Rozsudok Judgement was issued on Thursday, June 14, 2023

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-12C/32/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121463292
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Hrebíčková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2023:6121463292.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Petrou Hrebíčkovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom

C. XX, D. právne zastúpený Advokátska kancelária Juristi s.r.o., IČO: 51 941 244, so sídlom Krivá 3,
Košice, proti žalovanej: E. E., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX, D., právne zastúpená JUDr. Marek Hrouda,
advokát, so sídlom Krmanova 16, Košice, o zaplatenie 4.458,02,- eur s príslušenstvom,

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 4.458,02 eur s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 4.458,02 eur od 22.9.2021 do zaplatenia s tým, že povoľuje žalovanej splácať predmetný
dlh v splátkach, s výškou splátky 40 eur mesačne, so splatnosťou prvej splátky počnúc právoplatnosťou
rozsudku, so splatnosťou nasledujúcich splátok vždy k 20. dňu v mesiaci s tým, že nezaplatením čo i len

jednej splátky, sa stáva splatným celý dlh.

II. Žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa voči žalovanej pôvodne domáhal žalobou, doručenou súdu dňa 12.8.2021, zaplatenia
sumy2.400eursúrokomzomeškaniavovýške5%ročnezosumy2.400eurod23.3.2020dozaplatenia
a náhrady trov konania.

2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 23.3.2020 nadobudol kúpnou zmluvou spoluvlastnícky

podiel k nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXXX, a to bytu č. X na prízemí, vo vchode XX
bytového domu súp. č. XXX stojaceho na parc. reg. C č. XXX o výmere 204 m2- zastavaná
plocha a nádvorie, vrátane spoluvlastníckeho podielu o výmere 169/10000 na spoločných častiach
a zariadeniach domu, príslušenstve a pozemku vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1. Žalovaná je
podielovou spoluvlastníčkou uvedenej nehnuteľnosti s rovnakým spoluvlastníckym podielom 1. Žalobca
vyzval žalovanú listom zo dňa 24.5.2021 na uzatvorenie dohodoy o hospodárení so spoločným bytom.
Z jej odpovede zo dňa 30.6.2021 vyplýva, že táto nemá záujem upraviť vzájomné práva a povinnosti

spoluvlastníkov. Žalobca si tak uplatnil nárok na náhrada za nadužívanie spoluvlastníckeho podielu
žalovanou v sume 2.400 eur, teda za 16 mesiacov po 150 eur mesačne, vychádzajúc zo sumy 430 eur
mesačne po odpočítaní nákladov na nehnuteľnosť, a to od 04/2020 do 07/2021, spolu s 5 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 2.400 eur od 23.3.2020 (odo dňa nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu
žalobcom na predmetnej nehnuteľnosti) do zaplatenia.

3. Žalobca spolu so žalobou predložil nasledujúce prostriedky procesného útoku: návrh na uzatvorenie

dohody o užívaní spoločnej veci zo dňa 24.5.2021, vyjadrenie žalovanej zo dňa 30.6.2021, výpis z LV
č. XXXXX, inzercie z portálu G.. V konaní navrhol vypočuť okrem seba aj mediátorku Mgr. Ľubicu
Tirpákovú.4. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci Platobný rozkaz č.k. 22Up/1313/2021-0 zo dňa 16.9.2021,
proti ktorému žalovaná podala odpor s odôvodnením, že jej brat (pôvodne vlastník celej nehnuteľnosti)
jej v roku 2015 daroval spoluvlastnícky podiel k predmetnej nehnuteľnosti o veľkosti 1. Brat jej síce

ponúkol svoj zostávajúci spoluvlastnícky podiel 1 k celku na odkúpenie, avšak žalovaná nedisponuje
žiadnymi finančnými prostriedkami na jeho odkúpenie. Žalobca predmetný spoluvlastnícky podiel 1
odkúpil od brata žalovanej, následne chcel odkúpiť aj jej spoluvlastnícky podiel, rôznymi úskokmi sa
ju snažil z bytu dostať. Od nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu žalobca realizoval úkony, ktorými
sa snažil zabezpečiť prepis jednotlivých médií dodávaných do predmetného bytu na svoju osobu. Stal

