Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 16, 2023

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 13C/32/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6723201884
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Lehotský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2023:6723201884.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jurajom Lehotským, v spore žalobcu A. B. C.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXX/XX, XXX XX F., právne zastúpený Advokátska kancelária
TRNKA s.r.o., so sídlom Námestie SNP 9448/26A, 960 01 Zvolen, IČO: 55 085 075, proti žalovanému
1./ Obec Babiná, IČO 00 319 732, G. E. XX/X, XXX XX F., právne zastúpený JUDr. Daniel Janšo,
advokát, Advokátska kancelária so sídlom Horné záhrady 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 304 253
a žalovanému 2./ A. H. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX I., o určenie, že pozemky patria
do dedičstva po poručiteľovi, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému v 1. rade trovy konania v rozsahu
100% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške náhrady trov konania.

III. Súd žalovanému v 2. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojim žalobným návrhom doručeným na tunajší súd dňa 11.5.2023 po pripustení zmeny
žaloby domáhal toho, aby súd rozhodol v nasledovnom znení:
„Súd určuje, že novovzniknuté pozemky podľa geometrického plánu č. 36635456 – 83/2023

vyhotoveného A. J. K., úradne overeného Okresným úradom Zvolen, katastrálnym odborom pod č. G1
– 340/2023, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území F., a to:
- pozemok parcela registra „C“ s parc. č. 3258/17 o výmere 53 m2, druh pozemku: zastavaná plocha
a nádvorie,
- pozemok parcela registra „C“ s parc. č. 3258/18 o výmere 37 m2, druh pozemku: zastavaná plocha
a nádvorie,
- pozemok parcela registra „C“ s parc. č. 3258/19 o výmere 18 m2, druh pozemku: zastavaná plocha

a nádvorie,
patria do dedičstva po H. C., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX. Geometrický plán je neoddeliteľnou
súčasťou tohto rozsudku“,
a to na tom základe, že ako žalobca je výlučným vlastníkom rodinného domu so súpisným číslom XXX,
ktorý je postavený na pozemkoch registra „C“ s parc.č. 279/1 a 279/2 a nachádza sa v okrese Zvolen
v obci F., v katastrálnom území F. a je zapísaný na LV č. XXX (ďalej aj „rodinný dom“). Taktiež je výlučným
vlastníkom pozemkov, ktoré sú na liste vlastníctva uvedené a tvoria pozemky pod a pri rodinnom dome.

Žalovaný v 1. rade je výlučným vlastníkom pozemku parcely registra „C“ s parc.č. 3258/1 o výmere 1914
m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, ktorý sa nachádza v okrese Zvolen, v obci Babiná,
v katastrálnom území F. a je zapísaný na LV č. X.Žalovaný v 2. rade je bratom žalobcu a účastníkom tohto súdneho konania je z dôvodu zachovania
okruhu strán sporu s poukazom na tzv. nútené procesné spoločenstvo.
V žalobe ďalej uviedol, že rodinný dom bol postavený v rokoch 1956 – 1957, čo vyplýva z povolenia

k stavbe, ktoré vydalo bývalé ONV Krupina dňa 30.6.1956. Následne v roku 1957 bola podaná žiadosť
o povolenie drobnej stavby, ktorej bolo vyhovené. Táto stavba bola vymeraná vtedajšími úradmi v línii
domu so súpisným číslom XXX, ktorý bol v tom čase vo vlastníctve L. M.. Na základe toho došlo
kpostaveniuprístavbykrodinnémudomuvsúladesúradnýmirozhodnutiami.Žalobcasaodžalovaného
v 1. rade dozvedel, že časť jeho rodinného domu, konkrétne prístavba z roku 1957 je postavená na

pozemku žalovaného v 1. rade a nechal si vypracovať geometrický plán č. 10928634-135/2015 zo
dňa 19.01.2016, ktorý bol úradne overený Okresným úradom Zvolen, katastrálnym odborom pod č.
G1-30/2016.
Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že pozemok, na ktorom sa nachádza rodinný dom, kúpil ešte jeho starý
otec, pričom v rámci výstavby rodinného domu a jeho prístavby nebola vznesená žiadna pripomienka
k jeho umiestneniu a teda celá jeho rodina bola v tom, že rodinný dom vrátane prístavby, predzáhradky

