Decision was made at the court Okresný súd Rožňava
Judgement was issued by Mgr. Ing. Judita Gabonaiová Hrenčuková
Judgement form – Uznesenie
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 6C/73/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7821203342
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ing. Judita Gabonaiová Hrenčuková
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2024:7821203342.14
Uznesenie
Okresný súd Rožňava, v spore žalobcu: A. B., narodený XX.X.XXXX, bytom C. X, XXX XX D., právne
zastúpený: JUDr. Ladislav Csákó, advokát so sídlom Hviezdoslavova 4, 048 01 Rožňava, IČO: 35 544
163, proti žalovaným: 1/ E. F., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, XXX XX H. I., právne
zastúpený: AdvokaTT, s.r.o., so sídlom Nerudova 14, 040 01 Košice, IČO: 50 001 949, 2/ J. F., narodený
XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, XXX XX H. I., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.
Lukáš Mojsej, s.r.o., so sídlom Žižkova 2073/19, 040 01 Košice, IČO: 51 417 685, za účasti intervenienta
na strane žalovaného 1/: UNIQA pojišťovna, a.s., so sídlom Evropská 810/136, 160 00 Praha 6 –
Vokovice, Česká republika, IČ: 492 40 480, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky: UNIQA
pojišťovna, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Krasovského 3986/15, 851 01
Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 53 812 948, právne zastúpený: CLS Čavojský & Partners,
s.r.o., so sídlom Zochova 6 - 8, 811 03 Bratislava, IČO: 36 854 972, o zaplatenie sumy 12.130,00 EUR
s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd konanie o zaplatenie 12.130,00 Eur s 5,00 % ročným úrokom z omeškania od 06.12.2021 do
zaplatenia z a s t a v u j e .
II. Súd p r i z n á v a žalovaným 1/ a 2/ a intervenientovi na strane žalovaného 1/ náhradu trov konania
voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa pôvodne podanou žalobou zo dňa 07.12.2021 doručenou súdu dňa 16.12.2021 domáhal
vočižalovaným1/až4/solidárnejpovinnostizaplateniasumy12.130,00Eurspolusúrokomzomeškania
vo výške 5 % ročne od 06.12.2021 zaplatenia, a to titulom náhrady majetkovej škody spôsobenej pri
dopravnej nehode dňa 22.9.2018. Súčasne požadoval náhradu trov konania.
2. Žalobca pôvodne v žalobe označil ako žalovaného 1/: AXA pojišťovna a.s., pobočka poisťovne z iného
členského štátu, so sídlom Krasovského 3986/15, 851 01 Bratislava, IČO: 36 857, žalovaného 2/ UNIQA
pojišťovna, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Krasovského 3986/15, 851 01
Bratislava, IČO: 53 812 948, žalovaného 3/ E. F., narodený XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX H. I.
a žalovaného 4/ J. F., narodený XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX H. I..
3. Okresný súd Rožňava uznesením sp. zn. 6C/73/2021-36 zo dňa 16.12.2021 konanie zastavil s
poukazom na prekážku začatého konania - litispendenciu. Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca v
zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP a navrhol, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie z dôvodov uvedených v § 389 ods. 1 písm. b) a d) CSP zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie súdu prvej inštancie.
4. Krajský súd Košice uznesením sp. zn. 6Co/7/2022-66 zo dňa 24.01.2022 zrušil uznesenie tunajšieho
súdu a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s odôvodnením, žeprekážka začatého konania už bola odstránená. Vo svojom uznesení tiež konštatoval, že po vydaní
rozhodnutia súdu prvej inštancie pôvodný žalovaný 1/: AXA pojišťovna a.s., pobočka poisťovne z iného
členského štátu, so sídlom Krasovského 3986/15, 851 01 Bratislava, IČO: 36 857, zanikol (deň výmazu
z Obchodného registra 18.12.2021) fúziou a pôvodný žalovaný 2/: UNIQA pojišťovňa, a.s. pobočka
poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Krasovského 3986/15, 851 01 Bratislava, IČO: 53 812 948,
sa stal jeho nástupníckou spoločnosťou, na ktorú prešli všetky práva a povinnosti. Právnym nástupcom
žalovaného 1/ je žalovaný 2/, čím došlo k splynutiu žalovaných 1/ a 2/, preto odvolací súd pokračoval
v konaní s právnym nástupcom pôvodného žalovaného 1/, a to spoločnosťou UNIQA pojišťovňa, a.s.
pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Krasovského 3986/15, 851 01 Bratislava, IČO:
53 812 948 (pôvodným žalovaným 2/), ako so žalovaným 1/.
