Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, August 28, 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/79/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201542
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:1018201542.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy

Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci
žalobkyne: J.. X. S., narodená XX. A. XXXX, bytom v U., G. Č.. X, právne zast.: doc. JUDr. Branislavom
Fridrichom, PhD., advokátom a konateľom Fridrich Lawyers, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mickiewiczova
č. 10, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29.
augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 08.
augusta 2018, Číslo: XXX XXX XXXX X, o invalidný dôchodok, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti
rozsudku Správneho súdu v Bratislave zo 07. marca 2024, č.k. BA-6Sa/83/2018-80, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Bratislave zo 07. marca 2024,
č.k. BA-6Sa/83/2018-80 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom zo 07. marca 2024, č.k.
BA-6Sa/83/2018-80 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len
„SSP“) zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a
rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 08. augusta 2018, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento

postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej
len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové
správnerozhodnutiez18.januára2018,Číslo:XXXXXXXXXXX.Uvedenýmrozhodnutímprvostupňový
správny orgán postupom podľa § 70 ods. 1, § 82, § 293dq a § 293dr zákona č. 461/2003 Z.z. žalobkyni
priznal invalidný dôchodok od 26. júna 2017 v sume 276,20 eur mesačne. Súčasne od 01. januára 2018
zvýšil žalobkyni invalidný dôchodok na sumu 280,30 eur mesačne.

2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách § 70 ods. 1,2
§ 71 ods. 1-9, § 73 ods. 1, § 153 ods. 5,8 zákona č. 461/2003 Z.z. a v režime stanovenom Správnym
súdnym poriadkom a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.

3. Po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalovaná pri posudzovaní vzniku invalidity žalobkyne
postupovala správne a správne aplikovala ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. V postupe žalovanej
nezistil žiadne pochybenie. Výška aj dátum vzniku určené právoplatným napadnutým rozhodnutím

generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, boli určené správne. Žalovaná dospela k správnym
skutkovým záverom, z ktorých vyvodila aj správny právny záver, že žalovaná mohla rozhodnúť len tak,
ako to vyplýva z napadnutých rozhodnutí, čo následne potvrdili aj neskôr vyhotovené odborné posudkyo invalidite a rozhodnutie zo 07. decembra 2021, ktorým bolo vyhovené žalobkyni, pokiaľ ide o výšku
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

4. Správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

5. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

II.

6. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.

7. Namietala, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym
procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP), rozhodol na

základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).

8. Konkrétne namietala nedostatočné zohľadnenie ňou do dávkového konania doložených lekárskych
správ, z ktorých vyplýva vyššia percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť,
než aká bola stanovená zo strany posudkových lekárov.

9. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok správneho súdu a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.

III.

10. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne vyjadrila podaním z 13. júna 2024 s tým, že námietky
žalobkyne uvádzané v kasačnej sťažnosti nepovažovala za opodstatnené. Správny súd správne zistil
skutkový stav veci, na základe ktorého náležite vec právne posúdil. Zdravotný stav žalobkyne bol
posúdený správne, komplexne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Posudkoví lekári svoje

závery dostatočne odôvodnili a vo svojich záveroch sa zhodujú. Navrhla, aby Najvyšší správny súd
Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.

IV.

11. Vyjadrenie žalovanej bolo doručené žalobkyni dňa 28. júna 2024 na vedomie.

V.

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11

písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a
po jej preskúmaní dospel k záveru, že je daný dôvod na zrušenie rozsudku a vrátenie veci správnemu
súdu na ďalšie konanie.

13. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

14. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

15.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.16. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

17. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

18. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd zamietol
správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia

generálneho riaditeľa žalovanej z 08. augusta 2018, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom
podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a
potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 18. januára 2018, Číslo: XXX XXX XXXX X. Uvedeným
rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 70 ods. 1, § 82, § 293dq a § 293dr zákona
č. 461/2003 Z.z. žalobkyni priznal invalidný dôchodok od 26. júna 2017 v sume 276,20 eur mesačne.
Súčasne od 01. januára 2018 zvýšil žalobkyni invalidný dôchodok na sumu 280,30 eur mesačne.

19. Podľa § 139 ods. 2 SSP, v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh
administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov
žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a
zainteresovanejverejnosti,posúdeniepodstatnýchskutkovýchtvrdeníaprávnychargumentov,prípadne

odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti
mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy
vo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

20. Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu plynúca z článku 46 Ústavy Slovenskej

republiky je založená na tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na nezávislom a
nestrannom súde. Tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak,
aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento
článok ústavy vykonáva.

