Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trenčín

Judgement was issued by Mgr. Ivan Kubínyi

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zmeňujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/71/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124206650
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3124206650.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom v C., D. XXXX/X, proti
žalovanému 1/ E. A., nar. XX.X.XXXX, bytom C. F., E. F. G. XXX, 2/ F. H., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom
v I., J. F. K. G. XXX/XX, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu
proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 18. júna 2024, č.k. 13C/30/2024-65, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie súdu prvej inštancie čiastočne m e n í tak, že do skončenia konania vo veci samej n

a r i a ď u j e neodkladné opatrenie:
Žalovaný 1/ j e p o v i n n ý zdržať sa nakladania s hnuteľnými vecami, ktoré prevzal od L. L. ako
zástupcu žalobcu, a to: 3 ks monitorov, 1 ks TV, 1 ks tlačiareň, 1 ks reproduktory, 1 ks zváračská prilba
a 1 ks zváračská fľaša.
Žalovaný 2/ j e p o v i n n ý zdržať sa nakladania s hnuteľnými vecami, ktoré si ponechal pri ukončení
nájomnej zmluvy dohodnutom dňa 28.10.2023 medzi ním ako nájomcom a spoločnosťou WebMates,

s.r.o. ako prenajímateľom, a to: tepovač zn. Kärcher SE 4001, leštička LE veľká, leštička LE malá
a vysúšač BigBoy.

II. Vo zvyšnej časti rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia p o t v r d z u j e.

III. Žalobcovi u k l a d á podať proti žalovanému 1/ v lehote jedného mesiaca od doručenia
tohto rozhodnutia žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať vydania vecí, ktoré sú predmetom
nariadeného neodkladného opatrenia voči žalovanému 1/ podľa výroku I.

IV. Žalobcovi u k l a d á podať proti žalovanému 2/ v lehote jedného mesiaca od doručenia

tohto rozhodnutia žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať vydania vecí, ktoré sú predmetom
nariadeného neodkladného opatrenia voči žalovanému 2/ podľa výroku I.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým sa žalobca domáhal uloženia zákazu nakladania s hnuteľnými vecami a súčasne ich vydania
tvrdiac, že hnuteľné veci zobrali v čase väzby žalobcu žalovaní z priestorov, ktoré žalobca užíval z titulu
nájmu. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z.

Civilný sporový poriadok (CSP) a v prvom rade mal zato, že opis vecí uvedený žalobcom nie je vykonaný
takým spôsobom, aby tieto boli nezameniteľné a súdne rozhodnutie takto veci identifikujúce by bolo
nevykonateľné (napr. šach veľký, šachovnica malá, kožený gauč, šedý gauč, policový regál - 2 ks). Ďalej
súd prvej inštancie uviedol, že žalobca žiada od žalovaných veci, ktoré by mu mali patriť, aj keď z jeho
vyjadrení nie je úplne zrejmé, či patria jemu ako fyzickej osobe alebo jeho právnickej osobe. V návrhu
totiž uvádza, že žalobca (označený ako fyzická osoba) uzavrel nájomnú zmluvu s prenajímateľom

spoločnosťou LOCO Expo, s.r.o., avšak túto skutočnosť nijakým spôsobom neosvedčil, pričom z
výpovede žalovaného 1/ pred orgánom činným v trestnom konaní vyplýva popretie tejto skutočnosti,keďže nájomný vzťah bol dohodnutý medzi spoločnosťami WebMates, s.r.o. a spoločnosťou LOCO
Expo, s.r.o. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že bez ohľadu na uvedené žalovaný 1/ sa pred
vyšetrovateľom vyjadril, že veci zadržal na základe dlhu žalobcu ako fyzickej osoby voči nemu ako

fyzickej osobe. Ku skutočnostiam ohľadom prípadného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným ako
fyzickými osobami sa žalobca nevyjadril. Rovnako žalobca uviedol, že žalobca (označený ako fyzická
osoba) prenajal žalovanému v rade 2/ vybavenie garáže, pričom ako prílohu priložil zmluvu, kde ako
prenajímateľ nevystupuje fyzická osoba, ale spoločnosť WebMates, s.r.o. podľa súdu prvej inštancie
sa tak žalobca domáha vydania hnuteľných vecí ako ich vlastník, pričom vlastníctvo k predmetným

