Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 10, 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-1S/47/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8021200493
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Raganová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:8021200493.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Jany Raganovej a z členov

senátu: JUDr. Tomáša Kuruca a JUDr. Pavla Doriča, PhD. v právnej veci žalobcu: Združenie domových
samospráv, o.z., Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč
& Partners, s.r.o., Hrnčiarska 29, 040 01 Košice-mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 929 691, proti
žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Odbor štátnej správy ochrany
prírody a krajiny, Námestie Ľudovíta Štúra 1, 812 35 Bratislava, za účasti: 1. Lesy Slovenskej republiky,
štátnypodnik,NámestieSNP8,97566BanskáBystrica,IČO:36038351,právnezastúpený:advokátom
JUDr. Marekom Morochovičom, AK Bratislava, ul. Krížna 56, IČO: 31 808 689, 2. NUFIA, Bankov 4089,

040 21 Košice v konaní o všeobecnej správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 30.08.2021,
č. 7176/2021-6.3, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

III. Ďalšiemu účastníkovi konania Lesy Slovenskej republiky p r i z n á v a právo na úplnú náhradu tých

trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil.

IV. Ďalšiemu účastníkovi konania občianske združenie NUFIA Bankov, n e p r i z
n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Prvostupňovému správnemu orgánu – Okresnému úradu Prešov, odboru starostlivosti o životné
prostredie(ďalejlenprvostupňovýsprávnyorgán)boladňa16.06.2020doručenážiadosťžiadateľa(Lesy
Slovenskej republiky, š.p.) zo dňa 12.06.2020 o vydanie súhlasu na zmenu stavu mokrade v súvislosti
realizácii stavby ,,Zvážnica Planinky“ na parcelách KN C č. 817/49 a 817/1 v k.ú. Zlatá Baňa. Žiadateľ
k žiadosti doložil projektovú dokumentáciu stavby. V žiadosti žiadateľ uviedol, že o vydanie súhlasu
žiada z dôvodu, že pri realizácii stavby budú vybudované priečne objekty, ktoré budú odvádzať vodu
z predmetnej zvážnice.

2. Prvostupňový správny orgán podľa § 82 ods.7 zákona č. 543/2002 Z.z. zverejnil na svojej internetovej
stránke informáciu o začatí správneho konania vo veci zmeny stavu mokrade v súvislosti s realizácioustavby. Svoj záujem byť účastníkom konania potvrdilo Združenie NUFIA dňa 24.06.2020 a taktiež aj
Združenie domových samospráv (žalobca), a to dňa 24.06.2020.

3. Prvostupňový správny orgán v ďalšom procesnom postupe v konaní požiadal listom č. OÚ-PO-
OSZP1-2020/033345-007 zo dňa 02.07.2020 odbornú organizáciu prírody a krajiny – Štátnu ochranu
prírody SR, Regionálne centrum ochrany prírody Prešov o vypracovanie podkladov pre rozhodovaciu
činnosť v predmetnej veci. Dňa 12.08.2020 Regionálne centrum ochrany prírody Prešov doručilo
prvostupňovémusprávnemuorgánuodbornéstanoviskozodňa16.07.2020,vktoromuviedlo,žesúhlasí

s realizáciou navrhovaných činností za dodržania ním stanovených podmienok. Spolu s týmto bolo
prvostupňovému správnemu orgánu doručené aj odborné stanovisko Regionálneho centra ochrany
prírody Prešov zo dňa 29.06.2020 so súhlasom na zásah do biotopu podľa § 6 ods.2 zákona č. 543/2002
Z.z.

4. Prvostupňový správny orgán listom č.: OU-PO-OSZP1-2020/033345-010 zo dňa 05.10.2020 umožnil

žiadateľovi a účastníkom konania (Združeniu domových samospráv a občianskemu združeniu NUFIA)
uplatnenie práva v zmysle ustanovenia § 33 ods.2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a zaslal im
stanovisko Štátnej ochrany prírody SR, Regionálneho centra ochrany prírody Prešov na oboznámenie
s podkladmi rozhodnutia a dal im možnosť v určenej lehote sa k získaným podkladom vyjadriť. Žiadateľ
a občianske združenie NUFIA sa v určenej lehote nevyjadrili, čo považoval prvostupňový správny orgán

za súhlas. Združenie domových samospráv (žalobca) elektronicky prvostupňovému správnemu orgánu
dňa 08.10.2020 uviedlo, že súhlasia s vydaním rozhodnutia za predpokladu dodržania odporúčaní
a podmienok uvedených v podkladoch.

5. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. OU-PO-OSZP1-2020/033345-012 zo dňa 11.11.2020

vydal súhlas podľa § 6 ods. 5 podľa zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení
neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 543/2002 Z.z.) na zmenu stavu mokrade, čím bolo
žiadateľovi (Lesy Slovenskej republiky) umožnené pri realizácii stavby ,,Zvážnica Planinky“ zasiahnuť do
zamokrených terénnych depresií a bezmenných malých vodných tokov (mokradí), ktoré križujú parcely
resp. sa nachádzajú na parcelách C KN č. 817/49 a 817/1 v k.ú. Zlatá Baňa (druh pozemku: lesný

pozemok).

6. Prvostupňový správny orgán zároveň v súlade s § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z. určil žiadateľovi
podmienky vykonania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny:

- Zásah do mokradí realizovať iba v rozsahu manipulačného koridoru stavby a povoleného zásahu do
biotopu Ls5.1 bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy /kód Natura 2000:9130/ v zmysle rozhodnutia
OÚ Prešov, odboru starostlivosti o životné prostredie č.j. OU-PO-OSZP3-2020/030006-04 Sa zo dňa
20.07.2020.
- Terén okolo malých vodných tokov v manipulačnom páse stavby mimo vlastné teleso cesty primerane

upraviť, aby sa mohol čo najskôr prirodzene zregenerovať vegetačný kryt.
-Pripresunochapohybestavebnýchmechanizmovadopravemateriálupotrebnéhoprestavbuvyužívať
existujúcu sieť lesných ciest a zvážnic.
- Žiadateľ oznámi začatie a ukončenie predmetnej činnosti okresnému úradu v sídle kraja.
Platnosť rozhodnutia určil do zrealizovania danej činnosti.

