Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 7, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 36Cb/82/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118237475
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Smolko

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:6118237475.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom, v právnej veci žalobcu:

VERSLUN, s.r.o., so sídlom Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, IČO: 50 439 782, právne zastúpený:
Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s. r. o., Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, IČO: 36 806
498 proti žalovanému: FU.c, právne zastúpený: JUDr. Milan Čápka, advokát, Grösslingová 6-8, 811 09
Bratislava, o zaplatenie 36.225 eur, takto

r o z h o d o l :

I.Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 36.225 eur ako aj paušálnu náhradu nákladov spojenú
s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní domáhal vydania
rozhodnutia, v ktorom by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 36.225 eur
ako aj náhradu trov konania a to titulom dlhu zo zmluvy o úvere. V návrhu žalobca uviedol,
že dňa 30.10.2015 uzavrel právny predchodca žalobcu - spoločnosť EsoFin, s.r.o., ako veriteľ so
žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o úvere č. XXXXXX, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu

zaviazal poskytnúť žalovanému úver za splnenia podmienok uvedených v Zmluve. Výška predmetného
účelového prevádzkového podnikateľského úveru predstavovala sumu 36.240 eur. Podľa bodu 1.
Zmluvy (Základné ustanovenia) sa žalovaný ako dlžník zaviazal za podmienok dohodnutých v zmluve
poskytnutý úver použiť na dohodnutý účel, peňažné prostriedky z úveru v konečnej lehote splatnosti
vrátiť a popri istine zaplatiť úroky z úveru, úroky z omeškania, poplatky, sankcie a náklady vo výške
dohodnutej v zmluve a plniť voči veriteľovi ďalšie dohodnuté povinnosti. Konečná splatnosť úveru
vrátane príslušenstva bola dohodnutá na deň 30.10.2016. Napriek vyššie uvedenému si žalovaný

svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy nesplnil a úver, úroky, úroky z omeškania ani poplatky nesplatil.
Dňa 21.7.2016 došlo zo strany žalovaného k uznaniu jeho záväzku vyplývajúceho zo zmluvy, čo
preukazuježalobcaNotárskouzápisnicouč.N216/2016,Nz25913/2016,NCR1s26685/2016,spísanou
dňa 21.07.2016 notárkou W.u, so sídlom Notárskeho úradu Spartakovská 20, Trnava. Dňa 25.8.2016
došlo medzi právnym predchodcom žalobcu ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k uzavretiu
Zmluvy o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej bola pohľadávka právneho predchodcu žalobcu voči
žalovanému vyplývajúca zo Zmluvy o úvere č. XXXXXX zo dňa 30.10.2015. O vyššie uvedenej právnej

skutočnosti bol žalovaný písomne upovedomený, a to na základe Oznámenia o postúpení pohľadávky
veriteľa zo dňa 26.8.2016. Napriek vyššie uvedenému si žalovaný svoj záväzok voči žalobcovi ani jeho
právnemu predchodcovi nesplnil resp. splnil len čiastočne, kedy žalobcovi z titulu úhrady mesačnej
splátky zaplatil sumu 15 eur. Okrem plnenia vo výške 15 eur si žalovaný svoje povinnosti vyplývajúcemu zmluvy nesplnil. Vzhľadom na uvedené je nesporné, že žalovaný dlhuje žalobcovi istinu vo výške
36.225 eur.

2. Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní proti platobnému rozkazu môže
žalovaný podať odpor, ktorý musí byť vecne odôvodnený. Podaním odporu sa platobný rozkaz zrušuje;
to neplatí, ak bol odpor odmietnutý. Podaný odpor nemožno vziať späť.

3. Okresný súd Banská Bystrica vyhovel návrhu na vydanie platobného rozkazu a vydal dňa 16.3.2018

platobný rozkaz č.k. 3Up/144/2018 - 17.

4. Nakoľko žalovaný včas podal proti platobnému rozkazu odpor s odôvodnením, v zmysle § 11 ods.
1 zák. č. 307/2016 Z.z. sa platobný rozkaz zrušil a vec bola na návrh žalobcu postúpená tunajšiemu
súdu na jej prejednanie.

5. Žalovaný v odpore zo dňa 6.4.2018 (č.l. 21 spisu) uviedol, že Zmluva o úvere č. XXXXXX, zo dňa
30.10.2015 je neplatná pre rozpor so zákonom, a to najmi s ohľadom na skutočnosť', že žalovaný
uvedenú zmluvu uzatvoril za účelom uspokojenia svojich súkromných potrieb, o čom mal žalobca
vedomosť, a teda je žalovaný v súlade s 52 ods. 4 Občianskeho zákonníku spotrebiteľom. V čase
uzatvorenia Zmluvy o úvere bol navyše v platnosti zákon o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého

spotrebiteľské úvery môže poskytovať' výlučne osoba, ktorá má na toto oprávnenie Národnej banky
Slovenska, ktoré oprávnenie pôvodný veriteľ' nemal. Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, ak
spotrebiteľský úver poskytne osoba, ktorá nemá príslušné oprávnenie NBS, je takáto zmluva neplatná.
S ohľadom na skutočnosť, že žalobca mal vedomosť o tom, že žalovaný má záujem využiť' finančné
prostriedky na uspokojenie svojich súkromných potrieb a napriek tomu so žalovaným uzatvoril zmluvu

o úvere, kde je žalovaný pro forma v pozícii podnikatelia, má žalovaný za to, že žalobca využil zníženú
rozumovú a duševnú vyspelosť' žalovaného a jeho neschopnosť' pochopiť' právne následky, ktoré z
uvedeného vyplývajú a tiež jeho tieseň a zmluvu účelovo uzatvoril so žalovaným ako obchodne právnu,
a to za účelom obídenia spotrebiteľskej legislatívy a ochrany spotrebitelia. O skutočnosti, že žalobca
uzatvoril túto zmluvu so žalovaným označeným ako podnikateľom účelovo svedčí aj skutočnosť, že

jedinou a výlučnou podmienkou poskytnutia úveru podľa zmluvy o úvere, ktorá sa týkala podnikateľskej
činnosti žalovaného bola existencia podnikateľského oprávnenia žalovaného.
Podľa zmluvy o úvere je táto uzatvorená ako obchodne právna zmluva medzi spoločnosťou EsoFin
ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom - fyzickou osobou podnikateľom s označením obchodného
mena, miesta podnikania a čísla živnostenského registra žalovaného. Podľa bodu 30 Zmluvy o úvere

