Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 11, 2024

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 13C/90/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4420205360
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Garaj

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2024:4420205360.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Petrom Garajom v právnej veci žalobkyne: A. A., nar.

XX.X.XXXX, r.č.: XXXXXX/XXX, bytom B., C. XX, zast. RASLEGAL, s.r.o., Bratislava, Mostová 2, IČO:
36855561, proti žalovanej: D. E., nar. X.X.XXXX, bytom F. G. H., G. I. XXX/XX, zast. JUDr. Dušan Ivan,
advokátska kancelária, s.r.o., Bratislava – Staré Mesto, Pri suchom mlyne 6, IČO: 54933862, o určenie
vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území
F. G. H., ktoré sú zapísané na:

- LV č. XXXX ako:
- parc. reg. „E“ č. 5181/3 – orná pôda o výmere 22734 m2,
- parc reg. „E“ č. 5181/4 - orná pôda o výmere 22752 m2,
- parc. reg. „E“ č. 5183 - orná pôda o výmere 39344 m2,
- parc. reg. „E“ č. 5184 – trvalý trávny porast o výmere 2059 m2,
- parc. reg. „E“ č. 5185 – ostatná plocha o výmere 3146 m2,
- parc. reg. „E“ č. 5186 – trvalý trávny porast o výmere 1793 m2,

- parc. reg. „E“ č. 5187- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2030 m2,
- parc. reg. „E“ č. 5188/1 - orná pôda o výmere 28008 m2,
- parc. reg. „E“ č. 5191/1 - orná pôda o výmere 45318 m2,
- parc. reg. „E“ č. 5191/2 - orná pôda o výmere 45360 m2,

- LV č. XXXX ako parc. reg. „E“ č. 5189/1 – orná pôda o výmere 8690 m2,

a že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1 k nehnuteľnostiam, ktoré sú na LV č. XXXX

zapísané ako :
- parc. reg. „E“ č. 5194 – orná pôda o výmere 45962 m2
- parc. reg. „E“ č. 5197 – orná pôda o výmere 45429 m2.

II. Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojou žalobou voči žalovanej domáhala určenia, že ona je výlučnou vlastníčkou
nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území F. G. H., ktoré sú zapísané na LV č. XXXX ako parc.

č. 5181/3, č. 5181/4, č. 5183, č. 5184, č. 5185, č. 5186, č. 5187, č. 5188/1, č. 5191/1 a č. 5191/2
a podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. území F. G. H.,
ktoré sú na LV č. XXXX zapísané ako parc. č. 5194 a č. 5197. Svoju žalobu zdôvodnila tým, že dňa
26.10.2011 uzavrela zmluvu o pôžičke, ktorú jej v sume 41 500 € poskytla ako veriteľ Ing. StanislavaBožeková, ktorý záväzok bol zabezpečený záložnou zmluvou k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam,
pôžičku ona v dohodnutej lehote nevrátila a veriteľ pristúpil k postúpeniu pohľadávky voči nej na inú
osobu, ktorá následne pristúpila k výkonu záložného práva a tak nehnuteľnosti prešli do vlastníctva

žalovanej. Neskôr svoju žalobu doplnila v tom, že pred žalovanou bol vlastníkom predmetných
nehnuteľnostíešteJ.K.,ktorýichnadobudolodďalšejosobyatenichpreviedolnažalovanúanamietala,
že ani postúpenie pohľadávky z veriteľa J. B., ani výkon záložného práva jej oznámený nebol, dozvedela
sa o ňom len vtedy, keď v katastri nehnuteľností zistila, že už nie je vlastníčkou týchto nehnuteľností
a preto postúpenie pohľadávky ako aj výkon záložného práva považuje za neplatné a cíti sa byť

vlastníčkou predmetných nehnuteľností, keď aj plná moc, ktorou postupník prevádzal nehnuteľnosti na
ďalšie osoby, je podľa nej neplatná, nakoľko ide o generálnu plnú moc udelenú konateľom právnickej
osoby inej osobe, čo je neprípustné a navyše nie je splnomocnencom podpísaná.
Pokiaľ ide o dobromyseľnosť nadobudnutia vlastníckeho práva žalovanou, uviedla, že predávajúci J. K.
bol iba fiktívnym vlastníkom, medzičlánkom medzi L. a žalovanou a o dobromyseľnosti nemožno hovoriť,
pretože žalovaná nikdy nechcela kúpiť nehnuteľnosti od L., manžel žalovanej ju viackrát presviedčal,

aby sa ich vzdala, čo ona nechcela, pretože išlo o dedičstvo po rodičoch, no on si našiel spôsob, aby
sa k nim dostal, nevedela, že už nie je vlastníčkou týchto nehnuteľností a že E. platí posledné roky
nájomné v hotovosti, pričom myslela, že stále dlží peniaze p. B.. Taktiež poukázala na rozhodnutie
Veľkého senátu, podľa ktorého prelomenie zásady nemo plus iuris v dôsledku dobromyseľnosti je možné
iba v zákonom stanovených prípadoch, no o taký v tomto prípade nejde.

2. Žalovaná so žalobou nesúhlasila, žiadala žalobu zamietnuť a uviedla, že predmetné nehnuteľnosti
nadobudla na základe kúpnej zmluvy z 4.6.2013, uzavretej s J. A. K. za kúpnu cenu 55 000,- eur, ktorá
mu bola v plnej výške uhradená 12.6.2013, správa katastra Nové Zámky povolila vklad vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam v jej prospech rozhodnutím č. V 3168/13 z 10.7.2013. Uviedla, že nehnuteľnosti

nadobudla dobromyseľne, pričom samotnej kúpe predchádzali okolnosti osvedčujúce jej dobrú vieru
pri nadobúdaní nehnuteľnosti a to, že predmetná nehnuteľnosť bola na základe nájomnej zmluvy zo
14.1.2008 predmetom nájmu na dobu 45 rokov v prospech nájomcu, spoločnosti AGROCONTRACT
Mikuláš, a.s., Mikuláš, ktorej akcionárom bol v rozhodnom čase jej manžel, pričom žalobkyňa vyvolala
rokovania s ním ohľadom riešenia investičného zámeru, ktorý realizoval syn žalobkyne a J. A. K..

Uviedla,ževýsledkombolo,žejejpredajúpozemky,ktorésúpredmetomnájmuvzmyslebodu3.1.,ktoré
vtomčasevlastnilJ.A.K.ajejvlastníctvoajbolopotomzapísanénazákladekúpnejzmluvyzo4.6.2013,
nemala žiadnu pochybnosť o právnom titule J. A. K. ako predávajúceho predmetných nehnuteľností
a tieto som kupovala v dobrej viere, že mu patria. Ďalej uviedla, že sa javí nepresvedčivým tvrdenie
žalobkyne, že len pred dvomi mesiacmi lustráciou na katasterportal.sk zistila, že nie je vlastníčkou

predmetných nehnuteľností, je nemožné, aby žalobkyňa nepostrehla, že jej od istej doby ( od ktorej
malo dôjsť k zmene jej vlastníckeho práva ) neprichádza plnenie z nájomnej zmluvy, navyše žalobkyňa
jej manžela na prelomov mesiacov január/február 2021 telefonicky kontaktovala s tvrdením o údajnej
dohode medzi nimi o spätnej kúpe predmetných nehnuteľností, čím dosvedčila, že jej boli známe
okolnosti kúpy nehnuteľností mojou osobou. Uviedla, že pokiaľ ide o nadobudnutie vlastníckeho práva

od nevlastníka, presadil sa právny názor, že súdy majú chrániť „vlastnícke právo” k nehnuteľnosti
nadobudnutej aj od nevlastníka, a to na základe dobrej viery nadobúdateľov vychádzajúcej najmä (ale
nielen) z katastrálnej evidencie a zákonom upraveného riadneho titulu, teda ako dôsledok aplikácie
princípu legitímneho očakávania, právnej istoty a ochrany nadobudnutých, poukázala na nálezy
Ústavného súdu SR ohľadom tejto otázky ( I. ÚS 549/2015, I. ÚS 151/2016, I. ÚS 460/2017 ) a poukázala

na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2019 sp. zn. 4 Cdo 102/2017 ),
podľa ktorého ochrana dobrej viery chrániacej účastníkov súkromnoprávnych vzťahov, je jedným z
kľúčových prejavov princípu dôvery v úkony ďalších osôb pri celom sociálnom styku s nimi a právnej
istoty, odvíjajúce sa od princípu právneho štátu. Táto ochrana nadobúdateľov môže vylúčiť ochranu
vlastníckehoprávapôvodnéhovlastníka.Poskytnutieprednostijednejzobidvochpožiadaviekvšakmusí

vyjsťzostarostlivéhoskúmaniaindividuálnychokolnostíkaždéhoprípadua-sohľadomnazásadunemo
plus iuris ad alium transfere potest, quam ipse habet s náležitým a prísnym hodnotením dobrej viery
nadobúdateľa vlastníckeho práva. Je pri tom potrebné nájsť praktickú konkordanciu medzi obidvoma
protikladne pôsobiacimi princípmi tak, aby zostalo zachované maximum z obidvoch a ak to možné nie je,
potom dať prednosť tomu riešeniu, ktorému svedčí ešte ďalší princíp, či všeobecne uznávaná predstava

spravodlivosti na základe testu proporcionality ako ústavného princípu vyplývajúceho z čl. 1 ods. 1
ústavy. V tomto prípade totiž platí, že vlastníkom veci sa stane ten, kto legálne získal vec zapísanú v
katastri nehnuteľností a bol vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere v oprávnenie druhej zmluvnej
strany vlastnícke právo previesť na základe riadneho titulu. Dobrá viera tu nie je formulovaná akovýnimka zo základného pravidla, ale ako znak skutkovej podstaty základnej normy (§ 123 Občianskeho
zákonníka). Preto nadobúdateľ svoju dobrú vieru nebude musieť preukazovať, lebo aj v pochybnostiach
platí, že držba je oprávnená (§ 130 ods. 1 in fine Občianskeho zákonníka). Na tom, kto nadobudnutie v

dobrej viere popiera, bude, aby túto domnienku vyvrátil, t. j. aby podal plný dôkaz zlej viery nadobúdateľa
a na jeho ťarchu pôjde, pokiaľ sa mu to nepodarí preukázať. Z čoho je zrejmé, že súdy nižších inštancií
vec správne právne posúdili.

3. Okresný súd Nové Zámky rozsudkom 13C/90/2020-201 zo dňa 7.10.2022 žalobu zamietol ako

nedôvodnú. Uviedol, že žalobkyňa túto žalobu podala účelovo v snahe nadobudnúť opäť vlastnícke
právo k predmetným nehnuteľnostiam, je totiž ťažko uveriteľné, že po 8 rokoch, počas ktorých sa
chovala ako vlastník týchto nehnuteľností, hoci ním nebola a nevedela to (hoci si uvedené jednoducho
mohla overiť, nakoľko tieto údaje sú verejne dostupné), poberala nájomné, nezaujímala sa o to, že
svoj dlh nesplnila ako ani o to, ako sa k tomu stavia záložný veriteľ (o záložnej zmluve nepochybne
vedela) chcela svoj dlh odrazu splniť a až vtedy na tieto skutočnosti prišla. Tieto jej tvrdenia súd prvej

inštancie nepovažoval za pravdivé. Neuveril ani tvrdeniu o tom, že nevedela o výkone záložného práva,
o postúpení pohľadávky a že v obálke od RS TEAM Bratislava bol reklamný časopis, nie oznámenie.
Taktiež súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa si bola vedomá toho, že svoj dlh z pôžičky
nesplatila a že jej veriteľ je oprávnený výkonom záložného práva svoju pohľadávku uspokojiť. Vedela
o výkone záložného práva a tým musela vedieť i o postúpení pohľadávky a prevode vlastníctva, no do

roku 2020 neurobila nič, až neskôr podala túto žalobu, preto nebola ako vlastníčka nehnuteľnosti bdelá.
Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie uzavrel, že je zrejmé, akým spôsobom
žalovaná v roku 2013 vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudla a že medzi
stratou vlastníckeho práva žalobkyne k predmetným nehnuteľnostiam a jeho nadobudnutím žalovanou
boli vlastníkmi predmetných nehnuteľností dva ďalšie subjekty . Konštatoval, že žalovaná v čase

kedy nadobudla svoje vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam konala v dobrej viere v
skutočnosti zapísané v katastri nehnuteľností, podľa ktorých J. K. ako predávajúci bol vlastníkom
týchto nehnuteľností, pričom nebola k nim zapísaná žiadna ťarcha. Pokiaľ žalovaná takto nehnuteľnosti
kupovala, bola dobromyseľná o tom, že nadobúda vlastníctvo od vlastníka.
K tvrdeniu žalobkyne o tom, že jej nebolo doručené oznámenie o postúpení pohľadávky a o výkone

záložného práva a o týchto skutočnostiach a ani o prevode vlastníckeho práva nevedela, súd ich
považoval za účelové, a to jednak z dôvodov uvedených v bode 34. napadnutého rozsudku a jednak
preto, že žalobkyňa všetky skutočnosti, ktoré svedčia v jej neprospech odignorovala a jednoducho
tvrdila, že o nich nevedela.
S poukazom na rozhodnutie Veľkého senátu ( bod. 25. odôvodnenia napadnutého rozsudku) súd prvej

inštancie konštatoval, že spôsob, ktorým vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudla
žalovaná, nie je možné subsumovať pod žiaden z prípadov, pre ktoré podľa rozhodnutia Veľkého
senátujepotrebnétakútoochranudobromyseľnémunadobúdateľoviposkytnúť.Prijalzáver,žežalovaná
bola pri nadobúdaní vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam dobromyseľná v to, že ich vlastníkom
(oprávneným a zákonným) je predávajúci K.. Na túto okolnosť je podľa názoru súdu prvej inštancie

nutné za daných skutkových okolností prihliadať a to aj s prihliadnutím na predchádzajúce prevody
vlastníctva v rokoch 2012 - 2013, o ktorých žalovaná nevedela a nemala dôvod sa o to zaujímať. Bola
to žalovaná a nie žalobkyňa, kto sa správal zodpovedne a kto bol bdelý a že preto práve jej by mala byť
súdna ochrana poskytnutá. Žalovaná nemohla vedieť a ani nevedela akým spôsobom sa prevádzalo
vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam, bola zodpovedná a bdelá a konala vždy v dobrej viere, čo

naopak nemožno konštatovať o žalobkyni.

