Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 28, 2024

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 0T/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324010057
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Dziak

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2024:2324010057.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, samosudcom JUDr. Jurajom Dziakom, v trestnej veci obžalovaného T. F., pre

prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 28.08.2024, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný T. S. G. Y. W. Z. J. Z. S.F. K. N. T. Á. W. F. , N.. F., Q.. XX.XX.XXXX T. W., W. U. Š.
XXXX, K.. E., Y. N.,

sa uznáva za vinného, že

dňa 13.01.2024 v čase okolo 19:15 hodine v meste Y. Q. I. F. viedol ako vodič osobné motorové
vozidlo značky Opel Astra, evidenčného čísla Q., pričom bočnou časťou svojho osobného motorového
vozidla narazil do tam zaparkovaných osobných motorových vozidiel Suzuki SX4 evidenčného čísla Z. a
Škoda Fabia evidenčného čísla E., následne pokračoval v jazde a následne po asi 500 metroch zastavil
na následky dopravnej nehody pri kraji vozovky, kde bol následne kontrolovaný hliadkou Obvodného
oddelenia PZ Y., bol vyzvaný na podrobenie sa vyšetreniu na zistenie návykovej látky vykonaním
dychovej skúšky, pričom v čase o 19:32:41 hodine dňa 13.01.2024 mu bola dychovou skúškou zistená

prítomnosť alkoholu v dychu v množstve 1,06 mg/l etanolu vo vzduchu, čo v prepočte činí 2,21 promile,
čím spôsobil poškodenému H. Š., Q. XX.XX.XXXX, U. S., F. XX/XX, poškodením osobného motorového
vozidla Suzuki SX4 škodu vo výške 400,- eur, a poškodenej P. X., Q. XX.XX.XXXX, W. U. Y., Y. XXXX/
XX, poškodením osobného motorového vozidla Škoda Fabia škodu vo výške 700,- eur,
teda

vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, inú činnosť, pri
ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

čím spáchal

úmyselný prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona (účinného
od 06.08.2024).

Za to sa

odsudzuje:

Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 2 ods.
1 Trestného zákona a § 38 ods. 2 Trestného zákona a poukazom na § 36 písm. j), písm. l) Trestného

zákona, na (i) trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) mesiace a (ii) trest zákazu činnosti vedenia motorových
vozidiel v cestnej premávke v trvaní 2 (dva) roky.Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu súd výkon uloženého trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného

odsúdenia v trvaní 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Galanta podala v súvislosti s postupom podľa § 204 ods. 1 Trestného
poriadku na tunajší súd dňa 15.01.2024 obžalobu Č.. X R. XX/XX/XXXX-X, datovanú 15.01.2024, na
obžalovaného (v danom čase v procesnom postavení obvineného) pre prečin ohrozenie pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného

v prípravnom konaní a aplikujúc príslušné ustanovenia Trestného zákona a Trestného poriadku. Súd
postupom podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku vykonal vo veci výsluch obžalovaného (v
danom čase v procesnom postavení obvineného) dňa 16.01.2024, na ktorom doručil (okrem iného)
obžalovanému a prokurátorke trestný rozkaz vydaný dňa 16.01.2024 v danej veci. V zákonnej lehote
podala prokurátorka voči predmetnému trestnému rozkazu odpor, súd preto vec (nakoľko do úvahy

neprichádzal iný procesný postup) prejednal na hlavnom pojednávaní.

Na termíne hlavného pojednávania dňa 28.08.2024, po prednesení obžaloby, pred vykonaním
akéhokoľvek dokazovania, učinil obžalovaný vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku
- vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, skutok oľutoval. Týmto v podstate zopakoval svoj

postoj k veci z prípravného konania. Súd vzápätí, po splnení procesných podmienok a nakoľko tomu
nasvedčoval obsah spisu, uvedené vyhlásenie obžalovaného prijal (§ 257 ods. 7, ods. 8 Trestného
poriadku). Následne súd vykonal dokazovanie už len k ukladaniu trestu eventuálne ochranného
opatrenia obžalovanému.

Pred súdom vykonané dokazovanie. Nakoľko neboli za danej procesnej situácie už iné návrhy na
dokazovanie, súd oboznámil v rámci dokazovania nasledovné listiny:
- na č. l. 71 starší odpis registra trestov obžalovaného ako i ten aktuálny zo dňa 26.08.2024; bez
záznamu;
- na č. l. 72 starší výpis z evidencie priestupkov (resp. správnych deliktov) obžalovaného, ako i novší

zo dňa 26.08.2024; bez záznamu;
-nač.l.76až77evidenčnákartavodiča/obžalovanéhoz01/2024;obžalovanýnemáevidovanévodičské
oprávnenie a má evidovaný jeden záznam z roku 2011, kedy za porušenie povinnosti chrániť si zrak
počas vedenia vozidla dostal obžalovaný pokutu 60,- eur;
- aktuálna lustrácia obžalovaného z databázy Zboru väzenskej a justičnej stráže zo dňa 26.08.2024;