ačastidvorasanachádzajúnajehopozemku.Takýtonikýmnerušenýužívacístavtrvalniekoľkodesiatok
rokov a nebol nikým spochybňovaný. Predzáhradka, ako aj dvor sú oplotené. Má teda za to, že pokiaľ
nejakým nedopatrením naozaj došlo k tomu, že časť rodinného domu, predzáhradka a čas dvora sa
nachádzajú na pozemku žalovaného v 1. rade, došlo zo strany jeho právneho predchodcu k vydržaniu
vlastníckeho práva k predmetným dielom v zmysle geometrického plánu, pretože nepochybne bol

s ohľadom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu tieto časti pozemku žalovaného v 1. rade
patria.
Žalobca v žalobe poukázal na zákonné ustanovenia § 135a ods.1 Občianskeho zákonníka účinného
ku dňu 1.4.1983 a § 507a ods.3 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu 1.4.1983. Žalobca ďalej
v žalobe uviedol, že jeho starý otec H. C., nar. X.X.XXXX zomrel dňa XX.X.XXXX. Jeho otec H. C.,

nar. X.XX.XXXX zomrel dňa XX.X.XXXX. Dedičské konanie po jeho otcovi bolo skončené vydaním
osvedčenia o dedičstve D 1403/98 – 48/99. S poukazom na citované ustanovenie Občianskeho
zákonníka, ktoré zaviedli vydržanie bol toho názoru, že predmetné pozemky, ktoré sú predmetom tohto
konania vydržal jeho otec.

2. Žalovaný v 1. rade sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril k predmetnej žalobe a vo
svojom písomnom vyjadrení okrem iného uviedol, že v tejto veci nie je daný naliehavý právny záujem,
ktorého existencia je základným predpokladom každej určovacej žaloby. Žalobca má totiž k dispozícii
iné právne možnosti: Konanie o potvrdení vydržania alebo odkúpenie časti dotknutej parcely od žalobcu
a teda keďže určovacia žaloba právnym prostriedkom ultima ratio a zo strany žalobcu nebol nijako

narušený doterajší pokojný stav veci, sú presvedčení, že nie sú dané procesné predpoklady pre takúto
žalobu.
Žalovaný v 1. rade je viazaný ustanoveniami zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obci a teda ex lege
nemôže súhlasiť s tvrdeniami žalobcu, nakoľko nakladanie s majetkom obce je možné len a výlučne
podľa ustanovení vyššie citovaného zákona.

Žalovaný v 1. rade poukazuje na skutočnosť, že žalobca mal preukázateľne vedomosť o skutočnosti,
že nie je vlastníkom predmetnej parcely od roku 2015, keď sa domáhal odstránenia plota jedného zo
susedov. Sú presvedčení, že časový odstup takmer 8 rokov od preukázateľného získania vedomosti
po podanie žaloby je dôkazom prístupu žalobcu k právu, nakoľko mu nič nebránilo podať žalobu
v bezprostrednej časovej súvislosti. Časový odstup v tomto prípade považuje za podstatnú okolnosť

a to aj z dôvodu, že sú presvedčení, že žalobca zvolil tento postup na základe ústnej informácie od
žalovaného v 1. rade, ktorou mu bola ponúknutá možnosť odpredaja časti dotknutej parcely.
Žalovaný v 1. rade dal do pozornosti konajúceho súdu skutočnosť, že žiadna z listín, ktoré
predložil žalobca nijako nezakladá žiadne jeho právo, ani žiadne právo jeho právnych predchodcov
k predmetnému pozemku, nakoľko sa týkajú len a výlučne stavby a jej zhotovenia. K veci uviedli, že

žalovaný v 1. rade je právoplatným a riadnym výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti – pozemku
parc. č. KN-C 3258/1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1.914 m2 vedenej na LV č. X okres
Zvolen, obec a k.ú. F.. Na základe vyššie uvedeného žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať
žalovanému v 1. rade náhradu trov konania vo výške 100%.

