Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, September 30, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/176/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122205524
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2122205524.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.
Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kristíny Srnkovej vo veci starostlivosti o maloletého A. B., nar. X.X.XXXX,
bytom u matky, zastúpeného procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava,
Jána Bottu 4, Trnava, dieťa matky C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, zastúpenej spoločnosťou AK
Petrovič s.r.o., Kollárova 566/32, Trnava, a otca A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom E. F. XX, G., Nemecko,

zastúpeného advokátom JUDr. Tiborom Sanákom, Nám. SNP č. 2, Trnava, v konaní o návrhu otca na
zníženie výživného a o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca maloletého proti rozsudku
Okresného súdu Trnava, č.k. 14P/44/2022-65 zo dňa 18.4.2023 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 18.4.2023 zamietol návrh otca na zníženie jeho vyživovacej

povinnosti k maloletému A., jeho vyživovaciu povinnosť s účinnosťou od 4.2.2023 zvýšil zo sumy 250
eur na 350 eur mesačne a otcovi uložil povinnosť v splátkach po 20 eur mesačne uhradiť zročné výživné
za obdobie od 4.2.2023 do 31.3.2023 v sume 189,29 eur.
Súd prvého stupňa súčasne vyslovil, že tým mení rozsudok Okresného súdu Trnava č.k.
12P/31/2019-104 zo dňa 26.8.2019 v časti výšky výživného a že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania.

2. Podľa odôvodnenia rozsudku súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise,
výsluchom rodičov dieťaťa, procesného opatrovníka, oboznámil sa so sobášnym listom otca, s rodným
listom maloletého H. a maloletej A., s potvrdením o pracovnom príjme matky, s pracovnou zmluvou
matky, s potvrdením o nemocenských dávkach vyplatených Sociálnou poisťovňou matke, s výplatnými
páskami otca od novembra 2021 do januára 2023, pričom zistil nasledovný skutkový stav.

Maloletý A. sa narodil v manželstve svojich rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu
Trnava č.k. 14P/50/2014-55 zo dňa 11.3.2016, ktorým bol na čas po rozvode manželstva maloletý
zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť platiť na výživu dieťaťa sumou
160 eur mesačne. Výživné bolo v ďalšom období zvýšené rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k.
12P/31/2019-104 zo dňa 26.8.2019 na sumu 250 eur mesačne V tom čase mal A. 9 rokov, bol zdravý a
bol žiakom 4. ročníka základnej školy. Obaja rodičia boli zamestnaní, matka dosahovala čistý mesačný

príjem 800 eur a otec vo výške cca 1.759,94 eur. Matka mala ďalšiu vyživovaciu povinnosť vo výške 120
eur voči plnoletému I.. Otec žil v spoločnej domácnosti s družkou a maloletým synom H..
Otec svojim návrhom podaným dňa 24.8.2022 žiadal znížiť výšku výživného na sumu 150 eur z dôvodu,
že mu pribudla vyživovacia povinnosť a zhoršila sa jeho ekonomická situácia. Matka v priebehu konania
podala dňa 4.2.2023 dispozičný návrh a žiadala výživné od otca zvýšiť na sumu 400 eur, pretože na
strane dieťaťa došlo k zmene pomerov plynutím času, dieťa je staršie a medzičasom došlo k celkovému

nárastu cien. Maloletý A. má takmer 13 rokov a v súčasnej dobe je žiakom 7. ročníka základnej školy. V
súvislosti so starostlivosťou o dieťa matka uviedla celkové výdavky vo výške 600 eur mesačne. Tieto saod ostatného rozhodovania zvýšili, pretože maloletý je starší, začal mať zdravotné problémy čo viedlo
k zvýšeniu výdavkov na stravu a hygienu, a začal hrať futbal. Matka bola do 28.2.2023 zamestnaná,
z pracovného pomeru dosahovala priemerný príjem 1.004 eur. Od septembra 2022 do 28.2.2023 bola

