Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, October 17, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/90/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819010587
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Eliaš

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3819010587.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša a sudcov JUDr.

Mariána Dunčka a JUDr. Milana Straku, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. X.XX.XXXX v
Partizánskom, trvale bytom C. XXX, D. E., trestne stíhaného pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1,
2 písm. d) Trestného zákona v spojení s § 138 písm. j) Trestného zákona, na verejnom zasadnutí dňa
17. októbra 2024 prejednal odvolanie obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo
dňa 11. júla 2023, sp. zn. 3T/112/2019 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa§322ods.3Tr.por.apodľa§41ods.3Trestnéhozákonavznenízákonač.40/2024Z.z.(ďalejlen
„Tr. zák.“) sa zrušuje výrok o vine a treste rozsudku Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/51/2019 zo
dňa 20. apríla 2020, právoplatného 11.5.2020 a rozsudku Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 3T/15/2018
zo dňa 15.10.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 2To/109/2018,

a

obžalovaný A. B., nar. X.XX.XXXX v Partizánskom,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

1. dňa 05.03.2018 v obci F. G., na pozemku rodinného domu s popisným číslom XX, sa pri osobnom

stretnutí s poškodeným H. I. ústne dohodol na dodaní strešnej krytiny - škridle a rín s príslušenstvom do
tridsať dní od prevzatia zálohy a zároveň prevzal od poškodeného na ten účel zálohu vo výške 2.500 eur,
o čom vystavil príjmový doklad, pričom strešnú krytinu - škridlu a ríny s príslušenstvom v dohodnutom
rozsahu a v dohodnutom termíne ani po opakovaných urgenciách nedodal, dodal iba časť objednaného
stavebného materiálu v hodnote 608,30 eur a zvyšok zálohy si prisvojil a použil pre svoju osobnú potrebu
a nie pre účel, na ktorý mu bola poskytnutá, čím tak spôsobil poškodenému H. I., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom F. G. J. XX, škodu vo výške 1.891,70 eur,

2.vpresnenezistenýdeňkoncommesiacajún2018,naparkoviskuprireštauráciiHumajvobciHradište,
sa dohodol s poškodenými B. K. a L. K. na tom, že im sprostredkuje kúpu stavebného materiálu strešnej
krytiny TERRAN DANUBIA CARBON EVO 240 m2 a dreva na výstavbu krovu s kotviacimi prvkami,
pričom cenovú ponuku im zašle e-mailom aj s číslom účtu, na ktorý majú kúpnu cenu uhradiť s tým,
že tovar bude dodaný do 4 až 6 týždňov od úhrady, následne dňa 03.07.2018 poslal na e-mail: B.
dve faktúry: "FA krov" č. 18037 zo dňa 03.07.2018 na sumu 5.826 eur a "FA skridla" č. 18039 zo

dňa 03.07.2018 na sumu 3.618,97 eur s inštrukciou k úhrade kúpnej ceny na číslo bankového účtu C.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX J., po čom poškodený B. K. dňa 04.07.2018 vykonal bankový prevodsumy 9.445 eur na predmetný bankový účet v zmysle pokynu A. B., po čom obžalovaný tieto finančné
prostriedky v presne nezistenej dobe použil pre vlastnú potrebu v rozpore s dohodou, na ktorý boli
určené, teda dodanie stavebného materiálu na stavbu strechy, čím spôsobil B. K. a L. K. škodu vo výške

9.445eur,nakoľkožiadendohodnutýstavebnýmateriáldodnešnéhodňainapriekvýzvampoškodeného
nedodal,

3. dňa 16.5.2018 v čase okolo 17:00 hod. v rodinnom dome č. XXX v obci Diviacka Nová Ves prevzal
po ústnej dohode od poškodenej B. E. sumu v hotovosti vo výške 3.000 eur, o čom vystavil príjmový

doklad, pričom tieto finančné prostriedky boli podľa ústnej dohody určené na nákup materiálu na opravu
strechy na rodinnom dome č. XXX v obci Diviacka Nová Ves, patriacom poškodenej B. E., ktorý je mal
dodať podľa dohody do 3 týždňov, pričom dňa 31.5.2018 poškodenej dodal len časť materiálu v celkovej
hodnote 725 eur a zvyšný tovar v dohodnutom rozsahu a dohodnutom termíne ani po opakovaných
urgenciách nedodal a zvyšok finančných prostriedkov vo výške 2.275 eur si prisvojil a použil pre vlastnú
potrebu a nie na účel, na ktorý mu boli zverené, čím poškodenej B. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom

K. M. N. XXX, spôsobil škodu vo výške 2.275 eur,

teda

v bode 1. – 3.

prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu, a skutok
spáchal závažnejším spôsobom konania – na viacerých osobách,

čím spáchal

v bode 1. – 3.
pokračovací prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. d) Tr. zák. v spojení s § 138 písm. j) Tr. zák.

a za to sa odsudzuje:

Podľa § 213 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. k), písm. p), § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, §
41 ods. 1, 3, § 42 ods. 1 Tr. zák., k spoločnému, súhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dva)
roky nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu

na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zároveň zrušuje výrok o treste rozsudku Okresného súdu Partizánske sp.
zn. 1T/29/2018 zo dňa 20.6.2018, ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák., § 36 písm. k), písm. p), § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2 Tr. zák. k trestu
zákazu činnosti v oblasti maloobchodu v rozsahu voľnej živnosti, v trvaní 4 (štyri) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa zo dňa 11. júla 2023, sp. zn. 3T/112/2019 bol obžalovaný

A. B. uznaný vinným v bodoch 1. až 3. z pokračovacieho prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2
písm. a), d) v spojení s § 138 písm. j), § 127 ods. 12 Trestného zákona účinného v čase rozhodovania
okresného súdu na skutkovom základe, že

„ 1. dňa 05.03.2018 v obci F. G., na pozemku rodinného domu s popisným číslom XX, sa pri osobnom

stretnutí s poškodeným H. I. ústne dohodol na dodaní strešnej krytiny - škridle a rín s príslušenstvom do
tridsať dní od prevzatia zálohy a zároveň prevzal od poškodeného na ten účel zálohu vo výške 2.500 eur,
o čom vystavil príjmový doklad, pričom strešnú krytinu - škridlu a ríny s príslušenstvom v dohodnutom
rozsahu a v dohodnutom termíne ani po opakovaných urgenciách nedodal, dodal iba časť objednaného
stavebného materiálu v hodnote 608,30 eur a zvyšok zálohy si prisvojil a použil pre svoju osobnú potrebua nie pre účel, na ktorý mu bola poskytnutá, čím tak spôsobil poškodenému H. I., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom F. G. J. XX, škodu vo výške 1.891,70 eur,

2.vpresnenezistenýdeňkoncommesiacajún2018,naparkoviskuprireštauráciiHumajvobciHradište,
sa dohodol s poškodenými B. K. a L. K. na tom, že im sprostredkuje kúpu stavebného materiálu strešnej
krytiny TERRAN DANUBIA CARBON EVO 240 m2 a dreva na výstavbu krovu s kotviacimi prvkami,
pričom cenovú ponuku im zašle e-mailom aj s číslom účtu, na ktorý majú kúpnu cenu uhradiť s tým,
že tovar bude dodaný do 4 až 6 týždňov od úhrady, následne dňa 03.07.2018 poslal na e-mail: B.

dve faktúry: "FA krov" č. 18037 zo dňa 03.07.2018 na sumu 5.826 eur a "FA skridla" č. 18039 zo
dňa 03.07.2018 na sumu 3.618,97 eur s inštrukciou k úhrade kúpnej ceny na číslo bankového účtu C.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX J., po čom poškodený B. K. dňa 04.07.2018 vykonal bankový prevod
sumy 9.445 eur na predmetný bankový účet v zmysle pokynu A. B., po čom obžalovaný tieto finančné
prostriedky v presne nezistenej dobe použil pre vlastnú potrebu v rozpore s dohodou, na ktorý boli
určené, teda dodanie stavebného materiálu na stavbu strechy, čím spôsobil B. K. a L. K. škodu vo výške

9.445eur,nakoľkožiadendohodnutýstavebnýmateriáldodnešnéhodňainapriekvýzvampoškodeného
nedodal,

3. dňa 16.5.2018 v čase okolo 17:00 hod. v rodinnom dome č. XXX v obci Diviacka Nová Ves prevzal
po ústnej dohode od poškodenej B. E. sumu v hotovosti vo výške 3.000 eur, o čom vystavil príjmový

doklad, pričom tieto finančné prostriedky boli podľa ústnej dohody určené na nákup materiálu na opravu
strechy na rodinnom dome č. XXX v obci Diviacka Nová Ves, patriacom poškodenej B. E., ktorý je mal
dodať podľa dohody do 3 týždňov, pričom dňa 31.5.2018 poškodenej dodal len časť materiálu v celkovej
hodnote 725 eur a zvyšný tovar v dohodnutom rozsahu a dohodnutom termíne ani po opakovaných
urgenciách nedodal a zvyšok finančných prostriedkov vo výške 2.275 eur si prisvojil a použil pre vlastnú

potrebu a nie na účel, na ktorý mu boli zverené, čím poškodenej B. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
K. M. N. XXX, spôsobil škodu vo výške 2.275 eur.“