nie je v evidencii;
- aktuálna lustrácia obžalovaného z databázy agendy dopravno-správnych činností zo dňa 26.08.2024;
jeden záznam z roku 2011, kedy za porušenie povinnosti chrániť si zrak počas vedenia vozidla dostal
obžalovaný pokutu 60,- eur;
- aktuálna lustrácia obžalovaného zo Sociálnej poisťovne zo dňa 26.08.2024; počas posledných rokov

bol pracovne činný;
-aktuálnalustráciaobžalovanéhozregistraobyvateľov;plynúznejosobnéúdajeoosobeobžalovaného;
- aktuálna lustrácia obžalovaného z databázy súdov; nie je o ňom evidované iné, než toto trestné súdne
konanie.

Iné návrhy na dokazovanie už v danom procesnom štádiu neboli. Pre súd z takto vykonaného
dokazovania vyplynulo najmä to, že o osobe obžalovaného nie sú evidované žiadne odsúdenia,
priestupky (okrem jedného záznamu v cestnej premávke z roku 2011, ktorý je evidovaný už len v
evidenčnej karte vodiča, kedy za porušenie povinnosti chrániť si zrak počas vedenia vozidla dostal
pokutu 60,- eur) či iné prehrešky proti zákonu, počas posledných rokov bol pracovne činný; nie je o ňom

vedené iné trestné súdne konanie.

K vine. Obžalovaný učinil pred súdom vyhlásenie viny, ktoré súd prijal (nakoľko tomu podľa názoru súdu
nebránili žiadne procesné prekážky a nakoľko tomu nasvedčoval obsah spisu). Otázka viny bola pre súd
takto vyriešená. Pre úplnosť súdu uvádza, že v žalovanom skutku videl vyššiu než nepatrnú závažnosť

(§ 10 ods. 2 Trestného zákona), najmä vzhľadom k tomu, že obžalovaný (bez vodičského oprávnenia)viedol motorové vozidlo značne pod vplyvom alkoholu (2,21 promile), kedy aj spôsobil majetkovú škodu
poškodeným.

K uloženému trestu. Pokiaľ ide o ukladanie trestu, súd nesiahol po ukladaní alternatívneho trestu
(peňažný trest, trest povinnej práce, trest domáceho väzenia), nakoľko s ohľadom na povahu žalovanej
trestnej činnosti (vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, kedy obžalovaný ani nebol
držiteľom vodičského oprávnenia), mal za to, že prípadne uložené alternatívne tresty by nemuseli
viesť k úplnému naplneniu účelu trestu podľa § 34 Trestného zákona (v rozsahu nie len individuálnej

prevencie, ale i generálnej prevencie, t. j. odradenie iných od páchania takejto trestnej činnosti). S
ohľadom na doterajší život obžalovaného však súd nevidel priestor (na rozdiel od obžaloby) pre nutnosť
ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody. Súd teda siahol po podmienečnom trestne odňatia
slobody, a to v kombinácii s trestom zákazu činnosti (k tomu viď nižšie). Základná výmera tohto druhu
trestu za žalovaný prečin bola až do 1 roka; nakoľko však súd vzhliadol u obžalovaného prevahu
poľahčujúcich okolností (súd identifikoval dve: doznanie sa k trestnej činnosti/jej úprimné oľutovanie a

vedenie riadneho života pred spáchaním tu žalovanej trestnej činnosti, kedy jeden priestupok v cestnej
premávke z roku 2011 podľa názoru súdu obžalovaného na účely tohto rozsudku nediskvalifikuje z
aplikácie danej poľahčujúcej okolnosti), kedy súd neidentifikoval u obžalovaného žiadnu priťažujúcu
okolnosť, s poukazom na § 38 ods. 2 Trestného zákona súd siahol nakoniec po výmere podmienečného
trestu odňatia slobody 3 mesiace (teda v prvej polovici trestnej sadzby), ktorú výmeru považuje súd

za primeranú na naplnenie účelu trestu, kedy prísnejšia sadzba podľa názoru súdu potrebná nie je -
obžalovaný v rámci vlastnej sebareflexie sa k trestnej činnosti od počiatku trestného stíhania doznáva,
ľutuje ju, teda prejavil záujem po náprave (teda, že sa trestnej činnosti už nedopustí, ako uviedol aj
v záverečnej reči pred súdom). Pokiaľ ide o skúšobnú dobu podmienečného trestu odňatia slobody,
tú mohol súd ukladať resp. určiť v rozmedzí 1 roka ž 5 rokov, pričom podľa názoru súdu, berúc do

úvahy (i) predošlý riadny život obžalovaného, (ii) kontinuálne v konaní prejavovanú sebareflexiu a ľútosť
obžalovaného nad vlastnou trestnou činnosťou, kedy (iii) v konaní pred súdom učinil i vyhlásenie viny,
ktoré súd prijal, nie je podľa názoru súdu potrebná skúšobná doba dlhšia ako 2 roky (súd teda, berúc
do úvahy uvedené, neukladal nad správaním sa obžalovaného v skúšobnej dobe dohľad probačného a
mediačného úradníka, ako učinil v prvotne vydanom trestnom rozkaze v tejto trestnej veci) - súd teda

určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 2 roky.