„Podmienky čerpania úveru” sú podmienky poskytnutia úveru na prevádzku podnikania nasledovné (bod
3.2. Zmluvy o úvere): 1. účinné podnikateľské oprávnenie dlžníka, 2. pôvodný titul nadobudnutia zálohu,
3. znalecký posudok na záloh, 4. úverová zmluva, 5. zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti,
6. návrh na vklad záložného práva k nehnuteľnosti, 7. zmenka vystavená dlžníkom avalovaná záložcom,
8. potvrdenie správcovskej spoločnosti/spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov o

vyrovnaní nedoplatkov za služby spojené s užívaním bytu, X.-XX. LV XXXX, pre katastrálne územie
N., obec: N. s požadovanými zápismi v jednotlivých častiach listu vlastníctva. Podľa bodu 4.1 Zmluvy o
úvere „veriteľ poskytuje dlžníkovi účelový prevádzkový podnikateľský úver. Dlžník preukazuje účel úveru
svojim výpisom zo živnostenského registra“.
Ako vyplýva z podmienok poskytnutia úveru uvedených v bode (9), spoločnosť' EsoFin za účelom

poskytnutia podnikateľského úveru nijakým spôsobom neskúmala bonitu žalovaného, keď' od neho
za účelom poskytnutia úveru nepožadovala a neskúmala. hospodárske výsledky žalovaného ani
akýmkoľvek iným spôsobom sa nezaujímala a nezisťovala si okolnosti podnikania žalovaného.
Zároveň spoločnosť' EsoFin tiež nestanovila akékoľvek iné podmienky poskytnutia úveru vzťahujúce
sa k podnikateľskej činnosti žalovaného než výpis zo živnostenského registra. Primárnym záujmom

spoločnosti EsoFin vôbec nebolo poskytnúť' žalovanému úver avšak získať' nehnuteľnosť, ktorou
bolo poskytnutie úveru zabezpečené. Žalovaný za účelom preukázania svojho príjmu zaslal
sprostredkovateľovi úveru, pánovi S.i tri žalovaným vystavené faktúry. Faktúra ako taká nijakým
spôsobom nepreukazuje príjem žalovaného, nakoľko faktúra je len účtovným dokladom a nie dokladom
o reálnom príjme resp. o dosiahnutí zisku podnikajúcej osoby. V prípade, ak by pôvodný veriteľ

EsoFin mala skutočne záujem zisťovať' schopnosť' žalovaného splácať' úver, bola by si od neho
minimálne vypýtala daňové priznania, na základe ktorých by získala reálny prehlaď o ekonomickom
stave žalovaného ako živnostníka a jeho spôsobilosti splácať' úver. Bod 3.2. Zmluvy o úvere v
rámci podmienok čerpania úveru nevyžaduje žiadne preukazovanie príjmu a podnikateľská činnosť'sa preukazuje výlučne výpisom zo živnostenského registra. Takéto konanie veritelia je v rozpore so
zasadaní poctivého obchodného styku, a preto nepožíva právnu ochranu.
Súčasťou podkladov, ktoré žalovaný poskytol pánovi Neuwirthovi v procese sprostredkúvania úveru

bolo aj Potvrdenie z Bytového hospodárstva Hlohovec, s.r.o., vystavené pánovi Štefanovi Toráčovi ako
majiteľovi nehnuteľnosti, preukazujúce skutočnosť', že Bytové hospodárstvo evidovalo nedoplatok v
celkovej Výške 1.066,43 eur. Nie je teda pochýb o tom, že pôvodný veriteľ' EsoFin mal vedomosť' o
skutočnosti, že finančné prostriedky, ktoré žalovanému poskytuje budú použité na iné účely než na
financovanie prevádzky jeho podnikania. Tieto finančné prostriedky boli použité aj na uhradenie ďalších

záväzkov žalovaného, a to uhradenie dlhu u poskytovatelia nebankových úverov, spoločnosti Anvest
s.r.o., vyčíslenie predmetného dlhu bolo tiež žalovaným zaslané pánovi Bc. Neuwirthovi. Žalovaný
sprostredkovateľovi úveru poskytol vyčíslenie úveru spoločnosti Anvest ako aj Potvrdenie Bytového
hospodárstva o nedoplatku.
Z dôvodu neplatnosti zmluvy o úvere v súvislosti s právnou zásadou, že nikto nemôže na iného previesť'
Viac práv než sám má, nemohlo dôjsť' k platnému postúpeniu pohľadávky z pôvodného veritelia na

žalobcu, a teda žalobcovi nenáležia (ako postupníkovi pohľadávky na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávky medzi EsoFin a žalobcom) práva veritelia podľa 524 ods. 2 Občianskeho zákonníku a preto
je otázne, či je vôbec aktívne legitimovaný na podanie žaloby.

