Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, August 23, 2023

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Cdo/225/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708201849
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Terézia Mecelová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:1708201849.3

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ D. W., narodeného XX. N. XXXX, G. K., T. XXXX/
XX a 2/ D. W., narodenej XX. N. XXXX, H. - M., T. X, oboch zastúpených advokátom Mgr. Matejom
Krajčim, PhD., Bratislava - mestská časť Ružinov, Záhradnícka 51, proti žalovaným 1/ W. Č., narodenej
X. N. XXXX, Š., X. XXX/XX, 2/ V.. M. Č., narodenému XX. N. XXXX, C., F. XXX/XX, 3/ W. S., narodenému
XX. I. XXXX, naposledy bytom C., H. XXXX/XX, 4/ N. C., narodenému XX. Z. XXXX, D., R. XXX/

XXX, 5/ C. Č., narodenému XX. N. XXXX, Š., X. XXX/XX a 6/ Y. C., narodenej XX. T. XXXX, C., H.
XXXX/X, žalovaným 2/ a 4/ zastúpeným advokátkou JUDr. Evou Klemovou, Pezinok, M. R. Štefánika
6, o zaplatenie 99 581,76 eura s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn.
7C/92/2008, o dovolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 14. februára 2019
sp. zn. 9Co/35/2018, takto

r o z h o d o l :

V dovolacom konaní p o k r a č u j e na strane žalovaného 3/ s dedičmi pôvodného žalovaného 3/ neb.

W. S., zomr. XX. I. XXXX, naposledy bytom v C., H. XXXX/XX, a to 1/ S. S., narodenou XX. N. XXXX,
trvale bytom v C., H. XXXX/XX, 2/ V.. I. S., narodeným X. N. XXXX, trvale bytom v C. I. XXXX/XX a 3/
J. S., narodenou XX. S. XXXX, trvale bytom v C., H. XXXX/XX.

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 14. februára 2019 sp. zn. 9Co/35/2018 z r u š u j e a vec

mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdPezinok(ďalejlen„súdprvejinštancie“,predtýmsúdprvéhostupňa)rozsudkom(vporadí
druhým)z20.septembra2013č.k.7C/92/2008-254žalobuzamietolažalobcomuložilpovinnosťzaplatiť
žalovaným 2/ až 4/ a právnemu predchodcovi ostatných dnešných žalovaných C. Č., narodenému XX.
T. XXXX (vtedy 1/ až 4/) náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia k rukám právneho
zástupcu žalovaných. Rozsudok právne zdôvodnil ust. § 34, § 41, § 100 ods. 1, § 106 ods. 1, § 420 ods.

1 a 3, § 451 ods. 1 a 2 a § 456 až § 458 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení
neskorších zmien a doplnení (ďalej tiež „Občiansky zákonník“). Vecne dôvodil, že žalobcovia 1/ a 2/ sa
domáhali voči žalovaným zaplatenia 99 581,76 eura s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného
obohatenia. Žalobcovia 1/ a 2/ ako kupujúci uzavreli kúpnu zmluvu 21. decembra 1999 spolu s dodatkom
z 9. marca 2000 s AUTO-MOTO-ŠPORT CENTRUM Pezinok (ďalej len „združenie“) ako predávajúcim
(vyplatená kúpna cena v sume 3 000 000 Sk, vtedy platná mena), ktorá bola neskôr právoplatným

rozhodnutím príslušného súdu určená za neplatnú. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaní nie sú
v konaní vecne pasívne legitimovaní, keďže kúpna zmluva bola uzavretá medzi žalobcami 1/ a 2/ a
združením.Predmetnézdruženievzniklo24.januára1999amalošesťčlenov(pôvodneoznačenýchako
žalovaní 1/ až 6/). Pri uzatváraní kúpnej zmluvy so žalobcami vystupovali za združenie jeho predseda
G. (pôvodne žalovaný 1/) a správca S. (pôvodne žalovaný 2/). Združenie zaniklo výmazom 9. januára
2001, a to bez právneho nástupcu. Žalovaní (rozumej ostatní členovia združenia odchylní od predsedu