sa odberateľom elektrickej energie vo VSE, po mesiaci prešiel do spoločnosti Slovak Energy, pričom
neuhrádzal úhrady za dodávku médií. Žalovaná uhrádza všetky platby za byt výlučne sama, je sociálnou
dôchodkyňou, poberá len dôchodok vo výške 355,20 eur. Za služby spojené s užívaním predmetného
bytu uhrádza mesačne sumu 124 eur, z tejto sumy činia zálohové platby sumu 100 eur, zálohová platba
za elektrinu činí 16 eur a za plyn 8 eur mesačne. Poukázala na to, že v roku 2019 si musela vziať
spotrebiteľský úver z Poštovej banky vo výške 6.900 eur na kúpu novej chladničky a refinancovanie

pôvodného úveru z E., H., pričom mesačná splátka na úvere činí 111,40 eur. Uvedený úver bude splácať
90 mesiacov (6,5 roka). Žalovaná žiadala, aby súd nepriznal žalobcovi uplatnený nárok, nakoľko tento
je zjavne v rozpore s dobrými mravmi, za celým procesom nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu stál
žalobca, jej brat by niečo také sám neurobil. Žalobca musel mať informácie o právnom a skutkovom
stave garsónky, a to predovšetkým informácie o tom, že od roku 2012 je obývaná výlučne žalovanou, že

tam od roku 2015 býva úplne sama a aká je jej sociálna situácia. Aj napriek tomuto pristúpil k odkúpeniu
spoluvlastníckeho podielu v 1 od jej brata. Týmto postupom ju žalobca privedie do neriešiteľnej situácie.
Uvedená garsónka je jej jediným bývaním a všetko čo sa v nej nachádza predstavuje jej jediný majetok.
Ohľadne konania žalobcu v rozpore s dobrými mravmi, poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn.3Cdo/137/2003.Podľažalovanej,žalobcanepotrebovalastálenepotrebujegarsónkunauspokojenie

svojich potrieb s bývaním, pretože má zabezpečené vlastné bývanie, ako aj príjmy z podnikania (tržby
jeho spoločnosti predstavovali v roku 2020 sumu 15.318 eur), preto nepotrebuje ním požadovanú
sumu 150 eur mesačne. S výškou požadovanou žalobcom mesačne za nadužívanie spoluvlastníckeho
podielu nesúhlasila, nakoľko žalobcom predložené ceny mesačných nájmov 400 eur, resp. 450 eur sú
nadhodnotené, nakoľko tam uvádzané sumy nájmov sú za zrekonštruovanú garsónku o výmere 20 m2

centre mesta, pričom svojim vlastným prieskumom zistila, že garsónka o rovnakej výmere sa prenajíma
zanižšiusumumesačneatovovýške360eur,resp.270eur,pričomaleideozrekonštruovanúgarsónku,
avšak jej garsónka je v pôvodnom stave. Žalobca podľa nej nijako nevyčíslil sumu a neozrejmil spôsob
výpočtu nákladov, na úhrade ktorých by sa mal podieľať titulom svojho spoluvlastníctva ku garsónke.

5. Žalovaná pripojila k odporu nasledujúce prostriedky procesnej obrany: pôdorys garsónky, rozhodnutie
o dôchodku priznaného žalovanej Sociálnou poisťovňou, zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.
1940183871, platobný doklad SIPO, zálohový predpis platieb účinný od 1.4.2020, výpis z obchodného
registra CANCUN s.r.o., inzercie z portálu realitnej kancelárie ATOMIA s.r.o.. V konaní navrhla vypočuť
okrem seba aj svedka I. A. a J. E..

6. Žalobca v replike uviedol, že nie je pravdou, že neuhrádza za energie za garsónku v podielovom
spoluvlastníctve, o čom priložil dôkazy (na č.l. 51, 52) o platbách v prospech účtu SLOVAKIA ENERGY.
Poukázal na to, že žalovaná nerozporuje tú skutočnosť, že užíva garsónku výlučne sama, preto mu patrí
nárok na náhradu za neužívaní spoločnej veci. Napriek tomu, že brat žalovanej jej ponúkol na odkúpenie

svoj spoluvlastnícky podiel, na túto ponuku nezareagovala. K návrhu na hospodárenie so spoločnou
vecou sa vyjadrila, že „nechápe súvislosti a jej návrh je nemenný, je ochotná odkúpiť spoluvlastnícky
podiel za sumu 10.000 eur.“ Žalobca však poukázal na to, že od brata žalovanej odkúpil spoluvlastnícky
podiel za sumu 15.000 eur a zároveň ceny nehnuteľnosti neustále rastú. Sociálna situácia žalovanej
nemá žiaden vplyv, vzhľadom na predmet konania, navyše žalovaná umožňuje užívanie nehnuteľnosti