4. Krajský súd Nitra uznesením 7Co/18/2023-252 zo dňa 29.2.2024 zrušil uvedený rozsudok súdu prvej
inštancie a okrem iného v ňom uviedol:
Pre rozhodnutie vo veci samej považuje odvolací súd za podstatné, relevantne sa vysporiadať s

námietkou žalovanej, že jej nebolo doručené oznámenie o začatí výkonu záložného práva, najmä keď z
obsahu katastrálneho spisu vyplýva, že verzia oznámenia o začatí výkonu záložného práva, na základe
ktorej správa katastra povolila vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech A. L. nebola
preukázateľne doručená žalobkyni. Ak by aj zásielka obsahovala oznámenie o začatí výkonu záložného
práva, odvolaciemu súdu sa javí, že žalobkyni nemohlo byť doručené oznámenie o začatí výkonu

záložného práva, na základe ktorého správa katastra povolila vklad vlastníckeho práva (č. l. 98 spisu),
pretože dátum doručenia tohto oznámenia žalobkyni je 02.10.2012. Odvolací súd dáva do pozornosti
súdu prvej inštancie, že správa katastra prerušila katastrálne konanie, pretože jej nebolo predložené
oznámenie o začatí výkonu záložného práva so zákonom požadovanými náležitosťami. Až po prerušeníkonania (po 09.11.2012) bolo správe katastra doručené oznámenie o začatí výkonu záložného práva
s potrebnými náležitosťami. Na základe uvedeného sa odvolaciemu súdu javí, že Oznámenie o začatí
výkonu záložného práva č. l. 98 spisu síce datované dňa 18.09.2012, nie je Oznámením o začatí výkonu

záložného práva z č. l. 171 spisu, ale ide o doplnenú listinu v súlade s rozhodnutím správy katastra o
prerušení konania, a preto nie je logické, že by táto listina mohla byť žalobkyni doručená už 02.10.2012.
Z uvedeného dôvodu sa bude súd prvej inštancie musieť argumentačne vysporiadať so situáciou, či v
prípade, ak by aj bolo žalobkyni doručené Oznámenie o začatí výkonu záložného práva dňa 02.10.2012,
obsahovalo všetky potrebné náležitosti a bolo listinou spôsobilou vyvolať zamýšľané právne účinky, teda

či mohol záložný veriteľ disponovať so zálohom a previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na tretiu
osobu. Navyše je treba dať za pravdu žalobkyni v tom, že zatiaľ v konaní nebolo predložená listina
Oznámenie o začatí výkonu záložného práva, adresovaná žalobkyni.
Záložný veriteľ je totižto povinný oznámiť začatie výkonu záložného práva záložcovi. V prípade, ak
predmet zálohu poskytla iná osoba ako záložný dlžník, zašle záložný veriteľ oznámenie o začatí výkonu
záložného práva nielen záložcovi, ale i dlžníkovi. Oznámenie o začatí výkonu záložného práva má

dôležitý hmotnoprávny význam. Záložný veriteľ môže pristúpiť k speňaženiu zálohu až po uplynutí 30-
dňovej lehoty, ktorá sa počíta od doručenia tohto oznámenia záložcovi, príp. i dlžníkovi (§ 151m ods. 1
prvá veta OZ). Oznámenie o začatí výkonu záložného práva sa záložcovi, príp. i dlžníkovi musí oznámiť
písomnou formou (najradšej doporučeným listom). V písomnom oznámení o začatí výkonu záložného
práva musí záložný veriteľ uviesť dôvody začatia výkonu záložného práva, ale aj to, akým spôsobom

uspokojí svoju splatnú pohľadávku alebo ako sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu. Môže tak urobiť
spôsobmi uvedenými v ustanovení § 151j ods.1 OZ. Od okamihu doručenia oznámenia záložca nesmie
previesť záloh bez súhlasu záložného veriteľa a po 30 dňoch od oznámenia záložný veriteľ môže predať
záloh buď priamo, alebo na verejnej dražbe (pozri § 151m ods. 1 OZ).
Vzhľadomnauvedenéskutočnostibudepotrebné,abysúdprvejinštancieopätovneposúdil,čikprevodu

vlastníckeho práva záložným veriteľom došlo platne a tiež posúdi platnosť na to nadväzujúcich prevodov
vlastníckeho práva.
Keďže na základe dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 26.10.2011 (č. l. 64) bol dlžníkom aj syn
žalobkyne, odvolací súd považuje za potrebné pre úplnosť sa vyjadriť aj k potrebe doručenia oznámenia
o začatí výkonu záložného práva podľa § 151l ods. 1 OZ aj jemu. Zmluva o pristúpení k záväzku

(kumulatívna intersecia) je uzatváraná bez účasti dlžníka a jej účinnosť nie je podmienená dlžníkovým
súhlasom. Pristupujúci dlžník sa nestáva účastníkom základného záväzkového vzťahu ako celku a
je zaviazaný iba v rozsahu subjektívnej povinnosti, ktorá zodpovedá dlhu, ku ktorému pristúpil, preto
pristúpenie ku konkrétnemu záväzku teda samo osebe neznamená generálny vstup tretej osoby do
záväzkového vzťahu, ktorého obsahom je spravidla väčšie množstvo subjektívnych práv a povinností

a nemení sa ani osoba dlžníka. Z uvedených záverov vyplýva, že niet dôvodu, aby zmena v osobe
veriteľa vo vzťahu k jednému zo solidárnych spoludlžníkov v dôsledku postúpenia pohľadávky voči
tomuto spoludlžníkovi mala bez ďalšieho dosah do relatívne samostatných právnych vzťahov medzi
veriteľom (postupcom) a ostatnými („nepostúpenými“) spoludlžníkmi. Preto, ak veriteľ postúpi svoju
pohľadávkuvočijednémuzviacerýchsolidárnezaviazanýchspoludlžníkov,stávasapostupníkveriteľom

iba vo vzťahu k tomuto dlžníkovi, zatiaľ čo ostatní spoludlžníci sú naďalej zaviazaní (na to isté plnenie)
postupcovi. Zachovaný ostáva charakteristický prvok pasívnej solidarity, ktorým je jednotnosť plnenia a
jeho predmetu a všetci pôvodní spoludlžníci sú naďalej zaviazaní na to isté plnenie, aj keď v dôsledku
postúpenia už nie tomu istému veriteľovi. Keďže predmetom postúpenia bola len pohľadávka postupcu
voči jednému z viacerých solidárne zaviazaných dlžníkov (voči žalobkyni), záložný veriteľ bol povinný

oznámiť výkon záložného práva len žalobkyni a nie aj jej spoludlžníkovi, a preto námietku žalobkyne,
že oznámenie o začatí výkonu záložného práva malo byť doručené aj jej synovi ako pristupujúcemu
dlžníkovi za nedôvodnú.
K námietke žalobkyne ohľadne neplatnosti postúpenia pohľadávok z dôvodu vady generálneho
plnomocenstva je potrebné uviesť, že odvolací súd sa v tomto smere stotožňuje s právnym záverom

súdu prvej inštancie, že generálne splnomocnenie zo dňa 12.05.2009 udelené splnomocniteľom J. I. L.,
konateľkou spoločnosti RS TEAM Bratislava s.r.o splnomocnencovi M. N. je platné.
Vtejtosúvislostiodvolacísúduvádza,žeakbydospelkzáveruoneplatnostiuvedenéhosplnomocnenia,
je potrebné vziať do úvahy ust. § 33 ods. 2 OZ, ktorý upravuje prípady, keď plnomocenstvo nebolo
udelené vôbec, resp. plnomocenstvo bolo neplatné. Ak splnomocnenec urobil právny úkon v mene

splnomocniteľa bez toho, aby bol na to vybavený plnomocenstvom, ide o tzv. nesplnomocnené
konateľstvo a tento úkon je pre splnomocniteľa záväzný len v prípade, že ho dodatočne schváli (§
33 ods. 2 OZ). Dodatočné schválenie (tzv. ratihabíciu) možno usudzovať podľa konkrétnych okolností
každéhojednotlivéhoprípadu(napr.zokolnosti,žeprenajímateľprijímalodnájomcunájomnédohodnutév zmluve) (rozhodnutie NS ČR z 20. 11. 2007, sp. zn. 33 Odo 1078/2005). Pre dodatočné schválenie
právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 33 ods. 2 OZ nie je stanovená osobitná forma. Znamená to, že
k schváleniu právneho úkonu môže dôjsť písomne alebo ústne a že sa môže stať výslovne alebo iným

spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť; uvedené platí aj vo vzťahu
k právnym úkonom, ktoré pre svoju platnosť vyžadujú písomnú formu. Ak dôjde k schváleniu konania
zdanlivého splnomocnenca, je z právneho úkonu ním urobeného, a to už od doby jeho urobenia (ex
tunc), zaviazaný voči tretej osobe ten, kto prekročenie plnomocenstva schválil, alebo ten, kto dodatočne
schválil konanie iného bez plnomocenstva. Splnomocniteľ preberá v oboch prípadoch dodatočne na

seba výsledok konania nesplnomocneného zástupcu.
V danej veci žalobkyňa namieta platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenú postupcom I. B.
a postupníkom RS TEAM Bratislava s.r.o. v zastúpení M. N. na základe plnej moci zo dňa 12.05.2009,
pretože tvrdí, že generálna plná moc udelená M. N. konateľkou spoločnosti RS TEAM Bratislava s.r.o.
je neplatná. V zmysle vyššie citovaného výkladu k ust. § 33 ods. 2 OZ môže zaväzovať konanie M.
N. spoločnosť RS TEAM Bratislava s.r.o. aj v prípade, ak by generálna plná moc zo dňa 12.05.2009

bola neplatná, ak by konanie M. N. bolo dodatočne schválené spoločnosťou RS TEAM Bratislava s.r.o..
Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky sa stala vlastníkom pohľadávky zo zmluvy o pôžičke zo
dňa 26.10.2011, ktorú mal postupca voči dlžníkovi A. A., spoločnosť RS TEAM Bratislava s.r.o.. Na
postupníka spolu s postupovanou pohľadávkou prešlo aj záložné právo na základe zmluvy o zriadení
záložného práva zo dňa 03.08.2010. Na základe uvedených zmlúv bol potom postupník oprávnený

pristúpiť k výkonu záložného práva. Spoločnosť RS TEAM Bratislava s.r.o. dňa 18.09.2012 zaslala
Správe Katastra Nové Zámky Oznámenie o začatí výkonu záložného práva priamym predajom zálohu
kupujúcemu (č. l. 99, 171) podpísané p. J. I. L., konateľkou spoločnosti RS TEAM Bratislava s.r.o.. Z
uvedeného dôvodu je odvolací súd toho názoru, že pristúpením k výkonu záložného práva spoločnosť
RS TEAM Bratislava s.r.o. schválila konanie M. N. pri uzatváraní zmluvy o postúpení pohľadávky dňa

18.09.2012. To že k obom úkonom došlo v ten istý deň, len podporuje názor odvolacieho súdu, že
spoločnosť RS TEAM Bratislava s.r.o. chcela nadobudnúť pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o pôžičke
zo dňa 26.10.2011 a všetky práva s ňou spojené. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel
k záveru, že posúdenie platnosti generálnej plnej moci zo dňa 15.02.2009 nemá pre rozhodnutie vo veci
samej podstatný význam, a preto aj túto námietku žalobkyne odvolací súd nepovažoval za dôvodnú.