3. Žalovaný v 2. rade sa písomne vyjadril k predmetnej žalobe a vo svojom písomnom vyjadrení okrem
iného uviedol, že rodinný dom bol postavený v rokoch 1956 – 1957, keď on mal 3-4 roky a žalobca
ešte nebol na svete. Podľa toho ako poznal svojich starých rodičov a rodičov vie, že rešpektovali
úradné rozhodnutia a preto si myslí, že aj v prípade výstavby rodinného domu postupovali v súlades týmito rozhodnutiami. Od stavby rodinného domu uplynulo už 66 rokov, k stavbe neboli vznesené
žiadne námietky a z toho usudzuje, že rodičia postupovali v súlade s rozhodnutiami úradov. Dedičským
rozhodnutím rodinný dom zdedil jeho brat t.j. žalobca. Súhlasil s tým, čoho sa domáha žalobca.

4. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne vyjadril k vyjadreniu žalovaných a vo
svojom písomnom vyjadrení okrem iného uviedol: Čo sa týka vyjadrenia žalovaného v 2. rade, tak tento
potvrdzuje skutkové tvrdenia, ktoré uviedol v podanej žalobe. Žalovaný v 2. rade je jeho starší brat
a preto nepochybne disponuje vedomosťami ohľadom výstavby rodinného domu. Žalobca nesúhlasil

s názorom žalovaného v 1. rade, že má aj iné právne možnosti na vyriešenie vzniknutého stavu čo
sa týka preukázania naliehavého právneho záujmu. Odkúpenie časti pozemku žalovaného 1. nemožno
vnímať ako skutočnosť, ktorá vylučuje danosť naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe, pretože
nejde o procesnú prekážku, ktorá by vylučovala určovaciu žalobu. Určovaciu žalobu môže vylúčiť jedine
iný vhodný procesný nástroj, čo však prípadné uzatvorenie kúpnej zmluvy so žalovaným v 1. rade určite
nie je. Rovnako tak nemožno v danej veci použiť postup podľa ustanovenia § 359a a nasl. Civilného

mimosporového poriadku o potvrdení vydržania. Dôvodom je skutočnosť, že podľa § 359c ods.1 CMP
je účastníkom konania o potvrdení vydržania ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke
právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, t.j. osoba, ktorá má právnu
subjektivitu – osoba živá. Nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním nastáva objektívne v momente,
keď sú splnené zákonné predpoklady. Ako uviedol v žalobe, tieto predpoklady vydržania splnil jeho otec

a teda on bol tou osobu, ktorá z právneho hľadiska nadobudla vlastnícke právo k sporným pozemkom.
S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.3.2014 sp.zn. 3Mcdo 4/2013 sa domáhal
určenia,žepozemkypatriadodedičstvapojehootcovi,pretožeajnapriektomu,žejezákonnýmdedičom
po jeho otcovi, nemôže určovacou žalobou obchádzať ustanovenia o dedičskom konaní. V prípade,
ak súd jeho žalobe vyhovie, predmetné pozemky budú následne prejednané v dodatočnom dedičskom

konaní. Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak existuje nesúlad
medzi skutočným stavom a zápisom v katastri nehnuteľností, čo je aj tento prípad. Niet teda pochýb
o tom, že má naliehavý právny záujem na určení toho, že pozemky patria do dedičstva po jeho nebohom
otcovi. Pokiaľ žalovaný v 1. rade poukazoval na časový odstup, tak k tomu uviedol, že z právneho
hľadiska nejde o relevantnú skutočnosť, nakoľko vlastnícke právo sa nepremlčuje. Okrajovo dodal, že

danej problematike sa nevenoval skôr z dôvodu, že sa staral o jeho chorú matku.
K námietke ohľadom dôkazov, ktoré pripojil k žalobe uviedol, že podľa jeho názoru ide o dôkazy, ktoré
preukazujú jeho tvrdenia. Treba myslieť na to, že v 50. rokoch minulého storočia neboli stavebné
predpisy také prísne ako dnes a to najmä vo vzťahu k zákresu nehnuteľnosti. V danej dobe však boli
splnené všetky právne predpisy a preto nemožno mať pochybnosti o tom, či jeho právni predchodcovia

stavali na svojom pozemku alebo nie.