Za to bol obžalovaný A. B. okresným súdom odsúdený podľa § 213 ods. 2 s použitím § 36 písm. k),
§ 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 4, § 41 ods. 1, ods. 3, § 42 ods. 1 Trestného zákona účinného

v čase rozhodovania okresného súdu, k spoločnému, súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 28
(dvadsaťosem) mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa § 48 odsek 2 písm. a) Trestného
zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona účinného v čase rozhodovania okresného súdu, okresný súd zrušil

výrok o treste rozsudku Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T/29/2018 zo dňa 20.06.2018, ako i
všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili svoj podklad.

Podľa § 61 ods. 1, 2, § 36 písm. k), § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 4 Trestného zákona účinného v

čase rozhodovania okresného súdu, okresný súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti v oblasti
maloobchodu v rozsahu voľnej živnosti, v trvaní 5 (päť) rokov a 7 (sedem) mesiacov.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože obžalovaný podal proti nemu
ihneď po vyhlásení odvolanie, ktoré následne písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu.

Obhajoba v dôvodoch odvolania uviedla nasledovné:

„Plne sa pridržiavam skutočností, ktoré som uviedol na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.7.2023.
Poukazujem na to, že v rámci dokazovania v prípravnom konaní ani pred súdom nebol obžalovanému
dokázaný úmysel a preto ani jeho konanie nemohlo naplniť skutkovú podstatu trestného činu, z ktorého

bol obžalovaný. Tvrdím, že táto vec nie je vecou ktorá by mala byť predmetom trestného konania. Pokiaľ
obžalovaný čiastočne nedodržal dohodnutý zmluvný vzťah uzatvorený podľa Občianskeho zákonníka a
nedodržal dohodnutý termín na dodanie tovaru, vec patrí pred civilný a nie trestný senát. Obžalovaný
sa správal ako podnikateľ a vykonával v súlade so zákonom cieľavedomú podnikateľskú činnosť za
účelom dosiahnutia zisku tak ako všetky podnikateľské subjekty na Slovensku. Preto si dovoľujem

odvolaciemu súdu navrhnúť, aby podľa § 320 ods. 1 písm. c/Trestného poriadku trestné stíhanie zastavil
a poškodeného s jeho nárokom odkázal, aby si svoj prípadný nárok na náhradu škody uplatnil v
občianskom súdnom konaní.“K odvolaniu obžalovaného A. B. sa prokurátor do konania verejného zasadnutia na krajskom súde
písomne nevyjadril.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného A. B., prokurátor krajskej prokuratúry
navrhol napadnuté rozhodnutie okresného súdu v celom rozsahu zrušiť a následne rozhodnúť v rámci
novelizovaného Trestného zákona. Obhajoba navrhla svojmu odvolaniu vyhovieť, pričom poukázala aj
na novelu Trestného zákona a o treste obžalovaného navrhla rozhodnúť v zmysle § 44 Tr. zák.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Trestného poriadku (ďalej
len „Tr. por.“), na podklade podaného odvolania obžalovaného A. B. na verejnom zasadnutí preskúmal
v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú
povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania

svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že
odvolanie obžalovaného A. B. je z časti dôvodné, avšak z iných ako vytýkaných odvolacích dôvodov.

Pokiaľ ide o správnosť samotných odvolaním obžalovaného A. B. napadnutých výrokov rozsudku
okresného súdu, z odvolania a z vyššie citovaných obsahov ich písomných dôvodov vyplýva, že

obžalovaný v dôvodoch svojho odvolania namietal správnosť postupu okresného súdu pri hodnotení
vykonanýchdôkazov,nazákladektoréhohodnoteniadôkazovokresnýsúddospelkzáveruopreukázaní
viny obžalovaného A. B. zo spáchania skutkov uvedených v napadnutom rozsudku okresného súdu.
Podľa názoru odvolacieho súdu obžalovaný A. B. teda namietal nesprávnu aplikáciu § 2 ods. 12 Tr. por.
okresným súdom pri hodnotení vykonaných dôkazov v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. Obžalovaný

A. B. ďalej namietal aj chyby v napadnutých výrokoch o treste v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.

V súvislosti s odvolaním obžalovaného A. B. namietanou správnosťou hodnotenia vykonaných dôkazov
zostranyokresnéhosúduodvolacísúdpovažujezapotrebnépoukázaťnato,žehodnotenievykonaných
dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia orgány

činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či
ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje
nijaké pravidlá pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu
jednotlivých dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa

logickým úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje
vnútorné presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich
logickým dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol
správny a či vnútorné presvedčenie je dôvodné. Ak teda okresný súd postupuje pri hodnotení dôkazov
dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., to znamená, že ich hodnotí podľa vnútorného presvedčenia, ktoré

je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí
logicky odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.
zrušiť napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na základe hodnotenia vykonaných dôkazov
v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. dospieť aj k iným do úvahy prichádzajúcim skutkovým
výsledkom. V takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému rozsudku okresného súdu vytknúť

žiadnu vadu v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. V tejto súvislosti odvolací súd považuje
za potrebné zdôrazniť aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav veci nebol podľa názoru odvolacieho
súdu správne zistený, pretože okresný súd by nehodnotil správne dôkazy vykonané vo veci samej, teda
v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., môže odvolací súd upozorniť okresný súd len na to, v ktorých
smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať záväzné

pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.

Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku, na obsah ktorého týmto odvolací súd poukazuje v zmysle
jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, okresný súd na základe vykonaného dokazovania
dospel ku skutkovému záveru, podľa ktorého vykonané dôkazy preukázali vinu obžalovaného A. B. zo

spáchania pokračovacieho prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a), d) Trestného zákona v
spojení s § 138 písm. j) Trestného zákona, § 127 ods. 12 Trestného zákona. V súvislosti s tvrdením
obžalovaného A. B. v dôvodoch odvolania, podľa ktorého z jeho strany sa nejednalo o úmyselné
konanie z jeho strany a nie sú naplnené všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu spreneverypodľa § 213 ods. 1, 2 písm. a), d) Trestného zákona, nemá podľa názoru odvolacieho súdu žiadnu
oporu vo vykonanom dokazovaní, nakoľko okresný súd správne ustálil to, že na základe výsledkov
vykonaného dokazovania, predovšetkým z výpovedí vypočutých svedkov, oboznámených listinných

dôkazov sa jednoznačne preukázalo, že obžalovaný nemal mať zabezpečované dodávanie strešnej
krytiny, ani nebola preukázaná vierohodnosť jeho obrany, že vytváral kroky k tomu, aby si zabezpečil
väčšie množstvo objednávok, aby tak získal lepšiu cenu pre svoju objednávku, a preto v dohodnutom
termíne predmetnú strešnú krytinu poškodenej tak, ako sa dohodli, a za akým účelom aj finančné
prostriedky od poškodenej prevzal, nedodal. Na nákup strešnej krytiny od poškodenej prevzal finančné

prostriedky, túto strešnú krytinu neobjednal, v zmysle dohody nedodal a pôvodne finančné prostriedky
minul pre vlastnú potrebu, nie na účel pôvodne mu poškodenou zverené, ním prevzaté, teda s rozporom
určenia, si ich prisvojil.

Na základe preskúmania veci, odvolací súd dospel k záveru, že okresným súdom bolo správne ustálené,
že obžalovaný A. B. sa dopustil konania, ktorým si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobil

taknacudzommajetkuškoduaskutokspáchalzávažnejšímspôsobomkonania–naviacerýchosobách.

Z vyššie uvedeného je odvolací súd toho názoru, že skutkové zistenia okresného súdu majú úplnú oporu
vo výsledkoch vykonaného dokazovania a nevykazujú vady, ktoré by mali základ v nesprávnej aplikácii
ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. S poukazom na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku a na základe

preskúmaniaobsahuspisovéhomateriáluodvolacísúddospelkzáveru,žeokresnýsúdsavodôvodnení
napadnutého rozsudku riadne vysporiadal so všetkými okolnosťami, významnými pre rozhodnutie a dal
riadne odpovede, prečo nedospel ku konkrétnym záverom, vyvodenia ktorých sa domáhal obžalovaný
A. B. v dôvodoch svojho odvolania. S poukazom na uvedené odvolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by
mohli viesť k odôvodnenému záveru o porušení ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. súdom prvého stupňa

pri hodnotení dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní. Odvolací súd sa preto nestotožnil
s názorom obhajoby o danosti v odvolaní namietanej existencie vád napadnutého rozsudku v zmysle
§ 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.

S prihliadnutím na vyššie uvedené považuje odvolací súd odvolanie obžalovaného A. B. čo do výroku

o jeho vine za nedôvodné.
Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 3/2024 vo veci zákona č. 40/2024 Z. z. bol dňa 6.
augusta 2024 zverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Dňom vyhlásenia tak zanikajú účinky
uznesenia Ústavného súdu SR z 28. februára 2024, ktorým súd čiastočne pozastavil účinnosť novely
Trestného zákona publikovanej pod číslom 40/2024 Z. z..

