Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 27, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/101/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123380664
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Koščová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:6123380664.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudcov

JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Viktórie Midovej v spore žalobcu: A. A., narodený XX.XX.XXXX, bytom
B. C. D., E. XXX/X, zastúpeného Mgr. Annou Suchou, advokátkou, so sídlom Spišská Nová Ves, Čsl.
armády 1851/35, proti žalovanej: F. A., narodená XX.XX.XXXX, bytom B. C. D., E. XXXX/X, zastúpenej
splnomocneným zástupcom G. H. I., narodeným XX.XX.XXXX, bytom v I., C.. J. XX, o zaplatenie 6.200
€ s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 09.
februára 2024 sp. zn. 7C/82/2023

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 09. februára 2024 č.k.

7C/82/2023-88, okrem výroku II..

O d m i e t a odvolanie žalovanej proti rozsudku vo výroku II., ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol.

Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) rozsudkom zo dňa 09.
februára 2024 č.k. 7C/82/2023-88 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 6.200

€ spolu s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.800 € od 23.12.2022 do zaplatenia a 5%
úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.400 € od 20.09.2023 až do zaplatenia, to všetko do 15 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II.). Vyslovil, že
žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o výške tejto
náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (výrok III.).

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 6.200 € s príslušenstvom titulom

náhrady za bezplatné užívanie spoločnej nehnuteľnosti žalovanou nad rámec jej spoluvlastníckeho
podielu za obdobie od 01.09.2020 do 31.08.2023.

3. Po vykonanom dokazovaní súd právne vec posúdil podľa ust. § 123, § 136 ods. 1 a § 137 ods. 1
Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ).

4. S poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo 298/2008 zo dňa 24.11.2009, sp.zn.

4Cdo 277/2009 zo dňa 24.11.2009 a sp.zn. 6 Cdo 184/2010 zo dňa 27.10.2010 konštatoval, že nárok
žalobcu je v celom rozsahu dôvodný.5. Z LV č. XXXX k.ú. B. C. D. mal súd za preukázané, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi
každý v podiele 1 k celku bytu č. X C. K. E. X/X, D. B. C. D.. Titulom nadobudnutia nehnuteľnosti
žalobcu a žalovanej je darovacia zmluva V 2936/2006 zo dňa 22.12.2006. Súd po preskúmaní dohody

o vyporiadaní BSM zo dňa 10.07.2020 (čl. II.) konštatoval, že predmetom dohody nebolo vyporiadanie
aj podielového spoluvlastníctva medzi stranami sporu k predmetnému bytu. Súd poznamenal, že
skutočnosť, že ani jedna zo strán nemá dôkaz o odovzdaní kľúčov žalobcom žalovanej od bytu nie
je dôvodom na zamietnutie žaloby, nakoľko z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že byt od roku
2015, keď sa manžel odsťahoval z bytu aj s manželkou do rodinného domu, žalobca byt neužíva

a býva v ňom výlučne žalovaná, ktorá sa od žalobcu odsťahovala pre neprekonateľné konflikty
naspäť do bytu. Žalobca na danej adrese nemá vedený trvalý pobyt, rovnako skutočnosť, že žalobca
disponuje čipom od vchodových dverí a kľúčom od schránky, nie je dôvodom na zamietnutie žaloby.
Žalovaný vysvetlil dôvod, pre ktorý preberal na uvedenej adrese poštu, ktoré dôvody žalovaná žiadnymi
relevantnými prostriedkami procesnej obrany nevyvrátila, len potvrdila, že žalobca chodieva pre poštu
do schránky. Ďalej súd zistil, že rozsudkom tamojšieho súdu sp.zn. 11C/33/2021 bolo zrušené podielové

spoluvlastníctvo k predmetnému bytu a keďže žiaden z exmanželov nemal finančné prostriedky na
výplatu, súd nariadil odpredaj spornej nehnuteľnosti a rozdelenie výťažku stranám sporu v rozsahu 1/2.

6. Vychádzajúc z výkladu ustanovenia § 137 ods. 1 OZ s poukazom na rozhodnutia dovolacieho
súdu súd uviedol, že nebolo sporné a bolo preukázané, že predmetnú nehnuteľnosť užíva v plnej

miere sama žalovaná, pričom žalobca vzhľadom na dlhotrvajúce konflikty so žalovanou nemá možnosť
predmetnú nehnuteľnosť užívať a preukázateľne od roku 2015 v byte nebýva. Preto objektívne sú tu
dané predpoklady k tomu, aby si žalobca ako spoluvlastník vo vzťahu k žalovanej uplatňoval nárok
na peňažné plnenie, ktoré by mu vylúčenie z užívania predmetnej nehnuteľnosti, zodpovedajúcej jeho
spoluvlastníckemu podielu, kompenzovali. K tvrdeniu žalovanej, že žalobca môže v byte bývať naďalej

a užívať tak byt v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu súd uviedol, že vychádzajúc z výpovede
žalovanej a podporne dôkazných listín ňou predložených, medzi stranami sporu je vedený dlhoročný
spor o právach a povinnostiach k maloletému synovi F. (správne C. – poznámka odvolacieho súdu),
v súvislosti s ktorým sú zo strany žalovanej podávané trestné oznámenia na osobu žalobcu. Posledné
bolo podané v decembri 2023. Z týchto listín, ktoré predkladá sama žalovaná je zrejmé, že nebolo možné