6. Žalovaný v podaní zo dňa 3.6.2024 označenom ako „Námietka žalovaného prekážky začatého

konania - litispendencie“ uviedol, že Dohoda o uznaní dlhu bola vyžitá ako exekučný titul voči Františkovi
Kudrymu, ktorý vo veci vystupuje ako povinný a spoločnosť VERSLUN, s.r.o. v postavení oprávneného.
Predmetná exekučná vec je vedená na exekútorskom úrade W.c, pod sp. zn.: 432 EX 108/19.
Predmetom dotknutej právnej veci je zaplatenie istiny 36.225 eur. Žalobca sa teda opätovne domáha
súdnou cestou identického plnenia z pohľadávky, ktorá už je predmetom exekučného konania, v ktorom

vystupujú rovnaké subjekty ako v predmetnej sporovej veci. Súd je povinný skúmať procesné podmienky
počas celej doby trvania konania, medzi procesné podmienky skúmané súdom patrí aj neexistencia
prekážky začatého konania (litispendencie) podľa ust. § 159 CSP. Pokračovanie v predmetnom konaní
by predstavovalo nedodržanie procesných podmienok konania nakoľko by išlo konanie o už priznanom
exekučnom titule, ktorý je predmetom samostatného exekučného konania a prípadné rozhodnutie vo

veci by prestavovalo duplicitné rozhodnutie v tej istej veci. Preto žalovaný vznáša námietku prekážky
začatého konania - litispendencie.

7. Žalovaný vo vyjadrení k námietke zo dňa 5.6.2024 uviedol, že s námietkou nesúhlasí. Totožnosť sporu
je daná dvoma kritériami a to totožnosťou strán sporu a totožnosťou predmetu sporu. Pri exekučnom

konaní nejde o sporové konanie, ale o výkon rozhodnutia. Z uvedené dôvodu nie je naplnená podmienka
totožnosti sporu a preto prejednaniu nebráni prekážka litispendencie.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením sa s listinnými dôkazmi
a to predovšetkým so zmluvou o úvere, notárskou zápisnicou, oznámením o postúpení pohľadávky,

rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 19C/68/2017 - 393 zo dňa 22.5.2023, rozsudkom Krajského
súdu v Trnave rozsudkom č.k. 24Co/133/2023 - 442 zo dňa 5.3.2024, ako i s celým obsahom spisového
materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

9. Advokát žalobcu v konaní uviedol, že na tunajšom súde je vedený občianskoprávny spor pod sp.

zn. 19C/68/2017, ktorého predmetom je návrh žalovaného R.o a jeho starých rodičov manželov A.
o určenie neplatnosti právnych úkonov a to Zmluvy o úvere zo dňa 30.10.2015 a Zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti. K veci uviedol, že právne a skutkové odôvodnenie odporu považuje za
účelové a nestotožňuje sa najmä s tvrdením, že poskytnutý úver bol úverom spotrebiteľským, nakoľko
žalovaný vystupoval v celom procese uzatvárania zmluvy v pozícii podnikateľa, jeho označenie v zmluve

je jednoznačné a v žiadnej časti zmluvy sa nenachádza jeho meno alebo priezvisko bez označenia
či prídavku, ktorý by ho nedefinoval ako podnikateľa. K skutkovým tvrdeniam žalovaného o tom, že
právny predchodca žalobcu mal vedomosť o tom, že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere za účelom
uspokojenia svojich súkromných potrieb uviedol, že tvrdená skutočnosť, že pán Neuwirth bol alebo má
byť zástupcom spoločnosti EsoFin sa nezakladá na pravde. Nie sú pravdivé tvrdenia že by táto osoba

bola sprostredkovateľom medzi pôvodným veriteľom a žalovaným, nemá žiaden vzťah k spoločnosti
EsoFin. Úverovú zmluvu uzatváral so žalovaným osobne konateľ spoločnosti EsoFin pán B.o. Prvýkrát
sa videl so žalovaným deň podpisu zmluvy. Osobu p. C. považuje za finančného poradu žalovaného,
ktorý mu pomáhal pri vybavovaní jeho finančných záležitostí. Toto preukazujú aj listinné dôkazy a toemailová komunikácia medzi R., ktorú žalovaný predložil v inom súdnom konaní. Z tejto komunikácie
je zjavné, že pán C. vybavoval pre pána I. najprv čerpanie úveru zo stavebnej sporiteľne, čo však
nebolo úspešné a následne zrejme z tohto dôvodu sa obrátil na iné subjekty, u ktorých bol predpoklad

poskytnutia úveru. Celú predzmluvnú komunikáciu viedol v zastúpení pána I. pán Neuwirth a tento
sprostredkoval uzavretie zmluvy o úvere. Tvrdenia žalovaného o tom že pán Neuwirth mal zastupovať
veriteľa sú účelové. K neplatnosti zmluvy z dôvodu že by veriteľ nemal príslušné oprávnenie NBS
vyžadujúce sa pri spotrebiteľských úveroch uviedol, že takéto oprávnenie veriteľ nepotreboval, nakoľko
neposkytoval spotrebiteľský úver, ale jednalo sa o úver medzi podnikateľskými subjektmi. K tvrdeniu