7. Žalobca (Združenie domových samospráv) sa proti tomuto rozhodnutiu o vydaní súhlasu na
zmenu stavu mokrade odvolal. Združenie domových samospráv v odvolaní zo dňa 16.11.2020 žiadalo
prvostupňové rozhodnutie zrušiť, pričom uviedlo najmä nasledovné dôvody:

- predmetná stavba má vplyv na povrchové a podpovrchové útvary vôd, pričom účelom zvážnice je
odvádzať aj vodu, čím sa na jednej strane odvodňuje lesný porast a súčasne sa vytvára povodňová
vlna v údolí. Podľa § 16a ods. 23 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,vodný zákon“)

nie je možné vydať povoľovacie rozhodnutie bez posúdenia vplyvov na vody;
- účelom stavby zvážnice je sprístupniť zhruba 160 ha kvalitného lesa na ťažbu. V konaní nebolo
preukázané, že je takáto ťažba žiaduca a prípustná z hľadiska záujmov ochrany ekologických funkcií
lesov;- podľa odôvodnenia sa jedná o prvú etapu budovania cesty, pričom kumulatívne vplyvy neboli v
prvostupňovom rozhodnutí zohľadnené;
- bol podaný podnet na príslušný útvar Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, a to za

účelom vyhodnotenia, či tento projekt nie je potrebné komplexne posúdiť v zmysle zákona č. 24/2006
Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 24/2006 Z. z.“);
- poukazuje na ustanovenie § 11 až 13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších
predpisov a žiada, aby okresný úrad aplikoval princíp predbežnej opatrnosti, a to tak, že konanie preruší

až do doby rozhodnutia o podnete, ktorý bol podaný v zmysle § 19 zákona č. 24/2006 Z. z..

8. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej ako žalovaný) rozhodnutím zo dňa
30.08.2021, č. 7176/2021-6.3 zamietlo odvolanie žalobcu a rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu č. OU-PO-OSZP1-2020/033345-012 zo dňa 11.11.2020 o vydaní súhlasu na zmenu stavu
mokrade. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že prvostupňový správny orgán správne

vychádzal zo stanoviska Štátnej ochrany prírody a žalobca v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti
a ani relevantné dôvody, ktoré by viedli k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia.

9. Žalovaný vo svojom rozhodnutí ďalej prezentoval názor, že konanie podľa § 16a ods. 23 vodného
zákona neobsahuje prepojenie na konania o vydaní súhlasov alebo povolení výnimiek v zmysle

zákona č. 543/2002 Z. z., a teda konanie podľa § 16a vodného zákona netvorí predbežnú otázku v
konaniach na úseku ochrany prírody a krajiny. Predmetom konania podľa § 16a vodného zákona je
posúdiťčinnosťpredvydanímspravidlastavebnéhoaleboúzemnéhorozhodnutia.OkresnýúradPrešov,
odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného
prostredia vydal k predmetnej činnosti záväzné vyjadrenie č. OU-PO-OSZP3-2019/035488-02/VK zo

dňa 17.07.2019 podľa § 28 ods. 1 vodného zákona, kde konštatuje, že predmetná stavba je z hľadiska
ochrany vôd možná. V tejto súvislosti treba taktiež zdôrazniť, že vo vyššie uvedenom záväznom
stanovisku orgán štátnej vodnej správy ani neuvádza, že je potrebné posudzovanie predmetnej činnosti
podľa § 16a vodného zákona. Medzi výškou ťažby dreva v dotknutej oblasti a budovaním predmetnej
zvážnice nie je priama príčinná súvislosť, nakoľko ťažba v dotknutom území môže byť realizovaná na

základe a v rozsahu určenom Plánom starostlivosti o lesy pre dotknuté územie, ktorý už bol schválený
na obdobie rokov 2020-2029.

10. Ďalej žalovaný uviedol, že podnet Združenia domových samospráv, ktorý bol podaný na Ministerstvo
životného prostredia Slovenskej republiky, odbor posudzovania vplyv na životné prostredie bol vybavený

listom č. 12591/2020-1.7/lb zo dňa 24.11.2020, v ktorom sa okrem iného konštatuje, že predmetný
podnet nie je možné, s ohľadom na § 1 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona č. 24/2006 Z. z., vyhodnotiť
ako podnet podľa § 19 zákona č. 24/2006 Z. z., nakoľko je zameraný na prešetrenie správnosti najmä
prvostupňového rozhodnutia okresného úradu. Odbor z uvedeného dôvodu postúpil podnet Združenia
domových samospráv na okresný úrad. V súvislosti s vyhodnotením vplyvu predmetnej činnosti na

dotknuté územie patriace do európskej sústavy chránených území Natura 2000 treba zdôrazniť, že
okresný úrad k predmetnej činnosti vydal odborné stanovisko č. OU-PO-OSZP1-2020/030106-004
zo dňa 10.07.2020, ktoré bolo vydané podľa § 28 ods. 7 zákona č. 543/2002 Z. z., a z ktorého
vyplýva, že realizácia projektu stavby ,,Zvážnica Planinky“ nebude mať významný negatívny vplyv na
Chránené vtáčie územie Slanské vrchy, či už samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo

