Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 1, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/23/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8823201013
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8823201013.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov

senátu JUDr. Martina Barana a JUDr. Kataríny Krochtovej v spore žalobkyne: K. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. XX, I. zastúpená advokátkou: JUDr. Tatianou Vorobelovou, so sídlom Bajzova 2, Košice proti
žalovanej: I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX/XX, I. zastúpená advokátom: JUDr. Tomášom Jakubom,
so sídlom M.R.Štefánika 2738/165, Vranov nad Topľou, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
oproti vráteniu kúpnej ceny, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou
zo dňa 13.12.2023, č. k. 3C/3/2023-66, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I.

II. Zrušuje rozsudok vo výroku II. o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom
rozhodol, cit.:
„I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej náhradu trov konania vo výške 100% do 3 dní odo dňa
právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o výške nároku.“

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pozemku, parcele registra „E“ č. XXX, záhrady o výmere XXX
m2, zapísaného na LV č. XXX, k. ú. I. vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu XX/XX k celku, oproti
vráteniukúpnejcenyvovýške1.200eur.Žalobkyňažalobuodôvodnilatým,žedňa21.04.2022uzatvorila
so žalovanou ako kupujúcou kúpnu zmluvu, na základe ktorej ako predávajúca odpredala žalovanej
spoluvlastnícky podiel XX/XX k vyššie opísanému pozemku, zapísaného na LV č. XXX, k. ú. I. za kúpnu

cenu 1.200 eur (XXX m2 za 2,95 eur/m2). Potom, čo na účet syna žalobkyne bola pripísaná kúpna
cena 1.200 eur za predaj uvedeného pozemku, žalobkyňa zistila, že pozemok predala pod cenu, a preto
dňa 26.01.2023 vyzvala kupujúcu - žalovanú, aby jej doplatila kúpnu cenu 12.960 eur, čo žalovaná
odmietla vykonať. Dňa 23.03.2023 žalobkyňa požiadala realitnú kanceláriu O. W. J., aby po ohliadke
predmetnej nehnuteľnosti určila jej trhovú cenu. Podľa žalobkyne žalovaná mala vedomosť o trhovej
cene predávaného pozemku, o čom svedčí aj skutočnosť, že žalovaná zaplatila predávajúcim za ornú
pôdukúpnucenuzam27,89eur,pričom,išlozostranyžalovanejokúpususediacehopozemku.Nakoľko

predmetomsporujeurčenievlastníckehoprávaoprotivráteniukúpnejceny,jepotrebnévdanomprípade
prejudiciálne posúdiť otázku platnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 21.04.2022 medzi predávajúcou -
žalobkyňou a kupujúcou - žalovanou. Žalobkyňa od začiatku súdneho sporu namietala platnosť kúpnejzmluvy zo dňa 21.04.2022. Neplatnosť kúpnej zmluvy podľa žalobkyne mala spočívať v tom, že táto
bola uzatvorená za veľmi nízku kúpnu cenu, čo predstavuje rozpor s dobrými mravmi.

3. Žalovaná namietala procesnú prípustnosť žaloby na určenie vlastníckeho práva, nakoľko žaloba
sleduje záujem žalobkyne o doplatok kúpnej ceny. K skutkovým okolnostiam uviedla, že to bola
žalobkyňa, ktorá iniciovala predaj nehnuteľnosti a stalo sa tak potom, čo sa žalobkyňa dozvedela
o pláne žalovanej kúpiť pozemok, parcelu registra „C“ č. XXX/X, ktorá bezprostredne susedí s
predmetnou nehnuteľnosťou. Samotná žalobkyňa oslovila žalovanú s ponukou predaja nehnuteľnosti,

najskôr nepriamo cez sestru žalovanej O. V. a následne priamo v rámci predzmluvných rokovaní, ktoré
prebiehali v roku 2021 v mesiaci november a december. Žalovaná v tom čase súhlasila s kúpnou
cenou nehnuteľnosti a strany sa dohodli na kúpnej cene 1.200 eur za prítomnosti S. J., ktorá bola
poverená vypracovať predmetnú kúpnu zmluvu. Žalobkyňa vyjadrila s výškou kúpnej ceny spokojnosť,
nepredniesla k nej žiadne výhrady alebo pripomienky a neučinila tak ani v čase podpisu kúpnej zmluvy
dňa 21.04.2022 a ani v priebehu roka 2022. Žalobkyňu nikdy žalovaná do uzavretia kúpnej zmluvy

nenútila, nepresviedčala ju k podpísaniu kúpnej zmluvy a v zmysle dohody sa žalobkyňa dňa 21.04.2022
dostavilanaObecnýúradvI.kpodpisukúpnejzmluvy,nakoľkobolopotrebnéjejpodpisúradneosvedčiť.
Za prítomnosti pani A. K., zamestnankyni obecného úradu, bola žalobkyni opakovane vysvetlená
podstata zmluvného prevodu vrátane výšky kúpnej ceny, ktorá sa od decembra 2021 nezmenila.
Následne si žalobkyňa zmluvu sama prečítala a bez akýchkoľvek námietok ju podpísala. Súčasné