práceneschopná a v tomto období jej boli vyplácané nemocenské dávky v priemernej výške 876,60 eur.
Po ukončení pracovného pomeru sa od 1.3.2023 opäť zamestnala, pričom podľa pracovnej zmluvy by
mala dosahovať príjem vo výške 1.400 brutto. Býva spolu s maloletým A., spoločnú domácnosť nevedie
s nikým. Naďalej má vyživovaciu povinnosť voči plnoletému I., študentovi vysokej školy, ktorú si plní
vo výške 120 eur. Otec medzičasom dňa 20.4.2022 uzavrel nové manželstvo a dňa XX.XX.XXXX mu

pribudla vyživovacia povinnosť voči maloletej A.. Okrem nej má naďalej povinnosť aj voči maloletému
H.. Otec je stále v tom istom pracovnom pomere, z ktorého v roku 2021 dosahoval príjem vo výške 2.000
eur, v roku 2022 vo výške okolo 2.400 eur a v súčasnej dobe príjem od 2.400 eur do 2.500 eur.

3. Súd konštatoval, že vzhľadom na predmet konania musel pri svojom rozhodovaní vychádzať z
ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý definuje dôvody majúce za následok zmenu rozhodnutia

o výživnom. Za takéto dôvody v zmysle tohto zákonného ustanovenia treba považovať zmenu pomerov,
či už na strane rodičov alebo maloletého dieťaťa, pričom ale musí ísť o podstatnú zmenu pomerov.
Úlohou súdu pri rozhodovaní o zmene výživného je zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov
od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade, ak takéto zmeny zistí, premietnuť ich do výšky
výživného. S poukazom na uvedené kritériá rozhodné pre zmenu rozhodnutia o výške výživného, súd

svoje dokazovanie zameral na zisťovanie rozhodujúcich skutočností podstatných pre rozhodnutie o
návrhu otca, a to z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb maloletého, z hľadiska schopností a
možností rodičov a počtu ich vyživovacích povinností, ako aj z hľadiska výkonu osobnej starostlivosti
o maloletého, a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov, porovnal so skutočnosťami
rozhodnými pre určenie výživného na maloletého v čase rozhodovania súdu.

Zoskutočnostízistenýchvykonanýmdokazovanímsúddospelkzáveru,žeodostatnéhorozhodovaniao
výživnom, nedošlo na strane otca k zmene pomerov v takom rozsahu, ktoré by bolo potrebné premietnuť
do výšky výživného, a to jeho znížením. Maloleté dieťa je vo veku, kedy je ešte v plnej miere odkázané
na výživu svojich rodičov. Z uvedeného dôvodu, keď je súd v každom konaní týkajúcom sa výkonu práv a
povinností voči deťom povinný sledovať ich najlepší záujem, je potrebné uviesť, že k zníženiu výživného,

a teda aj životnej úrovne maloletého dieťaťa, možno pristúpiť iba z vážnych dôvodov, t.j. z dôvodov,
keď povinný rodič v konaní jednoznačne preukáže, že z objektívnych dôvodov, napr. pre nepriaznivý
zdravotný stav, alebo iné závažné skutočnosti, nie je schopný doposiaľ určené výživné platiť.
V predmetnej veci, takúto objektívnu skutočnosť otec v konaní nepreukázal, rovnako nebol preukázaný
zásadný pokles výdavkov na maloletého, práve naopak, ich skladba sa jeho vekom a zdravotným

stavom vyžadujúcom si zvýšené náklady prirodzene zmenila a najmä zvýšila. U otca síce došlo k zmene
pomerov tým, že v decembri 2021 sa mu narodila ďalšia dcéra, maloletá A., na druhej strane však je
potrebné prihliadnuť k tomu, že od ostatného rozhodnutia, došlo k zvýšeniu príjmu otca, a to v rozmedzí
od 690 eur až po 740 eur mesačne (zo sumy 1.759,94 eur na terajších 2.400 - 2.500 eur podľa vlastného
vyjadrenia otca), čo nie je zanedbateľné zvýšenie. Je potrebné prihliadnuť aj na to, že vo vzťahu k