5. Súd uznesením sp. zn. 6C/73/2021-219 z 20.10.2022 konanie proti žalovanému 1/ postupom podľa
§62 v spojení s §161 ods. 1 CSP zastavil, pretože po právnom posúdení veci podľa §21 ods. 3 a §7 ods.
1 Obch. z., uzavrel, že pobočka poisťovne z iného členského štátu ako organizačná jednotka právnickej
osoby nie je samostatnou právnickou osobou v zmysle §18 OZ, ale je iba organizačným útvarom už
existujúceho zahraničného podniku, v tomto prípade podniku zahraničnej právnickej osoby, ktorá na
území Slovenskej republiky podľa §21 ods. 3 Obch. z. podniká a koná práve prostredníctvom tejto
svojej pobočky, ktorá ako organizačný útvar tejto zahraničnej osoby však nemá spôsobilosť na práva
a povinnosti, pričom hmotnoprávnu ani procesnoprávnu subjektivitu tomuto nezakladá ani jeho zápis
do obchodného registra, ktorý je podmienkou vzniku oprávnenia zahraničnej osoby podnikať na území
Slovenskej republiky a pri hmotnoprávnom úkone týkajúcom sa organizačnej zložky právnickej osoby
ako zmluvná strana uvedením obchodného mena, sídla, identifikačného čísla, príp. iných potrebných
údajov k jej identifikácii ako zmluvná strana preto sa uvedie samotná právnická osoba, ktorá má
organizačnúzložku;pritomtoprávnomnázorevychádzalzrozhodnutiadovolaciehosúdupublikovaného
pod R 57/1996, v zmysle ktorého „odštepný závod ani iná organizačná zložka podniku nemá spôsobilosť
byť účastníkom občianskeho súdneho konania. Ak je v žalobe pri označení úplného obchodného
názvu podniku uvedená aj organizačná zložka, ktorej sa spor týka, nie je to dôvod na zastavenie
konania.“ Z uvedených dôvodov uzavrel, že v danom prípade organizačná zložka podniku zahraničnej
právnickej osoby žalobcom označená ako UNIQA pojišťovna, a.s., pobočka poisťovne z iného členského
štátu, Bratislava, Krasovského 15, IČO: 53 812 948 pre nedostatok hmotnoprávnej a procesnoprávnej
subjektivity nemôže byť stranou súdneho sporu.
6. Proti tomuto uzneseniu žalobca podal odvolanie navrhujúc, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
buď zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo pokiaľ dospeje
k záveru, že napadnuté uznesenie vo výroku o zastavení konania je vecné správne a zákonné, aby
zmenil aspoň napadnutý výrok o trovách konania tak, že náhradu trov konania neprizná žiadnej zo
strán. Krajský súd Košice uznesením sp. zn. 9Co/182/2022-278 zo dňa 30.05.2024 potvrdil uznesenie
vo výroku o zastavení konania, zmenil uznesenie vo výroku o trovách konania tak, že vo vzťahu medzi
žalobcom a žalovaným 1/ náhradu trov prvoinštančného konania žiadnej zo strán nepriznal a zároveň
žalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.
7. Súd pokračoval v konaní s pôvodne žalovanými 2/ a 3/ ako žalovanými 1/ a 2/ a vo veci nariadil
pojednávanie na termín 17.09.2024.
8. Podaním zo dňa 22.08.2024 oznámila UNIQA pojišťovna, a.s., Evropská 810/136, 160 00 Oraha 6
– Vokovice, Česká republika, IČ: 492 40 480 konajúca prostredníctvom organzačnej zložky: UNIQA
pojišťovna, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Krasovského 3986/15, 851 01
Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 53 812 948 svoj vstup do konania ako intervenient na strane
žalovaného 1/.
9. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 16.09.2024 doručenom o 17:31
hod.oznámilsúdu,žežalobuberievcelomrozsahuspäť,nakoľkoprehodnotilsvojeprocesnéstanovisko
zotrvať na podanej žalobe, keďže predovšetkým jeho študijné povinnosti mu neumožňujú pokračovať
súdnom konaní. Navrhol, aby súd nepriznal náhradu trov konania žiadnej zo strán. Mal za to, že v jeho
prípade sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie práva na náhradu trov konania tak,
ako to má na mysli ust. § 257 CSP, ktoré videl v samotnom predmete konania, ale aj v jeho osobných,
majetkových a zárobkových pomeroch, na ktoré už aj poukázal v predošlých podaniach v priebehu tohto
súdneho konania.10. Súd nariadené pojednávanie odročil za účelom rozhodnutia o späťvzatí žaloby žalobcom, predmetné
späťvzatie žaloby doručil stranám sporu a uložil im doručiť súdu v lehote 5 dní súhlas prípadne nesúhlas
so späťvzatím žaloby v Zápisnici o pojednávaní zo dňa 17.09.2024, pričom na predmetné pojednávanie
sa dostavili žalovaní 1/ a 2/ so svojimi právnymi zástupcami.
