Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, June 27, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/87/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3806209839
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3806209839.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne JUDr.

Gabriely Janákovej a sudkyne Mgr. Zuzany Holúbkovej v spore žalobcu: Kúpele Bojnice, a.s. so sídlom
Bojnice, IČO: 31 638 694, zast. JUDr. Ctiborom Stachom, advokátom so sídlom Prievidza, Košovská
cesta č. 1, proti žalovaným: 1/ AFP trade, s.r.o. so sídlom Bratislava, Mikulášska č. 1, IČO: 35 861 452,
spoločnosť t.č. v konkurze, zast. JUDr. Ľudmilou Dohnalovou, advokátkou so sídlom Topoľčany, Brezová
č. 2232/22, 2/ A. B. C., so sídlom D., E. X, správca úpadcu DJK Trade, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Mikulášska č. 1, IČO: 31 345 875, spoločnosť t.č. v konkurze, o určenie platnosti odstúpenia od zmluvy
o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcu

proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 15C/171/2006-697 zo dňa 7. marca 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í v časti zamietavého výroku II. o určení vlastníckeho práva
a v celom rozsahu výroku IV. o trovách konania tak, že u r č u j e , že žalobca je vlastníkom bytu č. X
na 3. poschodí vo vchode č. 1. Kúpeľného apartmánového domu Tribeč súp. č. XXXX, postaveného na
parcele CKN č. XXXX o výmere 782 m2 zastavaná plocha a nádvorie a podielu na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu a na pozemku v rozsahu 5940/149860, zapísaného na LV č. XXXX
pre k.ú. D., obec D., okres Prievidza.

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 2/ v rozsahu 100 %.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti zamietavého výroku II., t.j. o určení platnosti
odstúpenia od kúpnej zmluvy p o t v r d z u j e.

III. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. o trovách konania žalovaného 1/ mení tak, že
žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

IV. Žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania a dovolacieho konania 6 Cdo 219/2016
n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči
žalovaným jednak určenia platnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 18.1.2006 medzi ním
a žalovaným 1/, ktorej predmetom bol prevod bytu špecifikovaného vo výroku (sporný byt), a ktorou
žalobou sa žalobca domáha tiež určenia vlastníckeho práva k spornému bytu. V žalobe žalobca tvrdil,

že na základe kúpnej zmluvy medzi ním a žalovaným 1/ zo dňa 18.1.2006 previedol na žalovaného 1/
sporný byt. Žalovaný 1/ nezaplatil kúpnu cenu, na základe čoho žalobca od zmluvy odstúpil a stal sa
späť vlastníkom sporného bytu.2. Súd prvej inštancie mal skutkovo za preukázané, že dňa 18.1.2006 uzavreli žalobca ako predávajúci
a žalovaný 1/ ako kupujúci kúpnu zmluvu, ktorou sa žalobca zaviazal previesť na žalovaného 1/
vlastníctvo k spornému bytu a žalovaný 1/ za zaviazal zaplatiť kúpnu cenu 3.011.007,80 Sk. Kúpna

cena mala byť uhradená z notárskej úschovy zriadenej žalovaným 1/ s trvaním do 31.1.2006, a to proti
predloženiu listu vlastníctva so zapísaným vlastníctvom kupujúceho. Žalovaný 1/ však návrh na vklad
podal až po zániku notárskej úschovy a kúpna cena preto nebola vyplatená žalobcovi, ale v dôsledku
uplynutia doby notárskej úschovy bola vrátená späť žalovanému 1/. Žalovaný 1/ bol tak zapísaný ako
vlastník sporného bytu, no kúpna cena nebola uhradená. Žalovaný 1/kúpnu cenu neuhradil ani na

následnú žiadosť žalobcu, preto žalobca z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny od kúpnej zmluvy dňa
4.8.2006 odstúpil.

