Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 7, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoE/4/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214206639
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anton Jaček
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2214206639.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou: Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinným: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D., C. XXX/
X, 2. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. G. H. XXX, 3. I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E.
F. G. H. XXX, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ladislav Jakubec, so sídlom Exekútorského úradu

Zámocká 30, Bratislava, pod č.k. EX 4583/14, pre vymoženie 1.322,91 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda vo výroku I. č. k. 7Er/295/2014-22 zo
dňa 21. októbra 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. p o t v r d z u j e .

II. Povinným 1., 2., 3. a súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania n e p

r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokom zastavil exekúciu a II. výrokom rozhodol, že
o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením. Rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 41 ods. 2
písm. d/, § 243d ods. 2 a § 243f ods. 1, 3 a 6 zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej len „EP“), § 161 ods.

1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 45 ods. 1 písm. c), ods.
2 a 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), § 53 ods. 1 a 4, § 54 ods. 1
a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky
zákonník“) ako i poukazom na smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách z 5.4.1993 (ďalej len „Smernica“).

2. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok
vydaný Slovenskou rozhodcovskou a.s., sp.zn. SR 12728/11 zo dňa 11.4.2012. Súd prvej inštancie po
preskúmaní, rozhodcovského rozsudku, návrhu na vykonanie exekúcie ako aj zmluvy o úvere zistil, že
oprávnený s povinným uzavreli dňa 22.03.2011 zmluvu o úvere č. 45370257, na základe ktorej poskytol
oprávnený povinnému úver. Povinný sa zaviazal vrátiť uvedenú čiastku oprávnenému spolu s poplatkom
v mesačných splátkach, počnúc dňom 14.04.2011. Keďže povinný si svoje povinnosti zo záväzkového

vzťahu riadne nesplnil, stal sa celý dlh splatný a oprávnený sa obrátil na Stály rozhodcovský súd, aby
zaviazal povinného na zaplatenie sumy 375,- eur spolu s príslušenstvom. Preskúmaním priložených
listín súd dospel k záveru, že zmluva o úvere, na základe ktorej oprávnený ako dodávateľ poskytol
povinnému ako dlžníkovi úver, má povahu spotrebiteľskej zmluvy aj s poukazom na znenie ust. § 52
ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský aj s
prihliadnutím na predmet činnosti dodávateľa uvedený vo výpise z obchodného registra. Z okolností

uzatvárania zmluvy a najmä s ohľadom na povahu strán zmluvy je zrejmé, že oprávnený pri uzatváraní
zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinnýmako fyzickou osobou - nepodnikateľom. Na základe uvedeného má súd jednoznačne za preukázané,
že ide spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je teda nutné okrem ustanovení
Všeobecných obchodných podmienok, na ktoré sa odôvodnenie rozhodcovského rozsudku odvoláva,

aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa však v zmysle ust. § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho
zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa ust. § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho
zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskeho
zákonníka je poskytnúť spotrebiteľom v SR ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany
aký stanovuje Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica č. 93/13/EHS“). Súd prvej inštancie je toho názoru, že
neprijateľnou zmluvnou podmienkou a teda absolútne neplatnou je ustanovenie bodu 17. Všeobecných
podmienokposkytnutiaúveru-Rozhodcovskádoložka,vzmyslektorejvšetkyspory,ktorévzniknúztejto

zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie: a./ pred Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841
04 Bratislava, IČO: 35 922 761, za písanou v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel:
Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
rozhodcovskomsúde;rozhodcovskékonaniebudevedenépodľavnútornýchpredpisovrozhodcovského

súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b./
pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p.). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ
ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto
zmluvy vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo jej zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto

skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije
v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej
je touto rozhodcovskom doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená
právomoc rozhodcovského súdu. Z uvedeného vyplýva, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha
plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ

obsah zmluvy nemení (tzv. adhézna zmluva). Rozhodcovská doložka v predmetnej veci znemožňuje
voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom
podal žalobu na rozhodcovskom súde. Podľa názoru súdu sa takáto zmluvná podmienka prieči dobrým
mravom, je absolútne neplatnou. Na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez
návrhu a rovnako bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky.