ďalšie bývanie a užívanie žalobcom predmetného bytu, a preto nie je pravdivé tvrdenie žalovanej, že sa
žalobca do bytu môže vrátiť a užívať ho. Nie je absolútny predpoklad a nebol ani v predošlých rokoch
vytvorený taký skutkový stav, ktorý by umožňoval žalobcovi v byte bývať. Vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že žalobca naposledy do bytu vkročil v máji 2017 a od konca roka 2015 byt výlučne užíva
žalovaná, preto má žalobca nárok na ním požadovanú finančnú náhradu za užívanie spoločnej veci, a to

v rozsahu výšky zodpovedajúcej obvyklému nájmu.

7. K výške náhrady súd uviedol, že žalovaná sumu nenamietala, namietala len samotný nárok. Jej
tvrdenie, že žalobca jej má platiť polovicu nákladov za užívanie bytu súd považoval za nelogické
a nedôvodné, nakoľko je zrejmé, že žalovaný byt neužíva, nespotrebováva vodu, elektrinu, teplo,

nevyužíva spoločné priestory a podobne. Z dôkazných listín, a to z oznámenia realitnej kancelárie
SIGMA REALITY, s.r.o. Spišská Nová Ves mal súd preukázaný odhad trhovej ceny za prenájom
trojizbového bytu nachádzajúceho sa na sídlisku Tarča v Spišskej Novej Vsi za roky 2019 až 2021, a to
v rozsahu 300 € - 350 € mesačne, v ktorých sumách nie sú zarátané mesačné platby za elektrinu, plyn
a nájomné. Žalobcom požadovaná finančná náhrada vo výške 150 € mesačne v roku 2020 a vo výške

175 € mesačne za roky 2021 - 2023 sa súdu javila primeraná, dokonca nižšia, ako je podľa dočasnej
súdnej praxe v meste Spišská Nová Ves zistená obvyklá trhová hodnota obdobných bytov. Súd preto
žalobe žalobcu vyhovel čo do základu aj do výšky.

8. Po citácii ust. § 563, § 517 ods. 2 OZ a § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. súd priznal aj príslušenstvo

k žalovanej pohľadávke. Mal preukázanú existenciu výzvy na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 07.12.2022,
ktorá bola doručená žalovanej dňa 08.12.2022 o 14.13 hod. Žalobca tak preukázal doručenie výzvy
žalovanej. V danej výzve bola stanovená lehota najneskôr 14 dní odo dňa doručenia výzvy na plnenie,
teda lehota uplynula dňa 23.12.2022, preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania zo sumy 4.800 €
odo dňa 23.12.2022. Nakoľko dlžné platby za obdobie od 01.02.2023 do 01.09.2023 mesačne po 175 €,

spolu vo výške 1.400 € neboli predmetom predžalobnej výzvy (vo výzve bolo nájomné od 01.12.2019 do
30.11.2022), súd priznal žalobcovi úrok z omeškania z tejto sumy len za obdobie odo dňa nasledujúceho
po doručení platobného rozkazu, a to odo dňa 20.09.2023 a v prevyšujúcej časti úrokov z omeškaniažalobu zamietol. Výška úrokovej sadzby v tom čase bola vo výške 0% a za ďalšie obdobie 0,5% - 2,56%.
Po započítaní 5 percentuálnych bodov, výška úrokov z omeškania je 5% ročne.

9. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2 CSP a žalovanú zaviazal
na zaplatenie náhrady trov konania žalobcovi v plnom rozsahu, keďže bol žalobca neúspešný len
v nepatrnej časti týkajúcej sa úrokov z omeškania. Nevzhliadol dôvod pre aplikáciu ust. § 257 CSP.

