Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, July 10, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/19/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4306209503
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4306209503.5

Uznesenie

9 25Co/19/2024

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu
JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej, v právnej veci žalobkyne: Rímskokatolícka Cirkev,
Biskupstvo Nitra, so sídlom Námestie J. Pavla II. A. X, XXX XX B., IČO: 35 593 008, zastúpená: Petruška

& partners s.r.o., so sídlom Kupecká 18, 949 01 Nitra, IČO: 47 254 882, proti žalovanému: LESY
Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038
351, zastúpený: C. D. E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX H., o vydanie a navrátenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobkyne proti výroku II. rozsudku Okresného súdu
Levice zo dňa 30. novembra 2023 pod č.k. 10C/26/2006-1424, takto

r o z h o d o l :

8 25Co/19/2024

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom II. výroku o trovách konania m e n í tak, že
I. V zastavujúcej časti má žalovaný nárok voči žalobkyni na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania

v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

7 25Co/19/2024

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom rozhodol, že žalovaný je povinný vydať
a navrátiť žalobkyni vlastníctvo k nehnuteľnosti: - parc. č. 2955, druh pozemku - lesný pozemok o
výmere 4 392 m2, zapísanej na LV č. XXXX pre katastrálne územie I. J., vedenej Okresným úradom

Levice, katastrálny odbor ako parcela registra E, spolu s nasledovnou dokumentáciou: plán starostlivosti
o lesy, všeobecnú časť plánu starostlivosti o lesy, opis porastov, plán hospodárskych opatrení, plochovú
tabuľku, prehľadové tabuľky, obrysovú a porastovú mapu, ťažbovú mapu, evidenčnú časť programu
starostlivosti o lesy, prieskum a plán lesnej dopravnej siete, prieskum a plán zahrádzania bystrín v
lesoch, plán lesno-technických meliorácií, ekonomický prieskum vrátane vyčíslenia dosahov osobitného
spôsobu hospodárenia a ocenenie lesného majetku, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti

rozsudku. Druhým výrokom stranám sporu nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho
konania nepriznal. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 2 ods.
1, 2, § 3 ods. 1, 2, 3, § 4 ods. 1, § 5 ods. 1, 3, § 6 zákona č. 161/2005 Z.z. o navrátení vlastníctva
k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým
nehnuteľnostiam, § 3 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších zmien, § 262 ods.
1, § 257 CSP.

1.2.Vodôvodnenínapadnutéhorozhodnutiauviedol,žeajnehnuteľnosť,ktorázostalapredmetomsporu
bola žalobkyňou uplatnená včas, keď žalobkyňa i túto nehnuteľnosť uplatnila u žalovaného náležitoupísomnou výzvou dňa 18.07.2005, teda v lehote do 30.06.2006 v zmysle § 5 ods. 1 Zákona č. 161/2005
Z.z.. Z dôvodu, že žalovaný písomnej výzve nevyhovel, žalobkyňa svoj nárok uplatnila na súde v lehote
12 mesiacov od doručenia výzvy, keď žalobu doručila súdu dňa 17.07.2006. Sporná nehnuteľnosť tak

vo výzve adresovanej žalovanému, ako i v súdu doručenej žalobe, bola označená stavom v registri C
na mape určeného operátu, avšak ako vyplynulo z predloženého geometrického plánu č. 0607124 je
parcela 2955 súčasťou parc. č. 2956/1. Jedná sa o vydania schopnú nehnuteľnosť podľa § 2 ods. 1
zákona č. 161/2005 Z.z., keďže v danom prípade sa jedná o pozemok lesný. Žalobcovi (správne malo
byť žalovanému – poznámka odvolacieho súdu) zároveň v súlade s § 3 ods. 3 Zákona č. 161/2005 Z.z.

