Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/38/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5121202077
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Topoľančík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5121202077.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra
Topoľančíka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobcu: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX, XXX XX C., zastúpený procesným opatrovníkom: D. E. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX, XXX XX C., právne zastúpeného JUDr. Milanom Rojčekom, advokátom,
so sídlom Sládkovičova 9, 010 01 Žilina, IČO: 31 931 723, proti žalovaným:

1/ F. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. H. I., 2/ Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne
z iného členského štátu, so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 54 228 573, právne
zastúpeného JUDr. Gabrielou Kľačanovou, advokátkou, so sídlom Andreja Kmeťa 28, 036 01 Martin,
IČO: 42 216 541, o zaplatenie sumy 434,65 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Žilina č. k. 41C/16/2021-226 zo dňa 12.09.2023, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušuje a vec mu vracia

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“, prípadne „okresný súd“) odvolaním napadnutým
uznesením konanie o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovaným 1/ a 2/ zaplatiť
žalobcovi sumu 434,65 eur s príslušenstvom voči žalovanému 2/, zastavil (výrok I. napadnutého
rozsudku) a rozhodol, že žalovaný 2/ má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100

% trov konania.

1.1 Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplynulo, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že subjekt
označený v tomto konaní ako žalovaný 2/ nie je ani fyzickou ani právnickou osobou, pričom zdôraznil,
že skutočnosť, že organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby je umiestnená na území Slovenskej
republiky, je zapísaná do obchodného registra, neznamená, že táto organizačná zložka je nositeľom

právnej subjektivity, nakoľko právnu subjektivitu má v tomto prípade iba zahraničná fyzická alebo
právnická osoba, nie organizačná zložka právnickej osoby. Uviedol, že subjektom právnych vzťahov
vznikajúcich pri prevádzkovaní a činnosti organizačnej zložky zahraničnej právnickej osoby zostáva
naďalej podnikateľ vlastniaci podnik, ku ktorému organizačná zložka patrí, a keďže žalobca organizačnú
zložku podniku zahraničnej osoby v prejednávanom spore označil ako žalovaného 2/, nejednalo sa
o osobu, ktorá má procesnú subjektivitu.

1.2 Súčasne poukazoval na skutočnosť, že od nedostatku procesnej podmienky konania (za ktorý treba
považovať aj nedostatok procesnej subjektivity) je potrebné odlišovať vady podania (vrátane žaloby)
spočívajúce v nesprávnom označení subjektu, ktorý je inak spôsobilý byť stranou sporu. Uviedol, že
ak žaloba neobsahuje označenie strán sporu alebo všetky údaje potrebné k označeniu strán, alebo ak
je žaloba v časti označujúcej strany neurčitá alebo nezrozumiteľná, alebo ak je zjavný logický rozpor

medzi označením strany sporu a inými údajmi o tejto strane obsiahnutými v žalobe, je súd povinný
pokúsiť sa odstrániť tieto vady podania postupom podľa § 129 ods. 1 Civilného sporového poriadku(ďalej aj „CSP“). V prípade, ak je ale žalovaný v žalobe označený úplne, presne, určito a zrozumiteľne
tak, ako je v prejednávanom spore, tak nejde o vadu podania ale o nedostatok podmienky konania,
ktorý nemožno odstrániť. V tejto súvislosti zdôraznil, že ten, kto nemá procesnú subjektivitu, nemôže

v občianskom súdnom konaní vstúpiť do procesného vzťahu, pričom v takto vadnom začatom konaní
nemôže vzniknúť procesnoprávny vzťah, lebo tu chýba jeden z jeho základných prvkov - jedna spôsobilá
strana občianskoprávneho sporu. Zdôraznil, že v tomto prípade je súd povinný kedykoľvek v konaní
prihliadnuť na tento nedostatok podmienky konania a konanie zastaviť. Uzavrel, že v žalobe je označený
ako žalovaný výlučne Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, IČO: 54 228 573,

