Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 18, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Cob/39/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1323203286
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1323203286.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek
senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej v spore žalobkyne: Z. U. , D.. XX.XX.XXXX,
bytom A. R. XX, XXX XX N., podnikajúca pod označením Silvia Litványiová - VALESI, IČO: 51 292 254,
právne zastúpená: Advokátska kancelária Machová s.r.o., so sídlom Sasinkova 886/16, 909 01 Skalica,
IČO: 36 864 544, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Pribinova 19, 811 09

Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 4 854,31 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č.k. 81Cb/17/2023 - 49 zo dňa 04.10.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. 81Cb/17/2023 - 49 zo dňa
04.10.2023 v napadnutom výroku II. p o t v r d z u j e.

II. Súd žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania

n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj ako „súd“ alebo aj ako „súd prvej inštancie“) uznesením č.k.
81Cb/17/2023 - 49 zo dňa 04.10.2023 (ďalej len ako „napadnuté uznesenie“) konanie zastavil (výrok
I.) a rozhodol, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o
výške ktorej súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník (výrok II.).

2. Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „CSP“) a § 256 ods.
1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP.

3. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že dňa 07.09.2023 bolo súdu
doručené podanie, ktorým žalobkyňa vzala žalobu späť v celom rozsahu z dôvodu, že žalovaný jej po
začatí konania uhradil žalovanú istinu. Vzhľadom na to, že žalobkyňa vzala žalobu späť skôr, ako začalo
predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, súd prvej inštancie konanie zastavil bez ohľadu na
súhlas alebo nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby. O nároku na náhradu trov konania súd prvej
inštancie rozhodol s poukazom na to, že žalobkyňa vzala žalobu späť a žiadala konanie zastaviť z

dôvodu, že žalovaný po podaní žaloby na súd zaplatil žalobou uplatnenú istinu, čo žalobkyňa preukázala
výpisom z účtu. Z uvedeného dôvodu mal súd prvej inštancie za to, že žalobkyňa podala žalobu dôvodne
a zastavenie konania zavinil žalovaný, preto priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu.

4.Protitomutouzneseniužalovanýpodaldňa24.10.2023včasodvolanievočivýrokuII.,ktorýmsúdprvej

inštancie priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a navrhoval, aby odvolací
súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobkyni neprizná náhradu trovkonania a žalovanému prizná náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Žalovaný odvolanie
odôvodnil v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), d) a g) CSP, t. j. mal za to, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci a že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené.

Žalovaný v odvolaní namietal, že mu nebola doručená žaloba a že jej nedoručením mu súd prvej
inštancie znemožnil realizovať jeho procesné oprávnenie spočívajúce napr. v oprávnení objasniť

okolnosti, za ktorých došlo k poukázaniu istiny na účet žalobkyne, resp., čo predchádzalo tejto úhrade a
z akého dôvodu žalovaný plnil žalobkyni v auguste 2023. Žalovaný preto nevnímal napadnuté uznesenie
ako spravodlivé, nakoľko mu súd prvej inštancie nedoručením žaloby znemožnil uviesť relevantné
skutočnosti a predložiť dôkazy, ktoré mohli mať vplyv na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania.
Malzato,žepokiaľsúdprvejinštancieprirozhodovaníonáhradetrovkonaniaprevzaltvrdenialenjednej
zo strán sporu, zatiaľ čo druhej strane neumožnil sa relevantne k tvrdeniam žalujúcej strany vyjadriť,

došlo zo strany súdu prvej inštancie k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces a sekundárne
aj k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania a zásady kontradiktórnosti konania. Žalovaný ďalej
uviedol, že dňa 31.03.2022 došlo k vzniku dopravnej nehody, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo
značky O. N., EČV: N. XXXET patriace poškodenému Š. O. (ďalej aj ako „poškodený“). V zmysle
zhodného vyhlásenia účastníkov dopravnej nehody bola táto spôsobená motorovým vozidlo značky P.