10.1 Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná

z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e/, f/ CSP a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil
v celom rozsahu, keďže bol vyhotovený na základe nepravdivých tvrdení a dôkazmi nepodložených
vyjadrení.
10.2 Žalovaná namietala, že súd vzal do úvahy nepreukázané a dôkazmi nepodložené tvrdenia, resp.
vyjadrenia žalobcu a ignoroval tvrdenia žalovanej preukázané dôkazmi. Argumenty v danej veci, ktorými
súd vykladá zákonné ust. § 137 ods. 1 OZ nie sú podložené dôkazmi. Súd nesprávne konštatoval, že

byt výlučne a v plnej miere užíva sama žalovaná. Byt užíval a aj užíva tiež maloletý C. A., syn strán
sporu, ktorý v predmetnom byte užíval a užíva svoju detskú izbu, obývaciu izbu, sociálne zariadenie
aj kuchyňu. Súd nezákonným spôsobom vyhodnotil jej tvrdenia, že žalobca vzhľadom na dlhotrvajúce
konflikty so žalovanou nemá možnosť predmetnú nehnuteľnosť užívať. Poukázala na to, že dlhotrvajúci
konflikt medzi žalobcom a žalovanou nie je zákonným dôvodom na také konštatovanie súdu. Žalovaný

nebol tejto možnosti zbavený, keďže je spoluvlastníkom bytu. Vzhľadom k tejto skutočnosti disponuje
kľúčmi od uvedeného bytu, od prislúchajúcej poštovej schránky aj od vchodu do bytového domu, kde
sa byt nachádza. Je absurdné tvrdiť, že spoluvlastník bytu nemá od svojej nehnuteľnosti kľúče a nemá
možnosť vstupovať do priestorov svojej nehnuteľnosti, resp. užívať túto nehnuteľnosť, pokiaľ by túto
skutočnosť neupravil zmluvnou formou, resp. nájomnou zmluvou, ktorú s nikým neuzatvoril. Je to len

účelové tvrdenie žalobcu a sudkyne nepodložené dôkazmi o tom. Žalobca je spoluvlastníkom bytu, kvôli
tomu, aby neboli porušené jeho práva za užívanie spoločnej nehnuteľnosti, ani doposiaľ po rokoch od
rozvodu neboli vymenené zámky a kľúče, ktorými disponuje aj naďalej, pretože ich nikomu neodovzdal.
Ničím nepreukázal svoje tvrdenie o odovzdaní kľúčov po rozvode. Tým, že v minulosti v predmetnom
bytebýval,chodildoprácejenesporné,žekľúčeodbytumal.Jeneakceptovateľnétvrdeniesúdu,ktorési

osvojil od žalobcu, že on kľúče od bytu po rozvode odovzdal žalovanej. To, že sa žalobca rozhodol bývať
inde, je to len jeho slobodná voľba, a preto je irelevantné, aby si za týchto podmienok ako spoluvlastník
uplatňoval voči žalovanej nároky na peňažné plnenia. Keďže nebol žiadnymi zákonnými prostriedkami
vylúčený, resp. obmedzený z užívania bytu, ktorého je spoluvlastníkom, nemá si právo nárokovať
nájomné od spoluvlastníčky bytu. Aj tvrdenie žalobcu, že sa so žalovanou ústne pokúšal dohodnúť

o spôsobe užívania spoločnej nehnuteľnosti považuje za záver súdu, ktorý nemá oporu v zákone ani
v dôkazoch. Namietala odôvodnenie rozhodnutia v tomto smere sudkyňou na základe iba jej domnienok,
pocitov a predpokladov. Uviedla, že odvolávať sa na doterajšie prebiehajúce občianskoprávne aj
trestné konania medzi žalobcom a žalovanou je zo strany sudkyne doslova nehorázne. Pri doteraz
dvoch trestných konaniach na základe nepravdivých trestných oznámení žalobca privodil žalovanej

trestné stíhania a žalobu, pri ktorých bola preukázaná pravda v konaní žalovanej a lož v konaní
žalobcu a vzhľadom k tomu v obidvoch trestných konaniach bola žalovaná spod obžaloby právoplatne
oslobodená, čo bolo potvrdené aj Krajským súdom v Košiciach (sp.zn. 7To/41/2022 a 8To/53/2023).
10.3 Žalovaná sa zároveň nestotožnila so záverom, že nenamietala výšku žalovanej sumy, považuje to
za scestný záver, pretože už v odpore vyjadrila nesúhlas s touto platbou v celom rozsahu a vôbec ju

neakceptovala. Rovnako nie je pravdivé tvrdenie, že nedisponuje dôkazmi o tom, že nie žalobca ale ona
za celé sporné obdobie platila a platí všetky potrebné platby v súvislosti s užívaním bytu. Keďže žalobca
nemôže preukázať, že to on tieto platby uhrádzal, a uhrádzať ich prevádzkovateľovi bolo a je zákonnou
povinnosťou, je logické, že tieto platby uhrádzala žalovaná, čo sa dá ľahko preukázať. Žalobca ako
spoluvlastník si chcel nárokovať nájomné, mal sa podieľať na platbách spojených s prevádzkovaním

bytu, čo nevykonal v období, za ktoré sa usiluje nezákonným spôsobom obohatiť na úkor žalovanej.
Veľká časť bytu bola vykurovaná, sťahoval sa na ňu fond opráv, údržby, daň a podobne. Z toho vyplýva,
že aj ten výpočet finančnej sumy je nepresný, avšak dôvodný, nakoľko sa dá preukázať, že priestory
žalobcu užíval a aj užíva jeho maloletý syn a má v nich svoje veci.
10.4 V súvislosti s nájomným sa sudkyňa nezaoberala ani tým, že v období, keď strany sporu boli