maloletej A., má vyživovaciu povinnosť rovnako aj jej matka, ktorá v súčasnej dobe zabezpečuje osobnú
starostlivosť o dieťa, pričom ide o dieťa vo veku, náklady na výživu ktorého sú podstatne nižšie ako
na maloletého A.. Ďalší otcom tvrdený dôvod na zníženie výživného, a to zlá ekonomická situácia a
celkový nárast cien potravín a energií, tiež nemohol viesť k zníženiu výživného, keď je potrebné uvedené
zohľadniť aj pri posudzovaní pomerov na strane matky, nakoľko uvedený nárast cien postihol rovnako

matku ako aj otca. Pokiaľ ide o staršieho syna otca, maloletého H., vo vzťahu k tomuto dieťaťu otec
mal vyživovaciu povinnosť už v čase ostatného rozhodovania súdu o výške výživného, takže v tomto
smere k zmene pomerov od ostatného rozhodnutia nedošlo, pretože narodenie H. bolo zohľadnené už
pri ostatnom rozhodovaní. Otec tvrdil aj zvýšené výdavky na syna H., pretože ide o predčasne narodené
dieťa, tieto výdavky však súdu otec nielen že nepreukázal, ale ich konkrétnu výšku a účel ani netvrdil.

Aj pri týchto výdavkoch však platí už vyššie uvedené, a síce, že otec ich mal už aj v čase ostatného
rozhodovania, takže nepredstavujú zmenu jeho pomerov. Zmenu pomerov nepredstavuje ani uzavretie
manželstva otca v roku 2022, pretože manželstvo uzavrel s matkou syna H., s ktorou v čase ostatného
rozhodovania už žil ako so svojou družkou v spoločnej domácnosti. Otec uvádzal ako nový výdavok,
ktorý v predchádzajúcom období nemal, mesačnú splátku vo výške 750 eur, ktorou spláca opravu bytu v

ktorom bývajú. Na túto splátku súd ale nemohol prihliadnuť ako na účelne vynaložený výdavok, nakoľko
podľa vyjadrenia otca predmetný byt nevlastní, byt majú len v podnájme, takže otec dôvodí výdavkom
na opravu cudzej nehnuteľnosti, čo nemožno zohľadniť. Zo všetkých týchto uvedených dôvodov súd
potom návrh otca na zníženie výživného vo výroku I. ako nedôvodný zamietol.Na druhej strane, súd musí zohľadniť všetky skutočnosti, ktoré mu z dokazovania vyplynuli, a síce, že k
zmene pomerov došlo aj na strane dieťaťa, a to jednak uplynutím času takmer štyroch rokov, keď v čase
vyhlásenia skoršieho rozsudku mal A. 9 rokov a bol žiakom 3. ročníka, pričom v súčasnosti bude mať 13

rokov a je žiakom 7. ročníka základnej školy, s ktorým nárastom veku je spojené aj zvýšenie nákladov
na výživu, ošatenie, hygienu, i školské potreby a voľnočasové aktivity. Išlo pritom o také zmeny, ktoré
odôvodňovali zmenu výšky výživného, a to jeho zvýšením.
Pri určení výšky výživného súd vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení, v zmysle ktorých
súd prihliadne na možnosti a schopnosti výživou povinného rodiča, prihliadne na to, ktorý z rodičov a

v akej miere sa o dieťa osobne stará, a zohľadní právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni oboch
rodičov. V danom prípade súd zistil, že o maloletého sa osobne stará matka, pričom dieťa vzhľadom na
svoj vek už nevyžaduje starostlivosť svojej matky až v takej miere ako v čase posledného rozhodovania,
takže aj zo strany matky je povinnosť do určitej miery podieľať sa na výžive dieťaťa aj finančne. Otec
v rozhodnom období podľa jeho vlastných vyjadrení dosahuje príjem v priemernej výške okolo 2.500
eur mesačne v čistom. Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na

všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 25 - 30 % jeho čistého príjmu,
samozrejme s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu.
Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak
na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené
potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa

naživotnejúrovnisvojichrodičov.Oprávnenépotrebypritomnezahŕňajúibazákladnenárokydieťaťa,ale
sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým
od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi
odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad
súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú napr. liečebné náklady). Súd na ne musí pri

určovaní výživného prihliadnuť. V danom konaní mal súd preukázané odôvodnené potreby dieťaťa,
ktoré spočívajú nielen vo výdavkoch na školu, ale aj v jeho nárokoch na zvýšené výdavky na stravu
a kozmetické prípravky v súvislosti s atopickým ekzémom, na ktorý trpí. Matka uvádzala výdavky na
dieťa okolo 600 eur mesačne. Vychádzajúc zo zistených skutočností, súd ustálil celkové výdavky na
odôvodnené potreby dieťaťa v priemernej výške 450 eur mesačne (výdavky v súvislosti so školou na

stravu 45 eur a cestovné 20 eur, strava 200 eur, hygiena 30 eur, oblečenie a obuv 40 eur, náklady na
bývanie 40 eur, mobil 10 eur, futbal 58 eur). Náklady na stravu dieťaťa má matka zvýšené z dôvodu, že
dieťa nemôže jesť mliečne výrobky, ďalšie náklady sú na hygienu, pretože má atopický ekzém. Matka,
ktorá má obdobné zdravotné problémy, uviedla svoje výdavky na stravu vo výške 240 eur, preto pri
výdavkoch na stravu dieťaťa súd dospel k záveru, že jeho výdavky na stravu môžu byť s prihliadnutím

k tomu, že sa jedná len o dieťa, vo výške 200 eur mesačne. Súd pri zisťovaní odôvodnených výdavkov
matky na dieťa, pri svojom rozhodovaní nezohľadnil tie výdavky, o ktorých bol toho názoru, že nie je
potreba na ich vynaloženie. Takým je napríklad tvrdený výdavok na sporenie dieťaťa 50 eur a nakoľko
výživné má mať predovšetkým spotrebný charakter, výdavok na sporenie môže byť zohľadnený ako
dôvodný výdavok dieťaťa len v prípade, pokiaľ to majetkové pomery rodičov dovoľujú bez toho, aby bola

ohrozená bežná výživa dieťaťa. Pokiaľ ide o námietky otca, ktorý považuje výdavky súvisiace s hraním
futbalu za prehnané, súd tento názor otca nezdieľal. Je dôležité, aby dieťa rozvíjalo svoje mimoškolské
aktivity a aby sa venovalo aj športu, pokiaľ má o takúto činnosť záujem. Zároveň je dôležité, aby ho
rodičia v takejto činnosti podporovali. Preto súd uznal aj výdavok súvisiaci so športovaním maloletého za
odôvodnený výdavok, pretože to pomery jeho rodičov dovoľujú a jeho vynaložením nedôjde k ohrozeniu

riadnej výživy maloletého. Napokon, otec by mal mať pre takúto aktivitu maloletého pochopenie, keď
hranie futbalu umožňuje aj svojmu mladšiemu synovi H..
Pri súčasnom zohľadnení odôvodnených potrieb dieťaťa ako aj opodstatnených výdavkov rodičov
nevyhnutných na krytie ich osobných potrieb dospel súd k záveru, že otec maloletého A. má možnosť
a schopnosť platiť na výživu dieťaťa výživné v určenej výške. Takúto sumu výživného môže otec zo

svojho príjmu, ako bol ustálený vyššie, uhradiť bez toho, aby ohrozil uspokojovanie svojich základných
životných potrieb, prípadne potrieb svojich ďalších maloletých detí. Z priemernej čistej mzdy otca vo
výške 2.500 eur potom 25 % predstavuje sumu 625 eur a 30 % z takejto mzdy predstavuje až sumu 750
eur. Z uvedeného je potom zrejmé, že súdom určená výška výživného za rozhodné obdobie vo výške
350 eur je vzhľadom na vek dieťaťa primeraná, keď je na dolnej hranici priemernej výšky výživného