uložil povinnosť vydať i dokumentáciu, ktorá k uvedenej nehnuteľnosti prislúcha a je špecifikovaná vo
výroku I. rozsudku.
1.3. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania
spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 CSP). Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri
rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú síce naplnené všetky
predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že

sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť
o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže
spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Rozhodnutie o nepriznaní
náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania
a nesmie odporovať dobrým mravom. Žalobkyňa v súvislosti so zámerom súdu použiť moderačné právo

poukázala na to, že vo všetkých ostatných konaniach, ktoré boli skončené na súdoch prvej inštancie,
resp.súdeodvolacomanajvyššom,pokiaľmalavkonaníúspech,bolajejpriznanánáhradatrovkonania,
resp. sa priznáva náhrada trov podľa pomeru úspechu tej - ktorej strany.
1.4. O náhrade trov prvoinštančného odvolacieho konania rozhodol v súlade s § 257 CSP majúc za to,
že s poukazom na všetky okolnosti prejednávanej veci je aplikácia tohto ustanovenia dôvodná. Dôvody

hodné osobitného zreteľa súd prvej inštancie vzhliadol v samotnom predmete konania, pretože samotný
charakter reštitučných zákonov zakladá výnimočnosť týchto konaní, keďže nimi dochádza k naprávaniu,
resp. zmierneniu niektorých majetkových krívd, ako i porušení základných práv, ku ktorým došlo voči
cirkvám a náboženským spoločenstvám v minulom režime. Až rozhodovacia prax súdov vyššej inštancie
niekoľko rokov po zaslaní reštitučnej výzvy, resp. začatia konania, ustálila minimálne náležitosti výzvy,

aktívnuapasívnulegitimáciustránsporu.Zastalnázor,žepoužitiemoderačnéhoprávavprejednávanom
spore sa preto javí pre strany sporu spravodlivé.

2.1. Žalobkyňa proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie, ktorým
sa domáhala vo výroku II. týkajúceho sa trov konania jeho zmeny tak, že súd žalobkyni nárok na

náhradu trov konania prizná, alternatívne sa domáhala zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie
v napadnutom výroku na ďalšie konanie. Mala za to, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Poukázala na účel zákona č. 161/2005 Z.z. a uviedla, že pri jeho aplikácií je potrebné postupovať v

súlade so zákonnými záujmami osôb, ktorých ujma má byť aspoň čiastočne kompenzovaná. Mala za
to, že toto konanie nemuselo byť, ak by žalovaný pred začiatkom súdneho konania naplnil požiadavku
zákona. Reštitučné konanie síce samo osebe predstavuje dôvody hodné osobitného zreteľa, nie však v
tej časti, kde je žalobkyňa nútená z dôvodu nespolupráce zo strany žalovaného vynaložiť ďalšie náklady,
ktoré by v prípade vyhovenia predžalobnej výzve nebola nútená vynaložiť. Preto charakter reštitučných

zákonov, ktorý zakladá výnimočnosť týchto konaní, nepredstavuje dôvody hodné osobitného zreteľa
z hľadiska náhrady trov. Naopak, práve priznanie náhrady trov by bolo v týchto veciach odôvodnené.
Žalovaný si musel byť vedomý toho, že pokiaľ nedôjde k dobrovoľnému plneniu, bude žalobkyňa nútená
podať žalobu o ochranu svojich práv. Preto možno konštatovať, že žaloba bola podaná z objektívnych
dôvodov.

2.2. V tejto súvislosti poukázala na záver Ústavného súdu SR v náleze zo dňa 13.04.2011 pod sp.zn. II.
ÚS 526/2010, ako aj na výklad ustanovení § 255 CSP s tým, že podľa komentára k CSP je prvoradým
kritériom posudzovania náhrady trov konania v sporovom konaní kritérium procesného úspechu, čomu
zodpovedá i systematické začlenenie tohto ustanovenia. Podľa nálezu ÚS SR sp.zn. I. ÚS 248/2010
zo žiadneho zmysluplného výkladu ustanovenia § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ani z

relevantnej zaužívanej praxe všeobecných súdov nevyplýva, že dôvody hodné osobitného zreteľa je
možné spájať bez ďalšieho iba s existenciou určitého (v danom prípade reštitučného) zákona. Obdobne
rozhodol aj NS SR v rozsudku sp.zn. MCdo/14/99. Dala do pozornosti aj uznesenie NS SR zo dňa
28.01.2010, pod sp.zn. 2 MCdo 17/2009 podľa ktorého „Ustanovenie § 150 OSP nie je možné považovaťza predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie,
podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné
osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne

prihliadnuť. Ustanovenie § 150 OSP preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť
kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania“. Nepriznanie náhrady trov
konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich kritérií
je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi konania a aby
neodporovalo dobrým mravom.