manželmi a bývali v rodinnom dome, tak sa žalobca protiprávne obohacoval tým, že na čierno dával byt
do prenájmu. Hoci sudkyňa mala o tom vedomosti z písomného vyjadrenia žalovanej, na pojednávaní
o tom mlčala, aby toto žalobcovo protiprávne konanie zatajila a pritom žalovaná ako spoluvlastníčkabytu nedostala z tohto protiprávneho nájmu žiadne finančné prostriedky, čím sa žalobca obohacoval tak,
že okrádal štát aj žalovanú.
10.5 Ďalej namietala záver súdu o preukázaní doručenia predžalobnej výzvy 08.12.2022. Toto

konštatovanie je ďalším klamstvom žalobcu a aj sudkyne. Potvrdenie o doručení stiahnuté z portálu L.
nemá žiadnu dôkaznú hodnotu. Na tomto potvrdení nie je podpis žalovanej iba číslo zásielky, ktorá mala
byť doručená adresátovi. Uvedené potvrdenie nie je žiadnym relevantným dôkazom. Týmto tvrdením
sudkyňa iba zakryla klamstvo žalobcu o preukázanom doručení predžalobnej výzvy žalovanej. Podľa
predpisov pošty sa zásielka považuje za doručenú vtedy, ak je odovzdaná prvému človeku, ktorý

otvorí dvere bytu, kde má byť zásielka doručená. V konaní bolo preukázané, že žalobca stále roky po
rozvode disponuje kľúčmi aj od poštovej schránky, do ktorej chodieva vyberať svoju poštu a popri tom
sa v minulosti stalo, že kontroloval, vybral, zadržal a zatajil aj poštu žalovanej. Keďže žalovaná tvrdí, že
žiadna predžalobná výzva jej doručená nebola, chýba dôkaz, ktorý by vyvrátil jej tvrdenie. Ak by jej výzva
doručená bola, reagovala by tak, že s ňou nesúhlasí. Keďže žalobca disponuje kľúčmi od schránky aj
roky po rozvode a vyberá z nej poštu, kľudne sa mohlo stať, že 08.12.2022 to bol on, ktorý vyrozumenie

o doporučenej zásielke žalovanej bez jej vedomia zo schránky vybral, šiel na poštu a prevzal na miesto
žalovanej predžalobnú výzvu, aby sa k nej nedostala. Žalobca odôvodnil využívanie poštovej schránky
tým, že mu tam chodí firemná pošta. Ak by tam nechcel chodiť a nemal záujem užívať poštovú schránku
a kontrolovať žalovanej poštu, zatajovať ju a zadržiavať, tak mu stačilo už dávno na pošte oznámiť, aby
jeho firemnú poštu adresovanú na Dubovú 6 presmerovali na novú adresu, čo doposiaľ roky po rozvode

neurobil. Táto skutočnosť vzbudzuje obavu, že neurobil to z toho dôvodu, aby mal kontrolu nad poštou
žalovanej. Ak by súd mal záujem vykonať dôkaz o tom, kto v skutočnosti prevzal predžalobnú výzvu,
mohol vyžiadať z archívu Slovenskej pošty doručenku s podpisom. Na uvedenom mieste sa písomnosti
archivujú pod dobu 3 rokov. Súd takýto dôkaz nevykonal.

11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že argument žalovanej týkajúci sa bývania aj
maloletého syna strán sporu v predmetnom byte je právne irelevantný. Žalobca uviedol, že od decembra
2018 je maloletý C. zverený do jeho starostlivosti. Od januára 2021 sa maloletý s matkou nestýka
a táto skutočnosť vyplýva z písomných ale aj ústnych vyjadrení žalovanej a dokazuje to aj fakt, že
žalovaná podala návrh na výkon rozhodnutia. Ani skutočnosť, že maloletý bol v minulosti každý nepárny

týždeň od piatka do nedele so žalovanou, nezbavuje žalovanú povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu
za užívanie nehnuteľnosti nad rozsah jej spoluvlastníckeho podielu. Zariadenie domácnosti vrátane
detskej izby je vo výlučnom vlastníctve žalovanej, vychádzajúc z dohody o vyporiadaní BSM a je
umiestnené v spoločnom byte. Aj táto skutočnosť dokazuje, že byt užíva v celom rozsahu žalovaná.
Tvrdenie žalobcu, že byt neužíva potvrdila aj samotná žalovaná. Preto toto tvrdenie žalobca považuje

