Rozsudok – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, July 12, 2024

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 0T/166/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2223011019
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Molitorys

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2024:2223011019.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda samosudkyňou JUDr. Danou Molitorys v trestnej veci obžalovaného: Ľ.O.,

H.. XX.XX.XXXX N. M. K., R. XXX, X. M. K.eda, pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.07.2024 v Dunajskej
Strede takto

r o z h o d o l :

obžalovaný Ľ.O., H.. XX.XX.XXXX N. C., R. C. S. D. XXXX/X, M. K., X. M. K.

sa uznáva za vinného, že

dňa 16.12.2023 v čase okolo 00:05 hod., po ceste č. 1395, v blízkosti predajne vozidiel zn. Fiat, v
Dunajskej Strede, po predchádzajúcom požití nezisteného množstva alkoholu, ako vodič viedol osobné
motorové vozidlo zn. Š. U. G. Č. M.-XXXBL, pri čom bol kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia
Policajného zboru v Dunajskej Strede a prostredníctvom elektronického meracieho prístroja AlcoQuant
6020 Plus, sériového čísla A 410196, číslo merania 572 mu bola v čase o 00:09 hod. nameraná hodnota
1,23 mg/l alkoholu v dychu (2,56 ‰ alkoholu),

t e d a

vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej
by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

č í m s p á c h a l

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.

Za to mu ukladá

Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3
Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje obžalovanému skúšobnú dobu
12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové

vozidlá každého druhu vo výmere 24 (dvadsťštyri) mesiacov. o d ô v o d n e n i e :

Na Okresný súd Dunajská Streda bola dňa 16.12.2023 doručená obžaloba prokurátora Okresnej
prokuratúry Dunajská Streda č. 2 Pv 589/23/2201 zo dňa 16.12.2023 na obvineného Ľ.O., H..

XX.XX.XXXX N. M. K.de (ďalej len „obvinený" alebo „obžalovaný") pre skutok právne kvalifikovaný ako
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa mal
dopustiť na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.07.2024 obžalovaný v súlade s ustanovením § 257 ods. 1
písm. b/ Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a ľutuje

spáchanie činu. Obžalovaný na otázky súdu uviedol, že rozumie podstate skutku, ktorý je mu kladený
za vinu; bol ako obvinený riadne poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, o možnosti
radiť sa s obhajcom o spôsobe obhajoby; takisto uviedol, že rozumie právnej kvalifikácii skutku, ktorý bol
kvalifikovaný ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona;
rovnako bol v prípravnom konaní oboznámený s trestnou sadzbou a teda vedel, aký trest mu v prípade

uznaniavinyhrozí.Jehovyhláseniebolodobrovoľnéadobrovoľneuznalsvojuvinu.Vzhľadomktomu,že
obžalovanýodpovedalkladnenaotázkyuvedenév§333ods.3písm.c/,d/,f/,g/ah/Trestnéhoporiadku
a prokurátor navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku, súd prijal uvedené
vyhlásenie obžalovaného, ktorému nasvedčujú aj ďalšie dôkazy zadovážené v prípravnom konaní. Z
dôkazov zadovážených v prípravnom konaní vyplýva, že konaním obžalovaného boli naplnené všetky

znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Vyhlásením o vine, ktoré súd prijal, sa obžalovaný
vzdal práva na dokazovanie viny. Súd zároveň vyhlásil, že nevykoná dokazovanie súvisiace s priznaným
skutkom, čím sa rozsah dokazovania obmedzil iba na dokazovanie súvisiace s ukladaným trestom.

Z hľadiska právnej kvalifikácie súd posúdil konanie obžalovaného ako prečin ohrozenia pod vplyvom

návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona.

Trestný čin podľa § 289 Trestného zákona je ohrozovací trestný čin, ktorý je dokonaný započatím
vykonávania zakázaného konania v stave vylučujúcom spôsobilosť. Postačuje tu možnosť čo i len
ohroziť chránený záujem, pričom nebezpečenstvo hroziace chráneným záujmom nemusí byť ohrozené

bezprostredne a priamo, stačí vzdialená teoretická možnosť poruchy vyplývajúca z vykonávania takejto
činnosti, no vôbec nemusí dôjsť k poruche na týchto chránených záujmoch, teda nevyžaduje sa
spôsobenie následku v podobe skutočne vzniknutej ujmy na zdraví alebo materiálnej škody.

Súd skúmal aj materiálnu stránku stíhaného trestného činu spočívajúcu v jeho závažnosti z hľadiska

Trestným zákonom vyžadovaného stupňa (závažnosť vyššia než nepatrná) vychádzajúc z kritérií
upravených v § 10 ods. 2 Trestného zákona. S poukazom na spôsob vykonania činu a okolnosti,
za ktorých bol čin spáchaný, následok ako aj zavinenie vo forme priameho úmyslu, má súd za to,
že závažnosť spáchaného činu je nepochybne oveľa vyššia než nepatrná a konanie obžalovaného
predstavuje konanie napĺňajúce zákonné znaky prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa

§ 289 odsek 1 Trestného zákona, ktoré je potrebné postihovať aj prostriedkami trestného práva.