tvrdenia žalobkyne o tom, že kúpna cena bola stanovená neprimerane nízka sú nepravdivé, nakoľko
nehnuteľnosť sa síce nachádza v intraviláne obce, ale nie je využiteľná na stavbu rodinného domu,
keďže šírka pozemku dosahuje len približne 4 m. Predmetom kúpnej zmluvy naviac nebol prevod
nehnuteľnosti v celku, ale len spoluvlastníckeho podielu XX/XX k celku. Predmetná nehnuteľnosť je
parcelou registra „E“, ktorej hranice nie sú v teréne viditeľné a ktorej druh a výmera pozemku, zapísanej

na liste vlastníctva, spravidla nekorešpondujú so skutkovým stavom na rozdiel od pozemku, parcely
registra „C“. Nie je preto možné porovnávať hodnotu predmetnej nehnuteľnosti s pozemkom, parcely
registra „C“ č. XXX/X, ktorý sa prevádzal v celosti. Predstavy žalobkyne o výške trhovej ceny v rozsahu
24,79 eur/m2 sú absurdné a nedokazuje to ani vyjadrenie realitnej kancelárie, ktoré bolo účelovo
vypracované na objednávku žalobkyne.

4. Na základe takého zisteného skutkového stavu súd uzavrel, že kúpna zmluva tvoriaca predmet sporu
má písomnú formu, obsahuje všetky podstatné náležitosti, t. j. dohodu o predmete kúpy, ako aj kúpnej
cene, pričom žalobkyňa v priebehu konania neuvádzala, že túto uzavrela v omyle. Žalovaná kúpnu
zmluvu uzavrela slobodne, vážne, pričom mala dostatok času na to, aby si rozmyslela, či predmetnú

zmluvu uzavrie, resp. neuzavrie. Vo vzťahu ku kúpnej cene z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
táto bola stanovená na základe dohody zmluvných strán. Ustanovenie § 589 Občianskeho zákonníka
síce ukladá povinnosť dojednať cenu v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, avšak
všeobecnezáväznéprávnepredpisyibavmalejmiereobmedzujúzmluvnúvoľnosťvobčianskoprávnych
vzťahoch. Zákon nehovorí o tom, aká má byť cena v konkrétnom prípade, ale cena by mala byť

predovšetkým spravodlivá. Za takúto cenu možno považovať obvyklú cenu, t. j. cenu za rovnaký druh,
množstvo, akosť a pod., za ktorú sa nehnuteľnosť predáva v danom mieste a čase. Dohovorená cena,
ktorá je nižšia ako cena stanovená všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách zásadne nevadí
platnosti kúpnej zmluvy. Ak pre cenu neplatí žiaden všeobecne záväzný právny predpis, jej dojednanie je
celkom voľné. Dohoda účastníkov zmluvy o kúpnej cene, ktorú by bolo možné považovať za nevýhodné

finančné protiplnenie vo vzťahu k prevádzanej veci, ešte automaticky (bez ďalšieho) nezakladá rozpor
s dobrými mravmi v takomto zmluvnom dojednaní. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/244/2018, zároveň poukázal na rozhodnutie Ústavného
súdu SR III. ÚS/412/2016 zo dňa 21.06.2016, v ktorom ústavný súd skonštatoval, že samotná nízka
kúpna cena sama o sebe nepredstavuje rozpor s dobrými mravmi. Podporne poukázal aj na záver

Najvyššieho súdu ČR v rozsudku sp. zn. 30Cdo/1776/2007. Keďže samotné dojednanie kúpnej ceny
v uzavretej kúpnej zmluve zo dňa 21.04.2022, nebolo dôvodom pre prijatie záveru, že kúpna zmluva
uzavretá medzi stranami sporu je neplatným právnym úkonom, v zmysle ustálenej judikatúry súd dospel
k záveru, že cena dojednaná zmluvnými stranami nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu.

5. V ďalšom sa súd zaoberal tým, či konanie žalovanej pri uzatváraní kúpnej zmluvy nemohlo byť v
rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa uvádzala, že žalovaná mala využiť jej neskúsenosť a zlú finančnú
situáciu, pričom súd poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa počas celého konania nepreukázala, že by v
čase uzavretia kúpnej zmluvy, resp. v súčasnosti bola v zlej finančnej situácii. V tomto smere žalobkyňanepredložila žiaden doklad svedčiaci o výške jej príjmu alebo majetku. Skutočnosť, že žalobkyňa sa
stará o svojho manžela neznamená, že je v zlej finančnej situácii. Súd dokonca vyzval žalobkyňu
na predloženie dokladov, na ktoré sa vo svojej žalobe odvolávala, avšak žalobkyňa na uvedenú

výzvu nereagovala. Rovnako neskúsenosť žalobkyne s uzatváraním zmlúv nemôže byť dôvodom pre
vyslovenie rozporu s dobrými mravmi. Žalobkyňa mala dostatočný časový priestor, aby si sama zistila
výšku obvyklých cien, za ktoré sa predávajú pozemky v k. ú. I.. Nanajvýš osoba, ktorá sa rozhodne
predať svoju nehnuteľnosť je dobrým a zodpovedným vlastníkom len vtedy, ak si pred uzavretím zmluvy
zistí obvyklú cenu nehnuteľnosti, za ktorú môže nehnuteľnosť predať. Mala to byť práve žalobkyňa,

ktorá sa mala zaujímať o cenu svojej nehnuteľnosti v čase uzavretia zmluvy a nie až následne. Pokiaľ
žalobkyňa poukázala na to, že vedľajší pozemok bol odpredaný za vyššiu kúpnu cenu ako dostala ona,
v tomto smere je nutné upriamiť pozornosť na to, že v prípade žalobkyne išlo o predaj pozemku registra
„E“, pričom vedľajší predávaný susediaci pozemok je zapísaný na liste vlastníctva v registri „C“, preto
obvyklé ceny sú rozdielne a nie je možné ich porovnávať. Všetky vyššie uvedené argumenty preto
nemohli spôsobovať rozpor s dobrými mravmi.