žalovaného,žeúverbolposkytnutýnasúkromnéúčelyakotovyplývapodľažalovanéhoajzosamotného
znenia zmluvy z článku I bod 1.2, kde z tabuľky je podľa žalovaného zrejmé, že sa poskytnutý úver
používa na úhradu predošlých dlhov dlžníka, uviedol, že v tabuľke je uvedená len suma a číslo účtu a
nie je špecifikovaný účel platby ani dôvod, pre ktorý má byť poskytnutá. V tabuľke uvedené informácie
poskytol veriteľovi zástupca pána I. pán C.. Veriteľ to akceptoval bez bližšieho skúmania, nemal k
tomu dôvod, nakoľko v inej časti zmluvy dlžník ubezpečuje, že úver sa použije výlučne v súvislosti s

podnikateľskou činnosťou. Veriteľ nemal vedomosť o tom, že sa poskytnutý úver použije na súkromné
účely žalovaného a ak by to vedel tak takýto úveru by mu nikdy neposkytol, nakoľko si bol vedomý
právnej úpravy a obmedzení vyplývajúcej z nej. Veriteľ preveril z dostupných zdrojov osobu dlžníka
a tento mu navyše vykreslil svoju podnikateľskú aktivitu aj tým že mu prostredníctvom p. C. predložil
faktúry, ktorým fakturoval svoje tovary alebo služby tretím osobám. V prípade ak by súd dospel k záveru

o neplatnosti zmluvy o úvere tak by mal posúdiť uplatnený nárok ako bezdôvodné obohatenie. V závere
poukázal aj na notársku zápisnicu podpísanú žalovaným dňa 21.7.2016 pred notárkou Q., v ktorej
žalovaný jednoznačne uznal svoj dlh.

10. Advokát žalovaného v konaní potvrdil, že na tunajšom súde je vedené konanie sp. zn. 19C/68/2017,

ktorého účastníkmi sú žalobca a žalovaný ako aj spoločnosť EsoFin s.r.o. a manželia D.. Tieto osoby
boli účastníkmi jednak zmluvy o úvere z 30.10.2015 a jednak záložnej zmluvy, predmetom ktorej bola
nehnuteľnosť ktorá zabezpečovala poskytnutý úver. Predmetom občianskoprávneho konania je platnosť
resp. neplatnosť jednak zmluvy o úvere ako aj záložnej zmluvy, pričom petit znie tak že práva z
týchto zmlúv nie sú. K veci uviedol, že pán Neuwirth sa prezentoval ako sprostredkovateľ spoločnosti

EsoFin s.r.o., žalovaný ho nikdy predtým nepoznal a ani nebol si vedomý skutočnosti, že by nemal
oprávnenie poskytovať jednak finančné sprostredkovanie alebo nebol by zástupcom spoločnosti EsoFin
s.r.o. Všetka komunikácia týkajúca sa podmienok poskytnutia úveru bola žalovanému komunikovaná
prostredníctvom pána C., čo potvrdil aj žalobca. Žalovaný sa prvýkrát stretol s p. B. až pri podpise
dokumentov v Hlohovci. Pokiaľ žalobca poukazuje na skutočnosť, že žalovaný v zmluve niekoľkokrát

vyhlásil, že sa jedná o podnikateľský úver a podnikateľa, tento návrh zmluvy bol predložený deň pred
podpisom zmluvy a žalovaný nebol vyzvaný aby tento návrh pripomienkoval, bolo mu len oznámené,
že má toto podpísať. Pri príprave týchto dokumentov žalovaný nezamlčal, že má finančné problémy,
poukázal a zdôvodnil načo finančné prostriedky chce použiť. Z týchto dokumentov bolo zrejmé že
peniaze budú použité na iný ako podnikateľský účel. Ide o komunikáciu s pánom Neuwirthom kde bolo

presne zadefinované načo sa majú platby použiť a na akú úhradu majú slúžiť. To že sa táto informácia
dostala do povedomia EsoFin je zrejmé aj zo samotnej úverovej zmluvy, kde sú uvedené na to jednotlivé
platby na aký účet budú poskytnuté. Aj zo samotného znenie zmluvy je zrejmé že peniaze boli použité
aj na vyplatenie exekútora, ktorý mal zriadené exekučné záložné právo na nehnuteľnosť ktorá mala
slúžiť ako záloha úveru, pričom časť poskytnutia úveru išla aj na úhradu exekútorovi JUDr. I.. V prípade,

ak by súd dospel k záveru že ide o neplatnú zmluvu a plnenie žiadané v danom konaní má charakter
bezdôvodného obohatenia, tak v takom prípade žalovaný vzniesol námietku premlčania. Čo sa týka
notárskej zápisnice o uznaní dlhu tak tá sa týka úveru a záväzku vzniknutého z úveru a v prípade ak by
bol úver neplatný nemôže byť platne uznaný záväzok a preto by sa nemal posudzovať začiatok plynutia
premlčacej lehoty od uskutočnenia tohto právneho úkonu.

11. Žalovaný R. v konaní uviedol, že zotrváva na výpovedi svojho advokáta na pojednávaní. P. C.
uviedol za akým účelom bude použitý poskytnutý úver, že nejde o podnikateľský úver poskytnutý za
účelom úhrady nákladov v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti ale že bude slúžiť na úhradu
predchádzajúcich dlhov.