Žalobkyňa ďalej namietala, že jej nebolo doručené oznámenie o postúpení pohľadávky, a preto tvrdí, že
postúpenie pohľadávky voči nej nebolo účinné. K tomu je potrebné uviesť, že postúpenie pohľadávky
podľa § 524 a nasl. OZ zakladá nový záväzok len medzi postupníkom a postupcom. Obsahom nového
záväzku je prechod pohľadávky z majetku postupcu na majetok postupníka. Obsah pôvodného záväzku
sa postúpením nemení a samotným uzavretím zmluvy o postúpení sa nemení ani postavenie dlžníka.

Jeho postavenie sa mení až tým, že mu postúpenie postupca alebo postupník oznámi. Nemení sa nič na
jeho povinnosti dlh splatiť. Povinnosť dlžníka sa potom, ak mu niektorý z účastníkov zmluvy o postúpení
postúpenie oznámi spôsobom predpokladaným v § 526 OZ, mení len v tom, že miesto pôvodnému
veriteľovi musí dlh splniť postupníkovi. Pokiaľ mu postúpenie neoznámia, musí plniť pôvodnému
veriteľovi a takýmto plnením sa zbaví záväzku. Je len vecou dohody postupcu a postupníka, kedy a či

vôbec dlžníkovi oznámia, že došlo k postúpeniu, to platí aj voči tretím osobám. Nemožno vylúčiť ani
dohodu, že postúpenie neoznámia vôbec. K platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje
súhlas dlžníka. Vzhľadom na uvedené, teda podľa názoru odvolacieho súdu platí, že na platnosť
zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky dlžníkovi.
Doručenieoznámeniaopostúpenípohľadávkydlžníkovimávýznamzhľadiskazánikuzáväzku,tedaaby

dlžník mal vedomosť komu má plniť. Právne účinky postúpenia pohľadávky nastávajú priamo uzavretím
zmluvy o postúpení pohľadávky, pričom oznámenie alebo preukázanie postúpenia dlžníkovi nie je z
hľadiska účinkov postúpenia významné. Kým však dlžníkovi nie je postúpenie pohľadávky oznámené
postupcom alebo preukázané postupníkom, stále je oprávaný plniť svojmu pôvodnému veriteľovi, čo
však nemení nič na závere, že prevod pohľadávky už nastal. Odvolací súd dospel k záveru, že aj

keby nebolo žalobkyni doručené oznámenie o postúpení pohľadávky, táto skutočnosť nezakladá bez
ďalšieho neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Pre úplnosť však odvolací súd uvádza, že dlžník je
oprávnenýsadomáhaťskúmaniaplatnostipostúpenia,akzmluvaopostúpenípohľadávokbolauzavretá
v rozpore so zákonom, kedy nie je rozhodujúce, či mu postúpenie oznámil postupca alebo preukázal
postupník (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/76/2007 z januára 2009, R 46/2009; zhodne

Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. IV. ÚS 337/2012 z 3. júla 2012), avšak žalobkyňa takúto skutočnosť
v konaní nenamietala.
Záveromodvolacísúduvádza,žesanestotožňujesprávnymizávermisúduprvejinštancie,ktorýmisavo
svojom rozhodnutí odklonil od rozhodnutia Veľkého senátu NS SR sp. zn. 1VObdo/2/2020 z 27.04.2021a priznal ochranu žalovanej ako dobromyseľnej vlastníčke sporných nehnuteľností, aj napriek tomu,
že v danom prípade nešlo o žiadnu z výnimiek, ktorým je podľa rozhodnutia Veľkého senátu potrebné
poskytnúť takúto ochranu. Tieto závery súdu prvej inštancie vzhľadom na neúplné skutkové zistenia

súdu prvej inštancie, odvolací súd považuje za predčasné. V ďalšom konaní bude preto úlohou súdu
prvej inštancie opätovne posúdiť vlastnícke právo žalobkyne k sporným nehnuteľnostiam a vzhľadom na
zistené skutočnosti bude v predmetnej veci aplikovať právne závery vyplývajúce z rozhodnutia Veľkého
senátu sp. zn. 1VObdo/2/2020 z 27.04.2021.

5. Po zrušení v poradí prvého rozsudku súdu prvej inštancie žalobkyňa uviedla:
Výkon záložného práva, ktorý predchádzal nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ku
ktorým určenia vlastníckeho práva sa domáha v tomto konaní žalobkyňa, žalovanou, je absolútne
neplatný. Rešpektujúc právne závery Veľkého senátu sp. zn. 1VObdo/2/2020 z 27.04.2021, ktoré má
podľa Rozsudku Krajského súdu Nitra zo dňa 29.04.2024, č. k. 7Co/18/2023-252 (ďalej aj „Rozsudok
KS“) tunajší súd rešpektovať, potom na žalovanú neprešlo vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam a

žalovaná sa nestala ich vlastníčkou, nakoľko v konaní nebola preukázaná ani jedna z výnimiek, ktorá
by mala za následok prelomenie zásady nemo plus iuris. Preukázanie existencie týchto výnimiek pritom
zaťažuje tú stranu, ktorá sa ich dovoláva, resp. tvrdí, že ich existenciou dochádza k prelomeniu zásady,
podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má.
Neplatnosť výkonu záložného práva odvodzuje žalobkyňa od porušenia kogentných ustanovení

Občianskeho zákonníka upravujúcich výkon záložného práva a to konkrétne porušenia notifikačnej
povinnosti o začatí výkonu záložného práva vo vzťahu k záložcovi, žalobkyni.
Právnym následkom nedodržania ochrannej 30 dňovej lehoty, resp. následkom nedoručenia (resp.
neplatného doručenia) oznámenia o začatí výkonu záložného práva je to, že záložnému veriteľovi
nevznikne oprávnenie záloh predať.

Rovnako tak, ak záložný veriteľ písomne neoznámi začatie výkonu záložného práva, nemôže pristúpiť
k predaju zálohu spôsobom dohodnutým v záložnej zmluve. Predaj zálohu by nemal právne účinky.
Ako to konštatoval aj krajský súd vo svojom rozhodnutí (bod 27 Rozsudku KS), ktorým zrušil rozsudok
prvoinštančného súdu, v doterajšom priebehu konania nebola predložená listina Oznámenie o začatí
výkonu záložného práva, adresovaná žalobkyni. Súčasne krajský súd konštatuje (rovnako bod 27

Rozsudku KS), že verzia oznámenia o začatí výkonu záložného práva, na základe ktorej správa katastra
povolila vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech A. L. nebola preukázateľne doručená
žalobkyni.
Žalobkyňa doručenie akejkoľvek listiny, ktorej predmetom by malo byť oznámenie o začatí výkonu
záložného práva od počiatku súdneho sporu popiera a tvrdí, že jej žiadna listina, či už zaevidovaná

katastrálnym úradom pod P-1613/12 (č.l. 171) alebo na podklade ktorej správa katastra vykonala vklad
vlastníckeho práva v konaní pod V-5684/12 (č.l. 99), ani žiadna iná s rovnakými účinkami, nebola nikdy
doručená.
V konaní je pritom nesporné, žalovaná to nenamieta a dokonca vo svojom ostatnom podaní zo dňa
11.06.2024, doručeným nám na pojednávaní dňa 12.06.2024 to pripúšťa, že listina Oznámenie o začatí

výkonu záložného práva predložená v katastrálnom konaní vedenom pod V-5684/12 (č.l. 99) nie je
listinou, ktorá mala byť podľa jej tvrdenia žalobkyni doručovaná, ale sa jedná o listinu dodatočne
produkovanú pre účely katastrálneho konania na odstránenie vytýkaných vád po tom, čo správa katastra
katastrálne konanie pre nedostatky návrhu prerušila. Skutočnosť, že táto listina nebola nikdy doručená
žalobkyni konštatuje aj krajský súd, keď v bode 27 Rozsudku KS uvádza, že z obsahu katastrálneho

spisu vyplýva, že verzia oznámenia o začatí výkonu záložného práva, na základe ktorej správa katastra
povolila vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech A. L. nebola preukázateľne doručená
žalobkyni.
V úvahu tak prichádza jedine možnosť (čo odmietame), že žalobkyni mohla byť doručená jedine
listina označená ako Oznámenie o začatí výkonu záložného práva zaevidovaná správou katastra pod

P-1613/12 (č. l. 171). Táto však žalobkyni doručená rovnako nebola. Skutočnosť, že nebola žalobkyni
takáto listina doručená je zrejmá z jej obsahu, keď je adresovaná Správe katastra Nové Zámky. Jedná
sa tak zjavne o listinu, ktorú záložný veriteľ adresoval správe katastra na splnenie povinnosti podľa
ust. § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda aby výkon záložného práva v katastri nehnuteľností
zaregistroval postupom a spôsobom podľa ust. § 29 ods. 2 Vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a

katastraSlovenskejrepubliky,ktorousavykonávazákonNárodnejradySlovenskejrepublikyč.162/1995
Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)
v znení neskorších predpisov, podľa ktorého Poznámka, ktorá informuje o nehnuteľnosti alebo práve
k nehnuteľnosti, je najmä poznámka zapísaná na základe oznámenia o začatí colného exekučnéhokonania, začatia vyvlastňovacieho konania, návrhu účastníka s potvrdením príslušného súdu o prijatí
návrhu na súdne konanie, v ktorom sa uplatňujú vecné práva k nehnuteľnostiam alebo súdneho konania
o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby, oznámenia veriteľa o začatí výkonu záložného práva. Z obsahu

tejto listiny je nepochybné, že sa jedná práve o takéto oznámenie záložného veriteľa, ktorý tento
oznamuje príslušnej správe katastra spôsobom podľa citovaného ustanovenia predmetnej vyhlášky
začatie výkonu záložného práva s úmyslom jeho začatie vyznačiť v katastri. Nejedná sa však o listinu
podľa ust. § 151l ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka. Tieto dve listiny, ktorých účelom je vyvolanie
iných následkov nemožno stotožňovať, nakoľko vyvolávajú iné právne účinky, resp. ak nie sú vykonané

perfektne, zamýšľané následky vôbec nevyvolajú.
Máme za to, že týmto sme kvalifikovane spochybnili, že by žalobkyni bola doručená akákoľvek
písomnosť v zmysle ust. § 151l ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, ktorá by vyvolala zamýšľané
právne následky, teda začatie plynutia 30 dňovej ochrannej lehoty, uplynutím ktorej je záložný veriteľ
oprávnený predmet záložného práva speňažiť. Na tomto nič nemení ani skutočnosť, že sa v súdnom
spise nachádza doručenka majúca údajne potvrdzovať doručenie takejto písomnosti žalobkyni. Takáto

doručenka totiž len preukazuje, že žalobkyni bola doručená obálka, ktorej prevzatie žalobkyňa potvrdila,
nijakým hodnoverným spôsobom však nepreukazuje, čo bolo jej obsahom a že jej obsahom bolo práve
oznámenie o začatí výkonu záložného práva v zmysle ust. § 151l ods. 1 prvá veta Občianskeho
zákonníka.
Žalovaná splnenie (hmotnoprávnej) podmienky podľa ust. § 151l ods. 1 prvá veta Občianskeho

zákonníka preukazuje doručenkou potvrdenou žalobkyňou. Proti tomu sme do súdneho konania
produkovali dôkaz – obsah príslušných katastrálnych spisov, ktorých súčasťou má byť aj oznámenie
o začatí výkonu záložného práva registrované pod P 1613/2012 (č.l. 171), ktoré nám malo byť
údajne doručené, ale z obsahu takejto listiny nevyplýva, že by žalobkyni malo byť takéto oznámenie
skutočne adresované. Nelogický a rozporný s tvrdeniami žalovanej je potom záver, že sa jedná o

písomnosť určenú pre žalobkyňu. Skutočnosť, že adresátom takýchto písomností je iný subjekt, odlišný
od žalobkyne, a to konkrétne Správa katastra Nové Zámky vyvracia záver, že sa jedná o listinu, ktorá
mala byť doručovaná a skutočne doručená žalobkyni. Práve naopak, úplne nepochybne z nej vyplýva,
komu a za akým účelom mala byť doručovaná, t. j. príslušnej správe katastra na zápis poznámky o začatí
výkonu záložného práva. Je v súlade so všetkými pravidlami rozumného uvažovania prijatie záveru, že

odosielateľ doručoval zásielku tomu adresátovi, ktorého vo svojom oznámení aj sám označil. Opak, teda
že odosielateľ uvedie ako adresáta na obálku inú osobu, akú označí za adresáta v samotnom písomnom
podaní, je nelogický. A pokiaľ sa tak stalo, potom následky takéhoto konania by mali byť pričítané v jeho
neprospech a nemal by ťažiť z ním vyvolanej neurčitosti a nejasnosti, ktorú (možno zámerne) zapríčinil;
to však jedine v prípade, že by k doručovaniu a doručeniu oznámenia skutočne došlo, čo popierame.