hnuteľným veciam nijakým spôsobom ani neosvedčil. Za takejto situácie nebolo podľa súdu prvej
inštancie možné poskytnúť žalobcovi požadovanú ochranu, ktorú navyše žiadal ako trvalé usporiadanie
vzťahov, keď nebolo ani len osvedčené (nieto ešte preukázané) komu označené veci patria. Podľa
súdu prvej inštancie žalobca neosvedčil ani naliehavosť potreby nariadiť neodkladné opatrenie, keď
neosvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, t. j. že bez okamžitej úpravy pomerov strán
sporu by bolo právo strany sporu ohrozené. Hoci tvrdil, že dochádza k predaju zadržaných vecí, túto

skutočnosť nijakým spôsobom neosvedčil.

2. K návrhu na vydanie vecí súd prvej inštancie naviac uviedol, že vzhľadom na právnu úpravu
obsiahnutú v § 330 ods. 2 Civilného sporového poriadku, povaha prejednávanej veci nepripúšťa vydanie
navrhovaného neodkladného opatrenia, pretože ide priamo o nárok na plnenie, o vydanie hnuteľných

vecí, pri ktorom je možné posúdiť jeho opodstatnenosť až na základe riadne vykonaného dokazovania
v konaní vo veci samej.

3. Proti rozhodnutiu podal žalobca odvolanie a žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť alebo návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Namietal nesprávne závery súdu prvej inštancie o

neosvedčení vlastníckeho práva žalobcu k veciam, ktoré žiada vydať. Nesúhlasil tiež so záverom, že
nebolo osvedčené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, keď z príloh návrhu a odvolania malo
vyplývať, že s vecami sa neoprávnene nakladá. Žalobca nepovažoval za správny ani záver súdu prvej
inštancie o nedostatočnej identifikácii jednotlivých hnuteľných vecí. Záverom odvolania žalobca uviedol,
že ani súdom prvej inštancie uvedené dôvody zamietnutia návrhu neopodstatňovali jeho zamietnutie ako

celku a bolo možné návrhu vyhovieť aj len ohľadom niektorých vecí alebo v časti o zákaze nakladania,
pokiaľsúdprvejinštanciepovažovalzaneprípustnéuložiťpovinnosťvydaťvecineodkladnýmopatrením.
Odvolacie tvrdenia podporil žalobca aj ďalšími podaniami v odvolacom konaní.

4. Žalovaný 1/ ani žalovaný 2/ sa k odvolaniu nevyjadrili.

5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 355 a nasl. CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
potrebné v časti zmeniť podľa § 388 CSP a vo zvyšku potvrdiť podľa § 387 CSP.

6. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto

povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

10. Neodkladné opatrenie je možné vydať v prípade, ak sú osvedčené aspoň základné skutočnosti

potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana,
a súčasne je osvedčené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy do takej miery, že bez okamžitej
úpravy pomerov súdnym rozhodnutím by bolo právo strany sporu ohrozené.11. V prejednávanej veci žiadal žalobca uložiť žalovaným povinnosť nenakladať s hnuteľnými
vecami, ktoré uviedol v návrhu, a súčasne povinnosť tieto žalobcovi vydať, pričom vydanie veci
považoval za trvalú úpravu pomerov. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie, že pre

nariadenie neodkladného opatrenia ukladajúceho povinnosť vydať hnuteľné veci skutočne neboli
splnené podmienky. Povaha neodkladného opatrenia ako rozhodnutia založeného na obmedzených
skutkových zisteniach v zásade neumožňuje, a tobôž nie trvalo, riešiť nároky na vydanie veci. Pre
rozhodnutie ukladajúce povinnosť vydať vec je potrebné zo strany súdu v prvom rade ustáliť právny
dôvod, na základe ktorého žalobcovi svedčí právo mať vec u seba. Takýmto právom nie je len