projektom. Vyhodnotenie vplyvu predmetnej činnosti, a to kumulatívne s činnosťou, ktorá potenciálne
spočíva v budúcom prebudovaní predmetnej zvážnice na lesnú cestu, v súčasnosti nie je dobré
možné, nakoľko by išlo len o hypotetický predpoklad bez akýchkoľvek špecifík danej činnosti. Ak by v
budúcnosti malo dôjsť k prebudovaniu predmetnej zvážnice na lesnú cestu, bude v zmysle § 28 ods. 7
zákona č. 543/2002 Z. z. potrebné nové vyhodnotenie vplyvu predmetnej činnosti na dotknuté územie

európskej sústavy chránených území Natura 2000. Žalovaný sa vzhľadom na uvedené stotožnilo s
vyhodnotením podkladov rozhodnutia, ktoré si prvostupňový správny orgán v konaní vo veci žiadosti
žiadateľa zaobstaral. Okresný úrad pri vydávaní prvostupňového rozhodnutia postupoval v súlade s
procesnoprávnymi ustanoveniami správneho poriadku a zákona č. 543/2002 Z. z. a náležite zistil
skutkový stav veci, na ktorý správne aplikoval príslušné hmotnoprávne ustanovenia zákona č. 543/2002

Z. z.

II.Správna žaloba

11. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia

veci žalovanému na ďalšie konanie. Napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné, a to z dôvodu,
že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, je
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP
a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore
s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP a má za to, že

žalovaný nezistil úplne a presne skutkový stav pre rozhodnutie vo veci (§ 191 ods.1 písmeno e) SSP).

12.Vprvejžalobnejnámietkenesprávnehoprávnehoposúdeniažalobcauvádza,žežalovanývychádzal
pri vydávaní napadnutého rozhodnutia z nesprávneho právneho posúdenia, keď odkazuje na záväzné
stanovisko sp.zn. OU-PO-OSZP3-2019/035488-02/VK, kde cituje predmetné stanovisko ,,ani neuvádza,
žejepotrebnéposudzovaniepredmetnejčinnostipodľa§16avodnéhozákona.Tátoúvahajenesprávna

a nemá oporu v zákone § 73 ods. 21 zákona o vodách, kde je ustanovená zákonná povinnosť, že
rozhodnutie podľa § 16a ods. 13 alebo ods. 21 je povinným podkladom orgánu štátnej vodnej správy
k povoľovaciemu konaniu. Rovnako § 16a ods. 23 vodného zákona predstavuje zákonný zákaz vydania
povolenia za absencie primárneho posúdenia vplyvov vody, pričom v tomto prípade takéto primárne
posúdenie neprebehlo. V tejto súvislosti poukázal žalobca na nález Ústavného súdu III. ÚS 666/2016

zo dňa 11.10.2016 a na Aarhuský dohovor.

13. Druhá žalobná námietka sa týkala neúplne a nepresne zisteného skutkového stavu na základe,
ktorého malo byť vydané rozhodnutie. Žalobca svojim podaním zo dňa 16.11.2020 upozornil žalovaného
na potenciálne ohrozenie záujmov ochrany lesov. Žalovaný nesprávne vyhodnotil tento podnet podľa §

19 zákona EIA č.24/2006 Z.z. ako smerujúce výlučne ku kontrole zákonnosti. To bol len sekundárny účel
tohto podania a primárnym účelom bolo zabezpečiť informácie o životnom prostredí a najmä vplyvoch
zámeru budovania zvážnic na životné prostredie. Primárnym účelom žalobcovho podnetu podľa § 19
zákona EIA bolo, aby sa posúdili nielen priame stavebno-technické vplyvy, ale aj nepriame a vyvolané
vplyvy, a to najmä zmena vodných pomerov, fungovanie zvážnic ako drenážnych kanálov, zmeny v

prirodzenej biodiverzite lesa ako aj v znížení vitality lesa tak, ako sa napr. takéto vplyvy uvádzajú
podľa článku Denníka N. Podľa názoru žalobcu ministerstvo pri rozhodovaní neaplikoval zásadu
predbežnej opatrnosti ani preventívnu zásadu; t.j. vždy rozhodnúť v prospech životného prostredia, keď
je pochybnosť o negatívnych vplyvoch na chránené zložky životného prostredia.

14. Treťou žalobnou námietkou žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa náležitosti
riadneho odôvodnenia v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku, nakoľko pri odôvodňovaní svojho
rozhodnutia neposkytuje odpoveď na otázky akým právnymi predpismi a vlastnými úvahami sa správny
orgán riadil pri vydávaní rozhodnutia. Taktiež žalobca uviedol k nedostatku náležitého odôvodnenia,
že napriek vyjadreniu žalobcu ku odvolaniu navrhovateľa žalovaný sa týmto vo svojom rozhodnutí

nezaoberá vôbec, čím napadnuté rozhodnutie pôsobí ako arbitrárne a svojvoľné.

15. Štvrtá žalobná námietka toho, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ
napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, je
formulované len všeobecne len jej všeobecnou citáciou podľa § 191 ods.1 písmeno f) SSP.