V., EČV: N. XXXCI, ktoré bolo v danom čase poistené pre prípad zodpovednosti zo škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Žalovaný škodovú udalosť prešetril a poškodeného
listom zo dňa 17.05.2022 informoval o vyplatení náhrady škody za opravu poškodeného vozidla vo
výške 1 964,88 eura. Následne po vykonaní doobhliadky žalovaný poškodenému doplatil náhradu škody
v sume 2 889,43 eura, o čom ho informoval listom zo dňa 25.05.2022. Žalovaný tak v máji 2022

poukázal poškodenému Š. O. náhradu škody za opravu jeho poškodeného vozidla v celkovej sume 4
854,31 eura, čo predstavuje žalovanú sumu v tomto konaní. Náhradu škody žalovaný poukázal na číslo
účtu poškodeného, ktoré on samotný uviedol v emailovej žiadosti zo dňa 25.04.2022. Žalovaný ďalej
uviedol, že rok potom, ako bola poškodenému nahradená škoda, sa na neho obrátila žalobkyňa s tým,
že žiadala poukázanie náhrady škody z predmetnej poistnej udalosti na jej účet. Žalovanému nebolo

zrejmé, z akého titulu žalobkyňa požadovala náhradu škody pre seba, preto emailom zo dňa 21.06.2023
vyžiadal od žalobkyne zmluvu o postúpení pohľadávky a informoval ju, že náhrada škody bola v celej
výške poukázaná na účet poškodeného. Následne žalobkyňa emailom zo dňa 21.06.2023 predložila
žalovanému žiadosť o vyplatenie poistného plnenia z dôvodu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky.
Žalovaný poukazoval na to, že poškodený Š. O. v žiadnom momente nenamietal, že by náhrada škody

nemala byť poukázaná na jeho účet a v emailovej komunikácii zo dňa 25.04.2022 výslovne uviedol
svoje číslo účtu a v žiadanke zo dňa 12.05.2022 nespomenul postúpenie svojej pohľadávky na inú
osobu. Žalovaný žalobkyňu opakovane informoval o tom, že bez overeného podpisu poškodeného v
oznámení o postúpení pohľadávky, resp. bez priameho oznámenia poškodeným nie je možné nahradiť
na iný účet ako uviedol poškodený. Žalovaný mal za to, že postupoval správne, keď náhradu škody

poukázal na účet poškodeného Š. O., keďže z jeho strany ako postupcu v tom čase nebolo postúpenie
žalovanému oznámené a žalobkyňa ako postupník dostatočným spôsobom nepreukázala postúpenie
pohľadávky na jej osobu, nakoľko nepredložila údajne uzavretú zmluvu o postúpení pohľadávky a
predložila len oznámenie poškodeného Š. O. bez jeho overeného podpisu. Žalovaný uviedol, že na túto
situáciu je jednoznačne použiteľné ustanovenie § 257 CSP. Žalobu žalobkyne považoval za predčasnú

a nedôvodnú, čomu podľa jeho názoru nasvedčoval aj fakt, že po vrátení vyplatenej náhrady škody
vo výške 4 854,31 eur zo strany Š. O. na účet žalovaného (dňa 23.08.2023), žalovaný bezodkladne
dňa 30.08.2023 celú náhradu škody žalobkyni zaplatil. Prípustnosť aplikácie § 257 CSP žalovaný
odôvodňoval tým, že priznanie trov konania žalobkyni by voči nemu predstavovalo prílišnú tvrdosť,
nakoľko žalobkyňa od začiatku poznala dôvod, pre ktorý jej žalovaný nemohol vyplatiť požadovanú

sumu a namiesto predloženia zmluvy o postúpení, resp. zabezpečenia overeného podpisu Š. O., podala
žalobu na súd.

5. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie žalovaného bolo podané
oprávnenouosobouvzákonomstanovenejlehote(§359a§362ods.1prvávetaCSP),viazanýdôvodmi
odvolania (§ 380 CSP), bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie
je v napadnutej časti potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

9.Podľa§257CSPvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného

zreteľa.

10. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení priznal nárok na náhradu trov konania žalobkyni voči
žalovanému v rozsahu 100 %, a to s poukazom na ustanovenie § 256 ods. 1 CSP, nakoľko žalovaný
tým, že zaplatil žalobkyni žalobou uplatnenú istinu po podaní žaloby na súd, zavinil zastavenie konania.

11. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je
doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania,
ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil.
Pri zastavení konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a
pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného

zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana
v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana
neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby
bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval
v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné

zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu). Inými slovami použitý termín
„zavinenie“ nemožno interpretovať - čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre - v doslovnom jazykovom
zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie účastníka konania (teda aj jeho
prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu). (I. ÚS 196/09, obdobne NS SR sp. zn. 2MObdo 4/2010).