21. Výklad a aplikácia zákonov je výlučným právom všeobecných súdov, pričom tento výklad nesmie byť
arbitrárny a musí byť náležite odôvodnený. V tomto zmysle, rovnako aj každé rozhodnutie súdu musí byť
odôvodnené a musí byť z neho dostatočne zrejmé, na základe čoho súd dospel ku konkrétnym záverom
tvoriacim základnú obsahovú štruktúru odôvodnenia rozhodnutia.

22. Povinnosť všeobecných súdov svoje rozhodnutia riadne odôvodniť zákonom predpokladaným
spôsobom plynúcim z § 139 ods. 2 SSP predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces.

23. K tomu najvyšší správny súd dáva do pozornosti aj ustálenú rozhodovaciu prax správnych súdov
(napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 08. decembra 2010, sp. zn. 4Sžo/12/2010),

podľa ktorej „Z odôvodnenia rozhodnutia všeobecného súdu musí vyplývať vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej a
preto odňatím možnosti konať pred súdom (denegatio iustitie) je aj také porušenie práva na spravodlivý
proces, kedy v hodnotení skutkových zistení súdom v napadnutom rozhodnutí absentuje určitá časť
skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných

skutočností nezhodnotil a riadne sa s nimi nevysporiadal. Rozhodnutie všeobecného súdu musí
obsahovať dostatok skutkových a právnych záverov, pričom tieto závery nesmú byť totiž svojvoľné alebo
zjavne neodôvodnené.“

24. Akýkoľvek nedostatok alebo neadekvátnosť v odôvodnení môže viesť k neplatnosti rozsudku z

formálnych dôvodov.

25. Rovnako najvyšší správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky z 22. októbra 2015, sp. zn. II. ÚS 675/2014-40, z ktorého vyplýva, že „súd nemusí
rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na

zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne
akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (porov. v tomto zmysle IV.
ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, III. ÚS 32/07), najmä s ustanovením § 157 ods. 2 OSP (aktuálne § 139 ods.
2 SSP; pozn. súdu) v ktorom sú upravené náležitosti odôvodnenia. Povinnosť súdu v rámci riadnehoprocesného postupu (t. j. v zmysle procesnoprávnych predpisov) zistiť správne a v dostatočnom rozsahu
skutkovýstavvnimirozhodovanejveci(bezohľadunajejprípadnúnáročnosť)astýmspojenápovinnosť
riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, obe vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy, sú jedny zo základných

znakov ústavne aprobovaného postupu súdu a ochranou účastníkov konania pred svojvôľou súdu.
Súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, resp. minimálnych garancií procesnej povahy
je, ako už bolo uvedené, taktiež právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne
dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany ... .
Rozhodnutie všeobecného súdu musí obsahovať dostatok skutkových a právnych záverov, pričom tieto

závery nesmú byť svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené.“

26. Najvyšší správny súd uvádza, že vo veciach dávkových je relevantným podkladom, z ktorého
žalované správne orgány vychádzajú (a v rámci súdneho prieskumu aj následne správny súd)
dávkový spis. V prípade, ak je predmetom konania invalidný dôchodok, ako jedna z dávok sociálneho
zabezpečenia, je súčasne zásadným podkladom posudkový spis obsahujúci všetky relevantné listiny

zaznamenávajúce postup posudkových lekárov sociálneho poistenia. Sú v ňom založené všetky
lekárske nálezy doložené účastníkom konania na účely zhodnotenia zdravotného stavu, ustaľovania
rozhodujúceho zdravotného postihnutia a posudzovania miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť, z ktorých posudkový lekár vychádza. Výsledky postupov posudkových lekárov sú následne
vnesené do lekárskych správ, z ktorých vyplýva pracovná, sociálna, rodinná, osobná anamnéza,

terajšie ochorenia, liečba a subjektívne ťažkosti, podklady pre posúdenie zdravotného stavu na účely
určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, tiež informácie podávané účastníkovi
konania o všetkých skutočnostiach, ktoré sa týkajú posúdenia zdravotného stavu, posudku a miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Záverom tieto lekárske správy obsahujú určenie
rozhodujúceho zdravotného postihnutia a k nemu zodpovedajúcu výslednú mieru poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť vyjadrenú percentuálnou hodnotou. Následne sa stávajú podkladom
pre vyhotovenie rozhodnutia príslušnou organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne (§ 177 zákona č.
461/2003 Z.z).