5. Žalovaný v 1. rade sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril k vyjadreniu žalobcu
a vo svojom písomnom vyjadrení zotrval na svojich doterajších vyjadreniach, pričom v tomto vyjadrení
okrem iného uviedol, že v tejto súvislosti dovoľuje si vzniesť námietku premlčania, nakoľko má za to,

že v tejto otázke platí všeobecná 3-ročná premlčacia doba podľa ustanovenia § 101 Občianskeho
zákonníka a teda právo žalobcu domáhať sa akéhokoľvek práva týmto typom žaloby je už premlčané.
Žalovaný v 1. rade nijako nespochybňoval stavebné práva žalobcových právnych predchodcov a ani
žalobcove vlastnícke práva k stavbe, no striktne odmieta žalobcom podsúvanú konštrukciu, že by právni
predchodcovia žalobcu alebo sám žalobca akýmkoľvek spôsobom na základe stavebných povolení či

oprávnení mohli nadobudnúť vlastnícke práva k častiam pozemku parc. č. KN-C 3258/1 zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 1.914 m2 vedenej na LV č. X okres Zvolen, obec a k.ú. F.. Na základe vyššie
uvedeného žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a uplatňovali si trovy konania.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s prednesom právneho zástupcu žalobcu,

oboznámením sa s prednesom žalobcu, oboznámením sa s prednesom právneho zástupcu žalovaného
v 1. rade, oboznámením sa s prednesom žalovaného v 1. rade, ako aj oboznámením sa s listinnými
dôkazmi a to výpisom z listu vlastníctva č. XXX, výpisom z listu vlastníctva č. X, povolením
zo dňa 30.6.1956, žiadosťou o povolenie drobnej stavby, zápisnicou, povolením drobnej stavby,
geometrickým plánom vyhotoveným B. kanceláriou A. N. L., geometrickým plánom vyhotoveným

Meračskou kanceláriou s.r.o., M. XXX/X, O. a to A. J. K., ako aj ďalšími listinnými dôkazmi a zistil tento
skutkový stav.7. Súd z prednesu právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní konanom dňa 16.11.2023 zistil, že
v celom rozsahu poukazuje na písomne podanú žalobu, ako aj na ich vyjadrenia a na základe vyššie
uvedeného sa domáhajú určenia, že v geometrickom pláne špecifikované parcely patria do dedičstva po

predkovi žalobcu, nakoľko majú za to, že tieto právny predchodca žalobcu nadobudol vydržaním a preto
je potrebné ich následne predediť.

8. Súd z prednesu žalobcu zistil, že sa v celom rozsahu pripája k ich písomným podaniam, ako aj
k písomne podanej žalobe a žiada žalobe v celom rozsahu vyhovieť. K veci uviedol, že

predmetný rodinný dom bol rekonštruovaný v roku 1956 – 1957 jeho rodičmi a starými rodičmi, pričom
predmetný rodinný dom zdedil po smrti otca v roku 1999. O skutočnosti, že časť domu leží na obecnej
parcele sa dozvedel niekedy v priebehu roka 2015. Podľa jeho názoru splnili podmienky vydržania
a žiadal žalobe vyhovieť. K veci uviedol, že predmetná parcela je momentálne nevyužívaná, slúžila len
ako prístupová cesta a naposledy bola využívaná niekedy cez vojnu, keď obec tam skladovala drevo.
Jeho rodičia mu tvrdili, že predmetné parcely im vymerali úradníci, pričom toto vyplýva aj z tých listinných

dôkazov, ktoré predložili.