so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, a nie spoločnosť Generali Česká pojišťovna a.s.,
so sídlom Spálená 75/16, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 45 272 956, konajúca
prostredníctvom organizačnej zložky: Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu,
so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 54 228 573. Na základe uvedeného dospel k
záveru, že žalovaný 2/ je v žalobe označený úplne, presne, určite a zrozumiteľne, pričom vadu podania
nezakladá skutočnosť, že označený žalovaný 2/ nemá procesnú subjektivitu, lebo ak bol v žalobe takto

označený za stranu sporu ten, kto nemá procesnú subjektivitu, ide o nedostatok podmienky konania,
ktorý nemožno odstrániť. Z uvedeného vyvodil, že podaním žaloby proti subjektu nespôsobilému byť
stranou sporu nemohol v danom prípade vzniknúť procesnoprávny vzťah medzi stranami sporu, lebo tu
od samého začiatku chýbal jeden z jeho základných prvkov-spôsobilá strana občianskoprávneho sporu.
Na základe uvedených skutočností potom konanie voči žalovanému 2/ zastavil a o nároku na náhradu

trov konania rozhodol v súlade s ust. § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak strana procesne zavinila
zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane, a keďže žalobca procesne zavinil,
že konanie muselo byť voči žalovanému 2/ zastavené, priznal súd prvej inštancie žalovanému 2/ voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie, a to voči výroku I., ako aj voči výroku II., podal žalobca riadne
a včas odvolanie. S uvedeným rozhodnutím a ani s jeho odôvodnením sa nestotožnil. V odvolaní
poukázal na to, že pokiaľ súd prvej inštancie vo svojom uznesení uviedol, že podaním žaloby proti
subjektu nespôsobilému byť stranou sporu nemohol v danom prípade vzniknúť procesnoprávny vzťah
medzi stranami, lebo tu od samého začiatku chýbal jeden z jeho základných prvkov – spôsobilá strana

občianskoprávneho sporu, tak toto tvrdenie je nepravdivé, keďže žaloba bola podaná na súd dňa
11.03.2021, keď bol pôvodný žalovaný 2/ označený v súlade s jeho výpisom z obchodného registra.
Uviedol, že ak súd poukázal na ust. § 62 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), tak má za to,
že uvedené ustanovenie sa týka tej situácie, ak strana sporu nedisponuje procesnou subjektivitou od
samotného začiatku konania, čo však nebolo v tomto spore, keďže v žalobe bol pôvodný žalovaný

označený správne, a preto uvedený záver súdu nemá oporu v zákone. Zdôraznil, že procesné právo
však neustanovuje, ako má byť označená strana sporu vo veci, ktorá sa týka jeho organizačnej zložky,
pretože nositeľom práv a povinností je i v týchto veciach osoba, ktorej je organizačná zložka súčasťou
a nie je z pohľadu procesného práva zásadne významné, či sa vec týka účastníka sporu ako celku, jeho
organizačnej zložky, ktorá sa do obchodného registra zapisuje alebo jeho organizačnej zložky, ktorá

sa ani do obchodného registra nezapisuje. Má za to, že ak je uvedený na označenie účastníka sporu
údaj o jeho organizačnej zložke, nie je taký postup na ujmu určitosti označenia účastníka a nemožno
z neho ani vyvodiť, že by za účastníka bola označená len organizačná zložka, a teda má za to, že
on označil účastníka spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosť o tom, kto je účastníkom sporu. V tejto
súvislosti poukázal na to, že nepresné označenie účastníka je vždy odstrániteľnou vadou žaloby.