6. V závere súd zároveň konštatoval, že v priebehu konania nebolo tvrdené ani žalobkyňou preukázané,
že by žalovaná pri uzatváraní zmlúv konala takým spôsobom, ktoré by mohlo niesť následky konania v
rozporesdobrýmimravmi.Pretobolodôvodnéžalobuzamietnuť,nakoľkožalobkyňaneunieslabremeno
tvrdenia, ani dôkazné bremeno, že žalovaná konala v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ žalovaná v

priebehu konania poukazovala na skutočnosť, že ak žalobkyňa chcela vyhlásiť predmetnú kúpnu zmluvu
za absolútne neplatný právny úkon, bolo potrebné, aby účastníkmi konania boli všetci účastníci kúpnej
zmluvy, k tomu súd uviedol, že žalobkyňa sa dovolávala preskúmania neplatnosti kúpnej zmluvy ako
predbežnej otázky vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva žalobkyne k spoluvlastníckemu podielu, preto
účastníkmi konania nemuseli byť všetci účastníci kúpnej zmluvy, nakoľko v predmetnom konaní súd

posudzoval neplatnosť len časti kúpnej zmluvy, ktorá sa týkala zmluvných strán, t.j. spoluvlastníckeho
podielu (XX/XX k celku).

7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku. Nakoľko žalovaná bola v plnom rozsahu úspešná, súd jej priznal vo vzťahu k žalobkyni plnú

náhradu trov konania.

8. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d),
e), f), h) CSP. Uviedla, že súd prvej inštancie vzal do úvahy len tvrdenia žalovanej a jednostranne
v jej prospech vyhodnotil dôkazy, pričom dôkazy, ktoré svedčili v prospech žalobkyne, považoval za

nevierohodné, odmietol ich verifikovať dôkazom, ktorý žalobkyňa navrhla, a to zabezpečiť vyjadrenie od
Obce I. o všeobecnej (trhovej hodnote) pozemku v zastavanom území obce. Tento návrh na vykonanie
dôkazu žalobkyňa navrhla potom, čo súd prvej inštancie oznámil, že trhové ohodnotenie realitnou
kanceláriou O. W. J. z 23.03.2023, predložené žalobkyňou považuje za nevierohodné. Súd prvej
inštancierozsiahlezdôvodňujerozsudokopisom,citujeúplnépísomnépodaniaastanoviskáprocesných

strán, účastnícku výpoveď žalovanej, náležitosti kúpnej zmluvy, zdôrazňuje to, že zmluvné strany majú
voľnosť v tom, akú výšku kúpnej ceny za predaj nehnuteľnosti dohodnú, pričom na druhej strane
hovorí, že neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho
obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. V súčasnom znení Občianskeho zákonníka sa v slovenskom
práve inštitút nerovnomerného krátenia neupravuje. Pri naplnení znakov zásady ekvivalencie nemusí

ukracujúca strana uviesť zmluvnú stranu do omylu, stačí, ak v skutočnosti o reálnej hodnote predmetu
kúpnej zmluvy zamlčí, prípadne nezamlčí. Žalovaná vedela o skutočnej hodnote nadobúdajúceho
pozemku, v zastavanom území Obce I.. Vedela o vyššej hodnote pozemku, o čom svedčí skutočnosť,
že predávajúcim susediaceho pozemku zaplatila kúpnu cenu 7,89 eur. Žalovaná teda od decembra
2021 vykonávala prípravy na uzatvorenie kúpnej zmluvy, dala vyhotoviť geometrický plán, ktorý reálne

v prírode vydelil novovytvorené parcely a uzatvorením kúpnej zmluvy dňa 21.04.2022, žalovaná získala
v zastavanej časti Obce I. pozemok vhodný na výstavbu. Neobstojí preto tvrdenie, že kúpnou zmluvou,
uzatvorenou 21.04.2022 žalovaná od žalobkyne získala parcelu len o šírke 4 m, nevhodnú na stavbu
domu, nakoľko toto tvrdenie vyvracia geometrický plán, ktorý je súčasťou kúpnej zmluvy a z tohto
geometrického plánu vyplýva, že vznikla novovytvorená parcela, označená na geometrickom pláne

pod č. XXX/X. Podielové spoluvlastníctvo k parcele č. XXX/X, ktorá je naďalej vedená na LV č. XXX,
k. ú. I. ako parcela č. XXX, parcela registra „E“, s podielovým spoluvlastníkom S. H. na neznámom
mieste, s výškou podielu X/XX, vykonáva Slovenský pozemkový fond, ďalší podielový spoluvlastník je
známy s veľkosťou podielu X/XX k celku. Žalovaná kúpou spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti XX/XX k celku k pozemku, získala väčšinový podiel, a preto s úspechom sa môže domáhať zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, k. ú. I.. Účelové
využitie pozemku taktiež je na prospech žalovanej, pretože ide už o dva spojené pozemky zreteľne