vlastnícke právo a domáhať sa vydania veci možno z viacerých právnych titulov. Pre rozhodnutie súdu
je podstatné, aby žalobca tvrdil o aký právny titul nárok na vydanie veci opiera a aby toto tvrdenie bolo
podporené dôkazmi. Zároveň je tiež významné, či nie je na strane žalovaného právny dôvod, ktorý
naopak oprávňuje jeho, mať vec u seba. Riešenie uvedených otázok predstavuje spravidla zložitejší
komplexný problém, na riešenie ktorého nie je priestor pri rozhodovaní neodkladným opatrením. Preto
súd prvej inštancie správne rozhodol, pokiaľ návrhu žalobcu na vydanie vecí nevyhovel. Z návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia a jeho príloh bolo možné mať za osvedčené, že žalobca užíval
nebytové priestory, na užívanie ktorých existovali nájomné zmluvy, avšak tieto zmluvy boli uzatvorené
medzi inými subjektami ako sú strany sporu. Žalobca sa nesprávne domnieva, že jednoosobová s.r.o.,
v ktorej je spoločníkom a konateľom je prakticky totožný subjekt ako on. Hoci bolo možné mať za
osvedčené, že žalobca užíval hnuteľné veci nachádzajúce sa v nebytových priestoroch, rozhodne

z toho nebolo zrejmé a ani len osvedčené, aký konkrétny právny titul má žalobca ako fyzická osoba
k predmetným hnuteľným veciam. Už len z tohto dôvodu nebolo možné nariadiť neodkladné opatrenie
ukladajúce vydanie hnuteľných vecí žalobcovi. Súčasne z príloh návrhu bolo možné mať za osvedčené,
ženiektoréhnuteľnévecižiadanéžalobcomsiponechaližalovaníodvolávajúcsanasvojezádržnéprávo
zabezpečujúce ich pohľadávky voči žalobcovi. Nevyriešenie tejto otázky predstavuje ďalšiu zásadnú

prekážku pre nariadenie vydania vecí formou neodkladného opatrenia ako trvalého riešenia pomerov
strán. Súd prvej inštancie preto správne rozhodol, keď zamietol nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým by žalovaným uložil povinnosť vydať žalobcovi hnuteľné veci.

12. Z príloh návrhu však bolo potrebné mať za osvedčené, že žalovaný 1/ si z nebytových priestorov

užívaných žalobcom ponechal hnuteľné veci, a to 3 ks monitorov, 1 ks TV, 1 ks tlačiareň, 1 ks
reproduktory,1kszváračskáprilbaa1kszváračskáfľaša.Uvedenévyplývazozápisniceojehovýsluchu
pred príslušníkom polície zo dňa 28.12.2023 (č.l. 24 spisu), kde okrem iného uviedol, že tieto veci
prevzal od L. L., preukazujúceho sa splnomocnením na zastupovanie žalobcu pri ukončení nájomného
vzťahu a vyprataní nebytových priestorov. Ponechanie si uvedených hnuteľných vecí odôvodňoval

žalovaný 1/ pri uvedenom výsluchu zádržným právom pre existenciu dlhu žalobcu voči nemu. Danosť
uvedeného oprávnenia žalovaného 1/ nebola v konaní osvedčená. Preto za situácie, že k ponechaniu si
hnuteľných vecí žalovaným 1/ došlo v čase, kedy bol žalobca vo väzbe a nemal preto faktickú moc nad
nebytovými priestormi, ktoré dovtedy užíval, a teda ani nad vecami ktoré sa v nich nachádzali, považoval
odvolací súd za dôvodné nariadiť neodkladné opatrenie ukladajúce žalovanému 1/ povinnosť zdržať sa

nakladaniasvecami,ktorépodľajehovlastnejvýpovedepredpolicajtomponechalusebaprivypratávaní
nebytových priestorov predtým užívaných žalobcom. Keďže tieto hnuteľné veci boli v užívaní žalobcu
až do času začiatku jeho väzby, možno mať za osvedčené, že tu existuje oprávnenie žalobcu mať
tieto veci u seba. Súčasne danosti práva žalobcu k uvedeným hnuteľným veciam nasvedčuje konanie
žalovaného 1/, ktorý tieto veci použil so zámerom realizácie zádržného práva. V prospech ochrany takto