Ak je neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v
takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu,
ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju
právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c/, ods.
2 ZoRK). Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej

splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť
sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal
dodávateľ ako prvý. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou a je v rozpore s príslušnými ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
a s ustanoveniami smernice 93/13/EHS. Ak je rozhodcovská zmluva neplatná, na jej základe rozhodca

nemohol založiť svoju právomoc na rozhodovanie sporu a nemal ani legitimitu vydať exekučný titul.
Takýto rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom, čo znamená, že neexistuje vykonateľné
rozhodnutie,nazákladektoréhobysamohlaviesťexekúcia.Vzhľadomkuvedenémusúdprvejinštancie
v zmysle § 57 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 ZoRK exekúciu zastavil.

3. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie oprávnený, ktorým sa domáhal,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Dôvodil tým, že oprávnený v postavení veriteľa uzavrel s
povinným v postavení dlžníka dňa 22.03.2011 zmluvu o úvere č. 207800024, na základe ktorej bol

povinnému poskytnutý úver na účel podnikania. Povinný v zmluve o úvere uviedol a aj osobitne podpísal
vyhlásenie, že poskytované peňažné prostriedky budú využité na tento účel (ďalej len ,,zmluva o úvere“).
Skutočnosť, na čo povinný finančné prostriedky využil, oprávnený neskúma, pre oprávneného ide o
nepodstatnú informáciu. Povinný ako dlžník navyše nemá zo žiadneho zákona informačnú povinnosťvoči veriteľovi, aby preukazoval skutočné použitie finančných prostriedkov. Oprávnený preto z titulu
platnej legislatívnej úpravy nie je toho názoru, že musí vedieť či povinný (dlžník) v praxi naozaj
použil finančné prostriedky na rovnaký účel ako deklaroval v zmluve o úvere. V prípade postavenia

oprávneného treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinným vstupoval.
Argumentácia oprávneného v tomto smere je napokon v plnom súlade s judikatúrou Európskeho
súdneho dvora v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa. Pri výklade pojmu spotrebiteľ je potrebné
chrániť dobrú vieru druhej strany. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ,
nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa (ESD, C-464/01, vo veci

Johann Gruber proti Bay Wa AG publikovaný o.i. v Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák,
M. a kol. Občanský zákoník I. § 1 až 459. Komentář. 2. vydání. Praha : C. H. Beck, 2009, s. 468
- 469). Obdobne, pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom (alebo v tomto smere uvedie
dodávateľa do omylu), je treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod, a nie spotrebiteľský
záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, pretože dobrá viera je všeobecným
princípom zmluvného práva (Bundesgerichtshof, SRN, 22.12.2004, VIII ZR 91/04 publikovaný o.i. v

Eliáš, K. a kol.: Občanský zákoník. Velký akademický komentář. 1. svazek. § 1 - 487. Praha, Linde
2008, s. 324; Selucká, M. Ochrana spotřebitele v soukromém právu. 1. vydání. Praha : C. H. Beck
2008, s. 54). Oprávnený opätovne zdôraznil, že je toho názoru, že povinný nie je spotrebiteľ a z toho
dôvodu je vylúčená aplikácia ustanovení zákona týkajúca sa neprijateľnosti zmluvných podmienok. Mal
za to, že rozhodcovská doložka nie je neprijateľná a neplatná zmluvná podmienka, ktorá v neprospech

spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu a v ich právach a povinnostiach, lebo od spotrebiteľa
faktickyvyžaduje,abysapodriadilvýlučnerozhodcovskémukonaniu.Rozhodcovskádoložkadohodnutá
medzi oprávneným a povinným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej
zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo
súdneho konania. V tejto súvislosti poukázal tiež na to, že zásadná prípustnosť rozhodcovskej doložky v

spotrebiteľských sporoch bola priznaná rozsudkom Vrchného súdu v Olomouci sp. zn. 12 Cmo 13/2010
zo dňa 02.03.2011, rozsudkom Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33 Cdo 2675/2007 zo dňa
30.10.2009, rozsudkom Krajského súdu v Hradci Králové sp. zn. 19Co 481/2010 zo dňa 01.03.2011,
rozsudkom Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23 Cdo 1201/2009 zo dňa 29.06.2010, uznesením Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 23 Cdo 4895/2010 zo dňa 28.04.2010, uznesením Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32

Cdo 1590/2008 zo dňa 30.03.2009.