9. Súd z prednesu právneho zástupcu žalovaného v 1. rade zistil, že sa pridržiava ich písomných
vyjadrení a popierajú vznesený nárok žalobcu aj z dôvodu, že čo sa týka hmotného práva, nepredložil
žiadnu listinu, ktorá by ho oprávňovala k vydržaniu predmetných nehnuteľností, nakoľko všetky nim

predložené listiny sa týkajú stavebných konaní a jeho vlastnícke práva k stavbe nikto nespochybňuje.
Na základe vyššie uvedeného žiadal žalobu zamietnuť.

10. Súd z prednesu žalovaného v 1. rade a to starostky zistil, že sa v celom rozsahu pridržiavajú
vyjadrenia ich právneho zástupcu a na základe vyššie uvedeného žiadala žalobu zamietnuť. K veci

uviedla, že žalobca dobre vedel, že je možnosť vysporiadať tieto pozemky odkúpením, pričom sa to
dozvedel priamo na obecnom úrade. Niektoré pozemky v ich obci týmto spôsobom už vysporiadali.

11. Súd z pripojeného výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre okres Zvolen, obec F., kat. územie F. zistil,
že žalobca je výlučným vlastníkom rodinného domu so súp. č. XXX, ktorý je postavený na pozemkoch

registra C s parc. č. 279/1 a 279/2 a taktiež je výlučným vlastníkom pozemkov parc. č. 279/3, 280/1,
280/2, 280/3, 279/1, 279/2, pričom tieto pozemky tvoria pozemky pod a pri rodinnom dome. Žalobca
nadobudol vyššie uvedené nehnuteľnosti titulom nadobudnutia OS V.D 1403/98-48/99.

12. Súd z pripojeného výpisu z listu vlastníctva č. X zistil, že žalovaný v 1. rade je výlučným vlastníkom

pozemku parc. registra C s parc. č. 3258/1 o výmere 1914 m2, druh pozemku – zastavaná plocha
a nádvorie, ktorý sa nachádza v okrese Zvolen, v obci Babiná, v kat. území F..

13. Súd z pripojeného listinného dôkazu označeného ako Osvedčenie – reverz zistil, že sa jedná
o listinný dôkaz zo dňa 30.6.1956 vystavený predsedom MNV a v tomto listinnom dôkaze je uvedené, že

podpísaný H. C., obyvateľ Babiná č.d. 107 ako žiadateľ o stavebné povolenie a evidenčný list sa týmto
osvedčuje a zaväzuje týmto reverz takto:
1./ Pozemok, na ktorom chcem stavať podľa pripojenej žiadosti a plánom je mojim vlastníctvom, tento
somnadobudolkúpou,darom,dedičstvom,odmenou,prípadneinýmspôsobomajetuuvedenépísaným
písmom – kúpou, čo som hodnoverne preukázal listinami MNV, ktoré mi doklady vrátil. Jedná sa

o parcelu, s tým, že nie je tu uvedené číslo parcely, je to preškrtnuté v katastrálnom území obci Babiná.

14. Súd z pripojeného geometrického plánu č. 36635456 – 83/2023 vyhotoveného Ing. Romanom
Nociarom, úradne overeného Okresným úradom Zvolen, katastrálnym odborom pod č. G1-340/2023
zistil, že nehnuteľnosti v katastrálnom území F. a to pozemok parc. reg. C s parc. č. 3258/17 o výmere

53 m2, druh pozemku zastav. plocha a nádvorie, pozemok parc. reg. C s parc. č. 3258/18 o výmere 37
m2, druh pozemku zastav. plocha a nádvorie a pozemok parc. reg. C s parc. č. 3258/19 vo výmere 18
m2, druh pozemku zastav. plocha a nádvorie, ku ktorým žiada žalobca určiť, že patria do dedičstva po
H. C., nar. X.XX.XXXX sú vytvorené z pozemku 3258/11 vo výmere 1914 m2 zastavaná plocha.