3. Ďalej mal súd prvej inštancie skutkovo za zistené, že na majetok žalovaného bol rozhodnutím
OS Bratislava I. zo dňa 1.2.2007 sp. zn. 3K 35/2006 vyhlásený konkurz. Následne OS Bratislava
I.rozhodnutímvovecisp.zn.2Cbi3/2007zodňa27.3.2012rozhodol,žespornýbytsavylučujezosúpisu

podstaty žalovaného 1/ ako úpadcu, pretože žalobca dôvodne odstúpil od kúpnej zmluvy k spornému
bytu na základe § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení uvedeného rozhodnutia súd
konštatoval okrem iného účelovosť a špekulatívnosť konania žalovaného 1/. Rozsudkom KS Bratislava
sp. zn. 4Co KR 38/2012 zo dňa 29.7.2014 potvrdil odvolací súd uvedené rozhodnutie o vylúčení
sporného bytu z konkurznej podstaty žalovaného 1/. KS Bratislava ako odvolací súd konštatoval

správnosť záveru o platnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy k spornému bytu. Ďalej KS Bratislava
považoval konanie žalovaného 1/ vedúce k neuhradeniu kúpnej ceny za rozpor s riadne uzatvorenou
kúpnou zmluvou, rozpor so zákonom ako i dobrými mravmi, ktorý nemôže požívať právnu ochranu.

4. Súd prvej inštancie ďalej z Obchodného vestníka 122/2012 zo dňa 26.6.2012 zistil, že v rámci

uvedeného konkurzu správca (so súhlasom veriteľského výboru – zástupca veriteľov FACTUM trade
s.r.o.)vylúčilspornýbytzosúpisupostupompodľa§81ods.1Zák.č.7/2005Z.z.zdôvodu,ženákladyna
jeho speňaženie by pravdepodobne prevýšili možný výťažok z jeho speňaženia, pretože je predmetom
nájmu s predkupným právom nájomcu. Časovo tak uvedené vylúčenie sporného bytu zo súpisu spadalo
podľa súdu prvej inštancie do obdobia prebiehajúceho konania OS Bratislava I. sp. zn. 2Cbi 3/2007 resp.

nadväzujúceho odvolacieho konania KS Bratislava sp. zn. 4Co KR 38/2012 o vylúčení sporného bytu
z konkurznej podstaty žalovaného 1/. V rámci skutkových zistení konštatoval súd prvej inštancie ešte
následný prevod sporného bytu na spoločnosť Factum trade s.r.o. a ďalej prevod titulom zmluvy o predaji
časti podniku (V 2038/16) v prospech spoločnosti DJK trade s.r.o., v súčasnosti v katastri zapísaného
vlastníka, toho času v konkurze.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 137 písm. c) CSP, ust. § 517 ods. 1 Občianskeho
zákonníka (OZ) a ďalej podľa ustanovení zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii: § 76 ods.
1 veta prvá, § 78 ods. 5, § 81 ods. 1 a § 93 ods. 3.

6.Žalobuvčastiourčenieplatnostiodstúpeniaodkúpnejzmluvysúdprvejinštancie zamietolsodkazom
na ust. § 137 písm. c) CSP z dôvodu procesnej neprípustnosti, keď konštatoval, že ani prípadné
pozitívne rozhodnutie o určení platnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy nie je spôsobilé byť podkladom
pre zmenu v zápise vlastníka v katastri nehnuteľností, pretože medzičasom došlo k ďalším prevodom
a žalovaný 1/ nebol v čase rozhodovania súdu zapísaný ako vlastník sporného bytu.

7. Za náležitý prostriedok právnej ochrany považoval v danej situácii súd prvej inštancie žalobu
o určenie vlastníckeho práva, ktorú žalobca uplatnil popri určení platnosti odstúpenia. V tomto smere súd
prvej inštancie považoval za východisko riešenia otázky vlastníctva (za prejudiciálnu otázku) platnosť
odstúpenia od kúpnej zmluvy a konštatoval, že k odstúpeniu od kúpnej zmluvy došlo platne v súlade

s ust. § 517 ods. 1 OZ a odkázal aj na rozhodnutia vo veci vylúčenia sporného bytu z konkurznej podstaty
žalovaného 1/ ako úpadcu, ktorých východiskom bol rovnaký právny záver, teda že k odstúpeniu od
kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným 1/ došlo platne na základe § 517 ods. 1 OZ.