4. Povinný sa k odvolaniu oprávneného vyjadril. Uviedol, že rozhodnutie považuje za správne
a spravodlivé a súd správne posúdil dôvody na zastavenie exekúcie. Čo sa týka vyslovenia nesúhlasu
osoby rozhodcu pri podpise zmluvy, tak tie papiere jej boli predložené na podpis, bolo to množstvo

papierov, bolo jej povedané ich názov, ale vysvetlenie do detailov jej nebolo urobené.

5. Súdny exekútor sa k odvolaniu nevyjadril, odvolací návrh nepodal.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku zák. č. 160/2015 Z.z.

účinného od 1.7.2016 – ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávneným subjektom – účastníkom (§ 37 ods. 1 EP), v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 44 ods. 2
EP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP), preskúmal napadnuté

rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP) –
teda výlučne v rozsahu zamietnutia žiadosti z dôvodu vylúčenia exekútora, s prihliadnutím ex offo na
príp. vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), viazaný skutkovým
stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru,

že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku
I. vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1
a 2 CSP.

7. Podľa § 243h ods. 1 vety prvej EP (prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. apríla 2017)

ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.8. Podľa § 9a ods. 1 EP (v znení účinnom od 1. júla 2016 do 31. marca 2017), ak to povaha veci
nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP.

9. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti (pred 1. júlom 2016).

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia a obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej
inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie

náležite v tomto smere odôvodnil.

11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Na zdôraznenie správnosti považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že vlastný právny vzťah
týkajúcisaoprávnenéhoapovinnéhovznikolnazákladespotrebiteľskejzmluvy.Spotrebiteľskýcharakter
právneho vzťahu vyplýva z toho, že povinný vystupoval ako spotrebiteľ a oprávnená ako dodávateľ,
konajúci v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Povinný je označený v zmluve o úvere
takými údajmi ako meno, priezvisko, bydlisko, rodné číslo a číslo OP, ktoré sú charakteristické pre

fyzickú osobu - spotrebiteľa. Na uvedenom nemení nič ani to, že povinný v zmluve označil ako účel
poskytnutia finančných prostriedkov „na účel povolania“. V zmysle § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka
v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu, právny vzťah medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľským

právnym vzťahom v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na spotrebiteľské právne vzťahy sa
vždy aplikujú právne normy, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie a v jeho prospech, a to bez ohľadu na
to, akým zákonom je zmluvný vzťah upravený (§ 52 ods. 2, § 54 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka).
K tomuto záveru odvolací súd dospel napriek tvrdeniu oprávneného, že úver bol poskytnutý za účelom
povolania. Ako už bolo uvedené vyššie, v zmluve o úvere je povinný označený menom, priezviskom,

bydliskom, rodným číslom, číslom OP. V záhlaví rozhodcovského rozsudku je povinný taktiež označený
menom,priezviskom,bydliskom,rodnýmčíslom.Toznamená,žepovinnýjeoznačenýakofyzickáosoba
- nepodnikateľ. Povinný nie je označený údajmi, ktoré by ho identifikovali ako podnikateľa v zmysle §
2 ods. 2 v spojení s § 3a ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Rozhodcovský súd
jednal s povinným ako s fyzickou osobou - nepodnikateľom. Povinný síce označil v zmluve o úvere,

že účelom použitia úveru je jej povolanie, to ale nebráni tomu, aby bol považovaný za spotrebiteľa v
zmysle definície uvedenej v § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie totiž za spotrebiteľa
považuje osobu, ktorá nekoná v rámci podnikania, a takouto osobou je aj osoba konajúca v rámci jej
povolania, ako je tomu v danom prípade. Aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch nie je možné
vylúčiť len na základe toho, že vo formulári zmluvy o úvere je zaškrtnuté, že účelom poskytnutia úveru je

povolanie. Poskytnutie úveru na povolanie totiž musí byť dostatočne overené, t. j. musí ísť materiálne o
účelovýúver.Vdanejvecipovahazmluvymáadhéznycharakter.Toznamená,žebolavopredpripravená
oprávnenou, povinný nemohol v zásade meniť jej znenie a jej súčasťou boli obchodné podmienky, ktoré
rovnako meniť nemohol.

