Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 10, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/14/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123306027
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:6123306027.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Martina Barana a JUDr. Kataríny Krochtovej v spore žalobcu: O.. H. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom
F. XXXX/X, XXX XX, A., proti žalovanému: H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX A., zast. JUDr.
MichalGuman,advokátsosídlomHlavná29,08001Prešov,ozaplatenie1.156,20eurspríslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 16.10.2023 č.k. 18C/52/2023-73,
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovanému voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom žalobu
zamietol (výrok I.), žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (výrok II.).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 559 ods. 1, § 588 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(ďalej len „OZ“).

3. Vo svojom odôvodnení okrem iného uviedol, že návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným
Okresnému súdu Banská Bystrica v súlade s § 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní sa
žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 1.156,20 eur. Nárok odôvodnil tým, že dňa
XX.XX.XXXX zakúpil v prospech žalovaného bicykel zn. O. F. s príslušenstvom,. adaptér Z., Sedlovka
D., XX,X, ktorý zakúpil u predajcu A. F., R. X, A., L.: XXXXXXXX za kúpnu cenu 2.956,20 eur, ktorý
následne odovzdal žalovanému. V zmysle dohody strán sporu hradil žalovaný pri objednávke vyššie

uvedeného bicykla (apríl XXXX) zálohu za tento bicykel vo výške 1.800 eur na účet žalobcu. Dôvod,
prečo kúpu uvedeného bicykla zrealizoval žalobca bol ten, že žalobcovi bola predávajúcim poskytnutá
zľava 15% z pôvodnej hodnoty bicykla (3.477,90 eur). Podľa tvrdenia žalobcu po zakúpení bicykla ho
žalobca doviezol do A. a odovzdal žalovanému s tým, že sa dohodli, že mu žalovaný do XX.XX.XXXX
doplatí zvyšok ceny za bicykel vo výške 1.156,20 eur. V predmetnom upomínacom konaní bol dňa
XX.XX.XXXX vydaný platobný rozkaz sp. zn. 31Up 787/2023, proti ktorému žalovaný podal včas odpor.
Vpodanomodporenamietal,žežalobcoviničnedlhuje.BolzamestnancomvofirmeO.F.s.r.o.,vktorejje

žalobca konateľom. Žalobca mu sľúbil, že mu dokáže zabezpečiť bicykel za výhodnú cenu. Spolu o kúpe
bicykla komunikovali cez Messenger. Dňa XX.XX.XXXX žalovaný žalobcovi poslal link bicykla, o ktorý
mal záujem s uvedením ceny bicykla 1.800 eur s DPH, s čím žalobca súhlasil. Po bicykel si žalovaný
prišiel do A. dňa XX.XX.XXXX a v uvedený deň je vypísaný aj záručný list. Nie je pravda tvrdeniežalobcu, že bicykel bol zakúpený až dňa XX.XX.XXXX a že bicykel žalobca doniesol žalovanému do
A.. V dohodnutej cene 1.800 eur boli zahrnuté aj doplnky. Žalovaný zároveň poukázal na to, že nemá
vyplatenú mzdu od žalobcu a až potom, čo ho vyzval na doplatenie mzdy, začal žalobca od neho žiadať

nedoplatok, ktorý je predmetom konania. V súlade s § 14 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní
podal žalobca návrh na pokračovanie v konaní na tunajšom súde ako súde príslušnom na prejednanie
veci podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Po doručení odporu
žalovaného, žalobca prostredníctvom svojej matky (žalobca je t.č. väzobne stíhaný a nachádza sa v Q.
A.) kontaktoval predajcu, u ktorého bol bicykel zakúpený, aby sa vyjadril k listinám, ktorými disponuje

žalobca, ako aj k listinám, ktoré predložil spolu s odporom voči platobnému rozkazu žalovaný. Žalovaný
poukázal na neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu.

4.Nazákladevykonanéhodokazovaniamalsúdprvejinštanciezapreukázané,žezfaktúryč.XXXXXXX
vystavenej na meno p. X. plynie, že za bicykel zn. O. F. adaptér Z., Sedlovka D., XX,X bola fakturovaná
suma 2.956,20 eur. Podaniami zo dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX bol žalovaný zo strany žalobcu

vyzvaný na úhradu 1.156,20 eur s príslušenstvom. Z komunikácie z Messengera súd zistil, že žalobca
so žalovaným komunikovali s tým, že žalovaný poslal žalobcovi link s bicyklom s uvedením, že ak bude
jeho cena 1.800 eur, cit. „tak beriem“; následne žalobca oznámil žalovanému adresu, na ktorú si má
po bicykel prísť. V ďalšej komunikácii žalobca uviedol číslo účtu, na ktorý mu žalovaný zašle peniaze a
žalovaný žiadal žalobcu zistiť, koľko má zaplatiť za doplnky. K tomu žalobca oznámil žalovanému, cit.:

„to je v tom“ a zároveň mu oznámil, cit.: „peniaze prišli“. Dňa XX.X.XXXX žalovaný podal voči žalobcovi
trestné oznámenie pre trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného. Dňa XX.X.XXXX bola vystavená
karta bicykla a v tento deň bol aj prevzatý.

5. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd konštatoval, že žalobca si uplatnil svoj nárok

titulom nezaplatenia zvyšku kúpnej ceny za bicykel zn. O. F. XXXX poukazujúc na faktúru vystavenú od
predajcu bicykla na svoje meno. Súd mal za preukázanú dohodnutú kúpnu cenu za bicykel zn. O. F.
medzi žalobcom a žalovaným vo výške 1.800 eur. Keďže žalovaný predložil súdu komunikáciu medzi
stranami sporu, ktorú žalovaný nespochybnil, súd považoval skutočnosti z nej plynúce za nesporné,
teda že kúpna cena bola medzi žalobcom a žalovaným dojednaná vo výške 1.800 eur. Súd považoval za

právne bezvýznamné, že faktúra na bicykel a doplnky od predajcu je vystavená na sumu 2.956,20 eur,
nakoľko za akú sumu žalobca pre žalovaného bicykel zadovážil, samo o sebe nepreukazuje existenciu
dohody medzi žalobcom a žalovaným ohľadom kúpnej ceny. Faktúra, ktorú súdu predložil žalobca
je vystavená dňa XX.XX.XXXX a žalovaný si prevzal bicykel dňa XX.XX.XXXX, o čom bol spísaný
odovzdávací protokol, pričom obchodná politika žalobcu s jeho obchodnými partnermi nemôže mať

vplyv na dohodnutý obsah iného záväzku. V súdenej veci ide o záväzok medzi žalobcom a žalovaným
ohľadom predaja bicykla zn. O., teda o podstatných náležitostiach kúpnej zmluvy, ktorou je i dojednanie
o kúpnej cene. Keďže nebolo sporným, že strany sa dohodli na kúpnej cene 1.800 eur a žalovaný túto
žalobcovi uhradil, je odôvodnený záver, že preukázaná dojednaná kúpna cena bola uhradená v celej
výške. V danom prípade súd s poukazom na zásadu sudcovskej koncentrácie v zmysle ustanovenia §

153 CSP neprihliadal na prostriedky procesnej obrany prednesené na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX
z dôvodu, že tieto neboli uplatnené včas. Žalovaný (správne žalobca, poznámka odvolacieho súdu)
neuviedol žiadne objektívne okolnosti, ktoré by mu bránili návrh na výsluch svedka F. predniesť skôr,
o to viac ak v replike samotný žalobca uvádza, že prostredníctvom svojej matky kontaktoval svedka,
predajcu pána F., aby sa vyjadril k predloženým listinným dôkazom. To znamená, že svedok nie je

osobou žalobcovi neznámou, o ktorej by sa dozvedel žalobca s odstupom času až v priebehu konania.
Naviac výsluch svedka nepovažoval súd ani za hospodárny, a to vzhľadom k predmetu sporu, keďže
žalobca neuviedol, že by svedok mal súdu uviesť okolnosti ohľadom uzavretia kúpnej zmluvy medzi
žalobcom a žalovaným. Za tohto stavu súd návrh na vykonanie dôkazu výsluchom svedka F. zamietol.
S poukazom na uvedené súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

6. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal postup súdu
prvej inštancie, ktorý nevykonal výsluch žalobcu, ktorý je vo väzbe a zamietol návrh na vypočutie svedka

F., čím malo dôjsť k porušeniu kontradiktórnej povahy konania a rešpektovania princípu rovnosti zbraní.
V ďalšom poukázal na rozhodnutie Ústavného súd SR sp. zn. I. ÚS 712/2014, pričom namietal porušenie
práva na spravodlivý proces. Mal za to, že súd nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, bez odkazuna vykonané dokazovanie. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a
vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie vo veci.

8. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s rozsudkom
súdu prvej inštancie a považuje ho za vecne správny, náležite odôvodnený a zákonný. Konštatoval,
že žalobca bol v konaní zastúpený právnym zástupcom, ktorý aktívne uplatňoval jeho procesné práva
a preto nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že súd zamietol jeho žalobu z dôvodu, že je vo väzbe
a nevedel sa brániť. Žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť

rozhodnutia súdu prvej inštancie, prípadne preukazovali porušenie jeho práv. Zároveň poukázal na
to, že v tomto spore sa musel brániť voči vykonštruovaným tvrdeniam žalobcu. Je na ťarchu žalobcu
uniesť bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, pričom v prípade neunesenia musí niesť zodpovednosť
za neúspech v spore a náklady, trovy konania, ktoré vznikli v spore neúspešnej strane. Navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

9. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania,
pričom dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

10. V sporovom konaní, pre ktoré platí zásada dispozičná a prejednacia, je zásadne vecou strán sporu
tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení, pretože v sporovom
konaní stoja strany proti sebe a majú opačný záujem na výsledku konania, povinnosť tvrdenia a dôkazná
povinnosť zaťažuje každú zo sporových strán v úplne inom smere. Každá zo sporových strán musí v
závislosti na hypotéze právnej normy tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy, na základe ktorých bude môcť

súd rozhodnúť v ich prospech (bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno). Nesplnenie povinnosti tvrdiť,
resp. nesplnenie povinnosti „relevantne“ tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné,
podstatné a rozhodujúce) má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu, ktorá sa prejaví v meritórnom
rozhodnutí veci. Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti sa v právnej teórii označuje
ako povinnosť substancovane tvrdiť, resp. povinnosť uviesť substancované tvrdenia. Substancované

tvrdenie je také skutkové tvrdenie, ktoré je možné subsumovať pod konkrétnu hmotnoprávnu normu a
je k nemu možné vykonať dokazovanie. Súd nemá čo dokazovať, ak tvrdenie nie je substancované.
Nesubstancované tvrdenie sa nedá substancovane poprieť. Dokazovaním v sporovom konaní sa má
preukázať to, čo strany tvrdili, a nie zisťovať to, čo strany netvrdili. Dokazovanie nemá slúžiť strane sporu
na to, aby prostredníctvom neho zistila, či existujú skutočnosti v jej prospech.

11. Civilný sporový poriadok zaviedol do slovenského procesného práva právny inštitút prostriedkov
procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany (§ 149 CSP). Tento inštitút je naviazaný najmä na
zásadu koncentrácie konania (§ 154 CSP). Koncentrácia konania vyžaduje, aby strana sporu vykonala
špecifikované procesné úkony v určitej fáze konania, omeškané procesné úkony sú neúčinné. Účelom

zmeny je urýchlenie konania, čo sa prejavuje precizovaním procesných povinností strán sporu pri
predkladaní skutkových tvrdení a dôkazných návrhov a pod. Zaviedla sa diskrečná právomoc súdu,
podľaokolnostíkonkrétnehoprípadu,neprihliadnuťnaprocesnéúkonystránsporu,ktoréneboliurobené
včas. V záujme zefektívnenia dokazovania zákonodarca v Civilnom sporovom poriadku pristúpil k
novej koncepcii koncentrácie konania, ktorej zmyslom je uskutočniť isté procesné úkony v určitej fáze

konania, čo zvyšuje procesnú zodpovednosť strán sporu a ich prístup k plneniu dôkaznej povinnosti.
Strany sporu musia do momentu určeného zákonom uviesť všetko (skutkové tvrdenia aj dôkazy), na
čom chcú postaviť svoj nárok, resp. poprieť nárok protistrany. Ak tak neurobia v zákonom určenej
dobe, túto možnosť stratia. Možnosť modifikácie predmetu dokazovania sa eliminuje len na nevyhnutné
a nepredvídateľné zmeny alebo na zmeny vyplývajúce z výsledkov vykonaného dokazovania. Na

skutočnosti a dôkazy predložené a označené neskoro súd neprihliada, hľadí sa na tieto akoby neboli
uplatnené.

12. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu ústnej zmluvy, na
základe ktorej mal žalovaný nadobudnúť bicykel zn. O. do svojho vlastníctva a žalovaný sa zaviazal,

že zaplatí žalobcovi za predmet kúpy kúpnu cenu 1.800 eur. Je nesporné, že žalovaný za predmet
kúpy, dohodnutú kúpnu cenu zaplatil, a preto je právne bezvýznamné, že faktúra č. XXXXXXX zo
dňa XX.XX.XXXX na bicykel a doplnky je vystavená predajcom bicykla na sumu 2.956,20 eur. Naviac
uvedená faktúra, ktorú žalobca predložil ako dôkaz v konaní spolu s návrhom, je vystavená až dňaXX.XX.XXXX predajcom A. F., R. X, A., pričom žalovaný preukázateľne predmet kúpy prevzal dňa
XX.XX.XXXX, o čom svedčí Karta bicykla a Odovzdávací protokol zo dňa XX.XX.XXXX (č. l. 38).
Uvedená faktúra jednak nekorešponduje s dátumom odovzdania bicykla žalovanému, naviac uvedenú

faktúru žalovaný až do doručenia platobného rozkazu a návrhu na začatie konania nemal ani k dispozícii,
ktorá skutočnosť vyplýva aj z príloh žaloby.