2.3. Zastala názor, že prvoinštančný súd jej mal priznať nárok na náhradu trov konania, pretože sa z
jej strany jednalo o procesné úkony nevyhnutne spojené s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na
právnu pomoc a mali jej byť priznané trovy konania v celom rozsahu, pretože žalobe bolo vyhovené v
plnom rozsahu.
2.4. Zo strany súdu došlo k porušeniu zásady právnej istoty, podľa ktorej môže každá strana v konaní
legitímne očakávať, že jej spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších

súdnych autorít a spravodlivo. Rozhodnutím taktiež došlo k porušeniu zásady predvídateľnosti súdnych
rozhodnutí, zmyslom ktorej je zabránenie tzv. prekvapivých rozhodnutí. K tomu poukázala na nález ÚS
SR sp.zn. II.ÚS 14/2001 a II.ÚS 132/2002, ako aj na rozhodnutie NS SR sp.zn. 2 Cdo 276/2007.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou
sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 355 ods. 1, § 359 CSP), a zistení, že
spĺňa náležitosti ustanovenia § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP),
viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné,
a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom II. výroku týkajúcom sa trov konania podľa § 388
CSP zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

5. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

6.1. V predmetnej veci z obsahu spisu vyplýva, že právna predchodkyňa žalobkyne (Rímskokatolícka
cirkev Bratislavsko-trnavská arcidiecéza) sa žalobou doručenou súdu dňa 17.07.2006 domáhala voči
žalovanému navrátenia vlastníctva k nehnuteľným veciam podľa zákona č. 161/2005 Z.z. spolu

s dokumentáciou, ktorú špecifikovala. V priebehu konania súd prvej inštancie uznesením zo dňa
30.04.2010 pod č.k. 10C/26/2006-656 pripustil zmenu účastníka konania na strane žalobkyne tak, že
namiesto pôvodnej žalobkyne vstúpila Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Nitra. Žalobkyňa žiadala
pripustiť zmenu žaloby, dôvodiac tým, že v súvislosti so zmenou v označení a výmerách pôvodne
žalovaných nehnuteľností bola vyhotovená nová grafická identifikácia, ktorá stotožnila pôvodné

nehnuteľnosti s aktuálnym stavom. Súd prvej inštancie zmenu žaloby pripustil uznesením zo dňa
4.8.2017 pod č.k. 10C/26/2006-1067.
6.2. Rozsudkom zo dňa 26.05.2022 pod č.k. 10C/26/2006-1321 prvým výrokom súd žalobe čiastočne
vyhovel. Druhým výrokom žalobu zamietol v časti o navrátenie vlastníctva k parcele č. 2955 lesný
pozemokovýmere4392m2akparceleč.2957/5zastavanéplochyovýmere1421m2zapísanýchnaLV

č. XXXX k.ú. I. J., vedeného Okresným úradom Levice, katastrálny odbor ako parcely registra "E". Tretím
výrokom zastavil konanie o uloženie povinnosti vydať a navrátiť žalobkyni vlastníctvo k nehnuteľnosti
parc.č.2956/3ovýmere1652m2zapísanénaLVč.XXXXprekatastrálneúzemieI.J.,vedenýOkresným
úradom Levice, katastrálnym odborom ako parcely registra E a štvrtým výrokom stranám sporu nárok
na náhradu trov nepriznal.