Pokiaľ sa teda žalovaná domáha priaznivých následkov znaku ust. § 151l ods. 1 prvá veta Občianskeho
zákonníka ako hmotnoprávnej podmienky pre platný výkon záložného práva, zaťažuje ju o jeho splnení
dôkazné bremeno. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 24/2019 z 9. júna 2020
Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany
definovanýjejpovinnosťoutvrdeniaanaňounadväzujúcoudôkaznoupovinnosťouaimzodpovedajúcim

korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne
vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti
zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca
sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého
skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo

zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala,
nedošlo.
Odhliadnuc od skutočnosti, že sme kvalifikovane spochybnili tvrdenie žalovanej, že žalobkyni bolo
doručené oznámenie o začatí výkonu záložného práva, čím dôkazné bremeno o preukázaní tohto
tvrdenia zaťažuje žalovanú, poukazujeme na tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, podľa ktorej neexistencia

(niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Od nikoho nemožno totiž spravodlivo
žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (uznesenie NS SR z 31. mája 2010,
sp. zn. 6Cdo/81/2010). Už len rešpektujúc uvedenú zásadu je to potom žalovaná, ktorá je povinná
preukázať, že žalobkyni bolo doručené riadne oznámenie o začatí výkonu záložného práva. Toto jej
tvrdenie a tomu produkovaný dôkaz sme pritom kvalifikovane spochybnili, bremeno tvrdenia a dôkazu

sa preto, pokiaľ by aj prešlo na žalobkyňu, opätovne prenáša na žalovanú. Ako to konštatoval aj krajský
súd, takýto dôkaz, preukazujúci adresovanie listiny v zmysle ust. § 151l ods. 1 prvá veta Občianskeho
zákonníka žalobkyni nebol v doterajšom priebehu konania produkovaný. V tejto súvislosti poukazujeme
na uznesenie Najvyššie súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo 52/2010, podľa ktorého ak jedna stranav dôsledku predloženia protidôkazu úspešne vyvráti alebo spochybní tvrdenie protistrany, nemôže súd
považovať takéto tvrdenie vo svojom rozhodnutí za dokázané.
Súd tak nemá podklad pre prijatie záveru o tom, že boli splnené hmotnoprávne podmienky pre

platný výkon záložného práva, nakoľko skutočnosť doručenia oznámenia o začatí výkonu záložného
práva žalobkyni nemôže za daného dôkazného stavu považovať za dokázanú. Následkom takéhoto
dôkazného stavu je prijatie záveru, že nebola preukázaná obrana žalovanej, podľa ktorej došlo k
platnému výkonu záložného práva, od ktorého účinkov následne odvodzuje žalovaná svoje vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam.

Aj pokiaľ by sme pripustili záver, že žalobkyni bolo doručené oznámenie o začatí výkonu záložného
práva v znení ako bolo registrované správou katastra pod P 1613/12 (č. l. 171), toto doručenie by bolo
potrebné považovať za absolútne neplatné, ktoré nevyvoláva zamýšľané právne následky podľa ust. §
151l ods. 1 Občianskeho zákonníka, v spojení s ust. § 151m ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Takúto listinu, ktorá je adresovaná inej osobe ako žalobkyni; z ktorej nie je zrejmé, komu je určená; ktorá
neobsahovala žiadne osobné údaje žalobkyne, z ktorých by mohla identifikovať, že jej je tento úkon

určený; ktorá nespĺňa všeobecné náležitosti kladené na právny úkon ale ani náležitosti na ňu kladené
osobitným právnym predpisom, katastrálnym zákonom a o ktorej žalovaná dokonca vo svojom podaní
zo dňa 11.06.2024 (v bode 13.) pripúšťa, že žalobkyni mohla byť doručená v kópii, nemožno považovať
za platný právny úkon. Ak teda žalovaná uznáva, že došlo k zmene (doplneniu) listiny, ktorou mi malo
byť údajne oznámené začatie výkonu záložného práv a to následne po tom, čo mi pôvodné znenie (č.l.

171) malo byť 02.10.2012 doručené, a to za účelom odstránenia jej vád, bolo povinnosťou záložného
veriteľa mi doručiť „opakovane“ takto doplnené oznámenie. Ak totiž nie je právny úkon perfektný, aby bol
spôsobilou listinou pre účely katastrálneho konania, nemožno ho zákonite považovať za perfektný pre
účely splnenia hmotnoprávnej podmienky na platný výkon záložného práva. Vyplýva to aj zo znenia ust.
151l ods. 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je podkladom na zaregistrovanie výkonu záložného

práva vyhotovenie oznámenia o začatí výkonu záložného práva pre záložcu doručované podľa ust. §
151l ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak následne katastrálny úrad vyhodnotil, že takáto listina nespĺňa
podmienky pre vykonanie registrácie začiatku výkonu záložného práva, nejedná sa o listinu, ktorá by
mohla vyvolať právny následok plynutia 30 dňovej lehoty, po uplynutí ktorej je záložný veriteľ oprávnený
záložné právo vykonať.

Aj keď sa žalovaná vo svojom podaní z 11.06.2024 snaží presvedčiť súd (bod 9., 12. a 13. podania
žalovanej), že oznámenie o začatí výkonu záložného práva (registrované správou katastra pod P
1613/12 z č.l. 171) má spĺňať všetky kritériá na začatie výkonu záložného práva, nie je tomu tak.
Tým, že (i) adresátom oznámenia o začatí výkonu záložného práva (dokonca v ktoromkoľvek z dvoch
rôznychvyhotovení)bolaSprávakatastraNovéZámkyatedaniežalobkyňaa(ii)dokumentneobsahoval

žiadne osobné údaje žalobkyne, z ktorých by mohla identifikovať, že je jej tento úkon určený, nejedná sa
len o formálne nedostatky, ako to tvrdí žalovaná. Naopak, takýto právny úkon nemožno vyhodnotiť inak
ako absolútne neplatný pre jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť. Oznámenie o začatí výkonu záložného
práva je jednostranný právny úkon, ktorý pre svoju platnosť musí spĺňať všetky zákonné atribúty – musí
byť adresovaný [záložnému dlžníkovi], musí byť určitý a zrozumiteľný, inak je (absolútne) neplatný (§

37 Občianskeho zákonníka); a to o to viac, že jeho následkom je zbavenie vlastníckeho práva záložcu
k jeho vlastníctvu ako jeden z najzásadnejších zásahov do základných práv. Ak by teda aj bolo takéto
oznámenie žalobkyni doručené, čo odmietame, potom nemohlo vyvolať žiadne právne následky a výkon
záložného práva, ktorý z takéhoto oznámenia vychádza, je neplatný.
Z doteraz vykonaného dokazovania je zrejmé, že platné oznámenie o začatí výkonu záložného

práva, ktoré by vyvolávalo právne následky začiatku plynutia lehoty, uplynutím ktorej je záložný veriteľ
oprávnený predmet záložného práva speňažiť, nebolo žalobkyni nikdy doručené a teda výkon záložného
práva nevyvolal žiadne právne účinky. Prevod nehnuteľností na podklade takéhoto výkonu záložného
práva je neplatný a nakoľko neexistuje žiadna z výnimiek, ktorá by prelomila zásadu nemo plus
iuris, žalovaná nikdy nenadobudla k nehnuteľnostiam vlastnícke právo a ich vlastníčkou je aj naďalej

žalobkyňa.

6. Žalovaná v danom štádiu konania uviedla: V tejto súvislosti je preto podstatné pre súd prvej inštancie
vyriešiť otázku, či je platný výkon záložného práva spoločnosťou RS TEAM, a to len vo vzťahu k
jedinej okolnosti, či došlo k riadnemu oznámeniu o výkone záložného práva žalobkyni. Od toho podľa

právneho záveru odvolacieho súdu závisí posúdenie, či došlo k platnému prevodu vlastníckeho práva
na ďalšie subjekty, včítane žalovanej. V kladnom prípade posudzovanie dobromyseľnosti nadobúdateľa
nehnuteľnosti stráca na význame.Túto jedinú námietku žalobkyne, ktorá je založená na tom, že jej nebolo doručené oznámenie o výkone
záložného práva ako neopomenuteľnej podmienke zákonnosti tohto právneho úkonu, odvolací súd
neodmietol. V bode 27. svojho rozhodnutia konštatuje, že okresný súd sa musí relevantne vysporiadať s

námietkoužalovanej,žejejneboloriadnedoručenéoznámenieozačatívýkonuzáložnéhopráva,„najmä
keď z obsahu katastrálneho spisu vyplýva, že verzia oznámenia o začatí záložného práva, na základe
ktorej správa katastra povolila vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech A. L. nebola
preukázateľne doručená žalobkyni...sa bude súd prvej inštancie musieť argumentačne vysporiadať so
situáciou, či v prípade, ak by aj bolo žalobkyni doručené Oznámenie o začatí výkonu záložného práva

dňa 02.10.2012, obsahovalo všetky potrebné náležitosti a bolo listinou spôsobilou vyvolať zamýšľané
právne účinky, teda či mohol záložný veriteľ disponovať so zálohom a previesť vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam na tretiu osobu.“
Z listín, ktoré predložil okresnému súdu katastrálny úrad v Nových Zámkoch, vyplýva, že kupujúci
A. L. podaním z 5.11.2012 doručil 6.11.2012 správe katastra návrh na vklad vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam vo svoj prospech.

Správa katastra prerušila katastrálne konanie rozhodnutím z 9.11.2012 (vklad bol potom povolený
správou katastra rozhodnutím z 26.11.2012 v prospech navrhovateľa A. L.), v ktorom vyzvala
navrhovateľa, aby odstránil nedostatky návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, okrem iného, aby
predložil doklad o doručení oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi – vlastníkovi
nehnuteľností,ktoréjezaevidovanépodč.P1613/12(č.l.171spisu).Ďalejjevtejtovýzveuvedené,žev

tomto oznámení o začatí výkonu záložného práva chýba označenie toho, kto ho podpísal za spoločnosť
RS TEAM a neobsahuje ani údaje o vlastníkovi nehnuteľností.
Odvolací súd vo svojom rozhodnutí z 29.2.2024 vyjadril práve v tejto súvislosti pochybnosť, že
oznámenie o začatí výkonu záložného práva z 18.9.2012 (č. l. 99 spisu) nie je oznámením zo s. 171
spisu, ale ide o doplnenú listinu v súlade s rozhodnutím správy katastra o prerušení konania, a preto nie

je logické, že by táto listina mohla byť žalobkyni doručená už 2.10.2012.
V katastrálnom spise sa naozaj nachádza doručenka s dátumom 2.10.2012, podpísaná žalobkyňou, o
ktorej však žalobkyňa tvrdí, že nešlo o oznámenie o začatí výkonu záložného práva ale o ,,obálku, ktorej
obsahom bol reklamný časopis“. V katastrálnom spise sa tiež nachádza „opravené“ oznámenie o začatí
výkonu záložného práva z 18.9.2012 (č. l. 99 spisu), podpísané konateľom RS TEAM J. I. L. adresované

Správe katastra nehnuteľností Nové Zámky.
„Opravené“ oznámenie o začatí výkonu záložného práva z 18.9.2012 (č. l. 99 spisu) nie je opatrené
prijímacou pečiatkou správy katastra. Aj z obsahu spisu katastrálneho úradu je však zrejmé, že toto
oznámenie bolo doručené správe katastra až po prerušení katastrálneho konania (9.11.2012). Vyplýva
to tiež zo skutočnosti, že v súlade výzvou správy katastra je podpísané konateľom RS TEAM a sú

v ňom označené nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom výkonu záložného práva. Nemôže ísť preto o
oznámenie o začatí výkonu záložného práva, ktoré je zaevidované v spise pod č. P 1613/12, o ktorom
správa katastra v rozhodnutí o prerušení konania uvádza, že nie je podpísané a tiež, že nie sú v ňom
označené nehnuteľnosti. Toto oznámenie doručené správe katastra po prerušení konania pritom spĺňa
všetky zákonné kritériá na začatie výkonu záložného práva a nadväzne na prevod vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam v prospech p. A. L..
Ostáva posúdiť, či oznámenie o začatí výkonu záložného práva z 18.9.2012 evidované pod č. P
1613/12 spĺňa zákonom vyžadované vlastnosti a bolo doručené žalobkyni. O tom, že toto oznámenie
bolo doručené žalobkyni, svedčí doručenka o prevzatí zásielky 2.10.2012, logicky po termíne, ktorým
je označené oznámenie (18.9.2012). Tvrdenie žalobkyne, že v zásielke, ktorej prevzatie potvrdila

