom zákona bolo dosiahnuť stav, kedy nebudú spochybňované výsledky práce
užívateľov,atedavýsledkyčinnostiobochmanželov,ktorísanatejtoprácipodieľali.Preúplnosťkasačný
súd dodáva, že zákon o užívaní pozemkov bol prijatý s cieľom zmeniť právnu prax ktorá dovtedy

riešila len usporiadanie vzťahov medzi vlastníkom a záhradkárskou organizáciou, ale zo spoločenského
vývoja vyplynula potreba právnej úpravy riešenia vzťahov medzi vlastníkom a užívateľom, výsledkom
ktorých bolo buď akceptovanie návrhu zmluvy predloženého vlastníkom alebo vykonanie špecifických
pozemkových úprav s cieľom vysporiadať vlastníctvo v zriadených záhradkových osadách.
25. Pokiaľ ide o kasačné námietky smerujúc proti znaleckému posudku č. 33/2012, v prvom rade treba
prisvedčiť, že tieto neboli uplatnené v správnom konaní a preto nemohli byť prerokované podľa § 9 ods.

1 zákona o užívaní pozemkov. Táto skutočnosť v konaní nebola sporná a má zásadný význam vo vzťahu
k úprave §9 ods. 1 veta druhá zákona o užívaní pozemkov, zakotvujúca v súvislosti s lehotou na podanie
námietok a ich obsah tzv. koncentračnú zásadu, dôsledkom ktorej je skutočnosť, že na námietky ktoré
boli podané po určenej lehote a na námietky neobsahujúce odôvodnenie sa neprihliada.
26. Pre úplnosť však treba uviesť, že v judikatúre súdov boli opakovane riešené dôsledky nedodržania

zákonom stanovenej lehoty a obsahových požiadaviek na podanie námietok resp. ich neuplatnenia
v správnom konaní a následného domáhania sa ich preskúmania až v rámci súdneho prieskumu.
V rámci súdneho prieskumu na základe správneho súdneho poriadku nie je vylúčené úspešné
uplatnenie aj námietok, ktoré neboli uplatnené v rámci limitov stanovených koncentračnou zásadou,
teda ktoré neboli riadne uplatnené v správnom konaní, v prípade že účastník nebol o nepriaznivých

dôsledkoch neuplatnenia námietok riadne a včas poučený. Táto požiadavka vyplýva zo skutočnosti, že
existencia koncentračnej zásady, predstavuje výrazné obmedzenie procesných práv účastníka konania
a kompenzáciou toho je povinnosť orgánu verejnej správy poučiť účastníka o hroziacich nepriaznivých
dôsledkoch (bližšie pozri aj uznesenie NS SR sp. zn. 6Sžo/108/2015 zo dňa 12. júla 2017, rozsudok NS
SR sp. zn. 2Sžk/42/2018 zo dňa 26.05.2021).

27. Pre uplatnenie koncentračnej zásady, teda možnosti neprihliadať v ďalšom prieskume na námietky
neodôvodnené a/alebo nepodané včas teda musia byť splnené dve kumulatívne podmienky ktorými
sú zákonné ustanovenie lehoty, ktorej uplynutie spôsobuje nemožnosť prejednania námietky a
preukázateľné poučenie účastníka, o dôsledkoch márneho uplynutia lehoty na riadne podanie námietky.
28. Splnenie prvej podmienky je preukázané existenciou právnej úpravy § 9 ods. 1 zákona o užívaní

pozemkov. Pokiaľ sa týka druhej podmienky, obsahom administratívneho spisu je preukázané, že
sťažovatelia boli v doručených úvodných podkladoch - Výpise z aktualizovaného RPS na pozemky
nachádzajúcesav ZOSZZč.36-65ONTÁRIOpoučeníibao30dňovejlehotenapodanienámietok,ale
neboli poučení o skutočnosti, že na námietky neodôvodnené alebo podané po uplynutí stanovenej lehoty
sa neprihliada. Bolo teda povinnosťou správneho súdu sa s predloženými námietkami voči znaleckému

posudku č. 33/2012 vysporiadať. Nepostačuje iba skonštatovanie, že závery znalca môžu byť vyvrátené
len kontrolným znaleckým dokazovaním, čo žalobcovia nenavrhli a takýto dôkaz nepredložili. Znalecký
posudok predložený žalobcami bol vypracovaný iba na účely uzatvorenia nájomných zmlúv, a teda nejde
o posudok schopný vyvrátiť závery znalca. Súd mal v čase rozhodovania k dispozícii dva znalecké
posudky, v oboch bola odlišne určená hodnota pozemkov stanovovaná na základe tej istej vyhlášky

492/2004 Z. z., pričom správne určenie hodnoty pozemkov v rámci úvodných podkladov má zásadný
význam pre ďalší postup a výsledky následne vykonaného projektu pozemkových úprav.
V. Záver
29. Na základe vyššie uvedeného kasačný súd nepovažuje za dôvodný sťažnostný bod v zmysle § 440
ods. 1 písm. g) nakoľko otázku účastníctva M. D. a W. A. považuje za správne právne posúdenú. Za

absolútne neodôvodnený považuje kasačný dôvod tvrdiaci nijako nešpecifikovaný odklon od ustálenej
rozhodovacej praxe kasačného súdu v zmysle § 440 ods. 1 písm. h) SSP. Za dôvodný však považuje
sťažnostný bod v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP vzhľadom na vyslovený záver o nesprávnemu
postupu pri vysporadúvaní sa s námietkou spochybňujúcou správnosť záverov znaleckého posudku
č. 33/2013 znalca U.. L. a nezohľadnenie záverov znaleckého posudku 92/2011 znalca U.. M.

predloženého žalobcami vzhľadom na zásadný význam záverov o hodnote nehnuteľností pre ďalšie
konanie. Kasačný súd preto napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie,
v ktorom bude viazaný vysloveným právnym názorom kasačného súdu (§462 ods. 1 SSP).30. O náhrade trov kasačného konania bude rozhodnuté v novom rozhodnutí správneho súdu vo veci
(§467 ods. 3 SSP).
31. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.