Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, October 11, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24Ek/1165/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124310278
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Borošková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6124310278.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 824 96, Bratislava, IČO: 35 792 752, práv. zast.: JUDr. Pavol Pospecha, advokát so sídlom
Lichnerova 23, 903 01 Senec, IČO: 51 474 786, proti povinnému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom 900 27 Bernolákovo, o vymoženie 636,92 Eur s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Ek/1165/2024 zo dňa 11. 06. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Ek/1165/2024 zo
dňa 11. 06. 2024 z a m i e t a .

II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 24Ek/1165/2024 zo dňa 11. 06. 2024.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Ek/1165/2024 zo dňa 11. 06. 2024 vyššia
súdna úradníčka návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 písm.
f) bod 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný
poriadok“) zamietla, keď dospela k záveru, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní
ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal
právomoc vo veci konať a rozhodovať. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že oprávnený sa návrhom na

vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 24. 05. 2024 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky
vo výške 636,92 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Rozhodcovský rozsudok sp.zn.
RK 223/04/16 - SAS zo dňa 09. 12. 2016, ktorý vydal Slovenský arbitrážny súd, zriadený Asociáciou
Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, rozhodcom JUDr.
Radoslavom Semanom PhD. (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Spolu s návrhom na vykonanie
exekúcie predložil súdu aj zmluvu o revolvingovom úvere, rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovský

rozsudok. Vychádzajúc z predloženej zmluvy o revolvingovom úvere konštatovala, že záväzkovoprávny
vzťah medzi oprávneným a povinným je vzťahom spotrebiteľským, exekučný titul tak bol vydaný v
rámci spotrebiteľského rozhodcovského konania. Následne podrobila predložený návrh na vykonanie
exekúcie vrátane jeho príloh súdnej kontrole v zmysle § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku,
pričom na základe vykonaného dokazovania konštatovala, že rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť
právomoc rozhodcovského súdu, je nekalá, postihnutá sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53

ods. 5 Občianskeho zákonníka v platnom a účinnom v rozhodnom období. V dôsledku neplatnosti
predloženej rozhodcovskej zmluvy tak rozhodcovský rozsudok v prerokúvanej veci bol vydaný orgánom,
ktorý na to nemal oprávnenie (právomoc). To podľa dnes už ustálenej judikatúry znamená, že takýto
rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom (porov. judikát R 46/2012), ale ide o nulitný
právny akt na základe ktorého nemožno vykonať exekúciu. Vzhľadom na to je možné vychádzať z
toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska

formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zamietnutie návrhu
na vykonanie exekúcie. Skonštatovala, že nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci saod neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu
nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku čo spôsobuje, že predmetný rozhodcovský
rozsudokzodňa09.12.2016vydanýustanovenýmrozhodcom,ktorývyvodilsvojuprávomocnakonanie

a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy zo dňa 29. 05. 2013, je nulitným právnym
aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia § 45 ods. 2 písm. d)
Exekučného poriadku. Na základe uvedených skutočnosti a s poukazom na európsku a slovenskú
judikatúru preto vyššia súdna úradníčka návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3
písm. f) bod 4 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietla.

2. Proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie podal oprávnený včas sťažnosť a žiadal,
aby Okresný súd Banská Bystrica napadnuté uznesenie zrušil a následne vydal súdnemu exekútorovi
poverenie na vykonanie exekúcie. Sťažnosť odôvodnil tým, že podľa jeho názoru rozhodcovská
zmluva nenapĺňa znaky neprijateľných podmienok v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka, a preto
posúdenie predmetnej rozhodcovskej zmluvy súdom ako nekalej a teda neplatnej nepovažujeme za

správne právne. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo
9/2012, podľa ktorého návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy/doložky musí dodávateľ predložiť
spotrebiteľovi takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že sa mu poskytuje možnosť
voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní
a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo

znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní, v opačnom prípade je takáto rozhodcovská
doložka/zmluva neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve. Mal za to, že rozhodcovská zmluva
a proces jej uzatvárania v prerokovávanej veci spĺňal všetky podmienky vyžadované neskoršou
rozhodovacou praxou: a) spotrebiteľ bol informovaný o tejto rozhodcovskej doložke/zmluve, o jej
obsahu a význame, b) spotrebiteľ mal možnosť ovplyvniť jej obsah, c) spotrebiteľ nepochybne