za nesporné. Súdna prax ustálila, že dôvod pre ktorý spoluvlastník spoločnú vec neužíva, nie je
právne významný. Relevantné je, že spoločnú vec užíva niektorý spoluvlastník nad rozsah svojho
spoluvlastníckeho podielu. Právne významné je, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že celý
byt užíva výlučne žalovaná. Tvrdenie žalobcu, že medzi stranami sporu nebola uzatvorená žiadna
dohoda o bezodplatnom užívaní nehnuteľnosti nebolo žalovanou popreté. Naopak samotná žalovaná

tvrdila, že takúto dohodu so žalobcom neuzavrela. Čo sa týka dôkazu o doručení predžalobnej výzvy,
to, že chýba dôkaz, ktorý by vyvrátil tvrdenia žalovanej považuje za nedôvodný, nakoľko nie je dôvod,
aby sa vyvracalo tvrdenie, ktoré nebolo preukázané. Žalovaná mohla v rámci prostriedkov procesnej
obrany navrhnúť vykonanie dôkazu, ktorého nevykonanie vytýka v rámci odvolania súdu. Žalovaná
však vykonanie tohto dôkazu nenavrhovala. Žalobca preto poukázal na to, že nie je povinnosťou súdu

vykonávať dôkazy, ktorých vykonanie sporová strana nenavrhla. Prípadne nedoručenie predžalobnej
výzvyžalovanejnemávplyvnaprávožalobcupožadovaťfinančnúnáhraduzaneužívaniespoločnejveci.
Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a priznal
mu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

12. Žalovaná v odvolacej replike opätovne poukázala na tvrdenia uvedené v odvolaní voči napadnutému
rozhodnutiu. Odvolacia replika bola žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu doručená dňa
25.04.2024. Ďalšia vyjadrenia v spore doručené neboli.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP)

prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP
a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích
dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. e/, f/ CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné vyhovieť.14. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd, v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1
CSP potvrdil.

15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27. augusta 2024 o 9.00
hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 207, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 20.8.2024 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

16. Žalovaná namietala odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e/, f/ CSP, t. j. súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (e/), súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f/).

17. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody uplatnené žalovanou v odvolaní nie sú naplnené.

18. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani
nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok

jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, §
193 a § 205 CSP alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo
použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená
ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

19. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia §
191 ods. 1,2 CSP. Z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového
stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd jeho
rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

20. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Žalovaná v podstatnej časti už len opakuje argumenty uvádzané
v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní

daného sporu, preto jej odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého
rozsudku a neumožnili prijať iné závery.

21. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel
k svojmu záveru s poukazom na zistený skutkový stav a príslušné zákonné ustanovenia, ktoré aplikoval

v prejednávanej veci a odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na všetky odvolacie námietky žalovanej,
keďže boli už uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie.

22. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovanej
odvolací súd uvádza nasledovné:

23. Predmetom konania je nárok žalobcu na peňažné plnenie za užívanie nehnuteľnosti žalovanou
nad rámec jej spoluvlastníckeho podielu za obdobie od 01.09.2020 do 31.08.2023. Žalobca tvrdil, že
žalovaná užíva celú spornú nehnuteľnosť bez akéhokoľvek právneho titulu a bez toho, aby mu za
užívanie nad rámec zodpovedajúci jej spoluvlastníckemu podielu poskytovala akúkoľvek náhradu.

24. Podstatou odvolacích námietok žalovanej je tvrdenie, že žalobcovi nebránila v užívaní spornej
nehnuteľnosti, žalobca naďalej disponuje kľúčmi od sporného bytu a keďže ona platila všetky platby
súvisiace s bytom, naopak žalobca je ten, kto by mal prispieť polovicou tejto sumy.

25. Podľa ust. § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), podiel vyjadruje mieru, akou sa
spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.26. Podľa ust. § 139 ods. 2 OZ, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou
počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne,
rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

27. Nárok spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho
podielu vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 OZ. Jeho nevyhnutným predpokladom je užívanie tejto veci
druhým spoluvlastníkom (ostatnými spoluvlastníkmi) nad rozsah jeho (ich) spoluvlastníckeho podielu.
Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania

druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v takomto prípade sa
spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si
úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu. Nie je pritom rozhodujúce, či tento
stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov, alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo či ide o
faktický stav (Uznesenie NS SR sp. zn. 6 Cdo 184/2010 z 27. októbra 2010).

28. Aj keď medzi podielovými spoluvlastníkmi nedôjde k dohode o užívaní spoločnej veci a jeden alebo
viacerí z nich ju užívajú, nie je možné dospieť k záveru, že vec je užívaná bez právneho dôvodu. O
to viac takýto záver neprichádza do úvahy, ak sa spoluvlastníci na spôsobe užívania dohodli. Právnym
dôvodom na užívanie veci je aj v takomto prípade ich spoluvlastnícke právo.

29. V prejednávanom spore nebolo spornou skutočnosťou, že byt v podielovom spoluvlastníctve žalobcu
a žalovanej, u každého v podiele 1 k celku, užíva sama žalovaná.