III.
Vyjadrenie žalovaného

16. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 31.12.2021 uviedol nesúhlas s námietkami žalobcu. Podľa

neho je nespochybniteľné z akých dôvodov správne orgány v prvostupňovom a druhostupňovom konaní
so žalobcom vychádzali a ako aj to, že konali v súlade s princípom rovnosti účastníkov konania, ako aj
v súlade s ďalšími základnými zásadami správneho konania vyjadrenými v ustanovení § 3 Správneho
poriadku, ustanovení § 82 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. a Aarhuským dohovorom. Je toho názoru, že
v predmetných konaniach nedošlo k porušeniu práv žalobcu, respektíve žiadne z jeho práv mu neboli

odopreté (všetky listiny mu boli riadne doručené a bolo mu umožnené vykonávať všetky procesné práva
vyplývajúce z príslušných právnych predpisov).17. Žalovaný ďalej uviedol, že konanie podľa ustanovenia § 16a ods. 23 zákona č. 364/2004 Z.z.
o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch neobsahuje
zákonné prepojenie na konania o vydanie súhlasov alebo povolení výnimiek zmysle zákona č. 543/2002

Z.z., a to konanie podľa ustanovenia § 16a vodného zákona netvorí predbežnú otázku v konaniach na
úseku ochrany prírody a krajiny. Taktiež treba zdôrazniť, že predmetom konania podľa ustanovenia § 16a
vodného zákona je posúdiť činnosť pred vydaním spravidla stavebného alebo územného rozhodnutia a
nie rozhodnutia o zmene stavu mokrade podľa zákona č. 543/2002 Z.z., ktoré žalobca rozporuje danou
správnu žalobou. Realizácia predmetnej zvážnice je podmienená vydaním stavebného povolenia a ak

mal žalobca za to, že je potrebné primárne posúdiť vplyv predmetnej stavby ako celku na vody v zmysle
ustanovenia § 16a ods. 23 vodného zákona mal túto pripomienku uplatniť v stavebnom konaní.

18. Žalovaný taktiež poukazuje na vyjadrenie žalobcu k podkladom rozhodnutia zo dňa 08.10.2020 v
ktorom uviedol: „súhlasíme s vydaním rozhodnutia podľa predložených podkladov. Žiadame o dôsledné
rešpektovanie a dodržanie odporúčaní a podmienok vyplývajúcich zo stanovísk ŠOP.“ Vo svetle

uvedených skutočností je preto zarážajúce, že žalobca ako „advokát verejného záujmu“ najskôr súhlasí
srealizácioupredmetnejčinnostianáslednepovydaníprvostupňovéhorozhodnutiasvojpredchádzajúci
názor z neguje a uplatňuje všetky dostupné právne prostriedky na to, aby zmaril realizáciu predmetnej
činnosti. Takýto postup podľa názoru žalovaného nie je možné chápať ako konštruktívny, ale výlučne
ako postup účelový, pri ktorom je len veľmi ťažko dospieť k záveru, že skutočným cieľom žalobcu v

predmetnom konaní je primárna ochrana záujmov ochrany prírody a krajiny.

19. Žalovaný považuje tvrdenie žalobcu o absencii relevantných podkladov pre rozhodnutie vo veci za
nepravdivé ako aj zavádzajúce a uvádza, že prvostupňový správny orgán v konaní, ktoré bolo zavŕšené
prvostupňovým rozhodnutím vychádzal zo stanoviska štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, v

ktorom bola predmetná činnosť posúdená z hľadiska záujmov ochrany prírody a krajiny, pričom odborná
organizácia ochrany prírody a krajiny dospela v predmetnom stanovisku k záveru, že prvostupňovému
správnemu orgánu odporúča vydať súhlas na zmenu stavu mokrade na účel sledovaným žiadateľom,
a to za predpokladu splnenia podmienok, ktoré sú zapracované vo výrokovej časti prvostupňového
rozhodnutia. Žalovaný uvádza, že v zmysle princípu predbežnej opatrnosti v prípade, ak potenciálne

hrozí vznik škody na životnom prostredí orgán ochrany prírody je prijatím konkrétnych opatrení povinný
zabrániť tomuto riziku. V predmetnom konaní bolo jasne preukázané, že realizáciou predmetnej činnosti
potenciálne nehrozí vznik škody na životnom prostredí, a teda predmetný princíp je na dané konanie
neaplikovateľný. Tvrdenie žalobcu o údajnom zaujatom konaní žalovaného v napadnutej veci možno
označiť za subjektívne a zároveň ničím nepodložené tvrdenie.

20. Žalovaný poukázal na to, že časť č. 4 bod 38 správnej žaloby je formulovaná nezrozumiteľne,
nakoľko stanovisko Štátnej ochrany prírody, prvostupňové ani druhostupňové rozhodnutie neobsahuje
podmienkuč.12.VdotknutomstanoviskuŠtátnejochranyprírodybolonavrhnutýchdokopy5podmienok
vykonania činnosti, ktoré boli zapracované do výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. Táto časť

správnej žaloby žalobcu je nezrozumiteľná o to viac, že žalobca v ňom označuje navrhovateľa za ten
subjekt, ktorý v predmetnej veci uplatnil odvolanie ako riadny opravný prostriedok proti prvostupňovému
rozhodnutiu, pričom ako vyplýva z obsahu administratívnych spisov, jediným subjektom, ktorý napadol
rozhodnutie svojím odvolaním je sám žalobca. Žalobca aj touto skutočnosťou umocňuje celkový dojem
zmätočnosti ako aj účelovosti podanej správnej žaloby. Žalovaný má za jasne preukázané, že v

druhostupňovom rozhodnutí, ako aj v prvostupňovom rozhodnutí je v ich jednotlivých odôvodneniach
uvedená rozsiahla správna úvaha, z ktorej musí byť každému zrejmé prečo prvostupňový správny orgán
ako aj druhostupňový správny orgán rozhodli tak, ako je uvedené vo výrokových častiach napadnutých
rozhodnutí. Vzhľadom na vyššie uvedené teda nie je možné dospieť k záveru, že predmetné rozhodnutia
sú nepreskúmateľné, arbitrárne alebo akokoľvek inak nezákonné. Na základe vyššie uvedeného ako

aj z obsahu administratívneho spisu má žalovaný za preukázané, že pri vydávaní druhostupňového
rozhodnutia postupoval v súlade s procesnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 543/2002 Z.z. a
Správneho poriadku, pričom bol náležite zistený skutkový stav veci, na ktorý boli správne aplikované
príslušné hmotnoprávneho ustanovenia zákona č. 543/2002 Z.z., a teda nemohlo dôjsť k svojvôli,
respektíve celkovej nezákonnosti druhostupňového rozhodnutia.