prejavil samostatným úkonom vôľu byť viazaný rozhodcovskou doložkou/zmluvou. Veriteľ spotrebiteľa
dostatočným spôsobom poučil o priebehu konania pred rozhodcovským súdom, o možnosti podania
námietky voči rozhodcovi z dôvodu zaujatosti, ako aj sťažnosť predsedovi rozhodcovského súdu,
o rozhodnutí rozhodcovského súdu a o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu rozhodcovského
súdu. Ďalej uviedol, že predmetná rozhodcovská zmluva nebola nikdy podmienkou uzavretia zmluvy

o revolvingovom úvere, a teda že ju považuje za samostatný právny úkon, na samostatnej listine,
oddelenej od hlavnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorej uzavretie bolo pre spotrebiteľa možnosťou ale nie
povinnosťou. Povinný teda mohol nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy resp. aj jednostranne
dosiahnuťzániktakejtodohodyatovobochprípadochbezvplyvunauzavretie,resp.existenciu(hlavnej)
zmluvy o revolvingovom úvere. Preto podľa názoru oprávneného rozhodcovská zmluva spĺňa charakter

individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto (resp. jej časť) neprijateľnou podmienkou. Povinný
teda nepochybne prejavil samostatným úkonom vôľu byť viazaný rozhodcovskou zmluvou, pričom na
jej uzatvorenie sa vyžadovalo jeho aktívne konanie. Oprávnený považuje rozhodcovskú zmluvu za
individuálne dojednanú a z tohto dôvodu nespĺňajúcu definíciu neprijateľnej podmienky podľa § 53
ods. 1 resp. ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Z formulácie v rozhodcovskej zmluve vyplýva,

že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom
alebo pred rozhodcovským súdom. Z tohto usudzuje, že zmluva neobsahuje povinnosť postupovať
výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania, ale že sa jedná len o alternatívu. Na základe
uvedených dôvodov oprávnený tvrdí, že rozhodcovská zmluva nemôže byť postihnutá sankciou
absolútnej neplatnosti, a teda rozhodnutie rozhodcovského súdu nemôže byť posúdený ako nulitný

právny akt.

3. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

4. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

5. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.6. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

7. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

8. V dôsledku podanej sťažnosti zo strany oprávneného súd prvej inštancie vec prejednal v
medziach daných ustanoveniami §§ 239 a nasl. CSP, preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k
záveru, že sťažnosť nebola podaná dôvodne, a preto ju zamietol.

9. Súd prvej inštancie sa v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení,
pre ktoré vyššia súdna úradníčka návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietla, a preto naň v
podrobnostiachodkazuje.Odôvodnenienapadnutéhouzneseniapovažujezapresvedčivé,dostatočnéa
jasné, pričom vyššia súdna úradníčka sa vysporiadala so všetkými, pre rozhodnutie vo veci relevantnými
skutočnosťami.

10. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky súd prvej inštancie nad rámec dopĺňa,
že v predmetnej veci nie je sporné, že oprávnený dňa 24. 05. 2024 tunajšiemu súdu doručil návrh na
vykonanie exekúcie proti povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok
sp.zn. RK 223/04/16 - SAS zo dňa 09. 12. 2016, ktorý vydal Slovenský arbitrážny súd, zriadený
Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, rozhodcom

JUDr. Radoslavom Semanom PhD. Taktiež nebolo sporné, že predmetom rozhodcovského konania bol
spor medzi oprávneným a povinným zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500025609 uzatvorenej dňa
29. 05. 2013, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, pretože pri jej uzatváraní bez pochybností oprávnený
vystupoval v pozícii dodávateľa a povinný v pozícii spotrebiteľa. Právomoc rozhodcovského súdu na
rozhodnutie sporu medzi zmluvnými stranami bola založená Rozhodcovskou zmluvou č. 8500025609

uzatvorenou dňa 29. 05. 2013. Exekučný súd tak bol povinný bez návrhu preskúmať či exekučný titul,
ktorý oprávnený predložil s návrhom na vykonanie exekúcie, spĺňa podmienky formálnej a materiálnej
vykonateľnosti, a teda či je spôsobilým exekučným titulom so zameraním na preskúmanie nekalej
povahy sankcií obsiahnutých v zmluve o úvere, na preskúmanie rozporu rozhodcovskej zmluvy s
vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku a tiež so zameraním na preskúmanie nekalej

povahy tejto doložky v súvislosti s článkom 6 Smernice rady 93/13/EHS, ktorého ods.1 smernice má
kogentnú povahu.