tretej osobe. Ani ekonomické rozdiely medzi podielovými spoluvlastníkmi spoločnej veci neznamenajú
konanie v rozpore s dobrými mravmi. Za platby, ktoré je žalobca ako podielový spoluvlastník povinný
znášať vo výške 1 považoval platby (v zálohovom predpise) a to pevné platby 24,75 eur, z čoho 1
činí 12,38 eur, platby za energie spoločných priestorov, odpočet meradiel, spracovanie vyúčtovania,
zrážková voda, poistenie domu spolu 2,43 eur, z čoho 1 činí 1,22 eur. Ostatné platby má podľa neho

uhrádzať žalovaná, ktorá reálne aj spotrebúva energie spojené s garsónkou.

7. Žalovaná v duplike zopakovala svoju argumentáciu, uviedla, že má záujem odkúpiť spoluvlastnícky
podiel žalobcu na garsónke za sumu 14.396,96 eur, po odpočítaní nákladov tvoriacich exekúciu, ktorábolavedenáprotijejbratoviakopovinnému,tovovýške603,04eur.Poukázalanato,žežalobcaponúkol
jej priateľovi províziu, ak ju tento prinúti podpísať predaj bytu, ako aj na morálny profil žalobcu, ktorého
jedinou snahou je nedobrovoľne prinútiť žalovanú na predaj svojho spoluvlastníckeho podielu dotknutej

garsónky s cieľom majetkového prospechu, uvedomujúc si pritom nepriaznivú sociálnu a majetkovú
situáciu žalovanej. V tomto smere citovala aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 8. septembra 2010,
sp. zn. 28Cdo 5014/2009.

8. Na pojednávaní dňa 14.6.2023 súd uznesením pripustil zmenu žaloby (jej rozšírenie o ďalšie obdobie

nadužívania bytu žalovanou, až do rozhodnutia súdu) tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi
sumu 4.458,02 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.458,02 eur od 22.9.2021 do
zaplatenia.

9. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnili sporové strany a ich právni zástupcovia,
a na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovanej, listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah

spisu (súd tieto v zmysle § 204 CSP neoboznamoval), čestným prehlásením svedka J. E. a zistil tento
skutkový stav:

10. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že od mediátorky, ktorá riešila spor medzi žalovanou a jej bratom
sa dozvedel, že je na predaj 1 spoluvlastníckeho podielu garsónke, v ktorej bývala žalovaná. Nakoľko

jej brat bol chorý, má rakovinu a nemal finančné prostriedky na liečbu, rozhodol sa od neho odkúpiť
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 k celku. Mal vedomosť o tom, že garsónka je nezrekonštruovaná, ako
aj o tom, že v nej býva žalovaná. Keď sa s ňou chcel dohodnúť na hospodárení so spoločnou vecou,
žalovaná to odmietala. Majetkové pomery žalovanej žalobca neriešil. Jeho mesačný príjem činí 1500
eur v čistom, okrem toho má príjem z prenájmu garsónky vo svojom výlučnom vlastníctve vo výške 400

eur mesačne ako aj jednoizbového bytu vo výške 700 eur mesačne.

11. Z výsluchu žalovanej súd zistil, že táto nemala finančné prostriedky na odkúpenie spoluvlastníckeho
podielu, ktorý jej ponúkol na predaj jej brat. Uviedla, že nerozumie, ako mohol žalobca odkúpiť byt
v ktorom býva, pričom sa jedná o malú garsónku. žalobca ju viackrát kontaktoval a ponúkol jej 10.000

eur za jej spoluvlastnícky podiel ku garsónke. V byte býva sama, občas sa tam vyskytuje aj jej priateľ,
ktorý jej pomáha s nákupmi.

12. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že na výsluchu J. E. netrvá.

13. Z výsluchu svedka I. A. súd zistil, že bol prítomný, keď žalobca prišiel za žalovanou do garsónky
a pýtal sa jej, či by nebola ochotná predať svoj spoluvlastnícky podiel k nej o veľkosti1/2, pričom mu
ponúkol 1.000 eur, keď ju prehovorí. Na to svedok uviedol, že to nie je jeho záležitosť a nebude sa do
toho miešať, žiadny nátlak na neho nebol robený.

14.SúdnapojednávanízamietolvýsluchsvedkyneK.F.L.,nakoľkojejsvedeckúvýpoveďvpredmetnom
konaní nepovažoval za potrebnú, ani majúcu vzťah k predmetu konania.