12. Zo zmluvy o úvere č. XXXXXX zo dňa 30.10.2015 súd zistil, že spoločnosť EsoFin, s.r.o. ako
veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka zmluvu o úvere,
predmetom ktorej je poskytnutie úveru vo výške 36.240 eur s tým, že tento sa dlžník zaviazal splácaťv mesačných splátkach 1.-11. po 350 eur a posledná 12. splátka 41.087,60 eur (splátka + istina).
Žalovaný je ako podnikateľ uzatvárajúci zmluvu okrem iného označený aj miestom podnikania, IČO-
m. Dlžník je povinný poskytnutý úver použiť na dohodnutý účel. Pohľadávka je zabezpečená záložným

právom na nehnuteľnosť (byt v N.) v spoluvlastníctve A.h. Podmienkou poskytnutia úveru na prevádzku
podnikania dlžníka je splnenie podmienok jeho čerpania. V čl. 4. bod. 4.1., 4.2. zmluvy je výslovne
uvedené, že „Veriteľ poskytuje dlžníkovi účelový prevádzkový podnikateľský úver. Dlžník preukazuje
účel úveru svojim výpisom zo živnostenského registra. Dlžník sa zaväzuje použiť úver výlučne na úhradu
svojich prevádzkových nákladov, ktoré mu vznikli/vzniknú v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti

vzmyslepredmetučinnosti“.Včl.7zmluvydlžníkvyhlásil„ževšetkydokumentyainformácie,poskytnuté
veriteľovi sú pravdivé, úplné, správne a nie sú zavádzajúce. O úver požiadal na základe slobodnej vôli,
nie v tiesni pod tlakom tretích osôb a výlučne na svoje podnikateľské účely“. V závere zmluvné strany
vyhlásili, že zmluva bola dohodnutá slobodne, vážne a určito, prečítali si ju a súhlasia s jej obsahom, čo
potvrdzujú svojim podpisom. Na konci zmluvy sa nachádza vlastnoručný podpis žalovaného ako dlžníka.
Prílohou je podnikateľské osvedčenie žalovaného o živnostenskom oprávnení zo dňa 23.4.2012.

13. Z notárskej zápisnice sp. zn. C. zo dňa 21.6.2016 (č.l. 3 spisu) súd zistil, že spoločnosť EsoFin,
s.r.o. ako veriteľ a osoba oprávnená a žalovaný ako dlžník a povinná osoba uzatvorili dohodu osoby
oprávnenej a osoby povinnej o uznaní záväzku a súhlasu s exekúciou a vykonateľnosťou notárskej
zápisnice. Žalovaný je označený okrem iného aj miestom podnikania a IČOm. Žalovaný uznal svoj dlh

zo zmluvy o úvere zo dňa 30.10.2015 v celkovej sume 36.240 eur spolu s úrokom z omeškania.

14. Z oznámenia zo dňa 26.8.2016 súd zistil, že spoločnosť EsoFin, s,r.o. adresovala žalovanému
oznámenie o postúpení pohľadávky zo zmluvy o úvere na žalobcu.

15. Z rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 19C/68/2017 - 393 zo dňa 22.5.2023 (č.l. 72 spisu) súd zistil,
že vo veci žalobcov A. proti žalovaným v 1. rade EsoFin, s.r.o. v 2. rade: VERSLUN, s.r.o. o určenie,
že tu právo nie je súd žalobu zamietol. Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 24Co/133/2023 - 442 zo
dňa 5.3.2024 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Konanie je právoplatné skončené dňom
27.3.2024.

16.Podľaustanovenia§261ods.1Obchodnéhozákonníkatátočasťzákonaupravujezáväzkovévzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

17. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

18. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému.

19. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

20. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

21. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

22. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.24. Podľa č.l. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

25. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

26. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

27. Podľa § 217 ods. 1, prvá veta CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

28. Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže
účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na
všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého
rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom

v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú
povinnosť.Dôkaznýmbremenompritomrozumiemezodpovednosťúčastníkazavýsledokkonania,ktorý
závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta
tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť
za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

29. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Nebolo
v konaní sporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou EsoFin, s.r.o. ako veriteľom
a žalovaným ako dlžníkom bola uzatvorená dňa 30.10.2015 zmluvu o úvere č. XXXXXX podľa §
497 a nasl. Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 36.240 eur

s tým, že úver sa dlžník zaviazal splácať v mesačných splátkach 1.-11. po 350 eur a posledná 12.
splátka 41.087,60 eur (splátka + istina). Žalovaný je v zmluve ako podnikateľ okrem iného označený aj
miestom podnikania, IČO-m. Dlžník je povinný poskytnutý úver použiť na dohodnutý účel. Pohľadávka
je zabezpečená záložným právom na nehnuteľnosť (byt v Hlohovci) v spoluvlastníctve A.h. Podmienkou
poskytnutia úveru na prevádzku podnikania dlžníka je splnenie podmienok jeho čerpania. V čl. 4. bod.

4.1.,4.2.zmluvyjevýslovneuvedené,že„Veriteľposkytujedlžníkoviúčelovýprevádzkovýpodnikateľský
úver.Dlžníkpreukazujeúčelúverusvojimvýpisomzoživnostenskéhoregistra.Dlžníksazaväzujepoužiť
úver výlučne na úhradu svojich prevádzkových nákladov, ktoré mu vznikli/vzniknú v súvislosti s výkonom
podnikateľskej činnosti v zmysle predmetu činnosti“. V čl. 7 zmluvy dlžník vyhlásil „že všetky dokumenty
a informácie, poskytnuté veriteľovi sú pravdivé, úplné, správne a nie sú zavádzajúce. O úver požiadal

na základe slobodnej vôli, nie v tiesni pod tlakom tretích osôb a výlučne na svoje podnikateľské účely“.
V závere zmluvné strany vyhlásili, že zmluva bola dohodnutá slobodne, vážne a určito, prečítali si ju
a súhlasia s jej obsahom, čo potvrdzujú svojim podpisom. Na konci zmluvy sa nachádza vlastnoručný
podpis žalovaného ako dlžníka. Prílohou je podnikateľské osvedčenie žalovaného o živnostenskom
oprávnení zo dňa 23.4.2012. Taktiež nebolo sporné, že žalovaný si svoje zmluvné povinnosti zo zmluvy

o úvere riadne nesplnil, nakoľko prestal splácať splátky úveru a uhradil len sumu 15 eur. Dňa 25.8.2016
došlo medzi právnym predchodcom žalobcu ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k uzavretiu
Zmluvy o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej bola pohľadávka právneho predchodcu žalobcu voči
žalovanému vyplývajúca zo Zmluvy o úvere č. 301015 zo dňa 30.10.2015. O vyššie uvedenej právnej
skutočnosti bol žalovaný písomne upovedomený, a to na základe Oznámenia o postúpení pohľadávky

veriteľa zo dňa 26.8.2016. Z uvedeného dôvodu súd uložil žalovanému v zmysle § 497 Obch. zák.
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 36.225 eur.