11. Všeobecne platí, že rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky
alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom

vzťahu, sa rozhodujú v rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve. Pokiaľ má byť rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom
právom akceptovateľná ako prejav jeho zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami
a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16. 01. 2013). V predmetnej veci však súd prvej
inštancie musí konštatovať, že oprávnený, hoci to tvrdil, nepreukázal, že rozhodcovská zmluva bola
individuálne dojednaná tak, ako to vyžaduje § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Kvalifikačným kritériom
pre takýto záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku, je stav, ak zmluvné podmienky
boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo bolo nepochybne aj v danom prípade.

Pokiaľ teda nebola preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne si dohodnúť, aby prípadné spory zo
zmluvnéhovzťahuboliriešenévrámcirozhodcovskéhokonania,nazávereoneindividuálnomdojednaní
nemení nič ani skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na samostatnej listine, pretože
sa jednalo o tlačivo pripravené dodávateľom vopred na formulári, ktoré sa predkladá spotrebiteľovi na
podpis, čo má vyvolať dojem, že si rozhodcovskú zmluvu vyžiadal spotrebiteľ. Vychádzajúc z obsahu

rozhodcovskej zmluvy je ale zrejmé, že jediné skutočnosti, ktoré sa do rozhodcovskej zmluvy dodatočne
dopisovali (t.j. tie, ktoré neboli vopred formulárovo pripravené dodávateľom), boli: číslo zmluvy, údaje o
dlžníkovi (meno, priezvisko, adresa trvalého bydliska a dátum narodenia), deň a miesto podpisu zmluvy
a podpisy zmluvných strán. Samotný obsah a jednotlivé náležitosti rozhodcovskej zmluvy boli vopred
pripravené dodávateľom (oprávneným) a spotrebiteľ (povinný) ich nemohol ovplyvniť. O individuálnom

dojednaní nesvedčí ani tvrdenie oprávneného, že v zmysle znenia rozhodcovskej zmluvy táto nemala
byť podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere. Toto vyhlásenie je totiž
nevýrazne zakomponované do ostatného textu rovnako ako aj prehlásenie, že spotrebiteľ bol poučený
o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy. Táto skutočnosť vzbudzuje pochybnosti o tom, žespotrebiteľ sa skutočne oboznámil s obsahom rozhodcovskej zmluvy a následkami jej uzavretia, čo
umocňuje i skutočnosť, že zmluva bola podpísaná v rovnaký deň ako zmluva o revolvingovom úvere,
a teda nie v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale už na samom začiatku zmluvného

vzťahu, kedy jej spotrebiteľ nemusel prikladať vyšší význam, keď jeho vôľa smerovala primárne k
uzavretiu zmluvy o úvere a získaniu úveru. Preto predformulovanie určitých náležitostí dodávateľom v
písomnej forme do rozhodcovskej zmluvy na samostatnej listine ešte neznamená, že tomu skutočne tak
aj je, a že spotrebiteľ mal možnosť odmietnuť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu. Individuálne dojednanie
nepreukazuje ani

ustanovenie rozhodcovskej zmluvy o tom, že spotrebiteľ mohol od nej jednostranne odstúpiť. Naopak
súd prvej inštancie má za to, že ak by sa zmluvné strany individuálne dohodli na uzatvorení
rozhodcovskej zmluvy ako vyjadrenia ich slobodnej vôle, potom jednostranné odstúpenie od tejto zmluvy
stráca svoj význam.

12. V ustanovení § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka je zakotvená vyvrátiteľná právna domnienka, že

zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom v rámci spotrebiteľského vzťahu
sa nepovažujú za individuálne dojednané, ak dodávateľ nepreukáže opak. Bolo tak úlohou oprávneného
ako dodávateľa preukázať, že rozhodcovská zmluva ako zmluvné ustanovenie bola medzi ním a
povinným individuálne dojednaná, pretože právnu domnienku v zmysle uvedeného ustanovenia nie je
povinnývyvracaťspotrebiteľanisúd,aleprávedodávateľ.Vychádzajúczpodanéhonávrhunavykonanie

exekúcie, podanej sťažnosti ako i predloženej rozhodcovskej zmluvy však súd prvej inštancie musí
konštatovať, že oprávnený bez pochybností nepreukázal individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy,
a preto s poukazom na § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie musel prijať záver o tom,
že v zmluvnom vzťahu medzi účastníkmi konania k individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej zmluvy
nedošlo.