15. Súd zo záverečného prednesu právneho zástupcu žalobcu zistil, že vzhľadom na vykonané
dokazovanie sú toho názoru, že preukázali všetky predpoklady na to, aby mohlo byť podanej žalobe
v celom rozsahu vyhovené. Čo sa týka sporných parciel, tie predstavujú parcely pod domom a jedna
parcela predstavuje tzv. predzáhradku, ktoré ešte právny predchodca žalobcu užíval, pričom osobitnepoukázal na listinu na č.l. spisu 8 – Osvedčenie – reverz, kde je uvedené, kde samotný predseda MNV
nemal pochybnosti, resp. potvrdil, že ten pozemok, na ktorom sa tá stavba resp. prístavba realizuje,
nadobudol právny predchodca žalobcu kúpou. Potom logicky právny predchodca žalobcu nemohol mať

objektívne pochybnosti o tom, že stavia na svojom.
Je pravdou, že stavebné predpisy v tej dobe boli diametrálne odlišné od terajších, avšak ani vtedy nebolo
možné realizovať súkromnú výstavbu na cudzích pozemkoch len tak, ako im orgány určia. Z uvedených
dôvodov navrhol, aby súd podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na náhradu
trov konania v rozsahu 100%.

16. Súd zo záverečného prednesu právneho zástupcu žalovaného v 1. rade zistil, že sú toho názoru,
že žalobca preukázal všetky možné práva k nim vlastnenej stavbe, ale žiadne právo k pozemkom,
ktorých sa domáha. V čase keď táto stavba bola realizovaná, bolo možné vykonávať stavbu na
cudzom pozemku, nakoľko v zmysle vtedy platného právneho poriadku súkromné vlastníctvo bolo
minimalizované a teda bolo možné stavať prakticky kdekoľvek úradník rozhodol. Sú toho názoru, že

žalobca nepredložil žiadnu listinu, ktorá by akýmkoľvek spôsobom a hodnoverne preukazovala, že
vydržal pozemky tak, ako sú označené v geometrickom pláne po zmene návrhu žaloby. Sú toho názoru,
že žalovaný v 1. rade je ich zákonným vlastníkom a vždy bol a nie je možné takýmto spôsobom sa
domáhať práva, ktoré v podstate ani neexistuje. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby súd žalobu
zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

17. Podľa § 135a ods.1 Občianskeho zákonníka, účinného ku dňu 1.4.1983, vlastníkom veci, ktorá môže
byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe ( § 132a ods. 1)
hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne
občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 132a ods. 2).

18. Podľa § 507a ods.3 Občianskeho zákonníka, účinného ku dňu 1.4.1983, do času uvedeného v
ustanovení § 135a sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite
v držbe ( § 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 135a
ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.

19. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

20. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

21. Podľa § 150 ods.1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

22. Podľa § 151 ods.1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

23. Podľa § 100 ods.2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

24. V prejednávanej veci sa jednalo o určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. c) CSP a z toho

dôvodu sa okresný súd v konaní prednostne zaoberal otázkou, či žalobca má na požadovanom určení
voči žalovaným v 1. a 2. rade naliehavý právny záujem. Právny záujem musí byť naliehavý v tom
zmysle, že vyhovením žalobe bude možné odstrániť spornosť určitého právneho vzťahu a ochranu
práv žalobcu alebo jeho oprávnených záujmov. V zmysle ustálenej judikatúry sa zásadne vychádza
z toho, že pokiaľ je určovacia žaloba podaná za účelom zosúladenia právneho stavu zapísaného, pokiaľ

ide o nehnuteľnosť v katastri nehnuteľností so skutočným stavom, má sa za to, že naliehavý právny
záujem na požadovanom určení je vždy daný. V predmetnom prípade súd ustálil, že žalobca preukázal
naliehavý právny záujem na vyššie uvedenom určení, pričom je pravdou, že podľa ustanovenia §
359a a nasl. CMP sa možno domáhať potvrdenia vydržania, avšak v tomto prípade to neprichádzalodo úvahy, nakoľko podľa § 359c ods.1 CMP je účastníkom konania o potvrdení vydržania ten, kto
o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce
vecnému bremenu, t.j. osoba, ktorá má právnu subjektivitu - osoba živá. Nadobudnutie vlastníckeho