2.10.2012, sa nachádza reklamný časopis, je nelogické, pretože odosielateľ zásielky má záujem na
potvrdení jej prevzatia len v takých prípadoch, v ktorých potvrdenie doručenia má právny význam.
Nepochybne „reklamný časopis“ medzi také zásielky nepatrí.
Dodala, že prichádza do úvahy posúdenie otázky, či RS team nadobudol svoje vlastníctvo zákonným
spôsobom a máme za to, že pokiaľ áno všetky ďalšie prevody sú zákonné tiež. Zároveň je potrebné

vyriešiť otázku, či oznámenie o začatí výkonu ZP bolo alebo nebolo žalobkyni doručené, pričom my
máme za to, že tzv. opravené oznámenie nachádzajúce sa v spise na č. l. 99 bolo síce adresované
katastru, avšak podľa nás ho žalobkyňa prebrala 02.10. a išlo o zásielku, o ktorej síce žalobkyňa tvrdí,
že obsahovala iba reklamný leták, my si však myslíme, že tomu nemožno veriť a že to tak nebolo.
Vzhľadom k tomu sa domnievame, že oznámenie, ktoré sa nachádza aj v katastrálnom spise je práve

oznámením, ktoré žalobkyňa prevzala. Zároveň máme za to, že ak by súd tieto argumenty neuznal, bol
by jeho prístup príliš formalistický a bolo by to v rozpore s právnym poriadkom a preto tvrdíme, že RS
team svoje vlastníctvo nadobudol zákonne, ďalšie prevody boli preto tiež zákonné a žiadame, aby súd
žalovanej poskytol ochranu.7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov a oboznámením ku spisu
pripojených dokladov a správ a zistil tento skutkový a právny stav:

8. Z LV č. XXXX ( platného ku dňu 13.3.2008 ) pre kat. územie F. G. H. súd zistil, že žalovaná v danom
čase bola podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností vedených ako parc. č. 5194 a parc. č. 5197 a to
v podiele 1 k celku, pričom ako nájomca týchto nehnuteľností bol je uvedená spoločnosť Agrocontract
Mikuláš a.s., Mikuláš 631, Dubník.

9. Z aktuálneho LV č. XXXX pre kat. územie F. G. H. súd zistil, že podielovou spoluvlastníčkou v rozsahu
pôvodného podielu žalobkyne ( 1 ) nehnuteľností vedených ako parc. č. 5194 a č. 5197 je žalovaná,
ktorá vlastníctvo k nim nadobudla kúpnou zmluvou zo dňa 4.6.2013 - V 3168/2013.

10. Z LV č. XXXX ( verejne dostupného na webovej stránke katasterportal.sk ) pre kat. územie F. G. H.

súd zistil, že žalovaná je evidovaná ako výlučná vlastníčka nehnuteľností vedených ako parc. č. 5181/3,
č. 5181/4, č. 5183, č. 5184, č. 5185, č. 5186, č. 5187, č. 5188/1, č. 5191/1 a č. 5191/2, pričom vlastníctvo
k nim nadobudla kúpnou zmluvou uvedenou v bode 11 tohto rozsudku ( kúpna zmluva zo dňa 4.6.2013
- V 3168/2013 ).

11. Zo zmluvy o pôžičke uzavretej medzi I. B. ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom dňa 26.10.2011
súd zistil, že jej predmetom bolo poskytnutie pôžičky vo výške 41 500 €, ktorú sa žalobkyňa zaviazala
splatiť do 26.2.2012 za tam uvedených podmienok, pričom strany zmluvy sa zároveň dohodli na
uzavretí záložnej zmluvy, ktorá zabezpečí uvedenú pohľadávku a ktorá sa mala týkať vyššie uvedených
nehnuteľností.

12. Z dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 26.10.2011 uzavretej medzi I. B. ako veriteľom a O. A.
( synom žalobkyne ) ako pristupujúcim dlžníkom súd zistil, že pristupujúci dlžník pristúpil k záväzku
žalobkyne zo zmluvy o pôžičke uvedenej v bode 6 tohto rozsudku.

13. Z nájomnej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou ako prenajímateľom a spoločnosťou Agrocontract
Mikuláš a.s., Mikuláš 631, Dubník dňa 14.1.2008 súd zistil, že sa týka nehnuteľností uvedených v bodoch
4 a 5 tohto rozsudku a že bola uzavretá na dobu od 1.1.2008 do 31.12.2053 za nájomné 49 891.-Sk
ročne ( 1656,13 € ).

14. Z rozhodnutia Správy katastra Nové Zámky V 3168/13 zo dňa 10.7.2013 súd zistil, že ním bol
povolený vklad vlastníckeho práva k parc. č. 5181/3, č. 5181/4, č. 5183, č. 5184, č. 5185, č. 5186, č.
5187, č. 5188/1, č. 5191/1 a č. 5191/2 v prospech žalovanej a to na základe kúpnej zmluvy uzavretej
medzi ňou a J. A. K. zo dňa 4.6.2013.

15. Z kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanou ako kupujúcom a J. A. K. ako predávajúcim dňa 4.6.2013
súd zistil, že ňou bolo prevedené na žalovanú vlastníctvo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat.
území F. G. H., ktoré sú na LV č. XXXX zapísané ako parc. č. 5181/3, č. 5181/4, č. 5183, č. 5184, č.
5185, č. 5186, č. 5187, č. 5188/1, č. 5191/1 a č. 5191/2 a podiel 1 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV
č. XXXX vedeným ako parc. č. 5194 a č. 5197 za kúpnu cenu 55 000 €.

16. Zo spisu Katastra Nové Zámky V-5684/12 súd zistil, že išlo o konanie o vklade vlastníckeho práva,
ktorébolozačaténazákladenávrhuA.L.zodňa5.11.2012,týkalosanehnuteľností,ktorésúpredmetom
tohto súdneho sporu a že tieto nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa 5.11.2012 nadobudol A.
L. ako kupujúci od žalobkyne ako predávajúcej, ktorá bola zastúpená záložným veriteľom ( RS TEAM

Bratislava s.r.o. ) za kúpnu cenu 60 000 €, pričom vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 26.11.2012.
Obsahom spisu je generálna plná moc, ktorou sa konateľka spoločnosti RS TEAM Bratislava J. I. L.
dala zastupovať M. N. na všetky právne úkony v rozsahu oprávnení konateľa dňom 12.5.2009. tiež
je obsahom spisu doručenka podpísaná žalobkyňou dňa 2.10.2012 o prevzatí zásielky od RS TEAM
Bratislava s.r.o..

17. Zo spisu Katastra Nové Zámky V-1477/13 súd zistil, že išlo o konanie o vklade vlastníckeho práva,
ktoré bolo začaté na základe návrhu na vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy uzavretej
medzi A. L. ako predávajúcim a J. A. K. ako kupujúcim zo dňa 25.3.2013, ktorou sa prevádzalo vlastníckeprávo k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam za kúpnu cenu 75 000 €. Vklad bol povolený rozhodnutím
Správy katastra Nové Zámky dňa 19.4.2013.

18. Zo spisu Katastra Nové Zámky V-3168/13 súd zistil, že na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi
predávajúcim J. A. K. a žalovanou ako kupujúcou dňa 4.6.2013 bolo prevedené vlastnícke právo
kpredmetnýmnehnuteľnostiamnažalovanúzakúpnucenu55000€.Vkladbolpovolenýdňa10.7.2013.

19. Z kópie listiny N-4/08 súd zistil, že spoločnosť Agrocontract Mikuláš a.s. bola na základe jej návrhu

zapísaná ako nájomca predmetných nehnuteľností na základe nájomnej zmluvy zo dňa 14.1.2008.

20. Zo spisov katastra Nové Zámky Z – 7279/2012 a P – 1613/2012 súd zistil, že spoločnosť RS
TEAM Bratislava s.r.o. dňa 18.9.2012 oznámila katastru začatie výkonu záložného práva podľa zmluvy
o zriadení záložného práva, ktorej vklad bol povolený pod V-56/2012 zo dňa 4.1.2012 na nehnuteľnosti,
ktoré sú predmetom tohto konania, ktorý výkon sa uskutoční priamym predajom. Tiež súd zistil, že

uvedená spoločnosť správe katastra dňa 18.9.2012 oznámila, že sa stala novým veriteľom na základe
zmluvy o zriadení záložného práva, ktorej vklad bol povolený pod V-56/2012 zo dňa 4.1.2012. Ďalej
je obsahom uvedených spisu zmluva o postúpení pohľadávky medzi veriteľom a postupcom I. B.
a postupníkom – spoločnosťou RS TEAM Bratislava s.r.o., ktorou bola postúpená pohľadávka zo zmluvy
uvedenej v bode 7 tohto rozsudku.

21. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že nezákonne prišla o pozemky výkonom záložného práva,
prišla na to koncom roku 2020, kedy poprosila druhého syna aby skontroloval LV, pretože mi začalo
byť divné, že to dlho trvá, predtým to nesledovala, spoliehala sa na syna, ktorý potreboval peniaze a
v prospech ktorého si ich požičala a založila pozemky s tým, že peniaze investuje do svojho projektu.

Požičala si ich od p. B., s ktorou sa roky poznala a ktorá bola ochotne bezúročne mi požičať, pričom
sa dohodli, že keď sa projekt zrealizuje, peniaze jej vráti, boli sme v kontakte, občas si volali, občas
sa stretávali, nespomína si už kedy naposledy, ale vedela o tom že sa to naťahuje a súhlasila s tým,
že počká. Uviedla, že ani nevie ako potom došlo k výkonu záložného práva, bolo to však nezákonné,
mala byť o tom upovedomená, no to sa nestalo, nič jej nebolo doručené, ani doklad z čl. 94 spisu, iba

si spomína, že raz prišla obálka od RS TEAM Bratislava a v nej bol reklamný časopis. Uviedla, že tie
peniaze požičiavala pre syna, on zabezpečoval všetko okolo projektu, na ktorý boli peniaze poskytnuté a
keď sahonatopýtalahovoril,žetovybavuje,všetkojevporiadku,koncomminuléhorokavšakpoprosila
druhého syna, ktorý na katasterportáli zistil, že pozemky už nie sú jej. Uviedla, že predávať ich nechcela,
preto aj bola nájomná zmluva uzavretá na dlhý čas a už roky predtým mi platili rovnaké nájomné, od

istého času, už ale nevie od kedy, ale niekoľko rokov mi syn nosil peniaze v hotovosti v rovnakej výške
akopredtýmmichodiliatvrdil,žetojenájomné.Viem,žep.E.malzáujemotietopozemky.Ďalejuviedla,
že má ukončené stredoškolské vzdelanie v odbore zdravotná sestra, t.č. je v dôchodku, predtým robila
maklérku pre maklérsku firmu úvery, so žalovanou som sa stretla asi 2x, viac menej som vyjednávala
s jej manželom, ktorého poznám dávno, od roku 1989 mu prenajímala tieto pozemky, mali sme dobrý,

bezproblémový vzťah, nájomné riadne a včas platil. Prečo zrazu platil v hotovosti nezisťovala, nepýtala
som sa na to jeho, ani syna, ani ju to nenapadlo, ale v hotovosti mi syn toto nájomné priniesol naposledy
v roku 2019 včas, vlani to nebolo na čas a aj to mi bolo divné, pričom na výšku nájomného si nespomína.
Uviedla, že iným spôsobom ako záložným právom táto pôžička zabezpečená nebola, peniaze išli na
projekt jej syna s p. K., s ktorým sa stretli asi 2x, keď boli so synom na káve, či sa pozná E. I. K. neviem,

či niekedy prebehlo stretnutie moje, K. a E., to nevie, ale E. s mojim synom sa poznajú, niekoľkokrát sa
so E. a synom stretla. Dodala, že začiatkom roku 2021 kontaktovala E., zvykli si volať na nový rok, tak
tomu bolo aj teraz, zároveň mu navrhla, že pozemky odkúpi naspäť ale povedal, že ich neplánuje predať.
Poznám aj manžela p. B., s ním som však o tejto pôžičke nehovorila, tieto veci si riešili oni v rodine.

22. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že sú rodinná poľnohospodárska firma, skupujú
poľnohospodársku pôdu a vzhľadom na to, že majú s manželom BSM, tak to robia niekedy na jej meno,
niekedy na neho, prípadne aj na deti a keď manžel prišiel s tým, že je možnosť kúpiť pôdu, ktorú si
dlhodobo prenajímali, rozhodli sa ju kúpiť na jej meno, preverili si kto je jej vlastníkom a že tam nie je
záložné právo, manžel dohodol všetky podrobnosti, vlastníkom bol p. K., ktorého ona nepozná, ani sa s

ním nestretla, všetko sa riešilo v Bratislave, urobila sa zmluva a tú ona doma vo firme podpísala. Uviedla,
že nevie kto bol vlastníkom pred K. a ako sa vlastníkom stal on a nevie nič ani o vzťahu A. – B. a ani o
výkone záložného práva. Dodala, že ani nezisťovala ako to bolo, informácie, ktoré má, má od manžela,
pre ňu to bola ponuka na záujem a kúpa nehnuteľnosti a viac sa tomu nevenovala.23. Svedok J. A. E., manžel žalovanej, vo svojej výpovedi uviedol, že so žalobkyňou má dlhodobý
korektný vzťah, myslí si, že nadštandardný a to už od roku 1992, kedy sme prenajímali pozemky ešte

od jej otca. Uviedol, že žaloba ho prekvapila a šokovala a môže povedať, že na tieto pozemky sme
mali dlhodobý nájom a jedného dňa mu volal Kočner, či tie pozemky nechce kúpiť, nepoznal ho, ani
sa s nim nestretol, nevie odkiaľ mal na neho kontakt, ale bol som vtedy verejne známa osoba, asi si
ho zohnal, bolo to v roku 2013 a hneď po tomto telefonáte on volal žalobkyni, či tieto pozemky predala
L., chcela sa stretnúť, čo sa stalo v ten istý deň, prišla aj so synom, povedali mu o projekte v Báči, o

problémoch, ktoré tam mali a chceli si požičať peniaze s tým, že sa založí nejaká časť ich pozemkov v
Báči, to bolo najprv, ale zišlo z toho, stretli sme sa takto ešte viackrát a pri jednom zo stretnutí mu navrhla
kúpu tých pozemkov, ktoré sme mali prenajaté. Uviedol, že na niektoré zo stretnutí prišiel aj K., to všetko
bolo v roku 2013 a dohodli sa na tom, že peniaze jej nepožičiam, ale že kúpi tie jej pozemky, potom za
mnou prišiel K. a navrhol cenu, na nej sme sa dohodli, všetko sme prekontrolovali a podpísali kúpnu
zmluvu. Uviedol, že syna žalobkyne a K. som vnímal ako spolupracovníkov, partnerov, predstavila mu

ho žalobkyňa sama, vnímal ho ako osobu, ktorá ten projekt financuje a A. som vnímal ako osobu, ktorá
má na starosti inžiniering. Uviedol, že keď prišiel K. vyjednávať cenu on bol v tom, že to rieši za nich,
resp. že sa dohodli a pozemky prešli na neho, nevedel a ani to neriešil, ako sa K. stal ich vlastníkom,
mal za to, že sa tak dohodli, považoval to za technickú vec. Ďalej uviedol, že aj v ďalšom období mu
2-3x žalobkyňa telefonovala, naposledy niekedy na prelome január-február 2021, bolo to po dlhom čase

a okrem zdvorilostných vecí mu povedala, že chce pozemky vrátiť tak ako sa vraj dohodli, to ale pravda
nebola,zamlčalamu,žeužpredtýmpodalanasúdžalobu.Uviedol,žeonabolaveľmifinančnegramotná
a neverí, že by pozabudla na to, že jej nie je platené nájomné. Pokiaľ ide o kúpu pozemkov uviedol,
že robia v poľnohospodárstve a kupujú pozemky v tejto oblasti a to či už na mňa, manželku, deti alebo
firmu, v tomto prípade sa tak stalo na ňu, overili si kto je vlastníkom a to z LV, či sú tam nejaké ťarchy,

otázku predchádzajúcich vlastníkov neriešili, nikdy o záložnom práve nepočul, nevedel o ňom, nikdy
žalobkyni kúpu tých pozemkov nenavrhoval, to ona ich ponúkla jemu, manželka s ňou o tom nerokovala,
Kočner kontaktoval jeho, nevedel ale o tom, že tie pozemky vlastní, pretože sa hneď na to žalobkyni
pýtal, teda či mu ich predala, povedala že nie, čo on nepreveroval. Dodal, že K. mu predstavila žalobkyňa
na jednom zo stretnutí, kde sme boli aj za účasti jej syna, až na poslednom stretnutí týchto 4 osôb som

sa dozvedel, že vlastníkom je K..

24. Svedok J. A. K. vo svojej výpovedi uviedol, že žalobkyňu pozná, asi 2x sa stretli a to pred nejakými
8 – 10 rokmi, žalovanú osobne nepozná, a že môže povedať, že syn žalobkyne A. je jeho známym, v
minulosti s nim riešil v Báči jeden projekt, začalo to v roku 2010, stále to nie je ukončené, boli partneri, on

tam mal nejaké pozemky a A. tiež, ten mal projektovú myšlienku a on ten projekt financoval, pre rôzne
zdržania je však pozastavený, už asi 2 roky sa nestretávajú, iba náhodne, rozišli sa tak nejak neutrálne.
Pokiaľ ide o pozemky v k.ú. F., ktoré kúpil, uviedol, že to súviselo s projektom v Báči pretože ho oslovil
L., ktorého som práve v Báči spoznal, a ktorý tam vlastnil golfový areál a mal tam projekty a ten mu
povedal, že získal pozemky v jeho susedstve, či nemá záujem o ich kúpu, on záujem mal a v jednom

balíku aj s týmito pozemkami v Báči mu L. ponúkol pozemky v Dvoroch, o ktoré ale on záujem nemal,
L. však trval na tom, že mu pozemky v Báči predá iba v jednom balíku s pozemkami vo Dvoroch, inak
že to predá niekomu inému a keďže tie pozemky v Báči boli pre neho lukratívne, išiel do toho, spojil
sa s A. a spýtal sa ho ako to bolo, pretože tie pozemky boli predtým jeho a ten mu povedal, že o ne
prišiel, bol naštvaný, nevysvetlil mu ako presne o ne prišiel, ale vie, že mal dlhy a asi nimi ručil. Uviedol,

že nevie ako sa ich vlastníkom stal L. ale na LV si to overil a bral to ako fakt, preto tú ponuku od L.
prijal, ďalej tie pozemky neriešil, ale kontaktoval ho asi o mesiac alebo dva po ich kúpe Záhumenský,
ktorého nepoznal a prejavil o ne záujem, z LV si zistil, že je tam zapísaný nájomný vzťah jeho firmy, stretli
sa, volal aj A., ktorý povedal, že aj v tomto prípade ide o pozemky, o ktoré prišiel v rámci tých dlhov.
Uviedol, že sa stretli, boli tam teda traja, bolo to rýchle, navrhol mu cenu, za ktorú to kúpil od L., on ju

znížil na 55.000,- s čím on potom súhlasil, dokonca bol rád, pretože tie pozemky mu boli nadbytočné,
keďže potreboval len pozemky v Báči, takže sa dohodli. Uviedol, že Záhumenský spomínal, že to kúpi
na seba, poštou mu potom poslal kúpnu zmluvu, ktorú podpísala jeho manželka, s tou sa ani nestretol,
ale bolo mu to v podstate jedno, zmluvu podpísal, oni zaplatili a tým to pre neho skončilo. Uviedol, že bol
v tom, že tie pozemky pred L. patrili A., aj keď v skutočnosti asi patrili jej, nevie, ale so žalobkyňou o tom

nekomunikoval, pretože sa stretli iba raz, aj to sme sa iba pozdravili vo dverách, dokonca A. nechcel
aby s ňou o tom hovoril, že by ju to mohlo nahnevať.25. Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

26. Podľa § 126 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

27. Žaloba o určenie vlastníckeho práva a o vydanie veci, resp. o vypratanie nehnuteľnosti (aj bytu),

je právnym prostriedkom vlastníka na ochranu svojho vlastníckeho práva. Základnými predpokladmi
úspešnosti takejto žaloby sú preukázanie vlastníckeho práva žalobcu a skutočnosť, že žalovaný vec
neprávom zadržuje, a pri určovacej žalobe aj preukázanie naliehavého právneho záujmu na žiadanom
určení.

28. Ochranu vlastníckeho práva sú súdy povinné poskytovať aj dobromyseľným nadobúdateľom, ktorí

odvodzujú svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností od právneho
úkonu, ktorý by bol neskôr posúdený hoci aj absolútne neplatným. Tým sa dostávajú do vzájomnej
kolízie princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa ( princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu
a právnej istoty v demokratickom právnom štáte ) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného
vlastníka ( princíp nemo plus iuris ). Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných

práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti a teda vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník
než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec
opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom
( katastrálnom ) konaní. V judikatúre ústavného súdu bola rovnako stanovená povinnosť pre všeobecné
súdy zohľadňovať špecifické okolnosti a individuálne súvislosti každého konkrétneho prípadu tak, aby

bolo dosiahnuté spravodlivé vyriešenie veci, t. j. také, aby úzkostlivé lipnutie na litere zákona v prospech
jednej procesnej strany nespôsobilo do očí bijúcu nespravodlivosť druhej procesnej strany. Primárnym
cieľom a zmyslom civilného procesu je ochrana porušených alebo ohrozených subjektívnych práv
účastníka konania. ( I. ÚS 549/2015 ). V každom konkrétnom prípade spochybňovania vlastníctva treťou
osobou sa však súdy, v zmysle nálezu Ústavného súdu SR, musia individuálne zaoberať najmä otázkou

dobrej viery ( dobromyseľnosti ) nadobúdateľa vlastníckeho práva, všeobecnými súvislosťami kolízie
základných práv ( vlastnícke právo pôvodného vlastníka oproti vlastníckemu právu nadobúdateľa ) a
individuálnymi okolnosťami konkrétneho rozhodovaného prípadu.

29. Dobrá viera nadobúdateľa má právny význam len vtedy, ak to uvádza zákon. Uvedené znamená,

že v súvislosti s nadobudnutím vlastníckeho práva je dobrá viera nadobúdateľa významná v prípade
vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka, v prípade nadobudnutia veci z dedičstva od dediča,
ktorému bolo dedičstvo potvrdené podľa § 486 Občianskeho zákonníka, v prípade nadobudnutia
vlastníckeho práva od predávajúceho podľa § 446 Obchodného zákonníka (len v prípade hnuteľných
vecí), v prípade dobromyseľného nadobudnutia veci v konkurze podľa § 93 ods. 3 ZKR, v prípade

nadobudnutia cenného papiera podľa § 19 ods. 3 zákona o cenných papieroch a v prípade nadobudnutia
veci v exekúcii podľa § 61 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, resp. v
prípade vydraženia nehnuteľnosti v exekúcii, ak do začatia dražby nebolo preukázané právo inej osoby
nepripúšťajúce dražbu podľa § 140 ods. 2 písm. l/ v spojení s § 150 ods. 2 Exekučného poriadku
v znení účinnom od 1. apríla 2017. V iných prípadoch má dobrá viera nadobúdateľa význam len pri

nárokoch podľa ustanovenia § 126 ods. 2 v spojení s § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorých
sa však nadobúdateľ v dobrej viere - ktorý sa nestal vlastníkom veci s poukazom na zásadu nemo
plus iuris - nemôže domáhať voči skutočnému vlastníkovi veci. 83. Veľký senát obchodnoprávneho
kolégia sa tak stotožňuje s právnym názorom prezentovaným v judikatúre najvyššieho súdu, podľa
ktorého v prípade absolútne neplatného právneho úkonu nedochádza k prevodu vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam a k zmene v osobe vlastníka, a to ani v prípade, ak bolo vyhovené návrhu na vklad
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Osoba, ktorá bola ako vlastník nehnuteľností zapísaná v katastri
nehnuteľností, hoci ich vlastníkom nebola pre neplatnosť právneho úkonu o prevode vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, nemôže tieto nehnuteľnosti platne previesť na ďalší subjekt - hoci konajúci v dobrej
viere v správnosť zápisu v katastri nehnuteľností - s poukazom na zásadu, v zmysle ktorej nikto nemôže

previesť na iného viac práv, ako sám má. Preto sa veľký senát obchodnoprávneho kolégia prikláňa k
tej časti judikatúry najvyššieho súdu - ktorá v prípade prvého absolútne neplatného právneho úkonu o
prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zotrváva pri ďalších prevodoch nehnuteľností na zásade
nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet - prezentovanej uznesením z 27. januára2016, sp. zn. 1Cdo/146/2012, rozsudkami z 30. marca 2011, sp. zn. 3Cdo/144/2010 a z 26. januára
2017, sp. zn. 3Cdo/223/2016 a uznesením z 29. apríla 2014, sp. zn. 5MCdo/12/2011. 83.1. Naopak
veľký senát obchodnoprávneho kolégia nesúhlasí s menšinovými právnymi názormi vyskytujúcimi sa

v judikatúre najvyššieho súdu, ktoré v prípade absencie vlastníckeho práva na strane prevodcu (z
dôvodu neplatnosti predchádzajúceho právneho úkonu, ktorým malo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti) pripúšťali ochranu nadobúdateľa s poukazom na jeho dobrú vieru, že osobe zapísanej
v katastri nehnuteľnosti svedčí vlastnícke právo k nehnuteľnostiam bez definície limitov, v ktorých by
prichádzalo do úvahy prelomenie princípu ochrany pôvodného vlastníka (uznesenie z 27. februára