13. Súčasne súd prvej inštancie musel konštatovať, že rozhodcovská zmluva je v danom prípade
zmluvnou podmienkou, ktorá spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Hoci zo znenia rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory medzi účastníkmi
zmluvného vzťahu nemusia byť riešené len v rozhodcovskom konaní, ale aj v súdnom konaní, ide ale

len o zdanlivú alternatívu, pretože výber spočíva na žalobcovi, ktorým je vo väčšine prípadov práve
dodávateľ, ako veriteľ. Ten sleduje riešenie sporov práve v rozhodcovskom konaní, čo je aj dôvod,
pre ktorý rozhodcovskú zmluvu naformuloval. O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory
výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si
medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na

návrhdodávateľa,spotrebiteľbybolnútenýnezvratnepodrobiťsarozhodcovskémukonaniu.Dôsledkom
rozhodcovskej zmluvy, ktorá je svojou podstatou taktiež spotrebiteľskou zmluvou je, že spotrebiteľovi
je odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ
podá voči spotrebiteľovi žalobu na ním vopred vybranom rozhodcovskom súde. Spotrebiteľovi je
tak odopretá možnosť brániť svoje práva vo všetkých sporoch, v ktorých sa domáha svojich práv

v rozhodcovskom konaní dodávateľ. Tu súd prvej inštancie, rovnako ako vyššia súdna úradníčka v
napadnutom uznesení, zdôrazňuje, že znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému
zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie
dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). O obchádzanie zákona ide vtedy, ak je
právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce nie je so zákonom v priamom rozpore, avšak svojimi

dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol dodržaný (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.
zn. PL. ÚS 16/95 zo dňa 24. 05. 1995). Obchádzanie zákona spočíva vo vylúčení právne záväzného
pravidla správania sa zámerným použitím prostriedkov, ktoré samy osebe nie sú zákonom zakázané,
v dôsledku čoho sa nastolený stav javí z hľadiska pozitívneho práva ako nenapadnuteľný. Konanie in
fraudem legis predstavuje postup, keď sa niekto správa formálne podľa práva, ale tak, aby zámerne

dosiahol výsledok právnou normou zakázaný alebo nepredvídaný a nežiaduci (nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 314/07 zo dňa 16. 12. 2008). Rozhodcovská zmluva núti spotrebiteľa
neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu vo všetkých prípadoch ak bude vystupovať na
strane žalovaného a vzdať sa tak ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom, ak sa
dodávateľ bude voči spotrebiteľovi domáhať svojich práv pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovský

súdjesúkromnoprávnymorgánom,ktorýneoplývaatribútminositeľaverejnejmoci.Ajkeďrozhodcovská
zmluva je tzv. nevýhradná, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna. Pokiaľ má spotrebiteľ
postavenie žalovaného, tak v prípade žaloby na rozhodcovskom súde si už nemôže zvoliť všeobecný
súd. Vychádzajúc zo znenia rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že dodávateľ už od počiatku sledujejej koncipovaním riešenie prípadných sporov rozhodcovským súdom za účelom reálneho sťaženia
uplatnenia práv spotrebiteľa. Uvedené tak spôsobuje, že rozhodcovská zmluva vyvoláva značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

14. Pokiaľ oprávnený tvrdil, že povinný bol v rámci rozhodcovskej zmluvy riadne poučený aj v rozsahu
dostačujúcom podľa zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, nemožno s ním
súhlasiť a sťažnosť v tejto časti súd prvej inštancie vyhodnotil ako zmätočnú, pretože vychádzajúc z
obsahu rozhodcovskej zmluvy (ktorá bola uzatvorená dňa 29. 05. 2013) táto neobsahuje poučenie

spotrebiteľa o rozhodcovskom konaní, ktoré oprávnený uviedol v podanej sťažnosti. Možno tak uzavrieť,
že spotrebiteľ nebol poučený o rozhodcovskom konaní v takom rozsahu, aby bol schopný riadne posúdiť
následky podrobenia sa právomoci rozhodcovského súdu.