Vo vzťahu k druhu a výmere trestu súd zdôrazňuje, že Trestný zákon vo svojich ustanoveniach, najmä
v ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu spoločnosti pred trestnými
činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu

zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za súčasného vyjadrenia morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň
napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na
zreteli. Všetky okolnosti prípadu však treba nielen zisťovať, ale aj objektívne, t. j. bez preceňovania alebo

podceňovania niektorých z nich komplexne hodnotiť a mať pritom na zreteli, že bližšie sú konkretizované
v ďalších ustanoveniach Trestného zákona, najmä v ustanoveniach o poľahčujúcich a priťažujúcich
okolnostiach (§ 36 Trestného zákona a § 37 Trestného zákona) a v ustanoveniach upravujúcich zásady
ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona).Pri úvahách aký druh a výmera trestu spravodlivo zohľadňujú konanie obžalovaného, jeho zavinenie,
následok, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy, súd vychádzal zo zásady proporcionality (trest
je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchaniu trestného činu), z účelu

trestu, podľa ktorého má pôsobiť na ochranu spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, voči ktorým
sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchova
k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom ako potencionálnym páchateľom,
voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov
spoločnosti). Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).

Obžalovaný Ľ. O. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.07.2024 k svojim osobným, majetkovým
a rodinným pomerom uviedol, že je slobodný, bezdetný a žije s chorou mamou, ktorej zlyháva srdce.
Poznamenal, že vlastní nehnuteľnosť, v ktorej žije spolu s matkou. Dal do pozornosti, že aktuálne
opatruje svoju matku a nie jem zamestnaný. V roku 2020 prestal pracovať pre nutnosť opatrovania
jeho matky. Jeho jediným príjmom je opatrovateľský príspevok - 560 eur. Dodal, že celý život viedol

riadny život, bol slušným človekom a ľutuje čo sa stalo. K pohnútke uviedol, že v tom období na tom bol
psychicky zle, matke zlyhávalo srdce, často kolabovala, bola volaná záchranka a on to už nezvládol.
Doma si dosť vypil, no nevie z akého dôvodu šiel na pumpu, nevedel vysvetliť, prečo to urobil.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.07.2024 vykonal súd dokazovanie oboznámením

podstatného obsahu listinných dôkazov. V odpise registra trestov nemá obžalovaný žiaden záznam. Z
odpovede na lustráciu v Agende dopravno-správnych činností vyplynul jeden záznam vzťahujúci sa na
konanie,zaktorébolobžalovanývtomtokonaníodsúdený.ZodpovedenalustráciuvSociálnejpoisťovni
zo dňa 12.07.2024 vyplynulo, že obžalovaný bol v období od 25.10.2023 do 31.12.2022 zamestnaný v
Slovenskom zväze protifašistických bojovníkov. Z odpovede na lustráciu v registri generálnej prokuratúry

zo dňa 11.07.2024 vyplynulo, že voči obžalovanému sa okrem prejednávanej veci nevedie žiadne iné
trestné konanie. Z odpovede na lustráciu v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov zo
dňa 12.07.2024 vyplynuli dva záznamy, v jednom prípade sa jednalo o priestupok proti občianskemu
spolunažívaniu a v druhom prípade šlo o priestupok na úseku cestnej premávky.

Súd vyhodnotil kritériá, ktoré sú uvedené v ustanovení § 34 ods. 4 Trestného zákona a ktoré sú fakticky
vyjadrením znakov skutkovej podstaty trestného činu, a to objektívnej stránky (spôsob spáchania činu
a jeho následok), subjektívnej stránky (zavinenie a pohnútka), subjektu (osoba páchateľa) a ďalej
vyhodnotil priťažujúce a poľahčujúce okolnosti ako aj pomery páchateľa a možnosti jeho nápravy.

Súd zisťoval pomer a závažnosť poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Pri ukladaní trestu súd u
obžalovaného prihliadol ako na poľahčujúcu okolnosť, že k spáchaniu trestného činu sa obžalovaný
priznal a skutok úprimne oľutoval (§ 36 písm. l/ Trestného zákona). Súd žiadne priťažujúce okolnosti
nezistil. Vzhľadom na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností (1:0) súd pri stanovení trestu aplikoval
§ 38 ods. 3 Trestného zákona a znižoval hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu s tým, že

základná trestná sadzba z ktorej súd vychádzal bola podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona 0 až 1
rok, a trest obžalovanému ukladal v rozmedzí 0 až 8 mesiacov a uložil obžalovanému trest pri dolnej
hranici upravenej trestnej sadzby vo výmere 3 mesiace. Takto uložený trest považuje súd za primeraný
vzhľadom na generálnu aj individuálnu prevenciu.

Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného súd zistil, že obžalovaný doposiaľ
nebol odsúdený a za posledných 5 rokov bol priestupkovo riešený, dvakrát - raz na úseku cestnej
premávky, keď ako chodec porušil všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky,raznaúsekuobčianskehospolunažívanie,predspáchanímtrestnéhočinuviedolusporiadaný
život, preto s prihliadnutím na uvedené a so zreteľom na výsledky dokazovania považuje súd uložený

podmienečný trest vo výmere 3 mesiace, za primeraný. Vzhľadom na všetky okolnosti prípadu a pomery
obžalovaného, ktorý nebol pred spáchaným stíhaného skutku súdne trestaný dospel súd k záveru,
že nepodmienečný trest odňatia slobody by bol pre obžalovaného neprimerane prísny, a preto využil
ustanovenie o podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody. Trest bol uložený vo výmere 3
mesiace prihliadajúc na postoj obžalovaného k súdenej trestnej činnosti, okolnosti spáchania skutku,

spôsobený následok a minulosť obžalovaného.

Súd dáva do pozornosti, že cieľom trestného konania má byť dosiahnutie toho, aby páchateľ zaujal
ku spáchaniu trestného činu sebakritický a kajúcny postoj, ktorý sľubuje možnosť jeho nápravy,vychádzajúc zo zásady punitur, nepecce tur (trestá sa, aby nebolo páchané zlo). Trest (osobitne trest
odňatia slobody) ako sankcia predstavuje najcitlivejší a najtvrdší prostriedok štátneho donútenia. Aj
keď trestnou sadzbou zákonodarca v súlade so zásadou nulla poena sine lege (žiaden trest bez

zákona) stanovuje súdu isté mantinely pri jeho rozhodovaní, zároveň mu ponecháva dostatočný priestor
pre individualizáciu trestu podľa okolností konkrétneho prípadu. Primeranosť trestu je nevyhnutným
predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy
páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania. V rámci
požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky

umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom
dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera testu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade
stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu (rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4Tdo/9/2010 zo dňa 16. apríla 2013).

Súd rozhodol o podmienečnom odklade výkonu uloženého trestu odňatia slobody, nakoľko má za to, že

vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom
žije a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti výkon trestu
odňatia slobody nie je nevyhnutný. Vzhľadom k tomu, že došlo k podmienečnému odkladu výkonu trestu
odňatia slobody súd obžalovanému určil skúšobnú dobu vo výmere 12 mesiacov, ktorú považuje za
primeranú a spravodlivú vzhľadom na závažnosť spáchaného trestného činu a okolnosti jeho spáchania.

Podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace podľa názoru súdu zabezpečí ochranu
spoločnosti pred obžalovaným tak, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby naďalej viedol riadny život, súčasne odradí aj iných od páchania
trestných činov a zároveň (a nie v neposlednom rade) dostatočne vyjadrí aj morálne odsúdenie

obžalovaného spoločnosťou. Uložený trest by mal byť pre obžalovaného postačujúci na to, aby si
uvedomilnesprávnosťaprotiprávnosťsvojhokonania,abysavbudúcnostinedopúšťalpodobnejtrestnej
činnosti. Z pohľadu súdu na zabezpečenie ochrany spoločnosti výkon trestu odňatia slobody nie je
nevyhnutný.

Súd poukazuje na to, že zo strany obžalovaného došlo k hrubému porušeniu pravidiel v cestnej
premávke, keď obžalovaný ako vodič svojím nezodpovedným konaním porušil záujem spoločnosti na
tom, aby boli dodržiavané pravidlá v cestnej doprave, t. j. aby sa osobné motorové vozidlo neriadilo
pod vplyvom alkoholických nápojov, čím môže dôjsť k ohrozeniu, resp. spôsobeniu zranení fyzickým
osobám, resp. spôsobeniu škôd na majetku fyzických alebo právnických osôb. Keďže obžalovaný ako

účastník cestnej premávky závažným spôsobom porušil pravidlá cestnej premávky, spáchal trestný čin
v súvislosti s vedením motorového vozidla pod vplyvom alkoholu a svojim nezodpovedným konaním
vážne ohrozil aj iných účastníkov cestnej premávky, súd rozhodol podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného
zákonaajouloženítrestuzákazučinnostiviesťmotorovévozidlákaždéhodruhuvovýmere24mesiacov.
Súd dospel k záveru, že boli naplnené zákonné podmienky na uloženie trestu zákazu činnosti. Podľa

názoru súdu hrubé porušeniu pravidiel cestnej premávky zo strany obžalovaného nemožno ponechať
bez trestnoprávnej sankcie.

Z pohľadu súdu takto uložený podmienečný trest odňatia slobody spolu s trestom zákazu činnosti bude
v dostatočnej miere vplývať na prevýchovu obžalovaného a splní svoj prevýchovný účel.

S poukazom na všetky skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Dunajská Streda. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok

doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti osoby, ktorej treba rozsudok doručiť, oznámením je
až doručenie rozsudku. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok.
V odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Oprávnená osoba sa môže odvolania výslovne vzdať.
Odvolanie môžu podať:- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.