12. Odvolací súd sa zaoberal námietkou odvolateľa a to, či v danom prípade boli splnené zákonné
podmienky pre to, aby súd podľa ustanovenia § 257 CSP žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.
Žalovanývodvolanídôvodiltým,žepriznanienáhradytrovkonaniažalobkynipredstavujeprílišnútvrdosť
voči žalovanému a žaloba bola žalobkyňou podaná predčasne, nakoľko žalovaný vyplatil náhradu škody
z danej poistnej udalosti priamo poškodenému Š. O. a žalovaná ani na výzvu žalovaného nepredložila

zmluvuopostúpenípohľadávkyalebooznámenieopostúpenípohľadávkyzúradneoverenýmpodpisom
Š. O.. Namietal, že žalobkyni vyplatil náhradu škody bezprostredne po tom, ako mu bola pôvodne
vyplatená náhrada škody vrátená zo strany Š. O..

Vo vzťahu k vyššie uvedenej odvolacej námietke žalobcu, odvolací súd konštatuje, že aplikácia

ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď
síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. CSP,
súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom
alebo sčasti neprizná. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa musí tvrdiť a preukázať strana
inak povinná zaplatiť náhradu trov konania. Aplikácia daného ustanovenia musí zodpovedať osobitným

okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Citované ustanovenie dopadá
na tú stranu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Ustanovenie § 257 CSP neslúži k
zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi procesnými stranami, ale k riešeniu situácie, v ktorej je
nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne hájil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené
záujmy, nedostal náhradu trov, ktoré pri tejto činnosti účelne vynaložil.

Odvolacísúdjetohonázoru,ževdanomprípadenejdeožiadenvýnimočnýprípad,vktorombybolidané
dôvody hodné osobitného zreteľa vedúce k nepriznaniu náhrady trov konania žalobkyni. Z obsahu spisu
mal v zhode so súdom prvej inštancie odvolací súd preukázané, že žalovaný žalobkyni plnil žalovanú
istinu dňa 05.09.2023 (č.l. 48 s. spisu), teda po podaní žaloby na súd (dňa 11.07.2023). Z obsahu

súdnehospisuzároveňvyplynulo,žepoškodenýŠ.O.dňa27.04.2022postúpilpohľadávkuzpredmetnej
poistnej udalosti č. 2280007195 na žalobkyňu. Dňa 27.04.2022 žalobkyňa doručila žalovanému žiadosť
o vyplatenie poistného plnenia zo škodovej (poistnej) udalosti z dôvodu, že dňa 27.04.2022 na
základe zmluvy o postúpení pohľadávky nadobudla ako postupník od postupcu - poškodeného Š. O.predmetnú pohľadávku. Prílohou podania žalobkyne bolo oznámenie postupcu Š. O. zo dňa 27.04.2022
o postúpení predmetnej pohľadávky. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z odvolania žalovaného, ktorý v
odvolaní výslovne uviedol, že náhradu škody poukázal na účet poškodeného Š. O., nakoľko žalobkyňa

ako postupník dostatočným spôsobom nepreukázala postúpenie pohľadávky na jej osobu, keďže
nepredložila zmluvu o postúpení pohľadávky a predložila len oznámenie Š. O. bez jeho overeného
podpisu. K uvedenému odvolací súd uvádza, že oznámenie postupcu dlžníkovi (žalovanému) o tom,
že došlo k postúpeniu pohľadávky poškodeného Š. O. z titulu nároku na náhradu škody spôsobenej v
príčinnej súvislosti s prevádzkou poisteného motorového vozidla, ktorá je predmetom tohto sporu, je

skutočnosťou, na ktorú právo viaže vznik povinnosti dlžníka plniť postupníkovi. Relevantné oznámenie
postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu vecnú legitimáciu postupníka
na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Právne účinky postúpenia tak nastanú aj voči dlžníkovi až
okamihom, keď bol dlžník upovedomený o postúpení pohľadávky. Zákon však neupravuje ani formu ani
obsah tohto oznámenia, stačí aj ak mu bolo postúpenie pohľadávky oznámené postupcom hoci aj ústne.