a správcu) nie sú v spore pasívne vecne legitimovaní, nakoľko neprijali od žalobcov žiadne plnenie. Hoci
prijali peňažné prostriedky pochádzajúce z predaja nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy(čo ani nebolo popreté, teda kúpna cena bola rozdelená medzi členov združenia), išlo o iný záväzkový
vzťah, ktorého účastníkmi už neboli žalobcovia 1/ a 2/. Pokiaľ išlo o posudzovanie nároku žalobcov ako
náhrady škody, súd prvej inštancie konštatoval, že došlo k premlčaniu a z tohto dôvodu nebolo možné

žalobe vyhovieť. K namietanému podvodnému konaniu súd prvej inštancie dodal, že trestné stíhanie
bolo zastavené, pretože v trestnom stíhaní nebolo možné pokračovať, nakoľko došlo k premlčaniu.
Bolo síce konštatované, že skutok sa stal a že ho spáchali konkrétne osoby (predmetný pozemok,
ktorý bol aj predmetom kúpnej zmluvy, nebolo združenie spôsobilé vydržať, pretože neboli splnené
podmienky vydržania v čase spísania notárskej zápisnice o vydržaní), ktoré za združenie konali, ale vinu

možno konštatovať len na základe právoplatného rozhodnutia súdu (prezumpcia neviny). Rozhodnutie o
trovách konania bolo odôvodnené právne ust. § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku účinného do 30. júna 2016 (ďalej len „OSP“) a vecne úspechom žalovaných v konaní v plnom
rozsahu.

2. Na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ Krajský súd v Bratislave (ďalej tiež len „odvolací súd“ a spolu so súdom

prvej inštancie tiež len „nižšie súdy“) - po zrušení jeho skoršieho potvrdzujúceho rozsudku Najvyšším
súdom Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) pre zistenie vady podľa §
237 ods. 1 písm. f/ OSP - rozsudkom zo 14. februára 2019 sp. zn. 9Co/35/2018 napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v
znení neskorších zákonov (ďalej tiež len „CSP“) potvrdil a žalovaným (aj vtedy 1/ až 4/) priznal náhradu

trov odvolacieho a dovolacieho konania v plnom rozsahu. Uviedol, že pokiaľ ide o posúdenie nároku
žalobcov ako nároku na náhradu škody (neprihliadnuc na námietku premlčania, ktorú odvolací súd
považoval za neprípustnú novotu v odvolacom konaní), nezistil protiprávne konanie žalovaných (ako
radových členov združenia, keďže voči pôvodným žalovaným 1/ a 2/, ktorí konali za združenie, bolo
konanie zastavené), čo je základný predpoklad vzniku zodpovednosti. Ďalej uviedol, že v danom prípade

nebolo v konaní preukázané, že zo strany žalovaných došlo v zmysle § 20 ods. 2 v spojení s § 32
ods. 1 Občianskeho zákonníka k takému prekročeniu oprávnení, že by toto ich konanie nezaväzovalo
právnickú osobu, ale priamo ich. Nebolo možné stotožniť sa ani s názorom, že by členovia združenia
ručili za záväzky združenia aj po jeho zániku. Ďalej dodal, že v ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka
je zakotvená všeobecná skutková podstata bezdôvodného obohatenia. Konkrétne skutkové podstaty

bezdôvodného obohatenia uvádza zákon v ust. § 451 ods. 2 a § 454 Občianskeho zákonníka. Jednou
zo skutkových podstát je v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka plnenie získané z neplatného
právneho úkonu, s ktorou skutkovou podstatou súvisí aj ďalšie ust. § 457 Občianskeho zákonníka. Ak
je neplatným úkonom kúpna zmluva, čo je aj daný prípad, povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie
zaťažuje účastníkov zmluvy (kupujúceho alebo predávajúceho), a nie iné osoby. Žiadna tretia osoba