27. V tomto type konania teda predstavuje posudkový spis z hľadiska posudzovania zdravotného stavu

žiadateľaotútodávkuzásadnýpodkladprevydanierozhodnutia,vktoromjejednoznačnezaznamenaný
skutkový stav. Ak je teda predmetom konania preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej, ktorým
bol žalobkyni priznaný invalidný dôchodok, pričom spornou otázkou je otázka výlučne týkajúca sa
posudzovania zdravotného stavu, predovšetkým ustálenia percentuálnej miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť a tiež aj určenia dátumu vzniku invalidity, čo vo svojej podstate predstavuje

neoddeliteľnú súčasť posudzovania zdravotného stavu každého poistenca, potom musí byť založené
na skutkových zisteniach vychádzajúcich z príslušného posudkového spisu. Oboznámenie sa aj s touto
súčasťou všeobecne chápaného administratívneho spisu (§ 105 ods. 2 písm. c/ SSP) je nevyhnutným
predpokladom zistenia skutkového stavu veci. Súdny prieskum nemožno vykonať bez toho, aby sa
správny súd neoboznámil s predmetným posudkovým spisom. Pri rozhodovaní nemôže správny súd

vychádzať len z tvrdení žalovaných správnych orgánov, ale je povinný uvádzané tvrdenia správnych
orgánov ako aj správnosť a úplnosť skutkových okolností verifikovať. V opačnom prípade by sa správny
súd dostal do pozície len akejsi „predĺženej ruky“ správnych orgánov bez vlastnej kontrolnej (revíznej)
činnosti, čo v konečnom dôsledku spochybňuje správny súd ako štátny orgán plniaci zásadné úlohy v
rámci súdneho prieskumu zákonnosti postupu a rozhodnutia orgánu verejnej správy. Iným výkladom a

postupom by bola porušená zásada rovnosti účastníkov súdneho konania, a tým aj porušené právo na
spravodlivýproces.Správnysúdmápripreskúmavanírozhodnutiasprávnehoorgánunielenoprávnenie,
ale najmä povinnosť poznať všetky skutočnosti plynúce z administratívneho spisu, pretože zákonnosť
žalobou napadnutého rozhodnutia alebo postupu správneho orgánu posudzuje z pohľadu skutkového
stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP).

28. Z obsahu súdneho spisu nevyplýva, že by príslušný posudkový spis bol k nemu pripojený; nevyplýva
to ani z prehľadu obsahu administratívneho spisu. Rovnako zo súdneho spisu nevyplýva, že by si ho bol
správnysúddodatočnevyžiadal.Zobsahusúdnehospisuvyplýva,žeksúdnemuspisuboldňa15.apríla
2019 pripojený iba dávkový spis (č. l. 29 súdneho spisu). Pokiaľ potom správny súd nemal k dispozícii

posudkový spis, nemohol náležite preskúmať, či príslušní posudkoví lekári postupovali v súlade so
zákonom, či pri ustaľovaní svojich záverov prihliadali na všetky lekárske nálezy doložené účastníkom
konania. Súdu v takom prípade chýbajú základné informácie o rozhodujúcich skutočnostiach majúcich
vplyv na rozhodnutie o veci. Potom tu tiež vyvstáva otázka, ako mohol správny súd v odôvodnení svojhorozsudku konštatovať zákonnosť postupu žalovanej (teda aj vrátane postupu jednotlivých posudkových
lekárov) a správnosť záverov žalovanej, keď tento sám nemal k dispozícii posudkový spis, pričom až po
oboznámení sa s jeho obsahom a jednotlivých podaní z neho plynúcich mohol vysloviť vyššie uvedený

záver.

29. Najvyšší správny súd zdôrazňuje, že súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia,
respektíve minimálnych garancií procesnej povahy je taktiež právo na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany a z ktorého musí byť zrejmé, že sa súd dostatočne a riadne
vecou zaoberal a súčasne sa vyjadril k esenciálnym otázkam vzťahujúcim sa na ním prejednávanú
vec a neuspokojil sa so záverom orgánu verejnej správy obsiahnutým v napadnutom rozhodnutí v tom
ponímaní, že na tento záver bez ďalšieho bližšieho zdôvodnenia len všeobecne odkáže.
30. S poukazom na vyššie uvádzané skutočnosti, najvyšší správny súd má za to, že odôvodnenie
napadnutého rozsudku správneho súdu v jeho podstatnej časti je nesúladné s právami podľa článku 46

ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 ods. 1 Dohovoru.

31. Podľa § 462 ods. 1 SSP, ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti,
rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie
konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.

32. Podľa § 440 ods. 1 písm. f/ SSP, kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní
alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi
konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces.

33. Z dôvodov uvedených vyššie najvyšší správny súd napadnutý rozsudok správneho súdu podľa §
462 ods. 1 v spojení s § 440 ods. 1 písm. f/ SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

34. V ďalšom konaní bude povinnosťou správneho súdu zabezpečiť posudkový spis, opätovne sa vecou

dôsledne zaoberať, vyjadriť sa k esenciálnym otázkam vzťahujúcim sa na prejednávanú vec, posúdiť
zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovanej v spojení s rozhodnutím a postupom prvostupňového
správneho orgánu a vo veci opätovne rozhodnúť. Svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodní.

35. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne správny súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania

(§ 467 ods. 3 SSP).

36. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.