8. K speňaženiu sporného bytu v rámci konkurzu na majetok žalovaného 1/ súd prvej inštancie uviedol,

že išlo o zjavné obchádzanie § 78 ods. 5 Zákona o konkurze, podľa ktorého správca nemá oprávnenie
majetok speňažiť pokiaľ sa vedie konanie o jeho vylúčení zo súpisu. V tomto prípade došlo k speňaženiu
sporného bytu počas prebiehajúceho konania OS Bratislava I. sp. zn. 2Cbi 3/2007 resp. nadväzujúceho
odvolacieho konania KS Bratislava sp. zn. 4Co KR 38/2012 o vylúčení sporného bytu z konkurznejpodstaty žalovaného 1/. Podľa súdu prvej inštancie, ak správca postupom podľa § 81 ods. 3 citovaného
zákona previedol majetok na veriteľa, v konečnom dôsledku išlo o speňaženie majetku úpadcu na úkor
tretej osoby, v tomto prípade žalobcu.

9. Napriek uvedenému zjavnému prevodu sporného bytu v rozpore so zákonom nepovažoval súd prvej
inštancie žalobu za dôvodnú a žalobcove vlastnícke právo za dané. Aplikoval ust. § 93 ods. 3 veta
prvá zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého, kupujúci pri odplatnom prevode
veci zapísanej do súpisu nadobudne vlastnícke právo aj vtedy, keď úpadca nebol vlastníkom tejto veci.

Napriek porušeniu zákona pri prevode sporného bytu nebolo podľa súdu prvej inštancie možné, aby
sa nadobúdateľ nestal platným vlastníkom sporného bytu. Súd prvej inštancie uviedol, že sa jedná o
prelomeniezásady„nemoplusiurisadaliumtransferrepotestquamipsehabet“,pričompôvodnývlastník
sa neubráni ani následnou žalobou o určenie vlastníckeho práva. Na základe ust. § 93 ods. 3 veta
prvá zák. č. 7/2005 Z.z. tak podľa súdu prvej inštancie nadobudla vlastníctvo sporného bytu spoločnosť
Factum Trade s.r.o. a od nej nadobudol vlastníctvo aktuálne v katastri vedený vlastník - spoločnosť DJK

Trade s.r.o.

10. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a nenachádzajúc dôvody
hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu ust. § 257 CSP, priznal úspešnému žalovanému 1/ nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože

žalovaný 2/ náhradu trov konania nežiadal.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie
zmeniť a žalobe vyhovieť, event. zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Nesúhlasil s rozsudkom a považoval
hozapopretieprávanaspravodlivýprocesazákonnérozhodnutie,akoajzaporušenieprávanaochranu

vlastníctva, porušenie zásad a zmyslu celého súdneho konania. Postup žalovaného 1/, resp. všetkých
subjektov, ktoré sa na veci v jej priebehu zúčastnili považoval žalobca za zneužitie práva a účelové
špekulatívne konanie v rozpore s dobrými mravmi. Ich postup nemôže preto podľa žalobcu požívať
právnu ochranu.

12. V ďalšom obsahu odvolania zhrnul žalobca priebeh konania a úkony žalovaných vo vzťahu
k spornému bytu. Ďalej popísal podstatu veci, na začiatku ktorej bol odplatný prevod sporného bytu do
vlastníctva žalovaného 1/, ktorý nikdy neuhradil kúpnu cenu a následnými úkonmi počas 16 rokov sa
špekulatívne využívajúc konkurzy vyhýba povinnosti vrátiť sporný byt žalobcovi. To všetko za situácie,
že súdy opakovane konštatovali platnosť a opodstatnenosť odstúpenia žalobcu od kúpnej zmluvy.

Ani pri tomto východisku však podľa žalobcu nedokázal súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím
zabezpečiť ochranu jeho porušeného práva. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie podľa
žalobcu nadradil uplatňovanie konkurzných právnych predpisov nad aplikáciu všeobecných právnych
predpisov. Hoci si podľa žalobcu súd prvej inštancie uvedomil nekalé praktiky žalovaných, nedokázal vo
veci spravodlivo rozhodnúť. To považoval žalobca za podstatu pochybenia súdu prvej inštancie.

13. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 2/, ktorý sa stotožnil so záverom napadnutého rozhodnutia.
Poukázal na to, že žalobca ako predávajúci neposkytol dostatočnú súčinnosť na prevzatie kúpnej ceny,
a preto omeškanie žalovaného 1/ bolo vylúčené. Žalovaný 2/ súhlasil so záverom o neprípustnosti
žaloby o určenie platnosti odstúpenia, ktoré rozhodnutie by nebolo spôsobilým podkladom pre zápis

vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. To aj s ohľadom na zmeny vykonané najmä v rámci
konkurzného konania, v ktorom sa poskytuje ochrana kupujúcemu aj vtedy, keď úpadca nebol
vlastníkom. Záverom vyjadrenia žalovaný 2/ poukázal na to, že žalobca nepodal správcovi úpadcu DJK
Trade s.r.o. žiadosť o zápis spornej poznámky v súlade s § 78 zák. č. 7/2005 Z.z. v tejto súvislosti
zdôraznil, že civilnou žalobou o určenie vlastníckeho práva nemožno usporiadať vzťahy v konkurze.

Napadnuté rozhodnutie žiadal žalovaný 2/ potvrdiť.

14. Rovnako žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť, pretože ho
považoval za vecne správny v celom rozsahu. Poukázal na to, že odvolanie je zopakovaním tvrdení
žalobcu prezentovaných v konaní, v závere ktorého bol žalobca pasívny a súd prvej inštancie nemohol

rozhodnúť inak, pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný 1/ považoval za nepreukázané
tvrdenia o špekulatívnom konaní žalovaného 1/. Mal zato, že žalobca nesplnil podmienky na vyplatenie
kúpnej ceny z notárskej úschovy, a že jeho povinnosť zaplatiť kúpnu cenu už netrvá. Opakovanie
požiadavky žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny je podľa žalovaného 1/ neopodstatnené a takýto nároknie je ani predmetom konania. Žalovaný 1/ sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie ohľadom
neexistencie naliehavého právneho záujmu na určení platnosti odstúpenia.

15.Ďalejžalovaný1/považovalzavýznamné,žežalovaný2/akosprávcakonkurznejpodstatyneeviduje
žiadosť o zápis spornej poznámky k spornému bytu, v dôsledku čoho by sa viedlo konanie o vylúčenie
sporného bytu z konkurznej podstaty DJK Trade s.r.o. Za takéhoto stavu si podľa žalovaného 1/ nemohol
všeobecný súd v konaní o určenie vlastníctva sám uvedenú skutočnosť vyhodnotiť ako predbežnú
otázku, a preto bolo potrebné žalobu zamietnuť. Podľa žalovaného 1/ sa v režime konkurzu nemožno

účinne domáhať určenia vlastníckeho práva a tým zároveň s konečnou platnosťou vyriešiť aj právne
vzťahy v konkurze. Považoval za správnu aplikáciu predpisov o konkurze ako predpisov „lex specialis“
a nesúhlasil preto so žalobcom, že súd prvej inštancie ich preferoval úplne opomínajúc všeobecnú
právnu úpravu. Podstatným bolo podľa žalovaného 1/ najmä to, že v konkurze možno nadobudnúť
vlastnícke právo aj od nevlastníka, ako správne zdôvodnil súd prvej inštancie, že sa tu jedná o
prelomenie zásady „nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“. Záverom odvolania

považoval žalovaný 1/ za správne aj rozhodnutie o trovách konania a v otázke aplikácie ust. § 257 CSP
sa stotožnil so súdom prvej inštancie, že tu dôvody hodné osobitného zreteľa nie sú.

16. V ďalších vyjadreniach prezentovaných v odvolacom konaní zotrvali strany sporu na svojich
základných stanoviskách uvedených vyššie.

17. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“) bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385
ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo veci samej v časti o určení
vlastníckeho práva zmeniť podľa § 388 CSP a v časti o určení platnosti odstúpenia od zmluvy potvrdiť

podľa § 387 CSP.

18. Z hľadiska procesného odvolací súd v prvom rade uvádza, že vzhľadom na právoplatné vylúčenie
spornéhobytuzkonkurznejpodstatyžalovaného1/konalsúdvzmyslezáverovrozhodnutiaNajvyššieho
súdu sp. zn. 6Cdo 219/2016 zo dňa 27.4.2017 priamo so žalovaným 1/ a nie so správcom jeho

konkurznej podstaty.

19. Ďalej je podstatné, že žaloba vo svojej konečnej podobe smerovala k dvom určovacím návrhom,
a to jednak k určeniu platnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy voči žalovanému 1/, a následne k určeniu
vlastníckeho práva k spornému bytu voči žalovanému 2/. Tieto dva nároky je potrebné dôsledne

odlišovať, čo aj súd prvej inštancie urobil. Osobitne sa uplatnenými určovacími návrhmi zaoberal aj
odvolací súd.

20. Ohľadom určenia platnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy súd prvej inštancie žalobu správne
zamietol pre procesnú neprípustnosť takéhoto určenia, ktorá nastala potom, ako bol zápis vlastníckeho

práva v katastri v prospech žalovaného 1/ dotknutý ďalšími zmenami. V ich dôsledku by už v konaní
správykatastraozápiseprípadnéhovyhovujúcehorozhodnutiaourčeníplatnostiodstúpeniadokatastra
nehnuteľností nemohol byť záznam (v podobe zápisu vlastníckeho práva žalobcu) vykonaný, pretože
§ 36a Zákona o katastri nehnuteľností principiálne počas celého tohto konania normoval, že správa
katastranevykonázáznam,aklistinapredloženánazáznamnevychádzazúdajovkatastra.Rozhodnutie

o určení platnosti odstúpenia od zmluvy by tak v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie nebolo spôsobilé
vyriešiť právne postavenie žalobcu, pretože by na jeho základe nemohlo byť do katastra zapísané
vlastnícke právo v jeho prospech, a preto súd prvej inštancie správne uzavrel, že žaloba k nemu
smerujúca nebola procesne prípustnou v zmysle § 137 CSP. Odvolací súd len pre upresnenie a úplnosť
dodáva, že táto neprípustnosť vyplýva konkrétne z ust. § 137 písm. d) CSP a vzhľadom na to, že konanie

začalozaúčinnostiOSP,jepotrebnédodať,žežalobaourčenieplatnostiodstúpeniabypozmenezápisu
vlastníckeho práva žalovaného 1/ nebola procesne prípustná ani za použitia prechodného ustanovenia
§ 470 CSP a ust. § 80 písm. c) OSP, keďže by na požadovanom určení nebol naliehavý právny záujem.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté rozhodnutie o zamietnutí určenia platnosti odstúpenia
od zmluvy potvrdil.

21. Podstatná časť sporu však spočívala v určení vlastníckeho práva, ktoré práve v dôsledku
ďalších prevodov sporného bytu zo žalovaného 1/ správne uplatnil žalobca rozšírením žaloby. Dôvody
rozhodnutia súdu prvej inštancie o zamietnutí určenia vlastníctva možno zhrnúť tak, že súd prvejinštancie síce považoval odstúpenie od kúpnej zmluvy za platné, konštatoval zjavné porušenie
konkurzných predpisov, keď správca konkurznej podstaty žalovaného 1/ speňažil a previedol sporný
byt počas prebiehajúceho konania o vylúčení sporného bytu z konkurznej podstaty žalovaného 1/, no

napriek tomu žalobe nevyhovel, pretože právny predchodca žalovaného 2/ nadobudol vlastnícke právo
„nadobudnutím z konkurzu“ v zmysle ust. § 93 ods. 3 veta prvá zák. č. 7/2005 Z.z., aj za situácie, keď
žalovaný 1/ ako úpadca nebol vlastníkom sporného bytu.