nemôže byť zaviazaná na vydanie plnenia, ktoré si účastníci poskytli na základe neplatnej kúpnej
zmluvy. Samotná skutočnosť, že kúpna cena prijatá občianskym združením sa stala súčasťou jeho
majetku a žalovaným ako členom združenia bolo poskytnuté určité plnenie z majetku združenia, je
právne irelevantná. Tým, že občianske združenie získalo peňažné plnenie od žalobcov, bez ohľadu
nato, či sa tak stalo na základe platného alebo neplatného právneho úkonu, tieto peňažné prostriedky

sa stali súčasťou majetku občianskeho združenia zmiešaním (mixta). Ak následne získali žalovaní
plnenie z majetku občianskeho združenia ako odmenu za prácu vykonanú v prospech združenia alebo z
iného právneho titulu, platí, že žalovaní získali majetkový prospech od občianskeho združenia a nie od
žalobcov a získali ho na základe iného právneho úkonu, ako na základe predmetnej kúpnej zmluvy (ktorú
súd určil za neplatnú). Žalovaní neboli účastníkmi dvojstranného právneho úkonu - kúpnej zmluvy, preto

nemohli z nej získať žiadne plnenie, a teda nie sú pasívne vecne legitimovaní na vydanie bezdôvodného
obohatenia prijatím plnenia z neplatného právneho úkonu a nešlo tu ani o plnenie bez právneho dôvodu.
Skutočnosť,žezmluvajeabsolútneneplatná,neznamená,žedošlokplneniubezprávnehodôvodu,lebo
potombyvymedzenieskutkovejpodstatybezdôvodnéhoobohatenia,atoplneniezneplatnéhoprávneho
úkonu, stratilo akékoľvek opodstatnenie. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania a dovolacieho

konania bolo odôvodnené právne ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 453 ods. 3 CSP v spojení s §
396 ods. 1 CSP a vecne úspechom žalovaných v odvolacom konaní v plnom rozsahu (nezistiac dôvody
hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania).

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali žalobcovia 1/ a 2/ (ďalej aj „dovolatelia“) dovolanie.

Dovolanie odôvodnili ust. § 420 písm. f/ CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces) a § 421 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP, t. j. nesprávnym právnym posúdením veci
odvolacím súdom v otázke, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacejpraxe dovolacieho súdu a nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom v otázke doteraz
nevyriešenej v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu. Navrhli zrušiť rozsudok odvolacieho súdu a
vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Rozsiahlym spôsobom opísali procesný postup v tomto konaní a v

súvisiacich konaniach, skutkové okolnosti prípadu a zistenia nižších súdov. Žalobcovia po celú dobu
poukazovali na možnú aplikáciu niektorej zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia odchylnej
od vydania bezdôvodného obohatenia z neplatného právneho úkonu podľa § 451 ods. 2 Občianskeho
zákonníka alebo i na ustanovenia týkajúce sa náhrady škody. Odvolací súd vychádzal zo záveru,
že žalovaní nie sú v spore o vydanie bezdôvodného obohatenia pasívne vecne legitimovaní. Nedal

však dôkladnú, zrozumiteľnú a právne akceptovateľnú odpoveď na všetky právne významné námietky
žalobcov, pričom vôbec nebral do úvahy a nepracoval aj s aspektom možnej aplikácie inej skutkovej
podstaty bezdôvodného obohatenia, ako je napríklad majetkový prospech získaný v rozpore s dobrými
mravmi, resp. z nepoctivých zdrojov. V tejto súvislosti upozornili na niektoré rozhodnutia Najvyššieho
súdu Českej republiky (ďalej aj len „český najvyšší súd“). Súd mal a mohol sám z úradnej povinnosti
subsumovať nárok pod príslušné ustanovenia právnej normy, podľa ktorej by bolo možné nárok v rámci

zachovania spravodlivosti priznať. Vzhľadom na uvedené sú názoru, že rozhodnutie odvolacieho súdu
nie je riadne odôvodnené. Žalobcovia nemajú povinnosť uvádzať ustanovenia zákona alebo iného
právneho predpisu, ktorými svoj nárok odôvodňujú. Právna kvalifikácia nároku stranou sporu nie je pre
súdzáväzná,pretožeprávneposúdenievecipodľahmotnéhoprávaprináležísúdu.Aknároknapeňažné
plnenie vychádza zo skutkových tvrdení, ktoré umožňujú posúdiť uplatnený nárok po právnej stránke aj