2.1 V odvolaní súčasne poukázal žalobca na to, že v priebehu takmer dvojročného konania však výlučne
pôvodný žalovaný 2/ zapríčinil zmenu strany sporu, a to tým, že došlo
k uzatvoreniu zmluvy o predaji podniku, ktorej súčasťou bol aj prevod celého poistného kmeňa a celého
zaisteného kmeňa Generali Poisťovňa, ako aj všetkých pohľadávok a záväzkov Generali Poisťovňa a

zároveň prehlásil, že práva a povinnosti dotknuté predajom podniku Generali Poisťovňa bude vykonávať
v SR prostredníctvom Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, IČO: 54 228 573,
so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, ktorú zmenu súd pripustil. V tejto súvislosti poukázal
na to, že súd prvej inštancie opomenul uviesť, že on sa svojím podaním zo dňa 18.05.2023 domáhal, aby
do konania vstúpil ako žalovaný 2/: Generali Poišťovna, a.s., Spálená 75/16, Nové Město, 110 00 Praha,

Česká republika, IČO : 45 272 956, konajúca prostredníctvom Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne
z iného členského štátu, Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO : 54
228 573, pričom namietal, že súd o tomto návrhu ku dňu podania odvolania nerozhodol. Má za to, že súd
sa mal jeho podaním na zmenu žalovaného 2/ zo dňa 18.05.2023 zaoberať a rozhodnúť o tomto návrhu,nakoľko návrh na zmenu žalovaného 2/ bol podaný pred samotným uznesením zo dňa 12.09.2023
o zamietnutí žaloby (poznámka odvolacieho súdu: z obsahu odvolania vyplýva, že správne malo byť
uvedené „zastavením konania“) voči žalovanému 2/, keď namietal, že súd prvej inštancie procesne

o tomto návrhu nerozhodol. Na základe uvedeného namietal, že uznesenie sp. zn. 41C/16/2021 zo dňa
12.09.2023 je vydané predčasne a súd svojím nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že mu odňal možnosť konať pred súdom
a došlo k porušeniu jeho ústavného práva na spravodlivý proces.

2.2 Vo vzťahu k namietanému výroku II., ktorým súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov
konania žalovanému 2/, žalobca namietal, že žalovanému 2/ súd nemohol priznať nárok na náhradu
trov konania, nakoľko ich nie je komu priznať, lebo na mieste žalovaného 2/ vystupuje subjekt, ktorý
nemá právnu subjektivitu. Z uvedeného dôvodu považuje uznesenie súdu prvej inštancie za predčasné
a nepreskúmateľné a vydané v rozpore s platnými právnymi predpismi a Ústavou Slovenskej republiky,
a preto navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie,

prípadne ho zrušil a rozhodol o návrhu žalobcu na zmenu strany sporu tak, že ako žalovaný 2/ bude
Generali Česká pojišťovna a.s., Spálená 75/16, Nové Město, 110 00 Praha, Česká republika, IČO:
45 272 956, konajúca prostredníctvom Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu,
Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 54 228 573.

2.3 V prípade, ak by odvolací súd vzhliadol, že nie sú dôvody na zrušenie a ani na zmenu uznesenia
súdu prvej inštancie, žalobca navrhol, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce
sa priznania nároku náhrady trov konania tak, že by žiadnej strane sporu nebol priznaný nárok na
náhradu trov konania podľa ust. § 257 CSP z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Dôvody hodné
osobitného zreteľa vzhliadol najmä v tom, že on má od narodenia nevyliečiteľnú chorobu, je ťažko

zdravotne postihnutým občanom
s priznaním plného invalidného dôchodku, ktorý je jeho jediným príjmom. Súčasne má za to, že je daná
neprimeraná tvrdosť, povaha a okolnosti sporu, keďže sa jedná o spor vyplývajúci zo spotrebiteľskej
zmluvy s ochranou slabšej strany sporu, chránenou osobou a na dopravný prostriedok – auto mu boli
poskytnuté finančné prostriedky zo Sociálnej poisťovne, ktoré nevyhnutne potrebuje vzhľadom na svoju