osvedčeného (zatiaľ nekonkretizovaného) práva žalobcu k predmetným hnuteľným veciam považoval
odvolací súd za dôvodné uložiť neodkladným opatrením žalovanému 1/, aby sa zdržal nakladania
s týmito vecami. To zvlášť za situácie, že v konaní nevyšlo najavo, že by zádržné právo prezentované
žalovaným 1/ bolo realizované v súlade s ust. § 672 Občianskeho zákonníka. K iným hnuteľným veciam,
ako uvedeným vo výroku však odvolací súd zákaz nakladať neuložil, pretože len o nich bolo možné mať

za osvedčené, že boli prevzaté žalovaným 1/ (zápisnica o jeho výsluchu pred príslušníkom polície zo
dňa 28.12.2023 (č.l. 24 spisu). Ohľadom ostatných hnuteľných vecí žiadaných od žalovaného 1/ nebolo
dostatočne osvedčené, že ich žalovaný 1/ prevzal, preto vo vzťahu k požadovanému uloženiu povinnosti
zdržať sa nakladania s týmito vecami odvolací súd napadnuté rozhodnutie o zamietnutí návrhu potvrdil.

13. Pre preukázanie neodkladnosti úpravy pomerov nevyžadoval odvolací súd osvedčenie zámeru
žalovaného 1/ s vecami nakladať, pretože takýto zámer je realizovateľný vo veľmi krátkom čase.
Vyčkávanie na osvedčenie zámeru nakladať s hnuteľnou vecou potom robí nariadenie neodkladného
opatrenia spravidla zbytočným, pretože prichádza až potom ako je s vecou nakladané.14. Napokon ostáva dodať, že špecifikáciu vecí tak ako ju uviedol žalobca a je uvedená vo výroku tohto
rozhodnutia považuje odvolací súd za dostatočnú, pretože medzi stranami je jednoznačné o aké veci sa

jedná a sú špecifikované nielen popisom samotných vecí, ale aj udalosťou, pri ktorej došlo k dispozícii
s nimi. Popis veci prezentovaný žalobcom preto odvolací súd nepovažoval za prekážku nariadenia
neodkladného opatrenia.

15. Vyššie uvedené platí obdobne aj na zmenu napadnutého rozhodnutia a uloženie povinnosti vo

vzťahu k žalovanému 2/. Ten vo svojej výpovedi pred príslušníkom polície dňa 28.12.2023 uviedol, že
pre existenciu dlhu žalobcu voči nemu (žalovanému 2/) si nechal tepovač zn. Kärcher SE 4001, leštička
LE veľká, leštička LE malá a vysúšač BigBoy. Uvedená skutočnosť potom odôvodňuje nariadenie
neodkladného opatrenia zákazu nakladania s týmito vecami voči žalovanému 2/, a to z rovnakých
právnych dôvodov ako sú uvedené v odsekoch 12. - 14. odôvodnenia tohto rozhodnutia vo vzťahu
k žalovanému 1/. Odvolací súd tieto právne dôvody preto duplicitne neuvádza.

16. Neodkladné opatrenie nariadené zmeňujúcim výrokom tohto rozhodnutia nie je trvalou úpravou
pomerov strán, konanie vo veci samej doposiaľ nie je začaté, a preto odvolací súd uložil žalobcovi
podľa § 336 ods. 1 CSP podať v lehote jedného mesiaca žalobu vo veci samej, ktorou sa žalobca bude
samostatne voči žalovanému 1/ a samostatne voči žalovanému 2/ domáhať vydania vecí dotknutých

týmto neodkladným opatrením. Ak žaloba nebude v lehote podaná, súd neodkladné opatrenie aj bez
návrhu zruší (§ 336 ods. 3 CSP).

17. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí (§ 262 ods.
1 CSP).

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.