14. Exekučný titul, na podklade ktorého sa vykonáva exekúcia je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 12728/11
zo dňa 11.04.2012, pričom z odôvodnenia vyplýva, že žaloba podaná na rozhodcovský súd bola
dôvodná, nakoľko žalovaný si v určenej lehote nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z vystavenej zmenky,
pričom nebola bližšie skúmaná zmluva o úvere. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku nevyplýva,

že by sa rozhodcovský súd zaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol
vymáhaný nárok. Nakoľko zmenkový súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, z ktorej plnenie bolo
zabezpečené predloženou zmenkou, je nepochybné, že v základnom konaní nebolo prihliadnuté na
neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne rozpor s dobrými
mravmi alebo zákonom.

15. Táto skutočnosť je o to relevantnejšia, že neprijateľnou podmienkou je rozhodcovská doložka
obsiahnutá v Čl. 18. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, nakoľko takáto rozhodcovská doložka
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľatým, že núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Z rozhodcovskej
doložky obsiahnutej vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru vyplýva, že právo voľby medzi
všeobecným a rozhodcovským súdom je na žalobcovi. Žalobcom je však takmer pravidelne veriteľ -

dodávateľ (oprávnený), a teda aj právo voľby je na veriteľovi a možnosť voľby dlžníka - spotrebiteľa je len
iluzórna, z čoho vyplýva, že predmetná rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu povinného dosiahnuť
rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak veriteľ podá žalobu u rozhodcu. Takto dojednaná rozhodcovská
doložka spôsobuje však za takejto situácie hrubú jednostrannú výhodnosť pre dodávateľa, pretože
výber rozhodcu resp. rozhodcovského súdu dodávateľom bol obsahom rozhodcovskej doložky, ktorá je

dodávateľom vopred pripravená a spotrebiteľ nemal možnosť obsah zmluvy a teda ani rozhodcovskej
doložky ovplyvniť, mohol ju ako celok len prijať alebo odmietnuť. V danom prípade tak nemožno ani
uvažovať nad tým, že by išlo o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku a za týchto podmienok
dojednaná rozhodcovská doložka môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej
na ochranu spotrebiteľa. Dodávateľ, ktorý fakticky určuje, ktorý rozhodcovský súd bude rozhodovať o
prípadných sporoch zo zmluvy, je pre vybraný rozhodcovský súd zdrojom príjmov, preto je namieste

obava, do akej miery je rozhodcovské konanie u dodávateľom vybraného rozhodcovského súdu
objektívne. Vzhľadom na všetky tieto dôvody predmetná rozhodcovská doložka bola správne posúdená
ako neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko je spôsobilá
vytvoriť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

16. Z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač
formuláramalveriteľužpripravenúadopisovaldonejibakonkrétneúdajetýkajúcesapovinného,pričom
povinný obsah tejto zmluvy v časti zmluvných dojednaní žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť ani
neovplyvnil. Rozhodcovská doložka teda nesporne nebola individuálne dojednaná. Keďže oprávnený
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti, oprávnený pri uzatvorení predmetnej zmluvy vystupoval v pozícii dodávateľa
v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Pretože povinný
pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti, je potrebné ho v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v uvedenom
znení považovať za spotrebiteľa.

17. Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 definuje spotrebiteľskú zmluvu ako každú zmluvu bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Z uvedeného potom vyplýva, že právny
vzťah založený predmetnou zmluvou o úvere je nevyhnutné posudzovať podľa ustanovení § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261

ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex
specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou sú v danom prípade ust.
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník,
je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa citovaných ustanovení
Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa.

18. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak

tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.

19. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej
zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v

neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

20. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

21. Článok 1 písm. q) prílohy Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, ktorá ako správne argumentuje odvolateľ priamo nezaväzuje, ale
predstavuje interpretačné pravidlo, za neprijateľnú zmluvnú podmienku odporúča aj „zmluvnúpodmienku neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo
podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené
právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom, alebo ukladať

mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať
na inej zmluvnej strane“. Smernica ako právny akt orgánov Európskej únie na rozdiel od Nariadenia
pritom nemá priamu právnu záväznosť, ale všeobecne sa vyžaduje, aby výklad vnútroštátneho práva
bol eurokonformný, teda aby vykladal vnútroštátne normy vo svetle európskych smerníc, a to i v tom
období, keď ich zásady neboli ešte do vnútroštátnych noriem inkorporované.