30. K právnej obrane žalovaného súd uvádza, že túto v celom rozsahu vyhodnotil ako nedôvodnú. V tejto
súvislosti súd vychádzal z listinných dôkazov - z rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 19C/68/2017

- 393 zo dňa 22.5.2023 (č.l. 72 spisu) a rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/133/2023 -
442 zo dňa 5.3.2024 (č.l. 84 spisu), v ktorých sa súdy, vzhľadom na predmet konaní a strany sporu,
podrobne a precízne už vypriadali zo všetkou totožnou argumentáciou žalovaného, použitou aj v danom
obchodnom spore. Vykonali rozsiahle dokazovanie vrátane výsluchu konateľa spoločnosti EsoFin, s.r.o.
p. B. a svedka p. C.a. Súd preto vychádza z dôvodu hospodárnosti a účelnosti z už pred súdom v

inom konaní vykonaného dokazovania a nie je dôvod ho duplicitne opakovať, keďže súd ho pokladá za
dostatočné a vyčerpávajúce a použiteľné aj pre rozhodnutie v danom spore. Súd sa v plnom rozsahu
stotožňuje s právnym posúdením a so závermi súdu v inom občianskoprávnom konaní a tieto preberá
za vlastné. Má za to, že tieto sú správne, vychádzajú z pred súdom preukázaného skutkové stavu a zaplikácie relevantných zákonných ustanovení. Vzhľadom na ich vyčerpávajúci rozsah, konzistentnosť,
ucelenosť, presvedčivosť, logickú postupnosť a nadväznosť právnych úvah rozhodujúcich pre právne
posúdenie veci ich súd v plnom rozsahu preberá za svoje aj v danom konaní. Tunajší súd v konaní sp.

zn. 19C/68/2017 veľmi precízne, jasne a zrozumiteľne vyslovil a odôvodnil svoj právny názor, s ktorým
sa súd stotožňuje a nevidí dôvod, pre ktorý by sa mal od tohto názoru odchýliť. Tunajší súd vo svojom
rozhodnutí č.k. 19C/68/2017 - 393 zo dňa 22.5.2023 (č.l. 72 spisu) potvrdenom rozsudkom Krajského
súdu v Trnave č.k. 24Co/133/2023 - 442 zo dňa 5.3.2024 (č.l. 84 spisu) dospel k záveru, že zmluva
o úvere č. 301015 zo dňa 30.10.2015 je platným právnym úkonom a nie je daný žiaden žalovaným

namietaný dôvod jej neplatnosti.

31. Na zdôraznenie správnosti uvedeného záveru súd dopĺňa nasledovné:

32. Súd dospel k záveru, že zo zmluvy o úvere č. 301015 zo dňa 30.10.2015 jednoznačne a nepochybne
vyplýva, že žalovaný zmluvu uzavrel ako fyzická osoba podnikateľ, keď v zmluve je ako dlžník označený

obchodným menom, miestom podnikania, IČO-m a číslom živnostenského registra. V žiadnej časti
zmluvy o úvere nie je uvedené samostatne meno a priezvisko žalovaného, ale vždy výlučne s dodatkom,
že sa jedná o podnikateľa, alebo že sa jedná o jeho obchodné meno. Súd sa nestotožňuje s názorom,
že pre posúdenie o aký úver sa jedná nie je podstatné ako je dlžník v zmluve označený, ale podstatné
je na čo je úver poskytnutý. Podľa názoru súdu, skutočnosť, že spoločnosti EsoFin, s.r.o. ako v

tom čase veriteľovi, muselo byť podľa žalovaného zo zmluvy a z predložených dokladov k zmluve
zrejmé, že finančné prostriedky budú použité na uspokojenie súkromných individuálnych záujmov
dlžníka - žalovaného, nemôže viesť k záveru, že predmetná úverová zmluva je v skutočnosti zmluvou
spotrebiteľskou, keď žalovaný jednoznačne vystupoval v tomto zmluvnom vzťahu ako podnikateľ, čo
následne potvrdil i uznaním predmetného záväzku v notárskej zápisnici, kde opätovne vystupoval ako

fyzická osoba podnikateľ.
Pokiaľ sa popri tom z úvodnej časti zmluvy definujúcej dlžníka okrem toho naviac uvádza aj adresa jeho
trvalého bydliska a rodné číslo (na čo poukazujú odvolatelia), ide iba o doplnkové údaje nespôsobilé,
vzhľadom na ostatný text zmluvy o úvere, vyvolať pochybnosti o postavení dlžníka. Žalovaný zmluvu
uzavrel ako fyzická osoba podnikateľ (a nie spotrebiteľ). Táto skutočnosť napokon jednoznačne vyplýva

aj z ďalšieho obsahu predmetnej zmluvy o úvere, napríklad z bodu 1.2, kde ako účel úveru je uvedený
účelový prevádzkový podnikateľský úver, z bodu 1.3, podľa ktorého dlžník je povinný poskytnutý
úver použiť na dohodnutý účel, z bodu 3.1, z ktorého tiež opätovne vyplýva, že jedná sa o úver na
prevádzkupodnikaniadlžníka,zbodu4.1,podľaktoréhoveriteľposkytujedlžníkoviúčelovýprevádzkový
podnikateľský úver, pričom dlžník preukazuje účel úveru svojím výpisom zo živnostenského registra,