22. Z podstaty odvolania žalobcu vyplýva, že ostatný uvedený záver namieta žalobca v odvolaní ako

nesúladný s elementárnymi princípmi práva v oblasti ochrany vlastníctva a spravodlivosti súdneho
rozhodnutia. Neakceptuje, že sa nedomohol svojho vlastníckeho práva, hoci ako predávajúci platne
odstúpil od kúpnej zmluvy a hoci následne došlo k protiprávnej dispozícii so sporným bytom v konkurze.

23. K naplneniu požiadavky spravodlivosti súdneho rozhodnutia sa inštruktívne vyjadril Najvyšší súd
SR v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo 187/2014 zo dňa 22.11.2016: „Základným poslaním súdov je poskytovať

ochranu právam. Toto poslanie je vyvoditeľné zo základného práva na súdnu ochranu zaručeného
čl. 46 až 50 Ústavy Slovenskej republiky, ďalej z ustanovenia § 1 O. s. p., v zmysle ktorého účelom
občianskeho súdneho konania je zabezpečenie spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov
účastníkov, a aktuálne aj z čl. 2 C. s. p., podľa ktorého ochrana ohrozených alebo porušených práv
a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá. Súdy by rezignovali na svoje poslanie, ak by z

formálnych dôvodov nezaujali stanovisko k závažným okolnostiam vyplývajúcim z vykonaných dôkazov
a tým by fakticky poskytli ochranu zjavnému neprávu. Obrazne povedané, súd sa nemôže tváriť,
že „nevidí, nepočuje ...“. „Mlčanie“ súdu môže totiž v konkrétnej situácii znamenať poskytnutie ochrany
protiprávnemu stavu. O taký prípad ide aj v prejednávanej veci.
Za situácie, keď žalobkyňa, považujúc sa oprávnene (vzhľadom na zistené fakty)

za vlastníčku, prišla o celé desaťročia trvajúcu držbu lesných pozemkov značného rozsahu
na základe zápisu vlastníckeho práva právnej predchodkyne úpadcu do katastra nehnuteľností,
vychádzajúceho z osvedčenia o vydržaní založeného na zjavnej nepravde, teda na protiprávnosti, pri
ktorej platí zásada „ex iniuria ius non oritur“ („z bezprávia sa právo nerodí“), bolo povinnosťou súdov
zaujať k tejto skutočnosti jasné stanovisko. Inak odôvodnenie ich rozhodnutí nemôže byť považované

za spravodlivé.“

24. Zamietavé rozhodnutie súdu prvej inštancie je založené na aplikácii ustanovenia § 93 ods. 3 veta
prvá zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého, kupujúci pri odplatnom prevode
veci zapísanej do súpisu nadobudne vlastnícke právo aj vtedy, keď úpadca nebol vlastníkom tejto veci.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom, že citované ustanovenie je prelomením zásady „nemo plus
iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“, teda že nikto nemôže previesť viac práv, než má sám.
Je jednou z mála výnimiek slovenského právneho poriadku umožňujúcou nadobudnutie od nevlastníka.
Základnou podmienkou platného nadobudnutia od nevlastníka v tomto prípade je, že sa tak stane
v rámci konkurzu, ako zákonom striktne upraveného postupu riešenia úpadku dlžníka. Teda za splnenia

podmienok upravených zákonom č. 7/2005 Z.z. Tým nemožno rozumieť len splnenie podmienok
samotného ustanovenia § 93 ods. 3 veta prvá zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, ale
v zásade súlad procesu konkurzu ako celku so zákonom. V prípade zjavného a závažného nesúladu
priebehu konkurzu s právnymi predpismi, najmä so zákonom č. 7/2005 Z.z. nemožno považovať za
naplnenú hypotézu právnej normy ustanovenia § 93 ods. 3 veta prvá zák. č. 7/2005 Z.z., teda že sa jedná

o „nadobudnutie z konkurzu“ (prevod veci zapísanej do súpisu). Opačný prístup, teda akceptovanie
„nadobudnutia z konkurzu“ aj za situácie, že samotný predchádzajúci priebeh procesu konkurzu trpí
závažným a zjavným nesúladom s právnym predpisom by bol nezaujatím stanoviska k závažným
okolnostiam vyplývajúcim z vykonaných dôkazov a poskytnutím faktickej ochrany zjavnému neprávu,
z ktorého sa právo rodiť nemôže. Takýto postup je v zmysle záverov citovaného rozhodnutia najvyššieho

súdu neakceptovaným.