22. Kým smernica vychádza zo vzorového okruhu nekalých klauzúl, slovenský zákonodarca upravil
režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách na základe indikatívneho
výpočtu neprijateľných podmienok (viď slovo „najmä“ v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka). To
znamená, že súdu nič nebráni judikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa
tzv. generálnej klauzuly v § 53 ods. 1 OZ a teda nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe

smernice alebo okruhu uvedeného v Občianskom zákonníku.

23. Rozhodcovská doložka nebola, napriek jej formulácii, skutočne alternatívnou. Veriteľ podaním
návrhu v rozhodcovskom konaní uskutočnil výber predpokladaný v rozhodcovskej zmluve. Po tomto
výbere už povinný nemal faktickú možnosť podať návrh na začatie konania, resp. brániť sa pred

všeobecným súdom, čím došlo k porušeniu Ústavou SR garantovaného práva každého na spravodlivý
proces pred nezávislým a nestranným súdom.

24. V obdobnej veci ÚS SR v rozhodnutí IV.ÚS 55/2011 z 24.02.2011 zaujal stanovisko, že pokiaľ súd
vyslovil názor, že rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie

sporu štátnym súdom, ak dodávateľ pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde, je
neprijateľná a prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým
mravom, resp. že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ust. § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka za použitia ich výkladu v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS, tieto
závery súdov nemožno považovať za svojvoľný výklad a aplikáciu príslušného ustanovenia Exekučného

poriadku a k porušeniu základných práv sťažovateľa nedošlo.

25. Je zrejmé, že rozhodcovská doložka dojednaná účastníkmi v zmluve o úvere je v priamom rozpore
s cit. ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Keďže predmetná rozhodcovská doložka,
s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, v zmysle cit.

§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy je neplatná a keďže
potom medzi zmluvnými stranami nebola platne uzavretá rozhodcovská zmluva v zmysle § 3 a nasl.
ZoRK, nebola ani založená právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať a rozhodnúť. Rozsudok
rozhodcovského súdu, ktorý bol predložený ako exekučný titul je preto právne neúčinný, nulitný,
neschopný vyvolať právne následky – materiálne nevykonateľný. Exekučný titul je teda v rozpore

so zákonom, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre zastavenie exekučného konania súdom
aj bez návrhu v zmysle § 45 ods. 2 ZoRK podľa § 45 ods. 1 písm. b), v spojení s § 40 ods. 1
písm. a) analogicky. Rozhodcovský rozsudok bol totiž vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom
rozhodcovského konania, keďže absentuje platná rozhodcovská zmluva.

26. Odvolací súd upriamuje pozornosť tiež na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo
dňa 21.03.2012, kde súd uzavrel, že oprávneniu súdom exekučnom konaní skúmať právomoc
rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou nebránia
ustanovenia Zákona o rozhodcovskom konaní, napr. § 21 ods. 2, § 40 ods. 1 písm. c). Tieto
ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty

než spotrebiteľ, pričom sa v nich premieta klasická rímska právna zásada „vigilantibusiura scripta
sund“ (práva patria bdelým). Tento princíp ale v spotrebiteľských veciach ustupuje dôležitejšiemu
princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania,
ktorým je spotrebiteľ nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy
podľa ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný

skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere
je konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť
exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv
spotrebiteľa.27. Vzhľadom na zásadu hospodárnosti civilného procesu, bolo potom už nadbytočným zaoberať sa
ďalším obsahom zmluvy o úvere a prípadnou neprijateľnosťou ďalších zmluvných podmienok.

28. Ak exekučný súd dospeje k záveru, že exekučný titul vôbec exekučným titulom nie je, prípadne je
tu iná vada, pre ktorú je exekúcia neprípustná, exekúciu zastaví. Takáto právomoc exekučného súdu je
plne v súlade s princípmi právneho štátu. V zmysle unesenia Ústavného súdu SR č.k. II. ÚS 545/2010-15
je exekučný súd oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už

začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to
napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie
zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu.

29. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

30. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1, § 396 ods. 1, §
255 ods. 1 CSP, keďže oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, vznikol nárok na náhradu trov
odvolacieho konania povinným a súdnemu exekútorovi. Ak si účastník konania náhradu trov konania
neuplatní, ani mu podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov

CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa mu nárok na náhradu trov konania
nepriznáva (porov. Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. 2. 2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018). Povinným
a súdnemu exekútorovi, ktorým v odvolacom konaní trovy konania nevznikli, ako ani si ich neuplatnili,
náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná.

31. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie.Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.