podľa iných noriem, než ako je žalobcami navrhované, prípadne ak výsledky vykonaného dokazovania
umožňujú posúdiť uplatnený nárok podľa iného hmotnoprávneho ustanovenia, je povinnosťou súdu
takto nárok posúdiť bez ohľadu na to, či je v žalobe právny dôvod požadovaného plnenia uvedený
alebo nie. Poukázali na rozhodnutia českého najvyššieho súdu týkajúce sa bezdôvodného obohatenia
a rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/92/2010, 4Obo/72/2018 a 3Cdo/207/2007. Z konštantnej

judikatúry vyplýva, že bezdôvodné obohatenie je charakterizované ako predmet plnenia (majetkový
prospech), ktorý sa má vydať. Pritom je vyjadrená všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatil, má povinnosť toto obohatenie vydať. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je
vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej
skutočnosti. Zákon v rámci právnej úpravy bezdôvodného obohatenia rozlišuje niekoľko skutkových

podstát. V danom prípade však možno majetkový prospech získaný na ujmu žalobcov žalovanými
subsumovať pod skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo ako majetkový prospech získaný z nepoctivých
zdrojov (v rozpore s dobrými mravmi). Žalobcovia uhradili kúpnu cenu na základe kúpnej zmluvy,
ktorá bola určená súdom za neplatnú. Túto kúpnu cenu si žalovaní rozdelili medzi seba a urobili tak

napriek tomu, že vedeli, že k zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech združenia (z
dôvodu údajného vydržania) došlo podvodom. Mali vedomosť o tom, že peniaze žalobcov získali na
základe podvodného konania, a teda konali vedome a cielene. Ich konanie možno označiť nielen ako
nemorálne, ale aj ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. S právnym názorom odvolacieho súdu
sa nestotožňujú, poukázali aj na trestnoprávnu rovinu tohto prípadu. Rozhodnutie odvolacieho súdu

zakladá nespravodlivosť, bezprávie a nabáda k legalizácii bezdôvodného obohatenia, hoci aj formou
trestnej činnosti. Samotný pojem nepoctivých zdrojov síce zákon nevymedzuje, avšak podľa súdnej
praxe sa za nepoctivý zdroj považuje zdroj, ktorý nie je právnym poriadkom uznaný (ide napr. o činnosť,
ktorá je v rozpore s dobrými mravmi). Z rozhodnutia odvolacieho súdu nie je ani zrejmé, na základe
čoho odvolací súd dospel k záveru, že nebol preukázaný ani základný predpoklad vzniku zodpovednosti

za škodu, a to protiprávne konanie žalovaných. Nesúhlasia ani s rozhodnutím, pokiaľ ide o trovy
konania, nakoľko boli v dovolacom konaní (rozumej tomu predošlom) úspešní, preto nie je zrejmé, prečo
súd priznal náhradu trov dovolacieho konania protistrane. Požiadali o odklad vykonateľnosti rozsudku
odvolacieho súdu.

4. Žalovaní 1/ až 4/ navrhli dovolanie odmietnuť, prípadne zamietnuť, dôvodiac, že uvedený dovolací
dôvod v zmysle § 420 písmeno f/ CSP nie je prípustný a dovolacie argumenty smerujú voči rozhodnutiu
a nie voči procesnému postupu odvolacieho súdu. Stotožňujú sa s právnym posúdením odvolacieho
súdu a dovolateľmi nastolené právne otázky v zmysle § 421 CSP nepovažujú za relevantné. Majú za
to, že dovolatelia neuviedli, v čom sa odvolací súd pri riešení právnych otázok odklonil od ustálenej