Odvolacísúdmalvkonanítedapreukázané,žežalovanémubolooznámeniepostupcu-poškodenéhoŠ.
O. o postúpení pohľadávky, doručené dňa 27.04.2022 ako príloha listu žalobkyne zo dňa 27.04.2022 (č.l.
6, č.l. 25 s. spisu). V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd zdôrazňuje, že zákon nevyžaduje, aby
bolpodpispostupcunatakomtooznámeníúradneoverený.Pretotaktožalobkyňoudoručenéoznámenie
postupcu o postúpení pohľadávky žalovanému, odvolací súd považoval za relevantné oznámenie

poškodeného Š. O. ako postupcu o postúpení pohľadávky, a to so všetkými právnymi dôsledkami, teda
aj so vznikom povinnosti žalovaného plniť žalobkyni ako postupníkovi pohľadávky, ktorá vznikla z danej
škodovej (poistnej) udalosti č. 2280007195 na motorovom vozidle O. N., EČV: N. XXXEM vo výške
skutočnej škody na vozidle, nakoľko z tohto oznámenia je zrejmé, o akú pohľadávku sa jedná. Odvolací
súd tiež poukazuje na to, že email Š. O., v ktorom žiadal výplatu náhrady škody na svoj účet bol datovaný

dňa 25.04.2022, teda časovo predchádzal uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky so žalobkyňou
zo dňa 27.04.2022, ako aj oznámeniu postupcu o postúpení pohľadávky zo dňa 27.04.2022. Odvolací
súd dospel k záveru, že žalovanému bolo postupcom - poškodeným Š. O. dňa 27.04.2022 riadne
oznámené postúpenie pohľadávky na žalobkyňu, a preto už nebol dôvod zo strany žalovaného plniť
poškodenému Š. O.. Odvolací súd dodáva, že žalobkyňa ako postupník pohľadávky voči žalovanému

nemala povinnosť nad rámec doručeného oznámenia postupcu o postúpení pohľadávky preukazovať
postúpenie pohľadávky predložením zmluvy o postúpení pohľadávky alebo zabezpečením úradného
overenia podpisu postupcu na oznámení zo dňa 27.04.2022.

V zmysle § 526 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej

len ako „Občiansky zákonník“) postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu
oznámiť dlžníkovi s tým, že dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ
postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
V danom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky zo strany poškodeného na to, aby žalovaný
plnil zo škodovej (poistnej) udalosti žalobkyni.

V prípade zastavenia konania sa náhrada trov konania riadi zásadou procesného zavinenia. Súd je pri
rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania teda povinný skúmať dôvod, pre ktorý bola žaloba vzatá
späť.Odvolacísúdmalvdanomprípadezpodaniažalobcuzodňa07.09.2023azdetailupohybunaúčte
žalobkyne (č.l. 48) preukázané, že žalovaný žalobkyni zaplatil dňa 05.09.2023 žalovanú istinu vo výške

4 854,31 eura, ktorá predstavovala žalobou uplatnenú náhradu škody z poistnej udalosti č. 2280007195.
Skutočnosť, že žalovanú istinu žalovaný poukazoval na účet žalobkyne dňa 30.08.2023 (s tým, že
táto bola pripísaná dňa 05.09.2023) vyplynula aj z odvolania žalovaného. Žaloba bola na súd podaná
dňa 11.07.2023. S poukazom na uvedené skutočnosti a s prihliadnutím na okolnosti daného prípadu,
odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade žalovaný zavinil

zastavenie konania, keď po podaní žaloby žalobkyňou na súd sa v relevantnom rozsahu zachoval v
zmysle žalobnej požiadavky a zaplatil žalobkyni žalovanú istinu v celej výške. Vychádzajúc z uvedeného
žalobkyni vznikol nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému v zmysle § 256 ods. 1 CSP.

Odvolací súd tak konštatuje, že žalovaným namietané okolnosti, pre ktoré žalovaný žalobkyni plnil

istinu vo výške 4 854,31 eura až po podaní žaloby na súd, nepredstavujú také dôvody hodné
osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti, ktoré by odôvodňovali odklon od aplikácie zásady zavinenia
pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania, a preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie
postupoval správne, keď v danom prípade zohľadnil pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konaniaprincíp zavinenia, kedy v situácii, keď žalovaný v relevantnom rozsahu celej žalovanej istiny plnil
žalobkyni po podaní žaloby na súd, a teda procesne zavinil zastavenie predmetného sporového konania,
žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Odvolací súd tak

túto odvolaciu námietku žalovaného posúdil ako nedôvodnú.

13. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie porušil práva žalovaného na spravodlivý
proces a sekundárne aj zásadu rovnosti strán sporu a kontradiktórnosti sporového konania, nakoľko
žalovanému nedoručil žalobu, čím mu znemožnil realizovať jeho procesné oprávnenie spočívajúce v

práve objasniť okolnosti, za ktorých došlo k poukázaniu istiny žalobkyni až v auguste 2023, odvolací
súd uvádza, že z doručenky nachádzajúcej sa na č.l. 58 súdneho spisu jednoznačne vyplýva, že
žalovanému bola zo strany súdu dňa 18.10.2023 doručená žaloba, oprava žaloby, prílohy k žalobe aj
späťvzatie žaloby, teda nie len prílohy k žalobe a späťvzatie žaloby ako namietal žalovaný. Z obsahu
súdneho spisu odvolací súd ďalej zistil, že žaloba bola na súd podaná dňa 11.07.2023, uznesením
č.k. 81Cb/17/2023 - 36 zo dňa 03.08.2023 súd prvej inštancie vyzýval žalobkyňu na doplnenie a

opravu žaloby v časti požadovaného príslušenstva, výzvou zo dňa 03.08.2023 súd prvej inštancie
vyzval žalobkyňu na doručenie plnej moci udelenej právnemu zástupcovi žalobkyne vo forme originálu,
osvedčenej fotokópie, resp. elektronického dokumentu so zaručenou konverziou, podaním doručeným
súdu dňa 24.08.2023 žalobkyňa predložila súdu opravu/doplnenie žaloby a plnú moc udelenú právnemu
zástupcovi a podaním doručeným súdu dňa 07.09.2023 žalobkyňa vzala žalobu v celom rozsahu späť.

Súd prvej inštancie tak pred doručením späťvzatia žaloby ešte nevykonával procesné úkony podľa
§ 167 ods. 1 CSP a nedoručoval žalobu žalovanému na vyjadrenie. Po doručení späťvzatia žaloby
na súd bolo povinnosťou súdu prvej inštancie konanie bez ďalšieho zastaviť, nakoľko tomu nebránila
prekážka v zmysle § 146 CSP, a teda nebol dôvod, aby žalovaného vyzýval na súhlas so späťvzatím
žaloby alebo voči žalovanému vykonával úkony v zmysle § 167 ods. 1 CSP a vyzýval žalovaného

na vyjadrenie k žalobe. Súd prvej inštancie tak postupoval správne, keď žalovaného na súhlas so
späťvzatím nevyzýval, samotné späťvzatie mu nebol povinný doručovať a konanie bez ďalšieho zastavil.
Odvolací súd má za to, že nedoručením žaloby žalovanému pred rozhodnutím súdu prvej inštancie
o zastavení konania žalovaný nebol pozbavený svojich práv, nakoľko v zastavenom konaní sa už o
podanej žalobe konať a rozhodovať nebude a vo vzťahu k rozhodovaniu o nároku na náhradu trov

konania táto skutočnosť nijako nediskvalifikovala žalovaného uplatňovať práva mu priznané Civilným
sporovým poriadkom pred odvolacím súdom v rámci odvolacieho konania, a to aj objasnením okolností,
za ktorých došlo k poukázaniu istiny na účet žalobkyne a čo tejto úhrade predchádzalo. Odvolací
súd uvádza, že z obsahu súdneho spisu bolo preukázané, že žalovanému bola žaloba doručená dňa
18.10.2023 (č.l. 58 s. spisu). S poukazom na uvedené, v kontexte celého súdneho konania a možnosti

strany namietať alebo zvrátiť postup, odvolací súd nezistil takú intenzitu zásahu do práva žalovaného na
spravodlivýproces,ktorýbyzakladalvadupodľa§365ods.1písm.b)CSPspočívajúcuvporušenípráva
na spravodlivý proces. Odvolací súd tak túto odvolaciu námietku žalovaného posúdil ako nedôvodnú.

14. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v

napadnutom výroku II. ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1
CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, nakoľko táto mala síce v odvolacom konaní plný úspech, avšak v

priebehu odvolacieho konania si žiadne trovy konania neuplatnila, ani jej zo súdneho spisu žiadne trovy
odvolacieho konania nevyplývajú.

16. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musiabyťspísanéadvokátom(§429ods.1CSP). Povinnosťprávnehozastúpeniaadvokátomdovolateľ

nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).