Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 23, 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/205/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7220212966
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7220212966.1

Uznesenie

6

SpisovaZnacka

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ľuboša
Kunaya a Mg. Angeliky Sopoligovej v právnej veci žalobcu A. B., bytom v C., D. E. B. F. XXX, F. B.,
zastúpeného JUDr. Jánom Lengvarským, advokátom so sídlom vo Vranove nad Topľou, Duklianskych
hrdinov č. 1004/9, proti žalovaným 1. A. G., bytom v H., C. F. XX, zastúpenej JUDr. Jurajom Kulom,
advokátom so sídlom v Košiciach, Mäsiarska č. 30, 2. I. G., bytom v H., J. F. X, 3. C. G., bytom v H.,
J. F. X, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu
Okresného súdu Košice II zo dňa 13.9.2022 č.k. 10C/94/2020-272 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania.

Žalovaná v prvom rade je povinná nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

5

SpisovaZnacka

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil, žalobcovi vo vzťahu k žalovaným priznal
náhradu trov konania v rozsahu 70 % a zároveň nariadil vrátiť žalobcovi súdny poplatok v sume 2.603,70
eura prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s.

2. Uznesene odôvodnil tým, že žalobca sa podaným žalobným návrhom domáhal zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva k bytu nachádzajúceho sa v obci H. - I. K.. Následne
písomným podaním zo dňa 20.5.2022 oznámil, že berie žalobu späť v celom rozsahu z dôvodu predaja
sporného bytu prostredníctvom kúpnej zmluvy na spoločnosť Impulz Real - Build, s.r.o.

3. Žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil.4. Nebolo sporné, že dôvodom späťvzatia bolo uzavretie dohody strán sporu, v zmysle ktorej spornú
nehnuteľnosť previedli do vlastníctva tretieho subjektu. Z návrhu na uzavretie dohody, ktorú žalobca
predložil ako listinný dôkaz k žalobe, tiež vyplynulo, že žalobca pôvodnému žalovanému ponúkal, aby

v prípade, že nemá záujem o kúpu spoluvlastníckeho podielu žalobcu, navrhol iný, pre neho prijateľný
spôsob. V takej situácii, z ktorej vyplýva vôľa riešiť spoluvlastnícke usporiadanie vzťahov zo strany
žalobcu, nie ale zo strany žalovaného (keďže bola žaloba podaná), je potom podstatné, že dohoda bola
uzavretá až v priebehu konania. Pritom nebolo možné uzavrieť, že dohoda pred podaním žaloby medzi
žalobcom a žalovaným nebola možná. Chýbajúca vôľa žalovaného situáciu riešiť a vyriešiť sa procesne

premieta do záveru o jeho zavinení na zastavení konania. Nič na tom nemení ani tá skutočnosť, že
dohoda, ktorá bola dôvodom späťvzatia, nekopíruje navrhovaný spôsob usporiadania. Také vyústenie
nemôže ísť na vrub žalobcovi, a to práve v dôsledku úplnej pasivity žalovaného, ktorú vo svojom
písomnomvyjadreníkspäťvzatiupotvrdilaajprotistrana.Žalovaná1/samylnedomnievala,ženečinnosť
žalovaného bola akceptovateľná pre chýbajúci návrh výšky náhrady za ustupujúci podiel. Práve to, že
návrh žalobcu zostal zo strany žalovaného bez reakcie, nedáva súdu inú možnosť, ako dívať sa na

žalobnú žiadosť žalobcu ako žalovanými akceptovanú. Žalovaní ako právni nástupcovia zodpovedného,
pôvodne žalovaného subjektu, nesú procesnú zodpovednosť tak, akoby k procesnému nástupníctvu
nedošlo - ide o zákonitosť procesu, pretože konanie s dedičmi ipso facto nemá vplyv na hodnotenie
rozhodujúcich okolností veci. Na druhej strane však zmena subjektov je taká okolnosť, ktorá môže byť
významná z hľadiska, ktoré pri rozhodovaní o trovách konania nastavuje výnimočné ustanovenie § 257