rozhodovacejpraxedovolaciehosúdu,ktoráz právnychotázoknebolavrozhodovacejpraxidovolacieho
súdu ešte vyriešená, ani ktoré právne posúdenie považujú za nesprávne a v čom spočíva nesprávne
právne posúdenie. Ešte pred predložením veci dovolaciemu súdu 12. septembra 2019 zomrel žalovaný
1/ a súd prvej inštancie uznesením zo 16. marca 2020 č. k. 7C/92/2008-544 rozhodol o pokračovaní vkonaní s jeho právnymi nástupcami (pozostalou manželkou, synom a dcérou) vystupujúcimi ďalej ako
žalovaní 1/, 5/ a 6/.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný 3/ zomrel XX. I. XXXX, t. j. v priebehu dovolacieho konania.
Podľa uznesenia Okresného súdu Pezinok zo 7. marca 2023 č. k. 40D/117/2022-67, Dnot 197/2022 sú
dedičmi žalovaného 3/ S. S., narodená XX. N. XXXX, C., H. XXXX/XX, V.. I. S., narodený X. N.M. XXXX,
C., I.Š. XXXX/XX, a J. S., narodená XX. S. XXXX, C., H. XXXX/XX.

6. Podľa § 438 ods. 1 CSP pre konanie na dovolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len
ten, komu ju zákon priznáva.

8. Podľa § 63 ods. 1 a 2 CSP ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí,
súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. V konaní súd
pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany,
prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú
v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

9. V zmysle uvedeného najvyšší súd rozhodol podľa § 63 ods. 2 CSP v spojení s § 438 ods. 1 CSP o
pokračovaní v dovolacom konaní s dedičmi žalovaného 3/.

10. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427

ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo vydané napadnuté rozhodnutie (§ 424 CSP), za splnenia
tiež podmienok zastúpenia takejto strany a spísania jej dovolania v súlade so zákonom (§ 429 ods.
1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou CSP) dospel k záveru, že
dovolanie žalobcov 1/ a 2/ je prípustné a tiež dôvodné.

11. Dovolanie je prípustné, ak jeho prípustnosť vyplýva z ustanovenia § 420 CSP alebo § 421 CSP.
Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). V prípade dovolania
prípustného podľa § 420 CSP je dovolacím dôvodom vytýkaná tzv. zmätočnostná vada (§ 431 ods. 1
CSP) a dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2
CSP); v prípade dovolania prípustného podľa § 421 ods. 1 CSP je potom dovolacím dôvodom nesprávne

právne posúdenie veci (§ 432 ods. 1 CSP) a dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

12. Žalobcovia 1/ a 2/ vyvodzovali prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP

aj § 421 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP. Dovolací súd, vychádzajúci z konštrukcie dovolacieho konania v
podmienkach aktuálnej právnej úpravy civilného sporového procesu a tiež z ostatného záveru veľkého
senátu občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu o prípustnosti kumulácie dovolacích dôvodov
podľa§420a§421CSP(vtejtosúvislostiporovnajuznesenienajvyššiehosúduz21.marca2018sp.zn.
1VCdo/1/2018), preto pristúpil ku skúmaniu existencie dovolacích dôvodov (a tiež dôvodov prípustnosti

dovolania), uplatnených dovolaním v tejto veci, podľa chronológie priradenej im ustanoveniami zákona,
ktorého sú súčasťou.

13. Podľa § 420 písm. f/ CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

14. Podľa § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je
dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.15. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP nie je významný subjektívny názor
dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce
je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1Cdo/42/2017,

2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto
posudzoval opodstatnenosť argumentácie žalobcov 1/ a 2/, že v konaní (pred nižšími súdmi) došlo k
nimi tvrdenej vade zmätočnosti.

16. Pojmovým znakom vady zmätočnosti uvedenej v ustanovení § 420 písm. f/ CSP je, že k nej

došlo nesprávnym „procesným“ postupom súdu, ktorý znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pojem „procesný
postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa ním rozumie
faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama
procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol konanie), znemožňujúca strane sporu (skôr a dnes
ešte v mimosporových konaniach stále účastníkovi konania) realizáciu jej procesných oprávnení a

mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (tu por. R 129/1999 a 1Cdo/202/2017, 2Cdo/162/2017,
3Cdo/22/2018, 4Cdo/87/2017, 5Cdo/112/2018, 7Cdo/202/2017 a 8Cdo/85/2018). Podstatou práva na
spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na
nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym
poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie

súdov a iných orgánov Slovenskej republiky.

17. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces, ktorý je chránený v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ústavný zákon SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov, ďalej tiež len
„Ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (príloha oznámenia

FMZV ČSFR č. 209/1992 Zb., ďalej len ,,Dohovor“), je okrem práva domáhať sa svojho práva na
nezávislom a nestrannom súde (prístup k súdu) aj právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej
súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Právo na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia síce neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý
argument účastníka konania, avšak z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie

podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia.

18. Pokiaľ ide o druhú vetu stanoviska R 2/2016, hovoriacu o nedostatku dôvodov rozhodnutia ako o
postupesúduodnímajúcomúčastníkomkonaniamožnosťkonaťpredsúdom(§237ods.1písm.f/OSP),
možno i naďalej považovať v tejto časti stanovisko za použiteľné (1Cdo/228/2017, 2Cdo/101/2017,

3Cdo/92/2018, 4Cdo/59/2017, 5Cdo/45/2018, 7Cdo/141/2017, 8Cdo/49/2017), pričom však je potrebné
si uvedomiť, že včlenením formulácie o práve na spravodlivý súdny proces do textu zákona (§ 420
písm. f/ CSP) sa požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia neliberalizovali, ale naopak, sprísnili (IV. ÚS
314/2020, ZNaU 69/2020).

19. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP); odvolací
súd sa však v odôvodnení musí zaoberať podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na
súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie a rovnako

sa odvolací súd musí vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 CSP).

20. V danej veci odvolací súd (ktorý potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie) k nároku žalobcov
ako bezdôvodného obohatenia uviedol, že ak je neplatným úkonom kúpna zmluva, čo je aj
daný prípad, povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie zaťažuje účastníkov zmluvy (kupujúceho alebo

predávajúceho), a nie iné osoby. Tým, že občianske združenie získalo peňažné plnenie od žalobcov,
bez ohľadu nato, či sa tak stalo na základe platného alebo neplatného právneho úkonu, tieto peňažné
prostriedky sa stali súčasťou majetku občianskeho združenia zmiešaním (mixta). Ak následne získali
žalovaníplneniezmajetkuobčianskehozdruženiaakoodmenuzaprácuvykonanúvprospechzdruženia
alebo z iného právneho titulu, platí, že žalovaní získali majetkový prospech od občianskeho združenia

a nie od žalobcov a získali ho na základe iného právneho úkonu, ako podľa predmetnej kúpnej zmluvy,
ktorú súd určil za neplatnú. Žalovaní nie sú pasívne vecne legitimovaní na vydanie bezdôvodného
obohatenia (prijatím plnenia z neplatného právneho úkonu) a nešlo tu ani o plnenie bez právneho
dôvodu. Skutočnosť, že zmluva je absolútne neplatná, neznamená, že došlo k plneniu bez právnehodôvodu, lebo potom by vymedzenie skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia, a to plnenie z
neplatného právneho úkonu, stratilo akékoľvek opodstatnenie.

21. Rozhodujúcou skutočnosťou tvoriacou základ pre rozhodnutie súdu sú aj právne normy, ktoré
sú na konkrétny prípad aplikovateľné. Aj zo zásady iura novit curia („súd pozná právo“) možno
vyvodiť, že súd sa aj bez návrhu účastníka konania musí vyrovnať so všetkými relevantnými právnymi
normami, aplikovateľnými na konkrétny prípad. Možno rozoznávať napríklad situácie, kedy súd musí
určiť relevantnú právnu normu aplikovateľnú na konkrétny prípad a musí ju vo svojom rozhodnutí

zohľadniť a kedy súd po určení tejto právnej normy musí zohľadniť všetky časti právnej normy (napr.
všetky časti hypotézy právnej normy). Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo
každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ
v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré
Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon (napr. IV. ÚS 77/02).