nevyliečiteľnú chorobu. Súčasne poukázal
na to, že pôvodný žalovaný 2/ dobrovoľne odmieta plniť svoje povinnosti vyplývajúce
z poistnej zmluvy, neustále odmieta rešpektovať stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. Cpj 5/2014 zo dňa 03.06.2014, ako aj zaužívanú súdnu prax, keď napriek právoplatným
rozhodnutiam súdov odmieta i naďalej preplácať za svojich poistencov vzniknuté škody spôsobené

prevádzkou motorového vozidla, ktoré spôsobili poškodenie čelného skla iným vozidlom. Má za to, že
takýto postoj poisťovne vykazuje známky šikanózneho konania a zneužitia práva, keď na jednej strane
stojí plne invalidný žalobca
s jeho invalidným dôchodkom a oproti nemu silná poisťovacia spoločnosť s dosahovanými ročnými
miliónovými ziskami, neustále nerešpektujúca stanoviská a rozhodnutia súdov, ktorej by nepriznanie

náhrady trov nespôsobilo žiadnu finančnú ujmu. Má za to, že v danom prípade je potrebné aplikovať
jednak základnú zásadu platnú v občianskoprávnych vzťahoch, že výkon práv a povinností vyplývajúci z
týchto vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi a nikto tieto práva a povinnosti nesmie zneužívať na
škodu druhého účastníka, keď táto skutočnosť je vyjadrená aj v čl. 5 veta prvá CSP, že zjavné zneužitie
práva nepožíva právnu ochranu. Na základe uvedeného navrhol, aby súd žalovanému 2/ nepriznal nárok

na náhradu trov konania vôbec.

3. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu zdôraznil, že okruh strán sporu určuje žalobca, ktorý je
v prejednávanom spore od počiatku právne zastúpený advokátom, a teda odborne spôsobilou osobou.
Uviedol, že žalobca zažaloval právny subjekt bez právnej subjektivity, ktorý nie je nositeľom práv

a povinností v rozpore s ust. § 134 CSP a s určitosťou sa nejedná o nepresné označenie účastníka,
pričom takýto pojem Civilný sporový poriadok ani nepozná. Súčasne má žalovaný za to, že v odvolaní
žalobcu absentujú náležitosti odvolania v rozpore s ust. § 363 CSP, konkrétne to, v akom rozsahu sa
rozhodnutie napáda a súčasne odvolacie dôvody. Uviedol, že žalobca napáda postoj žalovaného 2/
a k nim uplatnenému nároku na zaplatenie 434,65 eur s príslušenstvom, pričom poukázal na to, že

on vychádza z postoja žalovaného 1/, ktorý ako poistený uviedol, že sa necíti byť vinný zo zavinenia
škodovej udalosti, nepovažuje nároky poškodeného za oprávnené a ani nie je si istý škody na čelnom
skle motorového vozidla značky Škoda Superb, EČ: CA555CL, keď má za to, že doposiaľ nebola zostrany žalobcu spoľahlivo preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného 1/ a poškodením
motorového vozidla žalobcu zo dňa 03.10.2020.

3.1 Súčasne poukázal na to, že nie je pravdivé ani tvrdenie žalobcu, že súd prvej inštancie nerozhodol
o jeho podaní zo dňa 18.05.2023, nakoľko o tomto súd prvej inštancie rozhodol uznesením 219 zo dňa
01.08.2023, ktorým zmenu strany sporu na strane žalovaného v rade 2/ nepripustil a svoj postup aj
riadne odôvodnil.

3.2 Vo vzťahu k možnej aplikácii ust. § 257 CSP vo vzťahu k rozhodnutiu o práve na náhradu trov
konania má žalovaný 2/ za to, že uvedené ustanovenie neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie
majetkových rozdielov medzi stranami, pričom je potrebné zohľadniť aj podiel strán na vzniku a priebehu
sporu, pričom poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/265/2017 zo dňa
29.05.2018. Zdôraznil, že ust. § 257 CSP má slúžiť
na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, a to pokiaľ ide o vedenie súdneho konania, ako aj jeho

výsledku. V tejto súvislosti súčasne poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo
dňa 30.08.2017 sp. zn. 21Cdo/3536/2016, podľa ktorého samotná skutočnosť, že jeden z účastníkov
konania je dôchodca a jeho jediným príjmom je dôchodok, nie je pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady
trov konania dostačujúce.