z bodu 4.2 podľa ktorého dlžník sa zaväzuje použiť úver výlučne na úhradu svojich prevádzkových
nákladov, ktoré mu vznikli/vzniknú v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti podľa výpisu zo
živnostenského registra, ktorý tvorí prílohu zmluvy. Súd dospel k záveru, že žalovaný predmetnú zmluvu
o úvere uzavrel ako fyzická osoba podnikateľ (a nie ako spotrebiteľ), pričom dohodnutý účel úveru bol
účelový prevádzkový podnikateľský úver. Toto postavenie žalobcu 3 ako dlžníka z predmetnej úverovej

zmluvy bolo napokon potvrdené aj v notárskej zápisnici spísanej cca 9 mesiacov po predmetnej úverovej
zmluve dňa 21.7.2016, ktorej obsahom bola dohoda osoby oprávnenej a povinnej (žalovaného 3) o
uznaní predmetného záväzku a súhlase s exekúciou a vykonateľnosťou notárskej zápisnice, v ktorej je
žalovaný ako dlžník zasa označovaný výlučne ako podnikateľ v súvislosti s účelovým prevádzkovým
podnikateľským úverom.

Pri uzavretí zmluvy o úvere poskytnutom dlžníkovi podnikateľovi nie je povinnosťou veriteľa zaoberať
sa jeho bonitou, ani tým, na čo skutočne finančné prostriedky použije, uvedené je na zodpovednosti
dlžníka. Veriteľ nie je v takomto prípade povinný ani skúmať právne tituly na základe ktorých dlžník hradí
z úveru záväzky a ich súvislosť s podnikateľskou činnosťou dlžníka. To, že dlžník, ktorý uzavrie úverovú
zmluvu s tým, že úver je účelovým prevádzkovým podnikateľským úverom a tieto finančné prostriedky

na tento účel nepoužije, je výlučne na zodpovednosti dlžníka, a to bez ohľadu na to, či o tom veriteľ
mal alebo nemal vedomosť. Rovnako skutočnosť, že - uzavretie úverovej zmluvy bolo sprostredkované
fyzickou osobou ktorá podľa žalobcov nemala oprávnenie sprostredkovávať poskytovanie úverov alebo
pôžičiek - je podľa názoru súdu pre rozhodnutie v predmetnej veci irelevantná, nakoľko podstatné je kto
uzavrel samotnú zmluvu ako veriteľ a dlžník a samotný obsah zmluvy.

Súd po vyhodnotení výpovede svedka C. a konateľa žalovaného B. z občianskoprávneho sporu
dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že by pôvodný veriteľ akýmkoľvek spôsobom či
priamo alebo nepriamo motivoval, ovplyvňoval, navádzal žalovaného vydávať sa v čase uzatvorenia
zmlúv za podnikateľa a žiadať podnikateľský úver. Preto nemožno mať za to, že predmetný zmluvnývzťah - uzavretie úverovej zmluvy je vzťahom spotrebiteľským, žalovanému preto ochrana spotrebiteľa
nepatrí. V konaní nebol ničím preukázaný pracovnoprávny, či obchodný záväzkový vzťah medzi
svedkom Neuwirthom (ktorý pracoval pre žalovaného a úver mu sprostredkoval) a pôvodným veriteľom.

Nebolo teda preukázané tvrdenie, že by uvedení svedkovia navzájom spolupracujúc (alebo každý
osve) mali naviesť, či primäť žalovaného k uzavretiu predmetnej zmluvy o úvere a zneužiť tak jeho
tieseň. Skutočným účelom zmluvy podľa preukázaného bol účelový prevádzkový podnikateľský úver,
ako sa uvádza v zmluve o úvere. Pokiaľ žalovaný predmetný úver, v rozpore so svojím výslovným
záväzkom v zmluve použil na iné ako prevádzkové náklady v súvislosti s výkonom jeho podnikateľskej

činnosti, svojvoľne a hrubo tým porušil zmluvu. To ale nemôže mať spätne vplyv na zmluvnými
stranami jednoznačne dohodnutý účel úveru. Pokiaľ aj svedok C. spolupracujúci so žalovaným,
mohol mať vzhľadom na predzmluvnú komunikáciu so žalovaným informácie o tom, že časť úverom
získanýchfinančnýchprostriedkovmáslúžiťnapokrytienepodnikateľskýchdlhovžalobcov,ničímnebolo
preukázané, že takúto vedomosť mal aj samotný veriteľ. Túto vedomosť veriteľ nemohol získať bez
ďalšieho ani z toho, že dlžník žiadal úver vyplatiť na šesť rôznych bližšie neoznačených bankových účtov