30. Pokiaľ v danom prípade žalovaná ako podielová spoluvlastníčka v podiele 1/2 spoločnej
nehnuteľnostiužívaspornúnehnuteľnosťtak,ževbytebývaaužívahovcelosti,azaužívanienadrámec

zodpovedajúci jej spoluvlastníckemu podielu neposkytuje žalobcovi žiadnu náhradu, prináleží žalobcovi
ako druhému spoluvlastníkovi náhrada vo forme peňažného plnenia voči žalovanej ako spoluvlastníčke
za to, že neužíva vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu; ide o právny vzťah z podielového
spoluvlastníctva osobitne v Občianskom zákonníku upravený (porovnaj Uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo
277/2009 z 24. novembra 2009).

31. Bez právneho významu tak zostala argumentácia žalovanej, že nebráni žalobcovi v užívaní bytu.
Podstatným pre rozhodnutie súdu je faktický stav užívania, a v danom prípade nebolo sporné, že byt
v žalovanom období žalobca neužíval. Nakoľko žalobca byt neužíva a ani neužíval, nie je dôvodné, aby
uhrádzal služby spojené s užívaním bytu, ako sa nesprávne domnieva žalovaná.

32. Nedôvodná je aj odvolacia námietka žalovanej, že byt užíval aj maloletý syn strán sporu, pričom
užíval detskú izbu, obývaciu izbu, sociálne zariadenie aj kuchyňu, a preto nemá povinnosť niečo
žalobcovi uhrádzať.

33. Pokiaľ bol maloletý syn s matkou v čase, ktorý bol vyhradený upraveným stykom, je povinnosťou
matky zabezpečiť starostlivosť o syna vrátane vhodných podmienok na bývanie. Táto skutočnosť však
žiadnym spôsobom nesúvisí s tým, že byt neužíval žalobca ako druhý spoluvlastník.

34. Zároveň pri posúdení toho, či spoluvlastníci užívajú nehnuteľnosť nad rozsah svojho

spoluvlastníckeho podielu, je nevyhnutné brať zreteľ aj na to, čo je vlastne spoluvlastnícky podiel na
nehnuteľnosti.

35. Podiel na spoločnom vlastníctve treba ponímať ako vlastníctvo k celku, a nie k určitej časti celej veci.
Predstava, že spoluvlastnícky podiel je reálnou časťou spoločnej veci je mylná. Ide o ideálny podiel veci.

V rámci neho nie je možné oddeliť, čo je výlučne jedného spoluvlastníka a čo je výlučne podiel druhého
spoluvlastníka resp. podiely ostatných spoluvlastníkov. Nejde teda napr. o 2 m štvorcové z pozemku o
celkovej rozlohe 10 m štvorcových, alebo jednu izbu z celého domu. Takéto reálne vymedzenie je možné
až po zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva. Spoluvlastnícky podiel je miera, akou sa spoluvlastníci
podieľajú na právach a povinnostiach pri nakladaní a hospodárení so spoločnou vecou.

36. Spoluvlastnícky podiel neznamená, že by sa vlastnícke právo spoluvlastníka vzťahovalo na určitú
časť nehnuteľnosti, ktorá je v spoluvlastníctve, ale je iba číselným výrazom právneho postavenia
spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom, znamená mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú naprávach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci, akou mierou sa podieľajú
na užívaní spoločnej veci, ako majú prispievať na náklady na užívanie a udržovanie spoločnej veci a
pod. (R 19/1967).

37. Pokiaľ žalovaná namieta, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP), odvolací súd poukazuje na ust. § 191 ods. 1 CSP, v zmysle
ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Súd hodnotí

dôkazy z hľadiska ich dôležitosti (relevancie vo vzťahu k zisťovaným skutočnostiam), zákonnosti (z
pohľadu jeho získania) a pravdivosti (hodnovernosti zdroja). Súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy,
ktorá v civilnom procese predstavuje zložitý myšlienkový proces sudcu. Hodnotiaca úvaha musí vždy
zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci, nesmie byť
v rozpore s prírodnými zákonmi, musí byť preskúmateľná v inštančnom postupe a podobne. Výsledky
hodnotenia dôkazov sú aj súčasťou odôvodnenia rozsudku, lebo z ust. § 220 ods. 2 CSP vyplýva

povinnosť súdu v odôvodnení rozsudku stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov
riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a podobne.

38. Vyššie uvedený postup hodnotenia dôkazov súd prvej inštancie dôsledne zachoval, z odôvodnenia

jeho rozsudku je zrejmé, aké dôkazy vo veci vykonal, aké skutkové zistenia z jednotlivých dôkazov
vyplynuli a ako tieto dôkazy vyhodnotil, pričom je zrejmé, že dôkazy hodnotil nielen jednotlivo, ale aj v ich
vzájomnej súvislosti a prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Súd zároveň uviedol, ktorými
dôkazmi a z akého dôvodu nemal preukázané všetky tvrdenia žalovanej. Úvahy súdu pri hodnotení
dôkazov sú podrobne uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku a sú preskúmateľné tak stranami

sporu, ako aj odvolacím súdom a v tomto hodnotení dôkazov odvolací súd nezistil žiaden logický rozpor.