22. Z obsahu odvolania žalobcov vyplýva námietka, že vec je možné posúdiť vo vzťahu k jednotlivým
členom združenia aj z pohľadu, či nejde o majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. S
toutou námietkou sa ale odvolací súd vôbec nevysporiadal, pričom je potrebné doplniť, že práve táto
skutková podstata bezdôvodného obohatenia nachádza svoje uplatnenie v mimoriadnych prípadoch
a umožňuje postihnúť majetkový prospech, ktorý bol nadobudnutý z hodnôt získaných spôsobom

nejaviacim sa zlučiteľným s princípmi, na ktorých spočíva právny poriadok. Špecifický charakter tejto
skutkovej podstaty otvára teda priestor pre dosiahnutie spravodlivého vyporiadania práv dotknutých
subjektov.

23. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozsudku náležite nevysporiadal s argumentáciou žalobcov,

ktorá si vyžadovala špecifickú odpoveď, a neskúmal vec z právne významných hľadísk, preto porušil
základné právo žalobcov na spravodlivý súdny proces, čím došlo k procesnej vade v zmysle § 420 písm.
f/ CSP.

24. Pre úplnosť sa však dodáva, že vo vzťahu k nároku žalobcov 1/ a 2/ ako náhrady škody považuje

dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu za dostatočne odôvodnené (viď odsek 18 rozhodnutia
odvolacieho súdu), keď zrozumiteľným spôsobom odvolací súd uviedol, z čoho vyvodil absenciu
protiprávneho konania žalovaných (ako radových členov združenia) s poukazom i na prezumpciu neviny
(v ktorej súvislosti však zjavne je žiadúce zdôrazniť, že medzi pojmy protiprávnosť a nepoctivosť
rozhodne nemožno klásť znamienko rovnosti, ale rozsah i obsah takýchto pojmov je rozdielny).

25. Dovolacím súdom konštatovaná procesná vada zmätočnosti uvedená v ustanovení § 420 písm.
f/ CSP zakladá prípustnosť dovolania; zároveň je však tiež dôvodom, so zreteľom na ktorý musí
dovolací súd napadnuté rozhodnutie bez ďalšieho zrušiť. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu sa
pritom do 30. júna 2016 ustálila na tom, že ak v konaní došlo k procesnej vade zmätočnosti

znemožňujúcej strane realizáciu jej procesných oprávnení, dovolací súd napadnuté rozhodnutie
zruší bez toho, aby sa zaoberal správnosťou právnych záverov, na ktorých spočíva zrušované
rozhodnutie súdu (1Cdo/44/2015, 2Cdo/111/2014, 3Cdo/4/2012, 4Cdo/263/2013, 5Cdo/241/2013,
6Cdo/591/2015, 7Cdo/212/2014, 8Cdo/137/2015) a na tom zotrváva rozhodovacia prax najvyššieho
súdu aj po nadobudnutí účinnosti predpisov tvoriacich súčasť rekodifikácie slovenského civilného

procesu (2Cdo/5/2018, 3Cdo/146/2018, 8Cdo/70/2017).

26. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 CSP). Ak dovolací
súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí

(§ 450 CSP). Najvyšší súd v súlade s týmito ustanoveniami zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu
vrátil na ďalšie konanie, majúc za to, že náprava zrušením len rozhodnutia odvolacieho súdu je v tomto
prípade možná i postačujúca (§ 449 ods. 2 CSP).

27. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na

ďalšiekonanie,rozhodnetentosúdotrováchpôvodnéhokonaniaaotrováchdovolaciehokonania(§453
ods. 3 CSP). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).28. Podľa § 444 ods. 1 CSP. dovolací súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého
rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Najvyšší súd nezistil splnenie podmienok pre
odloženie vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia v zmysle § 444 ods. 1 CSP a v súlade s

ustálenou predchádzajúcou praxou o tom nevydal samostatné rozhodnutie.

29. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.