25. Pokiaľ teda súd prvej inštancie prijal záver, že pri speňažení sporného bytu v rámci konkurzu na
majetok žalovaného 1/ išlo o zjavné obchádzanie § 78 ods. 5 Zákona o konkurze, s ktorým záverom
sa odvolací súd stotožňuje (a nebol ani v odvolacom konaní namietaný), je zrejmé, že sa jednalo o

„nadobudnutie z konkurzu“ ktorého priebeh trpel závažným a zjavným nesúladom s právnym predpisom.
Spoločnosť FACTUM Trade s.r.o., ktorá mala sporný byt takto nadobudnúť sa tak jeho vlastníkom
nestala, a nemohla ho preto previesť ani na spoločnosť DJK Trade, s.r.o. ako v súčasnosti v katastri
evidovaného vlastníka.26. Za danej situácie tak bolo nevyhnutné vychádzať zo záveru súdu prvej inštancie (prejudiciálne
konštatovaného aj v rozhodnutiach OS a KS Bratislava v incidenčnom spore), že k odstúpeniu žalobcu

od kúpnej zmluvy došlo platne. Odvolací súd sa v posúdení otázky platnosti odstúpenia od zmluvy
stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne odkazuje. Vzhľadom na vyššie
uvedené závery vylučujúce nadobudnutie sporného bytu v konkurze nedošlo po odstúpení žalobcu od
kúpnej zmluvy k platnému nadobudnutiu vlastníctva sporného bytu iným subjektom a žalobcovi preto
vlastnícke právo k spornému bytu svedčí.

27. Na uvedenom nemení nič ani žalovanými namietaný nedostatok zápisu poznámky do súpisu
konkurznej podstaty žalovaného 2/ v zmysle ust § 78 zák. č. 7/2005 Z.z., pretože zo žiadneho právneho
predpisu nevyplýva, že by absencia poznámky bez ďalšieho viedla k strate vlastníckeho práva.

28. Obdobne nedôvodná bola námietka žalovaných, že v konkurze voči žalovanému 2/ nepodal

žalobca vylučovaciu žalobu. Úspech žaloby o určenie vlastníckeho práva nie je podmienený úspechom
vylučovacej žaloby a ani je podaním. Konanie o určovacej žalobe a vylučovacej žalobe majú odlišný
predmet ako aj účel. Najvyšší súd SR k tomu v rozhodnutí sp. zn. 4 Cdo 96/2008 zo dňa 28.10.2009
(R 52/2010) uviedol: Zápisom veci do súpisu podstaty, rovnako ako právoplatným rozhodnutím o jej
vylúčení zo súpisu podstaty alebo o zamietnutí vylučovacej žaloby, nemôže byť nikdy určený vlastník

veci. V konaní o vylučovacej žalobe môže byť otázka vlastníctva riešená iba ako otázka predbežná, a to
len za predpokladu, že má pre rozhodnutie sporu právny význam. Do konkurznej podstaty patrí nielen
majetok, ktorý dlžníkovi patril v deň vyhlásenia konkurzu alebo ktorý nadobudol za konkurzu, ale aj taký
majetok, ktorého vlastníkom je osoba odlišná od úpadcu, ak právne úkony dlžníka (úpadcu) týkajúce
sa tohto majetku (na základe ktorých dlžník prestal byť jeho vlastníkom) sú voči veriteľom (konkurzným