39. Zároveň súd nemusí v odôvodnení rozsudku dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami
sporu, ale len na tie, ktoré majú podstatný význam pre vec, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia. Nedôvodne preto žalovaná vytýka súdu, že sa nevyjadril ku každej jednej

okolnosti alebo skutočnosti, ktorú strany sporu uviedli. Súd v rozsudku dal odpoveď na všetky otázky
a uviedol všetky skutkové zistenia, ktoré mali pre rozhodnutie v spore podstatný význam. Nedôvodná
je teda námietka žalovanej, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam.

40. Pre rozhodnutie v tomto spore nebolo zásadnou otázkou to, či žalobca disponuje alebo nedisponuje
kľúčmi od sporného bytu, nakoľko podstatným bolo neužívanie bytu žalobcom a naopak užívanie
bytu v celosti výlučne žalovanou, čo nebolo spornou skutočnosťou. Nepreukázanie tvrdenia žalobcu
o odovzdaní kľúčov od bytu žalovanej, bolo preto bez právneho významu.

41. Nedôvodné je tvrdenie žalovanej, že záver súdu o tom, že sa žalobca so žalovanou pokúšal
dohodnúť o spôsobe užívania spoločnej nehnuteľnosti, nemá oporu ani v zákone ani v dôkazoch.
Súd základ pre tento záver nachádza v prebiehajúcich občianskoprávnych aj trestných konaniach,
ktorých existencia, bez ohľadu na to, či trestné konania boli alebo neboli dôvodné, nebola sporná.
Odvolací súd však dopĺňa, že ani dohoda o takomto spôsobe užívania spoločnej nehnuteľnosti by

nemalavplyvprezáverotom,ženárokžalobcujedôvodný.Dôvodprektorýtentospoluvlastníkprípadne
spoločnú vec neužíva, nie je právne významný a rovnako tak nie je významné ani prípadné užívanie
časti veci treťou osobou ( porovnaj uznesenie NS SR sp.zn. 6Cdo/184/2010 zo dňa 27.10.2010).
Navyše z listinných dôkazov predložených samotnou žalovanou vyplynulo, že sú tu objektívne dôvody
prameniace z existencie dlhoročných sporov o právach a povinnostiach k maloletému synovi (vedené

občianskoprávne a trestnoprávne konania), v súvislosti s ktorým sú zo strany žalovanej podávané
trestné oznámenia na osobu žalobcu, ktoré znemožňujú užívanie bytu žalobcom v rozsahu jeho
spoluvlastníckeho podielu, ako správne konštatoval súd prvej inštancie.

42. Odvolací súd nevzhliadol v žalovanou uvádzaných skutočnostiach žiadne nesprávne skutkové

zistenia a nie je tým naplnený ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP.

43. Ako čiastočne dôvodnú však odvolací súd vyhodnotil odvolaciu námietku žalovanej, že nenamietala
výšku žalovanej sumy.44. Z obsahu odporu proti platobnému rozkazu (čl. 24) ako aj z vyjadrenia žalovanej voči replike žalobcu
(čl. 40) vyplynulo, že žalovaná neuznáva nárok v celom rozsahu.

45. Samotnú výšku však žalovaná skutočne nenamietala, v tomto smere sa odvolací súd stotožňuje so
záverom súdu prvej inštancie, a odvolací súd dopĺňa, že žalovaná ani netvrdila inú výšku obvyklého
nájmu za porovnateľný byt a porovnateľné obdobie.

46. Odvolací súd na tomto mieste poukazuje na ustanovenia CSP upravujúce, tzv. procesné bremená,
a to povinnosť tvrdenia a dôkazu. Bremeno tvrdenia spočíva v tom, že strana sporu, ktorá má
povinnosť tvrdenia, nesie tiež zodpovednosť za to, že sa súd skutočnú potrebnú skutočnosť
dozvie. Ak toto bremeno neunesie, prejaví sa to z jeho strany negatívne na výsledku sporu. Dôkazná
povinnosť je povinnosť strany sporu označiť dôkazné prostriedky k preukázaniu tvrdených
skutočností. Táto spočíva v povinnosti dokazovať skutkové okolnosti predpokladané právnou

normou, na základe ktorej strana uplatňuje deklarované právo. Pokiaľ dôkazné bremeno neunesie,
prejaví sa to v procesnej rovine v podobe neúspechu v spore. Dôkazné bremeno vždy zaťažuje toho
účastníka, ktorý má v konečnej fáze procesu dokázať pravdivosť určitého tvrdenia, ktorým odôvodňuje
svoj návrh prednesený súdu.