15. Čo sa týka argumentu oprávneného o tom, že súd v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru,
ktorý je v rozpore s rozhodovacou činnosťou nadriadeného súdu s poukazom na rozhodnutia Krajského

súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4CoE/37/2017 zo dňa 07. 06. 2017, sp. zn. 17Co/919/2015, sp.
zn. 43CoE/372/2013 zo dňa 21. 11. 2013 a na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
21CoE/211/2016 zo dňa 28. 06. 2016, k tomuto súd prvej inštancie poznamenáva, že ide o rozhodnutia
záväzné len v tých konkrétnych konaniach, v ktorých sa rozhodovalo, pričom judikatúra krajských súdov
nie je v Slovenskej republike záväzným prameňom práva. Žiadny právny predpis explicitne neukladá

všeobecnému súdu povinnosť byť viazaný akýmkoľvek rozhodnutím Najvyššieho súdu SR vydaným
v inej veci a tobôž nie rozhodnutím krajského súdu. Podľa čl.144 ods. 1 Ústavy SR sudcovia sú pri
výkone funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou
zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom. V tomto ustanovení sú vymedzené pramene práva, ktoré
je povinný suda rešpektovať. Všeobecne záväzné sú aj rozhodnutia Ústavného súdu SR vydané v

konaní o súlade právnych predpisov podľa čl.125 ods. 6 Ústavy SR. Okrem takto vymenovaných
prameňov práva je sudca pri rozhodovaní v konkrétnej veci viazaný aj právnym názorom Ústavného
súdu Slovenskej republiky obsiahnutým v jeho rozhodnutí vydanom v konaní podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy
SR na základe návrhu súdu a právnym názorom odvolacieho a dovolacieho súdu v konkrétnej veci.
Navyše, nejedná sa o konštantnú judikatúru predkladanú zo strany oprávneného, keď napr. Krajský

súd v Trnave v neskoršom rozhodnutí č.k. 6CoE/159/2017-58 zo dňa 28. 09. 2017 vyslovil presne
opačný názor, ako bol prezentovaný v rozhodnutiach uvádzaných oprávneným. Obdobne opačný právny
názor je prezentovaný aj v rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrice sp. zn. 13CoE/8/2015,
15CoE/64/2015, 14CoE/88/2015, 2CoE/141/2015, 17CoE/2/2015, 1CoE/183/2015, 16CoE/71/2015,
43CoE/496/2015, 16CoE/12/2015, 13CoE/88/2015, 13CoE/48/2015, 2CoE/55/2014, 2CoE/47/2014,

12CoE/13/2014 ako aj v rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 6CoE/128/2015 zo dňa 27. 10.
2015. Napokon súd prvej inštancie poukazuje i na obdobné závery exekučného súdu v iných veciach
s podobným skutkovým stavom, ako je to v prejednávanej veci, posudzované aj Ústavným súdom
Slovenskej republiky, ktorý uznesením IV. ÚS 371/2018-43 zo dňa 20. 06. 2018 sťažnosti obchodnej
spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., odmietol ako zjavne neopodstatnené.

16. V nadväznosti na vyššie uvedené súd prvej inštancie dospel k totožnému právnemu záveru ako aj
vyššia súdna úradníčka v napadnutom uznesení, že rozhodcovská zmluva má v predmetnom prípade
povahu neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle generálnej klauzuly podľa § 53 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť s poukazom na § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie sporu zo zmluvy o úvere je založená na
absolútne neplatnom právnom úkone, neprijateľne dojednanej rozhodcovskej doložke, exekučný titul
vydal orgán na to nepríslušný, ide tak o právny akt nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné
vykonať, nakoľko nejde o akt štátnej správy, resp. verejnej moci. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a
hľadí sa na neho akoby neexistoval. Vychádzajúc z uvedeného potom súd prvej inštancie sťažnosť

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Ek/1165/2024 zo dňa 11. 06.
2024 v celom rozsahu zamietol, keď sa stotožnil so záverom, že oprávneným predložený exekučný titul
je nevykonateľný, a preto podľa § 53 ods. 3 písm. f) bod 4 Exekučného poriadku je daný dôvod pre
zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie.

17. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti oprávneného rozhodol súd podľa § 262
ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 2 CSP tak, že v konaní o oprávneným
podanej sťažnosti neúspešný oprávnený nemá nárok na ich náhradu, keď jeho sťažnosť bola v celom
rozsahu zamietnutá. Nárok na náhradu trov konania nebolo možné priznať povinnému, pretože dovydaniapoverenianavykonanieexekúciejeúčastníkomkonanialenoprávnený(§35ods.1Exekučného
poriadku) a navyše o podanej sťažnosti povinný nemal ani vedomosť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).