Nakoľko sa obžalovaný tu žalovanej trestnej činnosti dopustil v súvislosti s vedením motorového vozidla
v cestnej premávke, a nakoľko to podľa názoru súdu bolo dôvodné s ohľadom na potrebu naplnenia
účelu trestu podľa § 34 Trestného zákona (ako je už uvedené i vyššie, v rozsahu nie len individuálnej

prevencie, ale i generálnej prevencie, t. j. odradenie iných od páchania takejto trestnej činnosti), v
kombinácii s tu ukladaným podmienečným trestom odňatia slobody uložil súd obžalovanému aj trest
zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v cestnej premávke. Základná výmera tohto druhu trestu
je 1 rok až 10 rokov, pričom s ohľadom na zistené len poľahčujúce okolnosti (ako je uvedené vyššie),
pri súčasnej aplikácii § 38 ods. 2 Trestného zákona súd nakoniec siahol po výmere 2 roky, ako výmere

postačujúcej pre naplnenie účelu trestu. Súd vzal do úvahy, ako je už uvedené vyššie, (i) predošlý
riadny život obžalovaného, (ii) kontinuálne v konaní prejavovanú sebareflexiu a ľútosť obžalovaného nad
vlastnou trestnou činnosťou, kedy (iii) v konaní pred súdom učinil i vyhlásenie viny, ktoré súd prijal. Dlhšia
výmera tohto druhu trestu preto potrebná nie je a v kombinácii s ukladaným podmienečným trestom
odňatia slobody je spôsobilá naplniť účel trestu u obžalovaného (i keď on sám nemá evidované vodičské

oprávnenie).

Skrze tento rozsudok uložený trest resp. ich kombináciu považuje súd za zákonný, primeraný (nie príliš
prísny, nie príliš benevolentný), spravodlivý, bezo zvyšku napĺňajúci vo svojom súhrne účel trestu v
zmysle§34Trestnéhozákona(sprihliadnutímnazásadyukladaniatrestu),atotakzpohľadugenerálnej

prevencie (odradenie iných od páchania takej trestnej činnosti), ako aj z pohľadu individuálnej prevencie
či prevýchovy obžalovaného na jedinca, ktorý sa už v budúcnosti trestnej činnosti dopúšťať nebude
(správnosť týchto záverov súdu, v prípade právoplatnosti tohto rozsudku, však preverí až budúci čas a
v ňom zaznamenané počínanie si obžalovaného).

K náhrade škody. O náhrade škody súd nerozhodoval, nakoľko v konaní nárok na náhradu škody
uplatnený poškodenou J. D. nebol a poškodených H. Š. G. P. X. súd uznesením podľa § 256 ods. 3
Trestného poriadku v rozsahu v prípravnom konaní nie riadne (v zmysle § 46 ods. 3 Trestného poriadku)
uplatneného nároku na náhradu škody na hlavné pojednávanie nepripustil (podľa názoru súdu nárokna náhradu škody riadne neuplatnili, nakoľko len stroho konštatovali, že im bola škoda spôsobená, no
jednoznačne/riadne neuplatnili si nárok podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku).

Pre úplnosť záverom súd uvádza, že trest ukladal podľa aktuálneho znenia Trestného zákona, ktorý je vo
svojomsúhrne,najmäčodoukladaniatrestov(§33aanasl.Trestnéhozákonaúčinnéhood06.08.2024),
pre obžalovaného v tomto ohľade priaznivejší.

Z dôvodov uvedených vyššie rozhodol v tejto veci súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku v časti výroku o vine nie je prípustné odvolanie ani dovolanie, okrem dovolania
podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku (§ 257 ods. 5 Trestného poriadku).

Proti tomuto rozsudku v časti výroku o treste či náhrade škody možno podať odvolanie do 15 dní od jeho

oznámenia na Okresnom súde Galanta. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2
Trestného poriadku).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku) a to v
neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom

súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe (§ 307 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Trestného
poriadku); v mene obžalovaného je oprávnený odvolanie podať aj jeho obhajca (§ 44 ods. 2 Trestného
poriadku),
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre

nesprávnosťvýroku,ktorýsapriamotýkaobžalovaného,atolenvjehoprospech(§308ods.2Trestného
poriadku),
- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne
úkony alebo je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo
týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku),

- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech (§ 345 ods. 1 Trestného poriadku),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307
ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Trestného poriadku),
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba (§ 307 ods. 2 Trestného poriadku).

Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala (§ 316
ods. 1 Trestného poriadku).