práva vydržaním nastáva objektívne v momente, keď sú splnené zákonné predpoklady, pričom žalobca
v žalobe tvrdí, že tieto predpoklady vydržania splnil jeho otec a teda on je tou osobou, ktorá z právneho
hľadiska by mala nadobudnúť vlastnícke právo k sporným pozemkom. K tomu súd dodáva, že účelom
vydržaniajeuviesťdosúladudlhodobýfaktickýstavsostavomprávnym.Pokiaľnaozajdôjdekvydržaniu
vlastníckeho práva oprávneným držiteľom nehnuteľnosti za splnenia ostatných zákonných predpokladov

vydržania, k originárnemu rozhodnutiu vlastníckeho práva môže dôjsť iba vo vzťahu k právnemu
predchodcovi žalobcu, keďže oprávnený držiteľ nadobudne vlastnícke právo až uplynutím samotnej
zákonom stanovenej vydržacej doby a preto v predmetnom prípade je vhodným spôsobom v rámci
sporového konania domáhať sa prostredníctvom žaloby o určenie, že predmetné pozemky patria
do dedičstva po otcovi žalobcu. Z vyššie uvádzaných dôvodov súd dospel k záveru, že žalobca na
požadovanom určení osvedčil právny záujem.

25. Súd sa vysporiadal aj s námietkou premlčania vznesenou právnym zástupcom žalovaného v 1.
rade, pričom dospel k záveru, že predmetná námietka nie je dôvodná, nakoľko v zmysle zákonného
ustanovenia § 100 ods.2 Občianskeho zákonníka sa vlastnícke právo nepremlčuje a predmetom tohto
konania je fakticky určenie vlastníckeho práva a preto súd na predmetnú vznesenú námietku premlčania

neprihliadal, keďže nebola dôvodná.

26. Vydržanie je osobitný spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom určených
podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho orgánu.
K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, musia byť splnené zároveň zákonné

predpoklady a to:
a/ nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu,
b/ nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas
zákonom ustanovenej doby,
c/ spôsobilý predmet vydržania.

27. Podľa konštantnej judikatúry oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že
mu vec patrí. Dobrá viera v prípade práva vydržania vlastníckeho práva spočíva v presvedčení
držiteľa, že na základe určitého titulu bolo nadobudnuté vlastníctvo a že v takto založenom právnom
vzťahu je oprávnený vykonávať právo, ktoré tvorí obsah tohto vzťahu. Pri oprávnenosti držby musí

navrhovateľ uviesť skutočnosti, od ktorých odvodzuje svoju dobromyseľnosť ako jeho presvedčenie,
že nekoná bezprávne, keď užíva určitú vec. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv samotného
držiteľa. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery sú aj okolnosti týkajúce
sa právneho dôvodu nadobudnutia práva (právneho titulu), teda tzv. uchopenia sa držby. Oprávnená

držba môže byť založená aj na domnelom (putatívnom) právnom dôvode alebo na neplatnom právnom
dôvode (R 44/1996), a preto navrhovateľ musí nevyhnutne v návrhu na začatie konania uviesť o aký
právny titul opiera svoju dobromyseľnosť. Nepostačuje len uviesť skutočnosti, z ktorých subjektívne
odvodzuje, že v čase uchopenia sa držby bol on sám, resp. jeho právni predchodcovia so zreteľom
na všetky okolnosti dobromyseľný a túto dobromyseľnosť si zachoval počas celej rozhodujúcej doby.

Samotnáskutočnosť,ženavrhovateľsasprávavovzťahuknehnuteľnostispôsobom,ktorýnapĺňaobsah
vlastníckehoprávaeštetotižneznamená,žejedobromyseľnýmdržiteľomnimtvrdenéhovecnéhopráva.
Okresný súd v tomto smere poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/287/2006
zo dňa 28.11.2007 a sp.zn. 5Cdo/234/2009 zo dňa 28.9.2010, v ktorých Najvyšší súd SR vyslovil, že
medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec držiteľ

nadobudol a či mu svedčí nejaký nadobúdací titul.