2013, sp. zn. 6Cdo/71/2011); resp. ktoré pripúšťali nadobudnutie vecného práva k nehnuteľnostiam
osobou konajúcou v dobrej viere v správnosť údajov zapísaných v katastri nehnuteľnosti, aj keď
osoba v katastri zapísaná nebola v skutočnosti nositeľom prevádzaného vecného práva (uznesenia
z 27. júna 2019, sp. zn. 4Cdo/102/2017 a z 29. januára 2020, sp. zn. 4Cdo95/2019 a rozsudky
z 29. apríla 2020, sp. zn. 4Cdo/142/2019 a z 21. októbra 2020, sp. zn. 4Cdo/28/2020). 83.2. Pri
predmetnom konštatovaní veľký senát obchodnoprávneho kolégia poukazuje na to, že právna úprava

de lege lata neumožňuje nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka vo všeobecnosti, ale len v
prípade taxatívne upravených výnimiek. Vyvodenie ochrany dobromyseľného nadobúdateľa zo strany
súdu rozhodujúceho v civilnom sporovom konaní pritom nie je možné ani s poukazom na materiálnu
publicitu katastra nehnuteľností, keďže katastrálny zákon priamo pripúšťa spochybnenie hodnovernosti
údajov zapísaných v katastri nehnuteľností preukázaním opaku, čo znamená, že osoba, ktorá je ako

vlastník zapísaná v katastri nehnuteľností, v skutočnosti vlastníkom evidovaných nehnuteľností nie je,
ak sa preukáže, že skutočným vlastníkom nehnuteľností je niekto iný. Preto táto osoba zapísaná ako
„vlastník“ ani nedisponuje oprávnením s týmito nehnuteľnosťami ďalej nakladať. 84. Vzhľadom na vyššie
uvedené veľký senát obchodnoprávneho kolégia uzatvára, že: I. Na základe absolútne neplatného
právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani v prípade, že na jeho podklade

bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. II. S poukazom na právnu zásadu,
podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má (nemo plus iuris ad alium transferre
potest quam ipse habet), nemôže platne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na inú osobu ten,
kto je na základe absolútne neplatného právneho úkonu vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník
nehnuteľností. III. Dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka,

má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch
nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje. V
inýchprípadochprávnaúpravadelegelatanadobudnutievlastníckehoprávaodnevlastníkaspoukazom
nadobrúvierunadobúdateľaneumožňuje.IV.Ustanoveniu§70ods.1zákonač.162/1995Z.z.okatastri
nehnuteľnostíaozápisevlastníckychainýchprávknehnuteľnostiam(katastrálnyzákon),ktoréupravuje

hodnovernosť údajov katastra, nezodpovedá výklad, podľa ktorého už len sama evidencia vlastníctva
nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti zakladá dobrú vieru evidovaného vlastníka v to, že je vlastník
( Rozhodnutie NS SR 1VObdo/2/2020 z 27.4.2021 ).

30. Generálne plnomocenstvo udelené právnickou osobou je absolútne neplatný právny úkon pre jeho

rozpor s ustanovením § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. III. ÚS 353/2012-17 zo dňa 01.08.2012 ).

31. Plná moc môže byť všeobecná (generálna), ktorá oprávňuje splnomocnenca ku všetkým právnym
úkonom okrem tých, ktoré vyžadujú zvláštnu plnú moc alebo zvláštnu (špeciálnu), ktorá je obmedzená

len na určitý právny úkon. Okrem prípadov, keď zákon výslovne vyžaduje špeciálnu plnú moc k určitému
právnemu úkonu, je vecou splnomocniteľa, či ku každému právnemu úkonu, ktorý má byť vykonaný
v jeho zastúpení, vystaví splnomocnencovi zvláštnu plnú moc, alebo či mu udelí tzv. všeobecnú plnú
moc. V každom prípade musí byť z plnej moci zrejmý rozsah oprávneniasplnomocnenca. Rozhodujúci
je preto obsah plnej moci. ( rozhodnutie NS SR zo dňa 30. júna 2008, č.k. 1 Obo 37/2008 ).

32. Podľa § 20 OZ ods. 1 právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to
oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány).

33. Podľa § 13 ods. 1 ObZ ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca.

Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.34. Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.
Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah
splnomocnencovho oprávnenia.

35. Podľa ust. § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka Začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ
povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri
záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného
práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

36. Podľa ust. § 151l ods. 4 Občianskeho zákonníka Ak je záložné právo zapísané v katastri
nehnuteľností, záložný veriteľ je povinný jedno vyhotovenie oznámenia o začatí výkonu záložného
práva zaslať príslušnému okresnému úradu, ktorá začatie výkonu záložného práva vyznačí v katastri
nehnuteľností.

37. Podľa ust. § 151m ods. 1 Občianskeho zákonníka Predať záloh spôsobom určeným v zmluve o
zriadení záložného práva alebo na dražbe môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa
oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s
osobou záložcu, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

38. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

39. Z vykonaného dokazovania má súd za nepochybne preukázané z vyššie uvedených listov
vlastníctva, že žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností uvedených v bode 5 tohto

rozsudku a výlučnou vlastníčkou nehnuteľností uvedených v bode 6 tohto rozsudku, ktoré vlastníctvo
a spoluvlastníctvo nadobudla kúpnou zmluvou zo dňa 4.6.2013 od J. A. K..

40. Taktiež má súd zo spisov Katastra Nové Zámky V-5684/12, V-1477/13 a V-3168/13 za preukázané
akým spôsobom dochádzalo k prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam od doby,

kedy ich vlastníčkou bola žalobkyňa až doteraz, t.j. že predmetné nehnuteľnosti boli prevádzané
najprv spôsobom uvedeným v bode 12 tohto rozsudku najprv výkonom záložného práva spoločnosťou
RS TEAM Bratislava s.r.o. zo žalobkyne na A. L. dňa 5.11.2012, následne kúpnou zmluvou od
predávajúceho L. vlastnícke právo k nim nadobudol J. K., ktorý ho dňa 4.6.2013 kúpnou zmluvou
previedol na žalovanú.

41. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam stratila už
v roku 2012, odkedy je žalovaná v poradí už treťou vlastníčkou týchto nehnuteľností, pričom ich vlastní
už od roku 2013.

42. Udelenie plnomocenstva predstavuje právny úkon, právna úprava upravujúca spôsobilosť na
právne úkony vo vzťahu k fyzickým a právnickým osobám. Vychádzajúc zo znenia ustanovenia § 8
a ustanovenia 19a OZ možno konštatovať, že Občiansky zákonník priznáva spôsobilosť na právne
úkony ako fyzickým, tak aj právnickým osobám. Zároveň však z predmetných ustanovení vyplýva, že
ich spôsobilosť na právne úkony nie je neobmedzená. Pri fyzických osobách môže byť obmedzená

napríklad v súvislosti s vekom konajúcej osoby, či z dôvodu duševnej poruchy, pri právnických osobách
existujú tiež určité obmedzenia vzhľadom na špecifické postavenie a charakter právnických osôb. V
zásade však platí, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je pri oboch týchto subjektoch možné
výlučne len v prípadoch ustanovených zákonom. Na rozdiel od fyzickej osoby, pri právnickej osobe je
dokonca explicitne uvedené, že spôsobilosť právnickej osoby nadobúdať práva a povinnosti môže byť

obmedzená len zákonom. Odhliadnuc od týchto špecifických, zákonom upravených situácii, je potrebné
ich považovať za rovnocenné.
Fyzické osoby môžu konať buď na základe vlastných právnych úkonov ( t.j. osobne) alebo v zastúpení.
Skutočnosť, že fyzické osoby konajú na základe vlastných právnych úkonov zákon nikde výslovne
neuvádza, nakoľko to vyplýva z prirodzenej povahy fyzických osôb. Možnosť ich zastúpenia je už

zákonomupravená,atovustanovení§22resp.§31 Občianskehozákonníka,vzmyslektoréhosamôžu
dať pri právnych úkonoch zastúpiť zástupcom. Zákon tak rozlišuje medzi osobným konaním fyzickej
osoby a konaním fyzickej osoby v zastúpení.Keďže právnická osoba nemôže v pravom slova zmysle nadobúdať práva a povinnosti vlastnými
právnymi úkonmi, zákon vytvoril osobitnú konštrukciu konania menom právnickej osoby, ktorá je
založená na tzv. fikčnej teórii. Táto teória sa pretavila do zákonných ustanovení tým spôsobom, že

kým konanie štatutárneho orgánu právnickej osoby je konaním v mene právnickej osoby, t.j. vlastným
priamym konaním právnickej osoby (prostredníctvom orgánu tvoriaceho jej integrálnu súčasť), tak
konanie ostatných osôb je považované za konanie „za právnickú osobu“, t.j. konaním v zastúpení.
Najlepšie to vidno práve na ustanovení § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého právnická
osoba koná štatutárnym orgánom, alebo za ňu koná zástupca.

Dá sa tak konštatovať, že právne predpisy v otázke konania právnických osôb kopírujú právnu úpravu
konania fyzických osôb, keďže kreujú osobné konanie právnickej osoby a odlišujú ho od konania v
zastúpení.
Ako vo vzťahu k fyzickej, tak vo vzťahu k právnickej osobe diferencuje zákon medzi zákonným a
zmluvným zastúpením. Zákonné zastúpenie fyzickej osoby nájdeme napr. v ustanovení § 26 a nasl.
Občianskeho zákonníka, a vo vzťahu k právnickej osobe ho nájdeme napr. v ustanovení § 20 ods. 2

Občianskeho zákonníka, prípadne v ustanovení § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka alebo ustanovení
§ 16 Obchodného zákonníka. Zmluvné zastúpenie potom našlo svoju všeobecnú právnu úpravu pre
oba druhy osôb v ustanovení § 31 Občianskeho zákonníka upravujúcom zmluvné zastúpenie. Na rozdiel
od vyššie uvedenej úpravy spôsobilosti na právne úkony, osobného konania a zákonného zastúpenia
právnických osôb, majú preto fyzické a právnické osoby v otázke zmluvného zastúpenia v zásade

spoločnú (jednotnú) právnu úpravu. Pre obe, ako subjekty občianskoprávnych vzťahov, platí, že „pri
právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou“, pričom „splnomocniteľ udelí
za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho
oprávnenia“. Zákonná úprava preto nerozlišuje medzi zastúpením na základe plnomocenstva vo vzťahu
k fyzickým a vo vzťahu k právnickým osobám.

Ústavný súd vo vyššie uvedenom rozhodnutí nezohľadňuje rozdiel medzi zákonným priamym konaním
právnickej osoby a zmluvným konaním v zastúpení.
Zákonné konanie menom právnickej osoby vo všetkých jej veciach (t.j. v posudzovanom prípade
konanie štatutárneho orgánu) možno prirovnať k osobnému konaniu fyzickej osoby. Aj napriek tomu,
že fyzická osoba koná vo všetkých veciach sama, nie je vylúčené, aby sa dala v zmysle ustanovenia

§ 31 Občianskeho zákonníka vo všetkých veciach zastúpiť inou osobou. Ustanovenie § 20 ods. 1
Občianskeho zákonníka tak nie je v rozpore s ustanovením § 31 Občianskeho zákonníka; predstavuje
jeho doplnenie o iný právny inštitút - inštitút zastúpenia.
Ustanovenie § 13 Obchodného zákonníka v zmysle uvádza, že ak je podnikateľ fyzická osoba, koná
osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná

zástupca.
Riadiac sa argumentáciou Ústavného súdu by tak bolo možné ad absurdum dospieť k záveru, že
právnické osoby sa nemôžu dať zmluvne zastúpiť zástupcom, keďže ustanovenie § 20 Občianskeho
zákonníka, ani ďalšie ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce zákonne zastúpenie právnických
osôb, to neumožňujú. Je tak nutné dospieť k záveru, že v otázke zastúpenia na základe plnomocenstva

je právna úprava vo vzťahu k fyzickým osobám a právnickým osobám úplne rovnaká. To znamená, že
ako fyzické, tak i právnické osoby, môžu konať buď osobne alebo sa môžu dať zastúpiť zástupcom, a
to všetkých veciach.

43. Napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 29 Odo 1061/2004, zo dňa

29.11. 2005, alebo rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 16Co/474/2016, zo dňa
25.5.2017. Taktiež aj Najvyšší súd Slovenskej republiky akceptoval generálne plnomocenstvo ako platné
plnomcenstvo aj na zastupovanie v civilnom konaní, a to aj vtedy, ak neobsahuje označenie účastníkov
konania a ani identifikáciu predmetu konania ( uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.
zn. 4 Cdo 16/2009, zo dňa 20.1.2010 )

44. Uznesenie Krajského súdu Trenčín, sp. zn. 6CoE/184/2012, zo dňa 28.9.2012. Z odbornej literatúry
navyše vyplýva, že takéto udelenie generálneho plnomocenstva by malo byť vyjadrené slovným
spojením „na všetky právne úkony“ alebo „vo všetkých veciach“. Naopak, formulácia plnomocenstva
vyjadrená slovným spojením „je oprávnený zastupovať“ nebude stačiť na platné udelenie generálneho

plnomocenstva ( JURČOVÁ, M. a kol. Zastúpenie v súkromnom práve. Praha: C.H. Beck, 2012, s. 51 ).

45. Vychádzajúc z vyššie uvedeného ohľadom platnosti, resp. neplatnosti generálnej plnej moci súd
uzavrel, že generálnu plnú moc podľa aktuálneho právneho poriadku SR môže udeliť i právnická osobaprostredníctvom svojho konateľa a tiež, že tak bolo možné platne urobiť i v čase udelenia plnej moci J.
L. dňa 12.5.2009 a teda, že udelená generálna plná moc je platná, konanie splnomocnenca následne
bolo konaním spoločnosti. Súd zastáva názor, že predmetná plná moc je platná aj napriek tomu, že na

nej absentuje podpis splnomocnenca, zákon totiž nesankcionuje takúto absenciu podpisu neplatnosťou
plnej moci.

46. Záver o platnosti plnomocenstva prijal vo svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 29.2.2024 i Krajský
súd Nitra v bode 31 a nasledujúcich svojho uznesenia zo dňa 29.2.2024.

47. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobkyne o tom, že jej nebolo doručené oznámenie o postúpení pohľadávky
a o výkone záložného práva a o týchto skutočnostiach a ani o prevode vlastníckeho práva nevedela, je
treba s poukazom na uznesenie Krajského súdu Nitra v tejto veci, ktorým je súd prvej inštancie viazaný,
konštatovať, že správa katastra prerušila katastrálne konanie, pretože jej nebolo predložené oznámenie
o začatí výkonu záložného práva so zákonom požadovanými náležitosťami. Až po prerušení konania (po

09.11.2012) bolo správe katastra doručené oznámenie o začatí výkonu záložného práva s potrebnými
náležitosťami. Na základe uvedeného sa súdu javí, že Oznámenie o začatí výkonu záložného práva č.
l. 98 spisu síce datované dňom 18.09.2012, nie je Oznámením o začatí výkonu záložného práva z č.
l. 171 spisu, ale ide o doplnenú listinu v súlade s rozhodnutím správy katastra o prerušení konania, a
preto nie je logické, že by táto listina mohla byť žalobkyni doručená už 02.10.2012.

48. Pokiaľ teda ide o prvotnú a pre posúdenie platnosti prechodu vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam na žalovanú rozhodujúcu skutočnosť – dodržanie notifikačnej povinnosti pri začatí
výkonu záložného práva, súd konštatuje, že neboli dodržané ustanovenia § 151l ods. 1, ods. 4 OZ a
§ 151m OZ.

49. Je treba dať za pravdu žalobkyni v tom, že zatiaľ v konaní nebolo predložená listina Oznámenie
o začatí výkonu záložného práva, ktorá by bola adresovaná žalobkyni. Ak by aj bolo žalobkyni
doručené Oznámenie o začatí výkonu záložného práva dňa 02.10.2012, nešlo o listinu spôsobilú vyvolať
zamýšľané právne účinky, záložný veriteľ teda nemohol disponovať so zálohom a previesť vlastnícke

právo k nehnuteľnostiam na tretiu osobu.

50. Z vyššie uvedeného je ( pokiaľ ide o naplnenie ustanovení § 151l ods. 1, ods. 4 OZ zrejmé,
že právnym následkom nedodržania ochrannej 30 dňovej lehoty, resp. následkom nedoručenia (resp.
neplatného doručenia) oznámenia o začatí výkonu záložného práva je to, že záložnému veriteľovi

nevznikne oprávnenie záloh predať. Rovnako tak, ak záložný veriteľ písomne neoznámi začatie výkonu
záložného práva, nemôže pristúpiť k predaju zálohu spôsobom dohodnutým v záložnej zmluve.

51. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania
neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho

neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola
alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať
záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.
Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie

týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu
týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda žalovaný tvrdil, že kúpnu cenu zaplatil, bolo jeho povinnosťou
označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Ak tu existovali dôkazy
na podporu tvrdenia žalobcu, že žalovaný doposiaľ kúpnu cenu v požadovanom rozsahu, v žalovanom
rozsahu, nezaplatil, bolo úlohou súdu označené a navrhnuté dôkazy účastníkmi konania zákonným

spôsobom vykonať, dôkazy vyhodnotiť podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 132 O. s. p. ( uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010 )

52. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 24/2019 z 9. júna 2020 Civilné
sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany
definovanýjejpovinnosťoutvrdeniaanaňounadväzujúcoudôkaznoupovinnosťouaimzodpovedajúcim
korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následnevyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti
zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca
sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého

skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo
zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala,
nedošlo.

53. Dôkazné bremeno v danom smere preukázania doručenia oznámenia o začatí výkonu záložného

práva žalobkyni je na žalovanej, ktorá v konaní tvrdí, že tieto účinky nastali. Je treba však konštatovať
( ako je už uvedené vyššie ), že súd nemá za preukázané, že nastali účinky predpokladané § 151l ods.
1 OZ.
Súd sa stotožňuje s právnou argumentáciou žalobkyne, podľa ktorej bolo spochybnené doručenie
oznámenia o začatí výkonu záložného práva, čím dôkazné bremeno o preukázaní tohto tvrdenia
zaťažuje žalovanú, pričom od nikoho nemožno totiž spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu

neexistenciu určitej právnej skutočnosti (uznesenie NS SR z 31. mája 2010, sp. zn. 6Cdo/81/2010). Už
len rešpektujúc uvedenú zásadu je to potom žalovaná, ktorá je povinná preukázať, že žalobkyni bolo
doručené riadne oznámenie o začatí výkonu záložného práva.
Dôkaz, preukazujúci adresovanie listiny v zmysle § 151l ods. 1 OZ žalobkyni nebol v konaní
produkovaný.

Súd nemá podklad pre prijatie záveru o tom, že boli splnené hmotnoprávne podmienky pre platný výkon
záložného práva, nakoľko skutočnosť doručenia oznámenia o začatí výkonu záložného práva žalobkyni
nemôže za daného dôkazného stavu považovať za dokázanú. Následkom takéhoto dôkazného stavu je
prijatiezáveru,ženebolapreukázanáobranažalovanej,podľaktorejdošlokplatnémuvýkonuzáložného
práva, od ktorého účinkov následne odvodzuje žalovaná svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam.

54. Taktiež sa súd priklonil k záveru prednášaného v konaní žalobkyňou o tom, že aj pokiaľ by súd
pripustil záver, že žalobkyni bolo doručené oznámenie o začatí výkonu záložného práva v znení ako bolo
registrované správou katastra pod P 1613/12 ( č. l. 171 ), toto doručenie by bolo potrebné považovať za
absolútne neplatné, ktoré nevyvoláva zamýšľané právne následky podľa ust. § 151l ods. 1 Občianskeho

zákonníka, v spojení s ust. § 151m ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Ide totiž o listinu, ktorá je adresovaná inej osobe ako žalobkyni, ktorá neobsahuje žiadne osobné
údaje žalobkyne, z ktorých by mohla identifikovať, že jej je tento úkon určený, ktorá nespĺňa všeobecné
náležitosti kladené na právny úkon ale ani náležitosti na ňu kladené osobitným právnym predpisom,
katastrálnym zákonom a o ktorej žalovaná dokonca vo svojom podaní zo dňa 11.06.2024 (v bode 13.)

pripúšťa, že žalobkyni mohla byť doručená v kópii, preto ju nemožno považovať za platný právny úkon.
Adresátom oznámenia o začatí výkonu záložného práva (dokonca v ktoromkoľvek z dvoch rôznych
vyhotovení) bola Správa katastra Nové Zámky a teda nie žalobkyňa, navyše tento dokument
neobsahoval žiadne osobné údaje žalobkyne, z ktorých by mohla identifikovať, že je jej tento úkon
určený, nejedná sa len o formálne nedostatky, ale naopak takýto právny úkon nemožno vyhodnotiť

inak ako absolútne neplatný pre jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť ( § 37 ods. 1 OZ ). Oznámenie o
začatí výkonu záložného práva je jednostranný právny úkon, ktorý pre svoju platnosť musí spĺňať všetky
zákonné atribúty – musí byť adresovaný [záložnému dlžníkovi], musí byť určitý a zrozumiteľný, inak
je (absolútne) neplatný (§ 37 Občianskeho zákonníka); a to o to viac, že jeho následkom je zbavenie
vlastníckeho práva záložcu k jeho vlastníctvu ako jeden z najzásadnejších zásahov do základných

práv. Takéto oznámenie nemohlo vyvolať žiadne právne následky ( aj keby žalobkyni preukázane bolo
doručené, čo sa nestalo ) a výkon záložného práva, ktorý z takéhoto oznámenia vychádza, je neplatný.

55. Tým, že nebolo žalovanej doručené oznámenie o začatí výkonu záložného práva, ktoré by bolo
spôsobilé nastoliť právne účinky v smere začatia výkonu záložného práva, resp. v konaní nebolo bez

akejkoľvek pochybnosti preukázané, že by žalobkyni také oznámenie doručené bolo, je výkon záložného
práva absolútne neplatný podľa § 39 OZ pre jeho rozpor so zákonom. To zároveň znamená, že žalovaná
nemohla na základe neplatného výkonu záložného práva nadobudnúť svoje vlastnícke právo k sporným
nehnuteľnostiam platne a tiež, že vlastníčkou predmetných nehnuteľností je žalobkyňa. Na základe
vyššie uvedeného súd konštatuje, že žaloba je dôvodná a ako takej jej vyhovel. Súd sa stotožňuje

s právnymi i skutkovými závermi uvedenými žalobkyňou týkajúcimi sa oznámenia o začatí výkonu
záložného práva tak ako sú uvedené v bode 5 tohto rozsudku. Tieto závery sú zároveň v súlade s
konštatovaním odvolacieho súdu ( bod 27 jeho uznesenia ).56. Pokiaľ ide o doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky, súd má za to, že k platnosti zmluvy
o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka. Vzhľadom na uvedené platí, že na platnosť
zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky dlžníkovi.

Doručenieoznámeniaopostúpenípohľadávkydlžníkovimávýznamzhľadiskazánikuzáväzku,tedaaby
dlžník mal vedomosť komu má plniť. Právne účinky postúpenia pohľadávky nastávajú priamo uzavretím
zmluvy o postúpení pohľadávky, pričom oznámenie alebo preukázanie postúpenia dlžníkovi nie je z
hľadiska účinkov postúpenia významné. Kým však dlžníkovi nie je postúpenie pohľadávky oznámené
postupcom alebo preukázané postupníkom, stále je oprávaný plniť svojmu pôvodnému veriteľovi, čo

však nemení nič na závere, že prevod pohľadávky už nastal. Aj keby nebolo žalobkyni doručené
oznámenie o postúpení pohľadávky, táto skutočnosť nezakladá bez ďalšieho neplatnosť zmluvy o
postúpení pohľadávky. Navyše žalobkyňa sa o postúpení pohľadávky dozvedela v tomto konaní, pričom
vzhľadom ku skutočnosti, že súd jej žalobe vyhovel, nebola táto skutočnosť pre rozhodovanie súdu viac
relevantná.

57. V danom prípade nejde o žiadnu z výnimiek uvedených v rozhodnutí Veľkého senátu NS SR sp. zn.
1VObdo/2/2020 z 27.04.2021 pre priznanie ochrany žalovanej ako dobromyseľnej vlastníčke sporných
nehnuteľností a vzhľadom k vyššie uvedeným záverom nemohla žalovaná preto nadobudnúť vlastnícke
právo k uvedeným nehnuteľnostiam platne.

58. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni v konaní plne úspešnej priznal
súd nárok na plnú náhradu trov konania. O výške jej nároku na náhradu trov konania súd rozhodne
podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia

cestou podpísaného súdu na Krajský súd Nitra. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
( označenie toho, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis
odvolateľa ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.