označené na geometrickom pláne a aj na katastrálnej mape, vlastníčkou ktorých je žalovaná podľa
kúpnej zmluvy z 21.04.2022. Naviac žalovaná zamlčala pri kúpe pozemku jeho skutočnú hodnotu,
nakoľko ako zamestnankyňa obecného úradu na úseku platenia daní mala vedomosť o hodnote
pozemkov (ornej pôdy i stavebných pozemkov). Žalovaná prejavila záujem o kúpu spoluvlastníckeho
podielu,sčímžalobkyňasúhlasila,pretožeobrábaťzáhraduužnevládala,nakoľkomáchoréhomanžela,

ktorému poskytuje nepretržite dennú opateru už XX rokov. Táto ju psychicky vyčerpáva, manžel je
invalid, pohybuje sa s dvomi podperami a vydrží len krátko na nohách a hneď si musí ľahnúť. V čase
pojednávania mala žalobkyňa vážne problémy so srdcom a z dôvodu zdravotného stavu sa nemohla
pojednávania zúčastniť. Napadnutým rozsudkom súd priznal žalovanej aj plnú náhradu trov konania
postupom podľa § 255 ods. 1 CSP, pričom vôbec nezisťoval a neaplikoval na prípad žalobkyne ust. § 257
CSP, ktoré hovorí o tom, že súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom
konania alebo určitej procesnej situácie, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom
tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aplikácie ust. § 257 CSP sa žalobkyňa dovoláva
zo sociálneho aspektu, keďže je starobnou dôchodkyňou s príjmom v čase súdneho sporu 508 eur,
v súčasnosti od 01.01.2024 s výškou 577,20 eur mesačne, k čomu predložila rozhodnutie Sociálnej

poisťovne. Takisto má zlý zdravotný stav, ťažkosti so srdcom a predmetný spor jej spôsobuje ohrozenie
jej zdravia. Okrem toho žalovaná od žalobkyne získala spoluvlastnícky podiel XX/XX k pozemku, ktorý
má výmeru XXX m2, v zastavanej časti obce za cenu, ktorá je takmer osemkrát nižšia ako sú trhové
ceny obdobných pozemkov v danej lokalite. Z toho dôvodu žalobkyňa pociťuje nespravodlivosť, ktorá
sa jej v predmetnom konaní stala, a preto navrhuje, aby ju súd napravil a nepriznal žalovanej náhradu

trov konania. Vo veci samej navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť, žalobe vyhovieť a priznať žalobkyni
náhradu trov provinštančného i odvolacieho konania.

9. K odvolaniu sa vyjadrila žalovaná navrhujúc napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a
zaviazať žalobkyňu na náhradu trov provinštančného i odvolacieho konania. Uviedla, že súd postupoval

správne, ak návrh žalobkyne na vykonanie dôkazu - vyjadrenia Obce I. o všeobecnej (trhovej) hodnote
pozemku v zastavanom území obce, zamietol. Uvedený listinný dôkaz nebol podstatný pre rozhodnutie
vo veci, naviac žalobkyni nič nebránilo predmetný listinný dôkaz zabezpečiť, resp. navrhnúť skôr
ako na súdnom pojednávaní dňa 13.12.2023. Žalobkyňa v odvolaní uvádza, že žalovaná jej mala
zamlčať skutočnú hodnotu pozemku v zastavanom území Obce I., pričom uvedené tvrdenie žalovaná

odmieta ako nepravdivé a ničím nepreukázané. Z logiky veci vyplýva, že žalovaná túto skutočnosť pred
žalobkyňou ani zamlčať nemohla, nakoľko sa žalobkyňa s obsahom kúpnej zmluvy vopred oboznámila,
táto jej bola k dispozícii už pred podpisom zmluvy, pričom z jej obsahu bolo zrejmé, za akú kúpnu cenu
prevádza svoj pozemok. Všeobecne známou skutočnosťou je, že nie každý pozemok v intraviláne obce
má rovnakú hodnotu, a to je aj prípad prejednávanej veci, kedy nemožno porovnať hodnotu pozemku,

parcely registra „E“ č. XXX s hodnotou pozemku, parcely registra „C“ č. XXX/X. Pozemok č. XXX sa
síce nachádza v intraviláne obce, avšak v žiadnom prípade nie je využiteľný na stavbu rodinného
mu, keďže šírka pozemku je len 4 m. Predmetom kúpnej zmluvy medzi stranami sporu nebol prevod
nehnuteľnosti v celosti, ale len spoluvlastníckeho podielu XX/XX k celku. Predmetná nehnuteľnosť je
naviac parcelou registra „E“, ktorej hranice nie sú v teréne viditeľné a ktorej druh a výmera pozemku,