určovaného podľa zaužívanej súdnej praxe v rozmedzí 25 - 30 % z čistého príjmu výživou povinného
rodiča, pričom otcovi ešte stále zostáva z uvedenej sumy 625 eur na výživu svojich ďalších detí suma
275 eur. Maloletý H. je od maloletého A. mladší, bude mať 8 rokov a A. má iba 1,5 roka. Z toho dôvoduaj výdavky na výživu týchto mladších detí, sú oproti výdavkom na A. nižšie. Navyše, pri týchto deťoch
je potrebné zohľadniť aj osobnú starostlivosť oboch rodičov, teda otca aj ich matky.
Súd zobral do úvahy všetky zistené skutočnosti a návrhu matky na zvýšenie výživného vo výroku II.

vyhovel, keď mal preukázané, že sú splnené podmienky na zmenu výšky výživného, keď od poslednej
úpravy výživného uplynula už značná doba, maloletý je vekovo starší, fyzicky vyspelejší a tak aj jeho
náklady sa zvýšili, pričom zároveň súd dospel aj k záveru, že výživné bolo určené v takej výške, v ktorej
ho otec môže zo svojho príjmu primerane, riadne a včas uhrádzať bez toho, aby bola ohrozená jeho
vlastná existencia. Zároveň je potrebné podotknúť, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami

otca. Na druhej strane, takto určené výživné spolu s primeraným výživným od matky a prídavkami
na dieťa, je podľa názoru súdu v postačujúcej výške a umožní uspokojiť všetky odôvodnené potreby
maloletého v celej miere, keď v konaní neboli preukázané potreby dieťaťa v takom rozsahu, aby
odôvodňovali určiť výživné až v takej výške, ako matka žiadala.

4. Proti tomuto rozsudku podal otec maloletého v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal zmeny

rozhodnutia súdu prvého stupňa tak, aby zamietnutý bol návrh matky na zvýšenie výživného a aby jeho
vyživovacia povinnosť voči maloletému A. bola znížená na sumu 150 eur mesačne.
Namietal, že súd opomenul skutočnosť, že dňa 20.4.2022 uzavrel manželstvo a že jeho manželka od
narodenia dcéry A. dňa XX.XX.XXXX majú v rodine pokles príjmu o 589,02 eur, pre zdravotný stav
manželky sú pochybnosti o jej možnosti v budúcnosti sa zamestnať, po operácii potrebuje špeciálnu

ortopedickú obuv, na ktorú majú náklady vo výške cca 200 eur ročne, momentálne na každé z detí
poberá prídavky vo výške 220 eur.
Súd podľa neho nezohľadnil ani to, že v Nemecku nielen pracuje, ale aj žije, pričom v porovnaní so
Slovenskom je tam všetko drahšie, musí splácať úver vo výške 750 eur mesačne, ktorý si vzal na opravu
užívaného bytu, väčšie sú aj zvýšenia cien potravín, energií, pohonných hmôt a bývania, v súvislosti

s čím súd nevykonal žiadne dokazovanie, napr. dopytmi na štatistické úrady Slovenska a Nemecka.
Pokiaľ sa mu aj zvýšil príjem, toto zvýšenie bolo pohltené nárastom cien, na druhej je povinný
zabezpečovať svoju manželku, ktorá nepracuje, nemá príjem z pracovného pomeru, je zdravotne
postihnutá a má dve deti.

