Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 26, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoP/37/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723211201
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Har Tzvi

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8723211201.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Har Tzvi a členov senátu

JUDr. Moniky Tobiašovej a Mgr. Miloša Koleka vo veci starostlivosti o mal. dieťa: F. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytomakomatka,zast.kolíznymopatrovníkomÚradompráce,soc.vecíarodinyX.,dieťarodičov:matka
E. B., nar. XX.X.Y., trvale bytom X., R. XX, prechodne X., B. X a otec X. J., nar. X.XX.Y., bytom Q. K.,
H. F. XX, právne zast. F.. E. E., advokátkou, F. XX/X, X., v konaní začatom na návrh matky o zvýšenie
výživného, o odvolaní otca proti rozsudku H. súdu X. č. k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX,
takto

r o z h o d o l :

I. X. rozsudok okrem výroku III.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia na mal. dieťa.

2. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“ alebo „súd prvej inštancie“)
napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. M e n í rozsudok Okresného súdu v Poprade č.k. 10C/45/2016 - 204 zo dňa 21.11.2019 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 21Cop/84/2020 - 243 zo dňa 15.12.2020, pokiaľ ním bolo
rozhodnuté o výživnom na mal. F. B. tak, že toto výživné sa zo strany otca X. J. z v y š u j e zo sumy
100,- eur mesačne na sumu 150,- eur mesačne, počnúc dňom 1.9.2023, ktoré je otec p o v i n n ý platiť
do rúk matky vždy do 15. dňa v mesiaci.

II. Zaostalé výživné za obdobie od 1.9.2023 do 31.1.2024 v sume 250,- eur je otec povinný uhradiť v 50,-
eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok, k rukám matky.

III. V prevyšujúcej časti súd návrh matky z a m i e t a.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“.

3. Proti tomuto rozsudku v časti výroku I. a II. v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec
maloletého. Navrhol rozsudok v jeho napadnutej časti zrušiť a v rozsahu zrušenia vrátiť vec súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletého, ktorá uviedla, že o odvolaním otca nesúhlasí, na
podanom návrhu trvá.5. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník maloletého. Navrhol rozsudok v jeho napadnutej časti
potvrdiť.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podanévčas(§362ods.1CSP)oprávnenýmisubjektmi-účastníkmikonania,vktorýchneprospechbolo
rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a

§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal rozhodnutie v jeho
napadnutej časti bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na
úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na
úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku v jeho napadnutej
časti podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

7. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd sa s jeho
rozhodnutím stotožňuje.

9. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal, a z tohto skutkového stavu

vychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento skutkový stav opätovne uvádzal vo svojom rozhodnutí.
Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd prvej inštancie v svojom rozhodnutí.
Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom
tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom vytvára
ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia a

stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej
stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR sp. Zn. 5Obdo/98/2018 zo
dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať
izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden
celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).

10. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci,
vyvodil z neho tomu prislúchajúce skutkové závery a vec správne právne posúdil. Uplatnené odvolacie
dôvody nenašli v rozhodnutí odvolacieho súdu svoje opodstatnenie. Napadnutý rozsudok považuje
odvolací súd za vecne správny, jeho správnosť argumentuje nasledovne.

11. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody otca predostreté v odvolaní bolo posúdiť,
či boli splnené podmienky na zvýšenie výživného na mal. F. zo sumy 100,- eur na sumu 150,- eur od
01.09.2023.

12. Podľa § 62 ods.1, 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

13. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

14. Podľa § 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd
aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Priskúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Po oboznámení sa s obsahom preskúmavaného spisu dospel odvolací súd k záveru, že určená
suma výživného na mal. F. zodpovedá zákonným kritériám pre jeho určenie. V konaní bolo zistené,
že otec maloletého dieťaťa je živnostník, podniká v oblasti jednoduchých stavebných práv, pracuje pre
konkrétnu stavebnú firmu, ktorej mesačne vystavuje faktúry a jeho príjem z tejto činnosti mesačne činí
cca 700,- eur. Otcovi pribudla jedna vyživovacia povinnosť, no súčasne mu jedna vyživovacia povinnosť

ubudla. Súd prvej inštancie zisťoval, či z hľadiska jeho pracovného zaradenia a zdravotného stavu môže
dosahovať vyšší príjem ako dosahuje, a preto zohľadnil aj potencionalitu príjmu, ktorý otec maloletého
môže dosahovať.

17. Odvolací súd pripomína, že na strane povinného rodiča sa preskúmavajú nielen jeho reálne

majetkové pomery, ale aj jeho schopnosti a možnosti, t. j. berie sa do úvahy aj to, či a v akom
rozsahu, podľa svojich schopností a možností, povinný môže získať prostriedky potrebné na plnenie
vyživovacej povinnosti. V danom prípade je otec maloletého bez akýchkoľvek pochybností schopný
pracovať (nedeklaroval a ani nepreukázal žiadne zdravotné ťažkosti, ktoré by mu bránili v dosahovaní
príjmu) , je teda len na ňom, aby si našiel také zamestnanie, ktoré mu umožní prispievať na výživu jeho

mal. syna v súdom stanovenej výške.