S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd musel reagovať na túto novovzniknutú situáciu
a aplikovať do výroku o vine ako aj výroku o treste, Trestný zákon už aj so zakomponovanou novelou
Trestného zákona publikovanou pod číslom 40/2024 Z. z., nakoľko aplikácia novelizovaného Tr. zák. je
pre obžalovaného A. B. podstatným spôsobom priaznivejšia.

Podľa § 125 ods. 1 Tr. zák. sa škodou malou rozumie škoda prevyšujúca sumu 700 eur. Škodou väčšou
sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 20 000 eur. Značnou škodou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu
250 000 eur. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 650 000 eur. Tieto hľadiská
sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.

S poukazom na uvedené odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo
výroku o vine ako aj treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu u obžalovaného A. B.. Keďže odvolací
súddospelkzáveru,ževzmysle§322ods.3Tr.por.jemožnérozhodnúťnapodkladeskutkovéhostavu,
ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený, pristúpil sám k rozhodnutiu o vine obžalovaného A.

B. a uložení mu trestu. Vychádzajúc zo správnych skutkových zistení okresného súdu a zo správnych
úvah z nich vyvodených, s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k právnemu záveru, podľa
ktorého je u obžalovaného A. B. potrebné aplikovať § 36 písm. p), písm. k), § 37 písm. h), písm. m)
Tr. zák., nakoľko sa obžalovaný dopustil predmetných skutkov v roku 2018, nahradil spôsobenú škodu,
spáchal viac trestných činov, ako aj zhodnotenie predchádzajúceho spôsobu života.

S prihliadnutím na novú úpravu rozdeľovania jednotlivých škôd podľa § 125 ods. 1 Tr. zák. sa
v predmetnej veci v daných skutkoch jedná o spôsobenú škodu v celkovej výške 13 611,70 Eur
a teda jedná sa o malú škodu. Z toho dôvodu musel súd pristúpiť k aplikácii § 213 ods. 1, ods. 2písm. d) Tr. zák., kde je ustanovená trestná sadzba vo výmere 0 - 4 roky. Nakoľko odvolací súd pristúpil
aj k aplikácii § 41 ods. 3, § 42 ods. 2 Tr. zák. z dôvodu zbiehajúcej trestnej činnosti obžalovaného, uložil
obžalovanému spoločný, súhrnný trest odňatia slobody v strede trestnej sadzby a to vo výmere 2 roky

nepodmienečne. Z tohto dôvodu bolo potrebné zrušiť predchádzajúce rozhodnutia súdov či do výrokov
ovineakoajtreste,prípadnelenvovýrokuotrestetak,akojeuvedenévovýrokovejčastitohtorozsudku.

Krajský súd napokon pripomína, že trest plní funkciu ochrany spoločnosti nielen pred páchateľom
trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti) a prvok

individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu), ale aj voči ďalším občanom – potenciálnym
páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na
ostatných členov spoločnosti).

Pretotaktouloženýtrestpovažujeajodvolacísúdzaprimeranýtrest,dostatočnevystihujúcispoločenskú
nebezpečnosť konania páchateľa a zároveň za trest potrebný z hľadiska všeobecnej prevencie pred

páchaním obdobnej trestnej činnosti.

S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že obžalovanému je v zmysle §
34 ods. 1 Tr. zák. nevyhnutné uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, na výkon ktorého sa
obžalovaný zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia,

nakoľko obžalovaný nebol pred spáchaním predmetných skutkov vo výkone nepodmienečného trestu
odňatia slobody.

Pokiaľ ide o argumentáciu zo strany obhajoby, aby odvolací súd v zmysle § 44 Tr. zák. upustil od
potrestania obžalovaného, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle daného ustanovenia je

možné upustiť od uloženia súhrnného trestu, prípadne ďalšieho trestu, avšak v prejednávanej veci bolo
potrebné podľa názoru odvolacieho súdu nutné ukladať spoločný trest odňatia slobody. Z toho dôvodu
považoval odvolací súd danú argumentáciu zo strany obhajoby za nedôvodnú.

Odvolací súd zároveň obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti v oblasti maloobchodu v rozsahu

voľnej živnosti v trvaní 4 roky, pretože takýto trest považoval, práve na okolnosť, že trestná činnosť
obžalovaného súvisela s jeho činnosťou ako živnostníka pri výkone jeho živnosti, za dôvodný
a primeraný. Preto odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.