5.Preobjektívnerozhodnutiebolopodľaodvolateľapotrebnéskúmaťajzmenupomerovdruhéhorodiča,
pričom podľa predloženej pracovnej zmluvy matka mala od 1.3.2023 dosahovať príjem 1400 eur brutto
a vyživovaciu povinnosť má k plnoletému synovi vo výške 120 eur (požadovanie zvýšenia výživného na
maloletéhoA.na400eurmesačnevtejtosúvislostipovažujeodvolateľzaabsurdné).Súdneuviedol,aký
čistý príjem matky zistil, neustálil si oboch okruh osôb žijúcich s ňou v spoločnej domácnosti a celkový

príjem jej domácnosti. Podľa neho s matkou žije syn J., ktorý je vojakom na zahraničných misiách a ktorý
jej na domácnosť prispieva sumou cca 150 eur mesačne, matka tiež poberá sumu 220 eur na maloletého
A. ako rodinné prídavky z Nemecka, teda s doterajších výživným od neho poberá na maloletého spolu
470 eur.
Podľaodvolateľasúdnesprávneurčilvýšku30%zjehočistejmzdyakopodiel,zktoréhobysamalourčiť

výživné., nakoľko podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené,
neplnoleté dieťa predstavuje čiastku, ktorú je povinný platiť každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery, pričom v inej veci ( č.k. 17P/64/2022) súd prvého stupňa konštatoval,
že podľa ustálenej súdnej praxe by mal rodič zo svojho čistého príjmu vynakladať od 20 do 25 % na
všetky vyživovacie povinnosti.

Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa
potvrdiť.
Podobnematkamaloletého,ktorápoukazovalanato,žetvrdeniaotcaozdravotnomstavejehomanželky
sú nepodložené a že je sporné, či na ortopedickú obuv vynakladá 200 eur ročne, alebo či na tento účel
nepoberá príspevok od štátu.

Podľa nej je vyživovacia povinnosť k deťom zákonná povinnosť rodičov k deťom je zákonná povinnosť, z
čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby neohrozil
plnenie vyživovacej povinnosti voči svoji deťom. Preto pokiaľ povinný rodič plánuje zmenu vo svojom
živote v počte vyživovacích povinností, resp. v inej oblasti života (bývanie, práca, ...) musí mať na zreteli
vždy už svoje existujúce vyživovacie povinnosti, aby, ako sme už uviedli, neohrozil plnenie si svojej

vyživovacejpovinnosti.Tiežjepovinnýrodičpretakomtoplánovanípovinnýprihliadaťajnato,ževýživné
má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami a vo všeobecnosti má zvyšujúcu sa tendenciu, náklady
dieťaťa rastom a dospievaním prirodzene rastú.Považuje za ekonomicky nevýhodné prenajímať si byt, za ktorý otec platí nájomné a ešte spláca aj úver
na jeho prerábku, pričom podľa informácií Eurostatu z mája 2023 bola inflácia na Slovensku 12,3 %
a v SRN 6,3 %.

Výživné na plnoletého syna I. nemá podľa nej relevanciu v danej veci a v súvislosti s konštantnou
judikatúrou sa pre účely výživného použije 20 až 30 % (25 až 30%) z netto príjmu povinného rodiča na
všetky jeho vyživovacie povinnosti, teda aj v tomto prípade minimálne 25 % z priemerného príjmu otca
alebo aj vyššieho percenta.

6. V následnom stanovisku zo dňa 7.9.2023 otec uvádzal, okrem iného, že ceny prerobených bytov sú
v SRN mimoriadne vysoké, s manželkou by si takýto byt nemohli dovoliť aje pre nich výhodnejšie zobrať
si byt do nájmu a tento so súhlasom prenajímateľa podľa vlastných predstáv a možností prerobiť. Výška
nájomného za trojizbový byt sa pohybuje od 1200 eur vyššie. V súvislosti s údajmi týkajúcimi sa inflácie
uvádzal, že vzhľadom na vyšší cenový základ v SRN je 6,3 % viac ako slovenských 12,3 %.
Opakovane poukazoval tiež na nepomer výšky jeho vyživovacej povinnosti k výške vyživovacej

povinnosti matky voči plnoletému dieťaťu a na nedostatok zistenia čistého príjmu matky maloletého.