IV.
Vyjadrenie ďalších účastníkov konania21. K správnej žalobe sa vyjadril ďalší účastník konania Lesy SR, š.p. podaním zo dňa 23.03.2022,
v ktorom uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s vyjadrením žalovaného k žalobe a považuje
žalobu žalobcu za všeobecnú, nekonkrétnu, v mnohom sa opakujúcu a vzhľadom na negatívnu povesť

žalovaného má za to, že ide z jeho strany len o šikanózny výkon práva. Navrhol správnu žalobu
zamietnuť, taktiež navrhol zamietnuť návrh na priznanie odkladného účinku.

22. Ďalší účastník konania – OZ NUFIA Bankov sa k správnej žalobe nevyjadrili.

V.
Replika

23. Žalobca v replike zo dňa 08.12.2022 uviedol, že ustanovenie § 16a ods. 23 vodného zákona
predstavuje zákonný zákaz vydať územné rozhodnutie bez zabezpečenia rozhodnutia o primárnom
posúdení vplyvu na vody, ktorým sa do slovenského právneho poriadku transponovala Rámcová

smernica o vode č. 2000/60/ES. Primárne posúdenie vplyvov na vody je podstatným neopomenuteľným
podkladom pre vydanie rozhodnutia v územnom konaní a je taktiež podkladom aj pre konanie orgánu
ochrany prírody a krajiny o udelenie výnimky z ochrany. Vychádzajúc z účelu zákona EIA, ktorým
je včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispievať k integrácii
environmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania strategických dokumentov so zreteľom na

podporu trvalo udržateľného rozvoja, zosúladenie národných noriem s európskou legislatívou, ako aj
za účelom dôsledne implementovať čl. 6 ods. 4 Aarhurského dohovoru tak, aby v každom momente
povoľovania zámeru mohla do neho vstúpiť verejnosť, aby mohla mať postavenie účastníkov konania
vo všetkých následných konaniach, ktoré svojimi dôsledkami môžu ovplyvniť environmentálne aspekty
pri realizácii plánovanej činnosti, ale aj v súlade s gramatickým výkladom § 24 ods. 2 zákona EIA.

V danom prípade je úlohou správneho orgánu, aby odpovedal na všetky argumenty, a to nielen v
rozsahu prečo ich aplikoval, ale aj v rozsahu prečo na jednotlivé argumenty protistrany neprihliadal.
Vzhľadom na uvedené je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobca v danom prípade produkoval
pripomienky, s ktorými sa správny orgán mal vysporiadať, a to uvedením právneho predpisu, na základe
ktorého sa na tieto argumenty prihliadať bude alebo nebude, zároveň je potrebné aplikovať jednotlivé

ustanovenia a podania nielen jeho gramatický výklad, ale aj podať výklad súlade s účelom predmetného
zákona ako aj v súlade s judikatúrou EÚ. V napadnutom rozhodnutí absentujú kvalitatívne a zákonné
náležitosti na obsah a formu odôvodnenia rozhodnutia. V poslednom – siedmom bode repliky uviedol,
že považuje rozhodnutie súdu za vecne správne a žiada súd, aby predmetnú kasačnú sťažnosť odmietol
ako nedôvodnú a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

VI.
Duplika

24. Replika bola zaslaná žalovanému na dupliku. Žalovaný reagoval na repliku žalobcu duplikou zo

dňa 09.01.2023, v ktorom rozporoval všetky body repliky žalobcu. Nesúhlasí s tvrdením žalobcu o tom,
že v čase vydania napadnutého rozhodnutia vodný zákon predstavoval zákonný zákaz vydať územné
rozhodnutie bez zabezpečenia rozhodnutia o primárnom posúdení vplyvu na vody, pričom uvedené
primárne posúdenie vplyvu na vody má taktiež tvoriť podklad pre rozhodnutie v rámci konaní orgánov
ochrany prírody a krajiny o udelenie výnimky z ochrany. K tomuto opätovne poukázal na to, že konanie

podľa ustanovenia § 16a ods. 23 vodného zákona neobsahuje zákonné prepojenie na konania o vydanie
súhlasov alebo povolení výnimiek zmysle zákona č. 543/2002 Z.z. a konanie podľa ustanovenia § 16a
vodného zákona netvorí predbežnú otázku, respektíve podklad rozhodnutí vydávaných v konaniach
na úseku ochrany prírody a krajiny. Má za to, že predmetom konania podľa ustanovenia § 16a ods.
23 vodného zákona je posúdiť navrhovanú činnosť pred vydaním rozhodnutia v povoľovacom konaní

(spravidla stavebného alebo územného rozhodnutia), a nie rozhodnutia o zmene stavu mokrade podľa
zákona č. 543/2002 Z.z., ktoré žalobca rozporuje svojou správnou žalobou, čo uvádza aj sám žalobca v
replike. Žalovaný tak súhrnne dodáva, že konanie podľa ustanovenia § 16a vodného zákona predstavuje
samostatný a nezávislý druh vodoprávneho konania podľa vodného zákona, pričom podľa ustanovení
§ 126 ods. 1 a § 140b ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku musí

príslušný stavebný úrad zaobstarať rozhodnutie dotknutého orgánu podľa ustanovenia § 16a vodného
zákona pred vydaním rozhodnutia v niektorom z konaní podľa stavebného zákona. Žalovaný má taktiež
za to, že konanie podľa zákona č. 543/2002 Z.z. nepredstavujú akési ,,univerzálne" konania na úseku
ochrany životného prostredia, ktoré by svojím predmetom, respektíve jeho rozsahom pokrývali všetkyúsekyochranyživotnéhoprostrediaza(vrátaneúsekuochranyvôdpodľaustanoveniavodnéhozákona),
a teda skutočnosť, že prvostupňový správny orgán v zmysle výroku prvostupňového rozhodnutia vydal
žiadateľovi súhlas podľa ustanovenia § 6 ods. 5 zákona č. 543/2002 Z.z. na zmenu stavu mokrade