11. Inervenient v podaní zo dňa 17.09.2024 ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní
a uviedol, že so späťvzatím žaloby súhlasí. Zároveň navrhol, aby mu súd priznal náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. Upozornil tiež na to, že sa o späťvzatí žaloby dozvedel 16.09.2024 v čase približne o
17:40 hod., kedy už bol právny zástupca intervenienta na strane žalovaného 1/ na ceste na pojednávanie
vytýčené na deň 17.9.2024 o 9:00 hod., v dôsledku čoho vznikli intervenientovi na strane žalovaného
1/ trovy, ktoré si bude v tomto konaní uplatňovať.
12. Právny zástupca žalobcu sa podaním zo dňa 20.09.2024 rozsiahlo vyjadril k účasti strán sporu na
pojednávaní s ohľadom na doručenie späťvzatia žaloby žalobcom a tiež sa vyjadril k trovám konania
v súvislosti s aplikáciou § 257 CSP. Opakovane poukázal na svoje osobné a majetkové pomery,
predovšetkým na to, že je vysokoškolským študentom. Je teda evidentné, že aktuálne nemá žiadny
pravidelný mesačný príjem. Z uvedených dôvodov v predmetnom konaní bol aj oslobodený od platenia
súdnych poplatkov, ako to aj vyplýva z uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 6C/73/2021-79 zo dňa
13.04.2022. Dôvody hodné osobitného zreteľa videl aj v konkrétnych okolnostiach prejednávaného
prípadu, keďže je možné ustáliť, že vznik dopravnej nehody, kvôli ktorej musel iniciovať toto súdne
konanie, zavinil žalovaný 1/, keďže práve on bol ten, kto nedal prednosť v jazde jeho právnemu
predchodcovi. To, že žalovaný 1/ subjektívne zodpovedá za majetkovú škodu spôsobenú pri predmetnej
dopravnej nehode vyplýva zo skutočnosti, že žalovaný 1/ ako vodič motorového vozidla bol uznaný
vinným v priestupkovom konaní, v ktorom mu bola uložená aj bloková pokuta. Jeho právny predchodca,
ako držiteľ poškodeného vozidla poskytol plnú súčinnosť za účelom riadneho vybavenia škodovej
udalosti, či už pri jej nahlásení, ako aj pri vyhotovení zápisu o poškodení vozidla. Napriek tomu,
že dopravnou nehodou poškodený subjekt poskytol potrebnú súčinnosť pri vybavovaní škodovej
udalosti, právny predchodca intervenienta nevybavil predmetnú poistnú udalosť riadne a včas, hoci
bolo evidentné, že došlo k výraznej škode na motorovom vozidle, o čom svedčí aj to, že predmetná
udalosť mala byť likvidovaná formou totálnej škody. Mal za to, že za tohto skutkového stavu by bolo
krajne nespravodlivé, až kruté sankcionovať ho aj povinnosťou nahradiť trovy konania protistrane, resp.
intervenientovi. Na strane druhej treba dodať, že pri skúmaní existencii dôvodov hodných osobitného
zreteľa treba zohľadniť aj to, či prípadné nepriznanie trov konania by ovplyvnilo majetkové pomery
úspešnej strany, a pokiaľ áno, akým spôsobom. Nepriznanie práva na náhradu trov konania voči jeho
osobe by nebolo žiadnym citeľným zásahom napr. do majetkovej sféry intervenienta. Svoj názor opieral
o fakt, že intervenient je významnou poisťovňou zvučného mena, ktorej základný kapitál podľa verejne
dostupných informácií činí sume 500 000 000,- Kč, teda prípadné nepriznanie jej práva na náhradu trov
konania v žiadnom prípade ju nepostihne. Vyššie uvedené dôvody každý sám osebe (najmä však ich
súhrn) považoval za dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý zakladá dôvod na použitie ust. § 257 CSP.