28. V predmetnej veci žalobca síce tvrdil, že pozemok, na ktorom sa nachádza rodinný dom kúpil
ešte jeho starý otec H. C., nar. X.X.XXXX a v rámci výstavby tohto rodinného domu a jeho prístavby
nebola vznesená žiadna pripomienka k jeho umiestneniu a teda celá rodina žalobcu bola v tom,

že rodinný dom vrátane prístavby, predzáhradky a časti dvora sa nachádzajú na v súčasnosti jeho
pozemku a vzhľadom na vyššie uvedené došlo zo strany jeho právneho predchodcu t.j. jeho otca H.
C., nar. X.XX.XXXX k vydržaniu vlastníckeho práva k predmetným pozemkom, ku ktorým žiadal určiť,
že patria do dedičstva po H. C., nar. X.XX.XXXX, tak podľa názoru súdu žalobca neuniesol dôkaznébremeno a bolo na žalobcovi, aby dôkaznými prostriedkami, keďže dôkazné bremeno zaťažovalo
jeho, preukázal splnenie predpokladov na vydržanie vlastníckeho práva u jeho právneho predchodcu,
ktorého sa žalobou domáhal. Súd dospel k záveru, že žalobca dôkazné bremeno k jeho realizovaným

tvrdeniam neuniesol, pričom samotný žalovaný v 1. rade rozporoval existenciu nadobúdacieho titulu
a samotný žalobca existenciu predmetnej kúpnej zmluvy, ktorou mal kúpiť predmetné pozemky jeho
starý otec, žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalobca preukazoval nadobúdací titul listinnými dôkazmi,
ktoré sa vzťahovali na povolenie drobnej stavby a to hlavne na Osvedčenie reverz zo dňa 30.6.1956,
z ktorého podľa názoru súdu však nevyplynulo, že by právny predchodca žalobcu bol vlastníkom aj

predmetných pozemkov, ku ktorým sa domáha určenia, že patria do dedičstva, keďže bližšie tieto
pozemkyaniparcelavpredmetnomlistinnomdôkazeniesúšpecifikované.Vzhľadomnavyššieuvedené
súd uvádza, že samotná skutočnosť, že niekto koná spôsobom, ktorý napĺňa možný obsah vlastníckeho
práva nepostačuje na prijatie záveru o dobromyseľnosti držby a preto v situácii, kedy žalobca
existenciu nadobúdacieho titulu nepreukázal, súd nemal čo ďalej skúmať, keďže absentoval základný
predpoklad pre záver o kumulatívnom naplnení zákonných predpokladov vydržania vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti a z tohto dôvodu žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

29. Okresný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia zameral len na argumenty, ktoré sú z hľadiska
výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce, pretože všeobecný súd nemusí dať
odpoveď na všetky dôkazy nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

30. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. O trovách konania čo sa týka žalovaného v 1. rade súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP tak, ako je

uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keďže žaloba bola aj voči žalovanému v 1. rade v celom
rozsahu zamietnutá a žalovaný v 1. rade bol v konaní úspešný a preto má nárok na náhradu trov konania
od žalobcu v rozsahu 100%, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku
v zmysle § 262 ods.2 CSP osobitným uznesením.

32. Súd o trovách konania u žalovaného v 2. rade rozhodol tak, že žalovanému v 2. rade náhradu
trov konania nepriznal, napriek tomu, že žalovaný v 2. rade bol v konaní v celom rozsahu úspešný,
nakoľko súd aplikoval základné princípy článku 4 ods.2 CSP a aplikoval na rozhodnutie o nároku
na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania rozhodol podľa
fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Súd vychádzal z pomyslenej normy, že

ak strane v konaní žiadne trovy nevznikli, ani žiadne trovy si neuplatnila, je v súlade s článkom 17
základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa mu náhrada
trov konania nepriznáva a to vzhľadom k tomu, že žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli a žiadne
trovy konania si neuplatňoval, pričom súd tu poukazuje, že v predmetnom prípade žalovaný v 2. rade sa
pripojilkpredmetnejžalobe,pričomsajednáobratažalobcu.Nazákladevyššieuvedenéhosúdrozhodol

o trovách konania u žalovaného v 2. rade tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355
ods. 1,§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalšísubjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej

forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti – Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).