neznamená, že žiadateľovi bude automaticky vyhovené aj v nadväzujúcich konaniach na úseku ochrany
životného prostredia alebo priamo v povoľovacom konaní (napr. v spomínanom vodnoprávnom konaní
podľa ustanovenia § 16a vodného zákona, alebo v niektorom z konaní podľa stavebného zákona ako
povoľovacieho konania). Žalovaný taktiež poukázal na skutočnosť, že Okresný úrad Prešov, odbor
starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia

ako príslušný orgán štátnej vodnej správy vydal k predmetnej činnosti, respektíve k stavbe záväzné
vyjadrenie č. OU-PO-OSZP3-2019/035488-02/VK zo dňa 17.07.2019 podľa ustanovenia § 28 ods.
1 vodného zákona kde konštatuje, že predmetná stavba je z hľadiska ochrany vôd možná. Pokiaľ
ide o žalobcov podnet, ten sa netýka prvostupňového alebo druhostupňového konania, a teda ani
nesúvisí s predmetom správnej žaloby žalobcu, ale týka sa odpovede žalovaného č. 12591/2020-1.7/
lb zo dňa 24.11.2020, v ktorej sa konštatuje, že podanie žalobcu, ktoré bolo žalovanému doručené dňa

16.11.2020 nie je možné s ohľadom na ustanovenie § 1 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona o posudzovaní
vplyvov vyhodnotí ako podnet v zmysle ustanovenia § 19 zákona o posudzovaní vplyvov, nakoľko je
po obsahovej stránke zameraný na prešetrenie správnosti najmä prvostupňového rozhodnutia, ktoré
sa týka procesu zmeny stavu mokrade podľa zákona č. 543/2002 Z.z. K tvrdeniu žalobcu ohľadom
nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaný uvádza, že prvostupňové rozhodnutie ako aj druhostupňové

rozhodnutie sú náležite odôvodnené, vecne správne ako aj zákonné, vydaniu ktorému predchádzal
procesný postup v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona. Na základe týchto skutočností zotrval
na zamietnutí žaloby.

25. Replika žalobcu bola zaslaná aj ďalším účastníkom konania (Lesy SR, š.p. a OZ NUFIA Bankov),

ktorí však naň duplikou nereagovali.

VII.
Vyjadrenie k duplike

26. Podaním zo dňa 20.06.2024 sa žalobca vyjadril k duplike, kde zopakoval svoje žalobné námietky
a uviedol, že vo svojej žalobe argumentuje, prečo dôvody uvedené žalovaným z právneho hľadiska
neobstoja ako zdôvodnenie žalovaného rozhodnutia. Nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť z

dôvodu nekonkluzívnych argumentov rozhodnutia je subsumovaná v žalobnom bode 45 žalobnej časti
4. odôvodnenia správnej žaloby. Zvyšné žalobné body žalobnej časti pokrývajú postupne všetky tieto
situácie: žalovaný použije nesprávnu právnu normu, ktorú nesprávne vyloží a aplikuje; žalovaný použije
správnu právnu normu, ktorú nesprávne vyloží a nesprávne aplikuje a použije nesprávnu právnu normu,
ktorú síce správne vyloží, ale pre jej irelevantnosť pre daný skutkový stav je v skutočnosti úplne

irelevantná.Žalobcapoukázalajnato,ževosvojejžalobeuviedolďalšiehmotnoprávneprávnepredpisy,
ktoré definujú verejné záujmy vo veciach životného prostredia, s ktorými nebolo žalované rozhodnutie
zosúladené. V ostatnom zotrval na svojej žalobe.

VIII.
Konanie na Správnom súde

27. Dňa 01.06.2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou

zákona výkon súdnictva prešiel od 01.06.2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove
na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych
súdov.

28. Uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. PO-1S/47/2021-42 zo dňa 28.02.2022 bol zamietnutý

návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 24.03.2022.29. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 10.09.2024, na ktorom rozhodol v
prítomnosti zástupcu žalobcu, zástupcu žalovaného, zástupcu ďalšieho účastníka – Lesov SR. Zástupca
žalovaného zotrval na svojej argumentácii uvedenej vo vyjadrení, ktoré zaslali súdu, zástupca ďalšieho

účastníka uviedol, že sa pridržiavajú svojho vyjadrenia zo dňa 23.03.2022. Zástupca žalobcu na
pojednávaní zopakoval svoju argumentáciu obsiahnutú v správnej žalobe a v závere sa vyjadril, že je
na zvážení súdu či rozhodne o charaktere šikanóznych podaní.

IX.
Relevantná právna úprava

30. Podľa § 6 ods. 5 zákona č. 543/2002 Z.z. zákona o ochrane prírody a krajiny (v znení účinnom
do 31.08.2021) na zmenu stavu mokrade, najmä jej úpravu, zasypávanie, odvodňovanie, ťažbu tŕstia,

rašeliny, bahna alebo iného materiálu, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody; to neplatí, ak ide o
činnosť vykonávanú správcom vodného toku v súlade s osobitným predpisom mimo chránených území
alebo v súlade s dohodnutými zásadami starostlivosti o vodný tok podľa odseku 6.