6.3.Oodvolanížalobkyneprotizamietajúcejčastirozsudkuavýrokuotrováchkonaniarozhodolodvolací
súd rozsudkom zo dňa 22.03.2023 pod č.k. 25Co/119/2022-1381 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa uloženia povinnosti žalovanému vydať a navrátiť žalobkyni
vlastníctvo k nehnuteľnosti: parcela registra "E" parcelné číslo 2957/5 zastavané plochy o výmere 1421
m2 zapísaná v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Levice, katastrálny odbor, na LV

č. XXXX pre katastrálne územie I. J., potvrdil. Zároveň rozhodol, že rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa uloženia povinnosti žalovanému vydať a navrátiť žalobkyni
vlastníctvo k nehnuteľnosti: parcela registra "E" parcelné číslo 2955 lesný pozemok o výmere 4392 m2
zapísaná v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Levice, katastrálny odbor, na LV č. XXXXpre katastrálne územie I. J., a v časti trov konania je potrebné zrušiť a vec v tejto časti vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým
rozsudkom, ktorý je z dôvodu odvolania proti druhému výroku týkajúceho sa trov konania predmetom

prieskumu odvolacím súdom.

7. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

8. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

9.1. Odvolací súd konštatuje, že zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v ustanovení
§ 256 CSP znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem procesné
zavineniesaposudzujevýlučnezprocesnéhohľadiska.Zásadazodpovednostizazavineniejeinštitútom
procesného práva a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré

vznikli po začatí konania. K zastaveniu konania môže dôjsť napríklad z dôvodu späťvzatia žaloby,
z dôvodu neodstrániteľného nedostatku podmienky konania, z dôvodu odstrániteľného nedostatku
podmienky konania, ktorý sa nepodarilo odstrániť a podobne.
9.2. Podľa Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 196/09, zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná
náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu

tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov
konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania
zavinil. Kritérium procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo
vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a
skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené.

Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý
sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre
možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej
požiadavke (petitu). Inými slovami, použitý termín "zavinenie" nemožno interpretovať - čo zodpovedá
aj ustálenej judikatúre - v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom

príčinou je správanie účastníka konania (teda aj jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu).

10.1. Súd prvej inštancie II. výrokom rozsudku zo dňa 26.05.2022 pod č.k. 10C/26/2006-1321 zastavil
konanie o uloženie povinnosti vydať a navrátiť žalobkyni vlastníctvo k nehnuteľnosti parc.č. 2956/3
o výmere 1652 m2 zapísané na LV č. XXXX pre katastrálne územie I. J., vedený Okresným úradom

Levice, katastrálnym odborom ako parcely registra E. Hoci rozhodol o zastavení konania v tejto časti, o
nároku na náhradu trov konania v zastavujúcej časti súd prvej inštancie opomenul rozhodnúť.
10.2. Podaním zo dňa 10.05.2017 žalobkyňa spresnila, resp. zmenila petit pôvodného návrhu (žaloby)
s poukazom na skutočnosť, že v označení a výmerách pôvodne žalovaných nehnuteľností, na
ktorých identifikáciu boli vytvorené v roku 2006 geometrické plány došlo k zmene a bolo potrebné

vyhotoviť novú grafickú identifikáciu, ktorou došlo k stotožneniu pôvodných nehnuteľností s aktuálnym
stavom na príslušných listoch vlastníctva. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 04.08.2017 pod č.k.
10C/26/2006-1067 pripustil zmenu žaloby. Na pojednávaní konanom dňa 26.05.2022 žalobkyňa uviedla,
že parcela č. 2956/3 už nie je predmetom sporu v zmysle pripustenej zmeny žaloby a v tejto časti berie
návrh späť a nežiada o jej vydanie. Žalovaný so späťvzatím žaloby v tejto časti súhlasil. Vzhľadom

k tomu možno konštatovať, že žalobkyňa nepreukázala, že by dôvodom jej čiastočného späťvzatia bolo
správanie sa žalovaného po podaní žaloby. Preto zastavenie konania v tejto časti procesne zavinila
žalobkyňaažalovanémuvzmysle§256ods.1CSPvznikolnároknanáhradutrovkonania.Odvolacísúd
vzhľadom k tomu rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. predmetného rozhodnutia a v zastavujúcej
časti priznal žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