7. Matka maloletého v stanovisku zo dňa 1.12.2023 k vyjadreniu otec poukazovala na právny názor
tunajšieho odvolacieho súdu vyslovený v rozhodnutí č.k. 14CoP/41/2023 zo dňa 11.10.2023, podľa
ktorého: „pribudnutie vyživovacej povinnosti je takou zmenou pomerov, ktorú otec mohol ovplyvniť (na

rozdiel od maloletého) a teda neopodstatňuje zníženie výživného. Dobrovoľné rozhodnutie otca mať
ďalšie dieťa pri ním deklarovaných príjmoch nemôže ísť na úkor výživného pre jeho staršie dieťa, ale
len na úkor obmedzenia svojich vlastných výdavkov a efektívnejšieho využívania jeho schopností a
možností.“

8. Za splnenia procesných podmienok súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa
s obsahom spisového materiálu a po preskúmaní rozhodnutia súdu prvého stupňa bez viazanosti
odvolacími dôvodmi otca maloletého podľa § 66 Civilného mimosporového poriadku dospel k záveru
o dôvodnosti jeho opravného prostriedku.

9. Hoci súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia ako aplikované právne predpisy citoval
správne ustanovenia zákona a v zásade správne popísal z nich vyplývajúce podmienky zmeny
rozhodnutia o výživnom a zásady, ktoré sa pri stanovení výšky výživného uplatňujú, v konečnom
dôsledku sa však týmito zásadami dôsledne neriadil a súčasne dôvody prijatia svojho rozhodnutia
dostatočne zrozumiteľne a presvedčivo nevysvetlil.

V súlade s námietkou odvolateľa je potrebné konštatovať, že súd v odôvodnení rozsudku opomenul
uviesť, z akého príjmu matky maloletého vlastne vychádzal a akú zmenu v jej pomeroch od doby
predchádzajúcej úpravy výživného zistil, keď síce konštatoval, že matka do 28.2.2023 bola zamestnaná
adosahovalapriemernýpríjem1004eur(niejezrejmé,zúdajovzaakéobdobietosúdzistil),ževobdobí
od septembra 2022 do 28.2.2023 bola práceneschopná a poberala nemocenské dávky v priemernej

výške 876,60 eur a že od 1.3.2023 by mala podľa pracovnej zmluvy dosahovať brutto príjem 1400 eur
mesačne, avšak tieto údaje žiadnym spôsobom nevyhodnocoval a s príjmom v dobe predchádzajúcej
úpravy výživného nijak neporovnal.

10. Podobne, pokiaľ súd konštatoval, že zmenu pomerov otca nepredstavuje uzavretie manželstva

v roku 2022 nakoľko s terajšou manželkou už skôr žil v spoločnej domácnosti, opomenul uviesť, či
jeho záver má oporu aj v zisteniach týkajúcich sa príjmov partnerky otca (v čase predchádzajúceho
rozhodovaniaovýživnomaaktuálne),ktorénepochybnezásadneovplyvňujúpomeryotcauvádzajúceho
naviac príjmovú situáciu svojej manželky ako jeden z dôvodov návrhu na zníženie výživného.

11. Samotné zdôvodnenie zvýšenia výživného na sumu 350 eur mesačne je bez zodpovedania ďalších
otázok predčasným.
Súd prvého stupňa tu vypočítal, že pre dve ďalšie deti otca (H., A.), ku ktorým je povinný výživným, z jeho
mzdy zostáva suma 275 eur mesačne, s tým, že ide o deti mladšie ako maloletý A. a preto aj výdavky
na ne sú nižšie, pričom neuviedol, aká je jeho predstava rozdelenia tejto sumy medzi zostávajúce deti,

pri zohľadnení aj príjmu matky, dávok štátu a skutočnosti, že maloletý H. v čase rozhodovania súdu bol
takmer vo veku maloletého A. v čase, keď výživné zo strany otca na toto dieťa bolo určené sumou 250
eur mesačne.V tejto súvislosti súd naviac opomenul vysvetliť, ako v prípade týchto detí zohľadnil osobnú starostlivosť
oboch rodičov o ne, potrebu zohľadnenia ktorej výslovne konštatoval v bode 31. odôvodnenia rozsudku,
podobne ako neozrejmil jeho predstavu o finančnom podieľaní sa matky na výživnom na maloletého