31. Podľa § 87 ods.12 zákona č. 543/2002 Z.z. zákona o ochrane prírody a krajiny

(v znení účinnom do 31.08.2021) v rozhodnutí, ktorým sa vydáva súhlas na vykonanie činnosti, alebo
ktorým sa povoľuje výnimka zo zákazu činnosti podľa tohto zákona, orgán ochrany prírody tiež určí
podmienkyvykonávaniačinnostivrátaneopatrenínazmierneniealeboodvrátenienepriaznivýchúčinkov
činnosti, ak sú potrebné na zabezpečenie záujmov ochrany prírody a krajiny, a čas platnosti vydaného
súhlasu a povolenej výnimky. Ustanovenie prvej vety sa rovnako uplatní aj na vydanie záväzného

stanoviska podľa § 9 ods. 3.

32. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a
inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb
a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

33. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo
spoľahlivého zisteného stavu veci.

34. Podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku, účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby

majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov.

35. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

36. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a
zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

37. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

38. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a

musí obsahovať predpísané náležitosti.

39. Podľa § 47 ods.1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
plnom rozsahu.

40. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovykonania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

41. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

42. Podľa § 16a zákona č. 364/2004 Z.z. zákona o vodách (v znení účinnom do 29.12.2021) povoľujúci
orgán nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa povoľuje navrhovaná činnosť bez vydania rozhodnutia v
konaní podľa odseku 13 alebo 21.

X.

Právny názor správneho súdu

43. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa
SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie, si zadovážil dostatok skutkových

podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi
konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo
zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s
hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého

rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

44. Správny súd preskúmal v medziach podanej žaloby žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného

ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci konania skúmal aj rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré mu predchádzalo najmä z pohľadu, či sa správny orgán
druhého stupňa - žalovaný vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu
či správne posúdil zákonnosť a správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia. Po oboznámení sa
s obsahom pripojených administratívnych spisov dospel súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného je

zákonné a žaloba žalobcu je nedôvodná, a preto správnu žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

45. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa, ktorým bol udelený súhlas žiadateľovi Lesy SR, š.p. na zmenu stavu
mokrade, a to konkrétne na zasiahnutie do zamokrených terénnych depresií a bezmenných malých

vodných tokov (mokradí), ktoré križujú parcely resp. sa nachádzajú na parcelách C KN č. 817/49 a 817/1
v k.ú. Zlatá Baňa (druh pozemku: lesný pozemok).

46. Súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu ohľadom nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Rozhodnutie
žalovaného spĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku a je

dostatočne určité, zrozumiteľné, je z neho zrejmá právna úprava, ktorú žalovaný aplikoval na zistený
skutkový stav a taktiež je z neho zrejmá správna úvaha, ktorou sa žalovaný spravoval pri vydávaní
rozhodnutia. Súd zároveň uvádza, že žalovaný dostatočným spôsobom reagoval na relevantné
odvolacie námietky a v odôvodnení rozhodnutia uviedol dostatočné dôvody, na ktorých rozhodnutie
založil. Taktiež aj rozhodnutie správneho orgánu spĺňa všetky atribúty jeho preskúmateľnosti s tým, že

taktiež je z neho zrejmé, z čoho a na základe čoho, správny orgán prvého stupňa dospel k záveru, ktorý
premietol do výrokovej časti svojho rozhodnutia o povolení zmeny stavu mokrade.

47. Druhá žalobná námietka žalobcu sa týkala neúplne a nepresne zisteného skutkového stavu. Súd sa
však v žiadnom prípade nemohol stotožniť s touto námietkou, nakoľko je z obsahu administratívneho

spisu zrejmé, že si žalobca zadovážil podklad pre vydanie tohto rozhodnutia – odborné stanovisko
Štátnej ochrany prírody, Regionálneho centra ochrany prírody v Prešove zo dňa 16.07.2020, ktoré
predmetné stanovisko vydalo na základe posúdenia situácie na mieste samom pri terénnej obhliadke
dňa 08.06.2020. Taktiež do konania bolo doložené aj odborné stanovisko Štátnej ochrany prírody,Regionálneho centra ochrany prírody v Prešove zo dňa 29.06.2020, ktoré taktiež bolo vydané na
základe posúdenia situácie na mieste samom pri terénnej obhliadke dňa 08.06.2020. Obe odborné
stanoviská obsahujú popis miesta samého na ktorom sa má realizovať stavba zvážnice a taktiež

aj popis biotopov – ich identifikáciu, hodnotenie, vymedzenie hraníc, informáciu o zábere biotopu,
zhodnotenie celkového záberu a návrh riešenia ktorý v sebe zahŕňa podmienky za ktorých bude možné
realizovať zásah do mokradí a uskutočniť ich zmenu. Predmetné podmienky boli následne premietnuté
do rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, s čím sa aj žalovaný vo svojom rozhodnutí stotožnil.
Súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu o tom, že na ustálenie si skutkového stavu bolo potrebné

aplikovať ustanovenie §16a ods. 23 vodného zákona, a to z dôvodu, ktoré nie je prepojené na konanie
o vydanie súhlasu alebo povolenia podľa zákona č. 543/2002 Z.z. na zmenu stavu mokradí.

48. V súvislosti s takto ustáleným skutkovým stavom sa súd nemohol stotožniť ani s námietkou
žalobcu ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci. Správny súd reagujúc na túto žalobnú
námietku ustálil, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa dostatočne vysporiadal s

argumentáciou žalobcu ohľadne aplikácie § 16a ods. 23 vodného zákona, ktorý neobsahuje prepojenie
na konanie o vydávaní súhlasov alebo povolení výnimiek podľa zákona č. 543/2002 Z.z.. Súd v tejto
súvislosti zhodne so žalovaným má za to, že konanie podľa §16a vodného zákona netvorí predbežnú
otázku v konaniach na úseku ochrany prírody a krajiny. Žalovaný postupoval v zmysle zákona, keď
si vyžiadal záväzné vyjadrenie (v tomto konaní záväzné vyjadrenie Okresného úradu Prešov, odbor