3.3 Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie ako vecne správne potvrdil v súlade s ust. § 387 CSP a pre prípad úspechu si žalovaný 2/
uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. Žalobca v odvolacej replike primárne zopakoval svoju právnu argumentáciu ohľadne dôvodnosti

nároku uplatneného v prejednávanom spore.

4.1 Súčasne vo vzťahu k vyjadreniu žalovaného 2/ o tom, že súd prvej inštancie rozhodol o podaní
žalobcu o zmene strany sporu zo dňa 18.05.2023 uznesením zo dňa 01.08.2023, uviedol, že po doručení
odvolania zo strany žalobcu proti uzneseniu sp. zn. 41C/146/2021 zo dňa 12.09.2023, ktorým súd

konanievočižalovanému2/zastavilapriznalmunáhradutrovkonaniavrozsahu100%,boloprekvapivo
hneď doručené uznesenie sp. zn. 41C/16/2021 zo dňa 01.08.2023, ktorým súd nepripustil zmenu strany
sporu na strane žalovaného 2/, t. j. po štyroch mesiacoch od rozhodnutia súdu, ktoré prevzal právny
zástupca dňa 30.11.2023. Má za to, že uvedené nič nemení na skutočnosti, že v čase podania odvolania
o jeho návrhu nebolo právoplatne rozhodnuté, pričom má za to, že ide o procesné porušenie, nakoľko

súd mal zákonnú povinnosť najprv rozhodnúť o jeho návrhu a až následne po právoplatnosti vydať
uznesenie o zastavení konania voči žalobcovi 2/ (poznámka odvolacieho súdu: z kontextu podania
vyplýva, že správne malo byť uvedené „žalovanému 2/“).

4.2 Opakovane poukázal na to, že súd vo svojom uznesení uviedol, že podaním žaloby proti subjektu

nespôsobilému byť stranou sporu nemohol v danom prípade vzniknúť procesnoprávny vzťah medzi
stranami sporu, lebo tu od samého začiatku chýbal jeden z jeho základných prvkov – spôsobilá
strana občianskoprávneho sporu, tak toto tvrdenie nemá oporu, nakoľko žaloba bola podaná na súd
11.03.2021, kde bol pôvodný žalovaný 2/ označený v súlade s jeho výpisom z obchodného registra a ust.
§ 62 CSP sa týka jednoznačne iba tej situácie, ak strana sporu nedisponuje procesnou subjektivitou

od samotného začiatku konania. Vo zvyšnej časti žalobca zopakoval svoju argumentáciu uvedenú
v samotnom odvolaní.

5. Žalovaný 2/ v odvolacej duplike zdôraznil, že poisťovacia spoločnosť oboznámila žalobcu s tým, že
škodovú udalosť č. 6401088644 odložila bez poskytnutia poistného plnenia z dôvodu nepreukázania

príčinnej súvislosti medzi osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a vznikom škody na
motorovom vozidle.

5.1 Zdôraznil, že žalobca je od počiatku súdneho sporu právne zastúpený advokátom, ktorý zastupuje
jeho záujmy, pričom k poškodeniu práv žalobcu v súdnom konaní podľa mienky žalovaného 2/ nedošlo.