15. Z čestného vyhlásenia svedka J. E. s jeho osvedčeným podpisom vyplynulo, že na jeho inzerát na
predaj spoluvlastníckeho podielu ku garsónke o veľkosti 1 zareagoval žalobca. Na základe jeho záujmu,

napísal svedok list žalovanej s návrhom na predaj spoluvlastníckeho podielu za sumu 15.000 eur.
Nakoľko žalovaná na list nereagovala, pristúpil k odpredaju svojho spoluvlastníckeho podielu žalobcovi
ako kupujúcemu za sumu 15.000 eur, ktorá mu bola vyplatená v hotovosti. Žalovaná ešte keď boli
podielovými spoluvlastníkmi, ho zo spoločnej garsónky vyhadzovala, keď tam chcel prespať, uviedla, že
nemá pre neho miesta, lebo tam má svojho priateľa, ktorého si tam nasťahovala bez jeho súhlasu. Keď

potreboval pomoc, bola k nemu žalovaná hnusná a arogantná.

16. Sporným medzi sporovými stranami nebola skutočnosť, že garsónku, ktorá je v ich bezpodielovom
spoluvlastníctve užíva výlučne žalovaná, ani to že za takéto nadužívanie neplatí žalobcovi náhradu
podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Sporným však bolo, či výkon práva žalobcu, možno hodnotiť

ako konanie v rozpore s dobrými mravmi a z toho dôvodu jeho nárok považovať za nárok v rozpore
s dobrými mravmi.

17. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:18. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

19.Podľa§136ods.1a2Občianskehozákonníka,vecmôžebyťvspoluvlastníctveviacerýchvlastníkov.
(2) Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len
medzi manželmi.

20. Podľa ust. § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci
podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

21. Podľa ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri
plnení úroky z omeškania. Výšku úrokov z omeškania ustanovuje osobitný predpis.

22. Podľa ust. § 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka (v znení účinnom od 1.2.2013), výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

23. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

24. Predmetom tohto konania je právo žalobcu, ktoré vyplýva z § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Jeho nevyhnutným predpokladom je užívanie spoločnej veci druhým spoluvlastníkom nad rozsah jeho
spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu musí byť dôsledok jej
užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Tým, že žalovaná užíva
byt nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu (nie je sporné, že ho užíva výlučne sama), prisvojuje si

úžitkovúhodnotuvecivoväčšejmiere,nežzodpovedájejpodielu.Niejepritomrozhodujúce,čitentostav
vyplývazdohodyspoluvlastníkov,alebozrozhodnutiaväčšinovéhospoluvlastníka,alebočiideofaktický
stav. Dôvod, pre ktorý tento spoluvlastník spoločnú vec neužíva nie je právne významný a rovnako tak
nie je významné ani prípadné užívanie časti veci treťou osobou.

25. Podstatnou a rozhodujúcou otázkou pre posúdenie dôvodnosti nároku na náhradu za nadužívanie
nehnuteľnosti v rozsahu veľkosti spoluvlastníckeho podielu je zistenie v akom rozsahu 2. spoluvlastník
vec užíva. Nie je sporné, že žalovaná užíva výlučne nehnuteľnosť (nie je pritom podstatné, že v byte
býva aj jej priateľ I. A.), teda užíva spoločnú vec nad rámec svojej 1 k celku.

26. K argumentácii žalovanej, že žalobca si uplatňuje nárok, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi súd
uvádza, že s touto argumentáciou sa nestotožňuje. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv
a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do
právaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrýmimravmi.Dobrémravy možnopoňať
ako súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často

zabezpečené aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými morálnymi
zásadami demokratickej spoločnosti.

27. Právo vlastniť majetok je ústavne garantovaným právom každého, pričom sama žalovaná uviedla,
že jej bol ponúknutý spoluvlastnícky podiel 1 jej brata v rámci predkupného práva, avšak nedisponuje

finančnými prostriedkami na jeho vyplatenie. Preto pokiaľ žalobca odkúpil 1 spoluvlastníckeho podielu
od jej brata, nedopúšťa sa žiadneho konania v rozpore s dobrými mravmi iba preto, že v byte býva
žalovaná ako druhý podielový spoluvlastník. Navyše žalobca mal záujem riešiť a dohodnúť sa so
žalovanou na hospodárení so spoločnou vecou, navrhol jej listom spôsob riešenia, na ktorý žalovaná
reagovala odmietavo. Napokon nepravdivé sú tvrdenia žalovanej, že žalobca za energie neuhrádzal