11.1. Odvolací súd ďalej konštatuje, že náhradu trov konania vo všeobecnosti ovláda zásada úspechu
vo veci, ktorá sa skúma čo do právneho základu a čo do výšky priznaného nároku. Zásada úspechu
vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu - § 255 CSP) je charakteristická pre sporové konania
a uplatní sa tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť úspešnej strane sporu trovy konania,

ktoré jej vznikli. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom v spore, ktorý sa
zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej.
11.2. Súd prvej inštancie o trovách konania v napadnutom II. výroku rozsudku stranám sporu nárok
na náhradu trov prvoinštanného a odvolacieho konania nepriznal. Rozhodoval tak s poukazom naustanovenie § 257 CSP, keď dospel k záveru, že síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie
náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. CSP, teda podľa zásady úspechu, avšak mal za to, že
sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Tie vzhliadol v samotnom predmete konania, keď samotný

charakter reštitučných zákonov zakladá výnimočnosť týchto konaní, keď nimi dochádza k naprávaniu,
resp. zmierneniu niektorých krívd, ako i porušení základných práv, ku ktorým došlo voči cirkvám
a náboženským spoločenstvám v minulom režime. S takýmto názorom sa však odvolací súd aj
s poukazom na známu judikatúru nemôže stotožniť. Odvolateľka správne poukázala na rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR ako aj Ústavného súdu SR v obdobných veciach.

12.1. Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí sp.zn. I. ÚS 248/2010 poukázal na to, že pokiaľ sa súd v
odôvodnení zameral v súvislosti s rozhodnutím o trovách konania len na konštatovanie, že dôvodom na
aplikáciu § 150 OSP (v súčasnosti § 257 CSP – poznámka odvolacieho súdu) boli dôvody spočívajúce
v okolnostiach danej veci, pričom za tieto okolnosti bez ďalšieho považoval skutočnosť, že sťažovateľka
si uplatnila ako oprávnená osoba zákonné právo na vrátenie vlastníctva prezumované jej zákonom. č.

161/2005Z.z.,postupovalvrozporesozákonom.Súdnajednejstranepriorizujezmyselposudzovaného
reštitučného zákona a tvrdí, že „pri jeho aplikácii je potrebné postupovať v súlade so zákonnými
záujmami osôb, ktorých ujma má byť aspoň čiastočne kompenzovaná...“, a na druhej strane kvôli tomu
istému zákonu - jeho existencii, odmietne inak úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania.
Navyše, toto konanie (a aj náklady žalobkyne) nemuselo byť, ak by žalovaný pred začiatkom súdneho

konania naplnil požiadavku zákona.
12.2. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP ako výnimka zo všeobecnej zásady úspechu v konaní pri
rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky
predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom

výnimočný prípad, ktorý však s poukazom na uvedené nemôže spočívať len v samotnom charaktere, či
predmete konania. Inými slovami to, že sa jedná o konanie podľa zákona č. 161/2005 Z.z. o navrátení
vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva
k niektorým nehnuteľnostiam nemôže byť dôvodom na aplikáciu uvedeného ustanovenia. Na tom nič
nemení ani argument súdu prvej inštancie, že až rozhodovacia prax súdov vyššej inštancie niekoľko

rokov po zaslaní reštitučnej výzvy, resp. začatia konania, ustálila minimálne náležitosti výzvy a aktívnu
a pasívnu legitimáciu strán sporu. Vzhľadom na výmeru nehnuteľnosti, ktorej vydanie žalobkyni bolo
zamietnuté (1.421 m2) v porovnaní so žalobným návrhom, resp. s návrhom po pripustení zmeny
žaloby (2.085.271 m2) nie je možné určiť neúspech žalobkyne, keďže jej neúspech by predstavoval
hodnotu menšiu ako 0,1% (0,06814462). S poukazom na uvedené odvolací súd v konaní úspešnej

žalobkyni priznal s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP voči žalovanému nárok na náhradu trov
prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu.

13. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388
CSP v napadnutom II. výroku o trovách konania zmenil tak, že v zastavujúcej časti má žalovaný nárok

voči žalobkyni na náhradu trov konania v plnom rozsahu a žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na
náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

7 25Co/19/2024

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).