Poukázal na to, že konajúci súd žalobcovi ustanovil procesného opatrovníka, aj keď zdravotný stav
žalobcu sa od okamihu podania žaloby až doposiaľ podstatným spôsobom nezmenil a žalobca bol
povinný pravdivo a úplne uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia priamo v podanej žalobe
podľa ust. § 150 CSP, čo podľa názoru žalovaného 2/ neurobil. Vo vzťahu k výroku o práve nanáhradu trov konania poukázal na to, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je
doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá
zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Žalovaný 2/ poukázal na aktuálnu rozhodovaciu prax, napríklad na

uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 23.11.2023 sp. zn. 9Co/56/2023, podľa ktorej na zaplatenie
trov konania bola zaviazaná osoba trpiaca duševnou poruchou od narodenia, ktorá ju robí za neschopnú
posúdiť následky svojho konania vo vzťahu k vybavovaniu úradných záležitostí, nakladania s majetkom
a hospodáreniu s financiami, ktorá nie je schopná zaobstarávať si ani veci bežnej potreby a nie je
schopná postarať sa ani o svoje osobné veci.

5.2 Na základe uvedeného žalovaný 2/ navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako
vecne správne potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

6. Strany sporu v odvolacom konaní ďalšie podania neprodukovali.

7.KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmaluzneseniesúduprvejinštancievrozsahu
napadnutých výrokov I. a II. a z dôvodov daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I., ako aj
v závislom výroku II. o práve na náhradu trov konania v celom rozsahu podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b)
CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Žalobca v odvolaní namietal, že napadnuté uznesenie je vydané predčasne, nakoľko predtým, ako
súd prvej inštancie zastavil konanie voči žalovanému 2/, nerozhodol o návrhu žalobcu na pripustenie
zmeny strany sporu na strane žalovaného 2/, ktorý žalobca datoval dňom 18.05.2023. Preto mal za to, že
súd týmto nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné

práva v takej miere, že mu odňal možnosť konať pred súdom a došlo k porušeniu jeho ústavného práva
na spravodlivý proces.

9. Odvolací súd vyhodnotil predmetnú odvolaciu námietku žalobcu ako dôvodnú. Primárne poukazuje
na to, že súd prvej inštancie síce dňa 01.08.2023 vydal uznesenie č. k. 41C/16/2021-219, ktorým

rozhodol o návrhu žalobcu na pripustenie zmeny strany sporu na strane žalovaného 2/ podaným
dňa 18.05.2023 tak, že nepripustil zmenu strany sporu na strane žalovaného 2/, aby do konania
na miesto žalovaného 2/ vstúpila Generali Česká pojišťovna a.s., so sídlom Spálená 75/16, Nové
Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 45 272 956, konajúca prostredníctvom organizačnej
zložky: Generali poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Lamačská cesta

3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 54 228 573, avšak predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
30.11.2023. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie uvedené uznesenie
doručoval JUDr. Gabriele Kľačanovej, advokátke ako právnej zástupkyni žalovaného 2/, ktoré jej bolo
doručené dňa 02.08.2023 a D. E. B. ako procesnému opatrovníkovi žalobcu, ktorému bolo predmetné
uznesenie doručené dňa 18.08.2023, ale opomenul, že žalobca je v prejednávanom spore právne

zastúpený JUDr. Milanom Rojčekom, advokátom, ktorému bolo doručené predmetné uznesenie až
dňa 30.11.2023. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 110 ods. 1 prvá veta CSP, podľa
ktorého ak má strana zástupcu so splnomocnením na celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto
zástupcovi. Z uvedeného je zrejmé, že právnemu zástupcovi žalobcu bolo doručené uznesenie č.
k. 41C/16/2021-219 zo dňa 01.08.2023 až 30.11.2023, čomu potom zodpovedá aj obsah odvolacej

námietky žalobcu, ktorá spočívala práve v tom, že v čase podania odvolania nemal kvalifikovanú
vedomosť o tom, že súd prvej inštancie rozhodol o jeho návrhu na pripustenie zmeny strany sporu na
strane žalovaného 2/ zo dňa 18.05.2023. S poukazom na uvedené odvolací súd vzhliadol dôvodnosť
odvolania žalobcu, keď má za to, že uvedeným (so zákonom nesúladným) procesným postupom súd
prvej inštancie žalobcovi odňal možnosť konať pred súdom, keď okrem iného znemožnil žalobcovi

v rámci odvolacieho konania namietať odvolací dôvod prezumovaný § 365 ods. 2 CSP, a to jednak z toho
dôvodu, že nemal vedomosť o tomto rozhodnutí, ako súčasne aj tým, že predmetné uznesenie (rozumej
uznesenie č. k. 41C/16/2021-219 zo dňa 01.08.2023) nebolo v tom čase právoplatné.