platby, túto skutočnosť žalobca vyvrátil výpismi z účtu na čl. 51, 52, z ktorých vyplýva, že uhradil SLOVAK
ENRGY dňa 29..7.2020 zálohovú platbu vo výške 30 eur a dňa 25.8.2020 doplatok vo výške 4 eurá,
ak aj sumu 30 eur. Súdu sa žiada dodať, že okolnosti, za ktorých došlo k odkúpeniu spoluvlastníckeho
podielu žalobcom, nie sú predmetom tohto konania. Ani samotný fakt, že žalobca ponúkal žalovanej,že od nej odkúpi jej spoluvlastnícky podiel, resp. ponúkol odmenu jej priateľovi I. A., ak ju prehovorí
k tomuto odpredaju, nie je konaním, ktoré by mohol súd považovať za konanie v rozpore s dobrými
mravmi. Rovnako tak zlá ekonomická situácia u žalovanej, ani jej nepriaznivé sociálne pomery, resp.

to, že žalobca nie je odkázaný na takýto príjem z nadužívania, nemožno hodnotiť ako dôvod, pre
ktorý by bol nárok žalobcu v rozpore s dobrými mravmi. K rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
28Cdo/5014/2014 zo dňa 8.9.2010, na ktorý sa žalovaná odvolávala vo svojej argumentácii, súd uvádza,
že v tam súdenom prípade išlo o úplne odlišný skutkový stav, išlo o vzťah medzi majetkovými právami
štátu a jednotlivca a námietku premlčania v rozpore s dobrými mravmi, preto toto rozhodnutie nie je

aplikovateľný na prejednávaný prípad. Rovnako tak nemožno hovoriť, že výkon práva žalobcu zasahuje
do práva žalovanej na bývanie, predmetom konania totiž nie je vypratanie nehnuteľnosti, ale peňažné
plnenie.

28. Riadiac sa vyššie uvedenými úvahami súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný. Pokiaľ
ide o výšku nároku (za nadužívanie 1 bytu žalovanou) uplatneného žalobcom, ktorý nadobudol

spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 dňa 23.3.2020, tento si uplatnil nárok na náhradu za nadužívanie
za 9 mesiacov roku 2020, za rok 2021, 2022, a za 5 mesiacov roku 2023, a to podľa výšky hodnoty
mesačného trhového nájmu predmetného bytu za jednotlivé roky. V rokoch 2020 a 2021 sa podľa
oznámenia CASSOVIA REALITAS (č.l. 180) pohybovala trhová hodnota mesačného nájmu predmetnej
garsónky v sume 250 eur a v rokoch 2022 a 2023 to bola suma 270 eur. Žalovanou predloženú

hodnotu mesačného nájmu realitnou spoločnosťou AA s.r.o. za rok 2023 vo výške 230 eur (č.l. 173),
súd považoval za neprimerane nízku vzhľadom na to, že už v rokoch 2020 a 2021 sa mesačný nájom
garsónky s obdobnou rozlohou, ale v zrekonštruovanom stave, pohyboval najmenej vo výške 270 eur
(čo uviedla sama žalovaná v odpore voči platobnému rozkazu), pričom plynutím času narastala aj
hodnota prenájmu nehnuteľností. Preto súd vychádzal z trhovej hodnoty nájmu uvedenej vo vyjadrení

realitnej kanc. CASSOVIA REALITAS. Z mesačného nájomného 250 eur a 270 eur, z ktorého polovica
činí 125 eur a 135 eur je však potrebné odpočítať náklady žalobcu, ktorými sa mal z titulu jeho
spoluvlastníckeho podielu k bytu podieľať na úhrade platieb za byt, teda 1 zo sumy 24,75 eur mesačne
(pevné platby podľa zálohového predpisu), čo činí 12,38 eur, energia spoločných priestorov 0,66 eur
mesačne, odpočet meradiel+ spracovanie vyúčtovania +zrážková voda+ poistenie domu, spolu 2,43