13. Žalovaný 1/ podaním zo dňa 20.09.2024 oznámil súdu svoj súhlas so späťvzatím žaloby a navrhol,
aby súd konanie zastavil a priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Zároveň uviedol,
že v sporových konaniach sa okrem náhrady trov konania uplatňuje zásadou úspechu, kedy strane ktorá
mala vo veci úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Zásada úspechu je v ustanovení §
256ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkudoplnenázásadouprocesnéhozavinenia,pričomtrovykonania
je v takomto prípade povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli ( ak strana procesne zavinila
zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.). Rozhodujúcimi skutočnosťami na
posúdenie zodpovednosti za zavinenie sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Súdna prax vo vzťahu
k späťvzatiu žaloby a súvisiacemu zastaveniu konania zaujíma konštantné stanovisko, podľa ktorého
je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení
konania na oboch procesných stranách. Späťvzatie žaloby (návrhu), je dispozičným úkonom žalobcu
ako „pána sporu“ (dominus litis). Rozhodujúcim pre posúdenie zavinenia za zastavenie konania je
skutočnosť, či žalobca zobral žalobu späť v dôsledku správania žalovanej strany. Ak napríklad žalovaná
strana po podaní žaloby uhradí žalovanú sumu, prípade inak splní to, čoho sa žalobca domáhala,
zodpovednosť za zastavenie konania nesie táto strana sporu. V tomto konaní však absentuje také
správanie žalovaných, ktoré viedlo žalobcu k späťvzatiu žaloby. Žalovaní popierali nárok žalobcu,
žalovaný 2/ taktiež namietal pasívnu vecnú legitimáciu a žalobca na základe vlastného rozhodnutia,v dôsledku „prehodnotenia svojho procesného staviska zotrvať na podanej žalobe“ zobral žalobu v
celom rozsahu späť. Nárok na náhradu trov je nárokom, ktorý vyplýva z procesného práva a nie z
práva hmotného. Súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie a zavinenie
za zastavenie konania sa posudzuje len z procesného hľadiska. Žalobca teda nezobral žalobu späť v
dôsledku správania žalovanej strany, ale v dôsledku vlastného rozhodnutia. K späťvzatiu žaloby došlo
bez zavinenia žalovaných a procesné zavinenie za zastavenie konania je na strane žalobcu, preto
neprichádza do úvahy aplikácia ust. § 257 CSP.
14. Žalovaný 2/ podaním zo dňa 20.09.2024 oznámil súdu svoj súhlas so späťvzatím žaloby a navrhol,
aby súd konanie zastavil a priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Zároveň uviedol,
že žalobca nezobral žalobu späť v dôsledku správania žalovaných, ale len na základe „prehodnotenia
svojho procesného stanoviska“, teda v danom prípade neprichádza do úvahy aplikácia ust. § 257
CSP, kedy súd stranám neprizná náhradu trov konania. V predmetnej veci, ktoré sa vedie od roku
2021, teda prehodnotenie procesného stanoviska po 3 rokoch trvajúceho konania nie je dôvod hodný
osobitného zreteľa. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že právny zástupca žalobcu bol zároveň právnym
predchodcom žalobcu, ktorý postúpil pohľadávku na žalobcu, pričom späťvzatie žaloby sa žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu snaží odôvodňovať tým, že mu jeho študijné povinnosti
neumožňujú pokračovať v súdnom konaní, v ktorom nebol jeho výsluch ani navrhnutý, zároveň
nakoľko bol právne zastúpený, tak nebol povinný sa zúčastňovať pojednávaní, teda prebiehajúce súdne
konanie, ktoré sám inicioval nemohlo ovplyvniť jeho študijné povinnosti. Takáto argumentácia žalobcu
je vyslovene účelovou.
15. Podľa ust. § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.
16. Podľa ust. § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie
zastaví.
17. Podľa ust. § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so
späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa
neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168
alebo pojednávanie.
18. Súd na základe vyššie uvedených skutočností, zohľadňujúc aj súhlasy strán sporu so späťvzatím
žaloby, konanie v súlade s ust. § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku zastavil.
19. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa
ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane;
v spojení s ustanovením § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku: (1) O nároku na náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa
21. Úspešnou stranou sporu v konaní bola strana žalovaných ako aj intervenienta, ktorí tak majú nárok
na náhradu trov konania voči žalobcovi, ktorý procesne zavinil zastavenie konania. Je povinnosťou
súdu pri rozhodovaní o trovách konania v prípade späťvzatia žaloby žalobcom na rozdiel od použitia
zásady úspechu v zmysle § 255 CSP skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch
procesných stranách. Rozhodujúcim pre posúdenie zavinenia za zastavenie konania je skutočnosť, či
žalobca zobral žalobu späť v dôsledku správania žalovanej strany. Žalobca nezobral žalobu späť v
dôsledku správania žalovanej strany, ale v dôsledku vlastného rozhodnutia a to prehodnotenia svojho
procesného stanoviska s ohľadom na jeho študijné povinnosti a to po takmer 3 rokoch od podania
žaloby. Je preto irelevantné skúmať predmetné konanie z hľadiska hmotného práva a teda či by bol
žalobca v konečnom rohodnutí úspešný. Nie každú okolnosť, ktorá by aj bola príčinou vzniku sporu
možno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by inak úspešnej strane sporu súd
náhradu trov nepriznal. K späťvzatiu žaloby došlo bez zavinenia žalovaných a procesné zavinenie za
zastavenie konania je na strane žalobcu. V konaní súd na základe uvedeného nevzhliadol dôvodyhodné osobitného zreteľa. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania nepostupoval podľa § 257 CSP,
nakoľko v prejednávanej veci súd takéto dôvody hodné osobitného zreteľa nevzhliadol.