zapísanej na liste vlastníctva spravidla nekorešponduje so skutočným stavom na rozdiel od pozemku,
parcely registra „C“. Pozemok, parcela registra „C“ č. XXX/X sa prevádzal v celosti a vo väčšej výmere
a s rozmermi, ktoré umožňujú účelné využitie. Bola to žalobkyňa, ktorá oslovila žalovanú s návrhom
na predaj jej spoluvlastníckeho podielu, pričom nijako neuvádzala jej osobné pomery, sociálnu situáciu
alebo ekonomický stav. Žalobkyňa sa na predaji pozemku so žalovanou za kúpnu cenu 1.200 eur

dohodla ešte v mesiaci december 2021, teda žalobkyňa pri podpise kúpnej zmluvy (21.04.2022) mala
dostatok času, aby predaj zvážila, resp. požadovala vyššiu cenu, ak s jej pôvodnou výškou nebola
spokojná. Žalobkyňa však žiadne výhrady, ktoré prezentuje v tomto spore nemala, nijaké výhrady pri
podpise kúpnej zmluvy neuviedla a ani v ďalšom priebehu roka 2022. Žalovaná nesúhlasí, aby pri
rozhodnutí o trovách konania súd použil ust. § 257 CSP. Je toho názoru, že žalobkyňa nijako svoje

osobné pomery v konaní nepreukázala, ani ich pred súdom neuvádzala. Ak tak žalobkyňa učinila
prvýkrát v odvolacom konaní, predložením rozhodnutia Sociálnej poisťovne o výške jej starobného
dôchodku, ide o použitie nových prostriedkov procesnej obrany, ktoré sú v tomto štádiu v zmysle ust.
§ 366 CSP neprípustné. Naviac žalobkyňa od počiatku sporu je v konaní zastúpená advokátom, tedaosobou znalou práva, ktorá ju mala poučiť o predpokladoch úspechu v spore, resp. o následkoch
v prípade neúspechu. Žalobkyňa pritom iniciovala spor na základe zjavne bezúspešnej žaloby, a to
predovšetkým vzhľadom na jej procesnú neprípustnosť. Bolo by zjavne nespravodlivé, aby žalovaná

znášala trovy tohto súdneho konania, keď vznik tohto sporu nijako nezavinila, nekonala voči žalobkyni
spôsobom, ktorý by bol v rozpore s dobrými mravmi. Podaná žaloba zo strany žalobkyne je prejavom jej
špekulatívneho správania sa, keď žalobkyňa s výrazným časovým odstupom po uzavretí kúpnej zmluvy,
získala subjektívnu nespokojnosť s dojednanou výškou kúpnej ceny.

10. Žalobkyňa v replike odvolania uviedla, že na prvom pojednávaní súd stranám sporu oznámil, že
považuje dôkaz ohodnotenie predmetnej nehnuteľnosti realitnou kanceláriou O. W. J. za nevierohodný.
Z toho dôvodu navrhla vykonať dôkaz - vyžiadať vyjadrenie od Obce I. o všeobecnej cene predaného
pozemku, nakoľko Obec I. má poznatky o všeobecných cenách pozemkov v obci z dôvodu určovania
daní pozemkov, prípadne priamo sa v tomto zmysle obrátiť na Obec I. s dotazom. Civilný sporový
poriadok pritom umožňuje v ust. § 153 CSP uplatniť prostriedok procesného útoku aj prostriedok

procesnej obrany ako reakciu na skutočnosť, o ktorej žalobkyňa nevedela, ani ju nemohla predvídať. V
ostatnom v plnom rozsahu zotrvala na podanom odvolaní aj na odvolacom návrhu.

11. Žalovaná k vyjadreniu žalobkyne uviedla, že považuje výhrady žalobkyne za neopodstatnené a
napadnutý rozsudok považuje za vecne správny. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 13.12.2023

nijako nevyplýva, aby žalobkyňa návrh na vykonanie dokazovania (zadováženie vyjadrenia Obce I. k
všeobecnej cene pozemku) predniesla ako reakciu na stanovisko súdu prvej inštancie k vierohodnosti
vyjadrenia realitnej kancelárie O. W. J.. Naviac zo súdneho spisu vyplýva, že uvedený návrh
žalobkyňa ani nepodala včas, predovšetkým v zmysle zásady koncentrácie konania podľa ust. §
153 CSP. Bolo povinnosťou žalobkyne označiť, resp. navrhnúť dôkazy včas, teda pred nariadeným

pojednávaním. Žalobkyňa však nepostupovala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť
konania, a to aj napriek výzve a poučeniu súdu o sudcovskej koncentrácii konania. Žalovaná nemala
dôvod predkladať vlastné odborné vyjadrenie, keďže správnosť a vierohodnosť vyjadrenia realitnej
kancelárie O. W. J. (predloženého žalobkyňou) bola dostatočne spochybnená. Zdôraznila, že z dôvodu
procesnej neprípustnosti žaloby pre nedostatok vecnej legitimácie nebolo hospodárne vykonávať ďalšie

dokazovanie na základe nových návrhov.

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 z. č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1,
2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce

v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania s tým, že miesto
a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej
stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne vo veci samej nie je dôvodné.

13. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v

plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Prvoinštančný súd
v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených
dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní primárne obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

14. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolacie námietky žalobkyne
formulované v podanom opravnom prostriedku, pričom v zmysle princípu neúplnej apelácie sa
nezaoberal inými prípadnými pochybeniami prvoinštančného súdu. Zároveň odvolací súd poukazuje

na zodpovednosť žalobkyne za obsahové vymedzenie svojho odvolania v spojitosti s nevyhnutnosťou
odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).

15. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku
ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že

premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú,
ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú
v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie,pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

16. Žalobkyňa v odvolaní vymedzuje odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP, ktoré v
odvolaní bližšie nerozvádza. Odvolacie konanie je pritom vybudované na systéme neúplnej apelácie
a obmedzenom prieskumnom princípe, čím je odvolací súd obmedzený (až na zákonné výnimky)
rozsahom svojej prieskumnej činnosti napadaného odvolania. Z podaného odvolania musí byť zrejmé,
aké právne alebo skutkové vady odvolateľ napáda, čím vlastne determinuje obsah odvolacieho konania.

Z podaného odvolania nie je zrejmé akú inú vadu má konanie, ktoré mohlo mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP).

17. Rovnako všeobecne namietané pochybenie podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP nebolo v konaní
preukázané. Ako nedôvodné vyhodnotil krajský súd námietky žalobkyne procesného charakteru,
smerujúce voči nevykonaniu ňou navrhnutého dôkazu - vyjadrenie od Obce I. o všeobecnej (trhovej)

hodnote pozemku v zastavanom území obce. Ako vyplýva z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa
13.12.2023, na uvedenom pojednávaní právna zástupkyňa žalobkyne žiadala vykonať dokazovanie
vyžiadaním trhových cien od Obce I. odôvodňujúc, že vzhľadom na jej vedomosti, cena pozemkov
na zastavanom území predstavuje 14 eur/m2. Na uvedenom pojednávaní súd návrh žalobkyne
na vykonanie dôkazu vyjadrenie obce o výške všeobecnej - trhovej ceny pozemkov zamietol s

odôvodnením, že vykonanie tohto dôkazu nie je podstatné pre rozhodnutie vo veci.

18. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak návrh žalobkyne
na vykonanie dôkazu - vyjadrenie obce o výške trhovej ceny pozemkov zamietol. Uvedený listinný
dôkaz nebol podstatný pre rozhodnutie vo veci, nakoľko pri hodnotení kúpnej ceny je potrebné

prihliadať aj na pomerne široko koncipovanú zmluvnú voľnosť účastníkov zmluvného vzťahu, čo vyplýva
zo zmluvnej slobody tvorenej nielen výberom svojho zmluvného partnera, či obsahu zmluvy, ale
aj slobodným určením kúpnej ceny. Občiansky zákonník síce v ust. § 589 uvádza, že cenu treba
dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná, pričom týmito
všeobecne záväznými právnymi predpismi sa rozumie najmä z. č. 18/1996 Z. z. o cenách, tento však

v zásade nereguluje dohadovanie výšky ceny v súkromnoprávnych vzťahoch, týkajúcich sa prevodu
nehnuteľností.

19. Ak by totiž mal odvolací súd posúdiť otázku rozporu kúpnej zmluvy s dobrými mravmi iba z
pohľadu dojednanej nízkej kúpnej ceny, tak v tomto smere možno súčasne konštatovať, že súdna prax

sa už zhodla na názore, a teda je tu daná ustálená rozhodovacia prax aj dovolacieho súdu, že sa
„neprieči zákonu, pokiaľ účastníci kúpnej zmluvy v prípade, na ktorý sa nevzťahuje cenová regulácia,
dojednajú na kúpnej cene vo výške, ktorá je buď vyššia alebo nižšia, ako cena obvyklá (trhová)“. V
rámci zmluvnej voľnosti nie je v týchto prípadoch právnym poriadkom zakázané ani dojednanie príliš
nízkej kúpnej ceny, resp. dojednanie, pri ktorom je „zvlášť hrubý nepomer medzi plnením a protiplnením

pri kúpe nehnuteľnosti“. Sama skutočnosť, že účastníci kúpnej zmluvy dohodli nízku kúpnu cenu (v
danom prípade 2,95 eur/m2), nepredstavuje rozpor so zákonom a nezakladá absolútnu neplatnosť tohto
právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ bolo uzavretie kúpnej zmluvy výsledkom
dohody účastníkov zmluvy nespätej s konaním, priečiacim sa dobrým mravom, samo dojednanie
kúpnej ceny v tejto výške nie je v rozpore s dobrými mravmi, nemá spoločensky neakceptovateľné

ciele ani dôsledky, ktoré by boli v kolízii s dobrými mravmi. Rovnako i Ústavný súd SR v uznesení z
21.06.2016, č. k. II. ÚS/412/2016-10 konštatoval, že „všeobecný súd konal v medziach svojej právomoci
a postupoval správne, keď kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod nehnuteľnosti, len vzhľadom na
nízku dojednanú kúpnu cenu (1 Sk), nepovažoval za simulovaný právny úkon, ktorým malo byť zastreté
darovanie. Uzavretá kúpna zmluva obsahuje podstatné náležitosti (dohoda o predmete kúpy a dohoda

o kúpnej cene) a naopak, nemá náležitosti darovacej zmluvy, keďže v nej bola dohodnutá kúpna cena
(aj keď nízka), keď podstatnou náležitosťou darovacej zmluvy je naopak bezodplatnosť.“

20. V súdenej veci rovnako platí, že samotná skutočnosť dojednania nízkej kúpnej ceny, nepredstavuje
rozpor so zákonom a nezakladá neplatnosť tohto právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho

zákonníka. Obdobne v rozsudku sp. zn. 30Cdo/21/2012, Najvyšší súd ČR vyslovil, že nízka kúpna
cena, pokiaľ nie je v rozpore s cenovými predpismi a zároveň je výsledkom zmluvného dojednania
účastníkov bez toho, že by uzavretie právneho úkonu sprevádzala, resp. na uzatvorenie zmluvy malavplyv i okolnosť, v dôsledku ktorej by sa také konanie priečilo dobrým mravom, nesleduje nemravný cieľ,
ani nemá nemravný dôsledok.

21. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní namieta, že žalovaná jej mala zamlčať skutočnú hodnotu pozemku,
pričom ako zamestnankyňa obecného úradu na úseku platenia daní prichádzala do styku so
všeobecnými cenami pozemkov tak ornej pôdy, ako aj stavebných pozemkov, pretože sú podkladom pre
určenie daní, k tomu odvolací súd uvádza, že uvedené tvrdenia žalobkyňa nijako v konaní nepreukázala.
Žalobkyňa s obsahom kúpnej zmluvy (s predmetom kúpy a výškou kúpnej ceny) bola oboznámená už

pred uzavretím kúpnej zmluvy v decembri 2021. Žalobkyňa mala teda dostatočný časový priestor, aby si
samazistilavýškuobvyklejceny,zaktorúsapredávajúpozemkyvk.ú.I..Vkonanísícebolopreukázané,
že žalovaná prichádzala do kontaktu s niektorými kúpnymi zmluvami, nakoľko je zamestnaná na úseku
vyrubovania daní z nehnuteľností, uvedené však nezakladá žiaden predpoklad, že by žalovaná ovládala
trhové ceny v k. ú. I.. Žalobkyňa mala kúpnu zmluvu k dispozícii aj dňa 21.04.2022, pričom z obsahu
kúpnej zmluvy bolo zrejmé, za akú kúpnu cenu pozemok prevádza ona, ako aj ostatní prevádzajúci

spoluvlastníci. Žalobkyňa sa na predaji pozemku so žalovanou za kúpnu cenu vo výške 1.200 eur
dohodla ešte v mesiaci december 2021, teda žalobkyňa mala do podpisu kúpnej zmluvy dňa 21.04.2022
dostatočný čas, aby predaj zvážila, resp. požadovala vyššiu kúpnu cenu, ak s pôvodnou výškou nebola
spokojná. Žalobkyňa však svoje výhrady, ktoré prezentuje v podanom odvolaní voči výške kúpnej ceny
pri podpise kúpnej ceny ani v priebehu roka 2022neuviedla. Z výsledkov vykonaného dokazovania

zároveň nijako nevyplynulo, aby žalobkyňu do uzavretia kúpnej zmluvy niekto nútil, presviedčal ju k
podpisu zmluvy, naopak bola to práve žalobkyňa, ktorá oslovila žalovanú, aby ju ako predávajúcu
„pripísala“ na kúpnu zmluvu zo dňa 21.04.2022, ktorej predmetom bol pôvodne len pozemok, parcela
registra „C“ č. XXX/X - orná pôda o výmere 2.349 m2, zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. I..

22. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po
právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom
medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže

príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v
dôsledkuktoréhozisťovalinéskutočnosti,príp.zistenýmskutočnostiam.Skutkovézistenienezodpovedá
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. CSP(Dôkazy súd
hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;
pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.), a to

vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov

strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné
okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného
dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne

správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil
každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy,
ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom,
je zrejmý nesúlad.

23. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že
všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil sú správne a majú oporu
vo vykonanom dokazovaní a v konaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z vyššie uvedených
dôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu.

24. K námietke o nesprávnom právnom posúdení § 365 ods.1 písm. h) odvolací súd poznamenáva,
že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právnypredpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn.
7 Cdo 7/2010). Táto odvolacia námietka nebola naplnená.

25. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku zreteľne vyplývajú dôvody, pre ktoré súd rozhodol tak ako
to vyplýva z výrokovej časti rozsudku. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno preto považovať za
svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd sa pri výklade a aplikácii
zákonných predpisov vo veci neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a

význam. Aj Ústavný súd SR vo svojej stabilizovanej judikatúre opakovane zdôrazňuje, že samotná
skutočnosť, že strana sporu sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k
záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia všeobecného súdu a nezakladá ani
oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným (I. ÚS 188/06). Odvolacou
námietkou bolo, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné. Je potrebné uviesť, že právo
na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie

súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho
súdu pre ľudské práva ako aj z rozhodnutí Ústavného SR totiž vyplýva, že tak základné právo
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo
na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006); právo
na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho

procesu. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a
po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery
nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov; ktoré by popreli
zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať
vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi

závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení
svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy
zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu
právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a
presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby

bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (vid. IV. ÚS 1/2002, II.
ÚS 174/04, III. ÚS 117/07). Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť
všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou,
že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07). Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritéria pre odôvodnenie rozhodnutí, a preto ho nemožno

považovať za nepreskúmateľný. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia
rozhodnutia. Následnosti jednotlivých častí odôvodnenia a ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú
súhrnne ich zrozumiteľnosť i všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Súd jasne a dostatočne vysvetlil
právne dôvody, pre ktoré žalobu zamietol.

26. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto
súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec
zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.
303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd
SR vyslovil, že :“súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne

askutkovorelevantnéotázkysúvisiacespredmetomsúdnejochrany,t.j.suplatnenímnárokovaobranou
proti takému uplatneniu“. (porovnaj IV. ÚS 115/03). S poukazom na uvedené odvolací súd nepovažoval
za potrebné sa vyjadrovať k ostatným dôvodom odvolania, nakoľko tieto sú pre rozhodnutie v merite
veci bez významu.

27. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov, nakoľko odvolanie žalobkyne vo veci samej v
danom prípade nemalo opodstatnenie a neboli zistené ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na
ktorékrajskýsúdprihliadazúradnejpovinnosti,odvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievmeritórnom
výroku I. v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

30. Zákon v ust. § 257 CSP stanovuje dve základné podmienky, z ktorých by mal súd vychádzať, ak chce
uvedené moderačné právo využiť. Musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a musí ísť o výnimočné

okolnosti. Výklad týchto podmienok ponecháva zákon na súdnej praxi. Je preto vecou vždy konkrétneho
prípadu, či dôjde k takým okolnostiam, ktoré budú podkladom na rozhodnutie súdu o zmiernení účinkov
právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania. Súdna prax zdôraznila aj to, že pri skúmaní
existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 257
CSP treba prihliadať v prvom rade na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery všetkých strán sporu
a treba vziať do úvahy nielen pomery toho, ktorý mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad

takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávnenej strany sporu. Významnými z hľadiska
aplikácie § 257 CSP sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj strán
sporu v priebehu konania a pod.

31. Úlohou súdu nie je len mechanicky rozhodovať o náhrade nákladov podľa výsledku sporu, ale zvážiť,

či tu neexistujú ďalšie rozhodujúce okolnosti majúce podstatný vplyv na priznanie alebo nepriznanie
náhrady účelne vynaložených nákladov.

32. V prejednávanej veci žalobkyňa opodstatnenosť svojej žaloby o určenie vlastníckeho práva vyvodila
z neplatnej kúpnej zmluvy, na základe ktorej ako predávajúca odpredala žalovanej ako kupujúcej

pozemok za kúpnu cenu, ktorá nezodpovedala v čase kúpy trhovej cene. Podľa žalobkyne hodnota
predaného pozemku v čase uzavretia kúpy bola osemkrát vyššia ako kúpna cena, ktorú jej za pozemok
zaplatila žalovaná (kupujúca). Ďalej uviedla, že je starobnou dôchodkyňou s príjmom v čase súdneho
sporu 508 eur mesačne, v súčasnosti s príjmom starobného dôchodku vo výške 577,20 eur od
01.01.2024, o čom predložila súdu rozhodnutie Sociálnej poisťovne (č. l. 77 spisu). Ďalej uviedla, že má

vážne zdravotné problémy, ťažkosti so srdcom a dlhodobo sa stará o ťažko postihnutého manžela.

33. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia o trovách konania nevyplýva ako sa súd prvej
inštancie vysporiadal s vyššie uvedenými skutočnosťami ako dôvodmi hodnými osobitného zreteľa.
Úlohou súdu je sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania postupom podľa § 257 CSP vyporiadať s

citovanýmzákonnýmustanovením,ktorýhovoríotom,žesúdvýnimočnenepriznánáhradutrovkonania,
ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Predpokladom použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o
prípady hodné osobitného zreteľa, posudzované tak na strane toho, komu má byť náhrada trov priznaná,
ako aj na strane toho, ktorý by bol ináč povinný trovy konania nahradiť. Pri posudzovaní dôvodov
hodných osobitného zreteľa sa prihliada tiež na osobné, majetkové pomery, ako aj ďalšie pomery strán

sporu, okolnosti podania návrhu na začatie konania a uplatňovania práva účastníka, postoje strán
sporu v konaní, ako aj zohľadnenie dopadu rozhodnutia o trovách konania ako na povinného, tak aj na
oprávneného účastníka z titulu práva na náhradu trov konania. Je potrebné vziať tiež na zreteľ to, či
možno od žalovanej spravodlivo žiadať, aby si náklady vzniknuté v súvislosti s predmetným konaním
hradila sama.

34. Súd prvej inštancie sa s aplikáciou výnimočného ust. § 257 CSP nijako nevysporiadal, a preto je
rozhodnutie o náhrade trov konania postupom podľa § 257 CSP nepreskúmateľné. Keďže nedostatočné
zdôvodnenie rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu, ktorým bolo
znemožnené žalobkyni, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces, odvolací súd rozsudok vo výroku o trovách konania, vyplývajúcim z ust.
§ 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

35. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude opätovne rozhodnúť o trovách konania s tým, že

súd prvej inštancie posúdi, či charakter veci alebo iné okolnosti (napr. majetkové pomery), odôvodňujú
aplikáciu ust. § 257 CSP. Súd prvej inštancie svoje závery odôvodní v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP
tak, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé.36. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) v novom
rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

37. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).