10. Odvolací súd súčasne sa stotožňuje s námietkou žalobcu spočívajúcou v tom, že žalovaný 2/

mal v čase podania žaloby procesnú subjektivitu, nakoľko žaloba smerovala voči spoločnosti Generali
poisťovňa, a. s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, t. j. obchodnej
spoločnosti s právnou subjektivitou. Tak, ako to správne uvádza žalobca, vstup Generali poisťovňa,
pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO:54 228 573 do konania nastal na základe uznesenia súdu prvej inštancie č. k. 41C/16/2021-125 zo
dňa 12.01.2022, ktorým súd prvej inštancie pripustil zmenu strany sporu na strane žalovaného tak, že
na miesto pôvodného žalovaného 2/ Generali poisťovňa, a.s,, IČO: 35 709 332, so sídlom Lamačská

cesta 3/A, 841 04 Bratislava – Lamač sa stal žalovaný 2/ Generali poisťovňa, pobočka poisťovne z iného
členského štátu, IČO: 54 228 573, so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava.

10.1. Odvolací súd lustráciou v obchodnom registri zistil, že Okresným súdom Bratislava I. pod vložkou
č. 8774/B, oddiel: Po je zapísaná organizačná zložka pod obchodným menom: Generali poisťovňa,

pobočkapoisťovnezinéhočlenskéhoštátu,IČO:54228573,sídloorganizačnejzložky:Lamačskácesta
3/A, Bratislava, mestská časť Karlova Ves 841 04, právna forma: podnik zahraničnej osoby (organizačná
zložka podniku zahraničnej osoby). Z výpisu z obchodného registra ďalej vyplýva, že organizačná
zložka zahraničnej osoby bola zapísaná do obchodného registra dňa 11.11.2021, pričom ako zahraničná
osoba je zapísaná pod obchodným menom Generali Česká poišťovna, a.s., so sídlom Spálená 75/16,
Praha 110 00, Česká republika, právna forma: akciová spoločnosť, register a číslo zápisu do registra,

v ktorom je zapísaná: obchodný register vedený Mestským súdom v Prahe, číslo zápisu: B1464.
Odvolací súd poukazuje na ust. § 18 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spôsobilosť
mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby, pričom právnickými osobami sú a) združenia fyzických
a právnických osôb, b) účelové združenia majetku, c) jednotky územnej samosprávy a d) iné subjekty,
u ktorých to ustanovuje zákon. Súčasne odvolací súd poukazuje na ust. § 7 ods. 1 a 2 Obchodného

zákonníka, podľa ktorého organizačnou zložkou podniku sa rozumie organizačný útvar podniku podľa
tohto zákona alebo osobitného zákona, pri prevádzkovaní organizačnej zložky podniku sa používa
obchodné meno podnikateľa s dodatkom, že ide o organizačnú zložku podniku. Organizačnú zložku
podniku právnickej osoby možno na návrh zapísať do obchodného registra. V nadväznosti na uvedené
odvolací súd poukazuje na § 21 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého zahraničné osoby

môžu podnikať na území Slovenskej republiky za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako
slovenské osoby, pokiaľ zo zákona nevyplýva niečo iné. Zahraničnou osobou sa na účely tohto zákona
rozumie fyzická osoba s bydliskom alebo právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky.
Slovenskou právnickou osobou na účely tohto zákona sa rozumie právnická osoba so sídlom na území
Slovenskej republiky. Podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie na