starostlivosti o životné prostredie č. OU-PO-OSZP3-2019/035488-02/VK zo dňa 17.07.2019), v ktorom
sa konštatovalo, že predmetná stavba je z hľadiska ochrany vôd možná. Žalobca v tejto súvislosti
využil svoje právo a podal podnet na Ministerstvo životného prostredia SR, ktorý bol vybavený listom
č. 12591/2020-17/lb zo dňa 24.11.2020 s konštatovaním, že podnet nie je možné vybaviť keďže
je zameraný na prešetrenie prvostupňového rozhodnutia. V tejto súvislosti s možným vplyvom na

dotknuté územie patriace do európskej sústavy chránených území Natura 2000 bolo vydané odborné
stanovisko č. OU-PO-OSZP1-2020/030106-004 zo dňa 10.07.2020 z ktorého vyplýva, že realizácia
projektu stavby ,,Zvážnica Planinky" nebude mať významný negatívny vplyv na Chránené vtáčie územie
Slanské vrchy, či už samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom. Žalobcove úvahy
o možnom zásahu do kvality ťažby dreva, poprípade sa zasiahne do kvality vody sú s ohľadom na

uvedené neopodstatnené, keďže žalobou preskúmavané rozhodnutie nemôže mať vplyv na iné konania,
napr. stavebné, alebo iné povoľovacie konania. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd žalobnú
námietku, čo do nesprávneho právneho posúdenia veci vyhodnotil ako neopodstatnenú.

49. Ako nedôvodnú vyhodnotil súd aj námietku toho, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ

napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi, alebo v nich nemá oporu. V danom
prípade nie je zrejmé, čo je rozporné s obsahom administratívneho spisu, ktorý tvorí základ ustáleného
skutkového stavu, z ktorého vychádzal žalovaný, tak ako to súd uviedol vyššie v bode 47. odôvodnenia
tohto rozsudku. Súd poukazuje na to, že žalobné námietky všeobecnej povahy neumožňujú realizovať
súdny prieskum. Úlohou správneho súdu je v rozsahu tvrdení žalobcom preveriť, či došlo k ukráteniu na

právach žalobcu tvrdeným nezákonným postupom, resp. rozhodnutím orgánu verejnej správy, teda či sa
orgán verejnej správy v konaní a pri rozhodovaní riadil príslušnými hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi
predpismi. Správny súd nevyhľadáva dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia za žalobcu a ani
mu neprináleží tieto dotvárať namiesto žalobcu porovnaním administratívneho spisu so všeobecnými
žalobnými námietkami

50. Správny súd podotýka, že pokiaľ ide o návrh žalovaného na odmietnutie správnej žaloby ako
šikanóznej, tomuto správny súd nevyhovel. Predmetná správna žaloba po vyhodnotení konkrétnosti
prejednávanej veci a splnenia podmienok, za ktorých je možné uplatniť procesný inštitút odmietnutia
šikanóznej žaloby nemá charakter, ktorý by bolo možné vyhodnotiť ako šikanózny s možnosťou aplikácie

§ 5 ods. 12 a § 28 SSP.

51. Zároveň súd považuje za potrebné poukázať na to, že v odôvodnení svojho rozhodnutia reagoval na
podľa súdu podstatné námietky žalobcu, nakoľko množstvo argumentov žalobcu uvedených v žalobných
námietkachakoajvďalšíchpodaniachsúvšeobecnéhorázuzahŕňajúcejehosubjektívnynázorapohľad

na vec. Zároveň napríklad v jeho replike sa nachádza jeho tvrdenie o správnosti rozhodnutia súdu,
pričom súd do vydania repliky vo veci nerozhodol, a jeho replika smeruje k odmietnutiu kasačnej
sťažnosti. Súdu sa v týchto súvislostiach javí, že predmetná žaloba nebola písaná sústredene s vecnými
a konkrétnymi argumentmi majúcimi za cieľ zvrátiť rozhodnutia správnych orgánov ale s cieľom predĺžiťkonanie vo vzťahu ku ktorému sa ďalší účastník konania domáhal vydania rozhodnutia o zmene stavu
mokrade. Tomu nasvedčuje aj to, že žalobca v administratívnom konaní súhlasil s vydaním rozhodnutia
o zmene stavu mokrade za podmienok uvedených v podkladoch pre rozhodnutie (bod 4 odôvodnenia

tohto rozsudku).

52. Žalobca v žalobe navrhol súdu iniciovať prejudiciálne konanie pred Súdnym dvorom Európskej
únie, a to položením otázky o súladnosti aplikácie práva v oblasti posudzovania vplyvov na životné
prostredie so zmluvami podľa čl. 267 ZFEÚ. Žalobca len všeobecne tvrdí nesúladnosť posudzovania

vplyvov na životné prostredie so súčasnou slovenskou právnou úpravou ako aj právom európskej únie
a súd pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného v kontexte uplatnených žalobných námietok
nezistil žiaden žalobcom tvrdený nesúlad (tvrdil len všeobecne) a teda nevzhliadol nutnosť iniciovania
prejudiciálneho konania.

53. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa

§ 190 SSP zamietol.

54. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 SSP a § 168 SSP, zmysle, ktorého účastníkom právo
na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a
žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu

spravodlivo požadovať. Ďalšiemu účastníkovi konania Lesy Slovenskej republiky, š.p. priznal právo na
úplnú náhradu tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil
v rozsahu tak, ako to vyplýva zo súdneho spisu. Ďalšiemu účastníkovi konania Občianske združenie
NUFIA Bankov, nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko z administratívneho ako ja zo súdneho
spisu je zrejmé, že Občianskemu združeniu NUFIA Bankov nevznikli žiadne trovy v súvislosti s plnením

povinností, ktorý mu správny súd uložil.

55. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo

dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka

konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri

rozhodovaní porušil zákon tým, žea) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí

tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).