veriteľom) neúčinné [buď na základe zákona alebo na základe rozhodnutia súdu — § 14 ods. 1 písm.
a), § 15 a § 16 zákona o konkurze]. V prípade žaloby o určenie vlastníctva súd môže skúmať, či žalobca
je alebo nie je vlastníkom veci, no otázkou, či vec bola zahrnutá do súpisu podstaty oprávnene sa
nezaoberá, pretože to nie je predmetom konania vyvolaného určovacou žalobou. Aj keď k vylúčeniu
veci zo súpisu podstaty môže dôjsť (ak nebola táto otázka vyriešená mimosúdnou dohodou uzavretou

so správcom podstaty alebo ak nevyhovel správca podstaty námietkam osoby, ktorá u neho uplatnila
svoje práva k veci, dobrovoľne) len na základe rozhodnutia súdu o vylúčení veci zo súpisu podstaty,
nebráni to úspešnému uplatneniu žaloby o určenie vlastníckeho práva k tejto veci. Pretože prípadné
rozhodnutie súdu o vylúčení veci zo súpisu podstaty nie je podkladom pre zápis vlastníckeho práva
v katastri nehnuteľností, a teda nie je spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty v otázke vlastníctva, má

žalobca naliehavý právny záujem na určovacej žalobe o určení svojho vlastníctva k veci. Naproti tomu
zamietnutie žaloby o vylúčenie veci zo súpisu podstaty ešte neznamená, že žalobca nemôže byť jej
vlastníkom, že vec musí byť v rámci speňažovania majetku patriaceho do podstaty predaná (§ 27 ods.
12 zákona o konkurze) a že konkurz nemôže byť zrušený aj inak, než po splnení rozvrhového uznesenia
[§ 44 ods. 1 písm. a) a c) zákona o konkurze].“

29. Vzhľadom na uvedené právne posúdenie preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie v časti, ktorou
súd prvej inštancie zamietol žalobu o určenie vlastníckeho práva žalobcu zmenil a žalobcu určil ako
vlastníka sporného bytu tak ako je uvedené vo výroku I.

30. Súčasne s uvedenou zmenou rozhodnutia o tejto časti žaloby smerujúcej proti žalovanému 2/
rozhodol odvolací súd o trovách konania (prvoinštančného i odvolacieho - § 396 ods. 2 CSP) a v tejto
časti konania úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému 2/ nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu.

31. Čo sa týka náhrady trov konania medzi žalobcom a žalovaným 1/, voči ktorému bol neúspešne
uplatnenýnávrhnaurčenieplatnostiodstúpenia,patrilabyvzmysleust.§255CSPnáhradatrovkonania
žalovanému 1/. Na základe ustanovenia § 257 (ako ustanovenia právneho predpisu aplikovaného už
súdom prvej inštancie) vzhliadol odvolací súd dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré žalovanému
1/ napriek jeho úspechu v konaní nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal. Tieto dôvody

spočívajú v povahe konania žalovaného 1/, ktoré vyvolalo potrebu podania žaloby o určenie platnosti
odstúpenia voči nemu a konštatovali ich už bratislavské súdy v konaní o vylučovacej žalobe ako
účelovosťašpekulatívnosťkonaniažalovaného1/,resp.KSBratislavapovažovalkonaniežalovaného1/
vedúce k neuhradeniu kúpnej ceny za rozpor s riadne uzatvorenou kúpnou zmluvou, rozpor so zákonomako i dobrými mravmi, ktorý nemôže požívať právnu ochranu. Ďalej odvolací súd zohľadnil, že neúspech
určovacej žaloby o platnosť odstúpenia bol determinovaný len následnými (protiprávnymi) zmenami
vlastníctva zo žalovaného 1/, ako bolo uvedené v ods. 20. odôvodnenia tohto rozhodnutia, teda bez

pričinenia žalobcu. Uvedené dôvody hodné osobitného zreteľa neopodstatňovali priznanie náhrady trov
konania žalovanému 1/ napriek jeho úspechu v časti konania o určenie platnosti odstúpenia od kúpnej
zmluvy tak v prvoinštančnom konaní, ako ani v odvolacom a dovolacom konaní, preto odvolací súd
rozhodol o trovách konania žalovaného 1/ tak ako je uvedené vo výrokoch III. a IV. tohto rozhodnutia.

32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).