(z ktorých iba jeden mal náležať žalovanému.
Keďže na strane dlžníka sa nejednalo o spotrebiteľa, veriteľ z predmetnej zmluvy o úvere nemal zákonnú
povinnosť a ani dôvod overovať bonitu žalovaného, či jeho schopnosť splácať úver. Na preukázanie, že
žalovaný je podnikateľom, požadoval výpis zo živnostenského registra a na preukázanie, že má reálne
príjmy, resp. je schopný splácať úver, faktúry voči tretím osobám. Len z dvoch faktúr predložených

veriteľovi pritom nie je možné vyvodiť záver, že žalovaný nebol schopný predmetný úver splácať
a nadväzne ani záver, že jediným zámerom veriteľa bolo zmocniť sa cestou dobrovoľnej dražby
založeného bytu. Ak by platilo, že žalovaný nebol od počiatku schopný úver zaplatiť prioritne žalovaný
musel o svojej neschopnosti predmetný úver v dohodnutých splátkach splácať vedieť. Vylákanie úveru
od iného tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru alebo na

splácanie úveru, je pritom trestným činom podľa § 222 Trestného zákona - úverový podvod.
Žalovaný tiež tvrdil, že uzavrel zmluvu vo finančnej tiesni, čo muselo byť pôvodnému veriteľovi z
predložených dokladov známe. Súd napriek tomu, že úver nepovažuje za spotrebiteľský, považuje za
potrebné uviesť, že o tejto skutočnosti (že zmluvu uzavrel vo finančnej tiesni) musel mať žalovaný
vedomosť už v čase uzavretia úverovej zmluvy, čo bolo dňa 30.10.2015. Je potom otázne, prečo

žalovaný po bezmála 9-tich mesiacoch (dňa 21.7.2016) po uzavretí Úverovej zmluvy, po tom, ako veriteľ
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru (dňa 2.5.2016), uznal vo forme notárskej zápisnice opätovne ako
fyzická osoba podnikateľ (o čom predložil notárovi i doklad - Osvedčenie o živnostenskom oprávnení)
dlh i s príslušenstvom. Ak mal za to, že zmluvu uzavrel v tiesni a ako fyzická osoba, mal možnosť od
zmluvy odstúpiť (§ 49 Občianskeho zákonníka), žalovaný naopak záväzok zo zmluvy o úvere uznal a

zaviazal sa ho zaplatiť.
Uvedený postup žalovaného nasviedča tomu, že za účelom získania predmetného úveru mu vyhovovalo
v zmluvnom vzťahu vystupovať ako fyzická osoba podnikateľ a až následne v priebehu trvania
zmluvy, potom ako sa veriteľ začal domáhať svojich nesplnených nárokov, sa účelovo začal dovolávať
spotrebiteľskej ochrany. V danom prípade nemožno nechať bez povšimnutia, že žalovaný prevzal od

veriteľaaskonzumovalcelýpredmetnouzmluvoudohodnutýúvervovýške36.240eurapodľapripojenej
notárskej zápisnice z neho veriteľovi zaplatil výlučne sumu 15 eur. Keďže v konaní nebolo preukázané
a ani tvrdené, že žalovaný ako dlžník bol súdom obmedzený spôsobilosti na právne úkony, je potrebné
predpokladať, že má rozumové schopnosti na úrovni priemerne spôsobilej osoby schopnej vnímať a
posúdiť zmysel a účel svojho konania. Vzhľadom na tieto okolnosti spotrebiteľský štatút a ochrana

spotrebiteľa žalovanému patriť nemôže.
V dôsledku toho nie ja daný dôvod neplatnosti dotknutých zmlúv - zmluvy o úvere a ani zmluvy o
postúpení pohľadávky na žalobcu, ktorý je tak v konaní preukázateľne aktívne vecne legitimovaný.

33. Podľa § 159 CSP začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie.

Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.

34. Žalovaný v konaní tvrdil, že súd by mal konanie zastaviť z dôvodu litispendencie, nakoľko prebieha
súbežné exekučné konanie o pohľadávke žalobcu. Súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym
názorom žalovaného, že totožnosť sporu je daná dvoma kritériami a to totožnosťou strán sporu a

totožnosťou predmetu sporu. Pri exekučnom konaní je predmetom sporu výkon rozhodnutia a pri danom
obchodnoprávnom spore je predmetom sporu zaplatenie žalovanej pohľadávky. Nie je pravdou, že v
oboch konaniach sa rieši identické právo. V jednom sa rieši právo na výkon rozhodnutia v druhom
právo na zaplatenie pohľadávky. Nie je pravdivé tvrdenie, že žalobca sa teda opätovne domáha súdnoucestou identického plnenia z pohľadávky, ktorá už je predmetom exekučného konania. Ide o dve
absolútne rozdielne a nie totožné konania, s úplne iným predmetom aj keď totožných účastníkov.
Žalobca sa domáha úplne iného, odlišného plnenia a nie identického ako v exekučnom konaní. Z

uvedené dôvodu nie je naplnená podmienka totožnosti sporu a preto prejednaniu nebráni prekážka
litispendencie.Exekučnékonanievedenénavymoženiepohľadávkynazákladenotárskejzápisnice(ako
exekučného titulu) absolútne nebráni v priebehu a rozhodnutí v obchodnoprávnom sporovom konaní o
dôvodnosti pohľadávky z úverovej zmluvy. Námietka litispendencie vznesená zo strany žalovaného je
tak nedôvodná a nie je ani dôvod preto zastaviť v zmysle § 159 CSP dané konanie.

35. Podľa § 365 Obchodného zákonníka je dlžník v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a
to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník
však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

36. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov

podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

37. Podľa § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Obchodného zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

38. Na základe toho, že sa žalovaný preukázateľne dostal voči žalobcovi s úhradou dlhu do omeškania,
tak súd na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení priznal žalobcovi aj paušálnu náhradu

nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur.

39. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

41. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP
tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu (za zaplatený
súdny poplatok, trovy právneho zastúpenia), uložil žalovanému povinnosť ich žalobcovi zaplatiť s tým,
že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa,

ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355, § 362 CSP)
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie (§ 366 CSP).
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 zák. č. 233/1995 Z.z.).
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods.1 zák. č. 233/1995 Z.z.),
kauzálne príslušným je Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 zákona č. 233/1995 Z.z.).“