47. V civilnom procese ďalej platí aj tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady
je záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady vrátane dôkazov. Tvrdiť
skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak
výlučne vecou strán sporu a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami
vnesie do procesu skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Úspech v spore

je možný len za náležitej podpory legitímnosti nároku alebo obrany prostredníctvom dôkazov, ktoré
strany predložia. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými
stranami, a to čo strany nepredložia nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie. Stranám sporu
teda hrozí, pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení dôkazného bremena opierajúc sa o
pravidlo „iden este non este aut non probari“ (čo nie je dokázané, neexistuje) nepriaznivé rozhodnutie

vo veci samej.

48. Dôkazné bremeno je teda inštitútom procesného práva, ktoré stíha tú stranu, v ktorej záujme je,
aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a stranou tvrdená, bola v konaní skutočne
preukázaná.

49. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie zastáva názor, že žalovaná v predmetnom konaní
neuniesla dôkazné bremeno svojich tvrdení, keď súdu nielenže netvrdila ale ani nepredložila žiadne
relevantné dôkazy, ktoré by preukázali inú výšku obvyklého nájmu za daný byt. Vecne správne preto
rozhodol súd prvej inštancie, ak pri určení náhrady vychádzal z výšky obvyklého nájmu za 3-izbový byt,

a teda z listinných dôkazov predložených žalobcom.

50. Bez právneho významu pre prejednávanú vec je to, či žalobca v minulosti prenajímal sporný byt,
a či žalovanej za to niečo uhrádzal.

51. K odvolacej námietke žalovanej, že súd nemal dostatočným spôsobom preukázané, kto prevzal
výzvu zo dňa 07.12.2022, odvolací súd uvádza, že nie je dôvodná.

52. Z kópie záznamu na čl. 14 vyplynulo, že zásielka podaná na pošte dňa 07.12.2022 adresovaná
žalovanej bola doručená adresátovi dňa 08.12.2022.

53. Pokiaľ žalovaná namietala nevykonanie dôkazu súdom, kto uvedenú zásielku skutočne prevzal,
odvolací súd uvádza, že zo strany žalovanej nebol takýto návrh na vykonanie dôkazu prednesený.

54. Predmetom dokazovania preto nemohla byť tvrdená skutočnosť, preukazujúca ne/prevzatie zásielky

žalovanou.55. Rovnako bez právneho významu pre prejednávanú vec je to, či žalobca využíva poštovú schránku na
adrese bytu alebo nie. Nakoľko je stále spoluvlastníkom sporného bytu, je logické, že má právo poštovú
schránku, ktorá je spoločná pre všetkých spoluvlastníkov bytu, využívať.

56. Tvrdenia žalovanej, že vyrozumenie o doporučenej zásielke žalovanej mohol vybrať zo schránky aj
žalobca, aby sa k nej nedostala, šiel na poštu a prevzal namiesto nej zásielku, zostali iba v rovine ničím
nepodložených špekulácií.

57. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok, okrem výroku II., ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

58. Žalovaná podala odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie (aj) vo výroku, ktorým súd žalobu
v prevyšujúcej časti zamietol (výrok II.).

59.Vzmysleust.§359CSPodvolaniemôžepodaťstrana,vktorejneprospechbolorozhodnutievydané.

60. Prípustnosť odvolania má vo všeobecnosti stránku objektívnu a subjektívnu. Objektívna stránka
zohľadňuje vecný aspekt tohto opravného prostriedku – či smeruje proti rozhodnutiu, vykazujúcemu
zákonné znaky rozhodnutia, proti ktorému je odvolanie prípustné. Subjektívna stránka prípustnosti

odvolania sa viaže na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva
odvolanie – či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie. Takýmto dôvodom je
skutočnosť, že rozhodnutím súdu bol odvolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý a bola mu
spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery. Toto subjektívne procesné oprávnenie však nemá
účastník, v neprospech ktorého rozhodnutie nevyznelo a ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý na

svojich právach. Záver o tom, že podané odvolanie je prípustné, predpokladá prijatie záveru, o jeho
oboch stránkach prípustnosti (tak objektívnej ako aj subjektívnej).

61. Napadnutým rozhodnutím vo výroku II., ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, nebolo
rozhodnuté v neprospech žalovanej, preto týmto výrokom nemohla byť žalovaná žiadnym spôsobom

dotknutá na svojich právach.

62. Z vyššie uvedeného dôvodu žalovaná nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania proti
rozhodnutiu v zamietavom výroku, z ktorého dôvodu odvolací súd odvolanie žalovanej v tomto rozsahu
podľa ust. § 386 písm. b/ CSP, odmietol.

63. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola žalovaná neúspešná, nemá preto
nárok na náhradu trov odvolacieho konania a vznikla jej povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania
úspešnému žalobcovi. Odvolací súd preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania

voči žalovanej v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

64. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).