A. konštatovanom v bode 29. odôvodnenia rozsudku vzhľadom na postupujúci vek maloletého, ani
podiel dávok štátu na nákladoch spojených s výživou a výchovou maloletého, ktoré podľa tvrdenia otca
v odvolaní dosahujú sumu 220 eur mesačne.
Konštatovaniu súdu, že výživné vo výške 350 eur je vzhľadom na vek dieťaťa primerané nakoľko je na
dolnej hranici priemernej výšky výživného určovaného podľa zaužívanej súdnej praxe v rozmedzí 25-30

% z čistého príjmu rodiča, chýba akýkoľvek logický základ (dolnou hranicou výživného na maloletého A.
má byť 25 % zo mzdy otca? pri troch vyživovacích povinnostiach ? alebo niečo iné mal súd na mysli ?)
Naproti tomu súd prvého stupňa v zásade správne neprihliadal na nový výdavok otca vo výške 750
eur, ktorý by bolo možné v rámci posudzovania zmeny pomerov otca zohľadniť iba v prípade, že
tento výdavok spolu s uhrádzaným nájomným presahujú náklady otca spojené s bývaním v čase
predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom a súčasne, že ide o výdavok nevyhnutný na

zabezpečenie adekvátneho bývania (či už z pohľadu, že bez jeho vynakladania by nájomné bolo
podstatne vyššie alebo z iného), prípadnú existenciu ktorých okolností môže v konaní preukázať iba
otec maloletého.
Pre úplnosť, v súvislosti s argumentáciou matky právnym názorom tunajšieho odvolacieho súdu
vysloveným v rozhodnutí 14CoP/41/2023, je potrebné uviesť, že tento názor nie je dôvodné

zovšeobecňovať v tom zmysle, že zvýšenie počtu vyživovacích povinností povinného rodiča za žiadnych
okolností nemôže byť dôvodom pre zníženie jeho prvotnej vyživovacej povinnosti. Išlo o úvahu súdu
súvisiacu s prípadom založeným na iných skutkových okolnostiach, ktorá ani nebola primárnym
dôvodom zamietnutia nároku otca na zníženie výživného a jeho zvýšenia.

12. Vychádzajúc z vyššie uvádzaných nedostatkov odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa
odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. c ) CSP ( zákon č. 160/2015 Z.z., Civilný
sporový poriadok) v spojení s § 2 ods. 1 CMP ( zákon č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok
zrušil ako nepreskúmateľný pre absenciu procesným predpisom ( § 220 ods. 2 CSP) vyžadovaného
zrozumiteľného a presvedčivého odôvodnenia a porušujúci tak základné procesné práva účastníkov

konania, ktoré je súčasne ich ústavným právom.

13. Predpokladom prijatia objektívneho a v súlade so zákonom odôvodneného rozhodnutia v ďalšom
konaní je dôsledné porovnanie pomerov účastníkov v čase predchádzajúceho rozhodnutiu súdu
o výživnom s ich aktuálnymi pomermi, podmienkou ktorého je doplnenie dokazovania v odvolacím

súdom naznačenom smere, v prípade matky najmä zistením aj jej reálneho príjmu v období po zmene
zamestnania od 1.3.2023 a výšky poberaných rodinných prídavkov, v prípade otca maloletého aj
zistením vtedajšieho a terajšieho príjmu jeho partnerky.
Ako nezáväzná pomôcka pri rozhodnutí môže súdu prvého stupňa poslúžiť Metodika pre výpočet
výživného rodičov k deťom, ktorej vyhotovenie bolo zabezpečené Ministerstvom spravodlivosti

Slovenskej republiky aj na základe rozhodovacej praxe súdov Slovenskej republiky a za účelom jej
ďalšieho zjednocovania.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).