účely tohto zákona podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenú na
území Slovenskej republiky. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd kedykoľvek počas konania prihliada na
to, či sú splnené procesné podmienky (§ 161 ods. 1 CSP). Jednou z procesných podmienok konania
je procesná subjektivita strán sporu, pričom túto subjektivitu má ten subjekt práva, ktorý v zmysle
práva hmotného disponuje spôsobilosťou mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú v zmysle § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka aj právnické
osoby. Právne postavenie pobočky poisťovne z iného členského štátu upravuje zákon č. 39/2015
Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 4 ods. 4 ustanovuje, že
pobočka poisťovne z iného členského štátu je organizačná zložka poisťovne z iného členského štátu
umiestnená na území Slovenskej republiky; za pobočku sa považuje aj zriadenie kancelárie vedenej

zamestnancom poisťovne z iného členského štátu alebo inou osobou, ktorá má oprávnenie časovo
neobmedzene vykonávať poisťovaciu činnosť v mene poisťovne z iného členského štátu. Vychádzajúc
z vyššie uvedeného odvolací súd potom poukazuje na to, že na návrh žalobcu súd prvej inštancie
pripustil zmenu strany sporu na strane žalovaného 2/ tak, že na miesto pôvodného žalovaného 2/, t.
j. spoločnosti Generali poisťovňa, a.s., pripustil vstup organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby

Generali poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, z čoho vyplýva, že aktuálny žalovaný
2/ nebol ako žalovaný označený v samotnej žalobe, ale o jeho účastníctve v konaní bolo rozhodnuté
až na základe predmetného rozhodnutia súdu prvej inštancie. Z uvedených dôvodov sa možno potom
stotožniť s námietkou žalobcu, že on žalobu (od počiatku) smeroval voči strane, ktorá nie je nositeľom
procesnej subjektivity. Odvolací súd však zdôrazňuje, že v súvislosti s touto námietkou žalobca nijakým

spôsobom nekonkretizoval odvolací dôvod, vo vzťahu ku ktorému by bola uvedená (inak dôvodná)
námietka relevantná (§ 365 ods. 1, príp. ods. 2 CSP).

10.2 V nadväznosti na uvedené odvolací súd vo všeobecnosti považuje za potrebné uviesť, že v zmysle
ust. § 380 CSP je viazaný odvolacími dôvodmi (odsek 1) s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok

konania, na ktoré je povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (odsek 2).
Z uvedeného vyplýva, že na iné pochybenia súdu mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej
lehote, ktoré by inak mohli byť odvolacím dôvodom v zmysle ust. § 365 CSP, prihliadať nemôže, aj
keby takéto pochybenia zistil. V rámci uvedeného konštruktu nebol odvolací súd oprávnený v (tomto)odvolacom konaní prihliadnuť na iné v odvolaní nenamietané dôvody a na ne v odvolacom konaní
reagovať. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku
I. a v závislom výroku II. o práve na náhradu trov konania a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

11. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd
prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). Povinnosťou súdu
prvej inštancie bude vec opätovne prejednať a rozhodnúť, a to v čase, kedy už uznesenie súdu prvej

inštancie č. k. 41C/16/2021-2019 zo dňa 01.08.2023 nadobudlo právoplatnosť, nakoľko až týmto novým
rozhodnutím bude plne garantované právo žalobcu podať odvolanie voči predmetnému rozhodnutiu zo
všetkých zákonom prezumovaných dôvodov.

12. Vo vzťahu k právu na náhradu trov konania sa súd prvej inštancie bude zaoberať
(v prípade, ak vznikne potreba rozhodnúť o práve na náhradu trov konania) aj otázkou, či žalovanému 2/

ako subjektu, ktorý nie je nositeľom právnej subjektivity, možno priznať právo na náhradu trov konania.

13. Vo svojom novom rozhodnutí súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 1 a 3 a ust. § 262 ods. 1 CSP
rozhodne aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)