eur, z toho 1 pripadajúca na žalobcu činí 1,22 eur (spolu 13,60 eur). Výsledná suma za nadužívanie
spoluvlastníckeho podielu tak na mesiac (za roky 2020, 2021) predstavuje 111,40 eur, za 9 mesiacov
roku 2020 činí 1.002,60 eur (9 x 11,40 eur, za rok 2021 je to 12 mesiacov x 111,40 eur, teda 1.336,80 eur.
Za rok 2022 náhrada za nadužívanie predstavuje sumu 121,40 eur x 12 mesiacov, teda 1.456,80 eur.
Za rok 2023 mesačná náhrada za nadužívanie predstavuje sumu 121,40 eur (135 eur – 12,38eur -1,22

eura) x 5 mesiacov činí náhrada za nadužívanie sumu 607 eur. Za 14 dní mesiaca jún (do rozhodnutia
súdu) činí náhrada za nadužívanie 54,82 eur. Spolu za obdobie od 1.4.2020 do 14.6.2023 (vrátane)
činí suma za nadužívanie spoluvlastníckeho podielu žalovanou 4.458,02 eur. Súd tak vyhovel žalobe
žalobcu a zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 4.458,02 eur.

29. Žalobca si z dlžnej sumy uplatnil úrok z omeškania vo výške 5 % ročne odo dňa nadobudnutia 1
spoluvlastníckeho podielu k predmetnej garsónke, t.j. od 23.3.2020. Vzhľadom na to, že pri nadužívaní
spoluvlastníckeho podielu nie je určený čas plnenia právnym predpisom, nebol ani dohodnutý stranami,
súd za výzvu na plnenie súd považoval doručenie žaloby žalovanej súdom dňa 20.9.2021 (č.l. 19),
nasledujúci deň 21.9.2021 bola žalovaná povinná plniť, pričom do omeškania sa dostala nasledujúci deň

22.9.2021, od ktorého súd priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne (v súlade
s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., kedy v deň omeškania žalovanej činila základná sadzba ECB
0 %, zvýšené o 5 percentuálnych bodov tak úroky z omeškania činia 5 % ročne) zo sumy 4.458,02
eur až do zaplatenia.

30. Súd v súlade s § 232 ods. 4 umožnil žalovanej splácať predmetný dlh v splátkach po 40 eur mesačne,
sosplatnosťouprvejsplátkypočnúcdňomprávoplatnostirozsudku,sosplatnosťounasledujúcichsplátok
vždy k 20. dňu v mesiaci s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky, sa stáva splatným celý dlh.
Dôvodom povolenia žalovanej splácať predmetný dlh v splátkach je skutočnosť, že jediným príjmom
žalovanej je starobný dôchodok v sume 369,40 eur mesačne ( ako to vypláva z čestného vyhlásenia

žalovanej), pričom mesačné náklady na bývanie predstavujú spolu sumu 164 eur (z toho mesačné
platby správcovi bytu činia 100 eur, platba SIPO za média činí 45 eur a platba za Mágio služby činí
19 eur mesačne), náklady na mobilný telefón činia 10 eur mesačne, strava predstavuje sumu 150 eur
mesačne, výdavky na lieky 20 eur mesačne. Žalovaná zároveň spláca spotrebiteľský úver v C. M., H.,s výškou mesačnej splátky 111,40 eur, s termínom konečnej splatnosti 10.10.2026. Žalovanej tak po
úhrade základných potrieb nezostáva ani suma životného minima (do júla 2023 suma životného minima
činila 234,42 eura).

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

33. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa. V súlade s týmto ustanovením je súd povinný skúmať, či existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa, na ktoré treba pri rozhodovaní o trovách výnimočne prihliadnuť. Ide nielen o dôvody
v zákone výslovne uvedené (či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti
a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril), ale aj ďalšie dôvody. Za také dôvody považuje súdna prax

predovšetkým osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, teda nielen
na strane toho, komu má byť uložená povinnosť nahradiť trovy konania. V danom prípade za dôvod
osobitného zreteľa súd považoval majetkové a sociálne pomery žalovanej už zmienené v bode 30.
odôvodnenia rozsudku, pričom vzal do úvahy aj fakt, že nepriznanie náhrady trov konania nebude mať
nepriaznivé dôsledky pre žalobcu, ktorého mesačný príjem predstavuje 1.500 eur (netto), pričom mu

plynú príjmy z prenájmu dvoch bytov, spolu vo výške 1.100 eur.

34. O nároku na náhradu trov konania súd v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP
rozhodol tak, že žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % nakoľko
bol v konaní, s výnimkou nepatrnej časti úrokov z omeškania, úspešný. O výške trov konania bude po

právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262
ods. 2 CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e :
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice

v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( 358 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.