CSP. Ak pre záver o zavinení na zastavení konania má význam zistenie o pokuse dohody pred začatím
konania a postoj protistrany k nej, nemožno nevziať vôbec na zreteľ, že právni nástupcovia pôvodne
žalovaného subjektu možnosť pristúpiť na dohodu pred začatím konania zo zrejmých dôvodov nemali.
Hoci na strane žalobcu nemožno ani z takéhoto uhla pohľadu badať žiadne previnenie (a zavinenie),
nebolo by spravodlivé automaticky nebrať ohľad na možnosti dedičov pôvodne žalovaného v istej

miere. Dôkazom existencie vôle usporiadať vzájomné vzťahy bolo vyústenie tohto konania, zohľadniac
tiež časový aspekt - ku späťvzatiu došlo len necelé dva mesiace od právoplatnosti rozhodnutia o
pokračovaní v konaní s dedičmi pôvodne žalovaného. V okolnostiach prípadu podrobne opísaných v
predchádzajúcich odsekoch sa javilo ako spravodlivé zohľadniť situáciu žalobcu i žalovaných, od ich
vôle nezávislú udalosť - úmrtie pôvodne žalovaného a jej vplyv na ich procesné správanie. Vyhodnotenie

takých okolností sa premietlo do priznania nároku žalobcovi v miere 70 %, v ktorom rozsahu žalovaní
procesne zodpovedajú za zastavenie konania v podobe náhrady trov. O ich výške bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyššou súdnou úradníčkou (§ 262 ods. 2
CSP). Vzhľadom na všetko uvedené sa súdu žiada ozrejmiť, že vzhľadom na vyhodnotenie zavinenia
na zastavení konania bolo ustanovenie § 257 CSP ex offo aplikované v prospech žalovaných. Z nich

jedine žalovaná 1/ upriamila pozornosť súdu na výnimočné okolnosti prípadu, nie však na osobitosť
tkvejúcu v jej/ich majetkových či iných osobných pomeroch. Ostatní dvaja žalovaní sa k otázke náhrady
trov nevyjadrili vôbec, a to napriek tomu, že im späťvzatie, v ktorom bol návrh žalobcu na rozhodnutie o
nároku na ich náhradu podrobne odôvodnený, bolo riadne doručené. Súd preto nemal dôvod zohľadniť
pri znížení miery, v ktorej žalovaných náhradou trov zaťažil, iné okolnosti ako tie, s ktorými sa vyrovnal

v predchádzajúcich odsekoch odôvodnenia tohto uznesenia.

5. Výrok o vrátení súdneho poplatku odôvodnil súd s poukazom na ust. § 11 ods. 3 a 4 zákona č. 71/1992
Zb.

6. Proti tomuto uzneseniu vo výroku o trovách konania podala včas odvolanie žalovaná. Žiadala, aby
odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania tak, aby žiadnej zo strán sporu
nepriznal nárok na náhradu trov konania.

7. V odvolaní uviedla, že v konaní nebolo sporné, že dôvodom späťvzatia žaloby žalobcom bola

skutočnosť, že strany sporu sa dohodli, že byt spoločne predajú v prospech tretej strany. Spornou
sa javila skutočnosť, či žalobca, ktorý podal žalobu a neskôr ju vzal späť má nárok na náhradu
trov konania. Domnieva sa, že v konaní je aplikovateľné ust. § 257 C.s.p. pre nepriznanie náhrady
trov konania stranám sporu. Dôležitá skutočnosť podľa nej sa javí to, že žalobca v liste doručenom
25.11.2020 zaslanom pôvodnému žalobcovi uviedol, že síce nemá záujem zotrvať v podielovom

spoluvlastníctve a tiež nemá záujem vlastniť celú vec ako jej výlučný vlastník a navrhol byt žalobcovi do
výlučného vlastníctva s povinnosťou žalovaného zaplatiť žalobcovi za odstupujúci podiel sumu, ktorú
určí súd na základe vykonaného dokazovania. Vzhľadom na neurčitosť listu žalobcu v časti žalobcom
požadovanej peňažnej sumy za odstupujúci spoluvlastnícky podiel žalobca na tento list nereagoval.Žalobca v rovnako v podanej žalobe navrhuje vyporiadanie podielového spoluvlastníctva tak, aby
všeobecnú cenu predmetného bytu určil súd. Žalobca podaním zo dňa 3.3.2021 určil sumu požadovanej
náhrady za nadobudnutie nehnuteľnosti žalovaným vp výške 45.000 eur a zároveň upravil petit žaloby.