18. Odvolací súd osobitne poukazuje na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré rozšírilo východisko
zisťovania a posudzovania možností, schopností a majetkových pomerov rodičov aj o zisťovanie tzv.
potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity, to znamená, že

súd je povinný prihliadať aj k zjavne nevyužitým schopnostiam povinného rodiča. Pre určenie výšky
výživného preto nie je smerodajné, aký príjem rodič v skutočnosti dosahuje, alebo či vôbec pracuje,
alebo, či je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť,
nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a podobne. Skutočnosť, že potenciálny príjem
má prednosť pred faktickým príjmom vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1

Cdo 165/2017 zo dňa 27.11.2018, ktorý vo svojom odôvodnení uviedol: „Pri určení výšky výživného je
rozhodujúci príjem, ktorý rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože
princíp potenciality má prednosť pred princípom fakticity.“ Súčasne považuje za potrebné zdôrazniť,
že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je
povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu

nebolo ohrozené. Každý rodič si musí uvedomovať svoju rodičovskú zodpovednosť a primerane tomu
prispôsobiť i svoj osobný život, a teda vynaložiť zvýšené úsilie na dosiahnutie primeraného príjmu na
zabezpečenie odôvodnených potrieb všetkých vyživovaných osôb.

19. Čo sa týka súčasného tvrdenia otca, že jeho príjem je len 700,- eur mesačne, ktoré ako živnostník

fakturuje svojmu odberateľovi, je potrebné konštatovať to, čo odvolací súd uviedol už vyššie, a to, že
otec je zdravý a v priebehu konania nepreukázal obmedzenie pracovať či zamestnať sa a dosahovať
tak pravidelný príjem, aby sa mohol riadne podieľať na výžive svojho mal. syna. Otec maloletého
deklaroval, že nevykonáva špecifické stavebné práce, ale len hrubú, podružnú stavebnú činnosť. Súd
prvej inštancie deklaroval, že z hľadiska jeho pracovného zaradenia môže dosahovať vyšší príjem ako

dosahuje. Odvolací súd takýto záver považuje za správny, keďže má za to, že otec nie je pri dosahovaní
príjmu obmedzený len na jedného odberateľa, na ktorého sa odvoláva, ale môže si svoj mesačný príjem
zvýšiť pribratím ďalších zákaziek od iných odberateľov (hoc aj nepravidelných, jednorazových a pod.).
Z webovej stránky profesia.sk odvolací súd zistil, že na pozíciu manuálneho pracovníka sú zverejnené
pracovné ponuky, napr. v meste Q. s odmenou 1.360,- až 2.000,- eur brutto (profesia.sk).

20. Odvolací súd rovnako zohľadnil postoj otca k plneniu jeho vyživovacej povinnosti k mal. synovi ako
aj k výkonu jeho rodičovských práv a povinností. Otec maloletého si ani v minulosti riadne neplnil svoju
vyživovaciu povinnosť k mal. F., teda ani v čase, kedy dosahoval príjem, ktorý mu umožňoval riadne siplniť svoju vyživovaciu povinnosť. Otec sa o svojho mal. syna nezaujíma, nestretáva sa s ním, matke
maloletého na jeho výživu neprispieva nad rámec určeného výživného, maloletému nekupuje darčeky,
netrávi s ním žiaden čas.

21. Matka maloletého je toho času na predĺženej rodičovskej dovolenke, poberá predĺžený rodičovský
príspevok vo výške 530,- eur, nemôže nastúpiť do práce, keďže zabezpečuje starostlivosť svojej mal.
dcére, ktorá je zdravotne postihnutá. Pokiaľ ide o príjem matky, odvolací súd uvádza, že v predmetnom
konaní je to otec, ktorý je povinnou osobou z platenia výživného na mal. F., ktorému poskytuje osobnú

starostlivosť jeho matka. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd pri určení výšky
výživného zohľadnil mieru osobnej starostlivosti matky o mal. dieťa, ktorému táto poskytuje všestrannú
starostlivosť.

22. V neposlednom rade je potrebné poukázať aj na odôvodnené potreby mal. F.. Od času poslednej
súdnej úpravy vyživovacej povinnosti uplynuli takmer X roky, na strane mal. F. došlo k významnej zmene

pomerov. Maloletý F. je toho času žiakom X stupňa I.A., navštevuje X. ročník, je zaradený do jazykovej
triedy, v čím súvisí potreba zakupovania zošitov a učebných pomôcok z cudzích jazykov. Maloletý sa
venuje futbalu, pravidelne navštevuje tréningy a zápasy.

23. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, priemerný mesačný príjem otca by mohol predstavovať

cca 1.650,- eur / brutto (1.157.- eur / netto, viď argumentáciu vyššie) v čistom. Pri určovaní výšky
výživného je potrebné zobrať do úvahy materiál Ministerstva spravodlivosti SR z roku 2024, ktorého
cieľom je zjednotiť postup pri určení výživného (https://www.justice.gov.sk/aktualne-temy/ministerstvo-
spravodlivosti-sr-zjednocuje-postup-pri-urceni-vyzivneho/). Vekovej kategórii oprávneného dieťaťa vo
veku F. (XX rokov) prislúcha podľa tabuľkové výživného percentuálny podiel 13 % z príjmu povinného

rodiča. Otec je nositeľom celkovo troch vyživovacích povinností). Prihliadajúc na príjem, ktorý by otec
mohol dosahovať, t. j. 1.157,- Eur v prípade mal. F. spravodlivé výživné predstavuje 150,- eur.

24.Zadanéhostavuodvolacísúdpotvrdilrozsudokvjehonapadnutejčastiakovecnesprávnypostupom
vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP. Odvolací návrh

odvolateľa, ktorý žiadal zrušiť rozhodnutie vo výroku I. a II., ktorým súd prvej inštancie čiastočne
vyhovel návrhu matky a zvýšil výživné na mal. F. zo sumy 100,- eur na sumu 150,- eur, považoval
za rozporný s najlepším záujmom mal. dieťaťa, ohrozujúci riadne uspokojovanie jeho odôvodnených
potrieb, nevyváženosť v plnení si rodičovských povinností k dieťaťu zo strany oboch rodičov.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd
zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z
účastníkov v zmysle ust. § 55 CMP.

26. Rozhodnutie prijal senát pomerov hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 393 a ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitnéhopredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).