13. V predmetnej veci sám žalobca vo svojom vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu zo dňa
XX.XX.XXXX uviedol, že kontaktoval predajcu, u ktorého bol bicykel zakúpený prostredníctvom svojej

matky, aby sa vyjadril k listinám, ktorými disponuje žalobca, ako aj k listinám, ktoré predložil spolu s
odporom žalovaný, čo znamená, že v tom čase žalobca vyjadrením predajcu nedisponoval (č.l. 44). Súd
prvej inštancie nariadil pojednávanie na deň XX.XX.XXXX, predvolanie na pojednávanie bolo právnemu
zástupcovi žalobcu doručené dňa XX.XX.XXXX. Až na tomto pojednávaní právny zástupca žalobcu
navrhol, aby súd vypočul predajcu bicyklov pána F.. Súd návrh na vykonanie dôkazu výsluchom svedka
zamietol, čo vo svojom rozhodnutí odôvodnil tým, že svedok nebol žalobcovi osobou neznámou, pričom

žalobca súdu neuviedol, aké skutočnosti významné pre toto konanie mal uviesť. Pokiaľ žalobca v
odvolaní namietal, že nebol pred súdom riadne vypočutý, k tomu odvolací súd uvádza, že žalobca bol
v konaní riadne zastúpený advokátom, ktorý aktívne uplatňoval jeho procesné práva, a preto nemožno
súhlasiť s tvrdením žalobcu, že súd zamietol žalobu z dôvodu, že je žalobca vo väzbe a nemohol sa
brániť.

14. Nevykonanie navrhovaného dôkazu súdom prvej inštancie odvolací súd nehodnotí ako odňatie
možnosti konať pred súdom. Vo všeobecnosti pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť
taký postup súdu, ktorým znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho
súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a

právomchránenýchzáujmov.Onaplnenietohtoodvolaciehodôvodupôjdevždyajvtedy,akhrubévadyv
postupe prvoinštančného súdu spôsobili, že strane sporu bola odňatá reálna a efektívna možnosť konať
pred súdom. Prvoradou povinnosťou súdu je totiž zabezpečiť svojou činnosťou výkon spravodlivosti.
Navrhované dôkazy odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné vykonať,
nakoľko podstatné pre vyriešenie veci bolo právne posúdenie veci, čo súd prvej inštancie dostatočne a

správne hodnotil aj bez výsluchu navrhovaného svedka F.. Otázky, ktoré žalobca návrhmi chcel vyriešiť,
neboli pre posúdenie veci potrebné.

15. Odvolací súd mal po preskúmaní veci za to, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci,
vykonal riadne dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods.

1,2,3 CSP) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne
zhodnotil (§ 191 CSP) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré
v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 CSP). Správne,
presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd
v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje.

16. Súd prvej inštancie správne na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že žalovaný zaplatil
žalobcovi dohodnutú medzi stranami sporu cenu za bicykel (1.800 eur), čo mal za preukázané
komunikáciou cez Messenger medzi žalobcom a žalovaným (č. l. 34 - 36). Pokiaľ ide o faktúru na sumu
vovýške2.956,20eur,nebolomožnénatentodôkazprihliadaťzdôvodu,žetátobolavystavenánameno

žalobcu jeho obchodným partnerom, čo nemožno stotožniť so záväzkom medzi žalobcom a žalovaným.

17. Odvolací súd pripomína, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi

konania (I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pripomenul, že
súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (Garcia Ruiz c.
Španielsku z 21. januára 1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins

c. Francúzko z 19. februára 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu
zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú
význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, II. ÚS 410/06).18. Ostatnými odvolacími námietkami sa odvolací súd bližšie nezaoberal, pretože z podaného
odvolanianevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti, pre ktoré by žalobca mohol tieto námietky
relevantne uplatniť.

19. Správne preto postupoval súd prvej inštancie, pokiaľ žalobu zamietol a so zreteľom na to, že správny
je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania, odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP
rozsudok ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné dôvody
uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP).

20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1CSP,
keď v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalovanému bol voči neúspešnému žalobcovi
priznaný nárok na náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté
samostatným uznesením postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).