22.Ustanovenie§257Civilnéhosporovéhoporiadkuupravujemoderačnéprávosúdu,ktorésauplatňuje
výnimočne, pričom výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u
strán sporu. Ustanovenie § 257 CSP je procesnou normou umožňujúcou vziať do úvahy také okolností
prípadu, ktorých zohľadnenie je vylúčené pri aplikácii striktného pravidla o procesnej zodpovednosti
sporových strán za výsledok konania. Vyžaduje si to princíp spravodlivosti, ktorého zmyslom
je zohľadniť osobitosť každého jednotlivého súdneho sporu a mnohorakosť životných situácií
nepostihnuteľných generálne uplatniteľnou procesnou normou.
23. Súd v bode 20. predmetného uznesenia zdôvodňuje z akých dôvodov nevzhliadol dôvody hodné
osobitnéhozreteľavokolnostiachdanejveci.Ďalšouzoskupínprípadov,vktorýchaplikácia ustanovenia
§ 257 CSP prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do
popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama
nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje
osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne
iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o
nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného
zreteľa ( II. ÚS 563/2011).
24. Ustanovenie § 257 CSP neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi účastníkmi konania,
ale práve k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo
ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne
vynaložil. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon uspel, znáša svoje trovy konania
sám, sa preto javí spravodlivým predovšetkým vzhľadom na existenciu okolností súvisiacich so stavom
pred začatím sporu, so správaním sa účastníkov v priebehu sporu, s okolnosťami uplatnenia nároku
a pod.
25.Použitie§257CSPneodôvodňujeanifakt,žestrananiejesolventnáalebožezárobkováamajetková
situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na
odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu,
pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok.
26. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že okolnosti hodné osobitného zreteľa od začiatku spočívali v
tom, že je študentom vysokej školy, nemá príjem a bol oslobodený od súdneho poplatku súd dáva
do pozornosti prax všeobecných súdov, podľa ktorej oslobodenie od súdnych poplatkov nezakladá
automaticky povinnosť súdu aplikovať § 257 Civilného sporového poriadku (napr. uznesenie Krajského
súdu v Nitre sp. zn. 7 Co 5/2017 z 31. marca 2017, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2 Cdo 102/2017 z 31. júla 2017). Naviac, pokiaľ žalobca tvrdí, že v rámci konania o oslobodení
od súdnych poplatkov súd skúmal jeho majetkové pomery, súd poznamenáva, že uznesenie tunajšieho
súdu sp. zn. 6C/73/2021-79 o oslobodení žalobcu od povinnosti platiť súdne poplatky bolo vydané
13. apríla 2022 a o zastavení konania súd rozhoduje v mesiaci september 2024, pričom z uvedeného
uznesenia vyplýva, že žalobca predložil tlačivo v ktorom uviedol predpokladaný dátum ukončenia štúdia
v roku 2023, neskôr už svoje aktuálne pomery žiadnym spôsobom nepreukazoval. Navyše v konaní je
zastúpený advokátom, pričom mu nebol Centrom právnej pomoci priznaný nárok na bezplatnú právnu
pomoc. Je potrebné zdôrazniť, že ani z priznania nároku na bezplatnú právnu pomov nie je možné
automaticky vyvodiť, že osobné a majetkové pomery žalobcu odôvodňujú nepriznanie náhrady trov
konania úspešnej strane sporu. Takýmto výkladom by bolo možné dospieť k záveru, že vždy, keď je
strane priznaný nárok na bezplatnú právnu pomoc, je táto skutočnosť dôvodom na aplikáciu § 257 CSP.
V tejto veci súd nezistil ani existenciu takých výnimočných okolností , ktoré by bolo možné považovať
za dôvody hodné osobitného zreteľa, teda dôvody spočívajúce v okolnostiach u strán sporu.
Poučenie:Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie podľa ust. § 357 písm. a) CSP, v lehote do 15 dní odo
dňa doručenia uznesenia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Rožňava.
Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.