Žalobca napriek svojmu právnemu zastúpeniu ani v liste pred podaním žaloby a ani v samotnej žalobe
neurčil všeobecnú hodnotu spoluvlastníckeho podielu, ktorý navrhuje vyporiadať. Žalovaný sa až dňa
8.4.2021dozvedel,akúpeňažnúsumuzavyporiadaniežalobcaodnehopožaduje,keďbolažalovanému
v uvedený deň doručená žaloba súdom. Právny zástupca navrhol uzavrieť súdny zmier, pričom prílohou
vyjadrenia už bol aj znalecký posudok o stanovení všeobecnej hodnoty predmetného bytu, pričom tento

znalecký posudok bol prvým dôkazom o všeobecnej hodnote sporného bytu. Na základe uvedeného
bolo jej právnemu zástupcovi doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa 19.5.2021, kde súhlasí s uzavretím
súdneho zmieru vo veci samej s podmienkou priznania trov konania. Právny zástupca jej zosnulého
manžela súdu 12.7.2021 oznámil, že žalovaný dňa XX.X.XXXX zomrel. V odvolaní ďalej popisuje postup
súdu v konaní. Mala za to, že žalobca mohol predísť súdnemu konaniu, keby včas predložil súkromný
znalecký posudok alebo stanovisko dvoch realitných kancelárií o výške všeobecnej ceny vyporiadavanej

nehnuteľnosti.Chovaniežalobcupodľažalovanejbolopríčinoupodaniažaloby,navyše,keďtentomalpo
celý čas právne zastúpenie. Žalobca zmenil svoj názor na spôsob zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva počas súdneho konania tak, že po podaní žaloby spoločne so žalovanými predali
predmetnú nehnuteľnosť tretej osobe. Žiadnym spôsobom teda nezavinila súdne konanie.

8. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal uznesenie v napadnutom výroku o trovách
konania podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa
§ 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

9. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav

veci, ak vychádzal z názoru, že žalovaní zavinili zastavenie konania, ktorý následne aj správne právne
posúdil, ak uložil žalovaným povinnosť nahradiť žalobcovi trov konania. Ani počas odvolacieho konania
nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne
normy, ktoré uviedol súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.

10. K odvolaniu žalovanej je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza
z názoru, že žalobca mohol predísť súdnemu konaniu, keby včas predložil súkromný znalecký dôkaz,
alebo stanovisko od realitných kancelárií o výške všeobecnej ceny vyporiadavanej nehnuteľnosti.

11. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

12. Citované zákonné ust. vychádza pri náhrade trov zo zásady procesného zavinenia. Ak dôjde
k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri
rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch

procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu zobral
späť pre správanie žalovaného po začatí konania, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne
zavinil zastavenie konania. Tak tomu bolo aj v prejednávanej veci.

13. V prejednávanej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal zrušenia vyporiadania podielového

spoluvlastníctva k bytu vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalovaných.

14. Následne písomným podaním oznámil, že berie žalobu späť s odôvodnením, že uzatvorením kúpnej
zmluvy ohľadom sporného bytu, ktorou bolo prevedené vlastnícke právo na kupujúceho predmet sporu
zanikol.

15. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie v odôvodnení sa vyporiadal s námietkou
žalovanej, a to že pre posúdenie zavinenia nie je podstatná skutočnosť tvrdená žalovanou – kvantifikácia
žiadanej náhrady, pretože neuvedenie konkrétnej sumy nie je akceptovateľnou prekážkou vzájomnej
komunikácie. Je nesporné, že žalobca právnemu predchodcovi žalovaných ponúkol, aby v prípade,

ak nemá záujem o kúpu spoluvlastníckeho podielu navrhol pre neho iný prijateľný spôsob. Dohoda
pred podaním žaloby medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaných nebola možná a následná
bola dohoda uzavretá až v priebehu konania. Správne súd prvej inštancie vyhodnotil chýbajúcu vôľužalovaného situáciu riešiť ako jeho zavinenie na zastavení konania. Správne preto dospel súd aj
k záveru, že žalovaní zavinili zastavenie konania.

16. Súd prvej inštancie sa riadne vyporiadal aj s možnosťou aplikácie ust. § 257 C.s.p., v zmysle ktorého
výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Správne
konštatoval, že v konaní neboli dané dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré by súd náhradu konania
žalobcovi nepriznal.

17. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie je daný žalovanou uvádzaný dôvod spočívajúci
v nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, preto odvolací súd napadnuté uznesenie
vo výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako správne potvrdil.

18. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.,
podľa ktorých právo na náhradu trov konania má úspešná strana sporu, v danom prípade žalobca, preto

odvolací súd uložil žalovanej nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

19. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

1

SpisovaZnacka

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).